Documenti di Didattica
Documenti di Professioni
Documenti di Cultura
êóîü âëíåãóüìïú åõâåùåþëæíåí ïõïäãïçîæï èùåî- èòò÷íåâæï, ìóäòåîò êîòçòìòì, äòþåîïäóî æåèëêîï-
äåþò: îïòèå ãâòî÷òå, ãçïçå æïãâïñåíåë. üòçèì ïèëôïîåþóäò òïêëþòíòçèòì àâïäìï÷òíë íòøíïæ
æòæïáüòêëìëþï ïîïìëæåì æïó÷åèåþòï æï üâòíì òô- æï æïìüóîïæ æï ëúíåþëþæï òè æéåçå, îëæåìïú æïì-
õåêæï, íåüï èïîàäï èïî÷åâòíï îïèå, òáíåþ èëèåøâïíë. æï îóäæåþëæï ðëäòüòêïíòçèò äòüåîïüóîóä áèíòäåþï-
îïéïú-îïéïúåþì îëè ãïèë÷õîåêæï, ñâåäïçå ìïóêåàå- àï øåôïìåþòìïì æï íëþåäòì ðîåèòòì äïóîåïüåþò èïî-
ìë î÷åâïæ åì èëå÷âåíåþëæï: àäïú æòæò èùåîäåþò ãïõæåþëæíåí, ïéòïîåþóä ùòíï-
– àó ìåîòëçóä íïùïîèëåþì èëêòæåþà õåäì æï èåûå- èëîþåæåþì øåüëäåþóäíò.
þïîì æïåèìãïâìåþòà, ãïèëïúõïæåà, îëè æéåøò àëîèåü èïøòí õëè èåú èëèòùåâìë, – åÿâòú ïî åðïîåþëæï æï òì
ìïïàì èóøïëþà àáâåíì áèíòäåþïçå. ãïôîàõòäåþà: àó- ëúíåþòì æéå îïú øåòûäåþï ïáåà ãïæèë¸áëíæï ïôëîòï-
êò éòèòäò æïãïâòùñæïà, ÷ïàâïäåà, îëè ñâåäïôåîò áåþóäò ôòáîåþòìïì, ãïæèë¸áëíæï æï… ôîàõòäïæ èò-
ùñïäì ãïïüïíåà. èëòõåæïâæï ãïîøåèë, âïòàó âòíèå øåèåúòäëì æï äïó-
èàïâïîò åìïï: éòèòäò ïî æïãïâòùñæåàë. îåïüòì èïíüòï àâïäùòí ïèïúïäëìë.
åì òì ôîïçïï, îëèåäòú èëóúòäåþäïæ óíæï æïåî- åì ãïíúæåþò èûïôîïæ üîòïäåþì èòì óêïíïìêíåä ùòã-
àëì âëíåãóüòì ñâåäï î÷åâïì æï ¸óèëîòàïú ãïïìõòâëì- íøò „óìïèøëþäë êïúò“, îëèåäòú ìùëîåæïú ôòáîåþòì
íëì. æï èïîê üâåíòì ï÷îæòäòìêåíïú ãïïõåæë ãóíåþïøò: ìüîóáüóîïçåï ïãåþóäò æï êëäïýóîò èïíåîïú ïèòüëè
ïìåàò î÷åâòì ãïéåþïì øåíú õëè ïî òóêïæîòìåþæòë. èòìïæïãåþòï. åì èõïüâîóäò èåàëæò ìòïõäå ïî ïîòì èòì
èïîê üâåíò èòìàâòì àïâòìåþóîò ìòèþëäë ãïõäæïà øåèëáèåæåþòà þòëãîïôòïøò, ïæîåú ãïèëóñåíåþòï ìïê-
èùåîäòìïú æï òóèëîòìüóäò ïçîëâíåþòìïú æï ìóäïú èïë ùïîèïüåþòà æï „þçëþï“ ìùëîåæ èòì àïîãçå ïèëóøå-
ïî èòï÷íæï ãïæïÿïîþåþïæ, îëæåìïú „üëè ìëòåîòì àïâ- íåþòï.
ãïæïìïâäòì“ ïâüëîòì åîà-åîà ãïèëíïàáâïèì ìïõïîå- åì îï øåìïíòøíïâò ïõïäò ôëîèïïë, – öåî êòæåâ èïøòí
þòì úõîï íåüïîåþòì ãïèëûïõòäïæ øåïôïìåþæï, æï êòæåâ âåî ôïîïâæï èëùëíåþïì ïè ïî÷åâïíòà, – òì ïåîàòïíåþì
òåìë áîòìüåì èòåî èîïâïäãçòì ãïúõïæåþóäò ïçîòì îëèïíòì ìòûäòåîåìï æï ýóîíïäòìüòêòì ìóäòìøåè-
ãïíèåëîåþïæ: íó èòïüëâåþà ïæïèòïíåþì ìòúëúõäòì øó- ûâîåä ðîëþäåèïüòêïì, îïú øåìïûäëï ïèýïèïæ ïîú ïîòì
ïãçïçå óìòñâïîóäëæë. èëæïøò, èïãîïè èïì âóîàïâ èóìòêïäóîò àåïüîòì åíàó-
èòìàâòì ïèïìâå ãóäòìõèëþæï èïîê üâåíòì àâïäìïç- çòïçèì, èëàõîëþòì ãóäùïîèüïú òíåîúòïì, êåîûë ùå-
îòìò: îëæåìïú êïîãïæ ãïèëûåîùòä ðåîìëíïýì ùïâïù- îòäàï ùñåþïì, ïèåîòêòì òìüëîòòì âïòìï æï ìòüñâïêïç-
ñæåþò èõïüâîóä äòüåîïüóîïìï àó þòëãîïôòïøò, ðò- èóäò ìüòäòì âóòìë.
îëâíóäïæ èõëäëæ èïøòí âòíüåîåìæåþò, àóêò âòúò, òìå îëãëî òáíåþëæï, èëùëíåþòì ìüîòáëíåþò ìòúò-
îëè èïíïèæå ìïæéïú èòíïõïâì – èæòíïîåçå øåâõâåæîò- äòà ïî æïåþëäëâåþòíï!..
âïîë. îïêòéï êëäïýóîò èïíåîï ïåî÷òï, èïø íïôäåàåþò-
ïáåæïí ìïè ìòüñâïì ãïèëïî÷åâì: òìòíò ïíòÿåþåí ïè úò- ìïàâòì óíæï èëåñïîï àïâò „þçëþïøò“, æï ïìåú òîùèóíå-
üïüïì òóèëîòìüóä õïìòïàìë, – èïãîïè ïìåàò æåüïäò- þï: ôîïãèåíüåþò ïâïìõò åîàèïíåàçåë.
çåþï ïè ÷ïíïùåîøò çåæèåüòï, óôîë òè ðïìïýì æïâóêâòî- àóèú òá ïèòì èüêòúåþï ðòîëþòàëþïï æï ìõâï ïîïôå-
æåà èïîê üâåíòì õìëâíòìïæèò èòûéâíòä åìåòøò, âëíåãó- îò, îïæãïíïú ôîïãèåíüåþçå èåüïæ òì èúòîå êîåþóäò
üò îëè ïî òçòïîåþì èëïîóä ãïèëíïàáâïèì: üâåíèï òùò- åìååþòì úòêäò óôîëï. ïîïæï, åì øåôïìåþï „óìïèøëþäë
íïìùïîèåüñâåäï ðòîâåäò èìëôäòë ëèòú æï ñâåäï ìõâï êïúì“ øååôåîåþï àó øååôåîåþï, èïîàäïú ôîïãèåíüå-
ëèòúë. þïæ æïøäòä-æïéïâåþóäì, êëèðëçòúòóîò éåîûò
êò ïî òùòíïìùïîèåüñâåäïë, – ïìå øåèëïüîòïäåþì èêîàïäïæïú îëè âåéïî ãòðëâíòï èïà øëîòì. ïéïîú òó-
æïèêâòæîåþóä àâïäìïçîòìì, – ìóäïú ãïíìïçéâîï åì èëîò ñëôíòì æï ãïèëúæòäåþòì õïîöçå äïèëþì òîëíò-
áïîüåõòäåþò èòìèï óèïíêë õóèîëþåþèïë. òì, ìïîêïçèòì, ìïüòîóäò õåæâòì ïíïçéïóîåþïì, àóèú
æï àó âòíèåì âëíåãóüòì íëâåäòì – „¸ïîòìëí þåîöå- ïäïã-ïäïã òìåàò ìòäïéòàï æï ìòèûïôîòà ãïêâåìïâì èò-
îëíò“ – ùïêòàõâòìïì ïìåàò øàïþåÿæòäåþï æïî÷åþï: èùå- ìò òóèëîòìüóäò üïäïíüò, èïîê üâåíìïú îëè èëõòþ-
îïäò ùòíïìùïîèåüñâåäåþì ïèåîòêóäò äòþåîïäóîò æå- äïâæï.
èëêîïüòòì ãïîæóâïä êîïõìë, – ãïòàâïäòìùòíëì, îëè óêïíïìêíåäò ùòãíòì åì ìïõåäùëæåþï – „óìïèøëþäë
ïâüëîò ïóúòäåþäïæ øåóìùëîåþæï: êò ïîï âùòíïìùïî- êïúò“ – àïâòìò èëóäëæíåäëþòà óìïàóëæ ãïïëúåþæï
èåüñâåäåþ, ìóäïú ãïíâìïçéâîïâ ÷åèò óèïíêë õóèîëþò- âëíåãóüòì åîàãóä èêòàõâåäåþì, îïæãïíïú óìïèøëþ-
àë. äëþòì èëüòâò øåìïè÷íåâò àòàáëì ïîïìëæåì ñëôòäï èòì
íëþåäòì ðîåèòåþòì êëèòüåüøò ìóä óôîë èëèûäïâ- èëàõîëþåþìï àó îëèïíåþøò.
îåþóä ðëäòüòêóî êëíòóíáüóîïìïú ïîï êåîûë èëâäå- ïîú òì óìïèøëþäëþï, èìëôäòë èëáïäïáòì êâïî-
íïæ, ïîïèåæ èìëôäòë îñåâïàï þóíåþîòâ ïíïîåêäïæ úõäþåêòæïí îëè ÷ïèë¸ñóîåþåí àïâòïíà áâåñïíïì æï,
2
8 ÒÂÍÒÌÒ 2007
ÎÅÆÏÁÜËÎÒÌ ÃÂÅÎÆÒ
3
8 ÒÂÍÒÌÒ 2007
ÎÅÆÏÁÜËÎÒÌ ÃÂÅÎÆÒ
ìïâæï òì íïðåîùêïäò, îïú ìðëíüïíóîïæ ïèëïàáèåâòíåþ- þåîíïîæ øëìïâòà åæïâåþëæï æï åáòäòêåþëæï ìòê-
æï ïè óúíïóîìï æï… çóìü ãïíìïçéâîåþïì. âæòäòì ìïîåúåäçå êóîü âëíåãóüò èòáåä-ãïþîòåäìïú
æï „ãóäòâåîòì èëãçïóîëþòì“ ïéáèï áïæïãåþïàï æï éèåîàìïú, ôòáîåþòì ôîïãèåíüåþì óñîòæï àïâì æï
êîåþóäïæ ûïäæïóüïíåþäïæ èòãâïíòøíåþì òè þòäòêòì âåéïîú óñîòæï, æï âåéïîú òì ãïåîêâòï âåîïôîòìæòæå-
æïìïùñòìçå, îëèäòì þëäëøòú òåìë áîòìüåì ìïõåþï ïé- þòà, îïüëè åþéïóÿåþëæï ãïíùòîóäò ìóäòìêâåàåþòà
èïîàóäòñë… èïãîïè þó÷áíïîìï æï øïèþíïîøò ÷ïåêïîãå- ïè óìïèøëþäëæ æïî÷åíòäò êïúòì ìïèøëþäë äòþåîï-
þëæï åì þòäòêò âëíåãóüì æï øåóúíëþåäò æïî÷åþëæï òì äóî æåèëêîïüòçèì, ãïèåüåþóäì æïìïèïîúõåþäïæ,
ãïíúæï, îïú ¸åèòíãóåòèïú èàåäò ïîìåþòà ãïíòúïæï. îëãëîú òïêëþòíòçèòì íïøòåîòìï.
ÅÁÌÐÎÅÌ-ÒÍÜÅÎÂÒÓ
haruki murakami iaponiis Zvel dedaqalaq kiotoSi daibada 1949 wlis 12 ianvars, klasikuri filologiis pedagog-
Ta ojaxSi. 1968 wels Cairicxa vasedis universitetis Teatraluri institutis fakultetze. sami wlis Semdeg iqorwi-
na gogonaze, romlis mxolod saxelia cnobili – ioko. vasedas universiteti warCinebiT daamTavra da Tanamedrove
dramaturgiaSi xarisxi miiRo. 1974 wels tokioSi gaxsna jazis bari `Peter Cat~, romelsac Svid weliwads ganagebda.
iaponiidan dasavleTs rom gaemgzavra, pirvelma iaponuri literaturis istoriaSi, samSoblos evropelis TvaliT
Sexeda: `StatebSi 5 wliT gavemgzavre da uecrad, iq yofnisas, sruliad moulodnelad mominda iaponiasa da iaponeleb-
ze wera...… advilia Sens qveyanaze wera, roca Sorsa xar...…~
29 wlidan daiwyo wera da mas Semdeg weliwadSi TiTo romans aqveynebs. iRviZebs dilis eqvs saaTze da iZinebs saRa-
mos aTze. 33 wlisam mowevas Tavi daaneba da daiwyo varjiSi, yoveldRe darboda da curavda. Zlier uyvars musika. Ggav-
rcelebul xmebs Tu davujerebT, misi Canawerebis koleqcia 40000-ze met Canawers iTvlis.
4
8 ÒÂÍÒÌÒ 2007
ÅÁÌÐÎÅÌ-ÒÍÜÅÎÂÒÓ
saboloo mizani, romelsac romanSi vaRwev, dos- lenebi, amoucnobi mfrinavi obieqtebi da religiu-
toevskis `Zmeb karamazovebSi~ imaleba. ubralod is ri saswaulebi. SesaZloa, es yvelaferi marTlac ar-
romanis damaxasiaTebeli mravali mniSvnelovani sebobs, magram piradad me amisadmi araviTari inte-
elementiTaa datvirTuli. yvela es elementi erT resi ar gamaCnia.
mTlianobad mSvenier samyarod gardaisaxeba. rac mainteresebs, aris adamianSi sibnelis er-
vfiqrob, mec aseTi forma aviRo qargad da Cavuj- Tgvari cocxali Tema. aq sxvadasxvagvari procesebi
de `sayovelTao romans~. albaT es sakmaod Znelia. mimdinareobs. yovelmxriv vikvlev da vyvebi, ro-
am TvalsazrisiT, is, riskenac nebismier fasad mi- gorc sinamdvileSia. yovelgvari analizisa da axsna-
viswrafi, `wminda literaturas~ uaxlovdeba. ganmartebaTa gareSe.
miyvars marjved amoxveuli misteriebi da sa- – fulis gulisaTvis muSaobT? Tu sakmarisi
mecniero fantastika, magram ris dawerasac mivål- saxsari mogepovebaT, Tavs ufleba rom misceT ub-
tvi, am saxis romani ar gaxlavT. minda Cemi romani ralod siamovnebisaTvis imuSaoT. ratom werT?
davwero, romelsac me davwer. vinmesi ki ara, Cemi – Cemi yvelaze didi wadilia, Sevqmna nawarmoebi –
iqneba. ufro didi da ufro ukeTesi.
– zebunebrivi movlenebi, romlebzec Tqvens dro da Tavisufleba – bevrad sjobs im yvela-
wignebSi werT, ise unda aRviqvaT, rogorc metafo- fers, rac SeiZleba fuliT iyido.
rebi, realuri cxovrebis movlenaTa gzavnilebi? ukve karga xania, es Cemi ucvleli mrwamsia. Tu
– zebunebrivi, auxsneli movlenebi, Cems romaneb- gaqvs dro da Tavisufleba, danarCeni xels veRar Se-
Si Tu ratom Cndeba, amas wina SekiTxvisas gaveci pa- giSlis, SegiZlia Zalebi moikribo da Semdeg romans
suxi – bolomde metaforaa. realurad aseTi ram Cems Seudge.
cxovrebaSi ar momxdara. garkveuli doziT Tavisufleba da dro SeiZleba
magram rogorc ki amis Sesaxeb weras viwyeb, meta- SeiZino, fuli rom arc gagaCndes.
fora realur formas iZens. mgonia, yvelaze mTavari is ki ar aris, maqvs fuli
Cems Tvalwin – Sinaganad – es marTlac xdeba. amas Tu ara, mTavaria, rodemde SeZleb suli aSimSilo.
taniT vgrZnob. da rogorc TviTmxilveli, ise vwer. asea Tu ise, TviTon fulis Sovna ar mainteresebs.
sxvagvarad rom vTqvaT, romanis avtorTan erTad piradad CemTvis didi siamovnebaa, yoveldRiu-
gamoRviZebul adamianebs SeuZliaT sizmari ixilon. rad sportiT rom var dakavebuli, aseve Zveli jazu-
vfiqrob, swored esaa avtoris niWiereba, swored ase ri firfitebis koleqcioneroba. yoveli SemTxvevi-
vlindeba misi gansakuTrebuli unari. saTvis, amas arcTu bevri fuli sWirdeba.
– Tqvens nawarmoebTa siuJetebi Tqvenive pirad gavimeoreb – Cemi upirvelesi mizani advilad ga-
gïmocdilebas eyrdnoba Tu es yovelive Tqveni sagebi romanis daweraa.
warmosaxvis nayofia? – me damwyebi mwerali var da Zalian miyvars
– 100-dan 90 SemTxvevaSi es isaa, rac namdvilad Tqveni wignebi. yvelaze Zalian is maRelvebs, rom
arasodes gamomicdia. Cemi sakuTari cxovreba sakma- sakuTari Tavisa da niWis rwmena ar gamaCnia.
od mosawyeni da mSvidia. Tqvenc wawydomixarT am problemas? Tu asea, ro-
Tumc, vfiqrob, mwerlis samuSao wvrilmani yo- gor gaarTviT Tavi?
veldRiuri cxovrebidan didi, Rrma dramis amokre- – 29 wlamde romani ar damiweria. XX saukunis di-
baa. yoveldRiuri, wvrilmani rameebidan amoiRo ar- di nawili fizikur garjaSi gavatare.
si da gadaadgilo raime gansakuTrebulSi, sikaSkaSe- da erTxelac, moulodnelad gadavwyvite, dame-
Si. yovelive es iluziaa. wera moTxroba, daviwye wera da mas mere vwer.
Semdeg mTeli gatacebiT vugdeb yurs sxva adami- Cems literaturul unarSi eWvi arasdros Sempar-
anTa monaTxrobs. miyvars Cems irgvliv mimdinare via. magram arc imis mtkicebuleba gamaCnda, rom wera
movlenebze Tvalyuris devneba. mweralTa erT-erTi SemiZlia.
amocanaa, ara marto daakvirde adamianebs, aramed sa- wera iseve bunebrivad daviwye, rogorc sunTqva.
kuTari Sefasebebisganac Seikavo Tavi. mxolod vfiqrobdi: `ambavTa weris niWi SesaniSna-
maT sxvadasxva, mTavar elementTa kombinirebiT vi ramaa-meTqi~. es isevea, rogorc musikalur in-
sakuTari ambebi unda SeTxzan. strumentze kargad dakvra, an frenis codna (sinam-
– odesme Tu mogisinjavT iseTi rameebi, rac dvileSi mfrinavi adamianebi TiTqmis arc arseboben),
logikur gaazrebas ar emorCileba? an srutis gadacurva, an ulamazes qalad dabadeba.
– logikur analizs did mniSvnelobas ar vaniWeb. daaxloebiT aseTive araCveulebrivi madlia.
ufro iseTi rameebi miyvars, rac SeuZlebelia axsna Tuki Tqven SeZlebT daweroT romani, imis miuxe-
da gaanalizo. davad, gaqvT sakuTar ZalTa rwmena Tu ara, upirve-
Tumca arc zebunebrivisa an okulturis moyva- lesad sixaruli unda moganiWoT iman, rom wera Se-
ruli var. giZliaT.
srulebiT ar mainteresebs mkiTxaoba, winaswar- yvelafris nulidan dawyeba arcTu yvelas xved-
metyveluri sizmrebi, moCvenebani, anomaliuri mov- ria.
5
8 ÒÂÍÒÌÒ 2007
ÐÎËÇÏ
daibada 1962 wels, walenjixaSi. 1985 wåäì daamTavra afxazeTis saxelmwifo universitetis filologiis fakulte-
ti. muSaobda soxumis raionis maRalmTiani soflis skolaSi pedagogad, raigazeTSi korespondentad. gazeTebSi `oqros
sawmisi~ da `kolxuri diadema~, JurnalSi `riwa~ – pasuxismgebel mdivnad. iyo gazeT `cxumis~ mTavari redaqtori.
afxazeTis konfliqtis Semdeg, 1993 wlidan cxovrobs quTaisSi. muSaobda Jurnal `bagratis taZris~ pasuxismgebel
mdivnad, arasamTavrobo organizacia `afxazinterkontis~ presmdivnad. amJamad muSaobs gazeT `Cemi quTaisis~ mTava-
ri redaqtoris moadgiled. gamocemuli aqvs leqsebis krebulåþi `garegani frinveli~ (1996) æï „èçòì ëàõò ùåäòùïæò“
(2006). ïãîåàâå èëàõîëþåþòì êîåþóäò „æïèìõâîåóäò úòì þòíïæïîò“ (2006).
rusul enaze Targmnili misi moTxroba Sesulia saxalxo diplomatiis egidiT gamosul samxreT kavkasiis mweral-
Ta erTobliv krebulSi `Êëþ÷è îò ñåðäåö“. afxazeTis axalgazrda mweralTa krebulSi Sesuli leqsebisaTvis 1993 wels
miRebuli aqvs literaturuli premia.
6
8 ÒÂÍÒÌÒ 2007
ÐÎËÇÏ
magram amis gamo ukve aRar mosdeven da zRudaven ada- ni geniosi hyavs da gundi rom Seeqmna, ra gasakviri-
mians, igrZnoba raRacnairi sayovelTao gagulgri- ao!~– Semoagdebda vinme da daiwyeboda erTi vaiuSve-
leba sazogadoebis yvela fenaSi. xelmZRvanelebic lebeli, Tbilisis `dinamos~ movagebinebdiT msof-
aRar arian Zveleburad principulebi da mkacrebi, lios yvela Cempionats da saukeTeso Tass, maSin sa-
Torem Cveni mamebis Taobis biWebs vin daanebebda ra- qarTvelos erovnuli nakrebi ar hyavda, `dinamo~ iyo
ikomis win birJaobas, `fezeoSi~ gagzavna da monuri Cveni faqtobrivi nakrebi da imis gamarjvebebs Sevxa-
SromiTi begaris moxda yvelaze mcire sasjeli iqne- rodiT, isini gveimedebodnen. jer kidev ar gvqonda
boda da amis madlierebic unda darCeniliyvnen. ganelebuli oriode wlis winaT Cvens qalaqSi maTi
rogorRac SeSvebulia qveyana, mofolxvebuli, Camosvlis sixaruli. Sengelias, gucaevis, daraseli-
aravin kiTxulobs xalxis saqmes, xalxic aseve ara- as, maCaiZis da CivaZis gvarebi gvekera pirze. gabelia
fers kiTxulobs xelisuflebisas. verc vgrZnobT, xom aqaurobis gansakuTrebuli siamayis mizezi iyo.
Tu arsebobs, miT ufro Cven, ra saqme gvaqvs magaT- viyayanebdiT axla amaze kai xans, ar davtovebdiT
Tan? xom ici, es politikuri agitaciis dro-Jamisgan wakiTxul Tu yurmokrul ramdenadme saintereso in-
gaxunebuli plakativiTaa, savaldebuloa rom eki- formacias, gavanaTlebdiT erTmaneTs safexburTo
dos, magram aravin yuradRebas ar aqcevs, arc aRiqva- mecnierebaSic da mivcxrebodiT bolosdabolos.
men Sinaarss, ra axatia, ra aweria... erTferovnad qce- axla Tengiza mogvibrundeboda, biW-buWobis av-
uli yoveldRiurobis rekvizitia da morCa! toriteti, `svoi biWi~, qurdi rom ver gaxda, magram
Cvens `vremiebiT~ gamoClungebul saRamoebs radi- bevri ar daklebia, cixec movlili hqonda da bevri
osadgur `monte-karlos~ musika alamazebs, dasavlu- Cvenganis TvalSi es ukve raRacas niSnavda maSin. din-
ri cxovrebis xelmisawvdomi nimuSi. sxva rameebi jer ji saubari hqonda, sxvebisgan gamorCeuli intona-
naadrevia, arc `efem~ radio arsebobs jerjerobiT, cia, kbilebSi gamocrili winadadebis erT naxevars
video CvenisTana provinciuli `dirkisTvis~ ki ara, rom gaigebdi, meores Tavad unda mimxvdariyavi. TiT-
didi centrebisaTvisac ki iSviaTobaa jer, cxvirze qos Wkvianurad dagvmoZRvravda, – swavlas Tu vinme
`Spilka~ waWerili Tarjimanis sagangebod moguduli apirebs, kargia, simon, mixedeT saqmeso, – gvetyoda,
xmiT dafonili uxarisxo gamosaxulebebiani video- mere SegvekiTxeboda – Sen sad abareb, raze midixaro.
filmebis naxvas erT-or welSi movaxerxebT. hoda, ma- vasiko iuridiulzeo – etyoda, – Seno, – Tengo saeqi-
namde, rogorc giTxari, `monte-karlos~ musikaa Cveni moze epireboda, – Sen saiTo – axla gogis hkiTxavda,
diskoTekac da `tancplaSadkac~. `bitlzis~ saxelic – me avtosainJinrozeo – esec etyoda, – gaiCnikoba
moRweulia Cvenamde da Tmis bitelsebiviT dayenebac ginda, biWoo, –kbilebSoris gamocrida isev da me mo-
aris Semosuli modaSi, butilka Sarvlebi da makasine- mibrundeboda, mec Cemsas – vetyodi, filologiurze
bi gamoviareT da axla trapecia rangäeîebis, levise- mivdivar-meTqi, amas verafriT gebulobda, ra mindo-
bis, montanebis da superebis epoqa gvidgas. sadRac da filologiurze, biWs ra unda mekeTebina `aCkari-
kustarulad rentgenis suraTze Caweril ucxouri kebis~ umaRlesSi, an vin unda gamovsuliyavi, magram
jgufis firfitas viSoviT, aris triali da xelidan ar SeimCnevda mcireoden dabneulobas, Sebrundebo-
xelSi gadacema. viTom akrZalulia `amerikis xma~, da saTiTaod yvelasken da ityoda, – kargia, simon,
`Tavisufleba~, `bibisi~ da amgvari rameebi, Cvenc vi- swavlas rom apirebT, unda daamTavroT, aba ra, simon,
Tom ar vusmenT, magram vusmenT mainc, vusmenT ufro rom CamoxvalT iqidan, Sen miliciis naCalnikad dag-
Cvenamde raRacnairad ucnaurad mosuli saxalxo niSnav (amas romels gveubneboda aRar maxsovs), Sen –
tradiciis gamo, romelsac mudam aqvs midrekileba prokurorad (metad aRar undoda cixeSi wasvla), Sen
Caidinos iseTi rame, rasac xelisufleba krZalavs, – raikomis mdivnad (raionis yvela berketis mogdeba
hqondes raime dafaruli, rasac aravis gaendoba da surda xelT), Sen – mTavar eqimad (narkotikebis Seuz-
mTavrobasTan dapirispirebis SegrZnebas gaumZaf- Rudavi raodenoba enatreboda, ambobdnen erTi ba-
rebs. oridan erTi iyo, rom vukvirdebi axla: an xeli- roba swavlobda da mSoblebma rom CaakiTxes, narko-
sufleba iyo imdenad degradirebuli, rom ver tikiT gabruebuls mamamisisTvis ukiTxavs, deda da
grZnobda im CaxSobebis da akrZalvebis srul aRarsa- mama xom kargad ariano...), Sen... – Cemken mobrunebuli
Wiroebas, an xalxi hyavdaT ise gamoTayvanebuli, ra- Seyoymandeboda, ra Tanamdeboba eTqva, isic ver ga-
dios malulad smena rom miaCnda udides kramolad da erkvia, ra xeloba unda gamomyoloda im daCemebuli
amaze metis gabedvas, xelisuflebis winaaRmdeg, yve- filologiuridan, Sen – skolis direqtorado, –
laze saSinel koSmarSic ver gabedavda... metyoda bolosdabolos, fiqrobda, albaT, amisTvis
ee, riTi daviwye da saiT gavutie! magram suli min- mainc rogor ar ivargebs, rac unda iyos, umaRlesi
da gaigo epoqis, SenTvis bevri ram ukve gaugebaria da eqneba damTavrebulio. hoda, simon, yvela Tanamde-
miuRebelic, rasakvirvelia, magram aseTebi viyaviT boba rom Cveni gaxdeba (ukve misianebSic gavyavdiT,
da rac iyo magas giyvebi. raki erTad visxediT da vlaybobdiT), fexebsac ver
`simon, erTi romelma waikiTxeT gazeTSi werebu- mogvWamen Seni komunistebi, mafia meti ki araferia,
la, labanovski ufro didi treneria, vidre axalka- simon, mere naxe Cveni agulaveba! ambobda amas didi
cio. imano arafrisgan Seqmna didi gundi da amas amde- natvriT, raRacnairi netarebiT. Cven angariSs ver
7
8 ÒÂÍÒÌÒ 2007
ÐÎËÇÏ
vaZlevdiT, rom Savi samyaros yvelaze sakraluri ri avadmyofobao!), damawvines raionul saavadmyo-
ocneba gvemxileboda misi piriT. ras warmovidgen- foSi, infeqciurSi, infeqcia iyo raRac, araferi sa-
diT, rom kaci sqemas gvixsnida, riTac mafia apirebda SiSario, – niko eqimma, – magram mainc ajobebs saavad-
qveynierebis xelSi Cagdebas... myofoSi iwveso, Tqvenc damSvidebulebi iqnebiT da
axla qurduli samyaros ambebs wamoiwyebda rome- mec – dazRveulio. damawvines, damawvines. saWiroa,
lime, mosdevda erTmaneTs aTasi da meti enis gamov- sad wauxval, unda xexo mTavrobis logini amisTana
liT Cvenamde mosuli garomantikulebuli Tavgada- papanaqeba sicxeSi, wels roa, arc SarSan iyo naklebi.
savlebi Cveni nacnobi, cixeebSi msxdomi biWebisa, zo- eqimis duxi ar minaxavs sami-oTxi dRis ganmavlobaSi.
gisac gareT rom iyo da parviT da `kai biWobiT~ api- Caabara meddebs Cemi Tavi, aba, Sen icio, damibara da
rebda cxovrebis gzaze siaruls. gagikvirdeba Sen, gadaikarga. eseni xom smenobiT arian, meddebi, dawve-
axla qurds da mparavs rom ebrZvian da ar aWaWaneben, nis meore dilas Semovida, gogoa, ukeTess ras naxavs
ase ki ar iyo, qurdebi prokurorebTan awyobdnen saq- kacis Tvali, magari naSaa, daxatuli, Zmao, magram
meebs, Cemo kargo, da ra gasakviria, Cventola biWebSi garda imisa, rom Tvals mWris Tavisi silamaziT, raSi
gasavali hqonoda kaibiWur gagebas da wiTlebTan margia, jer qmriani romaa, beWdebze etyoba, TiTebze
mebrZoli raindebis gvirgviniT Semkuli personebis roma aqvs acmuli, da mere kidev sikvdils vifiqreb
idealizebas. SeiZleba im samyaros ar kuTvnebodi su- da aq Tu rame ponti avardeba, rogor warmovidgen.
liskveTebiT, magram Tavisebur zegavlenas ase Tu vwevar CemTvis gayursuli, an nemsidan nemsamde vdge-
ise mainc ganicdidi. skolis ezodan rom TiTqmis yo- bi da gareT gamovdivar. pacientebi ar arian mravlad
veldRe imas Sexedav, rogor ukravs Tavs miwamde yov- da sixalvaTe gaiZulebs vinme gamoZebno, drois gata-
lisSemZle qurdis Camovlil manqanas miliciis or- rebaSi rom dagexmareba. rasakvirvelia, msubuqebi
metriani oficeri, motocikletiT rom `mSromeli vinc arian, palataSi ra gaaCerebT, da arian gareT ga-
masebis~ gasayvlefad aris gamosuli, raRac simpaTia molaslasebuli, vin derefanSi, vin kidev saavadmyo-
ueWvelad gagiCndeba, kia marTali, yvelafers ver ac- fos baRSi. saavadmyofo am mxriv vagoniviTaa, gare-
nobiereb jer bolomde da ar gaqvs mzad pasuxi uam- moeba gaiZulebs advilad gaiSinauro ucxo adamiani
rav SekiTxvaze, cxovreba rom gisvams da misagebs ar da swrafad gauxsna SenTan mosasvleli kari, Tu ar
gaswavlis, magram amitom aris, zustad is rom gesim- ginda moZulebuli da gariyuli darCe.
paTiureba, risken gaxedvac SemdgomSi arasodes mo- me aq veravin vnaxe amgvari, Cemi palata erTi bewo
gindeba. da es arndoma mware gakveTilis miRebiT ki iyo isedac, sul orsawoliani, magram imazec aravin
ar iqneba gamowveuli, aramed gaanalizebiTa da Cax- iwva da mezobeli palatac carieli aRmoCnda. amgva-
vedriT im daniSnulebisa, rasac adamians aniWebs gan- rad vrCebodi sruliad marto, Tu ar CavTvliT im
geba. xalxs, visac ezoSi davadgebodi Tavs, Zelskamze Wad-
magram es mere iqneba, jerjerobiT ki sxva iluzi- rakis an SaSis TamaSisas.
ebiT Sepyrobil kompaniaSi xar gareuli da maTi azri ar vici, rogor grZnobs kaci, rom qali SeniT da-
geZaleba da gexveva Tavs... interesda, amas xSir SemTxvevaSi raime aSkara qmedeba
am dros Tu patara qalaqis romelime lamazmani ar gamoxatavs, magram gumani avtomaturad muSaobs
Cagviarda, Tavisi uzakveli koketobiT rom surda da qalis sulSi atexili qariSxlis TiToeul aRbeW-
Cveni gulebis monadireba, ufro sworad, ki ar sur- dvas aaSkaravebs misi saxis yoveli kunTis gatokeba-
da, qaluri instinqti ubiZgebda ase moqcevas, maSin Si. qalis moZraoba, qcevis odnavi Secvlac ki uzus-
genaxa amaTi Tvalebis nabva da xazgasmulad xmamaRa- tesad fiqsirdeba mamakacis seismografis usaTuTes
li oxvra, gogos yuradRebis misaqcevad. isic Rirse- dafaze, yovelSemTxvevaSi, ase iyo im qalTan (saxels
bis grZnobiT gorozad Seyrili warbebiT Cauvlida ar vambob, radgan ojaxis moimedea da ar minda prob-
biWebis jgros ise, TiTqos ar siamovnebodes maT mier lemebi Seeqmnas, e, biWo, nu mkiTxavT, mainc ar vit-
gamoxatuli aRtaceba... yvi!), rom vigumane, raRac namdvilad unda amas Cem-
mere viRaca viRacas Seexveweba, midi, midi, is amba- gan-meTqi, gavTamamdi da samorigeod mesame mosvli-
vi moyevi, saavadmyofoSi rom dagawvineso. es viRa- sas ukve loginSi mewvina da gaxelebiT vukocnidi um-
cac pirvelad rodi hyveba da Cvenc ambavi viciT TiT- Svenieres bageebs (amisTvis vnatrobdiT avad gaxdo-
qmis zepirad, yoveli wvrilmani detalis gameoreba mas Cvenc!), Tavadac yovelgvari yoymanis gareSe mpa-
SegviZlia, magram mosmenaze uars mainc aravin ambobs, suxobda, mowyurebuliviT damewafa da, rom megona,
jer erTi, aq sruli demokratiaa da visac rac da ram- me vnetareb misi alersiT-meTqi, gamovida, rom Tavad
denjerac unda, imas da imdenjer mohyveba, meorec, miiRo udidesi netareba CemTan urTierTobiT. ar
gasarTobi ambavia, qalis Sesaxeb da ratom unda mo- maxsovs zRvari rodis gadavlaxe, erTi saqmea guma-
vikloT siamovneba?!. nobde qalis survils da meore – gza misce sakuTar
iwyebs is viRacac. xom iciTo, – ambobs mTeli idu- ndomas da pirvelad gabedo mialerseba, roca bo-
malebis CaqsovebiT, – SarSan zafxulis miwuruls ra- lomde ar ici, ra SeiZleba mohyves Seni gumanis Se-
Rac avadmyofoba Semeyarao (vinc viciT ambavi, gu- mowmebis mcdelobas. mokled, maCuqa ulamazesi wu-
lisgulSi vnatrobT – neta ki Cvenc Segvyroda imgva- Tebi da igive waiRo Cemganac. mere es wuTebi saaTe-
8
8 ÒÂÍÒÌÒ 2007
ÐÎËÇÏ
bad, dReebad iqca da im rva-aTi dRis manZilze, saa- da, magas ra unda, yovel diliT piri unda daibano, Ta-
vadmyofoSi rom gavatare, uzarmazari netareba mer- nac sapniT, da ramdenime TveSi rajize lamazi iqnebio.
go. imdenad davaxlovdiT, gvegona, mTeli saukunea axla amaze atydeboda erTi vaiuSvelebeli. rodis
erTmaneTs vekuTvniTo. ase meubneboda, Sens gamo qma- rodis Cacxreboda umizezo aRtyinebis es talRac.
ri SemzizRda, magasTan dawola aRar SemiZlia, meziz- mere axalSemomatebulTagan gauTaveblad aklde-
Reba mTeli arsebiT da, roca col-qmruli movaleo- boda da emateboda axali xalxi krebuls, ukve kinos
bis aRsrulebas maZalebs, mxolod Sen midgaxar xaTriT Sinidan gamosulebic Semogvivlidnen, cota
Tvalwin, SenzeRa vfiqrob, misi danaxvac aRar min- xniT SegvrCebodnen, mere viRacas gaiyolebdnen, vi-
dao. kidev kargi, rom ruseTSi uwevs xSirad siaruli, Raca darCeboda, sxva dagvemateboda. jer iyo da vi-
TiTqmis ar aris Sin, Torem namdvilad gavgiJdebodi, Rac gabedavda gamoeCina saidanRac moxelTebuli mo-
ar vici, ra meSvele- sawevi. yvelasTvis
ba, Seni gadamkide ma- TvalsaCinod daeya-
gis amtani me ara var, ra xelisgulze da
ojaxis dangreva ki- tariani papirosis
dev ar mindoda, mag- SekeTeba daewyo xaz-
ram ase, TvalTmaq- gasmuli Tavgasu-
cobiT cxovrebasac lobiT. mere aseve
rom ver SevZleb, ama- Tamamad aexrCole-
sac kargad vxedavo. bina specifikuri
mokled, didi Tavsa- sunis mqone boli da
texi gauCnda sawyal ramdenime kacis mo-
gogos. is, rom Cemze usvenari cmukva da
seriozuli gegmebis xvewna-mudara gamo-
ageba ar Rirda, Tavi- ewvia, TiTo nafazi
danve icoda, eqvsi- dagvartymevineo.
Svidi wliT mainc var uars (gaubedavs, –
umcrosi da mere, Ce- gveSinoda goimobaSi
mi ojaxis ambavic ar CagvTvloda) vinc
icis, me rom qmarsga- vityodiT, – rac ar
cilebul qals Sin ar ginda, RmerTma nu
Seviyvan da arc Se- mogceso, an sad aris
mayvanineben, misTvis Tqveni mosawevio! –
cxadi iyo imTaviTve, TiTqos didsulov-
Tumca sakiTxi ase èõïüâïîò íòíë æâïäò nebas iCendnen, an iq-
arc damdgara, mxo- neb gvifrTxilde-
lod imas ganicdida, ra meSveleba, ojaxis dangreva bodnen kidec?! vin icis, yovelSemTxvevaSi, daZaleba
Tu momiwiao... araferi ojaxic ar daangriao, – ama- arasodes mosula!.. axla amiT gaTamamebuli, daaZ-
tebda, – mogvwyinda erTmaneTi Tu ra iyo, SeiZleba robda ukve Sebindebulze romelime iaraRs, ufro
ajoba sakuTar Tavs da CemTan urTierToba iseve mo- nagani iqneboda, daiwyeboda sinjva, saqmis viTom
ulodnelad gawyvita, rogorc wamoiwyoo. Cans qmar- codniT msjeloba revolverebisa da pistoletebis
sa da Cems Soris arCevani mainc ojaxis Tu keTildRe- Rirsebebze. romeli romels sjobs, romels ramden-
obis sasargeblod gaakeTa. ase rom, xdeba amgvara- ze miaqvs, vnatrobdiT Cvenc rodis gveqneboda aseTi
dac, yvela wyvilis ambavi romantikuli gagrZelebiT koxta, Savad mokriale nagani, nagani yofiliyo, ya-
rodia, wuTieri gatacebebic ikaveben Cveni cxovre- buls viqnebodiT. mere viRac im nagans doluras ga-
bis garkveul nawils da biografiis ganuyrel deta- dauxsnida, amoiRebda Sig Tu tyviebi ewyo, Catovebda
lebad gvixdebiano. erT cals, daketavda isev, xelis CamoqneviT daatri-
axla kidev sxva mohyveboda sxvas. isic siyvarulis alebda doluras, miiSverda safeTqlisken lulas da
ambavi iqneboda. viRacas qali ar eyoleboda `ganasin- gamohkravda sasxlets. Cven sunTqvaSekrulebi Sev-
ji~, viRacas sadRac ukve moeswro am gamocdilebis cqerodiT am sisxlisgamyinav garTobas da Sinagani
SeZena da axla surda amiT Tavi moewonebina da saku- gangaSiT atanilebi velodiT mis finals. ar gvindo-
Tari iniciativiT iwyebda ambis moyolas. da dagvejerebina, rom erTxelac SeiZleboda es gi-
mere viRac ityoda, `bobiSi~ rom rajia (iyo aseTi Juri TamaSi fatalurad dasrulebuliyo. amas cota-
induri filmi, mTeli sami weli rom trialebda Cvens ni Tu bedavdnen da maTTan gapaeqrebis uflebas
kinoTeatrSi da mayurebeli mainc ar akldeboda), im- arafriT mogcemdnen. ar mogcemdnen bevri sxva ramis
nairi lamazi rom viyo, vercerTi qali uars ver met- uflebasac... magaliTad, isec xdeboda, viRac ityo-
yodao. viRac samZimris seriozulobiT etyoda, mere- da, – muSaobisas `stenka~ rom myavdes, magar mayuTs
9
8 ÒÂÍÒÌÒ 2007
ÐÎËÇÏ
movtexavdio. vinmes arifTagan, cruyoyoCobiT Sep- darebiT rTulad iqneboda saqme, radgan misi gzebi da
yrobils, wamoeroSa, me wamovalo (momxdara asec!), qselebi ufro daxlarTuli da amoucnobia, vidre
araviTar SemTxvevaSi ar waiyvandnen, Tuki amgvari TviT eSmakis saval-saqnari... me da Sen ras gavugebT,
ramis Camdeni ar iyo, Sen Seni gza gaqvs, Cven – Cveni, vin, rodis da ragvarad mieyida mas da SeerTo sulwaw-
cxovreba ratom unda gaifuWo, es xom Seni saqme ar ymedilTa xrovas, legeoni rom hqvia saxelad...
ariso, – ityodnen raRacnairi dajerebulobiT, Tav- im biWebis erT nawils cxovrebis gariJraJzeve Se-
moyvareobasTan erTad mofrTxilebis elementic moaRamda, nawili sadRac, TeTri zRvebis da TeTri
rom gamosWvioda. iyvnen aseTebi da ra vqna, rom ar qalebis civ qveyanaSi gadaikarga ukanmouxedavad,
vTqva, rogori simarTle gamomiva?!. arc CaTreva TiTo-orolaRa SemorCa mSobel miwas, col-Svil da
icodnen Zalad rame sarisko saqmeSi, arc SarSi gag- imaTi Svilebdaxveulebic ebrZvian yoveldRiurobis
xvevdnen, Tu xedavdnen, rom maTi gza ucxo iyo Sen- nacrisfer rutinas da, Jamidan-Jamamde rom Seveyre-
Tvis da mxolod SemTxvevas moewyo maT kompaniaSi Se- bi, sruliad SemTxveviT, oriode sityvis gadalapa-
ni aRmoCena... rakebis metic rom ver movaxerxoT, saidanRac, bo-
gaixsneboda vin icis meramdene kolofi sigareti. lomde Seucnobeli sawyisidan gaRvivebul siTbos
moiweoda kidev erTi Camorigeba Tambaqo. nela vig- mitoveben gulis sacecxlurSi da maSin ufro xelSe-
rZnobdiT, daSlisa da Sin Sebudebis dro rom moax- saxebad vgumanob, rom mTeli gamovlili gzis manZil-
loebuliyo. gautevda vin saiT, visac ojaxi uxmobda ze dagrovili gamocdileba, sibrZned rom xmoben
– ojaxisken, visac Ramis cxovrebis yovelgvari nair- zogni da zogni, siame Tu tkivili, rac ki minaxavs da
saxeobebi – gautevdnen Tav-TavianT areul-dareul ganmicdia, araferia siymawvilisdroindel im gu-
gzebze da aravin icoda, xvalindeli dilis gaTenebas lubryvilo ganzraxvebis sispetakesTan, odesRac
yvela maTgani cocxali ixilavda Tu ara. rom ibadeboda Cemi sulis wiaRSi da cxovrebis did
... me da badri im zafxuls studentebi gavxdiT. da gzaze sagzlad gayolas meficeboda...
kidec davSordiT Cvens mSobliur garemos, sul sxva im ocnebaTagan erTi, mcire nawili Tu damrCa as-
qartexilma gagvitaca da gagvaqrola cxovrebis ma- rulebuli, umetesoba umowyalod ganadgurda yo-
radamoucnob savalze. mas Semdeg TiTqmis aRar mqo- veldRiurobis msusxav cecxlTan efemerasaviT mi-
nia im xalxTan urTierTobis saSualeba. miT ufro sa- farfatebuli...
zogadoebriv baRSi maTTan Cajdomisa da `birJaobi- madlobeli var im ganzraxvebis...
sa~. wlebi ise miqrodnen, mSobliur qalaqSi aTasSi madlobeli var im ocnebebis...
erTxel vaxerxebdi Casvlas da Cemi Taobis biWebis am- madlobeli var im adamianebis...
bebsac yurmokvriT Tu gavigebdi. im Secdomebis da tkivilebis, im tanjvisa Tu sixa-
arc me davbrunebulvar Cemi bavSvobisa da siymaw- rulebis, im siZulvilebis, im siyvarulebis, im mara-
vilis patara qalaqSi skolis direqtorad, arc badri diuli aryofnis SecnobiT dabadebuli Zrwolebis...
raikomis mdivnad... sxvebisa kidev araferi vici, iqneb rom ara isini, me ar viqnebodi is, vinc axla var,
vinme marTla gaxda miliciis ufrosi, prokurori Tu rogoric Camovisxi samyaros sasaxmileSi gamomdnari
saavadmyofos mTavari eqimi. Tumca meeWveba Tengizas madnisagan... da sxvad yofnas isev imad yofnas varCev,
aqedan raime xeiri enaxos, radgan narkotikebisadmi radac maTi wyalobiT Seviqeni...
midrekilebas sabolood moeRo misTvis bolo da er- xolo Rirda Tu ara amad yofna, Cemi – mtvradmi-
Txelac wamliT gaguduli, kaifSi gaparuliyo ud- saqcevi sawyalobeli arsebis gansagebi sulac ar
rtvinvelad da uxmaurod... mafias rac Seexeba, aq Se- aris...
10
8 ÒÂÍÒÌÒ 2007
ÐËÅÇÒÏ
muzeumebis saerTaSoriso dRes nikoloz baraTaSvilis saxl-muzeumi, gamomcemloba `inteleqtTan~ erTad, axal-
gazrda mwerlis nino sadRobelaSvilis SemoqmedebiT saRamos maspinZlobda. saRamoze avtorma Tavisi pirveli wigni:
`bambaziis samoTxe~ warudgina Sekrebilebs da Tavisi leqsebi da moTxrobebi waikiTxa.
`vuZRvni megobrebs – romlebic iyvnen, romlebic iqnebian. awmyo maradisobaa~, – wauweria avtors Tavisi pirveli
krebulisaTvis, romelic gamomcemloba `inteleqtma~ moamzada. misi striqonebi `kalTaSi wiwilebiviT Cawyobili mo-
gonebebia~ – avtoris sulis wiaRSi dapurebuli, sikeTiTa da siyvaruliT nasazrdoebi, mxatvruli sityvis nakadul-
Tan darwyulebuli, poeziis gumbaTebisaken asafrenad dafrTianebuli...
xan tkiviliani...
xan Rimiliani...
ucnauri sevdiT gajerebuli...
sacnauri fiqriT akinZuli...
axalgazrda mwerlis Semoqmedebaze saubrobdnen Sekrebilebi. mis pirvel krebuls afasebdnen levan bregaZe, em-
zar kvitaiSvili, daviT gogibedaSvili...
fleitaze ukravda me-20 samusiko skolis moswavle ana suliauri.
usmendnen axalgazrda mwerlis ukve ase axlobel striqonebs Sekrebilebi –
xan tkivilianni...
xan RimilCamdgarni...
`adamianad yofnis sevdas~ da sixaruls naziarebni...
am grZnobas ganemsWvala TiTqos yovelive irgvliv, ai, is aTasfrad aferadebuli naxatebic kedlebze – nikoloz ba-
raTaSvilis saxl-muzeumi im dRes rva wlis daviT fanqvelaSvilis naxatebis pirvel gamofenasac maspinZlobda.
11
8 ÒÂÍÒÌÒ 2007
ÐËÅÇÒÏ
12
8 ÒÂÍÒÌÒ 2007
ÐËÅÇÒÏ
æïòèåãëþîëì ÷òüþïüëíåþò
*
æï àïèïøòìãïí ôåîøåèàþïîèï * *
òèïàåþîò õèåþò ãïèëìúåì,
åîàïæ ìòþåîåçå óíæï ãâåôòáîï…
èëèåíïüîåþï æï ìò÷óèåøò èëâòêòàõïâ. ìóäåþò ïè ôòáîøò
åîàò þïâøâò èæóèïîåþï – úõâîåþòâòà øåãâåæåíï æï
åîàò ëàïõò. ãïâñóîìóäòñïâòà…
èëæòà æï ìïâïîûäåþçå ÷ïèëóìõåæòà, óíæï ãâåëúíåþï,
èëòüïíåà ôóíöåþò, ìïÿîåàäåþò, îëãëî åîàïæ ãïâòæëæï ùäåþò,
êïäèåþò (æïíåþò àóíæïú)… îëãëî íïçïæ ÷ïèëãòþåîüñïâæò õëäèå
âòäïðïîïêëà, ïâïâìëà åì ëàïõò ìïñåäëçå æïúâåíòä ÿïéïîïì
ìòüñâåþòà æï åèëúòåþòà, æï, øåíú ÷åèì üñóð íïëÿøò
ãïèëâàïäëà åíïæïóæãèåäò èçòì ìõòâåþì ÷ïïùñëþæò,
øàïþåÿæòäåþåþò, ýîóïíüåäòì ùïèëìïíàåþïæ…
ôåîåþïæ ÷ïèëâáíïà óíæï ãâåôòáîï,
âåîïìæîëì íïàáâïèò: „ãïçïôõóäò îëãëîåþò âòáíåþëæòà ëúò ïí óôîë èåüò
æåæòêë, àëâäò…“ ùäòì øåèæåã
ïâïõèïóîëà, ïâïèåüñâåäëà èå – øåíò äåáìòì æòïìïõäòìò,
óþãåîë ýîýëäâï øåí – èëåäâïîå ÷åèò þïüëíò.
æï ãïâòüïíëà þïâøâòì ëàïõòæïí ìò÷óèå. óôäåþåþò æòæò õíòì ùòí
áïîàïí éïèåøò îëè æïâòíïùòäåà
ëéëíæ ãïâòüïíëà æòæàâïäåþï ìò÷óèå.
æï èøëþäåþòì íïúâäïæ
îëè èåîå, ïàïì ãçïçå íïùïíùïäåþèï
ãïõóíåþóäò ôîåìêåþòìãïí ïâòéåà êóîàõåâï…
èàâïîå÷ïîãóä èòùïì
ëàïõåþçåú óíæï ãâåôòáîï –
ìòèùîòà ïî ÷ïâéèóâäë:
îëãëî æïïúâæåþëæïà êåæäåþçå ôåîò
„îòìò àáèï ãòíæëæï æï æï îï òáíåþëæï òì èóìòêï,
âåî àáâò!.. úõåäò óàëì áâåø îëè ïïèéåîåþæï
øåíò ìóäòì ùñïäò øâòäèï ÷ïòãóþï“. õïíæïõïí èëíïüîåþòì úîåèäòà æïíïèóäò
ùñïäëþïæ èòòéåà øâòäåþò. ÷âåíò üïíòìïèëìò…
ìïäïàåþçåú óíæï ãâåëúíåþï –
åîàïæñëôíòì ôåîïæ æéåìïìùïóäçå,
*
* *
ãïèëãâåãëíï ïàïìãâïîò êåîûò æï íóãþïîò *
* *
æï óìïøâåäëæ ãåèîòåä ëõøòâïîøò ÷ïãâåõî÷ë
ùïèëüêòåþóäò óãóíåþëþï. ùïîèëòæãòíå, îëè ùåâõïî
îëãëî ïî âòôòáîåà: èòìò ìóíàáâòà ìïâìå ëàïõøò
îëãëîåþò âòáíåþëæòà øâòäòøâòäåþøò, æï ïî ãåûòíåþï.
èõîåþèëôóàíóäò ôòäëìëôëìåþò àó ùïîèëòæãòíå, îëè òì ãâåîæòà ãòùåâì,
æïéäòäàâïäåþï öïèþïçåþò… øïþòïèíòìôåî ïþîåøóèøò íòïâòâòà øåñóýóäò
îëãëî ïèïñïæ øåèëâòìõïèæòà æï þïâøâòâòà ôøâòíïâì.
øåí úæòäëþ, èòì ãóäì èòïñóîïæë
þïâøâåþì èóõäåþçå
æï ¸ïåîøò ìòãïîåüòì êâïèäòà ãïæèëùåîë
æï óêòæåãïíë ùïîìóäòæïí
èòìò íïüòôò êïîæòëãîïèï.
èëèïâäòìêåí ãïâïáïíåþæòà.
ùïîèëòæãòíå?..
îëãëî ûïäòïí æïãâïèìãïâìåþæíåí áó÷òì þåéóîåþì,
æï, ïî æïãïâòùñæåì,
ïìïôîåíïæ ñëâåäàâòì îëè èçïæï ïáâà ôîàåþò. àïâáâåø èêäïâò øåóúâïäë
ìòêâæòäàïí ïõäëì, èàäïæ èòì ôåîõàòà – æï ãïãïéòèëì ïè óùñòíïîèï, õëîþäòìôåîèï üâòîàèï.
îëãëî èüêòúåæ èòâòæëæòà èå æï øåí èåîå òîòæåþ èòì àïâìïú, çóîãòà
æï, îïì ãåüñëæï èïøòí ÷åèò ãóäò, êåæäòìêåí üîòïäæåþò,
þïäéòâòà øåíì ãóäì ïèëèïúáåîïäò – ìïæïú øóïéïèòì ÷îæòäåþò úåêâïâåí
– ïõäï ìïòàë, þïüëíë… (?)… æï øåíú, øåíú – óûòíïîë, éïèåú úåêâïçå ãåðïüòýåþòïí.
ãïõìåíæåþï ûâåäò, øåøäòäò éïèååþò,
åîàïæ ìòþåîåçå ôòáîò æïãâïâòùñæï. èïòìòì ãâåäòâòà – øåíòâå êïíòæïí ãïèëûîëèï,
æîë ìòñâïîóäøò øåèëãâåõïîöï. øåíòâå ãóäòì íïêâåî÷õïäçå øòøâåäò ùëäï
13
8 ÒÂÍÒÌÒ 2007
ÐËÅÇÒÏ
*
* *
ôïîæåþòú êò, îïéïú óúíëþò ìòíïàäòà åãåþåþòïí.
öæåþï èïãòæïìàïí. óöîïøò êïäïèò ïáâì.
öæåþï çóîãòà – øåíò ìïùëäòìãïí
æï øåí ãîûíëþ àâïäåþì, îëèäåþòàïú
òì ôóîúäåþçå æïòïîåþï.
ãéïäïüëþåí úëäòì àâïäåþò!..
æï øåí ïî òúò, àïâì îòà óøâåäë,
îëúï èåëîå æòäòà, èïãòæïçå äåáìò æïãõâæåþï –
ùóõïíæåäò éïäïüòì øâòäò…
ùïîèëòæãòíå, îëè ùåâõïî
èõëäëæ øåíò ìóíàáâòà ìóäøåõóàóäò
ëàïõøò èïîüë
æï àïâì òèûòíïîåþ.
14
8 ÒÂÍÒÌÒ 2007
ÅÌÅÒÌÜÒÊÏ
15
8 ÒÂÍÒÌÒ 2007
ÅÌÅÒÌÜÒÊÏ
äóîïæ æï ìëúòïäóîïæ øàïèïãëíåþåäò. òì ìïâìåþòà þïìï æï ðòîùèòíæï ãïîàëþïì øëîòì ùïòøïäï: ÿåøèïîò-
óïîñëôæï íåãïüòóî ìïùñòìì, îëèåäòú ãïîì ïêîïâì üò õåäëâíåþòì ìüïíæïîüåþò áîåþï æï àïíæïàïí õæå-
ïæïèòïíìï æï ìïèñïîëì; óõåøò, óõïèìò, ïæïèòïíóîò þï èïàò øåúâäï ôìåâæëõåäëâíåþòì ñïäþò ìïçëèåþòà.
éòîìåþòì èëèìðëþò ïí ðïàëäëãòóîò èïìøò ïæãòäì ïìåàòï ðòîâåäò íòøíåþò õåäëâíåþòì, õåäëâïíòìï æï
âåî ðëóäëþæï. õåäëâïíòì øåèëáèåæåþï àâòà èòì- àâòà ïæïèòïíòì îéâåâòìï, îëèåäìïú øåòúïâì ãîûíë-
àâòì òñë, îëãëîú éèåîàòìï æï êïúëþîòëþòìïàâòì þïæò õåäëâíåþòì ãïíâòàïîåþï.
ìïèìïõóîò, èòìò îåäòãòóîò, ìëúòïäóîò æï èõïüâîó- ãîûíëþïæò õåäëâíåþòì èåëîå ìåíò èýéïâíæåþï èòì
äò èëâïäåëþòì øåìîóäåþï. üåíæåíúòïøò – ãïõæåì ìóä óôîë æï óôîë çåæïðò-
àïíïèåæîëâå õåäëâíåþï àïíæïàïíëþòà õæåþï ìï- îóäò àâòà ãîûíëþïæò ìïèñïîëì ïìïõâïìï æï ïéæãå-
áëíåäò, óðòîâåäåì ñëâäòìï ãïìïñòæïæ ùïîèëåþóäò íïøò.
îåäïáúòòìïàâòì, èëõèïîåþòìïàâòì, ãïîàëþòìï æï ãîûíëþïæò õåäëâíåþòì ûòîòàïæò èòçíåþòï – ãïïî-
ìòïèëâíåþòìïàâòì, ãïæïéäòäò íåîâåþòì ìüòèóäïúò- àëì, ìòïèëâíåþï èòïíòÿëì, ïéïãçíëì ïí èëïæóíëì
òìï æï ìåáìóïäóîò ïéãçíåþòìïàâòì. åèìïõóîåþï þï- ïæïèòïíåþò. ûòîòàïæò ãîûíëþïæò éòîåþóäåþåþò,
çïîì æï ïèòüëèïú ïî øåóûäòï èòìò èëàõëâíåþòì òã- èîïâïäöåîïæò ãïèåëîåþòì ãïèë, êïîãïâì àïâòì èëè-
íëîòîåþï. õåäëâíåþïì àâòàëí ïî øåóûäòï àïâòæïí õòþäïëþïìï æï ìòïõäåì, õæåþï èëìïþåçîåþåäò æï þï-
ïòúòäëì âóäãïîòçïúòï. íïúâäïæ òèòìï, îëè ïéï- íïäóîò, ìòïõäòì ãïîåøå õåäëâíåþï êïîãïâì ãïìïî-
èïéäëì èïìåþò ìïêóàïî æëíåèæå, ðòîòáòà, åøâåþï àëþ æïíòøíóäåþïì. èòèçòæâåäëþòì øåíïî÷óíåþòìïà-
èïìåþïèæå. òûóäåþóäòï ôïáüëþîòâïæ óãóäâåþåä- âòì õåäëâíåþï òûóäåþóäòï ïèãâïî ðòîëþåþøò ãïç-
ñëì ñëâåäãâïîò îåäòãòóîò æï èëîïäóîò éòîåþó- îæòäò ìò÷áïîòà ãïæïâòæåì åîàò ëþòåáüòæïí, èëâ-
äåþïíò, âòíïòæïí òìòíò òøâòïàïæïï „ãïìïîàëþò“ æï äåíòæïí, ìüòäòæïí æï èëæåäòæïí èåëîåçå. ïáåæïí
„ìïìåòîë“. ïèòì ãïèë ìóä óôîë æï óôîë ìúòäæåþï èëèæòíïîåëþì ãîûíëþïæò õåäëâíåþòì ìóä óôîë
êóäüóîóä æï èëîïäóî éòîåþóäåþåþì æï àïíæï- èçïîæò çåæïðòîóäëþï îéâåâòì ãâòïíæåä ìïôåõó-
àïíëþòà ãïîæïòáèíåþï óøòíïïîìë õåäëâíåþïæ, åâ- îåþçå. òèòìïàâòì, îëè ùïîèïüåþòà „ãïòñòæëì“ þïçïî-
ôåèòìüóîïæ ùëæåþóä „õåäëâíåþï õåäëâíåþòìïà- çå, ãîûíëþïæ õåäëâíåþïì óùåâì òñëì ìåíìïúòóîò. õå-
âòì“. òãò ïèëîïäóîò, æåìïêîïäòçåþóäò, ïìëúòïäó- äëâíåþï òùñåþì åãçëüòêóîòì, ïîï÷âåóäåþîòâòìï æï
îò æï óôîë õøòîïæ, óçíåë, ïíüòîåäòãòóîò æï ïí- ìåíìïúòóîòì ûòåþïì. ñëâåäòâå ïèïì, þïçîòì èóæèòâïæ
üòìëúòïäóîòï. úâïäåþïæ êïðîòçåþàïí åîàïæ, ãïíâòàïîåþòì ãâòïí-
õåäëâíåþïì, îëãëîú êëèåîúòóä ìïáëíåäì ãïî- æåä ìïôåõóîåþçå, èòâñïâïîà àåèåþòìï æï ðåîìëíïý-
àëþòìïàâòì, ìóä óôîë õøòîïæ çåæïèõåæâåäëþåí àï õåäëâíóîò øåî÷åâòìïêåí. üòðóîò æï ïîìåþóäò
ìïáèëìíåþò, êëèåîúòóäò òíüåîåìåþòàï æï èëæòì èë- àåèåþòì íïúâäïæ òî÷åâì òèãâïî ïíëèïäóî æï óìïî-
íïþåîòà. èïãîïè ñëâåäãâïîò ìïáëíåäò þïçïîçå øå- ãåþäë àåèåþì, îëãëîòúïï æïíïøïóäåþîòâò ìïèñïîë,
æïîåþòà õïíèëêäåï æï, àóêò àïíïèåæîëâå õåäëâïíì øåøäòäåþò, ãäïõïêåþò, „ãïèëáâïþóäåþòì ïæïèòïíåþò“
ïî ìóîì øòèøòäò, ïî óíæï øåáèíïì æîëòì ïõòîåþòìï ïí „þîùñòíâïäå áïäåþò“.
æï êïðîòçåþòìïãïí æïèëóêòæåþåäò, èïîïæòóäò éò- çåèëà ïéùåîòä ìåíì àïâòì èõîòâ èòâñïâïîà èåìï-
îåþóäåþïíò. ìùëîåæ ïèòì ãïèë òãò ïóúòäåþäïæ òá- èåìàïí: ðïàëäëãòóîò üòðòì ïæïèòïíåþìï æï èëâäå-
úåâï ìïþïçîë óîàòåîàëþïàï èëíïæ, îëèåäòú àïâòì íåþçå ãîûíëþïæò õåäëâíåþòì ïâïæèñëôóîò êëíúåí-
„ìïáëíåäì“ „ïùïîèëåþì“ èëàõëâíïàï ìïïèåþäïæ. üîïúòòìïêåí. þåîûíóäò æï øóï ìïóêóíåàï õåäëâíåþï
ïìåà ïüèëìôåîëì èòâñïâïîà èïìëþîòâò ðîëæóáúòòì àóêò ëæåìèå òõìåíåþæï óî÷õóäåþì, åøèïêåþì, óçíåë
ãïîæïèïâïä „¸òüåþìï“ æï æéåèëêäå „þåìüìåäåîåþ- ðòîëâíåþåþì ïí úõëâîåþòì íåãïüòóî èëâäåíåþì,
àïí“. ïèãâïîò âòàïîåþï êëèåîúòóä ìïáèëìïíàïãïí òìòú èõëäëæ òèòìïàâòì, îïàï óôîë ûäòåîïæ ùïî-
áèíòì èøâåíòåîåþòì óèïéäåì øåèôïìåþäåþì, ïòûó- èëå÷òíïà ðëçòüòóîò éòîåþóäåþåþò. õåäëâíåþï óê-
äåþì õåäëâíåþòì ëìüïüåþì æïåèëî÷òäëí èïà æï âæïâåþïì ïíòÿåþæï èòúâïäåþóäà, àïâì ïîòæåþæï ñë-
èïìàïí åîàïæ îåêäïèòìï æï èïìëþîòâò òíôëîèïúòòì âåäãâïî ðîëçïóäìï æï óôåîóäì; ïãîåàâå ñëâåä-
ìõâï ìïøóïäåþåþòà àïâìèëõâåóä èëàõëâíåþì. åì ìïá- ãâïî íåãïüòóîìï æï ðïàëäëãòóîì. åì õåäëâíåþï
èëìíåþò, îëèäåþòú ïûïäåþåí àïâòì ãåèëâíåþïì ïæïèòïíì øåïõìåíåþì èòì éâàïåþîòâ þóíåþïìï æï æåæï-
õïäõì, ïèòà ãïâäåíïì ïõæåíåí àâòà õåäëâíåþòì ãïí- èòùïçå èòìò èòìòòì èíòøâíåäëþïì.
âòàïîåþïçå. àïíïèåæîëâå õåäëâíåþï óêâæïâåþì èëêâæïâåþïæ
àïíïèåæîëâå õåäëâíåþï, îëãëîú ãïîàëþòì õæòì æï ïàïâòìóôäåþì ñëâåäãâïîò éâàïåþîòâòìï æï
ùèòíæï ìïøóïäåþï, þóíåþîòâòï, ãïæïæòì ìõâï ìüï- êåàòäøëþòäóîòìïãïí. óôîë èåüòú, àòàáèòì óãóä-
üóìøò. ïþìëäóüóî éòîåþóäåþïàï ìïèåôëæïí åøâå- âåþåäñëôì àâòà ïæïèòïíøò, èòì ìëúòïäóî úõëâîå-
þï ìïìïáëíäë éòîåþóäåþïàï ùïîèëåþòì æëíåèæå. þïøò, êóäüóîïøò, ñëâåäãâïî ïèïéäåþóäìï æï êå-
õåäëâíåþï òáúåâï èõëäëæ æïíïîàïæ ñïâòì, ùïèäòì, àòäøëþòäóîì, æï ìïæòìüóîïæ ïèïõâòäåþì ñóîïæ-
þåíçòíòì, ìïéåÿò îåçòíòìï æï ñëâåäòâå èìãïâìòì éåþïì ñëâåäíïòî óôåîóäìï æï ãïíìïêóàîåþòà íåãï-
îåêäïèòìïàâòì. üòóîçå, ðïàëäëãòóî, ïíüòìëúòïäóîìï æï íïõåâ-
õåäëâíåþòì éâàïåþîòâò éòîåþóäåþåþò êâæåþï îïæ ïæïèòïíóîçå. „ãèòîåþò“ øåòî÷åâòïí ðîëçïóäò,
õïäõòì ùïîèëæãåíïøòú. ìïçéâïîò ÿåøèïîòü õåäëâíå- ðïàëäëãòóîò ïí íåãïüòóîò üòðïýòæïí.
16
8 ÒÂÍÒÌÒ 2007
ÅÌÅÒÌÜÒÊÏ
àïíïèåæîëâå õåäëâíåþòì ñâåäï æïîãò ïèýéïâ- æåíüëþòì õïíïøò ïéòíòøíåþï èòçíåþòì øåúâäòì ìïøóï-
íåþì ãïæïÿïîþåþóä èòæîåêòäåþïì ìïüòîòìï æï êïîò- äåþåþòà üïäïíüòìï – ëìüïüëþïøò ìëúòïäóîò âïî-
êïüóîòìïêåí. ñâåäï æï ñâåäïôåîò ãïèïìõïîïâåþóäò öòøòà. øåìîóäåþòì üåáíòêï òáúåâï õåäëâíåþòì ïäôï
æï æïèúòîåþóäòï. ÷âåí ãóäùîôåäïæ âüêþåþòà ïè- æï ëèåãïæ. èçïîæò ìòèùòîå èõïüâîóäò, èåúíòåîóäò,
ãâïîò æïèúòîåþòà. ÷âåíò õåäëâíåþï ìåáìóïäóîïæ îåäòãòóîò æï ôòäëìëôòóîò èòéùåâåþòìï – üåáíò-
ãïóùëíïìùëîåþåäò æï øåîñâíòäòï, çëãöåî ìïæòì- êóî ìïøóïäåþïàï ãïéèåîàåþòì ìïíïúâäëæ. ÷âåíò
üóîòú êò. üåáíòêóîò ëìüïüëþï óêóðîëðëîúòóäòï ãåíòïäóîò
àïíïèåæîëâå õåäëâíåþï óðòîïüåìïæ ìëúòïäóîò æï æéåãîûåäò øåæåâîåþòì øåáèíòì óíïîàïí.
æï êóäüóîóäò ðïàëäëãòòì èóçåóèòï. òì êëíúåí- ãîûíëþïæò õåäëâíåþòì ðîëôåìòóäò õïìòïàò, èò-
üîòîåþóäòï ðëäòúòòì èëîãåþøò, æïèíïøïâåàï àïâøå- óõåæïâïæ òèòìï, îëè ãïíìïçéâîóä ðòîëþåþøò êïîãòï,
ìïôîåþøò, ìïìáåìë ëîãïíëåþçå; óèàïâîåìïæ ìëúòï- îéâåâòì ìüïæòïçå íïèæâòä ìåíïæ ãâòþîóíæåþï. îë-
äóîò ôìêåîòì æëíåçå èëáèåæåþì. èåëàõå ìåíò: æåìïú õåäëâíåþï õæåþï ðîëôåìòóäò, õåäëâïíò øëî-
ãîûíëþïæò õåäëâíåþòì èîïâïäôåîëâíåþïì òì àïíæï- æåþï õïäõì æï òûåíì ìîóä àïâòìóôäåþïì íïáïæïãåþ
àïíëþòà èò¸ñïâì ìóä óôîë èçïîæò ïîïàïíèòèæåâîó- éòîåþóäåþïàï çåèëáèåæåþòìïãïí, èïøòí åÿâì ãïîå-
äëþòìï æï æåçòíüåãîïúòòìïêåí. ìåîòëçóäòï õåäëâ- øåï, îëè âòàïîåþï êîòçòìóäòï. õåäëâïíò, îëèåäòú
íåþòì øòíïãïíò ïíó ìóäòåîò ïþíåóäëþï. õåäëâïíì, îë- ðëèðåçóîïæ ïúõïæåþì àïâòì èë÷âåíåþòà æïèëóêò-
èåäòú àïâòì ãïíêïîãóäåþïøò ôäëþì üåáíòêóî ìïøóï- æåþäëþïì, ôïáüëþîòâïæ õæåþï êëèåîúòóäò þòçíå-
äåþïàï èæòæïî ïî÷åâïíì, ïî ûïäóûì èòìò ìùëîïæ ãï- ìòìï ïí þëìòì éâòûäò øâòäò æï îëãëîò âóäãïîóäòú
èëñåíåþï, âòíïòæïí åì ìïøóïäåþåþò äëæïæ ïùåâì èïì. óíæï òñëì, èëóùåâì ðïìóõò ãïìúåì èïà èëàõëâíåþì.
(òçîæåþï) òèòüïúòòì üïäéï, ìüòäàï òèòüïúòï. ðîëôåìòëíïäòçèì õåäëâíåþïøò èòâñïâïîà óíòôò-
ãïíìïêóàîåþòà âþïûïâà çïíãàï õåäëâíåþïì, ñâåäï êïúòïìàïí. ïìåàò óíòôòêïúòï åèàõâåâï ãîûíëþïæò
áâåñíòì ãäåõëþïì, øóï ìïóêóíååþòì àïâïæïçíïóîàï êóäüóîòì îéâåâòì åðëáïì. ìïþëäëëæ åì òùâåâì õå-
¸åîïäæòêóî õåäëâíåþïì, ûâåäò åãâòðüòì òåîïüòóä äëâïíàï æï èïà øåèëáèåæåþòà èëéâïùåëþïçå óèåúïî
õåäëâíåþïì, ìïþåîûíåàòì êäïìòêóîìï æï ïéëîûòíå- ðëäòüòêïíàï èõîòæïí õåäëâíóî çåèëáèåæåþïì,
þòì õåäëâíåþïì. ãïôïáòçåþóä òèòüïúòóî ìüòäàï ïè- èõïüâîóäò éòîåþóäåþåþòì, îëãëîú ïìåàòì, æïóôï-
ãâïîò íïêïæò àïíïèåæîëâå õåäëâíåþïì ïáúåâì êëì- ìåþäëþïì, ñëâåäòâå òèòì ÷ïõøëþïì, îïú åùòíïïéèæå-
èëðëäòüóî èóçåóèïæ, îëèåäòú îåðîåçåíüïúòïì ãåþï þëìåþòì ûäòåî èòæîåêòäåþåþì.
óùåâì ìüòäàï æï èòèïîàóäåþïàï óìïçéâîë èîï- æïìêâíï: àïíïèåæîëâå õåäëâíåþï åîà-åîàò ãïæï-
âïäôåîëâíåþïì. ìïìâäåäòï æåçòíüåãîòîåþïæò ãîûíëþïæò õåäëâíå-
îéâåâï âäòíæåþï õïîòìõòì îïëæåíëþïçå, øòíïãïíò þòæïí òæåïúòëíïäóîò ïí òæåïäòìüóîò ôëîèòìïêåí.
ïîìòìï æï ãåíòòì ìóä óôîë èçïîæò æïáâåèæåþïîå- ãîûíëþïæèï õåäëâíåþïè óêâå øåïìîóäï àïâòìò èò-
þòà üåáíòêóî ìïøóïäåþåþìï æï õåîõåþçå. îëæåìïú ìòï. ïèýïèïæ æïøäï èòèæòíïîåëþì èàåäò ûïäòà. ãïî-
ïî øåóûäòï æïåñîæíëì àïâòì õïîòìõëþîòâ óðòîïüå- æïèïâïäò õïíòì ùïèåþòìï æï áïëìòì øåèæåã ùïîèëøë-
ìëþïì, òì ñóîïæéåþïì ïáúåâì îïëæåíëþîòëþïì. þòäò ïõïäò õåäëâíåþï óêâæïâñëôì ïõïäò òåîòà óÿ-
ïáåæïí èëèæòíïîåëþì êëäëìïäóîëþòì æïïâïæå- êíëþ elan* êïúëþîòëþòì êóäüóîòìï.
þï. ãïíæòæåþòì îïëæåíëþîòâò èïíòï çòïíì ïñåíåþì õï-
îòìõì. êëäëìïäóîëþïì óìïàóëæ èòâñïâïîà õïîòì- àïîãèíï
õòì ãïóïîåìåþòìïêåí. îéâåâï ãïèëùâåóäòï ÷âåíò êóä- ÍÓÃÇÏÎ ÊÓŸÓÕÒÛÅÈ
üóîòì èòìùîïôåþòæïí – èòçíåþò øåúâïäëì ìïøóïäå-
þåþòà, õëäë ïâüëîòì ãåíòïäëþï – üåáíòêòà. æåêï- * ãïîéâåâï, ìùîïôâï, äüëäâï (ôîïíã.)
17
8 ÒÂÍÒÌÒ 2007
ÆÒÏÄËÃÒ
18
8 ÒÂÍÒÌÒ 2007
ÆÒÏÄËÃÒ
suliko 16 wlisa gaxldaT, omSi rom gaipara. bisas aucileblad Tavis gemoze gadaakeTebda. saer-
mfrinavobaze ocnebobda. iaraRi uyvarda. Tavidan Tod, unikaluri mTxrobeli iyo. ambis gadmocemis
misTvis omi romantika iyo, magram, rodesac iq mox- SesaniSnavi unari hqonda. me es niWi ar maqvs da Zali-
vda, SeZrwunda. an mexarbeba. yovelTvis ambobda (studentebsac amas
rezo kveselavam momiyva (ukve sulikos gardac- aswavlida), kinoSi mTavari ambavia, ambavi unda xde-
valebis Semdeg), romlisTvisac mamaCems aseTi ram bodes, TiTqos primitiulia, magram ambis moyolaa
uambia. Cems gverdiT, sangarSi mokluli jariskaci Zalian rTuli, kinoSic da isedaco.
vnaxe, axalgazrda biWi, mindoda saxeli da gvari ga- misi yvela scenari igavia. igive mama-Svilis amba-
mego, samxedro bileTis amoReba mindoda, jibes rom vi `jariskacis mamaSi~, romelic msoflio omis ki
vuxsnidi, uceb xe- ara, maradiuli Te-
lisgulze siTbo maa; antikur trage-
vigrZeni da es siTbo diamde zogaddeba.
bolomde gamomyva es xazi mis yvela na-
da mzaravso. warmoebSi grZelde-
etyoba, rac iq na- ba, mTel mis Semoqme-
xa, misTvis Zalian debas msWvalavs – ma-
SemaZrwunebeli iyo. mis Zieba, Svilis Zie-
amave dros, swored ba, saxlis, fesvebis
omSi Seicno adamia- Zieba. es xazi, dawye-
ni, adamianis buneba, buli `jariskacis
da scenaristisTvis mamadan~, `Rimilis
xom esaa mTavari; re- biWebSi~, Semdeg
Jisors scenaris- `nergebSi~ da bolos
tisgan sWirdeba, `fesvebSi~ gadadis.
rom man adamiani, mi- esaa dabruneba mamis
si sulieri samyaro wiaRSi.
icodes. vfiqrob, lite-
sulikosTvis raturaSi am Temas
mniSvnelovani iyo yvelaze mkafiod
adamianis miwasTan grigol robaqiZe Se-
urTierTobac. igi- ëäòêë ýéåíüò exo da kinematog-
ve, sergo zaqariaZis rafSi – suliko, ro-
vazis epizodi `jariskacis mamaSi~ – aseve sxvebisgan melmac kinoSi am Temis aqtualizeba moaxdina. Tum-
maqvs gagonili, rom sulikos marTlac unaxavs xan- ca, gavimeoreb, rom misi literaturis adeêvaturi
dazmuli kaci, romelic omis qar-cecxlSi mosaval- kinoenis moZieba ar moxerxda. kinom ver SeZlo am li-
ze, miwaze zrunavda. teraturis mxatvruli realizeba.
– Tqven ambobT, rom suliko JRenti sevdas ata- `don kixotSic~ ki Zalian saintereso mignebebi
rebda, magram, amave dros, misi scenarebi yovel- aqvs, Tu rogor warmoudgenia don kixoti, sanCo
Tvis Zalian xalisiani, SesaniSnavi iumoriT aR- pansa.
savse, sicocxlis damamkvidrebelia. – ras gamohyofT Tqven am miçnebebidan yvelaze
– iqidan gamomdinare, rom yovelTvis maradiul sainteresos, gamorCeuls?
Temebze werda – siyvaruli, sikeTe, samSoblo... mara- – jer erTi, daviwyoT iqidan, rom scenari 80-ian
diuli ki TavisTavad Seicavs tragikulsac da komi- wlebSia dawerili. aqvs don kixotis filosofiuri
kursac. gaazreba, rac CemTvis marTlac Zalian ucnauria.
– cxovrebaSic Tu iyo iumoris moyvaruli Tundac is, rom don kixotSi qarTul fesvebs xedavs.
adamiani, Tu es mxolod, SemoqmedebaSi vlinde- ai, ras wers igi: `saukuneebis manZilze, muslima-
boda? nuri okeanisgan Tavdasacavad, qristianul evropas
– unikaluri iumori hqonda. ise SeeZlo moeTxro ori forposti edga darajad, aRmosavleTiT – sa-
ubralo, Cveulebrivi ambavi, usazRvro iumori Caeq- qarTvelo da dasavleTiT – espaneTi. amitom, gan-
sova. am ambavs sxvaTa Soris, Zalian sxvaTa Soris yve- Sorebis Sedegad, istoriam erTnairi bedi arguna
boda, magram TiToeuli istoria realobisa da irea- orive mxaris iberielebs. Cveni, ori xalxis mTeli
lobis zRvarze iSleboda. zogjer gegoneboda, rom cxovreba aRsavsea omebiT, qartexilebiT, dacemisa
daujerebel ambavs hyveboda. amave dros, daujere- da aRzevebis periodebiT. albaT, swored es garemo-
bels Zalian damajereblad, rogorc realurs, giam- eba, erT bedSi yofna dagvexmara Cven, raTa Segve-
bobda. yvelafris mimarT igavuri damokidebuleba narCunebina bevri ram iqidan, rac erT dros ganu-
gaaCnda. Tan midrekileba hqonda SeTxzvisken. Txro- yofeli iyo...~
19
8 ÒÂÍÒÌÒ 2007
ÆÒÏÄËÃÒ
– ra aris mTavari TqvenTvis, filmebze muSao- sakuTrebulad faseuli is iyo, rom amas ucxoeli
bisas? akeTebda. Semdeg stainbeki aq Camodis. iyo ruseTSi,
– mec maqvs imis Zieba, rac `mamidan~ modis. am Sem- ukrainaSi... Zalian daZabuli dReebi hqonda, `suki~
TxvevaSi, ucxoeli ufro aRiqvams, Tu ra aris saxli, dasdevda, sul ayuradebdnen. bolos saqarTvelos
ra aris miwa, miT umetes, genialuri adamiani. amas ewvia da ucbad aRmoaCina, rom saqarTvelo samoTxea.
hamsuni wers, stïinbeki wers da ara viRac... ucbad reportaJul stils, romliTac igi werda (re-
hamsunTanac da stainbekTanac igive Temebs veZeb portaJia xom `rusuli dRiuri~), faqtebis aRweras
da amitom mainteresebs hamsunic da stïinbekic. main- arRvevs da istorizmSi, miTologiaSi vardeba. apok-
teresebs, ras eZebdnen isini aq, saqarTveloSi? rifuli teqstebi mohyavs, wers aTasëþòà wamebul-
– ras eZebdnen? ze, qristianobis warsulze, Tbilisis istoriiT in-
– eZebdnen sakuTar saxls da fesvebs. hamsunis teresdeba. saerTod gadauxvia dRiuris formas.
SemTxvevaSic ase moxda da stainbeksac es daemarTa. warmoidgineT, kostumic ki Caicva (manamde, turis-
hamsuni sul sxva mizniT Camovida. ubralod, mas tuli tansacmliT dadioda).
egzotikuri qveynis naxva undoda (maSin Zalian `moda- erTgan wers, rusTavelze rom gavedi da davinaxe
Si~ iyo aRmosavleTi, kavkasia), magram aq sruli meta- amdeni axalgazrda, vikiTxe, eseni ar muSaoben-meT-
morfoza daemarTa. igrZno, rom imyofeboda raRac qi? miTxres, maT magivrad mamebi muSaobeno. namdvi-
sakralur, mistikur samyaroSi. es filmSic maqvs, Tu li dendebi iyvneno – ambobs.
ratom moxda, rom 25 weli ar hqonda nanaxi Tavisi so- sxvanairi aRqma hqonda qarTvelis, misi tempera-
feli, movlili hqonda mTeli msoflio, amerikaSic mentis. saqarTvelos bunebam gaaogna, kaliforniis
iyo namyofi, aRiareba moipova, Tavi ukve daimkvidra, bunebas adarebda, gansakuTrebiT Cvens subtropi-
rogorc mweralma, rogorc pirovnebam da am dros, 25 kul zonas.
wlis Semdeg Sin dabrunda. esaa miwis yivili... ekiTxebian, axla raze muSaobào, da uceb ambobs,
– romelic saqarTvelom agrZnobina... Cafiqrebuli maqvs romani, romelic erTi qalaqis
– ambobs kidec, ratom maqvs aseTi grZnoba, TiTqos istorias exebao, da rogorc ki brundeba kalifor-
Sin davbrundio?! ratom ar igrZno es azerbaijanSi, niaSi, intensiurad iwyebs arqivSi muSaobas da wers
ratom ar igrZno amerikaSi, Tundac, igive osloSi?! wigns, romelzec ambobs, mTeli cxovreba amaze voc-
swored saqarTveloSi mogzaurobis Semdeg gauCnda nebodi da es wigni mTeli cxovreba melodebodao.
idea, sofelSi (romlis saxelwodebidanac fsevdoni- wers romans Tavisi qveynisa da Tavisi qalaqis isto-
mi aiRo) dabrunebuliyo, ferma eyida, iq damkvidre- riaze da arqmevs `edemidan aRmosavleTiT~. edemi
buliyo. miwis yivili saqarTvelom gauRviZa. sul TavSi utrialebda saqarTveloSi yofnis dros,
– ra moxda stainbekis SemTxvevaSi? misi meore edemi ki misi kaliforniaa.
– saqarTveloSi yofnis Sedegad, mis Semoqmede- Tavisi qalaqis istorias amerikis istoriasTan
baSi sruli gadatrialeba moxda. stainbeki kali- aigivebs. wers, Tu rogor Semodiodnen, rogor ip-
forniidan iyo. amerikaSi iTvleba, rom kaliforni- yrobdnen teritoriebs. anu istoriis grZnoba sa-
as ori didi mwerali hyavs – jek londoni da jon qarTvelom daubruna, saqarTvelom, romelic sa-
stïinbeki. stainbeks kaliforniasTan wlebis ganmav- moTxis modeli daanaxva, alternatiuli miTi, komu-
lobaSi Zalian mtkivneuli damokidebuleba hqonda. nizmis, sabWoTa samoTxis modelis sruliad sapiris-
Tavisma xalxma ar aRiara igi, rogorc mwerali. CaT- piro. swored es aZlevs stïinbeks mZlavr impulss,
vales, rom misi cnobili romani `mrisxanebis mtev- Seqmnas romani, romelsac misi arc erTi sxva nawar-
nebi~ (romelic, sxvaTa Soris, jon fordma gadaiRo moebi ar Seedreba da romelmac mas sabolood Camoa-
da `oskari~ miiRo) proletaruli, marqsistuli su- Sora marqsistis saxeli.
liskveTebis nawarmoebia; rom igi marqsizmisken ga- Zalian gadaWarbebaSi ar CamiTvaloT, magram sa-
daixara da RalatSi adanaSaulebdnen; wignebs ar qarTveloSi mogzaurobis Semdeg stainbekis msof-
kiTxulobdnen da warmoidgineT, uwvavdnen. aqedan lmxedveloba sruliad icvleba. misi istoriuli na-
gamomdinare, stainbeks sul hqonda midrekileba, rativi Zlierdeba. is uZRvnis romans Tavis qalaqs,
rom daetovebina Tavisi qalaqi da sxvagan gadasax- imdenad aRafrTovana Tbilisis istoriam, legendeb-
lebuliyo; ambobda, es araa Cemi qalaqi, es araa Cemi ma, rom es yvelaferi Tavis wignSi Cado da es yvela-
miwao – saSineli tragikuli gancda hqonda, Rrma feri meqneba mec Cems filmSi.
depresiebi da xan niu-iorkSi, xan meqsikaSi, xan Ci- hamsunic ambobs, rom saqarTvelo aris sizmari,
neTSi undoda wasvla. sakuTar saxls gaurboda. jadosnuri mxare, magram es araa qveynis egzotikuri
mTeli cxovreba cdilobda, rom misi reabilitireba aRqma. stainbekis `rusuli dRiuri~ 40 weli ar ibeW-
momxdariyo. deboda. rusebma CaTvales, rom antisabWoTa nawar-
– aseTive, Selaxuli reputacia hqonda hamsun- moebia, da gamosces mxolod 1989 wels. es, TavisTa-
sac, romelic bolomde reabilitirebuli arcaa. vad, Zalian niSneulia. wigni gamoica maSin, rodesac
– sxvaTa Soris, Cemi mcdelobac isaa, rom maTi re- 9 aprili moxda da sabWoTa miTi sabolood daim-
abilitireba moxdes. igive, norvegiaSi, maTTvis, gan- sxvra.
20
8 ÒÂÍÒÌÒ 2007
ÆÒÏÄËÃÒ
– Tumca, amis ganWvreta stainbeks 1947 wels ar Tavis mxriv, mis mSobliur qalaqSi sul mekiTxebod-
SeeZlo. nen, ician stainbeki saqarTveloSi? vaRiarebdi, da
– kalifornia imiT gamoirCeva, rom iq sxvadasxva es faqtia, rom ufro icis ufrosma Taobam da axal-
erovnebis xalxi cxovrobs da misi macxovreblebi xa- gazrdebidan, albaT, specialistebma. ìïãïíãåþëæ
siaTiT axlos arian qarTvelebTan. stainbeki qarTve- èòíæï èëâòõìåíòë âïõüïíã ÿåäòûå, èòìò îëèïíåþòì
lebis Sesaxeb ambobs, maTSi burgundielebis ôòçò- èàïîãèíåäò, æï àïèïç íïüîëøâòäò, âòìò ùñïäëþòàïú
êóîò åíåîãòï Cqefso da TviTonac ïíãäë-ìïáìóî tem- áïîàâåäò èêòàõâåäòìïàâòì õåäèòìïùâæëèò ãïõæï
peramentTan, aramed samxreTul rasasTanaa axlos èòìò „îóìóäò æéòóîòì“ áïîàóäò îêïäò.
Tavisi mentalitetiT. ise, warmoSobiT irlandielia – da rogor uyureben stainbeks amerikaSi?
da irlandielebic xom qarTvelebs raRaciT gvanan. – magaliTad, iyo signali, romelmac Cemamde mo-
stainbeks aqvs aseTi fraza – `me Tavs ise vgrZnob, aRwia, Tu ratom iRebs viRac qarTveli films ameri-
rogorc sakuTar saxlSi~. amas ruseTSi, ukrainaSi da kel komunist mweralze?! Cemi saqme erTxans periodi
a.S. mogzaurobis Semdeg pirvelad ambobs saqarTve- Seferxda kidec. magram, rom Cavedi, gancvifrebuli
loSi. aseTive fraza aqvs hamsunsac. hamsunic ambobs, davrCi.
rom es aris sizmari, sizmriseuli samyaro, jadosnu- stainbeki rom gacocxldes, albaT, gagiJdeba. man
ri samyaro. stainbekic iseve aRtacebulia Tamar de- Tavis qalaqs istoria Seuqmna. aris misi saxl-muzeu-
dofliT, rogorc hamsuni. is, rom igi Tamar dedo- mi, uzarmazari centri; wignebs gamoscemen intensiu-
fals aRwers, rogorc saxelmwifo moRvawes, mis niWs, rad; saxelwodeba, romlebic mis romanebSia, hqvia
pirovnebas, sabWoTa imperiisTvis sruliad miuRebe- restorans, kafes, duqans, yavas da a.S. erTi sityviT,
li iyo, miT umetes, 1947 wels, rodesac stalini aRze- xdeba misi sruli kompensireba. magaliTad, stainbe-
vebuli gaxldaT. am dros, Tamaris politikas aqebs. kis saxl-muzeuèSi mogvarTves kerZi `stïinbeki~,
qarTuli nawili sruliad damoukidebeli da gan- nacxvari, romelsac dedamisis receptiT amzadeben.
sxvavebulia. imasTan dakavSirebiT, Tu ratom ar da- sxvaTa Soris, niu-iorkSi, manhetenze aris sas-
arqva stainbekma wigns `sabWoTa dRiuri~, arsebobs tumro `bedfordi,~ sadac stainbeki (rodesac col-
versia, rom`mrisxanebis mtevnebis~ Semdeg mas imde- Tan hqonda usiamovneba) Cerdeboda xolme. `rusuli
nad miakeres marqsisti da memarcxene mwerlis imiji, dRiuri~ ase iwyeba, rom ijda `bedfordis~ barSi,
rom SeeSinda, sakuTari reputacia saerTod ar See- svamda koqteils `sóisess~ da ucbad goneba gaunaT-
laxa. Cemi azriT ki, imitom ar daarqva, rom maSin da, rom sabWoTa kavSirSi unda imogzauros. am dros,
`sabWoTas~ cnebaSi saqarTveloc Sevidoda. stainbe- iq Turme kapac Sevida... mokled, yvelafris mizezi
ki ki xazgasmiT, sagangebod ambobs, rom saqarTvelo `sóisesi~ yofila. vidre amerikaSi wavidodi, mivwere,
sul sxva qveyanaa, sul sxva samyaro, vidre ruseTi. es koqteili, netav, meniuSi Tu aqvT-meTqi. momweres,
sruliad mijnavs misgan, ar moiazrebs erTian geo- meniuSi ara, magram Sen Camosvlamde recepts viSoviT
politikur, socialur sivrceSi. albaT, aq, imJamad da gadaRebisTvis specialurad dagimzadebTo.
Cadebuli iyo amerikelebis raRac interesebi da garda amisa, am sastumroSi damabinaves, ar vici,
stainbeks, aSkarad raRac misia hqonda dakisrebuli. uSualod im oTaxSi Tu ara, sadac stainbeki. es ver
igi mianiSnebs, rom sabWoTa kavSiris daSlis gasa- gavarkvie, magram miTxres, imdenjer gaCerebula aq
Rebi, misi uZlevelobis miTis damsxvrevasa da am (vidre niu-iorkSi binas iyidda), yvela nomerSia nac-
eris (qarTvelebis) erovnul damoukideblobaSi iyo xovrebio.
da rom es eri imsaxurebs damoukideblobas Tavisi misi bina niu-iorkSi dRes daketilia, magram ro-
istoriiT, Tavisi mentalitetiT, Tavisi suliskve- desac gaiges, rom gadaReba mindoda, naTesavma gami-
TebiT da debs informacias, kods, rom saqarTvelo Ro da sruli Tavisufleba momca.
ruseTisgan sruliad damoukidebeli qveyanaa. yvelgan veZebdi raime suvenirs saqarTvelodan,
– Tqven xom stainbekis saqarTveloSi mogzau- magram veraferi vipove. veZebdi `vefxistyaosans~,
robaze iRebT films da ara, mTlianad mis Sesaxeb. romelic, vicodi, unda hqonoda; salamurs, rome-
ratom iyaviT amerikaSi? lic, vici, rom salamurze damkvrelma, adamaSvilma
– filmi, Tundac, imave hamsunis SemTxvevaSi, aCuqa. mas ki stainbekma aCuqa avtokalami, romelic
srulfasovani ver iqneboda, Tu norvegiaSi arafers nobelis premiis miniWebisas gadasces. verc es kala-
gadaviRebdi. gaviare igive gza, romelic ukavSirde- mi vipove, adamaSvilisTvis gamourTmeviaT, muzeu-
boda hamsunis Semoqmedebas, misi dabadebis adgili- misTvis gvindao, magram versad aRmovaCine.
dan dawyebuli, ZiriTad cxovrebiseul momentebs. ganmacvifra iman, rom stainbekis yvela mkvleva-
amerikaSic igive moxda. Sevxvdi stainbekis yvela ri umTavresad qalia da es qalebi stainbekiT cxov-
mkvlevars; gadaviRe yvela adgili, romelic mis bi- roben. aris erTi 95 wlis qalbatoni, marta koxi, ro-
ografiasa da Semoqmedebas ukavSirdeba; Sevxvdi mis melmac daafuZna stainbekis centri da mis popula-
Svils (romelsac, `vefxistyaosani~ vaCuqe). rizacias Tavi Seswira. ojaxic ki ara hyavs.
mindoda gamego, ras niSnavs stainbeki amerikele- aRmoCnda, rom stainbeki amouwuravia. mkvlevare-
bisTvis, ramdenad faseulia maTTvis, axsovT Tu ara. bi amboben, rom misi romanebi 5 da met Sresac Seicavs
21
8 ÒÂÍÒÌÒ 2007
ÆÒÏÄËÃÒ
da droTa ganmavlobaSi am Sreebis gamovlena xdeba. es pirveli SemTxvevis dros `edemidan aRmosavle-
ucnauria im fonze, rom stainbeki martivad da sadad TiT~ dawyebuli hqonda, magram depresiis gamo wera
wers da am dros mis SemoqmedebaSi aseT siRrmeebs na- veRar gaagrZela da kinoSi gadavarda. maSin dawera
xuloben. bevri TvalsazrisiT Zalian sainteresoa. scenari `viva, saðata!~, romelic elia kazanèï gada-
jon stainbeki jon kenedis favoriti gaxldaT da iRo, marlon brandos monawileobiT; hiCkokma –
aseve, kenedi iyo stainbekis favoriti. jon kenedis `cxovrebis navi~. saerTod, stainbekis scenarebiT
literaturuli gamokvlevac ki aqvs stïinbekis Sesa- bevri filmia Seqmnili. kinom depresiidan cota ga-
xeb gamoqveynebuli. moiyvana. sxvaTa Soris, megobrobda jon hiuston-
stainbeki saqarTvelodan dabrunebis Semdeg did Tan, ava gardnerTan. Zalian axlo urTierToba
dartymebs iRebda. pirvelad 1947 wels, misi uaxloe- hqonda ruzveltTanac, misi ndobiT aRWurvili pi-
si megobari – ed rikesi avariaSi daiRupa, ris Semde- ri iyo.
gac saSineli depresia hqonda. Semdeg meore cols – ra erqmeva films?
gaSorda. 1963-Si ki kenedi mokles. – `stainbekis qarTuli dRiuri~.
ÙÓÀÅÞÒ ÆÏ ÙÄÅÞÒ
ïîïôåîì èòìæåâåí. æï ïò ïèïà øëîòì øåâõâæò åîàì, –
ÍÒÍË ÑÒÔÒÏÍÒÌ ìåîãë êïêïþïûåì, îëèåäìïú áïîàóäò òìüëîòòìï æï
ôòäëäëãòòì øåìùïâäï ãïóõæòï úõëâîåþòì èòçíïæ.
ÞÏÎÏÀÒ ãïêâòîâåþóäò, ïéüïúåþóäò âòñïâò, îë ïè æîëøò, îë-
æåìïú ìòüñâòì „áïîàâåäò“ õèïîåþïú êò åàïêòäåþïæ æï
ÒÏÊËÞ ìòîúõâòäïæ èòï÷íòïà óèåüåìì íïùòäì ÷âåíò ìüóæåí-
üëþòìïì, ãïèëâòæï åîàò, îëèåäòú áïîàóä òìüëîòïì
èïúïæòíåëþì, æï îëèåäòú ïîïèú àó çåèëæ æïìïõåäå-
ÃËÃÅÞÏØÂÒÄÒÌÏÆÈÒ þóä ðïîüòåþì ïî åêóàâíòì, ïîïèåæ àïâòìóôäïæ æï
ãïèþåæïëþòà ïéòïîåþì, îë òì óèïéäåìò áïîàóäò íï-
úòëíïäòìüòï (àóèúï èå ðòîïæïæ ïî âåêóàâíò ïè ðïî-
âåíï, 5 òïíâïîò üòïì æï æåæïïçîøò ïî âåàïíõèåþò, èïãîïè âõåæïâ ìïÿò-
îëæ ïõäïíæåä ïíüò-íïúòëíïäóî æîëøò ãïî÷åíòäì
óéîèåìïæ ðïüòâúåèóäë þïüëíë òïêëþ, òèåæò èïáâì ì-æåèëêîïüòóä áïæïãåþïì, – áïîàóäò íïúòëíïäòì-
îë ÷åèì ãïèþåæïëþïì èïðïüòâåþà, îë àáâåíãïí àòà- üóîò ðïîüòï æïâóðòîæïðòîëæ). ãïèïêâòîâï ïãîåàâå
áèòì ìîóäåþòà óúíëþò ùåîòäòà ãïùóõåþà. æòæò õïíòï òèòìèï øîëèòìèëñâïîåëþïè, ïîï áïîàâåäóîèï þåöò-
èáëíæï ïçîò, èëèåùåîï àáâåíàâòì, åîàò ñèïùâòäòì øå- àëþïè, ïãîåàâå áïîà. òìüëîòòì, íóèòçèïüòêòì, ôòäë-
ìïõåþ, èïãîïè èõëäëæ æéåì, åìåú „òìïîøò“ èëàïâìåþó- äëãòòì úëæíïè, ðïüïîï, ìïòíüåîåìë ãïèëêâäåâåþòú
äò àáâåíò ùåîòäòì ùïêòàõâòì øåèæåã – ãïâþåæå ïè ïç- ïáâì. èïãîïè îïæãïíïú àòàáèòì ñëâåäàâòì íòÿì ìòéï-
îòì ìòìîóäåøò èëñâïíï. àåäì ìïáïîàâåäëøò ïîï âõå- üïêå óíæï ïõäæåì, åì ìåîãë êïêïþïûåú ñëâåä ìïõìïîì
æïâ ðòîì, îëèåäìïú ïìå øåìüêòâëæåì ãóäò ñëâåäò èëêäåþóäòï. øâòäò áóàïàóîò èåüòâòìï, ìòéïîòþåøò
ìïáèòìàâòí, îïú êò ìïáïîàâåäëì åõåþï, îëãëîú ïèëçîæòäò, ìóìüò æï ïâïæèñëôò – ìïøòíåä ãïÿòîâå-
àáâåí, þïüëíë òïêëþ. ãïîæï ïèòìï àáâåíò ãïíìïêóàîå- þïì ãïíòúæòì. âåíïøò îë ãïóÿòîæï æï êâòîëþòà åîà
þóäò ñóîïæéåþï ÷âåíò íòÿòåîò ïõïäãïçîæåþòìïæèò ÷ïòà òêâåþåþëæï, ùïâòæï ðåüåîþóîãøò, ìïæïú ãïêâåàò-
íåþïì èïûäåâì – àïâòìóôäïæ æï ðòîæïðòî èëãèïî- äåþòì òèåæò ¸áëíæï. ÷ïåùåîï òá óíòâåîìòüåüøò, ïéèë-
àëæ. èòíæï àáâåíò ñóîïæéåþï åîà øåìïíòøíïâ ñèïùâò- ìïâäåàòì ôïêóäüåüçå, òøëâíï îïéïú óþåæóîò ãïêâå-
äòìàâòí èòâïáúòë. ÷åèì ìïóþåæóîëæ òìå íïêäåþïæ àòäåþò (îëèåäòú ãîëøåþì ïûäåâæï) æï úõëâîåþï êò-
èòúíëþà, îë èåøòíòï âïò àó ÷åèì íïàáâïèì öåîëâïíò æå óôîë ãïóûíåäæï âòíåè ïá, âåíïøò. îïìïêâòîâåäòï
ñóîïæéåþï ïî èòïáúòëà. ãåôòúåþòà êò ðïðï ÷åèòì æò- äåáúòåþì ìúæåþëæï æï ìåîòëçóä èïúïæòíåëþïì âåî
èòüîòì õìëâíòà, – îë åì ñèïùâòäò éòîìòï àáâåíò ãïí- ïõåîõåþæï. ïèïì ùòíåà èïîîèï åîàò îåôåîïüòì æïùåîï
ìïêóàîåþóäò àïíïãîûíëþòìï æï ñóîïæéåþòìï. ãïâò- áïîàóä íóèòçèïüòêïçå æïïâïäï, æï ïþï îëãëî óíæï
úïíò ïá, âåíïøò, ìïæïú ãïíæåâíòäò ìïáïîàâåäëæïí æï æïåùåîï, îëè 8 æéå ïîïôåîò óÿïèòï æï éëíå æï ûïäï
ìïçëãïæëæ àåäì îóìåàòæãïí âåíïì øåâïôïîå àïâò. ãïèëäåóäò òñë! ìòíåè çïèàïîò æïæãåþëæï èøòåîò æï
15, 16 áïîàâåäèï èëòñïîï àïâò âåíïøò. îïì ùïîèëïæãå- èùñóîâïäå æïîþëæï äåáúòåþçå. ãïêâåàòäåþçå, èïã-
íåí åì ñèïùâòäåþò, îëèäåþòìãïíïú ÷âåíò ãïëõîåþóäò îïè ïõäï ìòîþòäòú êò æïóûíåäæï. ùïîèëòæãòíåà, ïè
áâåñïíï øâåäïì åäòì? îïìïêâòîâåäòï óèåüåìò íïùòäò øóï çïèàïîøò, ðåüåîþóîãøò, èìóþóáò çïôõóäòì ðïä-
þîûïíæåþòïí ùåâîíò „åîàïæ-åîàò, óæòæåìò îóìåàòì, üëøò æïæòì! èïãîïè ãïíï úëüï ìüóæåíüò ãïÿòîâåþó-
ì-æåèëêîïüòóä ðïîüòòìï“, æïíïî÷åíåþò óðïîüòë, ïí äòï, ñâåäïì õë âåî æïâåõèïîåþòà. òáíåþ òôòáîëà
ôåæåîïäòìüåþò, àóèúï ïîï óâïîãòìåþò àïâòïíà ìðå- àáâåí. æòïõïú þåâîòï! èïãîïè ìùëîåæ òèòüëè îë ñâå-
úòïäóî ìïãïíøò, – èåæòúòíïøò, – ìõâïì öåî-öåîëþòà äïì âåî æïâåõèïîåþòà, òèïì èïòíú óíæï èòâõåæëà, îë-
22
8 ÒÂÍÒÌÒ 2007
ÙÓÀÅÞÒ ÆÏ ÙÄÅÞÒ
1904 ùäòì 1-7 ïðîòäòì ýå- ÎÅÆÏÁÚÒÒÌ ÈÒÍÏÙÅÎÒ èïâäëæïú þåâîùòäïæ ãï-
íåâòì êëíôåîåíúòï – áïî- ìïàâïäòìùòíåþåäò.
àâåä îåâëäóúòëíåîàï 1 êëíôåîåíúòï ãïòõìíï
òíüåîðïîüòóäò àïâñîòäëþï – àïâòìåþóî íòøïíìâåüïæ „üåçîåäòì“ èëõìåíåþòà, àóèú àâòàëí ïâüëîò òá ïî òèñë-
øåèëî÷åþï ÷âåíò ìïçëãïæëåþîòâ-ðëäòüòêóîò úõëâîåþòì ôåþëæï.
òìüëîòïì, ïî÷òä öëîöïûòìï æï ãòëîãò æåêïíëçòøâòäòì ãïòõìíï ìïáïîàâåäëì ìïõåäèùòôëåþîòâò æïèëóêòæåþ-
þòëãîïôòïøò êò ÷ïòùåîåþï åîà-åîà óèíòøâíåäëâïíåì ìïá- äëþòì èëàõëâíòà, îïú èïøòí ó÷âåóäëæ ãïèëòñóîåþëæï; æï
èåæ, îïú ïè ëî àâïäìï÷òíë èëéâïùåì ïéóìîóäåþòï. ìëúòïäòìü-ôåæåîïäòìüóî ðïîüòïìï æï èòì ùòíïèûéëäåþì –
òèïâå ùåäì ðïîòçøò úïäêå ùòãíïêïæ ãïèëòúï ïè êëí- ïî÷òä öëîöïûåìï æï ãòëîãò æåêïíëçòøâòäì – æòæ èòéùåâïæ
ãîåìòì ëáèåþò, îëèåäøòú ãïèëèìâäåäàï âòíïëþï æïøòô- æï ñâåäïçå ìïòèåæëæ åìïõåþëæïà üåîòüëîòóäò ïâüëíëèò-
îóäòï êëíìðòîïúòòì èëüòâòà. òì èëðëâåþï, îëãëîú óôîë îåïäóîòìï æï õåäèòìïùâæëèòì.
çëãòåîàòì âòíïëþïì ãòëîãò äïìõòøâòäòì èåèóïîåþò úõïæòï, üåîòüëîòóä ïâüëíëèòïì ïî æïìöåîæåþëæ-
øåèëãâòíïõïâæï, çëãòì ãïîêâåâï-æïçóìüåþïì èëãâòïíå- íåí æï ïè ìïûòîêâåäçå àïíæïàïí øååúæåþëæíåí ìïõåäèùò-
þòà æòèòüîò øâåäòûåú øååúæåþëæï… ïîïæï, ïóúòäåþå- ôëåþîòëþòì ïèëøåíåþïì, èïãîïè ïîìåþóäò ìòíïèæâòäå æï
äòï êëíôåîåíúòòì èëíïùòäåàï øòôîòì åÿâèòóüïíåäò ðòîëþåþò öåî èïòíú ìòôîàõòäåìï æï æòðäëèïüòóî
ãïõìíï æï þòþäòëãîïôòóä òøâòïàëþïæ áúåóäò òè ùòãíï- ìâäåþì êïîíïõëþæïà.
êòì õåäïõïäò ãïèëúåèïú, îïæãïíïú ïè èïìïäåþøò õåäøå- „üåçîåäò“ êò èïà ìòôîàõòäåì æï æòðäëèïüòïì øòø-
ìïõåþïæ æï èàåäò ìòèûïôîòàïï ùïîèë÷åíòäò áïîàóäò àïí æï óêïíæïõåâïìàïí ïòãòâåþæï æï âåî óîòãæåþëæï
ðëäòüòêóîò ïçîòì èæòíïîåþï – åðëáòìèòåîòú æï ìïèë- ÷ë÷òïä-÷ë÷òïäòà þîûëäïì àïâòìóôäåþòìïàâòì.
23
8 ÒÂÍÒÌÒ 2007
ÙÓÀÅÞÒ ÆÏ ÙÄÅÞÒ
ïî÷òä öëîöïûå æï ãòëîãò æåêïíëçòøâòäò àïâòìïì øå- äåþæï õïäõøò æï ôåæåîïäòìüåþì ñëâåäèõîòâ åîàãóäïæ
ïãëíåþæíåí, èïãîïè âåîïôîòà âåî æïòàïíõèåþæíåí. àóèú åæãï èõïîøò, âòæîå úëüï ïî òñëì ãóäì ïòúîóåþæï èïàçå.
åì õåäì âåî øåóøäòæïà, êëíãîåìò ìùëîåæ ïè èûïôîò èë- òèåæì íó æïâêïîãïâà, îëè ïè èëêäå õïíøò øåãâåûäåþï
ùëæåþòà ãïåõìíïà. øåæïâåþòà âòíú óíæï øåæïâåþëæï èëõ- æïþîóíåþï ãïàïâòìóôäåþóä áâåñïíïøòë, – òìåàò ãçíåþòà
ìåíåþòì ðïàëìì æï åèüêòúåþòíï „üåçîåäòì“ ï÷áïîåþï àó èòèïîàïâæï ìùëîåæ òèõïíïæ àâòàëíïú åèòãîïúòïøò èñëôò
òäóçòåþòì ãïòãòâåþï îåïäëþïìàïí, ëîãïíòçïüëîàï ãï- íòíë ãòëîãò æåêïíëçòøâòäì æï òìå óìóîïàõïüåþæï õåäòì-
æïùñâåüòäåþòà ðòîâåä èëõìåíåþïæ èïòíúæïèïòíú ïè àå- ãïùâæåíïçå ïîìåþóä æïèëóêòæåþäëþïì, ìõâï òáíåþ ïæâòäïæ
èòì ãïèëüïíï ãïèÿâòîâïäåæ èòïíòøíåþæï, îëè åì ãïíçîïõ- ï¸ñëäëæï êòæåú, èïãîïè ôåæåîïäòìüàï åîà-åîàò èëàïâå
âï ïîú ôåæåîïäòìüóî ðïîüòïìï æï èòì ùòíïèûéëäåþì úòâ ùñïäì ãïæïïìõïèæï èòì åíàóçòïçèì: èåîåæï ìïæ ïîòïí àï-
åãóäåþëæïà æòæïæ øëîì. âòìóôäåþòìïàâòì èåþîûëäíò? èå öåî âåîï âõåæïâ. àïâòìóô-
ïî òçòïîåþåí, àóèú èòì òîãâäòâ èìöåäëþï ûïäòïíïú äåþï èëòûåþíåþï øîëèòà, ìòìõäòà, èìõâåîðäòà, ìòêâæòäòà,
ìùñóîòïà. þëäëìæïþëäëì, ðëäòüòêóîïæ öåî íïïæîåâòú üïíöâòàï æï þîûëäòà, îïú ÷âåíøò ïîï ÷ïíì. óþîïäë êëí-
îëè òñëì, ìïçëãïæëåþòì ñóîò øåå÷âåâï, øååàâòìåþï æï üå- ãîåìçåú êò âåî øåâàïíõèåþóäâïîà æï þîûëäòì âåäçå îë-
îòüëîòóä ïâüëíëèòïì ïî èòò÷íåâì èòçíïæ. ãëî ãïèëâïäà åîàïæ, ìõâåþòì òèåæò êò ïî óíæï ãâáëíæåìë.
æòæõïíì ïùâïäåþæïà áïîàâåä òìüëîòêëìåþì „üåçîå- ïæîå àó ãâòïí óíæï ãïñîòäòñë ôåæåîïäòìüåþòìï æï
äòì“ âòíïëþòì ïèëúíëþï, âòæîå àïèïç öëäëãóï ãïõìíòæï íòíë ñòôòïíòì ãçåþòú æï æòèòüîò ñòôòïíòì øâòäòøâòäì
øòôîì „äòüåîïüóîóäò ìïáïîàâåäëì“ ôóîúäåþçå (27 åîëâíóä-æåèëêîïüåþàïí ãïæïåíïúâäï, ôåæåîïäòìüàï
ìåáüåèþåîò, 1996) æï æïïæãåíæï, îëè åì ðëäòüòêóîò ôìåâ- ùîòæïí âòíú ïèëçîæòäòñâíåí æï þåâî ìïåîàëì èåîåú ¸ðë-
æëíòèò ãóäòìõèëþæï íòíë ñòôòïíì (1877-1920-òïíò ùäåþò), âåþæíåí èïààïí, èïãîïè üåîòüëîòóäò ïâüëíëèòòì ìïôå-
áïîàóäò åèòãîïúòòì àâïäìï÷òíë ùåâîì, æòèòüîò ñòôòï- õóîò çåæèåü ãïÿòïíóîåþïæ èòï÷íæïà æï óôîë ãïèåüåþòà
íòì øâòäòøâòäì æï èïìïâòà àïâãïæïæåþóäì áâåñíòì àâòà- èëòíæëèåþæíåí òèðåîòóä ðëäòüòêïìàïí øåüïêåþïì.
èñëôïæëþòì ãïæïî÷åíòìïàâòì. ìïáïîàâåäëì ìïõåäèùòôëåþîòëþòì ïéæãåíòì ãçïçå
èïíïèæå èêâäåâïîì ïèïâå ãïçåàòì ôóîúäåþçå óêâå ãï- óêâå òèðåîïüëîò æï èòìò êïîò êò ïéïî åéëþåþëæïà èõë-
èëåáâåñíåþòíï òïìëí þëþéòïøâòäòì åáâìò þïîïàò, ãïèëã- äëæ, ïîïèåæ ìëúòïä-æåèëêîïüòï – îóìåàøò ïîìåþóäòú
çïâíòäò íòíë ñòôòïíàïí èåüåõòì úòõòæïí (¹3, 1995). òïìë- æï ïîïíïêäåþ èòìò áïîàóäò ôòäòïäòú.
íòú ôåæåîïäòìüóîò ðïîüòòì ùåâîò ãïõäæïà æï 1904 ùäòì ïè ìïøòøîëåþïçå éåäïâì æï èòìò ãïæïäïõâòì ãçïìï æï
øåèëæãëèïçå ìïáïîàâåäëøò ãåè „ìòîòóìòà“ òïîïéòì ôï- ìïøóïäåþïì åûòåþì íòíë ñòôòïíò òïêëþ ãëãåþïøâòäàïí
îóäïæ øåèëçòæâòì åîà-åîàò ïáüòóîò èëíïùòäå. 1908 ùåäì þîòóìåäòæïí ãïèëãçïâíòä þïîïàøòú, òïêëþàïí
èåüåõøò ãïèëèùñâæåâï ïîú íòíë ñòôòïíì ïêäæï æï îå- òèòüëè, îëè òäòï ÿïâÿïâïûòì èêâäåäëþòì øåèæãëè àó
âïç ãïþïøâòäò àïâòì èëãëíåþïàï ùòãíøò òè åðòçëæìïú ãï- âòíèå åãóäåþï åîëâíóäò òæåïäåþòìï æï ìùîïôâòì æïèúâå-
òõìåíåþì, àó îëãëî æïïüóìïéåì íòíëìàïí ìüóèîëþòìïì äïæ, ðòîâåäàïãïíàï øëîòì „æåæï åíòì“ øåèëáèåæò.
ëîòâå – ìüóèïîòú æï èïìðòíûåäòú. óåúîïæ øåóúâòâæíåí æãïì åîà-åîàò ãïæïèùñâåüò ýïèò åîëâíóäò èîùïèìòì
ðëäòúòåäåþò æï ýïíæïîèåþò, îëæåìïú èïìðòíûåäò îåâïç ãïæïìïî÷åíïæ.
ãïþïøâòäòì ìïñâïîåä äòìüòì îïôìëæòïì óêîïâæï. ãïæïèùñâåüò æï… âïò, îëè ìïþåæòìùåîë!
ëîò êâòîòì øåèæåã ëîòâåì îëè ãïïàïâòìóôäåþæíåí ðï- íòíë ñòôòïíì, âòíú ìåòìèëãîïôòì ïäéëàò æï æïêâòî-
üòèîëþòæïí, åîàèïíåààïí øåóàïíõèåþäïæ èòúâòâæåþëæ- âåþòà ïæåâíåþì àâïäì áïîàâåäò õïäõòì ôìòáòêòìï æï úíë-
íåí íòíëì ìïõäøò, îïæãïíïú íòâàèüêòúåþï êâäïâïú òá åãó- þòåîåþòì òæóèïä èëûîïëþïì, øåóûäåþåäòï ãïèëåðïîëì
äåþëæïà. îïêòéï þîïäïæ ïî ùïóñåíåþòïà ãòëîãò æåêïíë- þåæòìùåîòì ìïõòôïàë àïèïøò.
çòøâòäòì èòåî ãïèëãçïâíòäò ùåîòäò, úõïæòï, ÷õîåêòìïì ïè òìüëîòóäò þïîïàòì åì ðïìïýò, îëèåäøòú èêïúîïæ
óíåþóîïæ óíæï ãïèëî÷åíëæï ðëäòúòïì, îëèåäìïú èàåäò æï çóìüïæïï ãïíìïçéâîóäò ìëúòïä-æåèëêîïüàï èìëô-
ëàïõò ãïæïóþîóíåþòï, èïãòæåþò, êïîïæåþò, ìïùëäò ãóä- äèõåæâåäëþï æï ðëäòüòêóîò êóîìò, ìïãïíãåþëæïï èëõ-
æïìèòà ãïó÷õîåêòï, îïéïú áïéïäæåþòú ùïóéòï àïí, èïã- èëþòäò àïèïç öëäëãóïì èëíëãîïôòïøò „æòèòüîò ñòôòï-
îïè, ìïþåæíòåîëæ, òè þïîïàì ïíãåäëìò àó ãïæïôïîåþòï. íò (1830-1860 ùäåþò)“.
õåäóõäåþäïæ îëè íïõïâæíåí êåæåäçå, øâåþòà ïèëò- èàïâïîò ïá ìùëîåæ åìïï – èòìò òìüëîòóäëþïú ïèòà
ìóíàáïâæíåí æï ïõäï îåâïç ãïþïøâòäò ÷ïòæåþæï öòþåøò – ïîòì ãïèëùâåóäò, èïãîïè åì êåîûë ùåîòäò èàäòïíïæïú
óôîë óøòøïî ïæãòäïì øåìïíïõïæ. ìïãóäòìõèëï – íòíë ñòôòïíì áâåñíòìïàâòì ìïòèåæëæ åìï-
èåèóïîåþøò åì åðòçëæò ïá èàïâîæåþï, àóèú þåäåüîòì- õåþï òèýïèïæ ïõïäãïçîæï êïúò ìïîãòì êïêïþïûå æï ìóîâò-
üóä àõçóäåþïøò ãïèëñåíåþòìïì óìïàóëæ ïìå óíæï æïì- äò ïáâì, îëè òïêëþ ãëãåþïøâòäèï ãïæïïôïîëì èôïîâåäë-
îóäæåì, àó îëãëî ÷ïåøâåþï ìüóèïîò ìïâïîûåäøò, èïìðòí- þòì êïäàï. þïîïàøò àâïäìï÷òíëï ïâüëîòì ãóäòìõèòåîå-
ûåäò êò øåùñâåüòä îïôìëæòïì ãïïãîûåäåþì. þïú æï óüñóïîò ïäéëú, îïú ìïîãòì êïêïþïûåè øåìïíòøíïâò
ìòíïèæâòäåøò èïîàäïú ïìå èëõæåþëæï, åãïï, èåèóï- ìïèåúíòåîë àõçóäåþïàï èàåäò ùñåþòì øåáèíòà ïìå øàïè-
îåþøò ïéïî øåóüïíòïà. þåÿæïâïæ ãïïèïîàäï.
êòæåâ åîàò àïâãïæïìïâïäò ãïæïõæåþï ïè ëîì, ìêîòì … åì îï ãïâþåæåà, ìïáïîàâåäëì üåîòüëîòóäò èàäò-
ìïæãóîçå, ýïíæïîèòìïàâòì àâïäòì ïìïõâåâïæ øåñâïîåþó- ïíëþï îëè èëâòàõëâåàë, – ãóíåþïøò õëè èïòíú èëòùëíåþ-
äåþì îëè ãïòàïèïøåþåí… ïìåâå øåñâïîåþóäåþïæ èëï÷âåíå- æíåí àïâì ïî÷òä öëîöïûå æï ãòëîãò æåêïíëçòøâòäò æï
þåí àïâì ðëäòúòåäåþì, îëæåìïú ìïãóþåîíòë úòõòì èïõ- òèåæòà ãïèëõåæïâæíåí úïäêå ýóîíïä „ìïáïîàâåäëì“ æï
äëþäïæ æïìåòîíëþåí æï ãóäæïìèòà ïàâïäòåîåþåí, àó úïäêå ýåíåâòì òíüåîðïîüòóäì êëíãîåììï, ìïûòîêâåäòú
ìïæ ìöëþì õâîåäòì ãïàõîï üóìïéåþòì ãïìïàïâòìóôäåþ- óêâå èñïîòï àïâòìóôäåþòìïàâòì êïîòì øåõìíòì ùòíë.
äïæ. ïèïà òèòüëè ïòéåì åì ìïîòìêë ìïáèå àïâòïíà àïâçå, èïãîïè âåîï, âåî èëòãåþæíåí íòíë ñòôòïíòì ãóäì:
îëè úëüï õíòì ùòíïà øòãíòæïí æïùñåþóäò õâîåäò ÷ïâïîæï àáâåíçå ûâòîôïìò âòíï èñïâì, èïãîïè ìòôîàõòäòàï æï íåä-
æï îïèæåíòèå ðïüòèïîì ìïìöåäò ãïóóïîåìæï. íåäïëþòà ïî æïãâòþîóíæåþï ìïáïîàâåäëì ìïõåäèùòôëë.
íòíë ñòôòïíì óèàïâîåìïæ òèòüëè ïæåâíåþæíåí àâïä- ïâïæ þîóíïâæï ïíüòíïúòëíïäóîò æîë.
ñóîì æï ïîú èêïúî èëðñîëþïì ïêäåþæíåí, îëè ðïîòçòæïí æï üäïðëìï æï ÿïëþòâòà òàîåâæï áâåñïíïì ìëúòïä-æå-
ôïîóäïæ ãïèëãçïâíòä ýóîíïä „ìïáïîàâåäëì“ òìòú ïâîúå- èëêîïüòòì ãïèõîùíåäò áïæïãåþïíò.
24
8 ÒÂÍÒÌÒ 2007
ÆÅÜÅÁÜÒÂÒ
25
8 ÒÂÍÒÌÒ 2007
ÆÅÜÅÁÜÒÂÒ
ìõâï ãçï ïî òñë, óêïí óíæï æïåõòï. àâòàãï- îï àáèï óíæï, ãåãèï ìïêèïëæ ãïþåæóäò òñë, èïã-
æïî÷åíòì òíìüòíáüèï ïòûóäï, îëè ïùåóäò õåäåþò ïå- îïè, þëäëì æï þëäëì, îòìêò ïîúàó òìå æòæòï, âòíïò-
ôïîåþòíï ìïõåçå, èïãîïè æïïãâòïíï… ùïèëñâòîåþïú êò æïí àïâòìò íïãâòïíåâò ìüóèîëþòì ñâåäï êâïäò ùïøï-
âåî èëïìùîë æï èûòèåæ èëïæòíï çéïîàïíò ðïîêåüçå. äï, ãïïíïæãóîï.
åîà ïæãòäçå ãïáâïâåþóäò âòäæåîò æïýòíåþòà ãóäòìãïèïùâîòäåþåäèï äëæòíèï îïèæåíòèå ùóàò
èòì÷åîåþëæï àïâòìò õåäòà èëêäóäò ïæïèòïíòì ìõå- ãïìüïíï. èåîå ãïòìèï õîåøòì èìóþóáò õîïøïõîóøò æï
óäì. èëïõäëåþóäò íïþòöåþòì õèï. áïäòì üïíïæò ôòãóîï
õïíöïäò éîèïæ ÷ïìóäòñë ÿîòäëþïøò. ãïîåà âïæï- ãïèë÷íæï âòäæåîòì øëîòïõäëì æï èòíòì êïîì èòéèï
éï ïèëåøâòîï. õïäò÷ïçå ìòìõäòì ãóþå æãåþëæï. âòä- ãïó÷òíïîæï.
æåîò ùåäøò ãïòèïîàï æï ëæíïâ ïêïíêïäåþóäò õåäò âòäæåîèï ôåõïêîåôòà, ÷îæòäòâòà, òìåâ øåèëóï-
èëòìâï øóþäçå. ïîú ìòþîïäóäì ãîûíëþæï æï ïîú ìò- îï ìïõäì, ÿòøêîòæïí ãïâòæï æï ï÷áïîåþóäò íïþòöòà
íïíóäì. ãîûíëþæï èõëäëæ æï èõëäëæ èúòîåëæåí ãïåèïîàï ïõäëèæåþïîå ðëäòúòòì óþíòìïêåí.
ãïíúâòôîåþïì… èïøïìïæïèå, åíìëîò èêâæïîòï æï èïí, òá æïõâæï èëîòãå òíìðåáüëîò, îëèåäòú ïèàïâîåþ-
îò÷ïîæ âòäæåîèï, èëêäï òãò!.. æï àïâòì ïîúàó èæòæîóä âïõøïèì (ëîò ìåíæâò÷ò æï
èïãîïè, þëäëì æï þëäëì, åíìëîò àïâïæ ïîòì æïè- ôòíöïíò ñïâï). âòäæåîòì øåøôëàåþóäò ìïõòì æïíïõâï-
íïøïâå! ãïíï àïâòìò èëàõëâíåþòàï æï èòóéåþåäò ðò- çå ìï÷áïîëæ çåçå ùïèëæãï:
îëþåþòà ïî èòòñâïíï ïáïèæå? æï, ïèïìàïí åîàïæ, åíìë- – îïéïú ãïãÿòîâåþòïà, îòà øåèòûäòï ãåèìïõó-
îò ïîïôîòà ïî òñë èïìçå óêåàåìò… îëà? – ¸êòàõï èïí âòäæåîì.
ïþï, ìõâï îï åáíï? åì, èãëíò, ìïóêåàåìë ãïèëìïâï- – ïõäïâå èëãïõìåíåþà, òíìðåáüëîë, – ïéåäâåþòà
äòï… âòäæåîèï àïâòìåþóîò ìòïèïñòì øåèëüåâïú êò æïòùñë âòäæåîèï. – âøòøëþ, îïéïú óþåæóîåþï õëè ïî
øåòãîûíë, îëè ãïèþåæïëþï åñë èüîòì èëìïìðëþïæ… èëõæï èòìüåî åíìëîòì ìïõäøò. ìïáèå òì ãïõäïâà, îëè
åíìëîèï, åîàïæåîàèï òúëæï èòàâòìåþóäò àïíõåþòì ÷âåí øåâàïíõèæòà – æéåì, ìïéïèëì ïà ìïïàçå øåâ-
øåìïõåþ. ïõäï êò åì åîàïæåîàò èëùèå èêâæïîòï. èïø õâåæîëæòà åîàèïíåàì, èïãîïè îëæåìïú òá èòâåæò,
îïéïì óíæï óôîàõòäæåì? ÷ïæåíòäò æïíïøïóäòìïà- êïîò ïîïâòí ãïèòéë, àóèúï æïýòíåþòà âîåêæò çïîì.
âòì ìïèïãòåîë èòåçéâåþï? èïãîïè, íóîïì óêïúîïâïæ, ñâåäï ôïíöïîï ÷ïþíåäåþóäòï æï õèòì íïüïèïäòú ïî
âåîïôîòà âåî ïèõåäåí! ÿêóï åñëôï, îëè ñâåäï ìïèõò- òìèòì, àòàáëìæï ìïõäò ãïóêïúóîæïë…
äò èëìðëì, ãïïúïèüâåîëì. øå÷åîæï, ìóäò îëè èëåàáâï æï èåîå ãïíïãîûë:
óúåþ àïâøò òüïúï õåäò æï êåæäòì ìïïàì øåõåæï. – èå èáâòï îò÷ïîæ âòäæåîò. ûâåäò êëèðïíòëíò âïî
òìïîò ó÷âåíåþæï, îëè ïàì ïêäæï ëàõò ùóàò. óúíëþò èòìüåî åíìëîòìï. ìùëîåæ æéåì óíæï ãâåèìöåäï ûïä-
áïäò ëàõ ùóàøò ïá òáíåþï… çå èíòøâíåäëâïí æï óïéîåìïæ ãïæïóæåþåä ìïáèåàï
èëïõäëåþóäèï ìïôîàõåè àïâæïöåîåþï æïóþîóíï. øåìïõåþ. ìîóäòïæ ãïèëîòúõóäòï, îëè èòìüåî åíìëîì
óíæï ãïïáîëì ñëâåäò êâïäò, îïú èòì ïá ñëôíïì ãï- æïâòùñåþëæï æïíòøíóäò øåõâåæîï. ãïîæï ïèòìï, èïì
ïèýéïâíåþæï! úõâòîìïõëúò øåèëòõâòï õåäçå, ìïâïî- óïèîïâò èìïõóîò ¸ñïâì æï ÷åèàâòì âòíèåì èïòíú óíæï
ûäòì çóîãì ÷ïìÿòæï æï ÷âåóä ïæãòäçå ãïï÷ë÷ï. èåîå ãïåéë êïîò! åì-åì ïîòì, üåäåôëíòà æïîåêâïú âúïæå,
ãóäæïìèòà ãïùèòíæï õïíöäòì âïæï, ëéëíæ òïîïéò èïãîïè ïîïâòí òéåþì ñóîèòäì. åì ïâþåæòàò èæóèïîåþï
ÿîòäëþòæïí ïî ïèëóéòï. èåîå þåöòàïæ ãïòõìåíï ñë- ûïäçå èïéåäâåþì. åîà ðëäòìèåíì õëè ïî ãïãçïâíò-
âåäò íòâàò, îëèåäìïú øåìïûäëï øå¸õåþëæï æï îòãîò- æòà ïèþòì ãïìïãåþïæ?
ãëþòà ñâåäïì ãïæïóìâï úõâòîìïõëúò. ðïìóõòì íïúâäïæ òíìðåáüëîèï áóæò æïòõóîï æï
âòäæåîèï òúëæï, îëè æïíïøïóäàï óèîïâäåìëþïì æïìûòíï:
õìíòïí õëäèå óèíòøâíåäë ìïèõòäàï ùñïäëþòà, îë- – èå àâòàëí ùïèëãñâåþòà, èòìüåî âòäæåî. óíæï
èåäàï ãïíïæãóîåþï æïèíïøïâåì ïâòùñæåþï. ãïòôòáîï: âïéòïîë, îëè èåú ïî èëèùëíì èòì ìïõäøò ãïèåôåþóäò
èå êò óêäåþäòâ ñâåäïôåîì èòâõåæïâë! ïîïôåîì æïâ- èæóèïîåþï. ðòîïæïæ âòúíëþ èòìüåî åíìëîì æï èòìò
üëâåþ ìïòèòìëæ, îëè ÷åèì êâïäì èëïãíëíë. ïîïôåîèï úõëâîåþòì ÷âåóä ùåììï æï îòãì.
ïî óíæï ãïìúåì èòìò éïèåóäò ìüóèîëþï. ïîïôåîèï!
âåìüòþòóäøò øóáò ïî ïóíàòï, úõâòîìïõëúøò ãï- òìòíò èïäå èòïæãíåí ìïõäì, îëèåäòú ðòîáóøïæ
èëõâåóäò õåäòà èëòôïàóîï àïâòìò ðïäüë æï øäòï- ÷ïøïâåþóäòñë ãïîøåèëîüñèóä õåàï ÷îæòäøò.
ðï, èåîå êïþòíåüøò æïþîóíæï, ìùîïôïæ èë¸êòæï õåäò òíìðåáüëîèï çïîò æïîåêï… óøåæåãëæ! õèïèïéïä
èòíòì êïîòì ìïõåäóîì æï þïéøò ãïûâîï. ãïîåà ìò÷óèå êïêóíìïú ïîïâòí ãïìúï ðïìóõò. èïøòí òíìðåáüëîèï ñó-
ìóôåâæï. êåæåä-êåæåä èòòðïîåþëæï, ìïõäì øåèëóïîï îò èòïæë ìïôëìüë ñóàì æï ìèåíïæ ãïæïòáúï. àáâåíú
æï ãïîïýòìïêåí ãïåèïîàï. îëæåìïú èòóïõäëâæï, æïî- ïî èëèòêâæåà!
ùèóíæï, îëè ÷ïèáîïäò ôïîåþòà èæãïî ïâüëèëþòäì – åì ïþìëäóüóîò ìò÷óèå íïèæâòäïæ ïî èëèùëíì, –
áó÷òì èõîòæïí õøòîò þó÷áíïîò ôïîïâæï æï âåîïâòí øå- ÷ïòþóüþóüï òíìðåáüëîèï.
ïè÷íåâæï. – ìïêâòîâåäòï, åì èìïõóîíò ìïæ óíæï æïêïîãóäòñ-
êèïñëôòäì ÷ïåúòíï æï êâäïâòíæåþóîò ìòôîàõò- âíåí? – ïéåäâåþòà øåíòøíï âòäæåîèï.
äòà èòåðïîï þó÷áåþì, îëèåäàïú ïíïàåþæï ïíïîåêäò òíìðåáüëîò èòóþîóíæï èïì.
øóáòìï, êïþòíåüòì ôïíöîòæïí îëè åúåèëæï, òè êïþòíå- – èëæò, ìïõäì øåèëâóïîëà, – àáâï èïí. – âòèåëîåþ,
üòìï, ìïæïú òì-òì òñë æïìîóäæï ìïþåæòìùåîë ìïóþïîò. ïáïóîò âòàïîåþï íïèæâòäïæ ïî èëèùëíì.
26
8 ÒÂÍÒÌÒ 2007
ÆÅÜÅÁÜÒÂÒ
òìòíò ãïóñâíåí õåòâïíì, ãïîì îëè óâäòæï ìïõäì. – ãïíï øåòûäåþï, âòíèåì åÿâò øååðïîëì?
– øåõåæåà, êïþòíåüòì þëäëøò øóáòï, – óúåþ ïèïìëþïøò òíìðåáüëîò ãóäæïìèòà ìòíöïâæï ãâïèì,
ùïò÷óî÷óäï âòäæåîèï, – æï ôïíöïîïú éòïï. èåîå ùïèëòùòï æï ïõïäãïçîæï áïäì èòèïîàï:
òíìðåáüëîèï ìùîïôïæ ïíòøíï, ãï÷óèæòë. ôåõïêîå- – óíæï ãïãïôîàõòäëà, îëè ñâåäïôåîò, îïìïú ïõ-
ôòà èòóïõäëâæíåí þó÷áåþì èòíòì êïîòì ùòí æï ìïõäøò äï òüñâòà, øåìïûäëï, àáâåíì ùòíïïéèæåã òáíïì ãïèë-
øåòÿñòüåì. ñåíåþóäò.
áïäò æï¸ñóîåþæï ìïùåî èïãòæïì æï ï÷áïîåþòà ìïìëùïîêâåàòäò áïäò àòàåþì òèüâîåâæï:
÷õîåêæï óöîåþì. çïîòì îåêâïè æï êïîçå êïêóíèï, åü- – ãåóþíåþòà, îëè èå ïî èëèòêäïâì! ãåôòúåþòà, ïî
ñëþï, ïïôëîòïáï. ïúïõúïõåþóäò õåäåþòà ïî÷åâæï áï- èëèòêäïâì-èåàáò. úõåæïîò òïüïêçå æïèõâæï, îëæå-
éïäæåþì æï íïùòäò ðòîæïðòî òïüïêçå èòåñïî-èëåñï- ìïú ïá øåèëâåæò.
îï. æîëæïæîë ÷åîæåþëæï æï ìèåíïì ïèïõâòäåþæï. òíìðåáüëîèï îïèæåíòèå øåíòøâíï ÷ïòùåîï àïâòì
ïèïìàïí, àâïäò ãïóîþëæï óþòì ùòãíïêøò.
êóàõåøò èæãïîò üïõüòìïêåí. – èïãîïè îïüëè òáåáåþë-
ôîòïæ øåèêîàïäò ÷ïíæï. æòà èòúâïäåþóäòì áïéïä-
áïäì åúâï øïâò ôåîòì, ìï- æåþøò? ïèïì, âòèåæëâíåþ, ïî
ãïîåë èïíüë. ôåîùïìóäò ðò- óïîñëôà, – ãïíïãîûëþæï
îòìïõòì èòóõåæïâïæ, ûïäçå òãò æïêòàõâïì. èòìóìüåþóäò
äïèïçò òñë. áïäò ìïâïîûäòì çóîãì æïåñ-
òíìðåáüëîèï óúåþ ãïïéë îæíë. êþòäåþì îïêïîóêò
èòíòì êïîò æï ëàïõøò øåïþò- ãï¸áëíæïà.
öï. ïõïäãïçîæï áïäèï øòøòà – èå âåûåþæò… îïéïúïì
øå¸êòâäï æï óêïí æïòõòï. âåûåþæò… – ûäòâûäòâëþòà
àïâçïîæïúåèóäò èòì÷åîå- ùïîèëàáâï èïí.
þëæï ëîòâåì. – æï íåüï îïì åûåþæòà?
– àáâåí îï ãíåþïâà? – áïäì ðïìóõò ïî ãïóúòï.
ûäòâì ïèëéåîéï. – ãòî÷åâà, èàåäò ìòèïî-
ïè æîëì òíìðåáüëîèï àäå ãïãâòèõòäëà, – æïýòíå-
âòäæåîì üïõüòìïêåí ïíòøíï. þòà óàõîï òíìðåáüëîèï.
òïüïêçå ìòìõäøò ïèëìâîòäò áïäò èûòèåæ ÷ïåøâï ìïâïî-
åíìëîòì úõåæïîò åãæë. ûåäøò.
âòäæåîèï ìïçïîäïæ æï- – âåûåþæò… åîà þïîïàì.
òñâòîï: – èòìüåî åíìëîì îëè èòì-
– îï ìïøòíåäåþïï! åíìëîò ùåîåà? – øåóþîïäåþäïæ ãï-
èëóêäïâà! øåõåæåà, ãïíãèò- íïãîûëþæï òíìðåáüëîò.
îóäòï! – æòïõ! – ïéèëõæï áïäì.
òíìðåáüëîò óèïäâå æïò- ïíïçæïæ ùåäøò ãïìùëî-
õïîï æï ãâïèòì ãïìòíöâïì øå- æï, ùïèëùòàäæï æï ãïíîòì-
óæãï. èåîå øåòÿèóõíï æï èõïüâïîò ãòãï çïïäòøâòäò õåþóäò õèòà æïòñâòîï:
ïõïäãïçîæï áïäì èòóþîóí- – èïòûóäï, æéåì ìïéïèëì
æï: èëâìóäòñïâò… ìõâï ãçï ïî èáëíæï, ÷åèò ùåîòäò îëè
– èå óíæï øåâïìîóäë ÷åèò èëâïäåëþï, – úòâïæ æïåþîóíåþòíï ÷åèàâòì… ãïèïôîàõòäï, àóêò ïî èëõ-
àáâï èïí. âïä, ïè ùåîòäì ãïâóãçïâíò… ìõâïìë.
ôåõçå ùïèëæãï, èòíòì êïîì èòóïõäëâæï æï æïõóîï. èåîå õèï àòàáèòì èòåíïâäï:
– áïäþïüëíë, ãàõëâà, îëè ïî ãïõâòæåà øåíëþò- – åíìëîèï ïîïâòàïîò ìòþîïäóäò ïî òúëæï, ïîïâò-
æïí, – èòèïîàï òíìðåáüëîèï óúíëþ áïäì. àïîò! ïî ïéåäâåþæï þëîëüåþï, îïìïú ìõâåþì ïñåíåþ-
ïèïìëþïøò âòäæåîò ëõâîï-êâíåìïì ãïíïãîûëþæï. æï. åì òñë èõåúò. èå ïî èëèòêäïâì-èåàáò… èïãîïè ìó-
– ìïþîïäë, ìïþîïäë åíìëîò… èêâæïîòï! – õîòíùò- äïú ïî âùóõâïî, îëè èëóêäïâà!
ïíò õèòà ïéèëõæåþëæï õëäèå. ïõäï ðòîæïðòî àâïäåþøò øå¸ñóîåþæï òíìðåáüëîì
èùóõïîåþòìãïí èàäïæ ÿêóòæïí øåîñåóäò ãåãëíå- ãïèëèùâåâïæ:
þëæïà. – æòïõ, – òèåëîåþæï òãò, – ïõäï îïú ãòíæï, òì áå-
ïíïçæïæ ïõïäãïçîæï áïäì èòâïîæï. íòà. èå þåæíòåîò âïî, îëè òì èêâæïîòï. þåæíòåîò
– îëãëî ãïïêåàåà åì, îëãëî ãïþåæåà ïè øåèçïîï- âïî… þåæíòåîò! – õåäåþò ïòôïîï ðòîçå æï ïáâòàòí-
âò ïâêïúëþòì ÷ïæåíï?! – þîïçèëîåóäèï æïóñâòîï. æï.
– èïãîïè èå ïî èëèòêäïâì, – âåæîåþòì êòäëàò – æïèøâòææòà, – äïèòì ïäåîìòïíïæ èòèïîàï òí-
ùïò÷óî÷óäï áïäèï, – ãïîùèóíåþà, èå ïîïôåî øóïøò ìðåáüëîèï, – ãïèëàáèåþò ôîàõòäïæ øåïî÷òåà. íó ãï-
âïî. âòùñæåþïà, îëè êïíëíòì ùïîèëèïæãåíåäò âïî.
âòäæåîèï ïéøôëàåþòà ïò÷å÷ï èõîåþò. èåîå âòäæåîì èòóþîóíæï æï ¸êòàõï:
27
8 ÒÂÍÒÌÒ 2007
ÆÅÜÅÁÜÒÂÒ
– àáâåíò ûâåäò êëèðïíòëíò þîûïíæåþòà èëêäóäò- – æòæïæ æïèïâïäåþà, èòèïîàï èïì òíìðåáüëîèï, –
ìï. îï øåãòûäòïà ãâòàõîïà èëèõæïîòì àïëþïçå? àóêò æïîåêïâà ðëäòúòòì óþïíøò, þåîíâòäò 438, æï
– âåîïôåîò ãïèòãòï, – æóíåæ ùïîèëàáâï âòäæåî- ÷åèò ìïõåäòà ãïíêïîãóäåþïì ãïìúåèà, îëè èëîüëí-
èï. – èå èïòíúæïèïòíú ïî âòúíëþ ÷åèò êëèðïíòëíòì ðò- èï èëûåþíëì åáòèò ìòíãäüëíò æï ïá èëòñâïíëì ãâïèòì
îïæ úõëâîåþïì, èïãîïè òì, îïìïú åì áïäò äïðïîïêëþì, æïìïàâïäòåîåþäïæ. èëèòüåâåà, àáâåí îëè ãïùó-
ùïîèëóæãåíäïæ èòèï÷íòï! õåþà, èïãîïè ïî èòíæï, åì áïäò àâïäñóîòì ãïîåøå
òíìðåáüëîèï óþòì ùòãíïêò æïõóîï æï öòþåøò ÷ïò- æïâüëâë
æë. – èïîàïäò þîûïíæåþòà, – àáâï âòäæåîèï æï ãïìïì-
– èïãîïè æïâóøâïà, – àáâï èïí ÷ïôòáîåþòà, – îëè âäåäòìêåí ãïåèïîàï.
èòìüåî åíìëîò èïîàäïú èêâæïîò òñë óêâå, îëæåìïú
åì áïäò øåèëâòæï. îëæåìïú êïîò èòòõóîï, âòäæåîì ìïõå ãïóíïàæï æï
ïõïäãïçîæï áïäèï àïâò ïìùòï æï ïéåäâåþòà ùïèë- ãïèïîöâåþòì úõëâåäóîèï ìòõïîóäèï øåòðñîë. åùïæï,
òûïõï: îëè õèïèïéäï, æòæòì äõåíòàï ïõïîõïîåþóäòñë. ïîú
– òì óêâå èêâæïîò òñë! ãåôòúåþòà, óêâå èêâæïîò ìòíæòìòì áåíöíïì ãîûíëþæï, ïîú ìòþîïäóäì ïõïä-
òñë-èåàáò. ãïçîæï áïäòìïæèò, âòìïú åì ìïçïîåäò åÿâò æïïüñæï
òíìðåáüëîèï ïíòøíï, ãï÷åîæòë. àïâì. èàåäò úõëâîåþòì èïíûòäçå âòäæåîò àïâòì
– ïèîòãïæ, âàáâïà, îëè åì áïäò ìòèïîàäåì ïèþëþì. þíåä ìïáèååþøò óîúõâïæ ãïîåâæï õëäèå óæïíïøïóäë
èòìüåî âòäæåî, àáâåí õëè òúíëþæòà ãïíìâåíåþóäòì ïæïèòïíåþì æï ïòûóäåþæï èïà, åçéâòïà àïâòïíàò
úõëâîåþïì, îïì ôòáîëþà ïè èêâäåäëþòì øåìïûäåþåä úæëèòäåþïíò.
÷ïèæåíàï øåìïõåþ? âòäæåîèï üåäåôëíòà æïîåêï ðëäòúòïøò æï ìïá-
âòäæåîèï àïâò ãïïáíòï: èòïíò êòäëàò ãïæïìúï æïâïäåþï. èåîå ïó÷áïîåþäïæ
– òëüòìëæåíï åÿâìïú êò âåî èòâòüïí âòíèåçå, – æïþîóíæï êïþòíåüøò. òíìðåáüëîò îïéïúïì õäïôëî-
àáâï èïí. – ÷åèì êëèðïíòëíì èüåîò ïî ¸ñëäòï… îï àëþæï ìïâïîûåäøò óûîïâïæ ãïíîàõèóäò áïäòì ïõ-
àáèï óíæï, ïè ïõïäãïçîæï áïäòì èòèïîà ìòþîïäóäòì äëì. ìïçïîåäèï þîïäæåþïè èêâäåäëþïøò æï òèòì
ãïèë èåî÷òâíï æïèåøâï, îëè òãò ìòèïîàäåì ïèþëþì… ãïúíëþòåîåþïè, æïðïüòèîåþóäò âïîë, ïõïäãïçîæï
îïìïêâòîâåäòï, âïîïóæòà, îïìïú âòíåþåþà, òì øåòû- áïäì ãîûíëþï æïïêïîãâòíï. ÿòáï âòìêò ìïêèïîòìò ïî ãï-
äåþï âòâïîïóæëà. èïãîïè ôïáüåþò, èå èãëíò, ûïäçå èëæãï, ãëíçå îëè èëåñâïíïà. ïè æîëì, þåæçå, ðëäò-
ãïîêâåóäïæ éïéïæåþåí æï ïî ãâïûäåâåí øåìïûäåþ- úòòì åáòèò ãïèë÷íæï æï èõëäëæ èòìèï æïõèïîåþïè æï-
äëþïì, îëè æïâåÿâæåà èòì þîïäåóäëþïøò. óþîóíï úíëþòåîåþï ïõïäãïçîæï áïäì.
ïõïäãïçîæï áïäì ìïìëùïîêâåàòäò êòâòäò ïéèëõ- – èëîüëí, – èòèïîàï òíìðåáüëîèï àïâòì õåäáâå-
æï þïãåàïãïí. îïèæåíòèå ùïèòì ãïíèïâäëþïøò òíìðåá- òàì, – àáâåí åáòè ìòíãäüëíàïí æïî÷åþòà æï ãïèëûòå-
üëîò ñóîïæéåþòà øå¸ñóîåþæï èïì æï èåîå òìåâ âòä- þïì æïïèàïâîåþà. ïèïìëþïøò èå óþïíøò ùïâòñâïí ïè
æåîì èòèïîàï: áïäì. óôîë æïùâîòäåþòà óíæï æïâêòàõëà.
– àáâåí ãïæïÿîòà, èüêòúåæ ãöåîïà åì? èåîå âòäæåîì èòèïîàï:
– âïò îëè, ïìåï, – àáâï âòäæåîèï, – ûïäçå èåþîï- – èòìüåî âòäæåî, óîòãë ïî òáíåþëæï, ÷âåíàïí åî-
äåþï åì ïõïäãïçîæï áïäò, èïãîïè ñâåäïôåîò èòì ùò- àïæ îëè ùïèëþîûïíåþóäòñïâòà. æïêòàõâòì æîëì øå-
íïïéèæåã èåüñâåäåþì. ìïûäëï ùïîèëòáèíïì îïòèå þóíæëâïíò èëèåíüåþò,
– åüñëþï, èïîàïäò þîûïíæåþòà, – ÷ïôòáîåþòà îëèäåþòú åãåþ àáâåí ãïïîêâòëà.
àáâï òíìðåáüëîèï, – æï èïòíú… – îï àáèï óíæï, ùïèëâïä, – õïäòìòïíïæ æïàïíõèæï
èïí òìåâ øåïâäë àâïäò ìïâïîûåäøò èöæëè ïáâòàò- âòäæåîò, – ùïãòñâïíà êòæåú ÷åèò ïâüëèëþòäòà, ôï-
íåþóä áïäì. úòôóúøò ïá, øëîòïõäëì, æïâüëâå èïíïèæå, âòæîå ãï-
– æï èïòíú, – ïéòïîï òíìðåáüëîèï, – þåâîò îïè âåî âòáúåëæò æï ãïíãïøì ïâüåõæò.
ãïèòîêâåâòï. øåìïûäëï, ñëâåäòâå ïèòì èòéèï ìõâï îï- èåîå èõïîøò ïèëóæãï ïõïäãïçîæï áïäì æï ãïìïì-
éïú òèïäåþëæåì. æòæò ãïèëúæòäåþï æïèòãîëâæï âäåäòìêåí ùïóûéâï. óþåæóîò ïîìåþï èåáïíòêóîïæ
æïèíïøïâåàï óïîçå æãëèòì øåìïõåþ æï øòíïãïíò õèïú åèëî÷òäåþëæï.
èêïîíïõëþì, åì áïäò ïîï úîóëþìë. óôîë ìùëîïæ… – ÷åèò ïâüëèëþòäò ïá, øëîòïõäëì æãïì ãïîïýàïí.
èàäïæ ïîï úîóëþì. æï èïòíú óíæï æïâïðïüòèîë. èòìüåî åíìëîì ïî óñâïîæï, ìüóèîåþò àïâòïíà èïíáï-
âòäæåîòì ìïõå óüñóïî àïíïãîûíëþïì ãïèëõïüïâ- íåþì ÿòøêîòì ùòí îëè üëâåþæíåí.
æï. ìïèòâåíò ãïóæãíåí ãçïì.
– æòïõ, æòïõ, – èïí àïâò ãïïáíòï, – ãåàïíõèåþòà, ïõïäãïçîæï áïäò èûòèåæ ÷ïèëåêòæï òíìðåáüëîòì
îëè àáâåíò èëâïäåëþï øåìïøóîò îëæòï æï èïòíú ôïá- èêäïâì æï òì òûóäåþóäò ãïõæï, îëè þïâøâòâòà ïåñâï-
üåþòì åíï ôîòïæ èÿåâîèåüñâåäò ãïõäïâà… ïèïìàïí íï õåäøò æï ÷ïåìâï èïíáïíïøò. âòäæåîèï æïïìùîë ÷ïö-
åîàïæ, ÷åèò ÷âåíåþïú àáâåíàïíïï… æï òãò, ìïèùóõï- æëèï æï óêâå ïðòîåþæï èëüëîòì ÷ïîàâïì, îëè óåú-
îëæ, ïè áïäòì æïíïøïóäì âåî øåïèìóþóáåþì. îïæ ìòíïàäòì àâïäòìèëèÿîåäèï ìõòâèï ãïêâåàï ãïî-
ïôëîòïáåþóäò òíìðåáüëîò àòàòà íòêïðì òìîåìæï. øåèëîüñèóäò ùñâæòïæò. âòäæåîèï ãïêâòîâåþòà ãïèë-
– èòìüåî åíìëîì, úõïæòï, ïáâì üåäåôëíò? ñë àïâò ïâüëèëþòäòæïí: èóõäåþçå æï÷ëáòäò òíìðåá-
– æòïõ, âåìüòþòóäøò æãïì, – óèïäâå èòóãë âòäæåîèï. üëîò ãóäæïãóä ïàâïäòåîåþæï èïíáïíòì ûòîì.
28
8 ÒÂÍÒÌÒ 2007
ÆÅÜÅÁÜÒÂÒ
– îïì ïêåàåþà? – ãïëúæï âòäæåîò. ïîòìë, èñòìâå ãïèëåøóîåà ðëäòúòòì óþïíøò. èïãîïè
òíìðåáüëîò çåçå ùïèëæãï. òîêâåâï, îëè ìòíïèæâòäåøò ïá ìïïàçå èåüò ãïãòüïîå-
– èòìüåî âòäæåî, – àáâï èïí èêïúîò õèòà æï ðòî- þòïà! óòíüåîåìë ïî òáíåþëæï ãïãâåãë, èàåäò åì æîë
æïðòî àâïäåþøò èòï÷åîæï, – ùâòèïè ãïæïòéë ìóä îï- îïì ïêåàåþæòà?
éïú åîàò ìïïàòì ùòí, èïíïèæå êò íïèæâòäò àïâìõèï óçëèëæ øåûîùóíåþóäò âòäæåîò èòïøüåîæï òí-
òñë, äïèòì èàåäò ìïïàò êëêòìðòîóäïæ ùâòèæï. ìðåáüëîì, îëèåäòú èêïúîò àâïäåþòà ðòîæïðòî ÿïè-
– èåîåæï îïë? – òêòàõï ìïãëíåþåäøò ÷ïâïîæíòäèï æï èïì. øóþäçå ëôäò èëïæãï… øåêïèïàåþïì ïðòîåþæï,
âòäæåîèï. èïãîïè àòàáëì èïöäïöóíïè õåäò ùïóÿòîï ñåäøò æï
– àáâåíò ìòüñâòà, èïì øåèæåã, îïú æïïæãòíåà, îëè ðòîòæïí èõëäëæ õîòíùòïíò, óàïâþëäë þãåîåþò ïèëì-
ìïõäøò ïâþåæòàò èæóèïîåþï ãïèåôåþóäòñë, æïóñëâ- æòëæï.
íåþäòâ ùïèëþîûïíæòà, îïàï ÷åèàâòì åì ãåúíëþåþò- èòïãíåì ìïèõòäì… åîàïæåîà ìïèõòäì, èòì ãóäòì-
íïà… àáâåíò èëþîûïíåþï ðëäòúòòì óþïíøò èëõæï æï- ñóîì îëè ãïèëåðïîï… òðëâåì åîàïæåîàò ìïþóàò èò-
ïõäëåþòà íïõåâïîò ìïïàòì ùòí. ìò æïíïøïóäòìï…
– æòïõ, èåîåæï îïë? – òìåâ òêòàõï ëæíïâ øåøôëàå- – õëè ãåóþíåþëæòà, åì ïõïäãïçîæï áïäò, èãëíò,
þóäèï âòäæåîèï. ïî úîóëþì-èåàáò. – èëêäåæ øåíòøíï òíìðåáüëîèï æï
– òìï, èòìüåî âòäæåî, îëè ïâüëèëþòäòì áâåø íòï- õåäò ÷ïïâäë âòäæåîì. ãïòìèï ãïñîòäò õåäþëîêòäòì
æïãò ìîóäòïæ èøîïäòï… èïøòí îëæåìïú òîãâäòâ èøîïäò üêïúïíò.
ìóä ãóþååþò æãïì! åì êò òèïì ïèüêòúåþì, îëè àáâåí
èïíáïíï æïüëâåà öåî êòæåâ àïâìõèïèæå! àáâåí þîûï- àïîãèíï
íåà, îëè, îëãëîú êò ïéèëï÷òíåà, ìïõäò óêïúóîò ÄÅÂÏÍ ÒÍÏØÂÒÄÈÏ
ÁÎËÍÒÊÏ
16 maiss, Tbilisis centralur biblioTekaSi, litera- radReba unda mieqces. hagiografiul nawarmoebTa gacno-
turul salon `diaoxis~ TaosnobiT gaimarTa ganxilva bis Semdeg, axalgazrdobam unda waikiTxos religiur Te-
mRvdelmonazon serafime rouzis naSromisa `marTlmadi- mebze Seqmnili qarTvel klasikosTa nawarmoebebi, Tun-
debloba da momavlis religia~. dac akaki wereTlis miviwyebuli poema `andria pirvelwo-
moxseneba waikiTxa salon `diaoxis~ Tavmjdomarem, mwe- debuli~.
ralma ika qadagiZem. man marTlmadideblobisa da seqtan- profesorma aleqsi arabulma sazogadoebas gaacno laSa-
tizmis problemebze gaamaxvila yuradReba. werilSi lite- risa da gudanis salocavTa mZime mdgomareoba. poetma ilia
raturuli paralelebis garda qarTvel moRvaweTa saswau- baramiZem, daviT garejTan arsebul viTarebaze isaubra.
lebicaa ganxiluli. dasasrul ika qadagiZem sazogadoebas amcno, rom rou-
literaturuli muzeumis TanamSromelma elene guse- zis naSromi gamocemisTanave gaqra wignis Taroebidan da
vam aRniSna, rom religiis swavlebas skolaSi jerovani yu- sasurvelia misi xelaxali gamocema.
29
8 ÒÂÍÒÌÒ 2007
ÎÅÐËÎÜÏÝÒ
30
8 ÒÂÍÒÌÒ 2007
ÎÅÐËÎÜÏÝÒ
31
8 ÒÂÍÒÌÒ 2007
ÎÅÐËÎÜÏÝÒ
32
8 ÒÂÍÒÌÒ 2007
ÎÅÐËÎÜÏÝÒ
nebi monawileoben masSi. Sen ki valdebuli xar iyo nodarma madloba gadauxada da miTxra: xom ar
obieqturi. ufro sworad ki marTali. rostomi ar SevwyvitoT beWdvao...
Ralatobs simarTles, ar cdilobs vinmes daumsaxu- ra Tqma unda es iyo Sefaruli muqara – qveyanaSi
reblad raime an miaweros an daaklos. misTvis yvela- `demokratia~ gvqonda da prezidenti gazeTis redaq-
ze Zvirfas da axlobel adamianebsac ki. amitomacaa tors pirdapir ver aukrZalavda rames, magram is,
wigni „tradiciebi eSafotze, ena giliotinaze“, Cve- rom `Zalian moewona~ niSnavda: icode, vkiTxulob!
ni uaxlesi istoriis utyuari matiane. amitom an Secvale, an Sewyvite, Tu Wkua geyofao... me
ra Tqma unda `Wkua ar meyo~ da monografia Tavisi sa-
xiT daibeWda. amas mohyva Rvarcofi lanZRvis umTav-
rostom CxeiZe: resad mainc gazeT `literaturuli saqarTvelës~
saerTod, roca memuarebi iwereba, avtoris mTa- furclebidan... da kidev – gauTavebeli rigi uSiS-
vari mizani xSirad aris is, rom TviTon rac SeiZleba roebis TanamSromlebisa.
lamazad warmoCndes, amitom movlenebs ise alagebs, am wigns ki ori wlis winaT Cavujeqi. didZali ma-
rogorc surs da xSirad realobasac Zalian acdeba sala damigrovda, damWirda mTlianad Seèåswavla 70-
xolme, Tumca... arsebobs gamonaklisi wignebic, sa- iani wlebis periodika. ar SemiZlia ar aRvniSno
dac simarTlis natamalic ar aris. åîëâíóäò biblioTekis TanamSromlisa da poetis
wlebis winaT arsebobda aseTi gamonaklisi wigni darejan sumbaZis mxardaWera, misi didi Zalisxmevis
– kandid Carkvianis memuarebi, romlis mixedviTac Sedegic aris is, rom amdeni masalis Tavmoyra moxer-
iseTi STabeWdileba geqmneba, TiTqos es adamiani ne- xda da es wignic ase swrafad daiwera. xumrobiT ki-
tarebis kunZulze cxovrobs, svebednier qveyanaSi, dec miTqvams misTvis: Tanaavtori xar-meTqi.
sadac mxolod sikeTe da baraqa arsebobs. sxvaTa So- garda dokumenturi masalisa, monografiaSi ga-
ris, SesavalSi wers: saerTod, memuarebis avtorebi moyenebulia bevri iseTi epizodi, romelic CemTvis
cvlian xolme sinamdviles, TviT uiliam folkneric sxvadasxva pirovnebisagan iyo cnobili da Tavis
ki ase iqceva, magram me gamonaklisi var da mxolod droze ar gaxmaurebula. swored amitom aucilebe-
simarTles vambobo. es detali imitom gavixsene, rom lia yvelaferi CaviniSnoT.
folkneris citati maincdamainc Cemi da paata Cxei- is, rac dRes gvaxsovs, xval, SesaZloa, dagvaviw-
Zis Targmanidan moaqvs da Tvalebze afarebs sazoga- ydes, arada, arsebobs detalebi, romelsac iqneb uf-
doebas. ro didi mniSvnelobac aqvs, vidre vrcel naSromebs.
gadis xani da zustad aseTive yaidis wigns wers es iyo Zalze rTuli periodi, xelisuflebis
eduard SevardnaZe. cxadia, is ar ambobs simarTles mzakvrobasa da xafangebSi bevri is adamianic gaeba,
Tavis mogonebebSi, amitom me magivrad vityvi, swo- romelTa saxelebic CvenTvis Zvirfasia, Tumca ise ki
red amis gamo vuTxari `rezonansis~ korespondents, moxda, rom uneburad am sastiki politikis xelSem-
rom Cemi wigni SevardnaZis memuarebis meore versiad wyobni aRmoCndnen... igive akaki baqraZe, igive nodar
egulisxma. dRes es orive varianti erTmaneTis gver- wuleiskiri... kidev sxvebi. maSin werdnen publicis-
diT devs. erTi Cawera koba imedaSvilma, meore – me. tur statiebs, rom erovnuli tradiciebi Sesacvle-
rac Seexeba saTaurs: lia, magram mere, roca mixvdnen, ra xdeboda, TviTon
es is gamonaklisi SemTxvevaa, roca monografia gadaefarnen sakuTar enas da erovnul Rirebule-
dasrulebuli mqonda, saTauri ki vera da ver mome- bebs. amitom mindoda wignSi es aspeqtic warmoCeni-
fiqrebina. unda yofiliyo tragizmic, simZafrec, liyo da, rac mTavaria, gansjiT aravin ganmesaja.
ritmikac... da uceb gamaxsenda galaktionis striqo- TviTon akaki baqraZe Tavis dokumentur romanSi
nebi, romelsac sxva dros xSirad viyeneb xolme: `mwerlobis moTviniereba~ , aRwers Tu ra sabediswe-
`tfilisi aris CemTvis maRali giliotina da eSafo- ro movlenebis SuagulSi aRmoCnda qarTuli mwer-
ti~ . swored zustad moergo am yvelafers. loba 20-30-ian wlebSi da Tan ambobs: me aravis gan-
sxvaTa Soris, mTavari pasaJi, razec aris es wigni vsji, ubralod, movale var araferi Sevalamazoo.
agebuli, ukve mqonda gamoyenebuli Cems monografi- mec es mindoda – mindoda Seulamazeblad aRmedgi-
aSi `zviad gamsaxurdias bediswera~ . vgulisxmob na epoqis suraTi da am fonze asaxuliyo droebis tra-
konstituciaSi qarTuli enis saxelmwifoebriobis gizmSi CaTreul adamianTa fsiqologiac da bedic.
xelyofis mcdelobas, raSic gadamwyveti roli Seas-
rula maSindeli xelisuflebis politikam. roca am P.S.
monografiis beWdva daiwyo gazeT `axal saqarTve- maia jaliaSvili: – batono rostom, ase mgonia pe-
loSi~ redaqtoris, nodar grigalaSvilis kabinetSi simisturad amTavrebT wigns, roca werT. ukan mogvCxa-
sïtelefono zari gaisma – SevardnaZis presmdivanma, vis... ukan mogvCxavis... ukan mogvCxavis Savi yoranio...
vaxtang abaSiZem sityvasityviT ase uTxra baton no- rostom CxeiZe: – ara, pesimizmi arc mifiqria, yo-
dars: Zalian moewona (ar akonkretebs vis) da ase rani rom mogvCxavis, es araferi, Camoagdeb da moiSo-
Tqva: uaxles istoriaze swored ase unda iwerebodes reb, mTavaria xedavde mas, epoqis burusi ar efare-
wignebio. elodeba Semdeg nomrebso. bodes da yovelTvis gaxsovdes misi arseboba.
33
8 ÒÂÍÒÌÒ 2007
ÒÌÜËÎÒÒÌ ÀÅÀÎÒ ÄÏÁÅÞÒ
34
8 ÒÂÍÒÌÒ 2007
ÒÌÜËÎÒÒÌ ÀÅÀÎÒ ÄÏÁÅÞÒ
üëüäåþåíì ïîú àóîáåþòì øåìïûäåþåäò ãïÿòîâåþï úíëþåþò îóìò öïîòìêïúåþòì ìïèïîúõâòíë ìïáúòåäòì
ãïóàâïäòìùòíåþòï, ïîú ìëäëèëíòì ìóîâòäò îóìåþòì øåìïõåþ. „ïè æîëòì ãïíèïâäëþïøò ÷âåíò êïçïêåþò, èïàò
ìóîìïàòà óçîóíâåäñëôòìï æï áóàïòìçå ãïäïøáîå- ÷âåóäåþòìïèåþî, ìïæïú øååûäëà, ñâåäãïí ûïîúâïì
þòì øåìïõåþ. èåôåìàïí øåóàïíõèåþäïæ, èïí èëóäëæíå- èòìæåâæíåí. ãïíìïêóàîåþòà òüïúåþæíåí ìïáëíåäìï æï
äïæ èòïüëâï òãò æï ìïìùîïôëæ áïîàäøò ãïæèëâòæï. úõåíåþì. þåâîò ìï÷òâïîò èëæòëæï ãîïôàïí, èïãîïè èïí
æïïâòùñæï òì æòæò æïðòîåþåþò, îëèäåþòú ìëäëèëíì ìïèïîàïäò ïî ãïï÷òíï. êïçïêåþò óôîë ãïàïâõåææíåí.
èòìúï. ìõâï îïéï ãçï òñë, ïõäï èåôåì ìïêóàïîò ûïäå- ìõâï öïîòìêïúåþòú àòàáèòì òãòâåì ì÷ïæòëæíåí. òìåâ
þòà óíæï ãïåãîûåäåþòíï þîûëäï. âúõëâîëþæòà ìïáïîàâåäëøò, îëãëîú æïðñîëþòä
åîàò ìòüñâòà, üëüäåþåíòì õïíèëêäå åáìðåæòúòï áâåñïíïøò“ (æå ãîïò æå ôóï).
òèåîåàøò óøåæåãëæ æïìîóäæï. åîåêäå, îëèåäìïú ïèæåí îïèåì æï¸ðòîæíåí, óêâå
ïéøôëàåþïì âåéïî èïäïâæï. ïò îï óàõîï èïí òèïâå æå
ãîïò æå ôóïì: „âòí õïîà àáâåí æï îïì ïêåàåþà ÷åèì áâå-
ñïíïøò?! îïèæåíïæïú øåèåûäë, èøâòæò òåîò èòâòéå æï
ÃÅÍÅÎÏÄÒ ÆÏÂÏÄÅÞÏÌ îëãëîú ìïáèåøò ãïóàâòàúíëþòåîåþóäèï æëñäïðòïè,
ÏÌÎÓÄÅÞÆÏ âàõëâå èïì (àïîöòèïíòì îëäì êïàëäòêå ðïüîò ïìîó-
äåþæï, îëèåäìïú ôîïíãò ëôòúåîò äïàòíóîïæ åäïðï-
îï àáèï óíæï, ìîóäòïæ ïîïîåïäóîò òñë, îëúï ìë- îïêåþëæï, ðïüîò êò èåôåì áïîàóäïæ óàïîãèíòæï) ïåõ-
äëèëí I îóìåþì àóîáåþòì ùòíïïéèæåã 20 ïàïìò èåëè- ìíï ÷åèàâòì, ïìå îïè ãïïøèïãï. „àáâåí ñâåäïôåîò êïîãïæ
îòì ãïèëñâïíïì ¸ðòîæåþëæï. îïú øååõåþï îóìåþòì òúòà“ – èòàõîï èïí – „åì ìùëîåæ àáâåíï õïîà, âòíú ñâå-
îïçèì, èòìò èúòîåîòúõëâíëþòì ãïèë îïòèåì èòéùåâï äïôåîò èëòèëáèåæï òèòìàâòì, îëè èëãåüïúåþòíïà æåì-
ïìåâå øåóûäåþåäò ÷ïíæï. ïèòüëè òèåîåàòæïí óøåæå- ðïíò, îëèåäòú ïõïäúòõòì ôïøïè ãïèëèòãçïâíï, ïãòõìíòà,
ãëæ æïþîóíåþóäèï üëüäåþåíèï, àïâòìò öïîòìêïúåþò îï ìïêòàõòì ãïèë. ëüëèïíòì ðëîüïì ïúíëþåì àáâåíò
úõòíâïäøò ãïï÷åîï, àâòàëí êò èëçæëêøò ãïåèãçïâîï èëìâäï ÷åèì ìïèôäëþåäëøò æï òì ùòíïæïæåþåþò, îë-
æïèïüåþòàò ûïäåþòì ÷ïèëìïñâïíïæ, æï, îïú èàïâïîòï, èåäíòú ùïèëèòñåíåà. àóîáåþò èàõëâåí, îëè ïî æïâïî-
òíìüîóáúòåþòì èòìïéåþïæ. éâòë òì êåàòäãïíùñëþòäåþï, îïú ÷âåíì øëîòì ìóôåâì.
ïèòåîòæïí åîàò îïèåú óíæï ãïâòàâïäòìùòíëà: àóîáåþò èàïâïçëþåí æòæ ôóäìï æï æòæ èòùï-ùñïäì, àó
üëüäåþåíò øåïìîóäåþì èõëäëæ òèïì, îïìïú îóìåàòì àáâåí àáâåíì èüåîì øåãïüëâåþà. èïãîïè êïîãïæ âòúò
èàïâîëþï æïïâïäåþì. èòì àòàëåóä íïþòöì ðåüåîþóî- ïæïèòïíòì éòîìåþòì ôïìò æï èìãïâì ùòíïæïæåþïì ïî èòâò-
ãøò æòæò èëùëíåþòà øåõâæåþòïí, æï àó àõîëþïì ëæíïâ éåþ. èå ìîóäò óïîòà ãïâòìüóèîå àóîáò æåìðïíò. àáâåí
ùòí ãïâóìùîåþà, îóìåàøò ÷ïìóäì æïïìï÷óáîåþåí êò- êò ãòíæëæïà ÷åèì áâåñïíïøò àáâåíì þïüëíêïúóî íåþïçå
æåú æï ïæîå ùïîàèåóä ëîæåíìïú æïóþîóíåþåí. ãïîöòäòñïâòà. æåìðïíòì õåäøåóõåþò ðòîëâíåþï àáâåí
1770 ùäòì àåþåîâïäøò üëüäåþåíì óêâå 1228 öï- ðïüòâìïúåèïæ ïî èòãï÷íòïà æï ãìóîæïà òãò ãçïøò èëãå-
îòìêïúò ¸ñïâæï. èïäå èïì êòæåâ 2093 êïúò èòåèïüï. åì üïúåþòíïà. æï ïè æîëì âòí õïîà àáâåí? èå àáâåí èòãò-
óêâå ìåîòëçóäò ûïäï òñë æï åîåêäåì ëèøò ÷ïþèòì øåè- éåà ÷åèì áâåñïíïøò òìå, îëè ïî èëãòúòïà ÷åèàâòì ïîïâò-
àõâåâïøò àóîáåþì ìåîòëçóäò ðîëþäåèåþò øååáèíåþë- àïîò ùåîòäëþòàò èëùèëþï èòìò òèðåîïüëîëþòàò óæò-
æïà. ïèòüëè ïõïäúòõòì ôïøòì èòåî àþòäòìøò ãïèëã- æåþóäåìëþòìï òèòì øåìïõåþ, îëè àáâåí èòìò ùïîèëãçïâ-
çïâíòäò æåìðïíò èï¸èïæ ïéï øååúïæï èæãëèïîåëþòì ãï- íòäåþò õïîà. òìå úõëâîëþà ÷åèì áâåñïíïøò, àòàáëì
èëîêâåâïì. åîåêäåìïæèò ôïøïì èòåî ãïèëãçïâíòäò ùå- èüîòì áâåñïíïøò òñëà. æïïîþòåà èàåäò øåèëãïîåíò,
îòäò æòæò àïâïçòïíëþòàï æï ïìåàòâå ìòñïäþòà ãïèë- úæòäëþæòà ïãåèõåæîåþòíïà ÷åèò áâåøåâîæëèåþò àóî-
òî÷åâï. „¸åîïíòì ìïçéâîåþçåæ åîàò êïúòì (úõïæòï, áåþòì ùòíïïéèæåã ÷åèò æïìüóîòì ãïîåøå“.
òãóäòìõèåþï åîåêäå) ùñåíòìï æï øåûóäåþòìïãïí – æòïõ ïèïìëþïøò úíëþòäò ãïõæï åîàò ïèþïâòú: üëüäåþå-
øëîìï âïîà æï âñëôòäâïîà (ôïøï ïøêïîïæ èòïíòøíåþì, íò úæòäëþæï áïîàâåä àïâïæåþàïí óøóïäë êïâøòîòì
îëè åîåêäå òîïíòì âïìïäòï, òîïíàïí êò àóîáåàì êïî- æïèñïîåþïì, åûåþæï èïà øëîòì èåôòì ëîãóäåþì. åîåê-
ãò óîàòåîàëþï ïáâì, îïú ìòíïèæâòäåì, úõïæòï, ïî øåå- äå îóìåàòæïí îïüòåâòì æïþîóíåþïèæå ëèì ïî ïðòîåþ-
ìïþïèåþï)… ìïóêóíë èåãëþîëþï æïèüêòúåþóäò òñë, æï, üëüäåþåíì êò ìïêóàïîò ãåãèï ¸áëíæï. èïí ãïæïù-
îëè åîàò ùñåíï ïî èëèõæïîï (ùñåíï? îïèæåíòú ãíåþïâà) ñâòüï àïâì æïìõèëæï á. ïõïäáïäïáì, îëèåäòú ïõïäúò-
ïîú àáâåíòæïè ÷âåíãïí æï ïîú ÷âåíòæïè êâïäïæ àáâåí- õòì ìïôïøëøò øåæòëæï. ãïæïùñâòüï æïåñëäòåþòíï
àïí, íòïæïã èåãëþîëþï (?!) ãïèëúõïæåþóäò ñëôòäï æï áìíòì åîòìàïâò æïâòàò, îïàï òãò ëîò ïàïìò èåëèîòà
ìïóêóíòì èåãëþîëþòìïàâòì ãâåÿâîòüï æï òè æëìüëþòì øååîàåþëæï. ãåíåîïäèï åîòìàïâì ïéóàáâï ïõïäáïäï-
ìòèïãîòì èòùïçåú ôåõò æïèüêòúåþóäò âñëôòäâïîà“. áòì ðòîïæïæ èòìàâòì ãïæïúåèï, èïì øåèæåã, îïú òãò
õëè èåüòìèåüïæ èïéïäôïîæëâïíò ìüòäòï?! ïéåþóäò òáíåþëæï. ãïìïãåþòï, æïâòà åîòìàïâèï ïî èò-
îï èòìò ìïáèå òñë, èïãîïè üëüäåþåíèï èëòíæëèï áï- òéë åì óïéîåìïæ àïâõåæóîò ùòíïæïæåþï æï ñâåäïôå-
äïáòæïí ìïèò-ëàõò êòäëèåüîòì æïøëîåþòà øååðñîë îò èåôåì øåïüñëþòíï.
àóîáåþòì æåìðïíò æï èòìò àïíèõäåþò ðòîåþò, åì êò æòð- ñëâåäòâå ïèòì èòóõåæïâïæ, „åîåêäåè, îëèåäìïú ïî
äëèïüòóî ìêïíæïäì ãïèëòùâåâæï. ìïÿòîë ãïõæï àóî- ìóîæï ñâåäïì øååíòøíï óàïíõèëåþï, îëèåäòú èïà øë-
áåþòì ãïôîàõòäåþï æï ãïðïîåþï. åîåêäå ïéïøôëàï ãå- îòì ìóôåâæï, øåòüñë îï, îëè üëüäåþåíò ãïìïèãçïâ-
íåîäòì ïìåàèï àâòàíåþëþïè. ïèïì æïåèïüï ðòîâåäò îåþäïæ ãïåèçïæï (îóìåàòæïí ãïèëãçïâíòäò ïõïäò
35
8 ÒÂÍÒÌÒ 2007
ÒÌÜËÎÒÒÌ ÀÅÀÎÒ ÄÏÁÅÞÒ
îïçèåþòì øåìïõâåæîïæ), ãïóãçïâíï èïì øåìïíòøíïâò ïìåà ìïëèïî âòàïîåþïøò àóîáåþàïí, èåëîå – üëüäå-
úõåíò æï èøâåíòåîò êïîïâò. ãîïôèï èåüïæ óõåøïæ óïî- þåíò õëè ïõïäúòõåìàïí ìïåîàëæ ïî èòìóäï.
ñë åì ûéâåíò æï ùïâòæï“. 19 ïðîòäì üëüäåþåíèï ìïåîàëæ øåùñâòüï þîûëäï
ïò, îëãëîò æïèëêòæåþóäåþï òñë èåôåìï æï ãåíå- æï ïùñóîì ãïåúïäï: ãïèëþîóíåþòì ùòí èïìàïí èëìïäï-
îïäì øëîòì öåî êòæåâ àóîáåþàïí ëèòì óøóïäë æïù- ðïîïêåþäïæ èòâòæï åîåêäåì óôîëìò âïýò ãòëîãò þï-
ñåþòì ùòí. óêâå òìå åüñëþëæï, îëè åîåêäåì üëüäåþå- üëíòøâòäò. „éåíåîïäë! ìòîúõâòäòï ïèòìàïíï æîëì
íòì ìïõòà èëêïâøòîå êò ïîï, èüåîò ¸ñïâæï, îïú ûïäòïí éïäïüò èåôòìï – ¸îáâï èåôòì ûåèïí – ïîï èïáâì þîûïíå-
èïäå æïæïìüóîæï êòæåú. þï, óðïìóõï éåíåîïäèïí, òèðåîïüëîòìï, îëè øåâåþï
öïîòàï åìîåà èúòîòàï èüåîìï æòæìï óìïîãåþäëæ –
èïãòàò, éåíåîïäë, ïîúõâåí îóìåàòìï öïîìï – åüñëæï
èåôòì ûå ãòëîãò – æï óüåõ ìïõåäìï æòæìï îóìåàìï.
ÈÕËÄËÆ ÉÏÄÏÜÒ ÆÏ ÆÏÍÏØÏÓÄÒ éèåîàò ÷âåíêåí òáíåþï, ÷âåí øåâåþèåþòà, ãïâòèïîöâåþà
æï èëâïõìåíåþà òèðåîïüîòúïìï øåíìï ìòèõæïäåìï
üëüäåþåíò êïîãï õïíì òèñëôåþëæï ìïáïîàâåäëøò. (ðäïüëí òëìåäòïíò).
èïì õëè ëèøò óíæï èòåéë èëíïùòäåëþï, îëãëîú îóìå- ïèòì øåèæåã „èëêïâøòîååþò“ åîàèïíåàì æïøëîæíåí.
àòì ìïåáìðåæòúòë öïîòì ìïîæïäì. ëèòì æåüïäåþçå åîåêäå àïâòìò ûïäåþòà ïìðòíûòìïêåí ãïåèïîàï. èëó-
÷âåí ïî øåâ÷åîæåþòà – òãò áïîàâåäèï èêòàõâåäèï êïî- îïâëâèï ïî æïóöåîï àïâòì ãåíåîïäì æï êïçïêåþòì
ãïæ òúòì. ïò, îï çòïíò èòïñåíï îóìèï ãåíåîïäèï ìïáïî- èúòîå îïçèòà èåôåì ãï¸ñâï. 20 ïðîòäì ïìðòíûòì þîûë-
àâåäëì, îïèæåíöåî óéïäïüï æï óëîãóäï, ïèòì ãïõ- äïøò áïîàâåäåþèï þîùñòíâïäåæ ãïòèïîöâåì. åîåêäåì
ìåíåþï êò éòîì. èîïâïäîòúõëâïíò èüîòì ûäåâïè æòæò ìïõåäò èëóüï-
1770 ùäòì ãïçïôõóäçå åîåêäå æï üëüäåþåíò åî- íï, èïãîïè èòìò øåæåãåþòì ãïèëñåíåþòì ìïøóïäåþï êò
àëþäòâò ûïäåþòà æïòûîíåí àóîáåþòì ùòíïïéèæåã. óêâå ïéïî ¸áëíæï. îïüëè? òèòüëè, îëè èïí øåòüñë,
åîåêäåì øâòæïàïìòïíò öïîò ¸ñïâæï, ãåíåîïäì – 1200. áïîàäøò æïþîóíåþóäò üëüäåþåíò èòì æïèõëþïì ïðò-
17 ïðîòäì òìòíò ïùñóîòì úòõåì èòïæãíåí, îëèåäòú îåþæï. ïìåàò æòæò ìïôîàõòì ãïèë èåôå öïâïõåàòì
àóîáåþòì èòåî ûäòåî òñë ãïèïãîåþóäò. åîåêäå ïù- ãçòà àþòäòìòìïêåí ãïèëåèïîàï.
ñóîàïí øå÷åîåþïì ïî ïðòîåþæï. òãò ðòîæïðòî ïõïäúò- ãïèïîàäæï åîåêäåì ìòüñâåþò, îëèåäòú èïí üëü-
õåçå äïøáîëþïì ïèöëþòíåþæï, îïàï æïåìùîë èüîòì- äåþåíòì ïæòóüïíü æå ãîïò æå ôóïì óàõîï: „êïîãïæ
àâòì, ìïíïè èïì æïèõèïîå ûïäåþò èëóâòæëæï. „åîåêäå âõåæïâ èòçåçì, îòì ãïèëú ãîïôò èéïäïüëþì. èïì òèåæò
ï÷áïîåþæï ãîïôì, ãïæïåäïõï èæòíïîå èüêâïîò æï ãïí- ïáâì, îëè ïè þîûëäïøò æïâòéóðåþò æï îëúï èå ïéïî
äïãåþóäòñë èüîòì èõïîåøò, ìïæïú óõâïæ âòøëâòæòà âòáíåþò, àâòàëí òáíåþï ìïáïîàâåäëøò þïüëí-ðïüîë-
ìïíëâïãåì. ãîïôèï óðïìóõï, îëè èïì ïî ìóîì þîûëäòì íò. èïãîïè àáâåí íïõïâà, îëè òãò úæåþï“.
æïùñåþï òìå, àó àõóàèåüò æéòì ìóîìïà-ìïíëâïãå ïî åîåêäå ïî æïéóðóäï, èïãîïè üëüäåþåíò èïòíú øå-
åáíåþï (æå ãîïò æå ôóï). èïøòí åîåêäåè êòæåâ èëïçòæ- åúïæï ãïèõæïîòñë „þïüëí-ðïüîëíò“. òãò áïîàäòì
âòíï õëîïãò, èïãîïè ãïèëòîêâï, îëè üëüäåþåíò ìóî- „æïðñîëþïì“ úæòäëþæï, æïòêïâï îïèæåíòèå úòõå, øå-
ìïàì èõëäëæ òèòçåçåþæï, èïì, óþîïäëæ, ëèò ïî ìóî- èëåùñë ãëîòì úòõåì. øåóðëâïîò þîûëäï ãïòèïîàï. ãë-
æï. èæãëèïîåëþï ûïäòïí æïòûïþï. ëèïí õåîõåóäòûå îòì èåúòõëâíååþèï êïîãïæ æïòúâåì àïâò æï îóìåþò
ùåîæï: „÷ïïãæåì øóîò þëîëüàï êïúàï æï óçòæïâæíåí óêóïáúòåì. ãåíåîïäèï øåêîòþï áïîàäåäò àïâïæåþò æï
ãîïô üëüäåþåíì ïâìï ìòüñâïìï æï ïèòì ûïäòà øåèëì- ìïèéâæåäëåþï, ïòûóäï òìòíò îóìåàòì áâåøåâîæëèë-
ùñîï ãîïô üëüäåþåíò èåôåìï“. îï àáèï óíæï, ïîú „þë- þòì ôòúò èòåéëà. îï àáèï óíæï, èïì ìîóäò òèåæò ¸áëí-
îëüò êïúåþò“ æï ïîú ïâò ìòüñâï ïá ïîïôåî øóïøòï. æï, îëè îóìåàòì èàïâîëþï èëáèåæåþïì ïî æïóùóíåþ-
ìîóäòïæ æïóöåîåþåäò æï æïóìïþóàåþåäòï æïâòà þï- æï. îóìò öïîòìêïúåþò êò ÷âåóäåþïì ïî éïäïüëþæíåí
üëíòøâòäòì úíëþï, àòàáëì åîåêäå æï üëüäåþåíò åî- æï ïîþåâæíåí èëìïõäåëþïì. 1770 ùäòì 1 ïãâòìüëì
àèïíåàì ìëäëèëí èåôåè ùï¸êòæï (?!). „óôîëîå èåôòìï ïîïãâòì åîòìàïâò áïòõëìîë ÷ëäëñïøâòäò èåôåì ìùåî-
ìëäëèëíòìï èòåî ùïîèëòøâï èåôòìï æï ãîïôòìï ìïè- æï: „àáâåíì ìòèïéäåì êåàòäïæ èëåõìåíåþï éîïôò òï-
æóîïâò; âòíïòæïí ïîï ìùïææï èåôåìï ìëäëèëíì ãïíæò- îïíïä èïòëîò üëüäåþåíò îëãëîòì ìïõòà æïèåìõï,
æåþï èåôòìï òîïêäòìï æï èóæïè èçòî åñâòì èïì, îïàï îëãëî ïèòêäë ñëâäòìôîòà, îïú êò èáëíæï æï ÷åèàïí
¸ìúåì íïêäóäëâïíåþï îïòèå èåôòìï“. óþîïäëæ, ãåíå- èñëôò àáâåíò àïâïæòøâòäò òåìå îëÿòêïøâòäò èëèòê-
îïäì áïîàâåäåþòì æïèïîúõåþï æï åîåêäåì ìòêâæòäò äï, æï îïú àáâåíò ùñïäëþï, ïí àâïäò, ïí èïîãïäòüò, ïí
ìóîæï, îòì øåèæåãïú óôîë òëäïæ ãïïêåàåþæï àïâòì ëáîë, ïí âåîúõäò, ïí ìïõäòì èëôåíòäëþï, ïí üïíò, ïí
ìïáèåì (ïíó àïâòìò èàïâîëþòì æïâïäåþïì øåïìîóäåþ- ôåõò æï ïí úõåíò æï òïîïéò èáëíæï ïí èñâïíæï ÷åèòì
æï). ïò îï ïúíëþï èïí ðåüåîþóîãì: „üëüäåþåíì æïó- ìïõäëþòìï ïîïôåîò æïèî÷ëèòïîï“.
þåçéåþòï èåôå òîïêäò: „ãïèòüñóâïë, ïõïäúòõåì èòèòñ- ãåíåîäòì ïìåàò ìïáúòåäò ïéøôëàåþïì òùâåâæï ïîï
âïíïë æï àòàëí äïðïîïêò æïóùñë ëìèïäàïë æï øåíò èïîüë áïîàâåäåþøò, ïîïèåæ îóìò ëôòúîåþòì íïùòä-
öïîòì ïèëùñâåüï óíæëæï èåôå åîåêäåìïë. øåâòüñâå, øòú. êïðòüïíèï òïçòêëâèï ðåüåîþóîãøò íòêòüï ðïíòíì
ãïèëâþîóíæò æï öïîò èëâïî÷òíåë (ëèïí õåîõåóäòûå). ïúíëþï: „üëüäåþåíèï ïè èõïîåøò ÷âåíì åîì óôîë ìòî-
ïìåà ìòñïäþåì èïîàäïú îëè òøâòïàïæ øåõâæåþï êïúò. úõâòäò ïÿïèï, âòæîå áåþï èëóõâåÿï“. èåëîå ëôòúåîèï
öåî åîàò, îï èëäïðïîïêåþï óíæï åùïîèëåþòíï èåôåì ïìåàò ùåîòäò ãïãçïâíï: óúòäëþåäò íòøíåþòï, îëè ãå-
36
8 ÒÂÍÒÌÒ 2007
ÒÌÜËÎÒÒÌ ÀÅÀÎÒ ÄÏÁÅÞÒ
íåîïäò üëüäåþåíò ïí ÿêóïçå øåèúæïîò ïí ïøêïîïæ ëèïí õåîõåóäòûòì ùòãíòæïí „èåôëþï òîïêäò èåëîòìï“
èëéïäïüåïë. åì ëôòúåîò ïøêïîïæ úæåþëæï: ãåíåîïäò (àåòèóîïç þïüëíòøâòäòì âåîìòï), ëîòëæå îóìóäò
ïîú ãïãòýåþóäï æï ïè øåèàõâåâïøò ïîú „èëéïäïüå“ ìòüñâòì õèïîåþïú íó ãïãâòêâòîæåþï. „ãòâèï åì ÿêóï òõ-
òñë – òãò õëè òèïì ïêåàåþæï, îïú æïïâïäåì. èïîï: èòâòæï ïâìüîòòì òèðåîïüëîòì åä÷àïí, ñâåäï àï-
îóìåàòì ìïãïîåë ìïáèåàï êëäåãòòì ùïîèëèïæãå- âòìò ïèþïâòú ãïèëóúõïæï, ïâìüîòòì æåìðïíèï ìõâï åâ-
íåäò ìïáïîàâåäëøò àïâïæò èëóîïâëâò, îëèåäòú ïì- îëðòòì ðïìäïííòêåþòú òõèë àïâòìàïí. åìåíò ãòâòìêåí
ðòíûòì ëèøò èëíïùòäåëþæï, üëüäåþåíì ïéïî øååîàå- æïòûîíåí æï åêïüåîòíåì ãïèëóúõïæåì: îïæãïí ìïáïî-
þòï æï àþòäòìøò æïî÷ï. àïâïæò îïüòåâò îóìåàòì ïõï- àâåäëì èåôå àïâòìóôïäò áâåñíòì èåôå ïîì æï øåíò èå-
äò ûäòåîò îïçèòà ìïáïîàâåäëøò îëè øåèëâòæï, çëþåäò, øåíò ãóäòìïàâòì æï ðïüòâòìúåèòìïàâòì àáâå-
åîåêäåè æï èëóîïâëâèï æïóñëâíåþäòâ èòìùåîåì, îï
íòì íåþòìï àáâåí èüîòìïàâòì óþîûëäòï æï êòæåú óû-
èëõæï ïùñóîàïí. ïèòüëè èëóùëæåì, üëüäåþåíì ïî øå-
äåâòï, àáâåíàïí òèòìïãïí ãïèëã-
åîàåþëæï, ÷ïèëìóäòñë àþòäòì-
çïâíòäèï æåìðïíèï ïþòæï îïà
øò, ìïæïú èëòàïàþòîåþæíåí, øåè-
óíæï èòòéëìë. àáâåí ïáåà èõï-
æåãøò îï ãïåêåàåþòíïà. „îïüòåâ-
èï, ÷ëãäëêëâèï æï èëóîïâëâèï îåì ëìèïäà åþîûâòà æï èåôåì
ãïæïïùñâåüòíåì åîåêäåì, îëè åîåêäåì îïà òèæóîåþà, òì
áïîàóäò öïîòì îïçèåþòà ùïìó- àáâåí ãïèëãïæãåþïà ñëâåäàâò-
äòñâíåí ãîïô üëüäåþåíòì øå- ìë. åêïüåîòíå òèðåîïüîòúï æòïõ
ìïðñîëþïæ æï òãò îóìåàøò ãïåã- ÿêóòïíò æï þîûåíò þîûïíæåþëæï.
çïâíïà (æå ãîïò æå ôóï). îëãë- òèïí óþîûïíï âåçòîåþì: èåôòì
îò ïéøôëàåþóäò óíæï ñëôòäò- åîåêäåì åä÷ìï ïþòæï ïîï èòìúåà
ñë èåôå, îëè ïìåàò ãïæïùñâåüò- îïë æï ïäåîìòà àïâòìòâå áâåñï-
äåþï èòåéë „èëêïâøòîå“ ãåíåî- íïøò ãïòìüóèîåàë. ùòãíò èëìùå-
äòì èòèïîà. àþòäòìøò ÷ïèëìóä- îï èåôå åîåêäåì: îïæãïí ÷âåíì
èï æå ãîïò æå ôóïè èïòíú æïïöå- îëìòòì èüåîçåæ èïãîå ãïòìïî-
îï èåôåú æï áïîàóäò ùïîèëøë- öå, ÷âåíú èëâïäåëþï ãâïáâì, îëè
þòì (æï ïîï èïîüë òìòíò) ëôòú- ñëâåäàâòì àáâåíò áâåñíòì èüåî-
îåþò, îëè üëüäåþåíàïí ïøêïîï çåú øåèùåëþï âòõèïîëà æï
þîûëäïçå õåäò ïåéëà. „âòñïâò àáâåíçåæ èïîïæòì êåàòäòì
èòéåþïçå åîåêäåìàïí. âóàõïîò èìóîâåäò âòñâåà, øåèùå æï ðïüò-
èïì, îëè èòìò ãïíçîïõâï úíëþò- âòìúåèåäòë æï ãîïô üëüäå-
äòï ãîïôòìïàâòì, îëè òãò èïì ìï- þåíì, ÷âåíì éåíåîïäì, îïú ÷âåí-
êïæîòìïæ æïõâæåþï; îëè èòì
àâòì èëåùåîï, îëè àáâåíàïí ìïè-
õåäáâåòà èñëôò öïîò ãåíåîïäì åîåêäå II
æóîïâò ÷ïèëâïîæíòï, èå òèïìïú
ïî èòïüëâåþì æï ïèæåíïæ þåâîò
èëâòêòàõïâë, ÷âåí æïîùèóíåþó-
ìòìõäò æïòéâîåþï; îëè úíëþïì ïè þîûëäòì øåìïõåþ èå-
äò âïîà, îïæãïíïú àáâåíú èïîàäèïæòæåþåäò æï èïî-
üïæ úóæò øåæåãåþò èë¸ñâåþï îóìåàòì èåôòì êïîçå;
îëè ïäþïà ãîïôòì ìïáúòåäì ãï¸êòúõïâåí, èïãîïè ïîú àäèïæòæåþäòì åîòì èåôå þîûïíæåþòàë, èïîïæòì ÷âåíì
ìïáïîàâåäëì èåôòì èëáèåæåþïì èëòùëíåþåí. þëäëì èå èüåîçåæ èõíåæ èëòáúåàë“.
èïì øåâïúâäåâòíå ïçîò æï óêïí ãïâþîóíæò“. åîàò îïè èïòíú óíæï òàáâïì ïè èòêòþ-èëêòþóä ùå-
ïøêïîï øåüïêåþï ïî èëèõæïîï, èïãîïè üëüäåþåíèï îòäçå: æåæëôïäò ìóäïú ïî ïèüñóíåþæï àïâòì ãåíå-
ïáïèæå àþòäòìøò èñëôò îóìò ëôòúîåþò, èïìàïí îëè îïäì, îëèåäòú ãïæïèùñâåü èëèåíüøò ïîï àó ïî æïåõ-
÷ïâòæíåí, æïïðïüòèîï æï îóìåàøò ãïãçïâíï. òìòíò ñï- èïîï èåôåì, ïîïèåæ èòìò üïõüòæïí ÷ïèëãæåþïú êò èëòí-
çïíøò ÷ïòñâïíåì, ìïæïú ìïâåäå ìïìïèïîàäëì èòåî ãïìï- æëèï.
âòàëèú ïîïôåîò èëèõæïîòñëì, 1771 ùåäì îóìåàòì
èïîàäåþóäò òáíåí æï èëèæåâíë ùäòæïí öïîòìêïúåþïæ
ïõïäèï æåìðïíèï òâïí äâëâèï „óî÷òï“ èåôå åîåêäåì:
ãïïèùåìåì. îïú øååõåþï îóìåàòì èàïâîëþïì, òãò åîåê-
„îïæãïí àáâåíøò æï ãîïô üëüäåþåíøò øôëàò æï ìïè-
äåìï æï üëüäåþåíòì êëíôäòáüøò èàäòïíïæ àïâòìò
æóîïâò îïòèå ïîòìë ÷ïèëâïîæíòäòë, ìöëþì îëè ëì-
ãåíåîäòì èõïîåçå òñë æï åîåêäåì ïèüñóíåþæï (!). îë- èïäà ïåøïäë æï åêïüåîòíå õåäèùòôå ïèïì æïãòèïæ-
úï èåôåè àïâòìò ôïîåøàóõóúåìò àïâïæò ãòâò íïàïäòø- äåþìë æï ãîïôò üëüäåþåíò îëè ãïþåçéåþì, åêïüåîò-
âòäò èòïâäòíï îóìåàøò, îïàï åêïüåîòíåìïàâòì øååü- íå õåäèùòôå òèòì ìòüñâïì ñóîì ïéïî èòóãæåþì æï øåí-
ñëþòíåþòíï, îëè „üëüäåþåíèï èòìúï èåôå òîïêäò àâòìïú ìïìïîãåþäë òáíåþïë“ (ëèïí õåîõåóäòûå). åîàò
èüåîàï ðòîìï æï ìïôîàõåìï, ãïîíï èëùñïäåþïàï ìòüñâòà, ïìðòíûòì þîûëäòì øåèæåã îóìåþò (ñëâåäãâï-
é(èîàòìï)àï æï ìòèõíòàï àâòìòàï ìûäë ëìèïäàï (ëèïí îò æïõèïîåþòì ãïîåøå!) åîåêäåì óþòûãåþæíåí êâäïâ
õåîõåóäòûå), òãò ðåüåîþóîãøò ûïäòïí úòâïæ èòòéåì. ãïåäïøáîï ïõïäúòõòì ôïøïì ùòíïïéèæåã. åîåêäåè ïè
èïøòí áïîàâåäò æòðäëèïüò èëõåîõåþóäïæ èëáúåóäï, ëðåîïúòòì ÷ïüïîåþï ìïÿòîëæ ÷ïàâïäï, îïæãïí àóî-
èòìóäï ïâìüîòòì òèðåîïüëîòì åä÷àïí æï ñâåäïôåîò áåþò øóîòìûòåþòì èòçíòà äåêåþàïí åîàïæ òÿîåþëæíåí
òìå óïèþòï, îëãëîú òñë. ïò åì ìïòíüåîåìë åðòçëæò áïîàäøò. ïèòüëè èïí ãïæïòþòîï õåîàâòìòì þåãò (èï¸èï-
37
8 ÒÂÍÒÌÒ 2007
ÒÌÜËÎÒÒÌ ÀÅÀÎÒ ÄÏÁÅÞÒ
æòïíò áïîàâåäò) æï èüåîì åì èíòøâíåäëâïíò úòõå, îëè èïí èëèãåþòïíò ðëçòúòï øåïî÷òï, àóîáåþèï þåâîò
èïîàïäòï æîëåþòà, ùïïîàâï. åì äïøáîëþï 1772 ùåä- õïäõò æïãâòõëúåì. ãîïôò èòõâæï, îëè êòþååþòì ãïîåøå
ìïú ãïèåëîæï æï èïìøò åîåêäåì òèåîåàòì èåôåú æïåõ- áïäïáì âåî æïìûäåâæï. èïí ãïïêåàåþòíï êòþååþò æï øâòæ
èïîï. ïèöåîïæ áïîàâåäåþèï ïõïäáïäïáòì èòèïîàóäå- òâíòìì ãïâåèïîàåà ìïòåîòøëæ êòþååþòàóîà. àóîáåþèï
þòà òäïøáîåì, æï óôîë øëîì, ïîüïïíïèæå èòâòæíåí. ïîïâòàïîò ùòíïïéèæåãëþï ïî ãïãâòùòåì, æïâæãòà êòþå-
„õëäë åìåúï èòìùåîï æï èëïõìåíï õåäèùòôåìï åêïüå- åþò æï øåâåæòà áïäïáøò. ûïäòïí ãïêâòîâåþóäò æïâ-
îòíåì æï ïúíëþï ãóäòàïæ èëáúåâï æï ðòîòìðòî èüåî- î÷òà, îëúï áïäïáøò ëîòâå ìáåìòì èëõóúåþòì ãïîæï âå-
àï èõíåæ èåþîûëäëþï èåôòìï òîïêäòìï æï èåôòìï ìë- îïâòí âòõòäåà. ñâåäï æïíïî÷åíò ùòíï éïèåì ãïìúäëæï
äëèëíòìï. óþîûïíï åêïüåîòíå èåëîåèïí ëîàïâå èåôå- áïäïáì. üëüäåþåíì åãëíï, îëè îïòèå íïæïâäì òøëâòæï,
àï èïæäëþï æòæò, ùïîèëïâäòíï éåíåîïä-èïòëîò ìó- èïãîïè àóîáåþì ñâåäïôåîò àïí ùïåéëà“. àâòà îóìå-
õëüòíò æï æïòþïîï éåíåîïä-èïòëîò éîïôò üëüäåþå- þòú êò ãïíúâòôîåþóäò òñâíåí üëüäåþåíòì èòæîåêòäå-
íò, îëèåäìïú úóæïæ æïóöæï üäòíêâï àïâòìò æï þòà ïéâòîïõìíòäò ûïîúâï-ãäåöòìïêåí. üëüäåþåíìï æï
óìïîãåþäëæ ìïáïîàâåäëìï øòíï“ (ëèïí õåîõåóäòûå). ìëäëèëí èåôåì øëîòì óîàòåîàëþï êâäïâ ãïèùâïâæï.
ïè „üäòíêâïçå“ êïîãïæ êò ùåîì, èïãîïè áïîàâåäò òì- ãåíåîïäò åÿâëþæï, îëè èåôåè àóîáåþì ãïîêâåóäò àïí-
üëîòêëìò ïî åõåþï üëüäåþåíòì ìïáèòïíëþòì þëäë ðå- õï ãïèëïîàâï, ÷óèïæ ãïïðïîï æï ïèòüëè íïæïâäò ïéïî
îòëæì òèåîåàøò. üëüäåþåíò åîåêäåì õåîàâòìçå äïø- æïî÷ï. „æïïðïüòèîåþòíï ìëäëèëíòì åîà-åîàò ùïî÷òíå-
áîëþïèæå óôîë ïæîå, 1770 ùäòì òâíòìøò ìïêèïëæ æòæò þóäò æòæåþóäò æï þîïäò æïìæë èïì, îëè óéïäïüï èò-
ûïäòà òèåîåàøò ãïæïâòæï. èïì 4 ïàïìò öïîòìêïúò ¸ñïâ- ìò òèðåîïüëîëþòàò óæòæåþóäåìëþòì òíüåîåìåþì. ãï-
æï. ìïòíüåîåìëï, îëè ìëäëèëíò, îëèåäèïú èïíïèæå ìï- æïåùñâòüï ãïåãçïâíï òãò îóìåàøò. îëæåìïú òãò èò¸ñïâ-
êóàïîò ãóäèëæãòíåëþòà úóúõâïàòìï æï øëîïðíòì úò- æïà, ìëäëèëíèï ãïïãçïâíï îïçèò ãïèëìïõìíåäïæ æï
õååþò ãïïíàïâòìóôäï, üëüäåþåíì ïèöåîïæ ïîúêò åäë- æòæåþóäò ãïèëòõìíåì êòæåú“. üëüäåþåíò ìëäëèëíì
æï. üëüäåþåíèï èëòþëæòøï, îëè øïîøïí ìùîïôïæ ãïì- õøòîïæ ïóãïæ òõìåíòåþæï, „àóîáì“ óùëæåþæï.
úòäæï ïáïóîëþïì, èîïâïäò îïè ïéóàáâï èåôåì, áóàïò- åîàò ìòüñâòà, „ïî ãïàåàîæåþòì ñëîïíò“… åîåêäå
ìòì ïäñïøò èõïîøò ïèëóæãåþëæï æï áïäïáì ïóúòäåþ- æï ìëäëèëíò æïýòíåþòà èëòàõëâæíåí üëüäåþåíòì
äïæ ïòéåþæï. èïãîïè üëüäåþåíò îòì üëüäåþåíò òáíå- ãïùâåâïì ìïáïîàâåäëæïí, ïèïì ïêåàåþæíåí îóìò æòð-
þëæï, ìïáèååþò îëè ïî ïåîòï æï ñâåäãïí éïäïüò ïî æï- äëèïüåþòú. 1771 ùäòì 20 òïíâïîì üëüäåþåíòì íïú-
åíïõï. èëâóìèòíëà æå ãîïò æå ôóïì: „áïäïáòì ãïîøåèë- âäïæ ìïáïîàâåäëøò èñëôò îóìóäò êëîðóìòì ìïî-
ùåîòäëþï åîà âåîìì ïéùåâì. òãò ãïîøåèëîüñèóäòï æäïæ æïòíòøíï ãåíåîïäò ïäåáìò ìóõëüòíò, èïãîïè, ãï-
êåæäåþòà, îëèäåþòú ìïêèïîòìïæ èïéïäíò ïîòïí æï áï- ìïãåþòï, ïîú òì ïéèë÷íæï óêåàåìò. ÷âåí êò æïâïèàïâ-
äïáì àõîòäò ïî ãïìæåâì. ìëäëèëíèï ãïæïìúï üëüäå- îëà òìåâ üëüäåþåíòì ïæòóüïíüòì, æå ãîïôò æå ôóïì
þåíì, ìïêèïîòìòï áïäïáì ïäñï øåèëåîüñïì, ïéòêâåàëì ìòüñâåþòà: „ãîïôò æïþîóíæï ðåüåîþóîãøò, ìïæïú èå-
èòìàâòì èïøâåäò öïîòì øåèëåîàåþï æï åîà àâåçå íïê- üïæ êïîãïæ èòòéåì. èïí èòòéë (óôîë ìùëîïæ, æïóþîó-
äåþ õïíøò áïäïáò ïóúòäåþäïæ æïãâíåþæåþïë. üëüäå- íåì ïæîå ùïîàèåóäò) ùèòíæï ïäåáìïíæîåì ëîæåíò
þåíì ïî ìóîæï, èëåúïæï ïìå æòæõïíì. èïí æïïæãèåâòíï þïôàòà æï ðëäëíåàøò ãïïãçïâíåì, ìïæïú îïèæåíòèå
þïüïîåï æï æïóøòíï áïäïáì ÿóîâåþò. èòóõåæïâïæ òèòìï, õíòì øåèæåã (1773) ãïîæïòúâïäï“.
ÁÎËÍÒÊÏ
25 maiss Tbilisis saxelmwifo univeersitetis soxumis Tobasa da agreTve sxva sayuradRebo sakiTxebs Seexeboda.
filials estumrnen rostom da paata CxeiZeebi. studenteb- Semdeg batonma rostomma waikiTxa nawyvetebi sakuTari
sa da profesor-maswavleblebTan gaimarTa Sexvedra, rom- wignidan, rasac msmenelTa gansakuTrebuli interesi moh-
lis mizani iyo rostom CxeiZis mxatvrul-dokumenturi yva. bolos ki amomwuravad upasuxa auditoriis SekiTxvebs.
wignis `ekliani da patara gza~ wardgineba. profesori jambul anCabaZe ar daeTanxma baton ros-
saRamo gaxsna da stumrebs miesalma humanitaruli fa- toms social-demokratebisa da kerZod, noe Jordanias,
kultetis dekani, profesori daviT Citaia. man aRniSna kritikul SefasebaSi. am ukanasknels damoukidebeli sa-
globalizaciis periodSi erovnuli sulis gaRviZebisa da qarTvelos burji uwoda. kamaTSi Caeria batoni paata, ro-
SenarCunebis gansakuTrebuli mniSvneloba. wamyvanma, pro- melmac Seajera da erTgvarad moariga mopaeqreTa radika-
fesorma nino vaxaniam siamovneba gamoTqva imis gamo, rom luri poziciebi.
msgavsi Sexvedra-saRamoebi tradiciad mkvidrdeba soxu- sityva warmoTqva profesorma nana kuciam. man gamokve-
mis universitetSi. Ta mwerlis roli sazogadoebis aRzrdis, ganaTlebis, gake-
rostom CxeiZe Sekrebil sazogadoebas esaubra iliase- TilSobilebis saqmeSi. didi siyvaruliTa da gansakuTre-
ul idealebze, gamokveTa ilias mkvlelobaSi social-de- buli guliTadobiT moixsenia mweral oTar CxeiZis marTa-
mokratebis roli. Tqva, rom marto 2007 wels ki ar unda gvax- li Semoqmedeba da gulwrfeli madloba gadauxada CxeiZe-
sovdes ilia, aramed yoveli weli da dRe aRbeWdili unda Ta ojaxs.
iyos surviliTa da swrafviT, ar avcdeT ilias gzas, raTa dasasrul, SexvedriT TavianTi kmayofileba gamoxates
`gaRma gasvlisa msurvelTa ukuRma ar waviyvanoT borani~. da imdRevandel stumrebTan kvlav Sexvedris survili ga-
darbazis cxoveli interesi gamoiwvia paata CxeiZis sau- moTqves studentebma da profesorebmaL: marine kakaCiam,
barma, romelic ilia WavWEavaZisa da ivane maCablis urTier- madlena oCigavam, lira gabuniam, lela jafariZem.
38
8 ÒÂÍÒÌÒ 2007
ÌÏÆ ÙÏÒÑÂÏÍ ÌÏÆÏÓÎÌÏ
39
8 ÒÂÍÒÌÒ 2007
ÌÏÆ ÙÏÒÑÂÏÍ ÌÏÆÏÓÎÌÏ
40
8 ÒÂÍÒÌÒ 2007
ÌÏÆ ÙÏÒÑÂÏÍ ÌÏÆÏÓÎÌÏ
maSin mivxvdiT, rom orive Jurnali – `Cveneburi~ da sadauri xar? – uniedan – vupasuxe. – maSin Sen iqnebi
`mamuli~ erTidaigive mimarTulebis iyo. qarTveli, – miTxra man. – diax, qarTveli var. – Jur-
– amJamad Tu TanamSromlobT Jurnal `Cvene- nal `Cveneburis~ Sesaxeb Tu ici? – mkiTxa. – ara – vu-
burTan~? pasuxe. – ranairi qarTveli xar Tu `Cveneburis~ Sesa-
– axla `CveneburTan~ ar vTanamSromlob. 2-3 wlis xeb araferi icio... es adamiani icnobda ahmed ozqan
win rubrika mqonda JurnalSi – `noes kidobani~. am (melaSvils) da gaixsena is. cixeSi erTad isxdnen.
rubrikiT xuT nomerSi Cemi werilebi daibeWda. mwvane perangs ar iSorebda da amitom mas `ieSil ah-
– igegmeba Tu ara Jurnal `mamulis~ aRdgena? meds~ veZaxdiTo, mis mier gamocemuli Jurnalia
– amaze vmsjelobT, magram drois simciris gamo, `Cveneburi~, – miTxra cnobilma mweralma. ase gavica-
SeiZleba ase ar moxdes. ni es didi mniSvnelobis gamocema, pirvelad qarTu-
vxelmZRvanelob veb-saits www.konapedia.com, sa- li anbani iq vnaxe, gagonilic ki ar mqonda qarTul
dac vaTavseb saqarTvelosa da kavkasiis Sesaxeb damwerlobaze, maSin 1980 weli da Cems cxovrebaSi
TiTqmis enciklopediur masalebs. erT-erTi gamom- mniSvnelovani dReebi iyo.
cemlobis mTavari redaqtori var, es saqme Cems dros
itacebs. kidev vwer www.chveneburi.net-isTvis (rub- msoflios mraval qveyanaSi literaturul war-
rikas hqvia `politkidobani~), es internet-gverdi matebebs literaturuli premiiT aRniSnaven: – `bu-
kargad icis qarTvelma sazogadoebam. keri~ – ruseTSi, `gonkuri~ – safrangeTSi, `strega~
– axlaxan gamomcemloba `artanujma~ gamosca – italiaSi, nobelis premia literaturis dargSi –
Tqveni wigni `sasazRvro fiqrebi~. ras exmianeba SvedeTSi gaicema.
Tqveni moTxrobebi da leqsebi? saqarTveloSi damsaxurebuli literaturuli
– mgonia, Znelia avtorma isaubros sakuTar wig- moRvaweobisaTvis rusTavelis premias aniWeben.
nze, moTxrobebze, leqsebze... Turqul enaze vwer pa- tradiciul saxes iZens `sabas~ literaturuli pre-
tara miniaturebs. leqsebi dawerilia qarTulad, miiT dajildovebis ceremonialic.
maT Soris, ramdenime aq, saqarTveloSi, TbilisSi vimedovnebT, rom literatorebs uyuradRebod
davwere. ar darCebaT Cveneburi mwerali, romelic TurqeTSi
– TurqeTis qarTvelebi, albaT, ikribebian saT- qarTuli saqmis saTaveSi dgas.
vistomoebTan, saxelmwifo uwyebebTan – saelCo,
sakonsulo da sxv. P.S. cnobili qarTveli momRerali baiar Sahini
– sxvagan rogor xdeba ar vici, TurqeTSi mcxov- (gundariZe) monawileobs konkursSi – `patrinoti
rebi qarTvelebi ufro metad daiteresebulni arian 3~, sadac is asrulebs simReras, romlis teqsti
qarTuli folkloriT. ramdenime qalaqSi arsebobs ekuTvnis farna WilaZes.
sazogadoeba, ver getyviT ramdeni, daaxloebiT,
oci. TurqeTSi ar aris iseTi sazogadoeba, romelic
dainteresebul adamianebs aswavlida qarTul wera-
kiTxvas... ra gipasuxoT ar vici?! ÷ÂÅÍÒ ÔËÌÜÏ
– ramdenadac CvenTvis gaxda cnobili, amas wi-
naT, saqarTvelos sakonsulosTan gaixsna enis Zvirfaso b-no ðïïüï CxeiZe
Semswavleli kursebi... axlaxan miviRe Jurnal `Cveni mwerlobis~ no-
– qarTuli enis Semswavleli kursebi marTlac meri, sadac dabeWdilia CemTan dialogi, risTvi-
sac didi madlobas gixdiT. Ggadavwyvite gewvioT
gaixsna, magram es ar niSnavs, rom TurqeTis qarTve-
saqarTveloSi erTi kviriT an cota metiT 2008
lebisTvisaa. ra Tqma unda, warmoSobiT qarTveleb- wlis aprilSi. Uukve SegviZlia SevadginoT muSao-
sac, vinc ankaraSi cxovrobs aqvT amis saSualeba. bis gegma.
wera-kiTxva TviTon viswavle, Targmanis SesaZ- gTavazobT Cems mier wasakiTxi leqciebis saTa-
leblobamde, leqsebs vTargmnidi, moTxrobebsac, urebs:
magram arasodes ar miswavlia skolaSi, gasagebia al- 1. Tornton uailderi: amerikuli daZabuloba,
baT... gramatikaSi eWvi mepareboda, es Zalian mawu- rogorc SekiTxva da kontroli.
2. konfliqtis tradicia: amerikuli konserva-
xebda, iqneb Secdomebsac vuSvebdi, aseTi Sewuxeba
tizmi da amerikuli liberalizmi.
iyo, Zalian mindoda kargad meswavla mSobliuri ena 3. axali kritika vs politikuri koreqtuloba
da amitom CamovediM maSin TbilisSi, daaxloebiT ori – literaturuli da politikuri aspeqtebi.
Tve vswavlobdi, siamovnebiT gavixseneb Cemi maswav- Tu Tqven moisurvebT romelime sxva Temaze
leblis saxels – rusudan amirejibi. mgoni, cudad leqcias, gTxovT macnoboT. macnoboT agreTve sad
ar vTargmni. da vis wavukiTxav leqciebs.
stambolSi, universitetSi swavlisas erTi mego-
bari myavda, masTan erTad zRvaze wavedi. iq gavicani gulwrfelad
verjil nemoianu
mwerali – rifaT ilgazi, isec vicnobdiT mas, rad-
gan cnobili iyo, piradad gavicaniT da man mkiTxa: –
41
8 ÒÂÍÒÌÒ 2007
ÔÒÁÎÅÞÒ
42
8 ÒÂÍÒÌÒ 2007
ÔÒÁÎÅÞÒ
43
8 ÒÂÍÒÌÒ 2007
ÔÒÁÎÅÞÒ
dabanjgvluli mklavebi da tramvais xazze ise amayad jer xeirianad ar moTenebula da ukve acxunebs,
gadmodioda, TiTqos muclis amosayori ki ara, krwani- caze iwvian mzewakidebuli, aqa-iqa mimobneuli Rrub-
sis velze daxocili mtris Tavebi mohqonda. lis bululebi.
moaxlovda da... Sevcbi – Cemi (da ara marto Cemi)
sayvareli poeti...
gavxevdi. gavSri. rogorc odesRac, pirvel klas- gvirilebis veli
Si, skolis bufetSi mosauzme Cems maswavlebels rom
gadavawydi. gasaocaria, amdeni mainc ram moiyvana:
netav fexi momtexoda da aqeT ar gamomevlo-meTqi, fiWvis tyispirebidan dawyebuli, daferdebuli
vinane... veli, gadabmuli mTebis texiliT Semomrgvalebul
ratom, rad gamikvirda, poets (Tundac sayvarel cas feradi TvalebiT ahyurebs. am feradebSi ufro
poets) ar sWirdeba sakvebi? muzas STagoneba moaqvs, TeTri sWarbobs – bRuja-bRujad Caqceul yayaCos, zi-
gana Semwvar-moxrakuli! zilas, cisTvalas, TeTrad aqafebuli gvirilas tbebi
ara, raRac sxvam damwyvita guli – TiTqos viRacas enacvleba.
Tu viRaceebs niSns ugebda, xelmokleobis gamo, oja- erTi maTgani, xelze Tavgadagdebuli yvavili, Ti-
xebSi popularuli poetiviT narCevi, ZviradRirebu- TebSi ifurcleba:
li xoragi rom ver mihqondaT... – vuyvarvar, ar vuyvarvar... vuyvarvar...
iqneb ase sulac ar iyo, magram mis mixra-moxraSi, CemTan erTad velic Tavis maradiul guliswors –
ampartavan gamoxedvaSi, raRac amis msgavsi amovikiTxe gazafxulis zecas ekiTxeba:
da, ra vqna... – vuyvarvar?..
„megobaro, es ar aris wigni, bombora, kudiani ZaRli gverdulad miarRvevs da-
xeli axle da kacs Seexebi.“ utarovebål siminds da ionjas, mihyefs qvemoT gafan-
(uolt uitmeni) tul, yamirs Semoyolebul naxirs.
me – piriqiT, kacs „Sevexe“ da... poeti davkarge – qaravani Tavisi gziT midis, – TavdaRunul saqo-
sayvareli poeti. nels sulac ar aRelvebs enagadmogdebuli ZaRlis
Sexvedraze mkiTxes... gniasi da fafxuri, dinjad moiwevs, Ronier ybebSi ga-
aqvs xramuni nawvimarze guluxvad amobertyil miwis
sikeTes – balaxis wveni mwvaned moTqrialebs da iqau-
olraita robas ucxo surneli abruebs.
gadavyureb vels da, ase mgonia, Cemgan dasavle-
SuaRamea gadasuli. mezoblad, ezoSi gaSlil suf- TiT, qarsacav zols iqiT, sadacaa ganuyreli wyvili,
rasTan, sicxiT da sasmeliT galeqebulebi xmauroben. mwuxare saxis raindi da misi msaxuri gamoCndebian.
– hoo, egre, ol-raiT... bolomde... frCxilze daaka- gamoCndebian da sworupovari, xelmoCrdilebuli
kune... kargia, ol-raiT... maS ar ici, ras niSnavs, ara? ga- lamanCeli uzangebze aiwevs, aiWlikeba, TvalebdaWye-
naTleba am Cvens gaTaxsirebul droSic saWiroa... nu til saWurvelmtvirTvels raRacas SeuZaxebs, rosi-
amixirdebi, biZaCemo... sayvelpuro rusuli aRar kmara, nants dezsa hkravs da Submomarjvebuli naxirs daereva.
exla dasavleTze vaarT orientirebuli... ol-raiT... maT molodinSi, borjomidan momavali „kukuSka“
– nu SegvWame, gviTargmne da, moaTave! gamoCndeba, erTidaigive gziT gulgawyalebuli moa-
– aba, gamoicani. kivlebs, buCqebsa da xeebSoris gailandeba da soro-
– albaT, daasxi, dalieo! dan gamomZvrali maCviviT fiWvnarSi SeTaxTaxdeba.
– nw, ver gaartyi... gaxsovs, Sen da „baConka“ „banke- ramdeni weliwadia ase dadis, ahyveba, Cahyveba ba-
biT“ ro uberavdiT xolme?.. erTxel mec damalevineT. kurianamde daxveul liandags.
patara viyavi. gamomZvra tari, wavedi da, saRoresTan, im zamTarSi, me rom axla maxsendeba, irgvliv yve-
did tlapoSi gadaviCexe... gamoizlazna saRoredan laferi TeTrad iyo damSvidebul-gadaspetakebuli,
Rori, damadga Tavs da damRrutunebs... kidev kargi es ki mainc gaWvartluli, buzRuniT miRoRavda, mi-
yuri ar momaWama, amxela kacebs, Wkua sada gqondaT... qoTqoTebda, mihkioda da afrTxobda girCebCabRu-
rac iyo, iyo, ol-raiT... jul, totebze piracmacunebul vardisfer ciyvebs.
wamTvlima. veRar gavige mere ra moxda... ratom vardisfers? ra vici, me aseTebi maxsovan.
meore dila. Ria fanjridan mesmis mezobeli qale- vagonis saxelurze dakonwialebuli, dabardnil
bis xma: totebs Tovls vayrevinebdi. gzis gaswvriv wiTeli ku-
– ra buRi iyo, Tvali ver movxuWe... Sen rogor geZi- nelis da mayvlis buCqebi enacvlebidnen erTmaneTs.
na, zina! swori, maRali fiWvebi cisken garbodnen. Tovlis pa-
– vin daaZines doliZeebma, viRac olraita hyavdaT tar-patara mindvrebze patarZlebiviT kopwiaobdnen
stumrad, mTeli Rame imas exiravebodnen, ras ver naZvebi.
iyofdnen, ra undodaT... is ojaxqori olraitac Wo- vagonis kuTxeSi mixrovebuli, bakurianSi mimavali
tad iqca, verc svamda, aRarc iZinebda... biWebisa da gogoebis SuaSi moqceul patara, asakec ma-
44
8 ÒÂÍÒÌÒ 2007
ÔÒÁÎÅÞÒ
gidaze, arayiT galiclicebuli Wiqa yanyalebda, gada- murma Rimilma SeunaoWa gamxdari ybebi da mzera Cems
sayiraveblad micuravda, magram waqcevas ar vaclidiT, iRliaSi „amodebul“ „babetaze“ gadaitana.
gulisgamgmiravi sadRegrZeloebiT, xaxaSi vapirqva- uyurebda da vaSls iReWeboda.
vebdiT. pirisdamSuSxavi siTxe, TandaTan wyaldeboda, arayiT gabruebuli davixare, kacis gamosajavreb-
magram Cven gvaTamamebda, moridebas gvakargvinebda. lad, gogos vakoce.
gverdiT gogo mijda, mxarTan moyuJuls, dacera- Tavi rom avwie, vaSlebiani badura, sakidze aRar
vebuli beretidan oqrosferi (iqneb vardisferi?) Tma qanaobda.
CamoSloda, Secivebul xelebs „tulupis“ SigniT, kacis nacvlad viRac sxva ahyudeboda vagonis ke-
Tbil ubeSi siciliT mitenida, gayuCebuli, Cvens dels.
uTavbolo sadRegrZeloebs, Tvalmileuli yurs ug- tamburSi gamovedi.
debda da vgrZnobdi, ferdTan moxutebuli misi cxeli kaci arc iq iyo.
xelisguli, rogor dacuravda aRma-daRma da sxeulSi axaldaZruli matareblidan gadavekide, magram Ca-
uricxv zambarebad xtoda Jruanteli. sul mgzavrebSi, TandaTan ukan rom rCebodnen, Slapi-
rogor mindoda, bakurianisken mimavali gza ar ani ver davinaxe.
dasrulebuliyo, Tvinier, TavwaRunul „kukuSkas“ kidec rom damenaxa, netav ra unda meTqva?
cecxlsa da qvanaxSirs, Savi niCbis kovzebiT rom ay- xeebs iqiT fexdaudgmeli, Tovliani veli, qedis
ridnen mucelSi, dausruleblad evlo da evlo... kexidan gadmosxletil sxivebze bzinavda.
me da Cems „babetas“ vagonis bolodan, asakovani ka- mze iyo gacrecili, mkrTali da xeli gaviSvire
ci gviyurebda. kacs kiserTan wamoewia drafis paltos rom movferebodi.
sayelo, SuaSi Catexili Slapa warbebamde Camoscure- Cems mosaZebnad gamosuli gogo mklavSi CameWida,
boda. amden mgzavrebSi, saiTac ar unda gamexeda, ro- amodi, ar gadavardeo.
gorc SiSvel eleqtrosadens, egre gadavawydebodi sasmeliT gonebadabindulma mze sul axlos, TiTis
xolme mis naRvlian mzeras. kacis Tvalebi TiTqos wverebTan dakiduli davinaxe, kidev ufro gadavixare
niSns gvigebdnen, imis gamo, rac momavalSi gveloda, da, imav wams, vagonis kuTxeze gamodebulma totma Cems
Cven rom azrze ar viya- loyaze moiRo lawani.
viT da TviTon rom ico- uh, rogor memwara,
da... ra icoda netav ise- kbilebi lamis damem-
Ti? is rom maSindeli go- tvra, ise davaWire er-
go-biWebi ugzo-ukvlod ÷ÂÅÍÒ ÔËÌÜÏ TmaneTs, magram javri
davifantebodiT da mow- visze meyara?
yenilTvaleba, imedgac- yvela aRtacebulni viyaviT, roca gaze- gogom Sehkivla, TiT-
ruebul wuTisoflis Ti `Cveni mwerloba~ da Jurnali `omega~ ga- qmis amomitaca safexure-
mgzavrebad viqceodiT? modioda. karga xans verc viwyebdiT kiTxvas bidan da gaxurebul saxe-
axla, am sicxiT mo- ferad-feradi ilustraciebis mSveniereba- ze grili xelisguli da-
TenTil dResac vigrZeni Si Caflulni. axla `omega~ aRar gamodis, mafina.
magram Jurnalma `Cveni mwerloba~ ikisra
civi Tovlis suni, cxvi- „kukuSka“ borZik-
TiTqmis misi sakeTebeli. ra ar Suqdeba mis
ris nestoebs rom afar- furclebze, Cveni saliteraturo cxovre-
borZikiT midioda.
Toebs da gul-mucelSi bis process srulad da miukerZoeblad rom videqiT erTmaneTs
xiwviviT miZvreba... asaxavs: informaciebi axal wignebze, poe- miyudebuli da naaryal
viRacam kidev erTi zia, proza, eseistika, ucxoeTis cxovreba, tvinSi, daxtoda sule-
boTli gaCiTa, rasac saer- avtobiografiuli narkvevebi, saubrebi luri fiqri, im Slapian-
To ovacia mohyva. Cveni aR- da... vin daTvlis. gansakuTrebiT sasixaru- ma, es rom damemarTebo-
taceba mxolod Slapianma loa, rom Jurnali farTo asparezs aZlevs da, namdvilad icoda-
axal xmebs.
ar gaiziara. warbSekrul- meTqi...
erTi mokrZalebuli Txovna maqvs: ufro
ma, fanjris zemoT, sakid- gabeduli gaxdes literaturuli kritika,
kidev ra icoda? iqneb
ze Camokonwialebuli ba- rom srulyofilad SevicnoT Cveni naklic isic, wlebis Semdeg, ma-
duridan vaSli amoiRo, ga- da warmatebac, Tanamedrove gmiri, stili, Sindeli zamTris velis
daxliCa, or naxevarsfe- manera, xatovanebis forma, mimarTuleba da midamoebSi rom vijdebo-
rod aqcia da erT-erTi sxva. Jurnalis kiTxvisas xSirad davxedav di, mewvrilmanesaviT,
maTgani pirTan miitana. xolme redaqtorisa da mis TanamebrZolTa mogonebebis moRavebul
Wiqa avwie – Sen gagi- gvarebs. ar vici ratom, ubralod vfiqrob, boRCas daCerebuli?..
ra gundia Sekruli, aseT mSvenier, wyobil
marjos, biZaCemo-meTqi. ar maxsovs ramden
xmas rom gamoscemen-meTqi.
saCvenebeli TiTiT RmerTma gabednieroT!
xans vijeqi garinduli.
Camofxatuli Slapa as- mere gadavida mze.
wia, rom ukeTesad davena- zaur mJavanaZe mere mosaRamovda –
xe. mere, mqrqalma, uge- sxivebi xeleuriviT gai-
45
8 ÒÂÍÒÌÒ 2007
ÔÒÁÎÅÞÒ
46
8 ÒÂÍÒÌÒ 2007
ÊÎÒÜÒÊÏ
47
8 ÒÂÍÒÌÒ 2007
ÊÎÒÜÒÊÏ
velma Zalam, didebulebam Tu mSvenierebam maiZula, nawarmoebSi Tvalia gadevnebuli, Tu rogor uer-
Cumi, mSvidi xmiT ucxo qalisTvis meTqva: me Sen miy- Tgula qalma siyvaruls, rogor aqcia is idealad da
varxar. wamiyvane, saiTac ginda, mTeli Cemi suli da ranairad Seswira mTeli sicocxle am ocnebas.
guli SenTvis momindvia~. es paemnebi gmirs mTlianad romans konteqstad mTeli meoce saukune aqvs, ase
ucvlis samyaros da jadosnur wuTebs ganacdevinebs. rom, masSi am epoqis mniSvnelovani movlenebic irek-
es aris Sexvedra misive fiqrebiT moqsovil qalTan. am leba, magram mTavari mainc adamianis sulia, silamazi-
SemTxvevaSi igi pigmalions edareba, sakuTari xeliT sa da musikis siyvaruliT aRbeWdili, dedis sayvare-
gamoqandakebuli qali rom Seuyvarda. li xom cnobili musikosia. dedam Svils TiTqos gene-
karl zeligi robert valzers TiTqmis 20 wlis biT gadasca gaRmerTeba da Tayvaniscema musikis ja-
ganmavlobaSi xvdeboda da masTan erTad seirnobda, doqris mimarT. ase rom, roca dedis sikvdilis Semdeg
Semdeg ki STabeWdilebebs dRiurSi iwerda. sabolo- SurisZiebiT aRvsilma Svilma cnobili musikosi naxa
od SesaniSnavi wigni gamouvida, `goeTes saubrebs da gulgrilobisTvis misi dasja gadawyvita, winaswa-
ekermanTan~ rom Camohgavs. zeligi Caswvda valzeris ri Canafiqri moulodnelad gauqra, Cven ki Semdegi
suls da mkiTxvels dauxata mwerali uSualo, Cveu- Sexvedris momswre gavxdiT.
lebriv viTarebebSi. axalgazrda vaJi da cnobili diriJori erTmaneTs
valzerma sicocxlis bolo wlebi sulierad daa- muzeumSi gadaeyrebian. `demoni da kaci~, ase aRiqvams
vadebulTa gamajansaRebel sanatoriumSi gaatara. gmiri musikoss. roca am `demons~, sastik mtanjvels,
zeligi misi meurve gaxldaT da drodadro xvdeboda, dedis sikvdils Seatyobinebs, is gulgrilad Sexvde-
ori monaTesave suli erTmaneTs sxvadasxva Temaze ba am ambavs da am dros mwerali aseT, fsiqologiurad
esaubreboda, maT Soris ra Tqma unda, upirvelesad, zust detals xatavs: `Cqari nabijiT misken gavemarTe,
literaturasa da xelovnebaze. Cemi nabijebi Tofis gasrolasaviT ismoda. mindoda,
ai, valzeris ramdenime Tvalsazrisi am saubrebi- misTvis sila gamewna, fexqveS gamedo, an xmamaRla da-
dan: `xelovans talanti aras argebs, Tu siyvaruli ak- meyvira mainc, magram nacvlad amisa, roca mivuaxlov-
lia~, `xelovanma Tavisi mkiTxveli unda aRafrTova- di, vuTxari: me Tqveni yvela koncerti mosmenili
nos, an datanjos, aatiros, an gaacinos~, `adamians maqvs, yvela: bartoki Tu maSindeli idomeneo. liber-
sxvebis motyueba SeuZlia, sakuTar Tavs ki bolomde mani! hartmani! cimermani! araCveulebrivia! – xmam,
ver moatyueb~, `wignebis werac iseTive samuSaoa, ro- romelic iseve JRerda, rogorc dedaCemisa, ucbad mi-
gorc Tesva, mka, xvna...~, `naRveli da dardi saukeTeso Ralata, marjvena xeli da fexi mikankalebda. is ici-
aRmzrdelebi arian~, `autanelia mwerali, romelsac noda, Rrmad sunTqavda~.
hgonia, rom mTeli samyaros damoZRvra, Wkuis swavle- vfiqrob, es epizodi SesaniSnavad warmoaCens urs
ba swored mas daavales~, `ufro mniSvnelovïnia, nak- vidmeris ostatobas. is ara mxolod kargad icnobs
lebi ilaparakoí RmerTze da meti akeTon ise, ro- adamianis suls, aramed SeuZlia ufaqizesi niuansebis
gorc RmerTs swadia~. amowera, sadad da damajereblad. am romanis erT-er-
erTi seirnobisas valzerma zeligs uTxra: `xeebs Ti mTavari gmiri musikaa, romelsac ZaluZs adamianTa
ra kargad aqvT saqme, yovel wels isxamen nayofs~. es sulebis dapyroba. mwerlis dedis suli samudamo aC-
ki Tomas manze saubars moayola, miiCnevda, rom misi rdilad aedevna edvins, romlis prototipic cnobi-
`iosebi da Zmani misni~ mSrali da gamofituli romani li diriJori paul zaxeri iyo.
iyo, saerTodac: mis gviandel nawerebSi oTaxis haeri ilia WavWavaZes samuSao kabinetSi sxva suraTebTan
SeigrZnobao, ase icis, rodesac mwerali buRalteri- erTad mdidrul CarCoebSi Casmuli sami portreti
viT mxolod Tavis sawer magidas uzis da werso. ekida: SoTa rusTvelis, mefe erekle meorisa da juze-
valzeri ocnebobda, rom SeZlebisdagvarad Seum- pe garibaldisa. pirveli qarTuli poeziis mSvenebad
Cnevlad gamqraliyo. igi 1956 wels, Soba dRes, Sebin- miaCnda, meoresTan saqarTvelos tragikul beds akav-
debisas, daTovlil mindorze mkvdari ipoves. Tavisi Sirebda, mesame ki misi sayvareli da gamorCeuli gmiri
wignebiT ki cxovrebaSi lamazi kvali datova. aseve iyo, italiis erovnuli gaerTianebisTvis Tavdadebu-
lamazad amTavrebs wigns zeligi: `mkvdari, romelic li mebrZoli. is masSi aRtacebasa da pativiscemas iw-
iq, ferdobze, zamTris fafuki fifqebis mxiarul cek- vevda. italiidan saqarTveloSic mZlavrad gaismoda
vaSi iwva, poeti aRmoCnda. mwerali, romelic bavSvi- xmebi `simarTlisa~, borotebas rom Trgunavda.
viT mSvidi samyarosken, sisufTavisken, siyvarulis- ilias megobarTa gadmocemiT, sul axalgazrda
ken miiltvoda~. WavWavaZes moxalisedac ki undoda Turme wasvla ga-
urs vidmeri Tanamedrove Sveicarieli mweralia, ribaldis razmSi. ymawviluri ocneba eris Tavisuf-
misi `dedaCemis sayvareli~ avtobiografiuli roma- lebaze fiqrs gadaejaWva, male ilia TviTon gaxda sa-
nia da araerTi literaturuli prizis mflobeli. qarTveloSi farTod gaSlili erovnul-gamaTavi-
rogorc TviTon mwerali aRniSnavs, es aris ambavi, suflebeli moZraobis meTauri. `Cveni Tavi Cvenadve
ufro reêviemi erTi tanjulisa. mwerali fiqrobda, unda gveyudnodeso~–es sityvebi qarTvelTa gamo-
rom am nawarmoebiT pativi miago erT gawamebul ada- mafxizleblad iqca da erma daiwyo fiqri da moqmede-
mians, romelic misi dedac iyo. ba ruseTis imperiisgan TavdasaRwevad. uZvelesi
48
8 ÒÂÍÒÌÒ 2007
ÊÎÒÜÒÊÏ
kulturis qarTveli eri, Rirsebaayrili da dabeCave- Tvis Tavgametebuli qali, mdidari sulieri samyaro-
buli, iliam fexze wamoayena da Tavisi mowamebrivi Ti, gatacebiT rom daaWenebda cxens, unazesi grZno-
msxverpliT gamoisyida. juzepe garibaldi misTvis bebiT gamsWvaluli dedac rom iyo, vnebasa da Jins
iqca TavisuflebisaTvis mebrZolis idealad da 1860 ayolili Wirveuli qalica da meocnebec. mwerali ro-
wels swored mas miuZRvna leqsi `mesmis, mesmis~. am manSi warmoaCens, rogor Tamamad gadioda anita zRva-
dros garibaldi isev aqtiurad ibrZoda moxalise Si, daRlili isvenebda kviparosebis CrdilSi, maTi
razmebTan erTad italiis gaerTianebisaTvis. ucxo surneliT Tvreboda da fiqrobda Tavis ucnaur
italiaSi amtydari Tavisuflebis brZolis yiJina bedze, daexeteboda kldeebSi, mTebze, ekal-bardebSi.
poets imeds aRugznebda da anatrebinebda: `RmerTo, garegnuli udardelobisa da mxiarulebis miRma ima-
RmerTo! es xma tkbili gamagone Cems mamulSi~. leboda misi martosuloba da sulieri obloba, swo-
ilias siyvaruli juzepe garibaldis mimarT gag- red amitomac ocnebobda sulier megobarze, warmo-
vaxsena Tanamedrove avstrieli mwerlis gloria kai- idgenda mas, rogorc idealur Tanamoazres mfarveli
zeris romanma `anita garibaldi~, romelSic warmoCe- angeloziviT, romelic yovelTvis gaugebda, gaizia-
nilia garibaldis xifaTiani cxovrebis Tanamgzavris, rebda mis Wirsa da lxins.
misi meuRlisa da TanamebrZolis, axalgazrda anita mwerali anitas fsiqologiur portretsac xatavs,
garibaldis bedi. mwerals mis Sesaxeb Zalian mcire imgvar epizodebs igonebs misi bavSvobidan, romlebic
dokumenturi masala gaaCnda, Tumca, rogorc TviTon- naTlad metyveleben, Tu rogor Camoyalibda anitas
ve aRniSnavs bolosityvaobaSi: `dokumentebis simci- bunebaSi Seurigeblobis, daumorCileblobis Tvisebe-
re, erTi mxriv aZnelebda misi cxovrebis zust asaxvas. bi. anita mzad iyo protestisTvis da ar ufrTxoda
meore mxriv, ki mimsubuqebda kidec. da ufro meti fan- aranair Zalmomreobas. mas bevri ram aklda bavSvobaSi,
taziisa da Tavisuflebis saSualebas maZlevda~. upirvelesad ki mSobelTa da axlobelTa siyvaruli.
anita Tavis legendarul meuRlesTan erTad ib- TviTon ki uzRvavi siyvaruli hqonda da misi gacemis
rZoda italiis gaerTianebisaTvis. ubralo brazili- SesaZlebloba swored maSin mieca, rodesac juzepe ga-
eli gogona Tavisuflebis ideam ise gaitaca, rom Ta- ribaldis razmelebTan moxvda. sruliad axalgazrda
visi xanmokle sicocxle am brZolas Seswira. Tavgan- anita cxovrebas pirispir Seejaxa, garibaldisTan er-
wirviT Jana darksa da sxva im qalebs miemsgavsa, de- Tad, misi xifaTiani gzebis kvaldakval mJRavndeboda
lakruas naxatebze Tavisuflebis droSas rom afria- misi bunebis aqamde dafaruli Tvisebebi. igi iyo amayi
leben. es droSa maT daumorCileblobasa da Tavisuf- da Tavdajerebuli, magram, amasTanave, nazi da mosiy-
lebisaken swrafvas gamoxatavs. saqarTvelos isto- varule. braziliis patara sofelSi aRzrdili anita
riaSi mravlad iyvnen aseTi qalebi, maT Soris, upirve- Tavis xasiaTSi inarCunebda gulwrfelobasa da gu-
lesad maia wyneTelisa da Tamar vaSlovnelis saxele- lubryvilobas, erTgvar infantilurobas, rac mas
bi wamotivtivdeba. amitom qarTveli mkiTxvelisTvis adamianebTan daaxloebaSi exmareboda.
saintereso iqneba is vnebani, rasac ganicdida axal- warsuls rom versad gaeqcevi, es kargad icis Tana-
gazrda anita garibaldi moulodnelad aRmoCenili medrove germanelma mweralma qalma vibke brunsma,
brZolis SuagulSi, sisxlisa da cxedrebis garemoSi, romelmac dokumentur masalaze, axlobelTa pirad
cota xniT adre monastris myudro garemodan cxov- werilebze aago Tavisi uCveulo mxatvrul-dokumen-
rebis qariSxalSi moxvedrili. turi romani `mamaCemis qveyana~. TaobaTa Soris urTi-
gloria kaizerma romanis Sesaqmnelad moipova ara erToba rTuli da mravalmniSvnelovani sakiTxia ne-
mxolod iseTi mniSvnelovani dokumentebi, rogore- bismier epoqaSi. mamebi da Svilebi erTmaneTTan suli-
bicaa: anitas dabadebis mowmoba, naTlobis registra- er-xorcieli ZafebiT arian dakavSirebulni, rac niS-
cia, qorwinebis cnoba, – moiZia TviT anitas xeliT da- navs, rom Taobebs gadaecema codva-madli. XX sauku-
werili ramdenime werilic, romlebic lagunaSi Zvir- nem germanias erTi gamorCeuli daRi daatyo nacizmis
fasi nimuSebiviT inaxeba. esaa marSruti lagunadan saxiT. Tomas mani werda: `germanuli ubedureba – es
samxreTiT, montevideomde. mwerlis warmosaxvas Za- xom kacobriobis tragediis paradigmaa saerTod. Sen-
las matebda ramdenime memorialuri dafa da is adgi- doba romelic agrerigad sWirdeba germanias, erTna-
lebic, sadac brZolebi gaimarTa. TiTqmis yvela memo- irad gvWirdeba yvelas~.
rialur dafaze juzepe garibaldTan erTad ewera vibke brunsi romanSi swored im codva-brals war-
anita garibaldis saxelic. moaCens, romelic germaniam sakuTar Tavsa Tu sxvebs
luiji rozeti gazeT “El National”-Si anitas Sesaxeb daatexa. im adamianTa sulebs xatavs, romelnic im
ase werda: anita iyo TanamebrZoli da partniori ga- droSi cxovrobdnen da monawileobdnen im ambebSi,
ribaldisa. vaqariasTan garibaldis damarcxebis Sem- romelic maT garSemo trialebda, cecxlisa da maxvi-
deg rozetim gamoaqveyna statia, saTauriT: “Anita – lis TanxlebiT. nacizmma kacobriobas didi tkivili
Heroina de Amor” (anita – siyvarulis gmiri). da zarali miayena, gansakuTrebiT ki mZime iyo Cveu-
am mSrali dokumentebis miRma mweralma mSfoTva- lebriv germanelTa saocari feriscvaleba. meojaxe,
re sicocxle dainaxa. man gaacocxla anita, rogorc meocnebe, gulkeTil, Cveulebriv adamianTa gadaqce-
ubralo, magram Zlieri nebisyofisa da siyvarulis- va sastik, uxeS, Seubralebel, daundobel naciste-
49
8 ÒÂÍÒÌÒ 2007
ÊÎÒÜÒÊÏ
bad. romanSi swored es sagulisxmo, rTuli fsiqolo- lebda. male berlinis sportis sasaxleSi hitleri
giuri niuansebia warmoCenili. xalxis winaSe gamovida: `germanelo xalxo, mogveciT
mwerali acocxlebs dedisa da mamis mxridan ori 4 weli dro, mere gansajeT da gangvikiTxeT.~ man sit-
Rirseuli sagvareulos istorias, oRond arafers ar yva ase daasrula: `is milioni adamiani, romelTac
igonebs, bebia-babua, ded-mamisa da naTesavTa mimowe- Cven dRes vZulvarT, male movlen da mogvesalmebian
raze dayrdnobiT xatavs epoqis suls. nawarmoebs sa- da germaniaSi Cven mier SeWirvebiT mopovebul, nab-
intereso fabula aqvs. aq warmoCndeba ara mxolod rZol, simwriT moxveWil axali germanuli raixis siZ-
erTi ojaxis Tavgadasavali, aramed sxvadasxva adami- lieres, didebasa da pativs, uZlevelobas gaiziare-
anTa tragikuli bedic. mwerals, ra Tqma unda, awuxebs ben, amin!”
erTi zneobrivi kiTxva: `vin var me, an ra ufleba maqvs am dros mwerlis dedas, aRSfoTebul gertrudas,
dRes ganvsajo, ra moxda maSin~. romelmac radioTi moismina, veRaraferi amSvidebda.
saxarebiseul rCevas `nu ganikiTxavT, raTa ara ga- vinmes saarCevno miznebisaTvis samSoblo ase boro-
nikiTxneT~, mainc gadasZalavs survili, Tumca ara tad gamoeyenebina, aseTi ram jer ar momxdarao, – da-
gankiTxvisa da gansjisa, aramed simarTlis Tqmisa, askvnis mwerali.
mxilebisa. mweralma kargad icis, rom yvela damnaSa- romanSi realisturi maneriT, SesaniSnavad ixate-
vem Tavisi zRo, maT Soris, misma axloblebmac. maS sa- ba XX saukunis 30-iani wlebis germaniis cxovreba. po-
Wiroa ki gaxseneba im msxverplisa, romelic TviTonve litikur mowinaaRmdegeebs iWeren, ebraelebs arbe-
iyo jalaTic. mwerali amis aucileblobas grZnobs da ven, mwerlebi samSoblodan garbian. miuxedavad imisa,
mkiTxvelsac arwmunebs. rom hans georgs aranairi simpaTia ar gaaCnia hitle-
TviTmxilvelTa naambobi sul sxva damajereblo- ris politikis mimarT, igi sxva gamosavals ver xedavs
biTaa aRbeWdili, Tanac, es yovelive ganzogaddeba da da sabediswero gadawyvetilebas iRebs, Sedis nacio-
romanSi warmoCndeba is viTarebani, romlebic xels nal-socialistur partiaSi. ase rom, mwerali ar da
uwyoben adamianis sulSi xan angelozisa da xanac de- ver adanaSaulebs im xalxs, romelic hitlers ase
monis gaRviZebas. romanSi gacocxlebulia, erTi ukanmouxedavad mihyva. gamaognebeli ki is iyo, rom
mxriv, idiliuri, romantikuli yofa germanuli oja- sasuliero pirTa umetesobamac axal mTavrobas dau-
xisa, Tavisi mdidari mravalsaukunovani tradicie- Wira mxari. maT Soris xom bevri iyo gonieric da win-
biT, meore mxriv, barbarosuli suliskveTeba, imave daxedulic, rogorc mamamisi.
ojaxSi gaCenili da TviTganadgurebisa Tu sxvaTa am romanis Rirseba swored isaa, rom mwerali ki ar
mospobisaken mimarTuli. afasebs, aramed naTlad da zustad gviCvenebs im dro-
mwerlis azriT, yvelaferi bevrad adre daiwyo, is movlenebs, monawileTa gancdilsa da gadatanils
pirveli msoflio omis dros, roca `omobana~ germa- da, amgvarad, mkiTxvels ubiZgebs sakuTari daskvnebis
nuli saxelmwifos politikis nawilad iqca. romanSi gamotanisaken.
saojaxo mimoweris (mama-Svilis, col-qmris) gaxsene- gonieri xalxi Secdomas gvian mixvda, 1943 wels, da
biT gacocxlebulia am omis sisxliani dReebi, ro- gamosworebasac Seecada, SeTqmuleba dagegma hitle-
melmac milionobiT adamiani Seiwira da milionobiT ris winaaRmdeg, maT Soris iyo mwerlis mamac, magram
ki sulier-xorcielad daasaxiCra. ai, ras wers mwer- sinanuli dagvianebuli da ususuri aRmoCnda. `meam-
lis papa pirveli msoflio omisdroindel erT we- boxeebi~ sikvdiliT dasajes.
rilSi: `ras niSnavs es usazRvro ampartavnoba, rasac mwerali cdilobs Cawvdes, rogor moaxerxa hit-
germania da germanelebi TavianTi Svilebis sicoc- lerma mTeli eris gamTlianeba Tavisi ideis garSemo
xleze maRla ayeneben?~ da daaskvnis, rom es iyo damarcxebulis kompleqsis ga-
mwerlisTvis romanis Seqmnis biZgad iqca fiqri sa- movlena. pirveli msoflio omis Semdeg germanelTa
kuTari mamis damnaSaveobaze. mamamisi, hans georgi, ke- Rirseba Seilaxa, versalSi absurduli xelSekruleba
TilSobil ojaxSi aRzrdili, daxvewili adamiani gax- daido, safrangeTma ruris midamoebi daikava, saSineli
ldaT, ra Tqma unda, germaniis, rogorc samSoblos, inflacia daiwyo, yvelanairi norma dairRva, gaxSirda
siyvaruliT gamorCeuli. mas horaciusiviT sZulda mkvlelobebi da teroristuli aqtebi, respublikisa
saSineli masa da cdilobda morideboda, magram ver da parlamentaruli demokratiis ndoba daimsxvra. ax-
moaxerxa. romanSi SesaniSnavad ixateba hitlerisa da la ki dabneuli xalxi erTi kacis garSemo Semoikriba,
misi garemocvis saxeebi. hans georgi Tavdapirvelad romelsac msofliosTvis Tavisi WeSmariti Zala unda
arc ekareboda nacistebs, verc ki warmoedgina ebrae- daenaxvebina. codvaSi Rrmad CaTreulma da nacisturi
lebTan raimegvari uTanxmoeba. movlenebi ki gauTva- bangisgan gamofxizlebulma hansmac daiwyo gamosav-
liswinebeli TanmimdevrobiTa da siswrafiT warimar- lis Zieba: “raRac unda viRono!” – werda yvela weril-
Ta. 1933 wlis 30 ianvars hitleri raixis kancleri gax- Si, magram Tan eSmakis msaxurebas ganagrZobda.
da da kancelariaSi SesvlisTanave ganacxada: `verana- 1934 wlis 9 noembers, `raixis gakristalebis Ra-
iri Zala aqedan cocxals veRar gamiyvanso!~ orSabaTi mes~, ebraelebi saSinlad daarbies. aman bebiis dRiur-
dRe iyo. klamroTebis did ojaxSi amas aranairi gamo- Si amgvari asaxva hpova: `Cven hunebze uaresebi varT,
Zaxili ar hqonia. haerSi ki saSiSi daZabuloba tria- sircxvilia, dRes germaneli gerqvas~. Tumca, am Canaw-
50
8 ÒÂÍÒÌÒ 2007
ÊÎÒÜÒÊÏ
rebSi ar igrZnoboda Tanalmoba da gamosarCleba eb- maniaSi 70 000 sulierad daavadebuli, invalidi Tu
raelebis mimarT, aramed mxolod ampartavnoba Tav- dasaxiCrebuli amowyvites.
moyvareobis Selaxvis gamo. hitleri ki swored am mamaTa codvebi ki Svilebs daawvaT kiserze da rea-
udanaSaulo damnaSaveebze dayrdnobiT axorcieleb- lur cxovrebaSi mouxdaT gamosyidva. mwerals surs,
da Tavis politikas: `memkvidreobiT daavadebulebs~, rom rac moxda, aRarasodes ganmeordes. es romanic
`cxovrebisaTvis uunaroebs~ sagangebod gamocemuli sinanulis, Sendobisa da am gziT mopovebuli siyvaru-
brZanebebiT anadgurebda. 1941 wlis zafxulamde ger- lis dasturia.
ÃÏÈËÕÈÏÓÎÅÞÏ
saba sulxaniSvili – amis Semdeg Cndebian mose da ieso.
es frazaa miniaturis birTvi. ramdenime winada-
debaSi Cawuruli epoqebi am frazam sabolood un-
garRveva drosTan da gaasxivosnos da dramatuli gancdis TandaTa-
nobiT gamZafrebaSi is rwmena Seurios Zaldauta-
51
8 ÒÂÍÒÌÒ 2007
ÓÚÕËÓÎÒ ÍËÂÅÄÏ
„Cveni mwerlobis“ me-8 nomerSi gamoqveynda naTia vawaZis saubari zoia firzadTan („erTi dRe – aRdgomamde“) da ase
gamoCnda Tanamedrove iranis es popularuli mwerali qarTul sazogadoebriv-literaturul sivrceSi.
mweralma im dialogiT moxibla Cveni Jurnalis mkiTxveli Tavisi siwrfeliT, gulaxdilobiT, azrovnebis siRrmi-
Ta da TaviseburebiT.
interviueris SekiTxvaze: yoveldRiur, cxovrebiseul ambebs gviyvebiT da mniSvnelovani araferi xdeba. ratom
airCieT es stili? – Tu gaxsovT, ôirzadma aseTi pasuxi gasca: es aris cxovreba. aucilebeli araa, nawarmoebSi iyos
mkvleloba, ucnauri SemTxvevebi. Cemi romanis fabula realuria da mkiTxvelic aseve SeigrZnobs. bevrs uTqvams, Seni
romani rom wavikiTxeT, mivxvdiT, es yoveldRiuri saqmianoba, recxva, wmenda, bavSvis gamoyvana skolidan da amisTane-
bi raoden mniSvnelovani da rTuli yofilao.
dialogis minaweridan isic SevityveT, rom mwerals bevri ram smenia qarTuli kulturis Sesaxeb da uaxloes moma-
valSi Cveni qveynis monaxulebac aqvs ganzraxuli.
miT ufro sasiamovnoa, rom Cvens saredaqcio porTfelSi ukve dagrovda zoia firzadis ramdenime moTxrobis Tar-
gmani. garda naTia vawaZis am Targmanisa, mwerlis beletristuli qmnilebani qarTulad aametyveles Tea SurRaiam da
mzia burjanaZem da mkiTxvelic TandaTan yvela maTgans gaecnoba.
goli Tarayis moTxrobebis sakmao warmateba qarTvel mkiTxvelTa Soris gvafiqrebinebs, rom zoia firzadis mxat-
vrul-fsiqologiuri Ziebanic Zaldautaneblad moixveWs popularobas, cxadia, namdvils da ara konkiJRarunebiT Se-
mosils.
52
8 ÒÂÍÒÌÒ 2007
ÓÚÕËÓÎÒ ÍËÂÅÄÏ
cxeli zafxuli im aurzaurTan erTad, romelic deda ki sicilis dros ecada, warbebi Seekra. Seni am
ramdenime dRis Semdeg ojaxSi atyda, jojoxeTad ga- sisuleleebiT sabolood CagvrCi me da mamaSens xel-
daiqca. yvelaze metad mehnazis misamarTiT gaisma Sio. mehnazs Zilis win cota xans guneba gaufuWda da
mware sityvebi, yvelaze metad mas eCxubnen da dedis- gaifiqra: Sevrcxvio! mogvianebiT faramarzma uT-
ganac kargad moxvda „im masxaraobisTvis, ris gamoc xra: iatakze rom iyavi gaSxlarTuli, iseTi sasacili
mTeli sanaTesao Sercxva“. mTeli erTi kvira, iran- saxe gqonda, rom... rom vifiqre, unda dagxmarebodi.
Sahris quCaze mdebare mamiseuli saxlis mesame sar- da ara marto im wuTas, aramed mTeli cxovrebis man-
Tulis patara oTaxSi Camwyvdeuli mehnazi deida fa- Zilzeo. momdevno dRes mehnazs Tavisi magidis ujra
risa da baton sarhangis moaxloebul ganqorwineba- gadmoebrunebina da kompaniis beWeds eZebda, roca
ze, biZamisis da bicolamisis gaSorebaze fiqrobda ucbad viRacam uTxra: „xelCanTis saketi daketili
(radgan am qarajiseuli baRis ybadaRebuli telefo- Tu iqneba, patronis dacemisas, CanTidan araferi
niT cnobili gaxda, rom batoni sarhangis axali co- gadmoucvivdebao.“ faramarzma kompaniis beWedi da
li deida axTaris naxevar da iyo, romlis arsebobis uTavsaxuri tuCis sacxi magidaze daudo, gauRima da
Sesaxebac aravin araferi icoda), TvalebiT blis xis wavida. amjerad Savi, sayelogadmoweuli perangi ec-
kenweros miSterebuli cremls Rvrida da TavisTvis va kremisfer kostiumTan erTad. mehnazma gaifiqra:
fiqrobda: mTeli es ubedureba Cemi braliao. rogor uxdeba Savi ferio!
mehnazi da faramarzi rom daqorwindnen, naTesa-
samzareulos kubokruli farda gadawia da mo- vebi da nacnob-megobrebi zurgs ukanac da mehnazis
pirdapire mezoblis antenas miaSterda. ifiqra, rom Tvalwinac ambobdnen: bedic amas qviao!! TviT meh-
Tu axTar bicolas, romelmac qarajiseuli baRis am- nazsac miaCnda, rom RmerTs Zalian uyvarda, fara-
bebis Semdeg tyupebi gaaCina, da Tajis, romelic ba- marzisnairi qmari rom arguna.
toni sarhangis meore coli iyo da axTar bicolas orsaZinebliani bina faramarzis gemovnebiT gaaw-
da, da baton sarhangis sikvdilis Semdeg fari dei- yves, mcire nivTebiTa da yovelgvari zizil-pipile-
dasTan cxovrobda, da bolos, TviT fari deidas et- bis gareSe. Ffaramarzi ambobda: ase mtvris gadawmen-
yoda, faramarzTan gaSorebas vapireb, im mizezis ga- da ufro gagiioldebao. Ffaramarzi saRamos samsaxu-
mo, rom, Tu mis TeTr dauToebul perangebs ferad ridan rom dabrundeboda, oTaxebs Semoivlida da,
dauToebul perangebSi areuls Camovkideb karadaSi, roca egona, mehnazi ver xedavda, magidasa da skamis
erT aliaqoTs stexso, es sami moxucebuli qali ras sazurgeebs xels gadausvamda xolme.
ityoda? erTi yvavi mofrinda da antenaze Camojda.
meore yvavic mofrinda da pirvels gverdiT mius- erT-erTi yvavi antenidan afrinda da mehnazma ga-
kupda. ifiqra: „dedaCems kidec rom vuTxra, faramarzma
TeTri bambis xelTaTmnebi iyida-meTqi, arafriT da-
mehnazma da faramarzma erTi Senobis liftSi ga- ijerebso.“
icnes erTmaneTi. orives samsaxuri am SenobaSi iyo.
mehnazi mecxre sarTulze arsebuli gadazidvebis paraskevi saRamo iyo da mehnazi da faramarzi
kompaniis buRalteri gaxldaT, faramarzi ki meTer- televizorSi mxatvrul films uyurebdnen.3 saf-
Tmete sarTulze xilis eqsport-importis kompania- rangeTis erTi princis msaxuri motkecili Sarvli-
Si muSaobda. lifti rom gaCerda da kari gaiRo, meh- Ta da parikiT, yovel cismare dRes TeTr xelTaT-
nazma TavisTvis Tqva: „rogorc deida fari ityoda, manebs icvamda, sasaxleSi mimodioda da TiToeul
yoCaR!“ faramarzi samsonetis CanTiT xelSi liftSi nivTze TiTs usvamda, gareTa kibeebsac ki, SemTxve-
idga. lurji kostumi ecva TeTr perangTan erTad, viT rameze mtveri ar yofiliyo. mehnazs sicili
romlis sayeloc kostiumze gadmoekeca zemodan. autyda, Semobrunda da faramarzs Sexeda. fara-
rkinis CarCoiani mzis saTvale ekeTa. mehnazi mxrebSi marzs Tvalebi moeWuta da, televizorze miStere-
gaimarTa da muceli SigniT Sewia. vidre lifti mec- buli, Tavs aqnevda.
xre sarTulidan pirvels miaRwevda, faramarzi sar-
Tulis aRmniSvnel Rilakebs miStereboda, romle- meore yvavic afrinda antenidan. mehnazma gaifiq-
bic rigrigobiT qrebodnen da inTebodnen, mehnazi ki ra: „filmi rodis vnaxe? vidre mamas infarqti dae-
Cum-Cumad gaxedavda xolme. lifti gaCerda da mehna- marTeboda? Tu mere?“
zi gareT gadioda, rom uecrad fexi raRacaSi gaeb- infarqtidan erTi kviris Semdeg, roca ukve yve-
landa da faramarzi adgomaSi miexmara. mere ramde- lafers kargad Caevlo, mamam mehnazsa da mis das si-
nime nabijis moSorebiT gadavardnili CanTa aiRo, ciliT uTxra: „ar minda Cemi sikvdilis mere memkvid-
miawoda da hkiTxa: xom araferi mogsvliaTo? mehnaz- reobis gulisaTvis erTmaneTs Tmebi daaglijoTo!“
ma gaifiqra: ra xmaao!? Tavi dauqnia da madloba ga- mehnazma xelsaxocebis yuTidan, romelic mamis sa-
dauxada. im Rames am ambavs dedasa da das mouyva. fa- wolis gverdiT ido, disTvisac erTi xelsaxoci amo-
ramarzis gajgimul dgomas mibaZa da Tavisi dacemis acura da dedam maSin Tqva: am ocdaaTi wlis ganmav-
momenti zustad ganasaxiera. da siciliT CabJirda, lobaSi yofila, erTi sityva mainc geTqva seriozu-
53
8 ÒÂÍÒÌÒ 2007
ÓÚÕËÓÎÒ ÍËÂÅÄÏ
lad? modi, Seni wamlebi dalieo! da gaicina. mehnaz- li atexa, Cai gadascda da axla xveleba autyda. fa-
ma dainaxa, rom dedam wamlis SuSaze metismetad da- ramarzi iZulebuli gaxda, zurgze xelebi Semoebra-
xara Tavi, ise, rom vinmes misi Tvalebi ar SeemCnia. im xunebina misTvis da mere, cremlebis mosawmendad,
saRamos iranSahris quCis saxlis banze dam hkiTxa: xelsaxocis qaRaldic miewodebina. ramdenime dRis
„Seni wiliT ris gakeTebas fiqrobo?“ dis SekiTxvis Semdeg es ambavi fari deidas Svilebs uambo da dei-
pasuxad mezoblis blis totebze miSterebulma daSvilebma imdeni icines, sul cremlebi Rvares. Sua
mxrebi aiCeCa. „jer ar gadamiwyvetiao.“ dam roca sicilSi mehnazma xeli moisva Tvalebze da Tqva:
Tqva, me da Cemma qmarma SesaZloa ufro didi bina vi- „adamiani roca icinis – cremli mosdis, Cai rom ga-
yidoT, bavSvebisTvis cal-calke saZineblebiTo, dascdeba yelSi – isev cremli mosdis, dardiani rom
mehnazs uceb sicili autyda da uTxra: me ki, piriqiT! aris – mainc cremli mosdiso.“ da sam deidaSvils
SeiZleba ufro patara bina viyidoo. da wamodga da kvlav sicili autyda.
banis karisken gaemarTa. „deda tyuilad ki ar ambobs,
Senc mamasaviT xar! SenTan erTi sityvis Tqma ar SeiZ- samzareulos magidasTan dajda da fexebi mopir-
leba seriozulado.“ mehnazma naxevrad Riad dato- dapire skamze daawyo. fexis TiTebi moxara da gaSa-
vebul Zvel xis kars Sexeda, amoioxra da gaifiqra: la. gaifiqra: „axla ratom ar vtiri? fari deida ga-
„es yvelaze seriozuli iyo, rac am bolo wlebSi miT- axsenda, batoni sarhangis dasaflavebis dros ena eb-
qvams.“ moda da winadadebagamotovebiT ambobda: „cremlic
gazqura aanTo da dilidan morCenili Cai gaaTbo. ki aRar damrCao...“ ucxoebi rom wavidnen da Sinaure-
Ffaramarzi rom aq yofiliyo, saTvales moixsnida, xa- bi darCnen, fari deidam Tqva: „mTeli ocdaaTi weli,
verdis naWris naglejiT, romelic mudam jibeSi edo, dRisiTa Tu RamiT, cremli maRvarRvarebina, sakma-
orive minas wmendas dauwyebda da ityoda: „Cai daye- risiao!“
nebidan erTi saaTis Semdeg Sxams gamoyofs, romelic
momwamvlelia.“ faramarzi imis SiSiT, rom Cai, vaiTu, im RamiT, roca telefoniT darekes da batoni
axali dayenebuli ar iyos da mwvanili an salaTis sarhangis gardacvalebis ambavi Seatyobines, meh-
furclebi – dezinficirebulio, sxvagan arc Cais nazs stumrebi hyavda. faramarzs aRmasrulebeli
svamda da arc mwvanils da salaTs Wamda.4 mehnazs oc- direqtori, safinanso ganyofilebis ufrosi da Ta-
dacxra wlis asakSi bevrjer dilidan darCenili Cai visi kompaniis realizaciis ufrosi daepatiJebina
ki ara, roca faramarzi mivlinebaSi iyo, ori dRis wi- colebiT. wveulebamde ori kviriT adre mehnazs yo-
nandeli Caic ki gauTbia da daulevia da arc araferi veldRe eubneboda: „mehnaz, Zvirfaso, es maspinZlo-
damarTnia. ba Zalian Rirseuli unda iyos.“ mehnazma mTeli erTi
axaldaqorwinebulebi rom iyvnen, roca faramar- kvira am stumrobisaTvis iwvala. sami saxis sauzmeu-
zi mivlinebaSi midioda, monatreba rom gausaZlisi li moamzada da oTxi Tavi kerZi. tkbileulobis ma-
xdeboda, saZineblis karadis kars gamoxsnida da fa- Raziidan „asal“5, romelic qalaqis meore mxares iyo,
ramarzis tansacmels ynosavda. daZvelebul Cais ornairi namcxvari iyida, das uTxra, Txileulobis
ganzrax svamda, raTa mowamluliyo, faramarzisaT- maRaziidan „Tavazo“6, romelic mis saxlTan axlos
vis SeetyobinebinaT da isic saswrafod dabrunebu- iyo, fsta da nuSi eyida. faramarzs naTqvami hqonda:
liyo. erTxel, roca faramarzi mivlinebidan dab- „mxolod da mxolod fsta da nuSi! mzesumzira mdid-
runda, mehnazma Tavisi saqcieli tiriliT aRiara. ruli ver ariso.“ stumrebi rom movidnen da das-
faramarzma Tavi gadaaqnia, tuCebi, romlebic im xdnen, faramarzma TvaliT aniSna da mehnazmac samza-
dros mehnazis azriT ulamazesi bageebi iyo amqvey- reulodan Cai Semoitana. faramarzma magidas Sexeda
nad, mopruwa da uTxra: „Zalian daudevari xar, sayva- da mehnazma sauzmeuli aalaga. nuSisa da fesTes
relo.“ ramdenjerme Tavze xeli gadausva, ramdenime WurWeli ki ar gaitana, radgan aRmasrulebeli di-
wamiT gaCumda, Semdeg uceb xeli moaSora da Tqva: reqtoris colma Tqva: „ra gemrieli fstaao!?“ da
„iqneb zarmaci?“ xma da saubris toni Seecvala. „ar faramarzma mehnazs aniSna, WurWeli ar aeRo. oTaxi-
mesmis, Cais dayenebas ra unda? narCenebs specialur, dan samzareuloSi misvla-mosvlisas esmoda, rom ma-
narCenebis Casayrel kalaTaSi Cayri, saCaies cxel makacebi kompaniis saqmeebze saubrobdnen. colebi
wyals samjer gamoavleb, saxexiTa da sarecxi siTxiT mdumared isxdnen da usmendnen. mehnazi fiqrobda,
kargad garecxav, rom Zveli Cais laqebi bolomde mo- ratom ar saubrobdnen qalebi da am dros faramar-
Sordes, mere saCaies gaaSrob, gamxmar Cais Sig Cayri zma uTxra: „sayvarelo, ramdens dadixar? qalbato-
da sul es aris!“ mehnazis gaognebuli saxe rom daina- nebs moewyinaT. modi, dajeqi da esaubreo!“ qalbato-
xa, Sav, xSir Tmebze, romelzec maSin mehnazi fiqrob- nebma zrdilobisaTvis aRniSnes: „qalbatoni mehnazi
da, yvelaze lamazi Tmebia amqveynado, xeli gadaisva. Zalian wuxdebao.“ da daiwyes erTmaneTTan saubari.
„rasakvirvelia, ramdenime dReSi erTxel boTlis sa- mehnazi, roca vaxSamic moitana, magidac aalaga da
recxi jagrisiT saCaies tuCic unda garecxo, xo, kvi- Cai da namcxvaric Semoitana desertad, faramarzis
raSi or-samjer saCaie da narCeni Cais Casayreli spe- gverdiT skamze Camojda. aRmasrulebeli direqto-
cialuri kalaTa qlorSi Cado.“ mehnazma iseTi sici- ris coli kadrebis ganyofilebis gamgis cols Tavi-
54
8 ÒÂÍÒÌÒ 2007
ÓÚÕËÓÎÒ ÍËÂÅÄÏ
si xorceulobis maRaziis misamarTs aZlevda. reali- faramarzma qorwinebis pirvelive wlidan daiwyo
zaciis ufrosis colma ikiTxa: „ukacravad, telefo- bavSvze laparaki. mehnazma jer Tqva: „adre ar aris?
ni sad ariso?“ wavida da dareka, Tavisi Cvili bavSvis Tanac ar vici, ramdeni TviT SemiZlia samsaxuridan
ambavi rom gaego, romelic dedamisTan hyavda dato- gaTavisufleba.“ faramarzma warbebi awia. „adrea?
vebuli. dabrunda, dajda da Tqva: „ar vici, ra sWirs, adamiani imitom qorwindeba, rom bavSvebi iyolio-
gauTaveblad muceli stkiva.“ kadrebis ganyofile- so.“ mere mehnazs Tmebze xeli gadausva da gauRima.
bis gamgis colma Tqva: „pitnis nayeni mieci, saswauls „sayvarelo, dro ar axlovdeba, rom gaTavisufleba-
axdens! kamac, rasakvirvelia, cudi ar ariso.“ aRmas- ze gancxadeba dawero? Cven xom finansuri problema
rulebeli direqtoris colma erTi muWa fsta daya- ar gvaqvs.“ mehnazs ramdenime kviris winandeli amba-
ra patara sufTa TefSze, romelic ramdenime wuTis vi gaaxsenda, ra aRfrTovanebiT acnoba faramarzs,
winaT mehnazs misTvis daedo.“ ar inerviuloT, bav- xelfasi momimateso, da faramarzmac uTxra: „gilo-
SvisTvis sami Tvis asakamde muclis tkivili Cveu- cav. isev dagaviwyda rZis boTlisTvis wylis gamov-
lebrivi ambavia, amas „kolits“ eZaxian, saukeTeso leba.“ quCis TavSi sabaylos patroni aya morTaza am-
mkurnali „graif miqsturaa“. rogorc rom wyali da- bobda: „TviTon pasterizebóli rZis qarxanac ki
gisxams cecxlze! samive bavSvi amiT gavzardeo.“ rea- TqvensaviT ver recxavs boTlebso.“ da mehnazs
lizaciis ufrosis colma sTxova, misTvis daewera im rcxvenoda eTqva, rZis boTlebs orjer vrecxavo.
raRacis saxeli, romelic axla Tqva. mehnazi wamod- erTxel, vidre savse boTlebs macivarSi Sedgamdes,
ga, raTa fanqari da furceli moetana, da gaifiqra: sarecxi siTxiT da saxexiT da meored, boTlebis
„me raze vilaparakoo?“ da yuradReba miaqcia aRmas- daclis Semdeg, sarecxi siTxiT da boTlebis sarec-
rulebeli direqtoris sityvebs, romelic ambobda: xi jagrisiT. kidev bevri ram iyo, risi Tqmac rcxve-
„yurZnis sirTule is aris, rom male fuWdeba. konte- noda sxvebisaTvis.
inerebsac Tu ventilacia ar eqnaT, mTlad uaresi. aravisTvis, dedisTvisac ki ar uTqvams, fara-
Cemi azriT, jerjerobiT Tu niorsa da vaSlze Sev- marzTan gaSorebas vapirebo. aTi-TxuTmeti dRis
CerdebiT, umjobesia.“ faramarzma, safinanso ganyo- winaT faramarzi swored am skamze ijda, romelze-
filebis ufrosma da realizaciis ufrosma daudas- dac axla mehnazs fexebi ewyo da mas usmenda. mehnaz-
tures. mehnazma Tqva: „Cveni kompania ventilaciis ma Tavisi bolo sityvebi Tqva: „mxolod piroba mo-
mqone konteinerebs aqiravebs. Tu moisurvebT...“ fa- meci, vidre binas ar movZebni da saqme ar damTav-
ramarzma mehnazs Tvalebi daubriala, aRmasrule- rdeba, aravis araferi uTxra.“ faramarzma samari-
bel direqtors xveleba autyda, realizaciis uf- le Sua magidaze, saSaqris gverdiT dadga da Tqva:
rosma Tavis cols gadaxeda, majis saaTze miawkapuna „rogorc gindodes. Tumca darwmunebuli var, ro-
da uTxra: „ar adgebi, rom dedaSens daureko? bavSvis gorc yovelTvis, axlac cdebi. magram, simarTle
Wamis droao.“ safinanso ganyofilebis ufrosi gaT- rom giTxra, mec daviRale SenTvis gamudmebuli
lil kitrs marils ayrida. mehnazma aRmasrulebeli swavlebiTo.“ mehnazma jer faramarzs Sexeda, mere
direqtoris colis fstas naWuWebiT savse TefSs Cais finjans mis xelSi. ecada, sxva rameze efiqra.
mohkra Tvali da wamodga. fexisgulebi ubJuoda. gaaxsenda, rom am finjnebis ori servizi hqonda na-
stumrebi ukve wasuliyvnen da mehnazi samzareu- yidi, erTi TavisTvis, da erTic – dis qorwinebis
loSi WurWels recxavda. faramarzma uTxra: „Zvir- wlisTavisaTvis.
faso, araCveulebrivad umaspinZle. mxolod lobios
cotaTi aklda moxarSva. qaTamsac, Cemi azriT, cota finjnebs gazeTis qaRaldSi axvevda da yuTSi aw-
meti niori hqonda. momavlisTvis geubnebi. marTla! yobda. faramarzi samzareulos bars Camoyrdnoboda
Tu sxva dros sityva Camovardeba, Zalian gTxov, di- da mehnazs Sescqeroda. mehnazma Tqva: „molais saxe
reqtoris Tvalwin ar isaubro. qalebi rom samsaxu- unda dagenaxa, roca gaigo, rom sakredito ganyofi-
ris saqmeebSi erevian, ar moswonso.“ mehnazi cal lebis ufrosad Cemi daniSvnaa gadawyvetili! kinaRam
xelSi saxexiTa da meore xelSi qafiT savse WiqiT on- infarqti daemarTa! saCuqris SesafuTi qaRaldi sad
kans miaSterda. swored am dros iyo, telefonma rom aris?“ wavida da qaRaldi saZineblidan gamoitana.
dareka da batoni sarhangis gardacvalebis ambavi „varjavandi dampirda, rom, rac ar vici, maswavlos.
acnobes. mehnazs xelidan Wiqa gauvarda da tirili miTxra, rom aT dReSi viswavli! finjnebi ratom amo-
autyda. iRe yuTidan? qaRalds ratom acli?“ faramarzma
uTxra: „ase, Sen rom gqonda gaxveuli, aucileblad
CaidanSi wyali duRda. mehnazi wamodga, Cai daasxa gatydebodao.“ mehnazma faramarzis xelebs Sexeda,
da isev dajda. gaifiqra; „realizaciis ufrosis bav- romlebic didi rudunebiT finjnebs qaRaldSi xe-
Svi axla netav ra xnisaa? netav isev awuxebs muclis laxla axvevdnen. roca saqmes morCa, yuTs Tavi daa-
tkivili? deida farim ratom iTmina ocdaaTi weli? xura da Tqva: „saCuqris SesafuTi qaRaldi momeci!
albaT bavSvebis gamo. aRmasrulebeli direqtoris webovana sad aris? xo, raRacas ambobdi. varjavandma
cols netav fsta isev uyvars? aduRebul wyals isev kidev ra Tqva?“ mehnazma webovana samzareulos bar-
svams? ra kargia, rom bavSvi ara myavs!“ ze moisrola da gavida.
55
8 ÒÂÍÒÌÒ 2007
ÓÚÕËÓÎÒ ÍËÂÅÄÏ
faramarzi jer kidev saubrobda. „ki. yvela cdeba. „momenatrebi.“ atirda. fanjara daketa, farda Camo-
Cemi Secdomac is iyo, megona, Seni Secvla SemeZlo.“ afara da saZinebeli oTaxidan gavida. samzareulos-
mehnazs gaaxsenda, rom misi dis finjnebidan erTi ga- ken mimavalma iribad dakidebuli suraTi gaaswora.
texili iyo. faramarzi skamidan wamodga da fanja- patara samzareulo kargad iyo ganaTebuli. TeTri
rasTan axlos dadga, mehnazs zurgi aqcia, jibeSi xe- farda ekida, romlis bolozec simins vaSli, sazam-
lebi Caiyo da Tqva: „iseTi qali unda momeyvana co- Tro da forToxali amoeqarga. samzareulos niJaris
lad, romelic evropeli qalebis mibaZvis, kompania- zemoT dakidebuli karadidan, romlis karebzec na-
ze gamudmebuli fiqrisa da amdagvar sisuleleebSi ir-nairi saWmlis ferad-feradi suraTebi hqonda
warmatebis nacvlad ojaxze izrunebda.“ mehnazma ga- mikruli, Wiqa gamoiRo. Caidans naqsovi xelsaxoci
ifiqra: „srulad rom hqondes, erT Cems finjans miv- aacala, Cai daasxa da Wiqa samovris onkanis qveS dad-
cem.“ faramarzi Semobrunda da mehnazs Sexeda, rome- ga. xelsaxocze ori aso – M. da S. – iyo amoqarguli.
lic Cais finjans miStereboda. mere xeli gaiwoda, orkacian magidas moujda da gaifiqra: „ase ratom
skamze gadakidebuli pirsaxoci aiRo da ironiulad moxda?“
CaiRima „naTelia! im qalis abanos pirsaxoci, romlis
azri da gonebac ojaxis gareTaa, samzareuloSia da sami dRis winaT am magidasTan rom isxdnen, vidre
samzareulos nivTebi – abanoSi!“ mehnazma TavisTvis simini laparaks daiwyebda, majidma Jurnali „Taimi“
Tqva: „RmerTo, damexmare, rom araferi vTqva, damex- magidaze moisrola da Tqva: „savsebiT marTals am-
mare, simSvide SevinarCuno. damexmare, sxva rameze bob! me uyuradRebo var! arc Seni naqargebisa da naq-
vifiqro!“ pirsaxocs Sexeda, romelic faramarzs sovebis naxvis dro maqvs da arc SenTvis yoveldRe
ekava xelSi. ori Tvis winaT faramarzs rom uTxra: yvavilebis motanis, Seni kerZebisa da diasaxlisobis
„Tqveni SekveTis registraciis sistema swori ar qebis da sasiyvarulo leqsebis kiTxvis Tavi. CemTvis
ariso“, – faramarzma ironiulad CaiRima: „marTla?“ aranairi mniSvneloba ar gaaCnia, Rame axalgamoc-
mehnazma Tqva: „damijere, marTals vambob. Cvenc es vlil, dauToebul TeTreulian sawolSi daviZineb
gvawuxebda, sanam gavigebdiT, rom...“ faramarzma si- Tu iatakze dafenil uTeTreulo leibze!“ da Jurna-
cili atexa da mehnazs loyaze uCqmita. „SekveTebis li isev xelSi aiRo. simini majidis sityvebze atirda
registraciis specialistma patara qalbatonma aba- da Tvalebze xeli moisva. wuxandeli satelevizio
nos pirsaxocebi gamocvala?“ seriali gaaxsenda. vidre coli ityoda: „Tu asea,
mehnazi isev pirsaxocs uyurebda, romelic fara- vfiqrob, ukeTesia, gavSordeTo,“ qmarma maSinve ga-
marzs ekava xelSi. faramarzi isev laparakobda. meh- daifiqra. majidma amjerad Jurnali daxura, magida-
nazi wamodga da samzareulodan gavida. meore di- ze dado, simins Sexeda da Tqva: „isev savsebiT mar-
liT kompaniaSi dareka da erTi dRiT Tavi gaiTavi- Tals ambob! savsebiT geTanxmebi! magram gTxov, vid-
sufla. faramarzi am dros Semosasvlelis sarkeSi re saregistracio biuroSi wavsulvarT da yvelafe-
Tmas ivarcxnida da Tqva: „Seni ojaxisTvis samsaxur- ri damTavrdebodes, aravis araferi uTxra! Cveni de-
Si erTi dRec ar gagicdenia, axla rogor moxda, debis wivil-kivilisa da tirilis Tavi ara maqvs.“ wa-
rom...„ mehnazi abazanaSi Sevida, kari miixura, iatak- modga da samzareulodan gavida. SemosasvlelSi pi-
ze dajda da TavisTvis Tqva: „ra kargi vqeni, rom mu- jaki Caicva da Tqva: „xval binis gayidvis Taobaze
Saobas Tavi ar davanebe! ra kargia, rom bavSvi ara gancxadebas Sevitan.“ majidi rom wavida, siminma
myavs! mamaCems rom CemTvis fuli ar moeca?“ binis ka- Jurnal „Taims“ Sexeda. erTi ojaxis Sav-TeTri sura-
ris mixurvis xma rom gaigona, adga, saxeze wyali Se- Ti iyo: deda Cvili bavSviTa da patara biWiT, romlis
isxa da abazanidan gamovida. wina dRes gancxadebebis erTi xelic mamas CaebRuja da meore xelSi ki – saTa-
gazeTidan binebis yidva-gayidvis aTi-oci biuros maSo daTunia eWira. damtveril da qvebiTa da aguris
misamarTi da telefonis nomeri hqonda amowerili. natexebiT mofenil miwaze ori Cemodani ido. ukana
xedze naxevrad dangreuli Senoba moCanda. fotosu-
Cais finjani aswia da Tqva: „me gamimarjos da Cems raTis qvemoT ewera: „berlini, 1945 weli.“ siminma Ta-
koxta binas!“ da gaciebuli Cais bolo ylupi dalia. vi magidaze Camodo da aqviTinda.
patara bina, romelic im diliT vanaqis moednis mxa-
res naxa, am or kviraSi nanax yvela binas sjobda. er- samzareulos magidis ukana kideze dadgmul Cais
Ti saZinebeli, mzis mxares, uxmauro da xeebian quCa- Wiqas Sexeda, romelic jer kidev savse iyo. Cais ba-
ze. saZineblis fanjris win mdgari mtirala tirifi giT Seexo da saxe moeRuSa. wamodga, saCaie samovri-
gaaxsenda da gaeRima. dan aiRo, WurWlis sarecx niJaraSi mdgar patara sa-
wur kalaTaSi Cacala, wyali gamoavlo da axali Cai
daayena. isev magidas miujda da gaifiqra: „ase ratom
2 moxda? wina kviramde xom yvelaferi kargad iyo. im
dResac araferi mqonda naTqvami da uceb gabrazda.
simini Ria fanjarasTan dadga da mtirala tirifs mxolod is vkiTxe, es ramdenime dRe sadilad Sin ra-
Sexeda. erTi totisken xeli gaiwoda da Cailaparaka: tom ar modioda. ubralod, masze mefiqreboda, ga-
56
8 ÒÂÍÒÌÒ 2007
ÓÚÕËÓÎÒ ÍËÂÅÄÏ
reT nayid saWmels misTvis araferi evno. naqargebsa aiRo, erT saRamos deida da deidis qmari stumrad
da sasiyvarulo werilebze vin Tqva rame, ase rom da- movidnen. dedam mosamsaxures uTxra: „Cais langari
metaka.“ majidis sityvebi rom gaaxsenda, tirili au- simins mieci, iman Semoitanoso!“ siminma sastumro
varda. wamodga da macivris Tavidan xelsaxocebis oTaxis ukan langriT xelSi mdgarma gaigona, deida-
yuTi aiRo. iqve SefuTul saCuqars mohkra Tvali da misma rom Tqva: „xuTi weli Tvalis daxamxamebaSi ga-
gaifiqra: „mariams ra uWirs! guSin rom velaparake, ivlis. Tanac, niSnoba da qorwili SegviZlia axlave
ra bednieri iyo. erTi kvirac ar aris, rac bavSvi da- gadavixadoT da erTad gavuSvaTo.“ umcrosi da si-
ibada da sul Cemi biWi, Cemi biWi gaiZaxis. misi qmari mins Tavze waadga da miaCerda. „ras usmen? ginda giT-
telefonSi rogor xiTxiTebda.“ saCuqris Sekvra ma- xra, ra moxda?“ siminma daucacxana: „wadi, daikarge!“
civridan aiRo da ram- da daejRana da uTxra:
denime wuTiT miaSter- „Seni Zvirfasi majidi
da. „netav vinmem rZis amerikaSi midis!“ simi-
gamaTbobeli boTli ar nis mama mis amerikaSi
miutanos.“ saCuqari ma- wasvlas ar daTanxmda.
gidaze dado, skamze Ca- `Teqvsmeti wlis go-
mojda, xels nikapi Ca- gos ojaxidan Sors,
moayrdno da Cafiqrda. ucxo qveyanaSi was-
„netavi bavSvi gamCeno- vlas ra azri aqvs? ki-
da. bavSvi rom myolo- dec rom gaTxovdes.
da, saqme aqamde ar mivi- majidi gana ramdeni
doda.“ xelsaxoci Tva- wlisaa? Tvrameti
lebze moisva da fiqri wlis biWma patara ra-
ganagrZo: „mariami da mec rom moaxerxos,
misi qmari, romlebic egec didi ambavia. ara!
erTmaneTisTvis ucxo- niSnobac ar iqneba. ar
ebi iyvnen, ase bednie- minda, rom Cems gogos
rad unda cxovrobdnen daniSnulis saxeli
da me da majidi ki... “ hqondes. majidi mSvi-
dobiT rom dabrunde-
simini da majidi de- ba, maSin vilaparako-
idaSvilebi iyvnen. bav- To.“ simini ramdenime
SvobaSi naTesav bav- dRe tiroda. dedamis-
SvebTan erTad roca ma ramdenic aimeda,
TamaSobdnen, majidi „dabrundeba Svilo!
yovelTvis winamZRoli èõïüâïîò ïäåáìïíæîå ìäëâòíìêò Tvalis daxamxameba-
iyo. simini ki, rogorc sac ver moaswrebo.“
yovelTvis, male rom deidamisi ramdenic
daiRleboda, gancalkevebiT dajdeboda da majids dahpirda: „iseTi qorwili gadagixadoT, mTeli Tei-
Sescqeroda, romelic gamudmebiT darboda, yviroda rani gaSterdeso!“ mainc araferma uSvela. vidre
da mbrZaneblobda. aTi-Tormeti wlisani iyvnen, ro- erT dRes, tirilisas, mTeli gawiTlebisa da gaTeT-
ca majidi biZia sadeyis TuTis xidan Camovarda da xe- rebis mere Cailaparaka: „deida, iq rom moiyvanos co-
li moitexa. vidre majidi saavadmyofoSi waiyvanes, li, maSin?“ dedam da Svilma majidis dedas gadaxe-
xeli TabaSirSi Causves da ukan daabrunes, simini Se- des. majidis deda wamodga da doinji Semoirtya:
uCereblad tiroda. RamiT ki gaigona, deidamisma de- „ra? Cems unebarTvodac coli SeirTos? egRa mak-
damiss rogor uTxra: „sawyali simini, majidi rogor lda! Svili imisTvis gavzarde, rom ucxo gogo mo-
uyvarso.“ Semdeg orma dam CurCuli daiwyo da maTi miyvanos Sin? deidaSeni ver gicvniao!“ da simins
sicilis xmac gaisma. im dRis Semdeg simini, rogorc gulze moeSva.
ki majids dainaxavda, gawiTldeboda da im adgili- majidi farvardinis7 Tvis bolos wavida amerika-
dan gaipareboda xolme. erTxel, roca dedis daJine- Si, simini ki xordadis8 Tvis damamTavrebel gamoc-
bis mere majidTan mivida, raTa maTematikuri amoca- debSi ver gavida. deidam uTxra: „Tavze Semogvlebia!
nis amoxsnaSi daxmareboda, majidma hkiTxa: „sicxe rac iswavle, isic sakmarisiao!“ dedam ki akoca da
gaqvs?“ siminma rogorc ki uTxra: „arao“, majidma ma- uTxra: „axla ukve mziTvis samzadiss unda SevudgeT,
Sinve miaxala: „aba, ra pamidoriviaT gawiTlebuäxa- Cemo sicëcxle! ganaTleba kacma unda miiRos da ki-
ro“ da im dRis Semdeg simins „pamidori“ Searqva. si- dec iRebs. yvelas Tavisi saqme aqvso.“
minic Tavis mxriv darwmunda, „ueWvelia, vuyvarvar, xuTi weli, vidre majidi amerikaSi imyofeboda,
rom metsaxeli Semarqvao.“ roca majidma atestati siminma mziTvis mzadebaSi gaatara. yvelanair kur-
57
8 ÒÂÍÒÌÒ 2007
ÓÚÕËÓÎÒ ÍËÂÅÄÏ
sebzec dadioda, rasac ki qalTa Jurnalebi rekla- kaSi swavla xumroba ki ar ariso.“ mere ki, siminis da-
mas ukeTebdnen. saWmlis keTeba da tkbileulis cxo- naRvlianebuli saxe rom dainaxa, gulSi Caikra, ako-
ba iswavla, qargvas da kervas daeufla. ramdenime ca da uTxra: „ar inerviulo, yovelTvis mokiTxvas
dRe laqebis amoyvanis kursebzec iara, romelic or giTvliso.“
axalgazrda qals hqonda gaxsnili. kursebze mosia- im dRes, roca majidi amerikidan unda Camosuli-
rule qalbatonebi ambobdnen, rom maswavlebeli yo, dedam ufleba ar misca, rom mis dasaxvedrad ae-
qmars iyo gaSorebuli, da meore axalgazrda qali ki, roportSi wasuliyo. „Cemi disSvilia, Cemi Tvalis
romelic zedamxedveli iyo da gadasaxadebs agro- Cinia, magram saWiro ar aris, Tavi daimciroo.“ simini
vebda, qmris gulisaTvis yursac ar ibertyavda. si- iZulebuli gaxda ambebi disgan Seetyo, romelic bi-
minma es ambebi dedas rom uambo, dedam uTxra: „saWi- Zia sadeyis manqanaSi Camxtariyo da sxvebTan erTad
ro ar aris, rom kidev iaro! magnairi qalebi adamians wasuliyo majidis dasaxvedrad. swored dam Seatyo-
gonebas ubneveno!“ da siminma ifiqra: „dedaCemi mar- bina, Tu ramdenad gamocvliliyo majidi. Tma gai-
Tals ambobso.“ zarda, wveri mouSva da cotac gasuqda. siminma ikiT-
xa: „Cemze araferi ukiTxavs?“ dam Tvalebi moWuta.
samovari TuxTuxebda. simini adga, Cai daisxa, Wi- „im aurzaurSi, mis fexebTan rom cxvars klavdnen,
qa aiRo da samzareulodan gavida. saZinebel oTaxSi deida Seusvenebliv kocnida da `Seni Wirime, Sen ge-
Sevida. oTaxSi yvelaferi mowesrigebuli iyo da Ta- nacvales~ uZaxda da bicola esfands9 ukmevda, Senze
vis adgilas ido. tualetis magidaze dalagebuli vin fiqrobda, rom majids efiqrao?“ siminma uTxra:
sunamoebis boTlebidan dawyebuli, komodze saaTiT, „kargi! mere? deidasTan saxlSi rom waxvediT, mere
wylis tolCiT, WiqiTa da taxtis gadasafarebelze ra moxda?“ da siminis tualetis magidis win dadga da
dawyobili majidis nacrisferi satinis piJamoebis sunamos boTlebsa da patara faifuris figurebs Se-
CaTvliT, romelzec ori cisferi da vardisferi aso xeda. erT-erTi sunamo aiRo da siminisaken Semob-
M. da S. iyo amoqarguli. is dRe gaaxsenda, roca tax- runda. „es Cemi iqneba?“ siminma uTxra: „Seni iyos!
tis gadasafarebeli qargvis maswavlebels aCvena. Cemze araferi ikiTxa?“ da karisaken wavida. „ratom
Suaxnis maswavlebelma hkiTxa: „siZe batonma icis, ara, ikiTxa. sadilobisas me miTxra: „rogor galama-
rogor emzadebio?“ da simini gawiTlda. zebulxar. pamidori rogor ariso?“ saRamo xans si-
mini, mama da deda wavidnen majidis sanaxavad. siminma
simini dedis da deidis daJinebuli TxovniT ram- Tavisi Sekerili kaba Caicva: vardisferi zedatani
denime striqonian werils werda da deidas aZlevda, fuSfuSa mklavebiTa da nakecebiani koWebamde qveda-
majidisTvis rom gaegzavna. mxolod gamarjoba, ro- bolo. deidas saxlSi xalxmravloba iyo, mTeli naTe-
gora xar, aq axali araferia da mand axali ra aris ya- savebi iq iyvnen Tavmoyrilni da siminma erTi-ori
idisa. erT dRes, roca mamam gaigo, siminma majids we- sityvis garda majidisTvis verafris Tqma ver moa-
rili miswerao, mTeli ambavi atexa. „jer araferi xerxa. is winadadebebi, romlebic ramdenime kviris
momxdara, werilebis weras ra azri aqvso?“ siminis winaT kargad daizepira da sarkis win daamuSava, ara-
dedam da deidam Tavebi daxares da Tqves: „marTals ferSi gamoadga. deidam yvelas Tvalwin simins ram-
ambobTo.“ mama rom oTaxidan gavida, deidam simins denjerme akoca da uTxra: „Cem lamaz rZals Semovev-
uTxra: „midi, gaiqeci da werili moitane! kacebs ra leo.“ majidic yvelas esaubreboda, ucinoda da si-
esmiT? Tanac, rasac wer, Zalian mSraladaa. im ucxo minma TavisTvis gaifiqra: „RmerTs Zalian vyvarebi-
qveyanaSi Cems Svils cota dardi aqvs? ufro lama- var, amisTana qmari rom margunao.“ ramdenime dRis
zad ar SegiZliao?“ siminma hkiTxa: „ki, magram ra dav- Semdeg da siminis oTaxSi taxtze Camojda da uambo:
wero, deida?“ majidis deidam uTxra: „ra vici, aba? „daie xanums gamovtyue es ambavi! deidam majids uT-
amden Jurnals rom kiTxulob, raSi gargia? raime da- xra, SenTan calke laparaki mindao. daie xanumi kars
were, rom Cems biWs guli gaunaTdes! cota imedi mie- ukan ayuradebda. Tavidan veraferi gaigo. mxolod
ceso!“ siminma cisfer da vardisfer qaRaldebze deidas CurCuli ismoda. daie xanumi im yuris apa-
Jurnalebidan literaturuli monakveTebis gadmo- rats, deidam rom uyida, kidev ver SeeCvia da...“ simin-
wera daiwyo. furclebis kuTxeebSi vardebsa da san- ma, dis gverdiT taxtze rom iyo Camomjdari, uTxra:
Tlebs TviTonve xatavda. majidis deda werils iReb- „xo kargi, kargi, mere ra moxda?“ siminis da adga da
da, garSemo mimoixedavda, siminis mama Tavze rom ar oTaxSi siaruli daiwyo. „ra gindoda, rom momxdari-
wasdgomoda, dakecavda, CanTaSi Caidebda da ityoda: yo? majidma yvirili atexa, rom jer iranSi fexi ar
„es ukve sul sxvaao.“, mere siminis dedasTan erTad damidgams da ukve lukma momimzadeTo! Tanac vin?
icinoda. es xuTi weli majidi iranSi ar Camosula. si- gogo, romelic konkiasaviT icvams!“ siminma iseTi
minis deida ambobda: „rom Camovides, gaurkvevloba- tirili atexa, da gaocebuli miaSterda. mivida da
Si Cavardeba. sjobs, darCes da swavlas male morCe- simini gulSi Caikra: „axla ase ratom ganerviuldi?
so.“ ramdenjerme, roca siminma SeparviT hkiTxa, ma- kargi rameebic Tqva. Tqva, simini CemTvis dasaviT
jidma Cems Sesaxeb rame moiwera Tu arao, deidam uT- ariso, Tanac Zalian Semcdara, tansacmeli Tu dagi-
xra: „Cems biWs Tavis mosafxani dro ar gaaCnia! ameri- wuna. Cemi azriT, Zalianac lamazia, roca aRar gen-
58
8 ÒÂÍÒÌÒ 2007
ÓÚÕËÓÎÒ ÍËÂÅÄÏ
domeba, me Cavicvam!“ siminma da oTaxidan gaagdo, ka- tomara sasuqi saxlidan rogor gaitana. mamaSenma
ri Caketa, wavida da kuTxeSi iatakze dajda. itira da rom gaigos, erT aliaqoTs atexso.“ simini dedas ga-
inerviula, itira da ifiqra. „albaT, konkiac, tan- amxnevebda. zogjer mebaRe aya moradis mxares iWer-
sacmlis mojadoebis vada rom daumTavrda, wavida da da da zogjer nanes icavda. cdilobda, mamamisis si-
samzareulos buxars miujda, CemsaviT iyoo.“ ZunwisTvis yuradReba ar mieqcia. mere brinjis an sa-
TviT siminis dac ver mixvda, ra SeiZleboda mom- laTis momzadebis sababiT dedas emSvidobeboda da
xdariyo, roca momdevno kviras majidi ded-mamiT xe- deidis saxlis nomers krefda. majidis deda kiTxu-
lis saTxovnelad movida. simins ise uxaroda, ara- lobda: „wuxel ra WameT? dRes sadilad ras akeTeb?
fers CasZiebia. erTi kviris Semdeg, imis gamo, rom dedaSenisa ra ismiso?“ da simini wuxandeli vaxSmisa
das siminis qorwilSi grZeli TeTri kabis Cacma un- da dRevandeli sadilis, mamis uxasiaTobis da nanes
doda, debs Cxubi mouvidaT. siminma kari gaijaxuna da mebaRis davis ambavs axla deidas uyveboda. deida
da gavida. ver gaigona, dam rom miaZaxa: „yvela, visac eubneboda: „Cemi daa da Cemi Tvalis Cinia! magram
patarZlis mamis fuls Sehpirdebian, urCxulzec ki qmars rogor unda moeqces, xom vera da ver iswavlao.
daqorwindebao!“ mamaSens Cemnairi coli unda hyoloda, maSin gaigeb-
niSnobis dRes siminma zewrebiT, taxtisa da magi- dao. aba miTxari, erTi mTeli es qoneba visTvis un-
dis gadasafareblebiT savse Cemodani majids aCvena. dao?“ mere simins emSvidobeboda da siminma icoda,
yvelaferi Tavisi moqarguli, Sekerili da moqsovi- rom sul cota, ormocdaxuTi wuTi dedisa da deidis
li iyo. majids sicili autyda: „xumrob? es yvelafe- telefoni dakavebuli iqneboda. sadilad zogjer
ri romel binaSi ginda daatioo?“ siminma yvelaferi evropul kerZs amzadebda, zogjer – iranuls. ufro
erT saZineblian binaSi daatia, romelic deidam da xSirad erTsac da meoresac. majidi metwilad usit-
deidis qmarma saqorwilo saCuqris saxiT majidsa da yvod Wamda da magididan dgeboda. xandaxan ityoda:
simins uyides. amas wignebi, Jurnalebi da kasetebi „lazania10 Zalian gemrieli iyo. broweulis wvniani
daemata, romelic majidma amerikidan Camoitana da raRatom gaakeTeo?“ sadilobis an vaxSmobisas yo-
qandakebebi, sayvavileebi, faifurisa da brolis velTvis gazeTs kiTxulobda da siminis SekiTxvebze
WurWeli, romlebic am xuTi wlis ganmavlobaSi Tvi- da dRis ambebis Txrobisas „ki“ an „araTi“ an Tavis
Ton iyida, an saCuqrad miiRo. sazurgeebze, savar- daqneviT pasuxobda. siminma deidasTan rom majidis
Zlebis saxelurebze, magidebze, televizorsa da gulgrilobasa da uyuradRebobaze daiwuwuna, dei-
magnitofonze ferad-feradi naqargebi gadaafina da dam ase uTxra: „ar SeimCnio, simin! majidi amerikul
fardebis boloebic Semoqarga. mouwesrigebel da marto cxovrebas aris miCveulio.
cota dro unda, vidre SenisTana meojaxe da xelova-
saZineblidan gamovida. carieli Wiqa samzareu- ni qalis fass gaigebdes. yvelaferi kargad iqneba,
loSi waiRo, niJaraSi garecxa, wyali gaavlo da Svilo. cota moiTmine da mogvardebao.“ mere Tavs
plastmasis wiTel WurWlis saSrobSi Cado. Semdeg siminis yurTan miitanda da ekiTxeboda: „am TveSic
niJaris garSemo, romelic Zalian arc iyo dasvele- araferiao?“ simini Tavs gaaqnevda da rcxvenoda, de-
buli, CvriT SemoamSrala. Cvari rafasac gadausva idisTvis eTqva, rom majidi ambobda: jer bavSvebis
samovramde. TviTonac icoda, drois gawelva undo- gaCena adreao.
da. majis saaTs daxeda da gaifiqra: „ramdenime dRis
winaT, am dros vaxSams vamzadebdi.“ im ybadaRebuli samzareulos tilo garecxa, gawura da WurWlis
dRis Semdeg, roca ganSorebaze ilaparakes, majids sarecxis zemoT, kavze Camokida. Tvali mariamis sa-
Sin arc vaxSami uWamia, arc sauzme da arc sadilis- Cuqars mohkra. saRamos megobarTan wasvla hqonda
Tvis mosula. simins is dReebi gaaxsenda, roca dRis gadawyvetili. ifiqra: „xom ar damereka, raime mize-
ganrigi mTlianad datvirTuli hqonda. zi meTqva da ar wavsuliyavio.“ eSinoda, rom maria-
mis da misi bavSvis naxvis Semdeg ufro metad danaR-
diliT, roca majidi samsaxurSi midioda, simini vliandeboda. „Tanac, majidze rom mkiTxos, ra vuT-
sauzmis WurWels recxavda da saZinebels alagebda. xrao?“ icoda, umciresi tyuilis Tqmisas yurebamde
Semdeg abazanaSi Sedioda. iatakze dagdebul maji- wiTldeboda da gulis fancqali ewyeboda. deda am-
dis pirsaxocs iRebda, kbilis pastas Tavs axuravda, bobda: Cemi gogo me da Cems das dagvemsgavsa. wyaros
onkanis garSemo mimofantul piris sapars saSuale- wyaliviT sufTaao. da deida udasturebda, Cvens
bebs krefda, abazanasa da pirsabans recxavda, aSrob- ojaxSi orpiroba da mliqvneloba wesi arasodes yo-
da da mere dedamiss urekavda. eubneboda, guSin vax- filao.
Smad ra Wames, dRes sadilad ris gakeTebas apirebs
da deda ki Tavisi saxlis ambebs uyveboda. „mamaSeni maTi qorwinebidan eqvsi-Svidi Tve rom gavida,
isev marcxena fexzea amdgari! ambobs, saaxalwlod erT dRes siminis deidam Tqva: Cveni lamazi rZali
saxlis SeRebva saWiro ar ariso. Zviri dajdebao! na- Tavis gemriel lazanias rodis gaakeTebs, rom dag-
ne aya morads gadamterebia, qurdobso! ambobs, Cemi vpatiJoso. siminma: am paraskevs ivargebso? deidam:
TvaliT davinaxeo, ramdenime qoTani pitna da erTi „mSvenieria! ise moaxerxe, rom mamaSenic aucileb-
59
8 ÒÂÍÒÌÒ 2007
ÓÚÕËÓÎÒ ÍËÂÅÄÏ
lad iyos. didi xania, ar minaxavso. `majidis dedam, da. onkani gaaRo, xel-piri daibana da gaifiqra: „gu-
rogorc yovelTvis, siminisa da majidis saxlSi Sinwindels mere sul vtiri. netavi dedaCemTan an
mosvlisas Cvevad hqonda, binis yvela kuTxe moiara deidaCemTan dalaparakeba SemeZlos.“ am ori dRis
da majidis Tvalwin Tqva: naxe, naxe, ra gemovnebiTaa ganmavlobaSi erTaderTi, rac majidma simins uT-
yvelaferio! siminis dedam daamata: „Cems gogos ge- xra, is iyo: „dedaCvenebisTvis ramis Tqma ar gabe-
movneba ar daewuneba, magram dasanania, rom cota doo.“ da siminma RmerTs madloba Seswira, rom de-
patara bina aqvTo.“ da orma dam siminis mamas gada- damisi da misi da CrdiloeTSi iyvnen wasulebi. on-
xeda, romelic „niu zuiqs“ marjvnidan marcxniv kani rom daketa da pirsaxoci saxeze daifina, Tavis-
Slida. siminis dam sicili atexa. „pataraa? Cems Tvis Tqva: „magram ucnauria, rom am or dRes deida-
oTaxze didi kia da amaze didi raRad undaTo?“ de- mac ar dareka.“ pirsaxoci Camokida da fiqri ganag-
dam da deidam siminis das Tvalebi daubriales da rZo: „SeiZleba majidma raime mizezi moifiqra, SeiZ-
deidam Tqva: „cxovrebis dasawyisisTvis Zalianac leba uTxra, rom Cveni telefonia gafuWebuli, an-
kargia! RvTis wyalobiT, majidma Tu kompania aamu- da, sulac, seriozulad arc ki fiqrobs, mxolod
Sava da saqmeSi gaumarTla, ufro didi binac das- undoda, rom daveSinebine.“ amis gafiqrebaze TiT-
WirdebaTo.“ mere siminis mamas Sexeda. „majidma qos cota gulze moeSva, wavida da mariams daureka.
giTxraT, rom samSeneblo kompaniis Seqmnas apireb- „gavcivdi, meSinia, Seni patarac avad ar gaxdes.“ ma-
so?“ siminis mamam majidis mamas gaxeda. majidis mama riams ar dauZalebia, samagierod, mTeli TxuTmeti
xilis TefSSi leRvs calke awyobda da Wamda. maji- wuTi axaldabadebuli bavSvis sigrZeze, wonasa da
dis dedam simins, romelic Cais sTavazobda stum- gonebaze ilaparaka. siminma yurmili dado da Ta-
rebs, uTxra: „Sen Semogevle, Svilo. eqimma miTxra, visTvis Cailaparaka: „maSin rom davfexmZimebuli-
bevri Cai ar dalio. wnevisTvis cudiao.“ mere isev yavi...“
siminis mamas miubrunda. „ara, saqme ise ki ar aris, aya moradma simins baRis kari gauRo, miesalma da
rom, RmerTma nu qnas da, Cems Svils rame sWirdebo- uTxra: „qalbatoni deidaTqvenTan erTad maRla
des an usaxsrod iyos, magram mainc, Tqvenc Tu Seu- ariso.“ saxlis winkaramde siminTan erTad amovida
amxanagdebodiT, majidisTvisac meti imedi iqnebo- da Tan erTTavad nanes aZagebda. saxlis kari siminis
da da TqvenTvisac – saimedo Semosavali.“ siminis dam gaaRo da uTxra: „dedas da deidas isev TaTbiri
mamam majidis mamas Sexeda, romelic jer kidev aqvT! me mgoni, Senze da majidze.“ vidre simini kibe-
leRvs awyobda. mere siminis dedas gaxeda. „sadilis ze avida da dedis oTaxs miaRwevda, dam yvelaferi
araferi ismiso?“ simins „lazanias“ garda „mirza ya- uambo, rac ki kars ukan moesmina. „ar vici, ra xdeba.
semi“11 da „zereSq folou qaTmiT“12 hqonda momza- deida sul gaiZaxis, Cems Svils ekuTvnis! Cveni Se-
debuli. pamidvris salaTa ki vardis formiT daeW- Tanxmeba es ar iyo. Sen TviTon momeci amis pirobao!
ra. dedam da deidam yvela saWmeli gasinjes da si- dedac sul tiris da ambobs, ra vqnao? sul imas gai-
mins namzadi Seuqes. nasadilevs siminma Cai da Tavi- Zaxis, me ra SuaSi var, erT groSsac ar mivcemo! Sen
si momzadebuli cercvis namcxvari da fahlava moi- ras fiqrob, saqme raSi unda iyos?“ siminma das Sexe-
tana. majidi mamamisTan da siminis mamasTan im kompa- da da mxrebi aiCeCa. „ra vici, albaT, isev mamas siZun-
niis Taobaze saubrobda, romlis daarsebac undo- wis ambebi unda iyos! dedas da deidas meqaSi mogza-
da. siminis mamam Tqva: „RmerTmani, me TviTon imdeni urobaze gajiqdeboda.“ mere dedis oTaxis kari Sea-
Tavsatexi maqvs, rom...“ siminis deida wamoxta, cer- Ro da Sevida. dedam qaliSvils rom Tvali mohkra,
cvis namcxvris TefSi magididan aiRo, majids gau- xelsaxoci swrafad moisva Tvalebze da gaiRima. de-
woda da uTxra: „xedav, ra xelovani coli gyavs? ida dabRverili iyo. siminma ifiqra, gavaxarebo,
aseTi gemrieli cercvis namcxvari Tu giWamia?“ si- sxvadasxva ambebs mied-moedo da bolosdabolos
minis dedam Tqva: „mis patara da Tanabar zomebs Se- Tqva: „jer mTlad darwmunebuli ara var, magram, me
xede! gegoneba, formebSia gakeTebulio!“ majidma mgoni, rom eqimma analizebi daminiSna.“ dedam daRe-
cercvis namcxvars Sexeda da Tqva: „maT ra, formeb- buli piri mokuma da ZaliT gaiRima. majidis dedam
Si ar acxobeno?“ siminis das sicili autyda.“ ara, ramdenjerme Caaxvela da mere daiyvira: „nane! gi-
majid, Zvirfaso, amas Cveni Zvirfasi simini Tavisi lanSi waxvedi Cais dasakrefado?“ meore dRes ana-
lamazi xelebiT saTiTaod akeTebso.“ majidma jer lizebis Semdeg dedasTan wavida da itira: „uSvilo
dedas Sexeda, mere – simins, mere ki cercvis nam- xom ara varo?“ dedam daaimeda: „ar inerviulo, Svi-
cxvars mis xelSi. namcxvari pirSi Caido da mamamis- lo, RmerTma ukeT icis, ra sjobso.“ siminis dam
sa da siminis mamas miubrunda. deidam siminis mamas Tqva: „deidas uTxari? wavide, davureko?“ siminis
uTxra: „kompaniaze saubrobdiT, bodiSi, ase rom Ca- dedam daucacxana: „ra aucileblobaa! yvela imas
geWeriT saubarSio.“ elodeba, Cems Svils rogorme cili daswamos.“ simin-
ma da misma dam dedas Sexedes da orivem erTdrou-
simini samzareulodan gamovida, abazanaSi Sevi- lad Tqva: „ki magram, ra moxda?“ dedam Tqva: „arafe-
da da Suqi aanTo. pirsabanis sarkeSi sakuTar Tavs rio.“ mere Tavi aswia da Wers axeda, marcxena xeli-
Sexeda. Tvalebi dasiebuli da dawiTlebuli hqon- gulze daibraguna da Tqva: „RmerTma mohkiTxos am
60
8 ÒÂÍÒÌÒ 2007
ÓÚÕËÓÎÒ ÍËÂÅÄÏ
kacs, rom Tavisi xeliT aubedurebs Tavis Svils.“ da uTxra: „RmerTma qnas, momaval wels namdvili Cages-
Tvalebi cremlebiT aevso. siminma da misma dam er- vas kalTaSio.“
TmaneTs gaocebulebma gadaxedes. mehnazma Tojinas Sexeda da gaifiqra: „dReSi ram-
denjer ucvlis adgils? Taroebi rom aviRo, kafel-
lojSi siminma televizoris ekrans xeli gada- ze naxvretebis kvali darCebao.“
usva da Tqva: „dRes mtveri ar gadamiwmendia.“ qali siminma samzareulo uCvena. karadebis karebs sa-
gaaxsenda, romelic binebis yidva-gayidvis biuros TiTaod aRebda da ujrebsac saTiTaod xsnida. biu-
agents mohyva binis sanaxavad. qali axalgazrda ros agenti yvelaferSi iWyiteboda da gaiZaxoda: na-
iyo. guliTadi da mocinari. ase Tqva, aq ra sisuf- xe, naxeo. mehnazma ramdenjerme uTxra: „nu wuxdebi-
Taveao! To!“ da gaifiqra: „netav im dRes faramarzs liftSi
siminma Txileulobis oqrosferfexiani brolis Cem magivrad Sen enaxeo.“ siminma Tqva: „ra Sewuxebaa?
WurWeli savarZlebis win mdgari magididan aiRo, xom yvelaferi unda naxoTo.“ da biuros agents uT-
mis qveS dadebuli naqargi dabertya da magidas ti- xra: „aq kidev nagvis urnaa. rom ar gamoCndes, Wur-
lo gadausva. wamierad magidaze xeli gauCerda. „Se- Wlis sarecxis qveS vdgamo.“ plastmasis saTli mow-
iZleba, rom gaigos, muStari moinaxa, viridan Camo- nul kalaTaSi ido da kalaTas zemodan qvemoT yviTe-
vides.“ xelSi SerCenil naqargs Sexeda. TeTri sati- li lentebi hqonda Cawnuli.
nis kvadratze sami vardi iyo gamosaxuli. gaaxsen- biuros agentma Tqva: „dReSi sul cota aT-oc bi-
da, vardebis mikerebisas ramdeni iwvala. satina Ti- nas mainc vuCveneb klients, magram Tqveni binisnairi
TebSi usrialebda da saqargi Zafi naWers adgil- sufTa da gemovnebiani jer ar Semxvedriao.“ siminma
adgil Wimavda. majids rom uTxra, amdeni arcerT Tavi daxara da gaifiqra: „erTi Sennairi gamova da
naqargze ar miwvaliao, majidma jer vardebs Sexeda erTic kidev – majidisnairio.“ mehnazma simins Sexe-
da mere simins ironiulad CauRima. simins ewyina da da da gaifiqra: „dReSi ramden saaTs andomebs am er-
meore dRes dedas uTxra: „rac unda gavakeTo, yve- Tbewo adgils? gamudmebiT ratom wiTldeba?“
laferze damciniso.“ dedam daamSvida, xolo dam sa- siminma saZinebelSi karadis kari gamoaRo, fex-
ReWi rezinis buSti gaxeTqa da Tqva: „majids movuk- sacmelebisa da Cemodnebis adgili uCvena. biuros
vdi me, rom dilidan saRamomde Seni xelovneba unda agents xelebi zurgs ukan erTmaneTze gadaeWdo da
aqoso.“ am yvelafers aTvalierebda. mehnazi fanjrisaken ga-
siminma naqargi magidaze dado, xeliT gaaswora emarTa da farda gadaswia. gaifiqra: „ra lamazi mti-
da gaifiqra: „Cemi da marTalia, metismets viTxov.“ rala tirifiao.“ mere Semotrialda, oTaxs Tvali Se-
Tvalebi cremlebiT aevso da ukve meased gaifiqra: moavlo da isev gaifiqra: „mTeli es nivTebi rom ar
„RmerTo, gadaafiqrebine! yvelas TvalSi Sev- iyos, amdenad patarac aRar gamoCndebodao.“ simini
rcxvebi!“ da biuros agenti mehnazisagan zurgSeqceviT jer ki-
dev karadebSi iyurebodnen.
mehnazi saZineblidan gamovida, holi gaiara da
3 lojSi Sevida. ifiqra: „ra naTelia! garedanac ara-
feri Cans. ra uWirs, rom farda ar davkido?“ imis ga-
siminma Tqva: „ukacravad, rom win mivdivar, aq aba- fiqrebaze, rom iZulebuli aRar gaxdeba, ramdenime
zanaa.“ TveSi erTxel fardebi Camoxsnas, garecxos da isev
mehnazma biuros axalgazrda agents, romelsac dakidos, karg gunebaze dadga. SarSandeli axali we-
abazanaSi Tavi Seeyo da gza gadaeketa, uTxra: „nebas li gaaxsenda, ramdenic ecada, faramarzi daerwmune-
momcemT?“ gaifiqra: „TiTqos TviTon undodes binis bina, ori Tvis garecxili fardebis garecxva saWiro
yidva!“ aRar ariso, mainc ver daiTanxma. „jer erTi, maqmanis
biuros agenti gverdiT gadga. „adrec mogaxse- fardebisTvis ori Tve bevria, meorec, sadResaswau-
neT, evropuli stilis saxlia.“ lo dasufTaveba tradiciaa. Tanac, Zalian kargi
mehnazma abazanis kedlebs Sexeda, romlebzec tradiciaa. roca axali weli dgeba, is azri, saxli
TeTri metalis Taroebi iyo dakidebuli da yvela sufTaao, adamians karg SegrZnebas aniWebso.“ mehnaz-
Taroze raRac ido: feradi sapnebi, patara faifuris ma moqarguli fardebisken xeli gaiwoda da gaaxsen-
sayvavileebSi Cadebuli gamxmari yvavilebi, satinis da, rom SarSan, axali wlis dadgomisas hafTsinis13
ZafiT moqarguli pirsaxocebi, romlebic ferebis sufrasTan imas fiqrobda, Tavisi kompaniis safinan-
mixedviT iyo erTmaneTze dalagebuli. Tqva: „fara- so ganyofilebis ufross rogor dasxltomoda xe-
marzs rom daenaxa, ras isiamovnebdao!“ unitazis lidan, romelic gamudmebiT raRacas CaliCobda, ra-
Tavsaxurze maqmanisabiani da oqrosTmiani didi To- Ta misTvis maxe daego. fanjris sufTa minas Sexeda.
jina ijda. agentma Tqva:“ RmerTma gaumarjos, ra ge- gaifiqra: „SeiZleba, faramarzi marTalicaa, ojaxs
movnebiTaao!“ simini gawiTlda da Tojinis gamo ma- ver mivxede.“
jidis buzRuni gaaxsenda. Tojina oqros gulsakid- simini da biuros agenti Semovidnen. agenti ambob-
Tan erTad majidis dedam aCuqa simins da siciliT da: „jerjerobiT ver moxda, magram, RmerTma Tu ine-
61
8 ÒÂÍÒÌÒ 2007
ÓÚÕËÓÎÒ ÍËÂÅÄÏ
ba da bedi iqna, Cems meuRles TqvenTan moviyvan, rom Rirseuli qalia. qmari wasulia. TviTonve moZebna
gemovneba da saxlis saqme Tqvengan iswavloso!“ saxli, biuroSic midis, gadmobargebiTac TviTon
simins ferebma gadahkra. „rogor gekadrebaTo.“ gadmobargdeba aucileblad.“ is dRe gaaxsenda, misi
mere uceb mehnazs mohkra Tvali da TiTqos cota da- mziTvi rom mohqondaT binaSi. dedamisi, da, majidis
ibna. „brZandebodeT, axlave Cais mogitanTo.“ deda, nane da aya moradi mosaxmareblad mosuliy-
mehnazma uTxra, nu SewuxdebiTo. mere biuros vnen. simini dilidan saRamomde mxolod dabodia-
agents miubrunda. „Tqven saerTod romel biuroSi lobda, mtvirTavebisTvis Cai da SarbaTi mohqonda
muSaobT?“ da RamiT, imis gamo, rom misi brolis sasalaTes
siminma Tqva: „axali dayenebulia, ra Sewuxebaa. gverdi atkeCoda, erTi ambiT itira. mehnazma cota
cota xans moiTmineTo~. moicada, vidre simini biuros agents majidis samsa-
agenti savarZelSi Cajda. mehnazic dajda da gai- xuris nomers miscemda. simins uyurebda da fiqrob-
fiqra: „faramarzi rom yofiliyo, ityoda: sanimuSo da, faramarzi rom iyos, yurSi metyodao: „iswavle!
qali. mere agents miubrunda da gadaxdili Tanxis bi- qali amas hqvia!“ TavisTvis Tqva: „mTeli es wlebi fa-
uros procentze daekiTxa. ramarzisTvis namcxvari erTxelac ar gamomicxvia.“
agentma hkiTxa: „Tqveni meuRle sanaxavad rodis wasvlisas simins uTxra: „aseT lamaz adgils ratom
mobrZandeba?“ yidiT? albaT, ufro did binas eZebT.“
siminma langriT Cai da cercvis namcxvari Semoi- siminma ZaliT gaiRima. biuros agentis da mehna-
tana da Tqva: „me yovelTvis Sin var. roca Tqveni me- zis zurgs ukan kari rom mixura, Tavis binaze bevrad
uRle moisurvebs...“ didi mamis saxli gaaxsenda.
mehnazma Tavi maRla awia. „Cemi meuRle amerikaSia,
cxovrebis uflebis saqme rom mogvardeba, mec waval. im RamiT siminma dilamde ver daiZina. mtirala
manamde ki vifiqreT, ufro patara bina gveyida.“ fin- tirifs miSterebuli mxolod tiroda.
jani da lambaqi langridan aiRo. finjani lambaqSi
SeinjRra. im RamiT mehnazi, vidre CaeZineboda, fanjarasTan
biuros agentma ori cali cercvis namcxvari er- mdgar mtirala tirifze fiqrobda.
Tdroulad Caido pirSi.
siminma hkiTxa: „bavSvi gyavT?“ ìðïîìóäòæïí àïîãèíï
mehnazma gaicina: „ara!“ ÍÏÀÒÏ ÂÏÙÏÛÅÈ
siminma gaifiqra: „ra mware sicilia! sawyali, al-
baT, CemsaviT bavSvs natrobs.“
mehnazma gaifiqra: „amden kiTxvas ratom svams?“ 1 iranSi micvalebulisTvis sakurTxis saxiT xalvas
agentma Tqva: „ra gemrieli cercvis namcxvaria?“ amzadeben.
simini gawiTlda. „Cemi naxelavia!“ mere mehnazs 2 Qpatara qalaqi TeiranTan axlos.
Sexeda, romlis saxezec Rimilis nakvalevi darCeni- 3 iranSi paraskevi uqme dRea. (rogorc evropul samya-
roSi kvira)
liyo. gaifiqra: „netavi magas! albaT, qmarze fiq-
4 iranSi saWmel mwvanils dezinfeqciis mizniT cota
robs. qmarTan amerikaSi wava, bavSvic eyolebaT da...“ xniT marilian wyalSi aCereben.
tirili undoda. cercvis namcxvris TefSi meored 5 Aasal – Tafli.
SesTavaza stumrebs. agentma isev ori namcxvari ai- 6 Tavazo – Tavmdabloba
Ro. isev Seaqo. simini isev gawiTlda. 7 iranuli weliwadis pirveli Tvis saxelwodeba,
mehnazma gaifiqra: „netavi magas! cercvis nam- romelic 21 martidan 20 aprilamde grZeldeba.
cvars acxobs, pirsaxocebs ferebis mixedviT akura- 8 iranuli weliwadis mesame Tvis saxelwodeba, romel-
tulad awyobs, kalaTaSi lents awnis, qmrisTvis na- ic 22 maisidan 21 ivnisamde grZeldeba.
9 esfands ukmeven adamians, romelic Sor gzaze midis
ir-nair saWmelebs akeTebs.“ wamodga da Tqva: „Tqveni
an Sori gzidan Camovida, saerTod, yovelTvis, roca
nebarTviT, aRar SegawuxebT, Zalian sasiamovno iyo
surT, adamians Tvali ar eces. iranelebis rwmeniT,
Tqveni gacnoba.“ mere agents miubrunda. „ese igi, Se- esfandis surneli da boli baqteriebsac klavs.
matyobinebT.“ 10 makaronis Txeli firfitebi, romelTa Sua xorcis
agentma Cais ukanaskneli ylupi gadaylapa da ad- sousia.( aCmis msgavsi ram, mxolod xorciT)
gilidan wamofrinda. „nasyidobis sabuTze xelis mo- 11 CrdiloeT iranuli kerZi, romelic badrijniT,
sawerad Tqven TviTon mobrZandebiT?“ kvercxiTa da bevri nivriT keTdeba.
mehnazma CanTa aiRo. „problema xom ar aris?“ Ria 12 brinji kowaxuris xmeli marcvlebiTa da qaTmis
CanTidan ori kalmistari da ramdenime gakecili qa- kerZiT.
13 anu Svidi sini.es aris Svidi saxeobis xili, sakmazi da
Raldi savarZelze davarda.
aseve moneta(sparsulad-seqe), romelTa saxelebi s-ze
agentma Tqva: „ara! ra problema unda iyos? ukac- iwyeba da, tradiciis mixedviT, axali wlis sufraze
ravad, rom gkiTxeT.“ Svidive saxeobas magidaze lamazad, yvela Tavisi fan-
siminma mehnazs Sexeda, romelmac pastebi da qa- taziis mixedviT awyobs. (rogorc gozinays saqar-
Raldebi CanTaSi Caido da CanTa daketa. ifiqra: „ra TveloSi)
62
8 ÒÂÍÒÌÒ 2007
ÈËÇÏÒÊÏ
63
8 ÒÂÍÒÌÒ 2007
ÈËÇÏÒÊÏ
ÁÎËÍÒÊÏ
axlaxan moswavle axalgazrdobis respublikuri sasax- grZnoba da adamianis siyvaruli iyo imis mizezi, rom er-
lis sarkeebian darbazSi moewyo badri WoxoneliZis wignis Tgvari kameruli intonaciiT Sesrulebul mis novelebSi
prezentacia, romliTac mwerlis saiubileo TariRic aRi- maradiuli Rirebulebebi sunTqavdnen. personaJebis xat-
niSna. badri e.w. samocdaaTianelTa Taobis erT-erTi sauke- visas avtoris iseTi mzrunveloba da siyvaruli Canda, ro-
Teso warmomadgenelia, romelsac bevri ram darCa gasake- gorc dardoben, fiqroben da zrunaven Rirseuli mamebi
Tebeli, magram ,iuxedavad amqveyniuri cxovrebidan adre Svilebze. misTvis samSoblos, qveynis, qalaqis, dabisa Tu
wasvlisa araerTi mniSvnelovani ramis gakeTebac moaswro. soflis siyvaruli konkretuli adamianebiT iyo xorcSes-
Tbilisis saxelmwifo universitetis damTavrebis xmuli.
Semdeg muSaobda kinostudia `qarTuli filmis~ mwe- swored am siyvarulis Suqi krToda nebismieri adamia-
ralTa SemoqmedebiT gaerTianebaSi. 1989 wlidan iyo nis gamosvlaSi. mTel saRamos, romelic manana dumbaZes
almanax `dramaturgis~ mTavari redaqtori. gamocemu- mihyavda, umSvenieres fonad gasdevda centraluri musika-
li aqvs oTxi prozauli krebuli: `moTxrobebi~, `Cemi luri aTwledis moswavleTa mier Sesrulebuli nawarmoe-
megobari~, `Sen ki ambobdi~, `Zma~. badris scenaris mi- bebi. am musikis gagrZeleba iyo badris patara novelebi,
xedviT gadaRebulia 3 srulmetraJiani mxatvruli romelic ase kargad waikiTxa msaxiobma daTo kvircxaliam.
filmi, aTamde dokumenturi da ramdenime naxati filmi. arc isaa SemTxveviTi, rom keTili energiiT damuxtuli
misi moTxrobebi ramdenime ucxo enazea Targmnili. es mSvenieri saRamo im sasaxlis sarkeebian darbazSi moew-
axal wignSi, romlis saTauricaa `qalbatonebi da bato- yo, romelSic badrimac uamrav sxva bavSvTan erTad Tavisi
nebi~ Tavmoyrilia sxvadasxva dros dabeWdili da ramdeni- cxovrebis saukeTeso wlebi gaatara; sasaxleSi, romelSi-
me sruliad ucnobi, gamouqveynebeli moTxroba. wignis Sem- dac Tavis droze moRvaweobda misi mama, didebuli qoreog-
dgenelia manana mdivniSvili, redaqtorebi irakli samsona- rafi ruben WoxoneliZe.
Ze da kote nakaSiZe. mxatvar-dizaineri jemal zenaiSvili, nino quTaTelaZe, zura inaSvili, baRaTer arabuli, ma-
romelmac am gaformebiT aSkarad gviCvena, rom kargad ic- nana xelaia, nugzar SataiZe, koba arabuli, emzar kvitaiSvi-
nobda badris Tbil da erTi SexedviT myudro samyaros. li, merab metreveli, xaTuna xundaZe, kako faRava... bavSvo-
badri WoxoneliZe Zalian hgavda Tavis nawerebs da am bis megobrebi, axloblebi, mkiTxvelebi, ufrosi kolegebi,
mxrivac gamorCeuli iyo. misi faqizi buneba, Tandayolili Tanakurselebi, yvelani erTad igonebdnen badris, mis
esTetizmi, darRveuli harmoniis aRdgenis gamudmebuli cxovrebasa da Semoqmedebas, romelic ase Zalian hgavda
survili, keTili, odnavSesamCnevi ironia, Rirsebis mZafri missave keTil Rimils.
64
8 ÒÂÍÒÌÒ 2007