Documenti di Didattica
Documenti di Professioni
Documenti di Cultura
r )
Ju. G. Ovsienko
-
PYCCKI4I4 flSblK
IL KUSSO
A{m HALII{HAIOIUHX CORSO BASE
Ulrrl ronopfltqnx H? ttrdr'lbflHcl{om a:stne)
d1.,
R'I
PrccKrfl'ftbtK
KyPcbl
HJlb ilvH I O 3/U l'l oPllAJlE
R'I
E'Ù§§FY]ffiK
\
W punto.qnrfrrt.
_
P}IM
---RUF§- ILPtlNl'O IIDIl'()RlAI-li
MOCKBA IìOMA
2013
2013 MOSCA 20l3
2013
INDICE
Prefazione 13
Abbreviazioni ......................:. . V
CorsolntroduttivodiFonetica.... 15
L alfabeto russo . . l5
Suoni e lettere russi . . . . . . . : . . . . . . : : : : . . : : : : . : : . t7
Le vocali accentate c la riduzionc dcllc vocali t7
Tipo di intonazione I (lC-l) l8
Tipo di intonazione 2 (IC-2) l9
Consonanti forti c dcboli 20
Tipo di intonazionc 3 (IC-3) 2t
Consonanti sonorc c sorde . . 22
Tipo di intonazionc 4 (lC-4) 23
Tipi fondamentali di intonazioni (ricapitolazionc) . . . 24
Testi .. 24
Come si scrivono alcunc lcttcre russc . . 25
Note sulle tabellc . 26
Vocabolario illustrato 29
CORSO PRINCIPALE
I. CICLO CONCENTRICO
Parte I
Unità I Introduzione alla lcttura 44
Testo.3uaxducrBo . . . 45
Dialogo 45
Grammatica. Il sostantivo. Il gcncre dci sostantivi. I pronomi pcrsonali ol,
oxd, on6, I pronorni posscssivi 46
Esercizi 49
Unità 23 260
26t
262
262
262
205 262
208 263
264
2t2
214
265
2 (rt)
U. CICLO CONCENTRICO '.))
Prrte II
Unltà 20 llq[r0t6arr r qrénnrc 223
Unita 24 lloaror6sxa x qrénurc ; l'l
224
,(na.n6r flua.n6r ,, l,l
Ilolror6sxa r qrénrrc 224
lloarorfara r qréHrrc
Tcrcsr. Cnénsre nÉ.nx . 225
. Texcr. Ocrpoa Krixn .
')
Unlta 29 [IoAror6era x qrésurc 336
216 L uso dci verbi nacrynàrb HacrynÉTb . , . . . 336
il;ilr;ffi. tt'g.';itiro pluàie dci sostantivi. Gcnitivo plurale degli agget-. Auaa6r - 336
iivi.-Ccnitivo piurale dègli aggettivi possessivi. Gcnitivo plurale deglr lloÀror6ara r qréHxrc JJ /
uggcttivi dimostrativi. Il pronome ce6l. Cc6É in alcunc espresslonl' Gruppr Texc'r. I'6poa na Heaé 337
276
vcrbali .
279
lloÀror6ara r qréxurc JJò
Eserclzl Tercr. H6sropoa 339
ti;;Àffi cà caorapcm. Caf'rail c lllaninunuu. Cljuaf, c TocraxÉun ' ' ' 282 Grammatica, Strumentale plurale dci sostantivi. Strumentale plurale degli
aggettivi. Strumentale pluralc degli aggetivi possessivi. Strumentalg plurale
Unltù 25 lloaror6axa x qréxrP 284 degli aggettivi dimostrativi. Periodo con rcor6psrfi (II PARIE). Cruppi
Ilsrnrlr 284 verbali . 339
Esercizi 342
tlxrifire co crooapéu. Hècxoauxo cnon o 6ecropÉcruu. (l-lo B. IIec-
r6ay) .. . .....r 345
286 fiocr6s]ruur u aQopÉsrusr o ueloaéxe, eno Hpàacraexxurx uéHnocrrx . . . . . 346
311
313
316 373
377
318 381
383
Unita 28 Iloaror6sxa r qrénnro 320
. Ha n6qte 321 Unità 33 385
'r.1',
38s
323 386
Texcr. nricrùra Anr6xa flànrrorrlqa {éxosa . 324 386
6;;;t.riidàiiuo plurale dei sostantivi. [! $ti.vo plurale d9g[i. aggettr:
;iid"iil;i;{Jg.Eassettivipossessivi-,Ild*ivo-p_1y1._*_cl^,,Tq:^-ftif
-
;ffi; t;§i .* xgr,inu r. Cdniugazion-e dei-verbi
325
328
;,";;;É;.'A,;à; iia,i"",,''ié-*.'{;;;;;;;;';;;;- 332
Hrpeuéuur o 334
II
l0
392
rtrrrfilrc co cJtoBlpèM. IbpÉ, ropÉ, »toi:nernà! 396
(;;;;;;;;-ni pi"i*r* po'"i"oi"' <<l-opÉ, ìopri' r'roi 3neraà!»' «Ò'rH
rèpxuc». 399
L Forme di saluto 4t4 Questo corso di russo è destinato a principianti adulti (studenti delle scuole secondarie
2. Forme di appello, ..pressioni Éi rt,iàiJ àitàrri"ri,' ...... . 4r5 superiori, universitari ed altri). Lo si può usare con o senza I'aiuto di un insegnante. Al fine di
3, Forme di richiesta 416 lacilitare lo studio autonomo, le spiegazioni teoriche, le annotazioni riguardanti la storia, la
4. Forme di cortesia, consenso e rifiuto 4t6 geografia e [a cultura della Russia e le istruzioni per fare gli escrcizi sono date in italiano. Il
5. Scuse 4t9 corso è fomito di chiave per gli esercizi.
6. Forme di dispiacere e di panecipazione . . 419 Il corso mira ad aiutare lo studente nell'acquisizione di una suffrciente conoscenza del
7. Espressioni di gratitudinc 420 russo, aflìnchè possa:
8. Congratulazioni e auguri 420 conrunicare con russi relativanìente agli argomenti trattati nelle situazioni affrontate
-
ncl corso:
42t i propri pensieri in russo sulla basc della granunatica e dei vocaboli studiati;
Chiave degli esercizi - esprinrere
capire all'ascolto, leggere e riesporre sernplici testi. csprinrcndo in russo la propria
Vocabolario russo-italiano . . 43'l - su ciò che si è lctto o udito;
opinione
Ieggcre con I'ausilio di un dizionario, tradunc tcsti piir cornplcssi c prcpararc relazioni
orali -o scrittc su ogni argonrcnto proposto.
Il tal nrodo il libro di teslo lomisce allo studcntc una corììpleta conoscerìza dclle basi della
lingua russa. Al tennine del corso lo studente, ncl caso lo desideri, sarà in grado di appro-
lbndirc ultcriornrcnte lo studio dclla lingua in rnanicra aulononra.
ll
ll corso <li fonctica e seguito da alcune regole dell'ortografia russa. V€ngono trattate
csclusivanrcntc quelle lettere che possono presentare qualche diflìcoltà per'gli studenti di lin-
CORSO INTRODUTTIVO
gul italiana.
- DI FONBTICA
Lc unità dcl corso di base sono strutturate comc scgue:
l) lntroduzione alla lettura (formule convenzionali, frasi fatte, modi di dirc. vocaboli cd
csnrcssioni che ricorrono nei brani). UALFABETO RUSSO
@,
'2) Un brano e un dialogo, basati su determinati temi lessicali e grammaticali affrontati
ncll'unita.
3) Annotazioni sulla storia, geografia e cultura della Russia relative al tcsto e al dialo.go.
Lettere
4) Osservazioni grammaticàli, precedute da strutture linguistiche (modclli sintattici) c Nome Suono Simile al suono italiano
tavole erammaticali. Stampa- Corsivo della
-(basati dei seguenti tipi: esercizi di relazione, esercizi di sostituzione, escrcizi a situa-
SiEscrcizi
tello lettera
zione su uniraplresentazione visiva o su uno stimolo linguistico), escrcizi di
traduziòne ed esercizi di èomunicazione da eseguire oralmente con un insegnantc oppurc
tramite resistrazione su nastro. Lo studio di un'unità dovrebbe concludersi con lo svtllgimcn-
lo degli «e-sercizi relativi al testo». Questo sistenia di esercizi è rivolto al raggiungimcnto di un
s.radulle sviluppo di determinate tecniche e consuetudini di lingrraggio'
- Aa "4o a lal come a (canc)
Nel prese'ntare e consolidare la grammatica e il lessic r r :.re tèdclmentc seglrito un mcto-
do funzionale (presenta2ione del màteriale in strutture hnguistiche e frasi modcllo, esercizi
imoostati dal puito di vista comunicativo, creativilà nei compiti assegnati sui vari brani, ccc.).
'
E6 5r 6s t6l come b (bcre)
Inoltre, ògni unità include materiale supplementare per agevolare lo studio autonomo
dello studente:-testi basati sulla storia, geogratia e cultura della Russia e relativi, dal punto di
vista delle tematiche, proverbi, modi di diie, estratti da poesie.e-canzoni. Ciò ha un duplicc
Bs 8r B3 lsl conrc v (vita)
scopo: se da un lato amplia la portata conoscitiva del corso, dall'altro fomisce anchc materiale
utilè allo sviluppo del djscorso dialogico (conversazione, discussione) dello studcnte c dcl suo fr r, I:, lrl conìc g (gatto)
discorso monologico (orale e scritto).
I testi preseitati nella parte «Leggi usando il vocabolario» sono concdati da annotazioni
lcssicali e di altre di intere§se storico è culturale. Alcune strutture che possono risultare diffi-
Aa 9r [3 lal conÌe d (dado)
cili pcr studcnte sono riportate all'intemo di.riquadri (con i loro equivalcnti italiani).
'Lc lounità cotrtengono materiale per I'assimilazione attiva e passiva (quest'ultirna è indica-
ta con il simtrolo spòciatc @). Parte del materiale introdotto nella prirla unità qualc passivo Ee €. e [Èa] come je (ieri)
vicnc rcso lttivo ncllc unità succcssivc.
I tipi piir cornplcssi di cscrcizi rclativi ai brani (proverbi, rnodi di dire, cstratti da.poesie,
ccc.) vanno cscguiii dopo il completanìento dello studio fondamentale. Qucsto nt,ateriale, indi-
tse Lt è [Éo] come jo (piove)
catocon il sinrÙolo spccirlc §), rendc possibilc lo studio del corso a secondadel livcllo dello
stu(lcntc: agli studcn[i chc cscguono tuiti i principali escrcizi senza difficoltà è possibile asse- Xx VC* x3 lxl come la j francese
grulc uheriori cornpiti alfirrchò svolgano un lavoro crcativo autonomo.
" Lo «C[iavc tligli cscrcizi» ha iL scopo di dare la possibilità allo studentc di corrcggcrsi
{a solo. Qucsta parté dcl corso ò particolainrcnte inrportanle pcr coloro chc utilizzano i[ corso 3s 3? 33 lsl come s (rosa)
scnza inscgnlrrtc.
Dal p-unto tli vista tcnratico, qucsto corso ò basalo su materialc socio-culturalc c include
infonnazioni riguardanti la storia e'la gcografìa dclla I{ussia. Oltrc allo scopo pural'lÌcnte prati- Llu A" H Ir,r] come i (il)
co, il materialelllustrativo rnira ad ampliarc la conosccnza dclla cultura russa dello studcnte.
La scclta del materialc e la sua elaborazione sono stati dctcrnrinati dal principalc obietti-
vo del corso: dare allo §tudcnte una conosccnza pratica dclla lingua russa. fin ?ta breve u tnl come i (sei)
Krc ltn KA lrl come c (ch) (cosa)
ABryREVIAZIONI
prcpos. = prepositivo
ILrr Jn 3TI lnl come I dura (club)
acc. = accusativo
agg. = aggettivo :
pron. pronome
g.c. = qualcosa M r',r ,rr1/* 3M It"t] come m (mano)
c.= complemento
qc. = qualcuno
qÉ: = confronta
c. ogg- = complemento oggetto
dat. = dativo
nr. = maschile
n. = neutro
HH ff* 3H lnl come n (naso)
/: femminile noz. = nominativo
gerr. = genlttvo .S = sostantivo Oo 0o o lol come o (ora)
inrP. = ir,.tr.,,'uo sing = t1n*o1rr.
p. = perfettivo JI. = Stato
srr. = strumentale
IIn .To n3 lnl come p (padre)
p/. = plurale
p,,ep. = preposlzlone
t5
t4
SUONI E LETTERE RUSSI
l,cttcrc
Nome Suono Simile al suono italiano L'alfabeto russo comprendc 33 lettere, ma i suoni in questa lingua
Stanrpa- Corsivo della sono molti di più. I suoni russi sono articolati in modo piuttosto diffe-
lc:llo lettera rentc rispetto ai loro corrispondenti italiani. Alcuni suoni russi non hanno
suoni corrispondenti in italiano.
(D
lrp JF ep lpl come r (raso) Dopo una consonante debole, le lcttere e, é, ro e s indicano un suono
[r], [o], [y] e [a], rispettivamente: Hcr [u'er], nrcau [l'fa'rr].
Le lettere e, é, ro e E rappresentano le combinazioni di suoni [fi:],
Cc C" 9C lcl come s (sole)
[Éo], [iiy] e [fia], rispettivamente:
Tr J7[* l) all'inizio di una parola: ror [fiy], r [r'ra];
T3 lrl come t (tubo) 2) dopo una vocale: rr.roe [iro], r'roi [fia];
Yy gy v tvl come u (uva)
3) dopo b e b: Apy3bi [fia], crecrr [r"r:].
I8 l9
(]0NSONANTI FORTI E DEBOLI Ka-xa; Ko--xo; Ky-xy; H-KH; r,r-rH; H-xrr;
H-KH; H-rH; U-XU; KH-rr{-XH; Ke-re---Xe;
l.c crnsonanti russe possono essere forti o deboli. euindici conso- jxo; xop; x6ro.q; nxo,u;xanàr; xyxe; x.ne6; xÉr',tnx; cruxÉ
rr;rrrti lìrrti hanno Ic loro corrispondenti deboli. Le consonanti x; ur; rt
sorro invariabilmcnte forti, mentre Ie consonanti q; ur; il sono invariabil- x [xl,tu ltul
rrrcnlc dcboli. Presta attenzione alla pronuncia delle consonanti [x] e [ur] (vedi
tavola numero l0).
forti rr,r 6 n B Q ar 3 c H Jr p r Kx Sempre y-xcy-xy; y-xo--xG-xa; xa-xo-xy
forti xap; xiurb; xyx; xypnar; xpyx6x; apix6a; oAéxÀa
Coppie di 2I(lllu y-IIIy-Ixy; y-uro-uG--ua; ua-rrrG--ruy
cornspon- uànxa; ruap$; Haru-Hàura; earu-nàua; uryM; rufrra; xoporu6;
denza deboli Mt 6' n' B' 0'A' T' 3' c' H'r' p' f' K' x, Sempre urr6na; x6urxa
deboli xe-+ [x3], xr.r*] [xbr], ue-+ [ur3], uH-+ lrrbr]
qufi Dopo la x e la m, e si pronuncia [:].
Dopo la x e la ru, H si pronuncia [u].
Prestare attenzione alla pronuncia delle consonanti forti e deboli a- yxé [yxà], urecrb [ruoc'r'], xurs [xur'], uoxri [H,r,xir'd, xeuà
A'; r-r';H-rr'; r-r'; p-p' (vedi le tavole numero 3,4, 5,6, 7 e 8) . [xuuà], urmr [urur'], uaurÉHa [r'alurÉHr]
Leggere le sillabe. q [ql
Ma-Mr; M3 Me; uo-Mè; My-Mro; Mbr-MH Presta attenzione alla pronuncia di [q] (vedi tavola numero I I ).
6a-6t; 6s--6e; 6o--6è; 6y--6ro; 6u-6u rca--'qa; rcG-uo; rcy-uy; qa-qo-_qy
Ba-Br; BÌ-Be; eo--aè; By-Bro; Bbr-Br{ qe-a[qo], uu+ [qu]
Aa-Afl; A$-Ae; AG-Ae; Ay-Aro; Ahr-Au rleHrp; rlrpr(; qBer; oréq; nàneii, r*lécrir
ra-rs; rl--re; ro-rè; Ty-rro; rhr-rn rc-+[q] jurrrcr
ca---t.s; cHe; co-"cè; cy--rrc; chr-cn Aq+[qu] asà,Auatr
Ha-Hr; H}-He; HG-He; Hy-Hro; HÉr-HH qlql
Jra-nfl; nl-ne; lo-lé; ny-Jrro; Jrbr-Jrn
pa-pr; pl-pe; po-pé; py-prc; pbr-pu La [v'] russa è simile alla consonante italiana [c] nella parola «ciao>>.
ll*- .[IH--H-.--!II'J' H-IIH-rIg-qa rIO*rIy
L'appartenenza di una consonante al gruppo delle consonanti deboli vafi; uac; uefi; ueloné«; .ryimÉ; Horrb; Bpar{; n6ura; géaouxa
è indicata, nella lingua scritta, dal segno déboièr che la segue o dalle let- ut [ru'ru'l
tere H, e, è, Io, f.
Le lettere fl, K), br non seguono mai le consonanti r, K, x, ,t(, ur, rt, tq. Presta attenzione alla pronuncia del suono [u'ur'] (vedi tavola
numero l2).
Leggere le parole, prestando attenzione alla pronuncia delle consonanti forti (l) e deboli (ll). H-ruH-- H----UIH, H- -rqH-- Ue-ua-- U{O-IIIy
I qn; qexà; Berub; lrralq; rnaàpulq
cu-+[ur'u'] cuàcrre; cqNlà r'r
6à6yrurca; 6a-urc6H; ronoeà; Aou; làuna; rvràua; nàna; no_u; noror6x;
pyxà; pÉ6a; coK; cbrH; raM; Tyr; $pj'xru; Syr66ir
'[IPO Dr IN'r'ONAZTONE 3 (IC-3,1
II
Aéssrr; .qécsru; urolr; nÉur; r'ré6enr; He; He4érr; rc-3
. Beub;
nécua; nflrb; ceMb; ceuri; citt*tit
oHri; --r'
x lxl 3to rurcola? 3ro uucrnryr?
Presta attenzione alla pronuncia della consonante [x] (vedi tavola IC-3 è usata per rendere la domanda in una frase interrogativa priva
nrrrncro 9). di parola interrogativa. La struttura delle frasi di questo tipo coincide
20
2t
Alla fine di una parola e davanti ad una con§onante sorda, una con-
( ()n (lu('llir rlcllc a{I'crrnazioni (frasi dichiarative): 3to 3ro
"rynJrrr. sonante sonora vienè pronunciata come lt_§ua c-orrispondente sorda:
c r
I
ì7lrll r''/ ;d É;ri, tÉ [gyn], ryiaa [yqc], Hox IHouIJ, qry [1ry], ma calÉ, si'6u,
rrusà, tòxri, ryia; rl6xra[l6ulru], sànrpa [aàQrpt]'
ll ccntro di IC-3 è costituito dalla sillaba accentata della parola con- Davanti ad una consonante sonora, rma consonante sorda viene pro'
lerrcntc la domanda. La parte precedente viene pronunciata con tono
nunciuta come la §ur corrl§pondente sonora: cAénaTb [gA'5lrt'],
rnctlio. Il tono cresce bruscamente al centro di IC-3. Nella parte succcs-
sor€àn [v'raaa], ùyr6fu [0V46611.
siva al ccntro il tono si abbassa rispetto a quello medio. Il tono comincia
a cadcrc al centro di IC e continua a decrescere nella parte successiva. Una preposizione e la parola che la se-gue vengono.pronunciate come
un'oni.i pirola. La consònante sonora dì una preposizione che precede
lll la consonànte sorda iniziale della parola seguente diventa sorda: B--cqÀ
)'r'o ruxola? Ea, I urxo.ira. i,1<lry6 [Qruryn], n1sf6f[ucrurf6i]; la consonante sorda
finale
- id;f;
Le risposte a domande di questo genere sono composte da due sintag-
àì#'pÈ'ùiiriohe étr.i preéeaé la ionsonante sonora iniziale delljr naro,-
È règr'.ntè diventa sonora: c-AoKnàAa [gprruràap], m-6pira [na6pàrr],
mi, ciascuno dei quali è pronunciato con l'ìntonazione I (lC-1). c-6pàror'.r [e6p6mu].
l-eggcre le frasi, usando la IC-l e la IC-3.
@,
-- 3To uxSna? - uér, 1He ruxòna.(nJr,5ro He urxòira).3ro
uncrur!r. TIPO DI INTONAZIONE 4 (IC-4)
3ltll
-- Bu cryAenr? Aa, I cryaenr. (Aa, I s cryleHr.)
-
ICrt -/
Nota lo spostamento del centro della IC-3. Es: --\ -- '/
AHr .qoua? A HuHa?
on 6Hr s *r*à? A;, Ia xund.
- - --\ ./
os 6rir s xun6? 6#.
- -.qi, I
.fl cryleur. A rsl?
3ro eé cempà? Aà, I eé.
- -
3ro ee cecrpi? Aà, I cecrpi. Domande incomplete (frasi interrogative) introdotte dalla congiult-
- - zione a vengono pronunciàte con la IC-4.. Il tono cade nel centro della
AA Sl 5'ro rux6,ra? «Questa è una scuola?».
- [a, IC-4 e ...r.. nellà parte successiva: A Hfiua? Se non 9-'.e uTq parte suc-
lleT no rux6,ra, «Sì, (ò una scuola)»,
lle non - (ue òòssiua a quella centrale, il tono comincia a crescere nell'ambito del cen-
- Hcr, urr6.na), «No,
(non è una scuola)»
tro dclla IC-4: A u[r?
Leggi le frasi, usando la IC-l e la IC-4. @"
CONSONANTI SONORE E §ORDE fl cryaéur. e sJIr- -fl ròxe cryléur. Meni :onfr Mapno' A eic? -
MeuÉ :onj'r Ondr.
Le consonanti russe possono essere sonore o sorde.
A nàna? flàna ròxe a6r'ra. TàHs *"ò' A Hfiua?
-
Màr,,ra adrua.
- '
Coppie di sonore 6nrAxs Sempre sonore fi.n m n p Hirna adrrra.
r\rr r rùlrvr
<lcnza sorde n0KTnrc Sempresorde xqIrtu f cryséB'n A rrr? Io sono uno studente. E lei?
MenÉ roeir MÉpto. A arc? Il mio nome è Mario. E il suo?
23
I-
TIPI FONDAMENTALI DI INTONAZIONI COME SI SCRIVONO ALCUNE LETTERE RUSSE
(ricapltolazione)
Sommario
l. -c,.,(1,, g, . uih, ,ckaé
Le lettere 1., rcc, g.
iniziano con rm puntino posto ad % dell'altezza della lettera.
ll
2. O.' O7V4O, nA/U La lettera O viene scritta senza alcun
rc-l --\
-
rc-2 -- \ tratto di congiunzione quando compare all'inizio di parola.
3ro adrrr. 3ro unxenép. Hd 5ro? Kr6 5ro? 3. lO, -e .' /Ì&thd, Otttò, 'tn L'altezza delle lettere
lO, -O è la stessa di quella delle altre.
on crynènr. on Kd on? |ué oH?
ndr.aa.
4. Le lettere minuscole ll, fr, n, C+, +, f, tr non hanno
N: 3. Nellapronuncia delle consonanti russe [n],.[r] e [a] la.ling-ya N: 7 e 8. Nell'articolazione delle [p] russa la punta della lingua è sol-
assume una posizione diversa da quella che occupa nella pronuncia delle levata verso l'arcata alveolare e vibra, toccando i denti superiori ed il
corrispondenti italiane. Nell'articolazione dei suoni italiani rappresentati margine del palato. La lingua viene tirata indietro, la parte mediana del
dalla n in <<no», dalla t in <<tavolo»> e dalla d in «dado» la punta della lin- centio della lingua viene abbassata, mentre la sua parte posteriore è sol-
gua tocca gli incisivi superiori. Tuttavia, le lettere russe [u], [r] e [a] rap- levata e le labbra sono leggermente aperte: Apa-pa; Apo-po; Apy-py.
presentano suoni dentali; nell'articolarle, la punta della lingua tocca i Nell'articolazione della [p'], f.rtta la lingua viene portata in avanti, la
denti inferiori, mentre la parte anteriore della lingua forma un'occlusione punta della lingua si avvicina ai denti superiori, il centro della lingua
toccando i denti superiori: Ha-ra-Aa; Ho- rG-Ao; Hy-Ty-Ay. viene sollevato verso il palato duro, essendo la parte anteriore della lin-
gua meno tesa che nell'articolazione della [p] forte: v-pvt-H-prl.
-[',{
-"-{"'.{)
-kl ---["'] -F*7 ---Dd
?.:l-tmr.
lq|---trra
cttil
-t,I '..'l**! lu,rr7
.tl( 29
ll noroa6x soflìtto 27 uacÉ pi. orologio (a muro)
l2 non pavimcnto 28 uacf pl. orologio (da polso)
La famiglia l3 eépxano specchio 29 cyruxa borsa, sacca, borsetta
l4 oxud finestra 30 nopt$é,rs borsa. cartella
15 aaeps/. porta 3l uertroaÉu valigia
I xerà moglie I 6 cron (rrrlcsr',teunr,ril) scrivania 32 goHr ombrello
2 nyx marito 17 cryn sedia 33 xponàru/ letto
3 uarr madre l8 xpécno poltrona 34 oaeÉao coperta
4 oréu padre l9 n6nxa mcnsola, ripiano .15npocrurHi lcnzuolo
5 aovu fìglia 20 uacr6:ruuar nàuna lampada da tavolo 36 noayuKa cusclno, guancrarc
6 cux figlio 2l raprfiHa quadro 37 uàBoloqxa fcdera
7 cecrpà sorella 22 cror tavolo 38 KoBèp tappcto, scendilctto, stuoia
8 6par fratello 23 reneeÉ:optclcvisore 39 rj,r"r6ovra comodino
9 pothrempl. genitori 24 pàauo radio 40 6yaÉnsuur sveglia
l0 aéayruxa nonno 25 re,re$6u tclcfono 4l rura$ guardaroba, annadio
ll 666yruxa nonna 26 ailsàH divano 42 3aHaBécKa lcnda
12 anyi nipote (maschio) ì di nonni 1t 14
13 an!,vxa nipote (femmina) J
llllil)
,
rll
\
r0
3l
I
Vestiario
Lo tsvola e gli rrticoli da cucino
I narrr6 soprabito; capPotto 13 neprÉrxup/. guanti
I urilrxa forchctta 2 nnaru'soprabito, impcrmeabile l4 ronr$upL calzettoni
2 uox coltello 3 mÉnre vestito, abito (da donna) 15 xocxrip/. calze
3 cxoaopoaà (cxoaop6ara) 4 rocrÉrra abito completo (da uomo) 16 raacryx cravatta
oadclla 5 nuxàx giacc4 giacchetta 17 6ocox6xxnp/. sandali
4 iracrpÉm casseruola, 6 py6fuuxa camicia (da uomo) 18 6mÉnxn pI. stivaletti
pentola 7 É6xa gonna 19 rànouxup/. ciabatte, pantofole
5 xoaH rubinetto 8 6nlgKa camicetta, blwa (da donna) 2O canorhpl. stivali dadonna
6 xi»oaÉassnx frigorifero 9 rcnrùrxs pL calzamaglia, collant 2l r,jQlnpL scarpe
7 craxàx bicchiere I0 6pÉmpL pantaloni 22 xétrl pl.scarpe da ginnastica
I tàwt<atazza, tazzina 11 ur6nrca berretto, colbacco 23 uapQ sciarpa
9 6nÉaqe piattino, 12 uraiuacappello
sottocoppa
l0 rapé.nxa piatto
ll l6xxa cucchiaio
t2 qàfisnx teiera
l3 canr[érra tovagliolo,
salvietta
t4 cxàreprr/ tovaglia
l5 xon tavolo
\f 4
/
Il bagno
I noacrÉnqe asciugamano
2 w6xàr nàcta dentifricio
3 q6xÉn qgrxa sPazzolino da
denti
4 n6nxa mensola
5 uÉlo sapone, saponetta
33
12
2t rouòét sr r/. caramelle, cioccolalini 25 x6$e caffe
- Cibo 22 rrrp6xrrsie p/. paste dolcì, pasticcini
qaii tè
26
27
roDr torta
pi. panini (anche dolci)
6y'.no.rxn
23
24 càxap zucchero 28 6ardu filone di pane
I colrr/. sale Il xapr6Qenr m. (coll. xapr6urxa) patata
2 ulco came 12 ayr cipolla
3 uàcno buno 13 orypeu cetriolo
4 xeÒÉp kefir 14 trloPx6ns carota
5 rtrorox6 latte l5 csèKna barbabietola
6 cox succo 16 nouxn6P Pomodoro
7 r<on6acà salame 17 ranlcra cavolo
8 curp farmaggio l8 anelrcÉH arancia
9 rfiu6 uovo 19 i6noxo mela
l0 pÉ6a Pesce 20 nnnorpàA uva
l,cggcrc c scrivcre
.rc
ffià:
SeÈ
a
35
ì,1
7 rocrrisnua hotel, albergo
7 6vuAru carta t K[HorÉàTP cinema
tt rirncép busta 9 My3éf, museo
I nrcru6 lettera 10 rcàtp teatro
l0 pfrxa pcnna 11 ultpK clrco
u xaoaxaàut mattta t2 yuiraepcrrer universita
t2 uàoxa francobollo t3 irncrrrit istituto
l3 mioÉnra cartolina l4 urdla scuola
l4 rurèrp6r.rual telegramma
:-
'-
:
-
-
w i*=:
§.:
La città
I i'ruua via
2 nor,t casa, caseggiato
3 saàHrre costruzione, edificio
4 nxbwaxtf. Piazza
5 oectopàs ristorante
; [;6:ià;iittilà."ri,-au non confondere con la bevanda x6Qe)
Ilo o9 trotrtrtrrl
6[ooo trtrotrtrtr 'fi\r
trtr8trEtr
tr8trtrtrtr
l9 pÉHox mercato Mezzi di tresporto cittadini
l5 negozio; grande magazzino
Mnr03É 1l
20 MOCT ponte
l6 xu6cr chiosco I roaunàfi tram
l7 ir6.rra-tererpà$ uflìcio postale; 2l naoK Darco
22 sai6À stabilimento, oflicina 2 r'l"emo metropolitana
u{Iìcio del telegrafo 3 rporuéÉ6Yc filobus
l8 cra.qu6H stadio 23 Sà6pra xa fabbrica, manifattura
4 arr66yc autobus
5 rarcÉ taxi
6 rrraurfiHa macchina, automobile
I!OqTA.YEfiETPAE
AttivltÀ sportive
I xoxxéil hockey
2 gyr66n calcio
g
g\»-
39
It{
J r6rxnc tcnnis
I uolroil66n pallavolo 12 x6uxa gatto
13 co6àxa cane
14 rop6na mucca
l5 n6urqqs cavallo
16 §pnua gallina
,ffi"*' i."'.4, .
tÉ..,-
i; ; .,ii:i;'1,'{fry. ..:'§
?ii#:i'
,l
4,
t,
.r-l' ')
"..' tto; tb(
3-c'--*sl-5§
v -\-Ès-
r '. I - ' l, *---{ 00
'*
l,ìl;'i:; ,1,
:: _JJ
--s iil
0 .,,:
:0:
tl
t tir ,l'
,,r. - -
J--
\T ' ff:i
iB': :0:
40
4t
I numeri
I0 uécrutl i mesi
5 'ttruh invcrno rrsàpu gennaio
6 ucctr{t Primavera Cardinali Ordinali
7 lr0ro cslate $eapÉurr febbraio
Mapr marzo
ll 6cclt, / autunno
anpelr aPrile
I
- oaÉn uno néprsrfi primo
9 lrun ,tònénn i giomi della settimana 2 asa due rrop6fi secondo
nortenélrsux lunedì uaù maggto 3 - rpn tre rperrù terzo
nr6ouux martedi nronu giugno 4 - verÉpe quattro qsrBéprbrff quarto
coeirà mercoledi
ntonr luglio 5- nrrs cinque niruÉ quinto
vèr'aépr giovedì
àsryct agosto 6- urecru sei uecrdfi sesto
nirrtuua venerdi ceHri6Pr settembre 7- ceMb sette cearrr,r6fi settimo
8-
cY666ta sabato
orrÉ6ps ottobre s6ceur otto socrudfi ottavo
nocrpecénue domenica uoi6pu novembre 9- aénrru nove aesirrrfi nono
l0 -
gexà6ps dicembre
aécstr dieci ,qecirufi decimo
lI - oAfiHHaÀ(arblfi undicesimo
l2 -oaÉsnaaqarsundici
dodici Aneuàauarrrfi dodicesimo
l3 -.uaegàÀuaru
rpunàuruarr tredici rpnsàAuarr,lfi tredicesimo
l4 - uerÉpnaaqarb quattordici .rerÉpHaluarblfi quattordicesimo
l5 - ncrHàar{arr quindici nrrHàauarufi quindicesimo
l6 - urecrnà,quatr sedici urecruàAuarufi sedicesimo
17- ceuu6uuarr diciassette ceurràÀqarufi diciassettesimo
l8- soceMuà.uqarb diciotto aoceNxàAuarsrfi diciottesimo
I9- aessrHàArlarr diciannove Aesrru6ÀuarHft diciannovesimo
20 - venti asaAuàrsrfi ventesimo
2l -.qràAuarr oaÉH ventuno aBàauarb népntrfi ventunesimo
22 -anàauarr
lsil.lluarr Asa ventidue asàauars rrop6ft ventiduesimo
30 - -- rpÉAuarr trenta rpaauàrrrfi trentesimo
'Yt.-"' 40
50 - c6pox quaranta
nmsÀecir cinquanta
copoxoa6fi quarantesimo
nrruÀecirsrÉ cinquantesimo
60 - ruecrraecir sessanta urecruÀecirufi sessantesimo
70 - céuraecrr settanta ceuraecirsrfi settantesimo
80 - s6ceMrAecrr ottanta socruHAecirHfi ottantesimo
{.: :,',:l; 90 - aesnH6cro novanta Àears6crufi novantesimo
100 - cro cento c6rufi centesimo
200 - aaéctn duecento 4ryxc6rurft duecentesimo
300 - rpÉcra trecento rpèxc6rsrfi trecentesimo
400 - uerÉpecra quattrocento .rernpèxc6rufi quattrocentesimo
500 - nrruc6r cinquecento nrrxc6rslf, cinquecentesimo
600 - uecrrc6r seicento urecrsc6rufi seicentesimo
700 - cervrc6r settecento ceuuc6rnfi settecentesimo
r'ìt"r,,,.,.X
,r'r', l,ì 800 - socertruc6r ottocento BocÉ,MBC6rbrÈ ottocentesimo
,tr-, , r'
lltr,"'t' .ì.:,, 900 - aegrrrc6r novecento aeBrrfl c6T6rfi novecentesimo
1000 -
rttr r rÉcsqa mille rÉcs,{xHfi millesimo
-
0H@6Pb
noxÉ.uuuxr( 4 tl 1825
tToP,ll{l( 5 ls 1925
CPEÀA FNr 6
qETIEPT 7 A,Iù I
nrTHltu^ I aÉna
cyDEoTA g 0162ll0
Bocr(PEcE,lDE § 10172{ !l
43
42
CORSO PRINCIPALE Bàua ÒarvrÉrng; Érvrg; 6r- «Qual è il suo cognome, il (suo)
I. CICLO CONCENTRICO - qecrso?ì nome, il (suo) patronimico»?l
PARTE I Coxo.n6s HsàH CepÉern,r. «Sokolov Ivan Sergeeviè».
-
1
tHax6mcrao conoscenza noapfra amica
pfccxuÈ ag& russo r6xc anche
TESTO
3uaxoucmeo
,t.r
risposta si usa quasi sempre il pronome aro che è invariabile (vedi Unità
OrrCr: 34pàncrnyfi! (questa forma si usa con le persone cui si dà 4 nag. 69).
del tu.)
\u.tu Cepréeunv:
lliua fletpcinna: fl66pufi
Aeur. Il genere dei sostantivi
O n é r: 3sar6ulrecs: uoÉ apyr Màpuo, uoÉ uàua.
H lua tle.tp<inHa : HÉna flerP6aHa.
ì sostantivi russi hanno un genere che è espresso chiarantente solo al
singolare. Tutti i sostantivi appartengono ad uno dei tre generi: maschile,
M tipuo : O.IeHt npnÉruo.
Ondr:Mofi oréq. fernminile o neutro. ll genere di un sostantivo c di solito indicato dalla
sua desinenza. Il genere dei sostantivi che denotano persone o animali è
V s ii H C ep r é e e u .I : PaA no:uaròuur rct, klsàa Cepréenuu.
Me[puo: OqeHr npnÉruo, Màpno. di norma determinato dal sesso di questi ultinri. Tuttavia, la rnaggior
pafle dei sostantivi denotanti coloro che svolgono una determinata pro-
On ér: A 5ro Tàur, uoi cecrpà.
Ttius: TàHr. lessione o attività commerciale sono di gencre comune e si applicano a
persone di entrambi i sessi. Es: Ou c'ryÀ6u'r. Ond cryaéurxa, ma Ou
Màpno: Paa noanax6urrbcfl, Màpno.
*pau. Ouà npa.r.
- Kar
nac sonj'r? cryÀeHr crytéHrxa -o oxn6 -o
- Onér. N{V3eIl .U r.IecH,fl _fl n61e -e
- Bu
[a,
cry4éur?
cryaénr.
caHaTopHH QAMHJIHfl 3AaHlre
- 3ro nàrua cecrpà? CnOBapL -b rerpaAb -b
- Ea.
- Kax eè sonj't?
- Nr-rra. I sostantivi che terminano in -r (segno debole) possono essere o maschili o fenr-
minili. Il loro genere va imparato a memoria.
-Timx.cryAéHrKa?
- Onà
Her, ue cryAéutxa, ouà eué urx6lrsuqa.
- A xro oau apyr?
- On cryxéut I pronomi personali on, outi, outi
- On pfcct<uir?
- Her, on ararfriseu.
- Maschile Femminile Neutro
oH oHa oHo
5ro Onér pro aou Kro ou? Cos'è egli? K'ro on:i? Cos'c clla?
A
Jro cTyÀeHr 3ro rsÉra
Ou cryaéur. Egl è studente. OHà cry4érrlxa. I:lla è studcntessa
La domanda lcro? viene posta con riferimento a sostantivi animati OH npa.r. Egl è medico. Orrà npav. Ella è medico.
(parole che indicano persone o animali); la domanda qro? si usa in Orr pj'ccxnii. Egl è russo. Onà pyccxar. Ella è russa.
On Nm,rsiareu. Egl è italiano. Orrà ura.irsiuxa. Ella è italiana.
rclazione a sostantivi inanimati (parole che indicano oggetti). Nella
,16 47
I pronomi possesslvi ESERCIZI
Pronomi possessivi I. Formula le domande rro 5ro? o qro 5m? in riferimento a ciò che vedi nella figura e
rispondi alle stesse.
Pronomi Singolari
Esempi o: Rmo 1mo? §mo uàua.
personali Maschile Femminile Neutro - Vmo 1mo? - 1mo maneeùsop.
qef,? qrs? qré? -
nio nof, MOfl noé mio (il mio)
loM rrapnftpa orx6
Tbr tu rnoft rnol rsoé tuo (il tuo)
. .Nole. l. Un pronome possessivo prendc il genere ed il numero del sostantivo che sos-
tltulsce.
2. I pronomi possessivi er6, eè e rx non cambiano.
3. I pronomi Bbr-e E$tr.veggono usati in riferimento a più persone e ad una sola persona
come forma di cortesia nel rivolgersi a qualcuno. II. Leggi le seguenti frasi, facendo attenzione ai cambiarnenti che avvengono negli agget-
4. Anche il pronome interrogativo qcl cambia per gener€ e numeno. tivi possessivi. A .
, cnyòénry-crnyòéHmKa
uwina unincnuK- utdntuuqa
-
48 49
V. Leggi le seguenti frasi, prestando attenzione alla lC-l e alla IC-3'
rocrtolr n eé nl6rre.4. 3ro Haur aou.'5ro HÉura xnaprÉpa. Oro u6ure Esemp io: 5mo uoÉ adna. Eè soa!'m Hùua llempdena, oud apau'
oru6.
VIII. Traduci in russo.
(b) Rispondi alle domande usando gli aggettivi possessivi nrof, er6 [2], raur [3].
[l], 2. suo fratello?»
Esemp io: Veù 1mo xocmnm? 1. «Chi è tuo (suo) Padre?» <<E
5mo uoù rcocmrcu. «E' (un) ingegnere». «Sì».
- «E la mamma?» «Come si chiama?»
l. 9efi5ro veuolàH? gré 5ro no.noréuqe? grr 5ro py6àru«a? 2.Heit
.5ro noprf,énr? «Qleg».
tlrr 5ro pfvra? rlré 5ro nucru6? g. qri iio ,,r<6na? rlefi «<La mamma fa il medico».
tlefi «E studente?».
5ro xny6? 5ro crax.t6n? «Sì, lo è».
IV. Completa i dialoghi.
J. <<Ciao, Oleg».
l. il mio
«Ciao, Marlo. Ti Presento
amico Mario. (Questa) è mia
2. sorella Tanja».
«Piacere di conoscerti. (Mi chia-
mo) Tania».
3= «Félice ài conoscerti. (Mi chia-
mo) Mario».
50 5i
llscrclzl relatlvi al testo
l. Rispondi alle domande. \
l, pro HaàH Cepréesu.r. Kro oH?
2. )'ro Hrlna fletp6sna? Kro oHà?
3. pro Onér. Kro on?
UNITA
4. Qro T6ns. Kro oHà?
5. 3ro Màpuo. Kro ou?
II. Parla di te.
Kax nac sorjr? Kro sn? Kro sàurn pogfreru (oréq u rurarr)?
Esempio:- fÒexypuà.t?
-Ou ma:t.
fòe eàute nucu.u6? Bom ou6.
- -
l.
- [he Barx ÀoM? ... 3lecb. ?lruilD[\\s§
3ro Moè oKH6. - cnéBa.
- lae rocrÉHurla?-... ... cnpàBa.
2. - lae Bar.x yqé6nnx? - Bor ...
- I.ae nàuia cfrraxa? - Bor ...
- lae sàure narsr6? - Bor ...
3. - I-ae Tims? -
3lecb. 2.To" uerp6? I.qe uarasÉn? I-ae rur6na? lue runoreàrp? l.qe 3aB6A?
- I-ae Onér? -...... raM.
- - lV. Leggi i dialoghi, facendo attenzione alle risposte brevi.
II. Formula delle dornande, come nell'esempio.
l. -KroSro? 2. -Km5ro? 3. Kar er6 sonj'r?
u Onér. -
Esem pio: Iliunto ma.v.
- fòe nduma?
-Tàrrs
lae onÉ? - Moi uàrua.
Onà npav? - Màpuo.
Kro on?
L Craau6H 3aecb. 2. llapx raM. 3. IIIx6là cupaBa. 4. Mara3ÉH crèsa. - - - Haru cryAéHr.
III. Guarda le illustrazioni (l) e (2) e rispondi alle domande, usando le parole: uréaa,
-,{6ua -.{a. -
V. Rispondi alle domande con risposte brevi.
cnpàaa, nocpeaÉne, rain.
(a) Esempi o:
- 1monoÉ.
edwa 6à6ywrca?
-,{a,
l. 9rc sauaéayrura? 4. ?rc sàua cecrpà?
2. 3ro ero Marb? 5. Qro er6 Apyr?
3. 5ro eé oréu? 6. 3ro eè nogpi'ra?
(b) Esempio: Bor cmyòéum?
- cmyòéHm. (- Hem, ue cmyòéum.)
-,\a,
l. Bu 6u6ror? 4. Eé,qo.{r cryAéHrKa?
1 Eè rrayx r.rHxeHép? 5. Er6 cuu cryAéHr?
3. Er6 xeHà spau? 6. Bàura cecrpà urx6msnqa?
VI. Leggi le frasi, usando le lC-1, IC-3 e lC-4.
r
possesso di questi oggetti come X. Traduci in italiano.
nell'esempio.
l. - Y uenÉ ecr6 6par. 2.
- V sac ecrr cronàpr?
Esempio: V ueui ecmb mereeùsop? A xar ero sorjn? r(a, ecrr.
- - Onér. - A yué6Hur?
- Ou cryaéur? - T6xe ecm.
- Her, ou uuxeuép. -
ì -
Esercizi relativi al testo
l. Parla della famiglia di Oleg servendoti della foto.
2. Mostra la foto della tua famiglia. Parla della tua famiglia servendoti della foto.
3. Y sac ecrr 6par? Kax er6 rori'r? Kro ox?
wà
4. Y sac ecrr cecrpà? Kax eè sonft? Kro oHà?
(b) Domanda ad un tuo amico/ad una tua amica se possiede o meno questi oggetti.
l. 2.
-...? y ueni ecrb 6par. -...?
Aa, y MeHi ecrb Apyr.
- Aa,
..,? - ..,?
- Ero sonfr Onér. - Ero sonj'r Màpr.ro.
- ...? - ...?
- oH He Bpaq, os 6u6lon - OH cryAéHr.
-Her, -
IX. (a) Traduci in russo,
Questa è la sua (di lei) famiglia. Questi sono suo padre e sua madre.
E questi sono sua sorella e suo fratello. Sua sorella è una scolara e suo
fratello è già uno studente. Suo padre è medico; anche sua madre è
mcdico.
58 59
flpocrÉre, y Bac ecrs pj'ccro- ha un dizionario russo-
3
<<Scusi,
- uralsiHcrnfi cnonàpr? italiano»?
UNITÀ -
-
Aa.
.(àfi(re) uHe, noxàtyitcra,
cJroBapb.
Iloxanyilcra!
«Sì»
«Dammi (mi dia) il dizionario».
Vxé réuep. Màpuo aòua. Cero,qns Olér er6 rocrr. OHfi 'rnràIot Infinito
otccruf xvpnàur. Màpno erqè nn6xo noHuuàer no'pi'ccxu. Onér
hÉr',rH6ro suàèr Hranrhicxttir. OnÉ qàcro pa66rarot sMécte. qlrr'É-r'r, (a) ronopri-r's (t.r)
***
- t{ro ou aélaer? «Cosa fa?»
* {uràer reKcr. «Legge un testo».
Mripno: flpoctÉre, y Ba§ ecrÉ piccKo-HranbincKufi clonàpr? - Ou nounuàer Sror rercr? «Capisce questd testo?» (lo ca-
Anapéfi:Aa. pisce?)
M tip'rE o:,{àfite MHe, roxàJlyÉcra. - fifr*rarc, «Penso di sì».
AHapéfi: floxànyÉcra.
Mdpno: CnacÉ6o! In frasi in cui il verbo finito indica in maniera chiara il soggetto,
Anapéfi: floxà,nYÉcra. cltrest'ultimo può anche essere omesso. Es: flfnraro, A^. (9. af ruarcr la.)
GRAMMATICA
Gruppi verbale
Il verbo. Il presente. La I e la II coniugazlone dei verbi.
qnràrs I (o)
tlro rEI «Cosa fai?»
- {xrfuo Aéraelrlb?
)Irypuerl. «Leggo una rivista». Aélars nouurriru
- af'rvrars pa66rars
Il presente dei verbi russi corrisponde al presente in italidno. 3uarb crj'uraru
Af presente i verbi si coniuganò (cambiano.per persona e. numero)' u3yqaTb cflpaurHBa'r'b
Ogni pòrsona ha la propria desinenza. Ci sono- due tipi d-i desinenze dei o'I BCrta'rb
vc"rbi personali, a seòonda dell'appartenenza alla I o alla iI coniugazione.
(;). 6l
ESERCIZI VIL Traduci in russo.
I. Inserisci i pronomi richiesti. l. Mario è uno studente _(universitario). studia il russo. (Egli) ha un
l. __ ... roBopÉre no-pj'ccKu? Aa, ... Heuu6ro roaopÉ no- lriio, oleg. oleg studia liitaliano. (E§si) srudiano .p"rìo"irisieme.
Mario non capisce ancora bene il russo.
pj'ccru. - 2. <<Hai un dizionario italiano-russo?»
rlro ... qnràete? quràervr pj'ccxufi xypn6u.
2.
J. - 9ro ... aéraer? - ......qnràer. «Sì, certo>».
4. - -
... gHàeu6 HrilJrbiHcKHfi rsdrr?
«Dammi
«Ecco(te)lo».
il dizionario, per piacere»>.
5. - ... scè nonsuàerur? Her, He scè.
- ... eIqé ru6xo nosuuàrc- no-pj'ccxu. «Grazie».
«Prego».
II. Inserisci il verbo qrrirr nella forma conetta.
Esempio:
- flBttsudrc umanaÉucxuù.
suàeme umanaÉucrcuù?
-
1. X usyvàrc pj'ccxufi ssdtx. 2. OHà nosnuàer rio-pfccxn. 3. OH
ronoprir,no-ura.uriucxs. 4. MH .{uràeM no-pj,ccrn. 5. Bu xoporu6
gnàere pj'ccxnfi mdrr. 6. OHÉ pa66rapr sMécre.
VI. (a) Chiedi ad un amico di prestarti: c.nonÉpr, y.ré6nnx, xypxia, rerpÉar,
rapauairu.
64
65
A 5ro sàrua fnurqa. AoM6 sAecr u6nne, esrcdxue. Bor 6onrHirqa, rAe
pa66raer HÉua flerp6eHa. Crésa ux6na, r4e fvurcr Tànx; cnpàna
UNITÀ 4 naaragÉnrr u xlEHoreàrp. Bot gou, rÀe MH xnnèu, a raM AoM, rÀe Nnnlr
rtloÉ apysri. .fl nHoraà 6usàro y HHx.
DIALOGO
GRAMMATICA
Il plurale dei sostantivi
I ocrl'tuuqa <<fJou'ryplicra»
INTRODUZIONE ALLA T,ET'TURA - tIr,É 5ro xurirut? «Di chi sono questi
- Mofr. «Miei».
paÉ6H quartiere. 6o,rssÉua ospedale
xnrb vlvere, abltare YqÉrscs studiare (come anività)
seairxo recentemente, poco tà yvÉrscn s ux6Jre andare a./frequentare la
scuola I sostantivi rnaschili e fenrrninili al plurale prendono la desinenza -sr
aaBH6 tanto temPo fa, da temPo
rpacÉnrrù bello xrorai a volte o -u, rrcntre i sostantivi neutri prendono la desinenza -a o -fl.
re.nènsrfi verde 6rrnàrr visitare; essere
Heaa,rexd non lontano iror questo, quello
na.relc6 lontano ror quello ( ìcnerc Singolare Plurale Desinenza Note
6.nÉrxo vicino ron6pnru compagno
ry,rÉrr passeggiare, camminare piaont accanto a, a fianco
H6ssrfr nuovo x6mep numero
*** maschile cryléHr I cryAéurst l) maschili in conso-
cràouù vecchio -bt nante
6qe'Hs molto (per indicare intensità) 6ursàru y nnx visitarli, frequentarli
ya66no (è) comodo x coxa.nénnro sfortunatamente, purtrcppo l'emminile cecrph2 cècrpul 2) femrninili in -a
sulc6ruÉ alto Bcè Héxoraa non avere mai temPo
Nota. l. Alcuni sostantivi vengono usati solo al singolare: nor6, uolox6, mÉc.no, Il pronome dimostrativo russo 6Ttl non si declina né per genere né per
- 2. Alcuni
apJ'x6a, ecc. numero. L'equivalente italiano è la costruzione «questo è», «esso è»,
sostantivi sono usati solo al plurale: qscui, réHrrn, ecc, «quello è» o «questi/-e sono».
3. Alcuni sostantivi hanno il plurale costituito da parole aventi radici differenti: pedéuox
aérn (bambino-bambini), qsrorér - L aggettivo dimostrativo 5ror (5ra, Sro, Sru) si declina per genere e nu-
--ox.nrolr
(persona-persone, gente).
4. I sostantivi maschili in -eq e perdono la vocale -e- e -o- nel plurale: oréu orqÉ, rnero ed il suo corrispondente italiano è I'aggettivo «questo/-a» o «questi/-e».
norol6r noro,nrri. -
-
Sror cry4énr unràer, a ror cryÀéur crfruaer pàÀHo.
Casi speciali nella formazione del plurale dei sostantivi Questo studente legge, e quello studente ascolta la radio.
Sostantivi maschili che pren- Sostantivi maschili e neutri che Gli aggettivi 5ror e ror concordano nel genere e nel numero col
dono la desinenza -a o -fl al plu- prendono Ia desinenza -sn al plu- sostantivo a cui si riferiscono.
rale: rale: Uaggeftivo 5mr come ror si declina per genere e numero: Tm, Ta, To, Te.
r6pos rogoaà cbrg cuHorsf
AoM -AOMA 6par - 6pàrsn Le congiunzioni u, a, uo
-
n6uep nol,repà Apyr - Apy3bfl
HIA3 -ilI{BA cryr - cTyJrbfl
-
yuÉrem yuurelfr -
4épeno Aepésnq
ll
- - )"
Nota. Le desinenze -a e -s dei maschili Nora. Nella formazione del plurale
apyr a
plurali sono sempre accentate. le consonahti r-3 sono alternate: Apyr
-
apyrsi. tro )*"
Il plurale dei pronomi possessivi Il corrispettivo italiano della congiunzione russa H è «e»: Onéz u
Mtipuo òpyzoÉ. Oleg e Mario sono amici. Mtt qumdefit u eooopritn no-
r{ru ruÉra, Di chi sono questi dizionari, pfccxu. Noi leggiamo e parliamo in russo.
5ro cronapÉ,
nÉcrua? libri, queste lettere? ,Il corrispondente italiano della congiunzione russa Ho è «ma»: .B
uryruan, Ho He nouuùtdn. Io ascolto, ma non capisco. I1 corrispondente
(le) italiano della congiunzione a è «e» oppure «ma»: fl zoeopxi no-pi,ccxu,
lllot{ miei (mie)
.I'BOII u mu? Io parlo russo, e tu? Hùna uumdem, a n cnituan. Nina legge ed
cJIOBapH, KHHTH,
(le) tuoi dizionari (tue)
itr ascolto. 7mo xuùza, a |mo ucypuda. Questo è un libro, e questa è una
I}AIIIH IIHCbMa
(le) vostri libri, (vostre) lettere
(le) nostri (nostre)
rivista. Ou ue cmyòénm, a uncrceuép. Egli non è uno studente, ma un
tlauIH
ilìgegnere.
68 69
I
II
I
Periodi IV. Inserisci il pronome 5ro o I'agge$ivo 6ror (5ra, iro, irt) nella forma corretta.
Esem pio: 5no uaru paùùt. Mat sòeco ctcuaè.u. Bom udutu òo.ryd.
Sro ra,u pafi6H. .fl :Aecs xnny. Bor uaru AoM, a 5ro Aoru, rAe NHeèr
gpyr. Hanpàro :an64, rge pa66raer uoil 6par, a tAecr u:x6ra, rAe
r'roÉ
pa66raer r,aoÉ cecrpà. 3ro nHcrHrir, rae pa66raer uofi rosàpuut. A larvr
Mara3r4H, KHHOTeaTp H peCTOpaH.
70 'n
Mripuo: A reoÉ poaÉrenn?
noJIe B fiOire
Notu. Per quanto riguarda i verbi ri{lessivi vedi pag. 97.
OXHO Ha ot(r(e
L'uso del verbo 6otmo (<<essere»)
rrxouiaAb tra n,r6uaÀu
Presente Passato caHaTopHH B CaHaTOpHrr -u
aylu.r'fopHfl B ayÀrrropHH
uuràrr I (a)
KOHqATb
Kunra Ha croJle. Ksnra B croJle.
15
74
L'uso delle preposizioni c e ra con il prepositivo FORMAZIONE DELLE PAROLE
zòe? dove?
Mocxeùq mocxertqxo
-
B-in,a B__a, ln
B crpaHé nel paese syuanepcnrére all'università E§ERCIZI
B r6poAe in città n Hucruryre in istitutol
l..Rispondi alle-domande, usando le parole sulla destra nella forma corretta e con Ia
e 4epérHe nel villaggio a ra6opar6pnu in laboratorio preposizione appropriata.
e ayAur6pnu in aula s uKÒre a scuola
s rnàcce in classe n reàr:pe a teatro l. fae sH xuaère? edpoò, òepéeun, Mocxaà, Capdmoe, Kanj,za
o r<rj'6e al club e xHH6 al cinema
s6oarHÉue in/all'ospedale s rtÉpxe al circo ,2.
frc oHà pa6òraer? Qddpuxa, saeòò, nonuxtttiuuxa, nòvma, ua-
o xaQé nel/al bar g 6H6ruoréxe in biblioteca 2A3UH
n Cu1hpu in Siberia e norr.rxrÉHH«e al policlinico
a caHar6pnn in casa di cura 3. lae su 6durr.r? eaicmasxa, uyséù, eéuep, xouqépm, cnexmdxna
s rocrÉHr.rue in albergo
4. I'ge oH j'vurcr? utxdna, uucmumjm, yuueepcumém
HA-ln HA_a
rra poAHHe nel paese natale/ ua pa66re al lavoro II. Rispondi alla domanda lte on6 6u.nÉ arepÉ? facendo riferimento alle illustrazioni.
. in.patria HA CTAHUHH alla stazione Esemp io: Buepd oud 6omd e dudnuoméxe.
rn ptazza (degli autobus)
,m
Ha nJror{aAH
Ha yn[qe in strada/nella via HA BOK3IIJIC alla stazione (ferro-
Ha ceBepe al nord viaria, dei treni)
ua rcre al sud Ha ocrau6axe alla ferrnata
Ha socr6xe ad est ua n6rre all'ufficio postale
Ha 3anaÀe ad ovest ua renerpà$e all'ufficio tele-
HA 3AH'TI,IH a lezione grafico
ua axcxypcna in gita Ha ypoKe a lezione
Ha ocTpoBe sull'isola HA SK3AMCHC all'esame
a lezione (all'uni-
HA NCKUHH
versità), ad una El EI r-ì Et
conf-erenza
HA CNEKTAKJIC ad uno spettacolo
Ha KOHUepTe al concerto
Ha Beqepe ad una serata/festa
HA BbICTABKC ad una ffrostra
Ha craÀu6ue allo stadio
| «lstituto» nella realtà russa è sinonimo di Università. Chi termina I'lstituto ò laureato.
16
VI. Leggi il testo e volgilo al passato.
IV. Rispondi,alle domande come netl'esempio usando le parole néxep, r.ly6. n6'rra,
,
ypoK, TeaTp, My3e[.
Esempio: *Ou6wnexuu6?
Hem, ua xou4éPme.
l. Br,r 6Éau ua sxcripcltm? 2. Otér 6rm na cmgu6ne? 3. Màpno
6rlr s 6u6nuorére? 4. Oi{ 6rrrr ua nérquu? 5. TàHs 6Hnà s qÉpre?
6. Bàurra gpysrÉ 6Élu na sÉctasre?
v. Leggi il testo, prestando attenzione a come il passato dei verbi cambia in genere
e numero,
78
crpé, o 6pàre. Er6 cenari xunér r Hràruu, r r6poge lénye. OÉu
pa6òraer, a 6àH«e; cràpurar cecrpi pa66raer s x6rreÀxe, oHà
\ npeuogar6relr; urà4runÉ 6par erqè j'uurcr.
UNITA Cecrpà yuÉracr s Mocrgé. Ouà xopour6 snàe'r pj'ccxufi rsÉx. fiòrua
cecrpà uàcro paccnàgHsara o Mocreé, rÀe ouà y'rÉ.nacr; o Canrr-
Ilerep6j'prel, rAe 6l;,nh ua ercrcj'pcun; o C6uu2, r4e onà orAsrxàna
nérou. Màpr.ro nro6É-n clfuraru eè paccx6:u.
Pj'ccrue gpysrÉ ne :a6uBàrcr o Hefi, .ràmo nÉruyr, upuculàrcr
INTRODUZIONE ALLA LETTURA rnfiru, $ororpàQuu. Cecrpà r6xe n6lrnur o HHx, a ue4àrHo ouà onirs
6srrrà s Mocxsé.
o6r.uexfirne convitto, casa dello studente paccràr racconto
ror6auru umo? preparare o o ui!,+t? ,Jfio? dilnenti-
raginue compito
g6rro a lungo
ra6utsÉru
carsi
xanr?
.f, nro6;rÉ xHÉru. Amo i libri. -I{ nro6.rrro qnràru. Amo leggere. Ngta. L Dopo un verbo che. esprime llaziong del pensare.o quella del parlare (afmaqr,
ronopÉrr, paccriruraaru, crpÉnrxnarr, ecc.) in risposta alla domanda o rou? o qènr? i
sostantivi vengono usati al caso prepositivo preceduto dalla preposizione o (o6). La prepo-
sizione o viene usata davanti ai sostantivi che cominciano per consonante o con le vocali e, è,
m, fl mentre la preposizione o6 con i sostantivi che cominciano per vocale: o nirae, o É6roxe
TESTO nra o6 otué.
2. Il tema dei sostantivi Marb e aoirb cambia in tutti i casi obliqui (tranne all'accusativo):
Mdpuo u ezd cernbi o mÉrepn, o a6.repn.
Buepà réveporra Màprao a Onér 6(tnlr s o6ulexÉrnn MIYI, rae 3. I sostantivimaschili che finiscono in -eq o -ox (oréu, noror6x) perdono la vocale -e-
o -o- in tutti i casi sia al singolare che al plurale: o6 orué, o noro.nxé.
xHBér Màpno. OHri sMèqre ror6BHrH 3aAàHI,re, nor6u A6lro c*r1énla,
pasroràpunarH. Màpuo paccxàsuaal o ceusé: o6 orqé, o uàrepu, o ce- I Canrr-Ilerep6fpq città sulla Neva, fondata nel I 703 da Pietro I. Tra il I 927 e il I 99 I
I Mfy, ù stata chiamata Leningrado. Nel l99l ha ripreso il suo nome storico di San Pietroburgo.
abbr. di Mocx6scxnfi mcyaàpcrnennurfi yHueepcurèr; L'Universita statale di 2 C6sn, Soèi, la più nota stazione climatica sulla costa del Mar Nero.
Mosca.
80
8l
Pronomi personali al prepositivo FORMAZIONE DELLE PAROLE
yuùmant yuùmaaaa4a
Nominativo Prepositivo -
fl ooo MHe E§ERCIZI
TbI o Teoe
oI{, oHo o Hèm
O qéM oHÉ roaopÉr?
I. Guarda le illustrazioni e rispondi alla domanda
onà O HEH'
MbI o Hac Esemp io: Outi eosopim o rcuùee.
BbI o Bac
OHH O HIIX
ll verbo npenoòosdmb
npelroilau/rrr, I (ò)
s nperro1aro MbI lrpeno4aéM
ru npenogaèurr.. Bbr,npenoÀaere
oH, oHa nperroÀaeT oHH npe[oÀaroT
Gruppi verbali
83
82
. ll. Completa le frasi, usando
. i pronomi in neretto nelta forma corretta e con la prepo- VII. Inserisci i seguenti verbi nella forma corretta: (l) nncàrr; (2) roaoprhr; (3) mo6rirr;
sizionc appropriata. (4) ror6aurr; (5) paccxAtrrnrrt; (6) cnpàruxoatr
Esempi o: fl He 6but Ha oKcKt')pcuu. Mdpuo cnpdwusan o6o nué. l. r{ro oH Aénaer?
- Tu caM
4. ... o6éa?
l.- I.ae rbr 6hrn? Tànr cnpàuruBajra ... - nncru6. cau.
,.-ro" nu 6Énn nuepà? Màpuo cnpàrrrnBiur ... -...Onri ... ynpaxnénue. -,{a,
tlro ru Aénaeutr?
- aj'uarc ... 2. - aH ...? - o6éa.
3. .fl aasHò guàrc ero H.ràcro
- OO rorra
Hefi.
-...A .{ro ouÉ aénaror?
1.9"l6rurà y.nacregànuo, suepà uu roaopÉau ...
5. Ouri xoporu6 pa66raror, x qurlrr ...
- OnÉ ... o Mocrsé. - T6xe ... .
6. Buepà c Hé 6Hr na lérquu, npenogaràrelr cnpàruuBaJr ... 3. - Bu ... qutàtr? 5. - O.IèNI oH ...?
- - O cer'lré.
Iletep6fpr. - Fte ru 6u.rr? Mdpuo ... o re6é.
- fl...
6.
_,_,_rll:
comp!91a le frasi, usando le parole in neretto nella forma conetta e con Ia prepo-
A rrau ... Capàtor. -
slzlone appropnata.
-VIII. Volgi i verbi al passato.
l. Er6 ceusf xusèr s Vlriuruw.; r
cnpàuruaaa erÒ ... 2. .f, snàrc er6
lnÉya.Bvepà nau ronopÉnu ....3.3ro erb cecrpà.
-fl paccrà:nsar ... 4. Es empio:,Qpysui néuunm o ueù.
Er6 oréu xop6rur.rfi lrHxexép. HeÀànHo s raAére nici',,u... 5. Mrirua ,4WsaÉ néuuuau o ueù.
-
xusèr r gepérue..B.{àcro aj'rrlaro ... 6. Eé cuH }unrcx s rur6ae. Buepà
yuÉre.rrr roropÉr ... 1. MoÉ .upyari xurj'r s Mocxsé w luarcx B- yHl{Bepcuréte. OnÉ
n6unsr o p6inne u .Iàcro ronopÉt o HeÉ; paccxÉnuratot o ctpaué, o
ceuré..fl do6aÉ cnj'uarr ux paccràsu'
IV. Completa Ie frasi, usando le parole flerepdfpr, MocraÉ,
,
pOArHa nella lorma conetta e con la preposizione appropriata.
Cep{roa, HrÉ;rrn, 2. fl cux! a uàcce, ror6inro sa4àHue: nruri ynpaxHéHux, ulltàrc
reKc! yrj' u6rrre cnosà.
l. He,qàsuo r quràn ... 2. Màpro uàcro paccr[,sHaan ... 3. Ox
cnpàruural ... 4. Mn roaopÉau ... 5.-Màpno pacèxasuaal ...
Esercizi relativi al testo
V. Completa i dialoghi.
l. *...? l. O xorr,r paccxàluna.n Màpno? I{ro su renépr gnàere o eÉ centré? l4e yuÉnacr ero cec4é?
lae osà ceilvàc pa66taer?
(Onà paccxàrunaaa) o6 srcrcj'pcr.rr.r.
- I.
2. Rivolgi ad un(-a) tuo(-a) amico(-a) domande sulla sua famiglia.
)-
(3ror
«pnrrru) o6 ynurepcurére. lae xnrér er6 (eè) ceruri? Km ero (eè) poaÉrenn? lne g1g xnB{r.H pa66raror? V nery (r
3. -
...? "ee;
ecrr 6pàrir il cécrpu? onri f'rarci riau pa66ralor? F.qe oHÉ j'varcr (pa66raror)?
- (3ror paccrar) o uàrepu.
A- -') Inventa un dialogo su questo argomento.
^ 2..1efi
fratello
abbiamo pas.seggiato nel bosco. Tanja era nel parco. Mio
lavorava in giardino.
84
*+* nEér Qu",u,n danno un iìlm (proiettano un
tìlm)
7
c rrurepécom con interesse
rux6:ruir,Ifr ronipuut compagno di scuola c uos6.rtcrsxem volcntieri
ny u xax? ebbene, corne Kàx Barr'rs6ercc...? comc si chiama?
UNITÀ
è?
tt6 87
cruorpérr qro? na xor6? na.rro? sÉtffr qro? mor6? xar? Oré r: Kcràrn, celtAlrr u rnf6e Hlèr H6sufi Qnnrrrl. Tu se cnÉuran?
KlEi? guardare vedere Mri pno: Her. A KaK oH HasHeàercs?
On é r: He n6usrc. 3nàro r6tmo, qro uramiHcxnfi. Kàxercx, rouégul.
I renenÉsop. OH xopour6 (n.rr6xo) sÉAHr. JlyÉaxu npumauàer nac. H.qèu?
, I
Uu cuorpur I
òulru.
'
Mri pno: Xopour6.,(o réuepa.
. I CICICTAKIIb. O.u é r: ,{o névepa.
t, B.repà a rÉgel 6pàra.
L xypHaJr.
(
GRAMM, TICA
I Ha npeaq
I-'accusativo singolare dei sostantivi
Oncu6rpnr 1 r,o6"*y.
L B OKHO.
Kor6 ou sÉler? «Chi ha visto?>»
.fl cuampÉ e omtd u eiltcy òplza. - Apfra. «Un amico».
- 9ro on qrrràrr? «Che cosa leggeva?»
B xuud
I sostantivi all'accusativo senza preposizione vengono usati in
risposta alla domanda rcor6? o qro?
Kuuorejrrp «flfruxaucrufi» uax64urcr B qéHTpe Ha nr6ulagn
-*,
rlyur_xuua. HaiT ryg6xecrBeHHure. u aoryr'reHtàaruue sÉ*un. L'accusativo traduce il complemento oggetto
.
Buepq -349."
Màpno 6nn s xun6, cuorpél ,qoq leur6rnrHuù ^gunru o
cn6pre «O_cnopr, ru uxp!»._Koraà Màiuo 6un'na p64HHe, ou ònÉuran,
rrro s Mocxsé qàcro 6nsàrcr rurexaynap6irnue cnoprrirxué
Genere Nominativo Accusativo I)csincnza
copesuooàuur. Tenépr oH. c uHrepécorta crrrmirén cnoprÉnHur ipa:auxx Kro?.Iro? xor'6? q'ro?
Ha cra4u6ue «JlyxxurÉ»1.
B xunoreàrpe on nÉ4el Maschile Bpaq, Bpaql -a
Yàpr1o.-.Màprco_rdxe ou j,uurcx n
lpaénr,
yuunepcurére arop6É roa. .{ortr6fi ouÉ uru BMecre H roBoDHJrH o
(animato) cryÀeHr cTyÀeHTa
$É,s*e. \Iàpro vàcro crvr6rpur -pj,ccxNe SÉlruu, ruu6ro vuràer, oléu OTIIA
cnjluaer pàauo u no5rouy cau yxé-ienndxo foropfir no-pfccxr.r. rocrb rocrfl -fr
Accusativo ro16? qro? Prepositivo o xou? o .rèM? rrro oH xopou6 che (egli) lavora bene.
pa66raer.
Kor6 rur rÀe oH xnsèr. dove (egli) vive.
-«Chi hai vistonÉ4el n,repà?
icri?»
-_ O xou ouÉ rouopÉnra?
«Di chi parlavano?» xor4à os pogrfince. quando (egli) è nato.
BÉxropa. O BÉr<rope. 1I 3uarc, KaK oH.nÉ6nr Io so come/quanto (egli) ama
-«Victor». -«Di Victor». quràrr. leggere.
tlro rsr .{Hràeus? O .{er\.,r 5ror pacc«às? novervj'ou ue 6un perchè non era alla festa
-«Cosa Ieggi?» -<<Di cosa parla questo racconto?>> Ha Ber{epe., (serata).
H6nsrfi paccxà:. albff 3TO KHHra. di chi è (questo) libro.
O p6anrre.
-«Un nuovo racconto». -<<Del nostro Paese» (lett.: patria).
L'accusativo dei pronomi personali
Il verbo uòmù
Nominativo Accusativo
IIATH r (a)
fl uesÉ
TtI re6É Presente Passato
OH, oHo erd
oH6 eé ,u4i uu ugéu on ruè.n
MbI Hac ru r.rÀèurr srt nÀère OHA IXJIA
BbI Bac OH, OHA I,IACT OHH HAYT OHH IIIJII,I
onh UX
Nota. Il verbo rÀrÉ ha la forma del passato irregolare. «HarÉ» indica I'azione dell'an-
L'accusativo nella costruzione nenÉ zoojm ... tl;rrc a piedi e in una direzione determinata.
oH, oHa noeT oHH IIOIOT oH, oHa xÀeT oHH )I(AyT -
V. LJsa le parole rro, qro, rac, xor;1i, leù, vr,ll, {r,é, .rr,rì,
Gruppi verbali ... onri ceÉqàc Aénalor. ... 3TO IIIanKa.
uuràrr I (a) 1l rnàro, ... Sror qeroséK. .f rHàro, ... 3T() KOCTIOM.
roaoplrrl II alternanza ... pa66raror ero 6pàrrx. ... 3TO IIaiILTO.
rrfpaTb ... 6unà 6rra nérquc. ... 5ro eèutu.
nÉaerr (a) A-+x
Ha3brBaTbcfl
rrprrfnaruaTb
naxolrirrcs (c) A-)x
cnriurarr (a) VI. Leggi i testi, usando i verbi sriaerr, cuorpérr, orÉuraru, ufurars nella forma
cnrorpérr (c) conetta.
1. .fl 6ul r 6yQére, rbr He rÉ.qel ... 2. lae ru 6rm nuepà?.fl He sÉAer Esem pi o: Ezd cocéò. Ezò cocéòa soe!,m Anòpéù.
-
.., 3. Tu He.suàeur, rle T6ns?.fl xgy ... 4. Màpxo a Màpno 6Érln ua
oévepe, r eÉAer ... 5. Mrr ngèu a rNx6, Màpno xÀér... 6.'8 rprs6 u4ér IX. Costruisci frasi seguendo I'esempio.
H6sufi Qulru, s erqè He cuorpél ...
Esemp io:5mom Qunau. Kax uasorcàemcn Smom Qunau?
III. Usa il verbo nÉaetu o cmorpéru nella forma coretta.
,1. Sror r6po.q. ?. bra lepénm. 3. 3ra u6uraAs. 4.}ra grrrqa.
l. ... Ha né.repe?
Koro 16r 3. Tn ... Ceprér? 5. 3ra t!à6pura. 6. 3ror c'ragn6H.
-Oléra n Hliuy. -
- A BÉrropa ru ...? -.(a.
r{ro on Aéaaer?
- Her, ne ... - renenÉsop. X. Traduci in russo.
-2. ... cnpàra gor*l? 4. -...Tu ... Sror cnerràur? Ieri Mario è stato al cinema e ha visto un documentario sullo sport.
-4a,... - Mario ama lo sport. Ha visto uno studente al cinema. Si chiama Marco.
- Tarvr xnnj,r LroÉ gpysrÉ. -.{a.ua qrerÉ.
5. fl... Marco studia da tanto tempo all'università. Egli vede spesso film russi.
- 6. OH ... s oxg6. Oggi hanno visto un interessante film italiano.
l,lscrclzi relativi al testo
l. l)tc rrax6aurcr xnuoreàrp «flliruxuHcxufi»? I-ae 6urn Màpno? tlro ox cnrorpén? O qèru 6ura \
rlru:runr'l Koro Màpuo rÉaen s xunoreàrpe?
2. llrr ulrH Bau apyr cuorpérn pfccxne Qrlnurrrur? Kax6il Sunrru au cruorS.tn? Kax oH na-
rrruàe'rcs?
3. CnpocÉre nàruero.qplira (notpfry), rae oH (onà) 6urn (6rrirà) auepà résepou, uro oH (oHà)
cuorpé.n (cuorpena). Cocràsrre anardr Ha 5ry rèuy.
UNITA
Esempio: fòe mu 6tm euepd?
- B rcuu6.
- A qmo mu cuompén?
- @unan «O cnopm, mbt Jwup!» INTRODUZIONE ALLA LETTURA
- O uè*r Smom Qunau?
-
-Oòp!,x6e,ocndpme. [o:àarpa! A domani!
B gac all'una
B Asa alle due
B rpH, qacà alle tre
B qeTbrpe alle quattro
B fI'TT, alle cinque
qacoB
B UlecTb H T. A. alle sei, ecc.
91 95
I giorni della settimana (a + acc.) Onér: CnrorpÉ renenrisop, écnu ngér xop6urnfi Sunru, vnràro,
neperoxj'. Hy" ao sànrpa!
s noueAénsHr.rr (di/al lunedi) M zi pr.ro: .{o ràorpa!
ro nr6puux (di/al martedì)
a cpé4y (di/al mercoledì)
n uereépr (diial giovedì)
GRAMMATICA
B nflTHHqy (di/al venerdì)
s cy666ry (diial sabato) Verbi terminanti in -cn
n nocxpecéHre (di/alla domenica)
qro? rAe?
fl Y't9 Pi'ccxur"r x:Éx. yqicr r yunuepcurére.
-fl
TESTO Io studio il russo. Io studio all'università.
B eocxpecéuw
Molti verbi russi hanno la particella -cr (-cu) dopo la desinenza
(y.rrirrcn, mnuprÉrucR, ncrpe.rÉrbcr, Bo3Bpaul6rncx, ecc.).
Yrp.o, ouÉ éÀyr rcaràrucx ua lÉNax. Onér u Tàur xouqàrcr sàrrpararr, I verbi con la particella -cfl sono intransitivi, ovvero non sono mai
6epj'r .nÉxn, u e gésrru qac6s ouÉ yxé na ocra,6sxe. Cuaqàia oHÉ seguiti da complemento oggetto (un sostantivo o un pronome all'ac-
égyr lra anr66yce, nor6u Ha trerp6.'Màpuo rdxe éger xaràrtcs Ha cusativo senza preposizione).
rÉNax. OrrÉ ncrpeqàrcrcr o rraeip6 «Cordnssuxl,r»r. Tau Hx xAyr
Apy3bfl.
floirr6É oHfi ao:npauàrcrcs e .rerÉpe uacà. Béueponr Onér r.r TàHs Il verbo tour*udmrcn
orÀrrxàrcr, uenas6ro :annmàrcrcr, uuràrcr, nepea6arr. OHÉ nsy.làror
uraruiHcrsfi ssÉx. B lécqru qac6s oHÉ.noNàrcs cnarb, n noHe4é-rruunx rannu{rscx I (a)
oaÉ pàuo naqnHàrcr saHr,rMàrucs.
Màpy,g uosnpaulàercr lou6ii r6xe s uerÉpe uacà. !6na er6 Naèr
- -. Presente Passato
M6pr9. Kàxaufi_eéuep ouÉ. sil,récre ror6ssr àl6nne, nòr6u cu6rpm
rereaÉ:op. B s6ceMr qacds.yxnHarcr. OHÉ pàuo roxàrcr cnarb,
nolo*i uro j,rpou pàuo ncraror. 3auirus B yHuBepcnrére uaqnHàrcrcr t 3aHHMaIOCb fl 3AHHMUUIC'
TbI 3AHHMACIUbC' TbI 3AHHMÉUIC'
B AeBflTb qacoB.
oHl I OH 3AHHMUTNCfl
, r
oHa J
3aHrrMaeTcfl
OHA 3AHHMAJIACb
DIALOGO MbI 3AHHMACMC' MbI 3AHHMZUIHCb
M dp u o.: Oaél; qro Br,r Aélaere n nocxpecéHre?
Ondr: Yrpona usr éAeu xaràrrcs ua rÉxax.
@, BbI 3AHHMACTCCb
OHH 3AHHMANTCfl
BbI 3AHHM{IJII.TCb
OHH 3AHHMAJIHCb
Mripuo: Bsl pàHo scracre? Nota. La particella -cn viene dopo la desinenza ed ha due forme: -cr se segue una con-
Onér: Kar o6Équo, n s6ceut qac6r. A ru raràeubc, Ha rÉxax? sonante e {b se segue una vocale,
Mriplro: HeuH6ro.
On-dr: Tonaà éAeÀa sÀ{écre. Mu xaràertacr r nàpxe, rau 6qeHr rpacÉso. I verbi aaqundmt aaquadmoc4 xoavdmo xoaqdmocn
Mripuo: A rorlà H rAe Bbr ecrpeqàerecu? - -
Ondr: B gérrrr qac6s s Merp6 «Cox6lruurn»r.
M ri p u o: A xortà eu nosupaqàerecr? .f ua.{Hnàro pa66rarr (pa66ry) Pa66m uaqnuàercr s Aéssrr qac6
Onér: O6fuHo ue n6:4Ho, vrpufinw n uerÉpe uacà. B AeBrTb qacoB.
Mripr.ro: 3ro xoporu6, s Éecr'b ,u.Or""nÀ ktdr-fvfap*o, Mbr snécre .f, xoH.ràrc pa66rarr (pa66ry) Pa66ta xoH.ràercs s Aénrrr qac6B.
saHHÀ{àeMcr. A ,rro ru Aélaeuu néueporra? B AeBrTb qacoB.
96
97
llpcnoganàrelr Haqunàer (rou- Jléxqus (yp6r) uavnuàercr (xoH- ESERCIZI
.ràer').léxqurc (yp6x). uàerca).
["'inscgnante comincia (finisce) La conferenza (lezione) comincia l. (a) Leggi le frasi, prestando aftenzione all'uso dei verbi uaqrnirr uavxnÉrrcr,
la conferenza (lezione). (finisce). K0llqaTb KOHqaTbCX. -
-
Nota. l. I verbi naqnniru e ronqiru sono seguiti da infinito o da complemento ogget- l. Mrr naquHàer{ 3aur,rMàrbc, B AéBflrb vac6n, a KoHrràeM 3aHlt-
to. r'aàrrcs B Tpn '$cà. 2. Oréq uaquuàer pa66tarb B s6ceM,. {ac6B,
2. Di regola, i verbi.xaqxxirrcg e xoxqirbcq non vengono usati con un soggetto indi- a xoH.ràer pa66raru s uersipe ,rac6. 3. Cnexràx-ur Haqunàercc B ceMb
cante persona, pertanto riconono principalmente allaterza peisona singolare o pluiàle. rracoB H KoHqaeTc, B AecflTb qacoB.
(b) Inserisci iverbi Ha{xHiru Haqlrx6rscr, xon.r6rr xoxqincc nella forma cor-
La coniugazione dei verbi éxamo, ecmoedm4 6pamt retta. - -
l. Koraà ... 3aHirur B yHr.rBepcurére? 2. Koraà Màpuo ...
:aHnuàrr,cx? 3. Koraà ero oréq ... n xorAà oH ... pa66ram? 4. KoHqépr a
éxarr I (a) ncranirr I (A) ryrf6e ... B ceMb qac6B H ... s Aéssrb qacòr. 5. Bé'rep ... B ceMb qac6e. 6.
3ror Qumu ... n6g1uo. 7. O6ÉqHo oHà ... pa66rars n Aéssrs qac6B H ...
séAy uu égeu , Bcraro Mrt scraéu B rleTblpe qaca.
TbreAeIrIb Bhr eÀeTe TbIBcraèrrrb Bbr BcraèTe
II. (a) Guarda I'orologio di'
oH, ouà éger oHÉ égyr ou, ouà scraèr onli scraÉr e che ora è.
6parr I (A)
x
ru
6ep!
6epèur
ou, onà 6eptu
rrlu 6epèu
nu 6epére
oHÉ 6epj,r @
@ @ l*T
,{nenà4qarr qac6s. IIIecrr,{ac6s. ,(énxrr qac6B. Tpn uacà.
98 99
L ,fl uaqusàrc pa66rart n 4énrrr. mbt llsercizi Relativi al Testo
) JI roHqàrc pa66rarr B rflrb. 6bl
3. ll nosnpaulàrccr Aou6É B [recrb.
l. r{roaéaarcn o eocxpecéure Orér; Tànr r Màpuo? lae onÉ acrpevàucr? Koraà onfi
OH
aoaspauàr<rrcr,qou6fi? 9to oHÉ aeaarsr né'reporrr? Koilà oHÉ rox6rcr cnarr?
4. fl lxuuaro s s6ceÀ{r. oHa 2. Paccxaxfire oràueu pexÉr're axr. Korgà au o6É.quo ocraihe?l(org6.y Bac HaqH-
5. II noxj'cr cnar6 B o4ÉHnagqarr. oHu uàurcr u rorÀà xoHqàrorcs sauhrus? Koraà srr rsr6snr€ saIràuns? KonAà su o6Éqno
noxÉ'recu cnarr?
(b) Rispondi alle domande seguendo I'esempio. 3. PaccxaxÉre, KaK BLr or4Hxàcre? tlro aH o6ÉqHo aélagTe a rocrpecéure?
. (b) Un tuo amico ti invita al cinema. Chiedigli a che ora comincia e termina il film, quan-
do e dove dovete incontrarvi. Costruisci un dialogo su tale tema.
100 l0l
cror6saR rnensa (sala da pranzo) xo-rérs qmo (c)rctamo? volere
ru rrpura6rucn aprirsi ecra qmo? mangiare
\ rarpuroàrucn chiudersi 6yQérruua barista (/), addetta al buffet
UNITA
l6urpax colazione py6.nr rublo
«16ég pranzo KOne]lKo copeco
llccfAa sempre crdurb costare
lo'r6nurs umo? preparare caaÉrrcs sedersi, mettersi a sedere
cardr insalata
cyn zuppa
6opur bor§Ò (minesra di cavoli e barba- xoréru ecru volere mangiare, aver fame
bietole) xoré"rb nllrb voler bere, aver sete
rolrndr composta, frutta cotta 6yrep6pda c ror6ac6à (c cuiporu) panino
6yQér buffet, bar col salame (col formaggio)
ro$é caffè fd,noqnrril cox succo di mela
INTRODUZIONE ALLA LETTURA uuru .Jftio? bere rirura x6Qe snata;zza di caffè
j,xuu cena crarÉx .rin (c6xa) un bicchiere di te (succo)
luJrH o, oppure 6para umo-tu6o Ha o66a (ra fxuu) pren-
flprÉruoro annerÉra! «Buon appetito!» rnop6r'ricotta dere qualcosa per pranzo (per cena)
- Cnacfi6o! «Grazie».
- TESTO
Hduta cmon66au
C«|nor«t cméum"..? Quanto costo,.,? 3ro nàrua cron6Bar. Ouà orrprtsàercs pàHo yrpor,,t, n 8 vac6a, n
'ÌaKpblBàerc, BérrepoM, T6xe B 8 .Iac6s.
I (oaÉn) py6:n 100 (cro) py6réfi 3ànrpararc s o6É.{Ho A6Ma, a o6éAa}o BcerAà B crofl6Bofi. 3Aecs
2 (rsa) py6rÉ 200 (anécru) py6réfi rreflirdxoror6ngr. O6bI.{Ho s 6epi canàr, cyn HnH 6opur, prico tl KoMndr.
3 /-"'.r) py6lÉ 300 (rpÉcra) py6,réfi Iì 6y$ére nbro K60e, 6epj'É6norur filu anerrcÉnu. B 6y$ére Bcer1à ecrl
;pe) py6iri 400 (verÉpecra) py6réÉ tlrpyxrsr.
5 (nrrs) py6néii 500 (nmrc6r) py6réfi kluortà fl ixHHalo r6xe s crondBoÉ. Ha lxuH 6epf reop6r utu
20 (anàauam) pybréii 1 (oaHf) rÉcruy r',rico. flsro uafi, reQÉp filu itlonor6.
2l (asàaqarb olfiH) py6ns 2 (aee) rilrcs.ru' B cron6gofi, qàcro uixy Màpno I4 MepKo. OHÉ o6É'IHo o6éAaror u
22 (snàsuarr,qsa) py1nit 5 (nxrr) rÉcxq yNnHarct taNr. Cefi.Iàc oHÉ HAir a 6yÒét
DIALOGO
M{i p rcò : Màpuo, rr'I He x6qerur ecrr?
Poccfificxue génrru
Mri puo: Tu HAéIxb s 6y$ér?
pKo: Aa.
@,
Mri
Mri p H o : I,Iaérrr BMécre. Ecrl s He xoqi, q yNé o6é.[aa, uo r xouf nurr.
Monéru Brnrur6rrr
B fyfiéme
I xonéfixa 5 py6néfi Mzi pxo: flàirre, noxàryÉcra, 6yrep6p6a c Kon6ac6É, 6yrep6pda c
5 ronéer l0 py6néÉ cs'rpou n uàumy r6$e.
l0 ronéex 50 pytuéfi l;y 0 é rr{ H rr a : Iloxàlnyficra, 46 py6léfi.
50 xonéer 100 py6réfi M:i puo : Cxòruxo cr6nr i6no.{Hhlfi coK?
500 pyOrefi DyÒd rqHua: 16 py6réfi craràH.
I py6ar 1000 py6refi M zi p n o: lloNàwyficra, o4frH cranàH.
2 pytuh Ey0ri rqHIra: Bcè?
5 py6réil Mripuo:Bcé.
liy$ é rr{ H u a: 16 py1rréfi.
Maipuo:Iloxàryficra.
r02 103
(si allontanano, cercando dei posti liberi) II prepositivo per Io stato in luogo e I'accusativo per esprimere
Anlpé fi: Màpr.ro! Màpro! Llaine croaà! moto a luogo
M :i p n o n M d p ro : (awicinandosi) flpnhruoro annerÉra!
A rrlpé fi: CnacÉ6o! CagÉrecr! Prepositivo rae? dove? Accusativo lcIIÉ? dove?
GRAMMATICA
ouà pa- oHa
Come esprimere stato in luogo e moto a luogo - fae
66raer?
<«Dove lavora
lei?» - Kyad
rlqèr?
<<Dove va
lei?»
- B ux6.ne. - B rur6ry.
fòé on? Kyòd on uòém? <<A scuolo». «A
-«Dov'è lui?>» -<<Dove va lui?»
scuola»>.
rAe? xYgd?
Prepositivo Accusativo
../
i n aygnr6puu
n ux6ry, n o6u1exÉrHe,
n aylur6pnro
*-----'-"'
0n ò6na. òuu6ù
-«Lui è a/in casa». -«LuiOnvauòèm
a casa».
L'imperativo dei verbi
Nota. l. L'imperativo dei verbi il cui tema finisce in vocale si forma con l'ausilio della
dcsinenza -ft- (qrr{+f -+rrr6f,), mentrÉ quello dei verbi il cui tema finisce in consonante pre-
scnta la desinenza -x- (se I'accento alla prima persona singolare cade sulla desinenza: rosòpr6
+ É -+ roeopÉ!) oppgre -r- (se I'accento alla prima persona singolarr cade sul tema:
-ror6arrc
ryBop
ro'rtia + r -+ mr'6ru!).
Ourt e 6yQéme, Onù uòlm e 6yQém. -
2. L'imperativo dei verbi riflessivi si forma allo stesso modo di quello dei verbi attivi. La
-
«(Essi) sono al t -«(Essi) var. al bar».
particella -cr (-cr) viene posta dopo la desinenza verbale: yr{ + cr -+ y.rÉcu! yrrire cu -»
lqÉr^^' I raHfliléfi + cr -+ taxrnif,cs! raHnudÉre + cb -+ ranrnrlirecr,!
t
104
105
t
ì. Sc un vcrbo prcssnta un'alternanza solo alla prima per§ona singolare (ror6anru
- I verbi irregolari ecmb e numb
r orriu:rxr), I'irnperativo si forma dalla seconda persona: rorrias! ror'6rsre!
,1. l.;inrpcràtivo dei verbi aventi la radice,qa -
(aaaÉru), cla (acrarirs), si forma
o.rr lcrrtltr dll'tcma dell'infinito: aas6fi! aanifrre! -
- acranifi! acrasdfire!
.\. lrr russo I'imperativo plurale può- essere usato nel rivotgersi
- ad un gruppo di persone o ecTb
rrd un'unica persona quale lorma di cortesia.
TIHTL I (ò)
Presente Imperativo
r06 107
ESERCIZI l. lae pa66raer HÉHa llerp6sua? Kyaà onà r.raèr? 2.Ii:a" pa66raer
l.Situazione(a): l.Entri inunaclasse.Chiedi agli studenti chesi sonoalzati persalutar- Cepréfi I{sàHonH.{? Kyaà oH uaèr? 3. I.ae j,uarcr Màpno u Màpxo? Kyaà
ti di sedersi. 2. Sei in procinto di leggere un brano agli studenti. Di'loro di ascoltarti. 3. Ora ouri Hgi'r? 4. lae fuurctTitus? Kyaà oHà HAèr?
chicdi loro di leggere. 4. Chiedi loro di scrivere. (b) Tuo fratello studia il russo. Digli: l. di fare
i compiti. 2. di imparare i vocaboli nuovi. 3. di hadune un testo, (c) Un tuo amico non si sente IV. lnserisci il verbo narri o éxarr nella forma conetta.
moltobene. Consigliagli di: l. non lavorare (studiare) troppo. 2. di riposarsi. 3. di andare a letto
presto. Vrpo. Msr, rax o6ÉqHo, BcraèM B ceMb.racòa. B s6ceMr .ràcos r ...
Il. Formula domande seguendo l'esempio. u nucrurj'r, a cecrp6 ... n rux6ny. klucrnrlr,qalex6. -f, ... na rpo.ntéfi6yce
u ua uerp6. A rux6na pÉaoru. Cecrpà ... neruròlr. Béueporvr fl ... B
(a) Esempio: Mat uòèu I meàmp, a 6d? Bat mòcre uòème e 6u6rr.roréry. Cnaqàna fl ... Ha aar66yce, a nor6na Ha uerp6. B ,qécqrt
- medmp? ,rac6s r ao:epaqàrccr aortr6É. ,{orvr6fi , ... Ha uerp6, a nor6u ... neurrc6u.
l. fl, uryf B KHH6, a rl"r.? 2. TàHr naè.r B My3éft, a HÉHa? 3. Orér u V. Inserisci il verbo nHTL o ecrb nella forma conetla.
$àpuo nAir Ha KoHIIépr, a An,qpéfi? 4. Màpro HAer B 6u6lr.Ioréry, a
3rraua? 5. Mu ngèu Ha réxquro, a sH?
(b) E s e m p i o : éòy 6 qeHmp, a md? Tot mdtce éòewa s qeHmp?
-.fl
l. fl égy Ha craAH6H, a rbl? 2. Mu éÀeu ua sKcrcipcurc, a ouit?
3. Tànc é.qer a AepéBHro, a Onér? 4. Eé pogÉrenu é4yr r Capàror, a one?
5. Jlérou un éAeu Ha roE a BbI? Vl. (a) Formula domande seguendo I'esempio.
IlI. Rispondi alle domande, facendo riferi- Esempio: Tat xdqeruu ÉfitovNwù cox? Cxénaxo cmdum É6ro,t-
mento alle illustrazioni,
- uatù cox? -
E semp i o :
-
fòe
Ha
onà pa66maem?
n6rame.
trmm l. Tn xòqerur uàurry r6Se? 2. Tu x6qeur 6yrep6p6a c xo.n6ac6fi?
3. TH x6.reus 6yrep6p6g c cÉporra?
- Kyòd oud uòém? (b) Rispondi alle domande seguendo I'esempio.
- Ha ndvmy.
- Esemp io:,{ea pydnÉ. Crcinoxo cmdum uoù? py6il.
- -,{ea
1. .{neHàauar6 py6réfi. Cx6mro cr6ur 6yrep6p6a c cÉporra?
2. fiécnru py6réÉ. -
Cr6nrro cr6Hr i6ro,{xufi cox?
-
Hh ;!i:iT!ìE
3. flrruàaqarr py6néÉ. Cr6ruro cr6nr 6yrep6p6a c ron6ac6fi?
«(
r08 r09
7'..
'- - - 1,-- -
'
7.o-,-Ò
,-"J
Ò-,-.,
norrcdryùcma, ilcypHan.
La mia giornsta
E s e m p i o : )Kypuan.
-,4dùme,
La mia giornata comincia alle sette. Alle sette mi alzo, alle otto fac-
cio colazione ed alle nove iniziano le lezioni. Le mie lezioni terminano
alle tre. Vado a casa. Alle quattro pranzo a casa o alla mensa. Poi faccio i
compiti, mi riposo, ascolto la radio e leggo. Di solito ceno alla mensa.
Mangio ricotta o came e bevo tè o latte.
TESTO
Ezd òext
Y r'reHi ecrb Apyrì ero 3oBir Càrua. Càura cryaéHr, oH !.rurcr n
yunsepcurére u N[rsèr s o6qexÉrlru.
B.repà Msr sÀ{écre raH.HuÉuucr, nordM ,q6nro pa3roBàpHBanrr. Càrua
paccKa3hIBaII, KaK oH xHBer, KaK yr{HTcg.
O6ÉqHo oH scraér pàuo, n 7 qac6s. B 8 qac6s oH rànrparaer, uHorgà
/t6ua, usorÀàs cror6soÉ. flor6r"r oH HAér Ha :aHirus. 3auÉruq s
yuunepcurére Haquuàrcrcs s 9 qac6B, n6orouy s 9 qac6s Càura yxé e
ayllHropHH.
Cà:ua usyvàer urarrÉxcxufi rrÉx, ou yxé uenn6xo ronopÉr no-
H',raJIl,flHCKH,
3auÉrnr xon.rànrcs s 3 qacà. Koraà rouqàorcr 3a*hrtfl., Càura uaer
o6éAars. O6É.{Ho oH o6éAaer s cror6soÉ. Ilor6rr.l oH sauurtràerc, B
la6opar6pnu.
B 7 rtnu 8 .rac6s Càrua no:opaulàercr s o6qexÉrne. 3Aecb oH
or4urxàer: seuH6ro qnràer no-pfccxu t,t no-HraJlbÉHcru, crj,uraer
nrf:urry, cudrpur rereaÉsop. B l2 qac6s oH o6ÉqHo noxrircfl cnarb.
lll
il0
10
(s) I,EGGI USANDO IL VOCABOLARIO
Bmopde nucuvti òom6ù
.(o6puÉ Aeur, flàolo, otréuato Ha reoè noclèAuee nncru6.
.rI eure ne nucàu re6é o Mocrsé. Mocxsà
-
6onuu6fi u rpacÉnufi
UNITÀ
r6poa. Pafi6H, rAe MhI xHBéM, n6sufi. OH Hasstsàercs loro-3ànaÀsufi.
3aècr ecrb KuHoteàtpu, 6onruÉe uaratÉur,l, n6nar rocrfisnqa
«Typhcr». He.qarex6 JIec; MhI ,ràcro rylÉeM raM.
fl yxé 6ua a qénrpe, afi,qea Kpeum, Kpàcryro na6ulaÀr, Bolrur6fi INTRODUZIONE ALLA LETTURA
reàrp. MoÉ .qpyr Màpro HeAàsHo 6ur sa ercrj'pcnx n Kpeuné.
Sxcrjpcrr.6unà 6.reur. unrepéurar., Ilpnnér! «Ciao!»
fidcuràro re6é n rucÉMe crfl(phlrKlr. 5to Mocr6scxufi Kperrrar.
H eqé nocuràrc rfmorpà{uro: sAecÉ s u ruoÉ n6rue lpyeri. 6n6nnoréra biblioteca oanéxÀu un giorno, una volta
BceÉ xop6uero,Ilàono! r'Éxo c'è calma, (c'è) silenzio nnrepécruil (agg.) interessante
rp6uro a voce alta ao§.nda relazione, rapporto
flururi. Tuofi Màpno. peruiru unto (c1òétanra? decidere
càouéruo seriamente, con serieta
peu[Tb II
m6'xro si può, è possibile, è permesso
Bcer6 xop6ruero! tante (belle) cose! rlpanuf rcrufi ) lrancese
(agg. ò6rrirersHo assolutamente, senz'altro
rcrper:iru xoao? incontrare qc.
Esercizi relativi al testo acrpéruru imbattersi in qc. ***
stsrt qmo? prendere qnrdlsnrrft ra;r sala di lettura
t. PaccxaxÉre, me 6un Màpuo, qm oH ariÀen r MocxÉ. crrxÉ versi poetici
2. PaccraxÉre o r6pole, nAe BH xuBere. cxariru dire; parlare raxalÉrt xnliry ordinare un libro
I lJ
n2
TESTO II significato degli aspetti del vertro
B 6u6nuoméxe Perfettivo
Imperfettivo
5ro nàura 6u6ruoréxa. 3Àecs urt o6Équo 6epèu xuÉrx, yuébHHxrl,
c.'ronapfi. PÉaor'r qnràluustÉ 3ar, rÀe s nro6rlo :auHrrràtrcr. 3Aecr BcerÀa
'r'r'rxo: ceprè:uo pa66raror: unràror, nepes6aqr, nÉruyr. 3Aecr
,cryAéHrsr
ItcefAa MoxHo [poqnTaTb HoBble xypHaflbt, MoxHo B3flTb ra3erbr:
pf ccxae, nralsiHcxlle, Qpau q!:cxr.re.
Cer6aur a ncrpérul n 6n6nnoréxe Màpxo n Màpno. Màpno n:rn
cruxn A. C. IIfu:rHHal n paccxà:rr A. II. tléxosa2. Ha pdauHe oH .turàr
llyuxnua H tléxosa no-urarsÉHcxra. CeÉqàc oH x6qer npounràrr Hx no-
pyccxn.
Màpxo r:rrl pj,ccxnfi xypHàn u pfccxo-u'ralrincxnfi cnon6pu.
Aorrr6É uur porurÉ sce sr\,récre. Koraà Mbr rrJu,r Aou6ù, Màpxo cxa:à1, \
qro r6xe x6.rer noqnràrs flj'u«nna no-pj'ccxu.
1. O6irqso s ecrarc n 8 uac6n, Ho cerdAsg s ...2. O6É.ruo oH nAèr IX. Parla di cio che hai latto ieri, usando le seguenti parole e frasi:
Ha pa6òry s 9 qac6s, so cer6ÀHr os ... 3. Orér o6Éqrro ao:epauàercr
aou6É s 6 .rac6s, uo auepà oH ... 4. HÉHa rrc6ur .{Hràrs. 3ror »<ypuàr Bc'Iarb, nofirfi, HaqArb (tc6Hvnrs), pa66rars, nepuj'rucr 4olu6fi'
ouà yxé ... 5. OdÉqlro r ncrpeuàrc er6 e nHcrnrfre, avepà x roxe ... noUiri a rllH6, Qulrrvr HaqHHàercr (rcouuàercn)'
V. Leggi i testi, prestando attenzione all'uso degli aspetti verbali.
X, Inventa delle frasi, usando le seguenti espressioni'
L
KàNasrii eéyep, xor4à ron.ràrcrcr 3athrlz,fl, n cuxy n rlàcce,
xynÉrs 6ror yué6nux.
ror6errc Aornràruuee sa1àuve..f nepeaoNf rercr, nnruy H6eue croBà, l. B 6yQére
2. B 6u6nuoréxe r(vnHTb fa3eTbl.
aéraro ynpaNuéuHr. MO)KHO
2. Bvepà né.repon s 6ur a reàrpe. Koraà x6squnucu 3aHhrtfl, n 3. B xn6cxe s3srs 5tH ruÉrH.
6Écrpo npnror6nnr Aouàuruee :aAàuue: nepenèr rexcr, Hanucà.n u6sue 4. B rrlarasÉue nÉnurs xorle.
cronà, cgérar ynpaxHéHur. Koraà r xòHqul ror6snrr 3aAàHr,re, s nourèn
n reàrp.
Vl. Esprirni una richicsta, un desiderio o un ordine. Esercizi relativi al testo
Esem pio: Onéz rrc npouumàa meKcm. Oné2, npouumàù merccm! cryaéHrrr 6epyr xuÉru, yvè6uuru, xypxà.rrrr? I-ac oHÉ o6Équo
raxtlrtàrcrcr?
- l. |ae o6Équo
Kor6 Onér scrDérru s 6r.t6rHoréxe?
t-lro sri,lt-.i n 6u6ruoréxc Màpxo rl Màpuo? [louer'ry
L HÉHa ue npnror6euna o6éA. 2.Tims He cAé.lala !p6r<u. 3. Màpxo Mipro *6re, npovuràru tlyuxrHa no-pj'c9xr? , xypuànul? rr-^
nc Hanucàr nucbMo. 4. Cbwa He nÉyvNr quxrt. 5. O,rér He xòu.r.rr 2. I-,ne aur xxliru- --u -.-......:-..o
o6Éqxo ,urr"u.r-#r? I-ne asr 6e'pére 9ro -.,
sut .raniou
HeÀàauo e:irtr a
lor<rlàÀ. 6n6nuorére?
li9
lttì
o
11
LEGGI USANDO IL VOCABOLARIO
Cénocxuù epau
Cénscrsir apav l,lropu llerp6enu Bclo xH3Hb pa66raer a g.epénue.
Bce s gepénHe lÉ6rr u ysaxànr l,Iropa flerpdouva. 3ro oH
UNITÀ
oprayn:onàn pa66ry s HosoÉ 6olrHÉue.
I4ropt flerp6nHu poÀÉncs 3Àecb. Bce rHàror r nòÀ,rH.flr ero oruà s
rrrars, xor6prre pa66rarH e xorx6:e. Koraà Hropt flerp6ou.r, n ro npéun INTRODUZIONE ALLA LETTURA
erd :sà,'ru np6cro I4rops, xduqul u:xdry, oH noéxal n Mocxsy yuÉircr.
B Mocxsé I4rops nocrynÉn. s N.reAr.rul'rHcxnfi. uucrnryr. Y.rfincr oH B rocTl.l in visita (moto a luogo)
xoporlr6, u er6 peKoMeHAoBànu s acnr.rpaurypy. Ho l4nops peruÉn HA HOBOCéJIbE alla festa per la casa
eepHyrscr s csoè poau6e cen6. Ou c.rlrràr, ,{ro cérrcxuÉ apa,t càuas. nuova
ryuuar npoQéccnr. H sor Hropr, renépt yNé l,Iropi flerp6nnu, - Ilpnrnaruàru Ha ÀeH[' Invitare per il compleanno
pa66raer a gepésue, rAe oH poaÉnca. Pàusrue 6olsnÉqa n aepénHè 6sr.rrà pox.uéHlu
uràreulxar, n Hefi pa66ra.nu r6lrxo Qélraurep, rtae4uuÉncràr cecrpà n Ha Beqep ad una serata di festa
oaÉu npav. I4ropr llerp6euv r,{e.ràr o H6eoÉ conperuéuuofi 6omuÉqe. B rearp iì teatro
Ilporuld epéÀax,.s ,qepésHe nocrp6ull.l H6nyro 6onruÉqy. 3Àecr ecrr
Bcé, o qèna lteqràl Hropt l lerp6auu: r.r xop$uNfi xHpfpr, u repanéaru, Ilpr.rrnauàro r ac (re6i) Ha Invito voi( te) alla f'esta per la casa
csofi . peHrréHoacxuil xa6nHer n uu6roe apyr6e. Tenépr l4ropr Hoeocérse! nuova!
I*po,*, yàn1ufi opau. Er6 6o.nsnÉua nyuwat a paÌioHe. IlauuéHru
- 3Àecb noMotaroT
roBoprl rrTo He ToJrbKo J.IeKapcTBa, 3Àecb noMoraeT rrolY'r6ru :ràx piano
a66poe cr6ao, nro66sr n sunrvtàHr.re. I v,ro-) ricevere
xoarit andare a piedi
rroryvrirs I
neurx6nr a piedi
crér,rsrfi chiaro noaÉpos regalo
ce,r6 villaggio r èlrnurù scuro
cé.rrcxufi apal nredico di carnpagna
xorxdr kolchoz, arienda agricola 1lr66nrn-t conrodo r**
r loriTb stare
me:uuÉscxaR cecrpà infernriera rurcéru essere a{fiso
no.nyvÉru xraprripv ricevere (vedersi
Qéararuep infermiere diplomato, assistente specializzato assegnare) un appartarìrento
roxl nàrs
xnpfpr chirurgo
NVnllTb I
I unro'.) conìprare xdlurara c 6arx6uonr carììera corì balcone
repanéar medico generico nnrixxr,rr"r ruxaQ libreria (mobile)
peu rrénoncxufi xa6nnér gabinetto di radioterapia, studio radiografico npumauÉru 1 ro.ld..L irrvitaLe xnrixnas n6.,rxa ripiarro per libri. scatlàle
ux6roe apyrde molte altre cose ilptllJraC[Tb I A-t cl(t.' nlrcbilreBHbllt cToJI scfl vanra
r,ràsHHà rpal primario i'r/luru andare con un nìezzo xypnÉrunurù cr6.rux tavolino per riviste
a66poe cl6so parola gentile I irn.,lbn"r ca ldo; accogl iente Hacrdnrxac nilrna luure da tavola
rorr6arrurii tieddo ny u xax? /1,/L: e allora? conr'è? (le tue
xlxdir? quale impressioni'l)
Esercizi relativi al testo
L l-ae poaÉ1cr Éropr fierpdauq? lae oH ywacfl TESTO
2. flouer'aj, Hropr flerpdnuu peruÉa repnfrucr a csoè cerò, rcoraà ou rdHuun uucl.rrj,r?
3. O qéru r"rerrÉr-n Hropr [erp6ara,l? Kax ocyurecrarl,rucr er6 r'leqr'É? Hòaan Knopnrùpo
Haràua u gé M^Ma HeAàBHo ronyqlinu KBaprfipy. Ksaptripa
xop6uar, cBérrafl , ya66uar.
Hanéso 6olsruàs ryxHr. B xfxue croir cron, clilbr, xoroAtirbHttK.
lla creHé Bucir ABe n6JIKll.
Hanpàao K6MHara, rAe xuBéT Hatàura. 3gecr, croÉr Altsàu, KHIixHbIÉ
rrKadl, nficrn,teuHurfi croJt. Haràura x6qer rynltrr eulè Kpécra,
xypHarbHblH cToiIr{K H KHIlxHbIe noJIKH.
A :aecr xnBer MàMa. Y Heè 6onsuràr cBérra, x6uHara c
6arx6uoru. Cnésa AneàH H riM6ortKa, cnpàBa He6oluu6É cror, rpéc-
l'0 r2l
Jto u 'rsJrcr]Érop. [Ia nony rcpacÉrufi xoaèp, ua orné csérrrre gana- Nota. l. Gli aggettivi possono avere Ia desinenza atona -Érii o tonica -o*: udruf,,
6olrsur6ù.
IrccKlt. 2. Quando il tema degli aggettivi termina in q x, x, x, ir, m, u le desinenze obbediscono
Ceirqàc Haràura n eé uàua ua rj,xHe. OHÉ sÀaécre ror6ssr: Har:àura rrlla regola ortografica di pag. 20 e cioè non si scrive -u ma -H e non si scrive -r ma -a.
/(élaer casràr, MàMa ror6snr uÉco. Cer6.qnc y HHx Hosocéflre. Haràrua
upur.nacfira ua Hosocénre Tànlo n O.néra.
Singolare Plurale
122 123
Proposizioni e periodi I verbi uòmù, éxamt e xoòilmo, ézòumt
t24 125
I vcr bi nllr É e éxarr, esprimono un I verbi xolÉru e élArrr indicano: lI. Qualifica ogni sostantivo a sinistra con aggettivi adatti scelti tra quelli elencati a destr4
concordandoli in genere e numero.
rrrovirncnto in una direzione ben l) un movimento in una direzione
plccisa, definita, e in un momento non definita oppure in diverse lì se m p i o'. Eonuudn, ceémaan xaapmùpa.
altrettanto preciso e determinato; direzioni;
l) Vmpou on uòèm e uucmumym. 2) un movimento ripetuto, abituale, l(naprfipa, xj'xHx, ròunata, 6aa- 6oaou6ù, udteuaxuù, ceémnotù,
Al mattino lui va in istituto. regolare; x6u, ,r,té6elr, urxaQ, cron, .gnràu, mèuuatù, xpacùe_wù, ru6.eatù, cmd-
2) Cezfiònn ond éòem s qeump. 3) un movimento avente due dire- rpoaàrr, fln6rxa, xpécro, crj'nrr. patù, yòé6xoù,
ménaatù, xopdwuù,
Oggi lei va in centro. zioni, andata e ritorno. KHUzrCHbtU, nUC bJVe H H btu
l) Ou x6òum no ninnama
Lui cammina per la stanza. III. lnserisci rax6f,, xmin, xax6e o rarÉe.
2) Kdcròoe impo n xoucj Ha pa-
6,6nry
l. Bu ne tuàere, ... rponnéfi6yc nAér a qeurp? 2. Bu He 3uàere, ...
'i'ro ocraH6ma? 3. Tu He auàeur, ... àro xa$e? 4. TH eÉler, ... nogàpo«
Ogni mattina vado a lavorare.
orrfi rynÉ.uu? 5. TàHr, ... xypnàrru rn cu6T pnur?
Kdscòoe aémo nu ésòuril ua
,oz IV. Completa i seguenti dialoghi.
Ogni estate andiamo a sud.
3) fòe mot 6wt? l.
- Kar6fi rsttx uryuàer Màpuo? 2. -...Pj'ccrar.
y sac rHfira?
Dov'eri? (Dove sei stato?) - A ... àro xypuàur?
Xoòin o xoaouiu. - AHralriHcxufi.
... rsÉr usyvàer O"rrér?
- pj'ccrnfi.
Sono andato al negozio. - ... oH ronopÉr no-nriurr- 3, - T6xe HarbrBàeT cg 5ra rHrlra?
- Éucru? -...
Erqè He 6.reHr xoporu6.
Uuso del verbo cucémo -V. Fai domande gli esempi.
delle seguendo
Di regola, il verbo srcéTr vie,ne usato solo alla terza persona singo-
lare o plurale: Ilaarr6 nxcfr n uma$f. Il cappotto è appeso nell'arma- ( a) Esemp io: Buepé a cnompén Qunou. - Karc6ù?
dio. KocrÉMbr BrcÉT s uxaQf. I vestiti sono appesi nell'armadio.
l. -fl xynÉn narrr6.2. Ou x6qer rynÉrr rocrrou. 3. V neé s6roe
Gruppi verbali ruàrse. 4.3gecr er6 néqn. 5. Fae rsoÉ uànra? 6..fl xo.rj'«ynfiru ryQnrl.
t26 127
n
l. I-laràrua 6anà s 6u6lnoréxe. 2. Oréq 6ul ua sas64e. 3. Epar 6srn
urr6le. 4. OuÉ 6Élra Ha strcrasxe. 5. Msr 6Énll s reàrpe. o LEGGI USANDO IL VOCABOLARIO
Hdcoù òucdu
(b) Esempio: Mut 6ainu o cauamdpuu.
Mu ésòunu e carrumépuù. Mu He o6paruam.r BHr.rMàHHr, rcaxàq rraé6enb y Hac B KBaprripe, noKe
(»lHaxAbr He cJroMilJrc{ AHBaH.
l. OHÉ 6Érn s uéHrpe. 2. Cecrpà 6urrà Ha eox:àre. 3. Màrua 6brnà s
4.Potwenu 6Élrt ua Ére. 5. Màpuo 6srr ua p64r.rHe. Hàao no4j'uarr o ué6e.nu, cxarfura xeHà. Mé6elr y nac yxé
,4epéeHe. -
c'r'àpaa. - -
lX.lnventa dei dialoghi, c-orne negli esempi, usando le parole. e le lrasi segue.nri (a) Ha apyr6fi AeHÉ Mhr rcynÉnn H6sufi,qHaàH.
xoH.uépr, oÉcraaxa, nérep; (b) o6uiqno lra aar66yce, no cer6ans ua rpo.n,réù6yce;
RranàH crfiruxou xop6ru, xiuro cnarb Ha Héna ràxAufi geHr,
o6r,iqro na rpamaàe, uo cer6Alrc xa raxcÉ. - xeuà.
pcuÉra -
Esempio:
(a)
- lòexoòùn
mu 6wn cuepri eecu eéuep?
e xutKi.
.fl nocuorpén Ha KpacÉBHfi ÀHsàu u nogj,ual, vro xenà, HaBépHoe,
rrpanà. Tenépr fl crurlo n rcjxue, a xesà n xopug6pe.
-.fl Ho n6sHfi Ar.rnàu - Msl He u6xeu uuàrs rax6fi
5ro r6arxo Ha.rÉuo.
ilusàu B K6MHare, rAe-croÉr cràpar rrlé6e.ns.
(b) Esempi o'.
- Bu éòeme Òouòù rru uemp6?
O6ui,uto éstcy tru uemp6, uo cezòòwt éòy ua a6m6-
- 6yce. Koraà norBrinucÉ H6aHe crfnrr, uàrun 4pyrrÉ ncrpérnnu 5ro c
uey4oB6irbcrBueM. Tenépr Bce cHAénH Ha norf, qro 6É.rro 6.reHr
rreyA66Ho- H6sufi crorr ynpocrÉq
X. Traduci in russo. 4§r9. Tenépr Hàurn r6cru cnAéts Ha
norf, a piraorra Ha ra:ére 6nnà eaà. Eqà, npàrla, 6urà 6qeur cxp6uHar:
Poco I'a Nina e la sua mamma hanno ricevuto un appartamento nuovo. r',rsl g«oH6uIrJIH AéHbrH, TaK KaK noHHMàln, uto xnaptripa eqè
llanno un bell'appartamento. Hanno già comprato un po' di mobili: un ucAocràroqHo corpeuéH*a. Vl, Harouéq, xeHà cragÉura, qro renépr,
piccolo divano, la scrivania , Ie sedie. Ieri ci hanno invitati alla festa per lroxà,.nyfi, Bcè B nopi4Ke.
la casa nuova. Per l'occasione abbiamo comprato un regalo: una tovaglia Xam, qro sàrun Apy36i roqeMi-ro sa6Éru Hac. PàHbure Bcè-raKH
con tovaglioli. 6Éno nj''rure.
T. [1. Mézaa
Esercizi relativi al testo rfipau16rs asxmiuxe ua xoz6-tù6o, na umo-nù6o far caso a qc., q,c.
rromÉ,ncn txsdg il divano si è rotto
c reyaos6.nucrBreu con dispiacere
I. Kro HeaàsHo noayuÉl xeaprÉpy? Kaxàr 5ro xaaprÉpa? Hro yxé rynÉ.nn l-laràua u eè rrrà- ynpocrÉrr aé.no semplifrcare la situazione
rua? Kord oHÉ npuuacÉru Ha HosocéJìue? Kax6É noaàpox x6uer rynÉr'u TàHr?
rxox6mxru Aéurrn fare economia
2. PaccxaxÉre o csoéft raap'rÉpe. Karàr y nac xaaprÉpa? Kaxàr y sac r6uuara? Kaxàr vé6ens ucè a nopiare va tutto bene
e 16À{Hare? lrcé-rnKIr nonostante
t28 t29
TESTO
UNITÀ 12 B mehmpe
TàHr n Onér 6.reHl nÉ6rr reàTp, xopou6 3Hàtor rr{ocx6scrue
rchrprr. TàHr .rrÉ6nr 6arér, oHà qàCro x64ur a Eoilrur6fi reàrpl,
c»r6rpnr Bce H6Bbre cnexràruru. O.rrér 66.rrrure nro6nt ApaMarÉqecKnfi
r caTp.
Cer6.qug TàHs x O4ér nayr B reàrp «Coaper'rénHuK»2 Ha
r:ncKràKJrb «TpH cecrpr'r»J. OnÉ npHrnacÉJlu Màpuo. Tànr yxé npN-
urauràna Màpxo s Eorru6fi reàrp, onÉ cr',rorpénr.r 6alér «Jle6elÉnoe
ri'rcpo»4. Tenépr Mépuo nofiAèr B ApaMarlit{ecrufi reàrp. OH npo-
,ru'ràr nrécy A. tI. Héxora «Tpn cecrpÉ»» no-nralsÉucKH H aj'*rae1
,r'r'o Bcè nofiuèr. Ho écnr,r 6j'aer rpiÀHo, O.nér n TàHr, xouévHo,
rrou6ryr.
DIALOGO
()r é r : Màpuo, qro rbr 6j'aerur Àérarr né.repor'a? @"
M ri p u o : Eutè He luàrc, u6xer 6urs, nofiqj' s rHH6.
()ré r: X6qeur nofirÉ B reàrp?
M zi puo : Ha rcax6fi cneKrexnb?
( ).n é r: Ha «TpH cecrpÉ».
M ri p n o : Ilofiaj' c
yAoB6rbcrBHeM. .f, .rnrà-n «Tpu cecTpÉr)) no-
nramincru. r{j'r'aaro, qro sce nofir',rj'.
( ) rr d r: EcrH He nofiuèur, nou6xera. TàHc r6xe nofiAèr.
Y*w Mri puo:A xor1à HaqHHàerc, cnerràK.r6?
( ).lr é r : B ceur .rac6n. Koraà y rac roHvàrorcn :aHirns?
Eonuurofi reàrp
Mri puo: B rpu qacà. fl noo6éaaro H B nrrb o6s:àre.urno 6fay a6r'ra.
I-Ae uu ecrpérr.rucr?
()ré r: Ha cràHuun Merp6 «9fictue npyAÉt», BnyrpÉ ua nnarQ6pue.
INTRODUZIONE ALLA LETTURA Ej'aer-r xÀarb re6É s ulecrb rpÉaqarr.
M ri pn o : Xopour6. .{o néuepa!
( ):r d r:
.{o sànrpa! A domani! [o aéuepa.
!o névepa! A stasera!
.{o nocrcpecéHra! A domenica!
130
l3l
GRAMMATICA La coniugazione di alcuni verbi perfettivi
La relazione tra aspetto del verbo e tempi
Aarb dare
Imperfettivo Perfettivo
Futuro Imperativo
Inlìnito qIt'I aTb rrporrHTaTb
, AaM uu AaAÉu aafi!
Presente s qHTarc
rbr Aarrrb est AaArire aàfire!
oH, oHa AacT oHH AaAyT
Semplice x npo.rurÉro Nota. ll verbo Aarr segue una coniugazione particolarc rispetto ai verbi finora esaminati,
Futuro cosi come particolare è il suo imperativo.
Composto s 6!ny qnr6rt
^ I vgp-i
futuro
imperfettivi hanno il futuro composto, che si forma
di 6rlru e l'infinito (imperfettivo) del verbo principale.
con il
, nepeBegi uu nepeue4èur ou nepenén
n 6!òy qumdmt ;tttt 6yòeu qumdma ru nepene4èrur asr nepeae4ére oHà nepenerà
mu 6yòeut rtutndnft eu fi,òenrc qunuimo oH, oHa [epeBeÀeT oHr{ nepeBeÀyT oun nepenerÉ
ou, ouri 6!òem qumdmu onù 6i,òytn qumdmu
Nota. ll verbo nepeaecrÉ ha il passato inegolare.
t32
133
GRAMMA'I'ICA La coniugazione di alcuni verbi perfettivi
La relazione tra aspetto del verbo e tempi
Aarb dare
Semplice q npoqrrTaK) Nota. ll verbo Aarr segue una coniugazione particolare rispetto ai verbi finora esaminati,
cosi come particolare è il suo imperativo.
I;uturo
Composto s 6yty qrrd'ru
reqs I (a) coricarsi
Passatcr (ou) unrà.n (ou) npouur6,r
Futuro Passato Imperativo
Imperativo qnr6fi! npouu'r6ft
qur6rire! npo.lur'àiire!
fl rrrry Mbr Jrrlr(eM oH rèr nxr!
TbI JIflXCIIIb BbI JI'XCTC OHA JIEruIA nÉme!
I verbi imperfettivi vengono usati al presente, al passato e al futuro. oH, oHa JrrxeT oHH nqryT OHH JIEHII,I
Quelli perfettivi sono usati solo al passato e al futuro, mai al presente,
poichè 1'azione presente, in quanto tale, ossia in via di svolgimento, non Nota. ll verbo .reqs ha passato e imperativo irregolari.
può essere compiuta, cioè perfetta.
L'imperativo si forma dai verbi di entrambi gli aspetti.
nona6qr, I (c) aiutare
Il futuro
del verbo
La lbrmazione del futuro
Futuro Passatcr
posto.
Nota. ll verbo nou6qu ha il passato irregolare.
I verbi perfettivi hanno il futuro semplice, che si forma partendo dal-
I'infinito perfettivo e procedendo come per il presente.
n npouumdru, :utt ttpouumdeu nepenecrÉ I (ò) tradurre
mil npoqunraerub 6il npoquntaerrrc
oH, oHs ,tpoqumoenl oHu ,tpo.tltmototfl Passato
Futuro
I verbi imperfettivi hanno il futuro composto, che si forma con il
futuro di 6urs e l'infinito (imperfettivo) del verbo principale. r nepenegj' rr,Iu nepenegéu oH nepenén
ru nepene4éur nu nepene4éte oHà nepenerà
n 6!òY ,tunrtittrt ,vat 6itòeu qumdmu oH, oHà nepeoe4èr oufi nepeeegj't oHu nepeoenÉ
mu 1fiòeutt'tutttdmt eu fyòente qunilimo
on, outi 6!òem qumdmt onÉ 6jòym qumdmo Nota. ll verbo neperecrÉ ha il passato irregolare.
132 133
cecrr, I (a) mettersi a sedere
3arpbiTb I (a) chiudere
Futuro Passato
fl 3aKporo MI>l 3aKpoeM
Aélarr eé.repor'a? 6. Koraà srt rixere cnarr? B Mocrsé ua npocnérre Bepnàgcrorol crorir xpacÉroe slàHrre. 5ro
Mocx6scrufi rocyAàpcrneHnufi Aércrufi uyerrr6urtnuÉ reàrp. .{éru
VIII. Traduci in russo.
cu6rper n clj,uraror 3Aecb My3brràurHue cnerràun. Càrtlsre uà.neHlxne
Tanja e Oleg hanno invitato Mario a teatro. Lo invitano spesso a teatro
o al cinema. Oggi vedranno il lavoro (teatrale) «Le tre sorelle». Mario ha I llpocnéxnt Bepuiiòaoeor la prospettiva Vemadskij, un largo corso nella parte sud-occi-
letto «Le he sorelle» in italiano. Oggi, quando Mario avrà finito di studi- rlcntale di Mosca.
136 t37
-
13
léru ctgualor 6nepu-cxà:xn, cu6rpxr 6anérH-cxàsru. 3ro. pj'ccxue
-cxà:xa
cràsxu, èxà:xa M. MerepnÉuxa «CÉnrr nrltua»1,
rrap6Tqlrr,ie
'a «Màyr"ru»»Z
I'. Kfilrrurrla
UNITÀ
<<Màyr.rtN»l H Iuu6l'ue apyr'fie.
l-r rnru6rne Apyrfie.
Oplaunronà:ra Sror yI{HK&TILHbIH TeaTp TaJIaI{TJIHBLIH peX[{CCep-
l3OBaJIa 3TOT
rrrTy:uàcT Haràlrs
Haranbfl HrrÉnuqna
I4rbHltH.IIIa Cau. IlaTanbf klnsh:nwrna
UaU. Har'à,rrs 1,1,'ILHHHTTI{a pogruràcu
klnsh:.c.wrHa poAplJlaob nsB
DorprJràcb
uy:l,rxàlruofi ceuré: ee oréll 6ur rcolrno:Érop,
uàr'.ra xoporud né,ra.
Haràrua pàno no.urc6Éna uj,suxy, reàrp. Onà rreqràula o pa66re s reàrpe.
B l9l8 roaj' e Mocrsé Harànrq HmÉnH.{Ha cosAarà népanfi
.qércrufi reàrp. B eè reàrpe qàcro rucrynÉuH HssécrHHe afrÉcru.
Ilor6u 6É.rru apyrÉe gércxue reàrprr. Ho Harànrs I4mÉHu.rHa ueqrÉula INTRODUZIONE AI,[,A T,ETTURA
cos1àrr uy:nrÉurruufi .qércxufi reàrp. Koraà Harà,nrs kltrsuuuq*a
cogAasàra Sror reàrp, uH6rue ne népunn, uro gérn 6llyr xoAÉrr r Herò,
6!ryr clj,ruaru 6nepy. Ho Harànrs H.rrÉHra.{Ha aépura: aéru norÉbcr Enrr s rocrix y xor6-nn6o. Essere in visita da qc.
uysuxàlrHufi reàrp. 3Aecr, s SroM reàrpe, 6j'ayr ngrfi Aércxue llpumauràrb B r6crn xor6-ru6o. Invitare in casa qc.
uy:rrxà:rrHue cnerràxrur.
Ceilqàc 5ro 6.reHs nonynipuuil lércxviirreàrp. OH Hocnr uÀar csoefi
ocHoBareJrbul,lqu H. I,I. Caq. ,{érr nÉ6rr cnoil uyruxÉuruufi reinp. kl rrpxxoaÉru I venire, anivare sucrynlrr I esibirsi
géru, w r.rx pogÉrern c yÀoa6rbcrBueM c.nj,uaror 6nepu, cudrpar upufirri | (a piedi) BLlgrynllrb I
6anéru. rrpuerxirr I venire, anivare ux6ro molto
s
1979 roAf. 3Àecr acè upnéxarr | (con un mezzo) udro
H6soe r4àsue reàrpa nocrp6uru Motrb tmo (c)òùama? potere
poco
rrHucs{rs ballare
yAnnÉTemno rpacÉao N uHrepécuo. B-tfoÉé rac ncrpeuàrcr mo6fiune I
cMoqb I
repòn: 4epeaiuHufi MÉur.{Hr EyparÉuoj, o6euiuxa, rur6yuu. rsouÉrr I telefonare
iat
A sor csérnnfi gnopéq, l4ecr xfieèr cràsoquas Chvss urÉqa n norcr [o]BoHHTb
I acns poxqéxnr compleanno
norapaanirr; xoeo?
----' congratularsi norapar.nÉrs/noraplrurr xozo? c iltérl
xunÉe nrÉqsr. A sor r6ugara, rÀe Aérn r"r6ryr nocrfurarr nrc6Éuue norapinxru I faregliauguri poxaéure fare gli auguri per il comple-
cxà:ru. mj'ruxa musica anno
3gecr 6usàror u
uHocrpàuHrte xypuarÉcrrt. OuÉ cu6rpxr rlerb I qmo? cantare tt" apparecchiare la tavola
uyeuxÉrnrHne cnexràr,rn, nfiuryr o reàrpe, re4r Sror reàrp norà cners I ffil$i,ff" I "t*
eAÉHcrseunuÈ e crpaué.
138 t39
Nota. l. Al genitivo i sostantivi maschili e neutri prendono la desinenza -e se il loro tema ter-
Mri puo : .fI 6ul s rocrix y APira. nrina con una consonante forte e la desinenza -n se termina con una consonante debole o con una
A Hapé it f er6 sHàIo? vocale. I sostantivi la cui radice termina con -q o -q deboli prendono la desinenza -a, dal momen-
M ri puo: ,(a, ronéuno, 5ro Olér. B'repà 6ul Aeur pox.uéHua... to che, secondo la regola ortografic4 -r non può mai essere scritta dopo le lettere v e ur,
2. I sostantivi femminili prendono la desinenza -u se il loro tema termina in consonante
AsÀpé fi: Onéra? lìrrte e la desinenza -rr se termina in consonante debole o con una vocale. I sostantivi il cui tema
M pu o: Her, TàHu, ero cecrpÉ.
zi tcrmina in rì K, x, x, ur prendono la desinenza -r dal momento che, secondo la sopracitata rego-
AHapé É : A rro erqè mu 6un? la ortografica, -u non pùo mai essere scritta dopo le lettere r' § x' xt ttr.
3. Fai attenzione all'accento assunto al genitivo dai sostantivi maschili e neutri che si dec-
Mri pso: PoAÉreru Tàun u Oaéra, noaplru TàHu, apysrÉ Onéra. TàHs linano come aon e orx6; non confondere il loro genitivo con il loro nominativo plurale; 6rna,
erqè xÀarà 6à6ynrry u aéayrury us Capàrooa, Ho Hx ué 6ulo, onÉ lonri (nominativi plurali), ma oxuÉ, [6ns (genitivi singolari).
ue cuomli npuéxarr.
A H,qpé fi: H ,q6nro tu 6nl y Onéra? Sostantivi maschili termlnanti in -a, -n
Mri pllo: ,(a, recr eé.rep. Mu naH6ro raHqesàrn, nénn. 3nàerus, y Tàua Un piccolo gruppo di sostantivi maschili terminanti in -a, -r (ndna,
6qeur rcpacrinufi r6loc. Irfiar) seguono,la corrispoxdente declinazione dei femminili; cl KHIiTA
(aian).
Auapé ft: Onà noét?
M zi p n o : ,{a, n 6.IeHr xopour6, a oréq Onéra nrpàet Ha rutàpe.
cecrpÉ
- nsfira IlnÉnbl
genitivo dei pronomi personali
140 l4l
I Il genitivo nelle frasi impersonali dopo le
negazioni uem, né 6ouro, ue 6j,òem
ll uory npur.nacÉrs er6 ua
I-,a costruziotrc -uorrb -" inlìnito
Notu. ll verbo npuftrrirricavato da narli ntediante I'aggiunta del prefisso npr- clre indi-
Noto. L Nelle frasi impersonali il predicato uen Hé 6r,lao o rre 6j'aer non cantbia. uarÉ.
t'rr ltvvicinarnento, si comporta corrre
il t
Esempi o: fl qumào nucauò òpi* @oòp!zu).
L. Ha croné .uexàr xnÉrs... cmyòérum, cmyòéumxa, Tdnn, Oné2,
Mdpxo
2. On cnj'ruaa,qouàa ... yuilmena, npenoòaedmenb, 6paq, uH-
ilceHep
3. B ruxaQf auchr séIr1u... uyaq xeud, caw, òoqa
4. Onà npnraacÉra Hac Ha AeHb Mamb, oméq, 6pam, cecmpd
poxÀeHH.fl...
5. 3ro o6rqexfirNe ... uucmumj,m, yuueepcumém, Qé6puxa,
sae6ò
IIL Rispondi alle domande, come nell'esempio.
, 3ro rraoi ... Onà xlrsfu r llerep6fpre. ,f, 6qeur nrc6-rrrc ... a qàcro
6rreàlo-y ... Bvepà n nonyuhl, n,icir6, .""rpÀ ,pr;;;;; LEGGI USANDO IL VOCABOLARIO
MeHÉ e
Ilerep6fpr. Cr6p«i n yBrDKy ...
Mocxed
IX. (a) Inserisci il verbo noqb nella forma corretta.
Mocxsà... xax undro a Srorv rnj,xe
l. _- Trr ... noilrÉ ceÉÀHr r reàrp? 3. Ou ... cÀélarr
/{-nr cépaua plccxoro crur6cr!
AoKJraA? A. C. Ilywxux
-_ flfuaro, vro ... - KoHévuo, ...
2. Bu ... npumacÉrs Hx? -
4. -- Mocxsà cro-nfiqa Hàruefi crpaHÉ, r'lofi po/rH6fi rdpoa. .f, nro6nro
- Her, ne ...
OuÉ ... noéxars ua erccrjpcuro?
Mocxaf u -xo.rj' HeuHdro paccxa:àrr o Hefi. fia*ùne conepurÉu
- - 8a,...
uc6orrru6e nyreruécrnue n nocuòrplrM Haru l6poa.
(b) Volgi le seguenti frasi al passato.
Csaqàna urr ornpàanucr a qeHrp. Bo'r Kp6cuax nl6ulaAr,
l. Onér u6xer nepeaecrfi Sror rexcr. 2. H,hua u6xer rroAoxAàrr Mocx6scxuÈ Kper'rls. .fl paccraxf o [rnx, rornà 6j,ay ronopÉrr o6
Hac. 3. OHÉ r'.r6ryr oÉcrynurr Ha néuepe.
rrcr'6pnn MocrsÉ.
, Ilpoaonxru nyreurécrsHe. 3ro EonrJIòfi reà:p_- crapéfirunfi
X, Inserisci il verbo appropriato nella forma corretta. yryccxr.rfireàrp 6nepn u 6atéra. rosf Bonnu6É.reàrp
\_1279
rrpà'rguonaa cBofi AByxcorréruuÉ rc6unéfi. Teàrp Sror suàrcr n nro6sr ue
l. fa" ssr xorÉre ...? rrirr,xo y Hac B crpaué. Er6 cnexràruru cuorpéru:pfirerN Enp6nn u
- ... croAà, noxià.lryficra.
caòùmtcn
2. - cecmb A'l.ru, Aecrplrr,wu u Auépxxu.
- Buepà, xor4à c éxa, s fiHcrrlrir.
fl ... He a ror anr66yc.
B
')ror uéHrpe
Hax6gurcx u cràpoe sgàHne Mocr6scroro yunnepcnréra.
népnnÉ pj'ccrufi yunnepcnrér ocH6nau..T 1755
3. Koraà ru o6Éqso ... cnarr? -roa!..H6sHfi
.4. -- P
nocrùmaca yrrunepcurércxNfi ropogdx nocrp6unr{ Ha [Oro-3ànaAe MocKBdr. 3Aecr
1l .rac6n, Ho evepà s ... n6sÀuo. nevb ir(c a qénrpe Hax6gq:rcs cràpoe u H6soe 31àHufl PoccÉÉcroù
Korgà ... cror6sac?
- B 9 .rac6s. Cefiqàc ouà yxé ... omxpttedmaca r ocyÀàpcrresHofi 6n6laoréru
' )'r a crapéùurar 6u6nraoréxa
càr,aofi xpj'nHoÉ 6u6nuorércn crpaHÉ.
- PoccÉu yxé oruérnla
5. - Koraà ... nérqns?
omxpaimaca cBoÉ
--- Onà yxé ...
uauunàmucn
uaqdmbcn
c orpu4rlarnnérunfi ro6nnéfi .
r
Ieri.era il compleanno.di ranjl Ia sore[a di oreg. ospiti 'l'pcrrm6rcxar renepéx. Ocuoaàr rarepérc s 1892 roaf flàoeir -
da Tanja
erano.gli amici di ranja e di oleg. Ii nonno tu norrà?iiilì; ,on Mrlxàfinosau Tperux6n, ror6pufi uoqrÉ 40 ner co6upà,.n xaprÉHu 4rx
,oro
potuti venire. Hanno telefonato-da saratov" e rrunno rJtt"'Èri'auguri r'ry:ér. CeÉqàc 5ro càuufi 6o.rruu6fi n r',rÉpe uyaéÉ pj'ccroro ncrcj,ccroa.
a
Plil9ti invitati hanno canrato e bailato. il prd;;Aì};nj. n?'ruon"to tu A renépr noéAeu Ha Bopo6bènu r6pu. flocu6rpnr',r orcrcAa
cnltaITa. rrauopàuy r6poaa. Bn sÉAure Ha 6eperi MocxrÉ-pexh cnoprÉuuuÉ
r<(rnanrerc, ero nocrp6HrrH B 1956 roaj'. 3ro l{eurp6urrHrtÈ craÀu6n
(b) Traduci in iraliano.
<<JIyxHnxli»r.
lae ru 6un ovepà? 3Aecr xe HeAarerc6 or.cra4u6Ha Ha Apyr6M 6eperj'perÉ Hax64rrcr
- tqtr9. Ou npurnacÉr r,,renÉ Ha AeHb poxgésur. rr(rsrre :ÀàHng Mfy. 3ro uémrfi ropog6x: yué6uue ropnycà,
- | 19crix
A rro euté!.rarra 6sll? c,rroprÉsHÉre nnoqàAxu, o6cepnar6pun,,6oranw.recxuÉ caq. flépnue
- Hàruu.cryléurn Màprlo u Màpro. 'vta*Hs. H6soro yHueepcxrérc(oro ropo,qxà nocrp6urn n 1953 roaj'.
- A xax6fi uogàpo« nri xynÉru? Mocrsà ncè npér',ra,pacrèr. Kàxerca, coacéNr uegàsuo noreÉrucr
- 9acÉ. Il6sue 9epèuyruxu n loro-3ànaauufi pa[6u, cefiqàc 5ro yxé ue càuue
- mo.uogdle pafi6Hu MocxsÉ.
146
t47
I Havndzo w acmdpuu Mocxeai
Mocxaà, MocxsàI.. Jho6lÉ re6É, xax
CbIH,
Kax pj,ccxuft, criruuo, n,ràrreuHo u
séxuol
M. IO. JléPuounroel
14
lr{.
Itpcnlcpj'ccruù anticorusso
udpcxuf, yrÉr decreto/edifto zarista
UNITÀ
norlrlt rfl lrK apxurerripul nìonumento archirefi on ico
oofarctlutHÉ _ll pru ricco, ricchissimo
MHoroe apyroe molto altro
rro npoéxry x.o,ti-.tti6o secondo il progetto
I'YM
INTRODUZIONB ALLA LETTURA
Cnluraro! ([a, ann6!) ,(Pronto».
- 4o6pÉ, norpo- «Potrei parlare con Nina, per fa-
-Ej'arre
cÉre Hfiuy. vore?» (/elL «Siate gentile, pas-
sate(mi) Nina»).
Eè uer. r{r6-un6yas nepe- <<Non c'è. Devo riferirle qualcosa?»
- finl efi? (lett. <<Qualcosa da riferirle?»).
Ilepeaàfire, noNà-nyficra, ((Per cofiesia, ditele che ha telefo-
- qro 3BoHÉra TàHr. nato Tani
HCnOnHrercq
compie
Erraj'(eÉ) HCIIO,iIHHJIOCb 20 rcr.
Egli (ella) ha compiuto 20 anni.
UCTIOJ]HHTCf
compirà
Noto. llcnonnirrcs/ucn6.nuurrcr t) avverarsi, effettuarsi, rcalirzarsi;2) (qui) compieni.
I50
-
l5l
l.in,rf (eii) | 5ro namr6. A lui (lei) sta bene, dona questo cappotto B ynucepttdze
nté'r' | 6ra py6àrura*. (starà bene, donerà) questa camicia
(rrofiaèr) I àror user. questo colore ll ar d ur a: 9ro ru x6qeur nonapÉrr errrj'?
'l',i H_e peurfiaa. Cna.refla nocu6rpnr'l py6àurxu. (Al commesso.)
l'y6iurra
Il'Erqégo6ptr,
= camicia da uomo; rdQroura = camicena da donna (diminutivo di r6Qra). Ej'arre noxaxÉre uau 6énue py6àurxu.
llpoaaré q: Pasuép?
'l':i Hr: TpÉauarr lesirHfi.
Kax6É y nac pa:r"rép? «Che taglia (/e/r. misura) ha?»
-- Y ueni c6por socsr'{6fi. «Ho la 48».
I I p o4and u : floxàuryficra.
- 'l'ti ns: TeG upànurcx 5ra py6àrura?
llarzi ura: Hpànurce.
'l'd us: Karc ru Afuaerus, ouà nofiasr euf?
npoaaaéu venditore, commesso
ffilf#," I W.li, regarare parmép misura, taglia I I ar d ru a: .{fuarc, .qa.
$oroan napir macchi na fotografi ca uPÉaurucr I rauri? oiacere '[d ns: Cr6nrro onà cr6ur?
16nrnr ombrello -
fiorrpàBflrbcfl | llpo4and q: Cro uecrrgecir Aéscrr py6léfi nrrr4ecirxonéer.
oraé,1 reparto
nepe,aaadrr I vmo2 comunicare, dare un
npoaarirs I umo?^ vendere nepea6ru lxarf?messaggio Bosrrvrère?
rrpoAaTb I Ko-uyf 'l'ti nt: [a.
parroo6p conversazione **t
cso66aex è libero
ràxcr e occupato parroarip no releQ6ry conversazione tele-
GRAMMATICA
yrxsepmÉr grandi magazzini
fonica
I qrrro?
nordrrrnarr roaopÉrr no re.neQ6uy parlare per tele- II dativo dei sostantivl
norardrs I xau!,? mostrare q'c a qc'
fono
ru saouÉa?
- Kouf
Ep{ry.
«A chi hai telefonato?»
«A (mio) fratello».
TESTO -
Iloòdpox Oaézy
Nominativo Dativo Desinenza
3ànrpa 9rqIV ncnoruÉercs20 ner. PoAÉreln xorÉr nolapÉrr csiHy rro?
chi? nomf? a chi?
'oannapàr. TàHs r6xe x6qer xynÉrr no4àpox Korad 6ul .qeHb
6piny. Koraà
noÀàporc 6pàry. renr
$oroannapàr. uro? (che) cosa? uemf? a (che) cosa?
poxaésus Tànn, Onér noaapÉl eÉ xpacÉnsrfi :6irnr, a TàHs eulè He
peurÉ.ua, xar6É noaàpox ouà rfnur Oréry.
cryAéHr cryAeHry
Tàu.s norsoHfina HarÉurle, oHÉ ecrperwacb H sr'rècre nourlÉ s fyMl.
OTéItr or(y. -v
B fVMe osÉ cuaq6la xoréln rynÉrs uapÒ, a nor6lr nounfi s orÀér, Bpa.l Bpaqy
rÀe npoÀaÉr py6àurn, u xynÉ.nn Onéry py6àurxy.
OKHO orfiy
DIALOGHI tl}CTÉ r0cTIo
My3eH My3ero
Pazzoedp no marcQdny
Hard rua:A.1116!
@, caHampHH
IIOJIE
caHaropHro
noflx)
-x)
rroxynàrs (xynrirr)
BAM Mue rrpo71anàrr (npoaàrr)
Clx6,rrxo eMi rer? Euf 20 rer.
,rrr r irrt (npo.ruràrr)
eit L*l rrr.,r r riTb (notsoHrits)
(' ràrb (norrreuràrr)'l xouit? (dat.)
oruj'?
Àr rr
OrIIi pirnrrsca (noupàrHrrcx)
r*ràrepu?
rr
Cecrpé
Gruppi verbali
r54 l5s
V. Sostituisci i pronomi con sostantivi appropriati.
l. Kor',rj' orrà noaapÉna py6àruxy? ometl,6pam
2. Kor*r!' sH nol*{oràere? MAMA, nAnA lisem pio: Tdun u Onée 6tinu y Hamàruu. IIm nonpdeutaca xoapmùpa
3. Kor"rj'ou nÉruer? aama, òoqa Hamdwu.
4. Kouj'ouà xynrina noaàpxu? cecmpà, noòpi,ea Tdne a Onézy nonpdeunaca xeapmùpa Hamdwu.
5. Kor*lj'srt norÉBHsaru Som- òpyz, moedpuuq I
Esempi o: Mne noupdeuaaco éma ndnxa, a me6é? X. Telefona ad un amico/un'amica ed invitalo(-la) a teatro o al cinema. Inventa dialoghi
- Mue mésce noupdarutaca. rullc seguenti situazioni: a) lui (lei) non è in casa; b) è libero(a) e perciò accetta il tuo invito
- eon piacere; c) è occupato(-a) e di conseguenza non può accettare il tuo invito.
l. Mue upànnrcr Sror.quaàH, a re6é? 2. Onéry noupànurocr 5ro XI. Inserisci i verbi appropriati nella forma conetta.
xpécro, a Anapérc? 3. Haràure lonqà1u13r 5tm ronép, aHime? 4. Tàne
noupàeulucr àrH sauasécru, a Ore? 5. Hau nonpàwlJlxcb |rn yrytt4 a L Koraà a rosnpaulàrocr n6:AHo, Orér ... ltleHÉ. sCmpevamb
saM? 6. BÉrcropy noupàuuracr 5ra ràuna, a Aur6uy? EcrH c r6Huy pa66rarr n6sAHo, Onér... rueni. sCmpemumb
156 t57
2. {;.clw rsr noiiAèur s Mara3ÉH, ... uHe xre6. norEndma
LEGGI USANDO IL VOCABOLARIO
-f scemà ... saecb ra:étu. Kynurb
3. Bj'lrre go6pÉ, ... HaM Sror s6Hrur. noKa3dSamb
noxasdmt Hdua uxdna
4. t{ro rn peurÉna ... enrj,? òapilmo I] pà:uue.tÉnst o6ureo6pa:osàrerrnofi
noòapùmo loccyN cyurecralror
ruxolu yr,,ry6rèHHurru
( l)r'/ltteÉ urxò-nsI. Ecrr c Hsy.{éHHelt xaxoro-lÉoo
5. .fl qàcro ...
rnliru s 6g6ruoréxe. 6pamu (uareuàrux
r rl rc71v§13 w, $ttznxn,' vtuòcrpàHuoro xiu xà), ecrr ruu Hà:u n,
3ror Y'ré6uHK, ". nuePà. B3flmb rllt I lc]I.
XIl, Traduci in russo.
Y.ré6a n cpéguefi uK6le, runHàsHu, nnqée npogorxàercfl, KaK
rrpiruulo, ogÉuHaÀqarr ner. floxyvrésr o6 oxosqàuun cpéaueÉ rux6ln,
Nina compie 20 anni. Tanja vuole comprarle un regalo. In mattinata r rmrrr6:ul.l rtmt tutléx aaèr npàno nocrynÉrr s sÉc[ee yué6Hoe ease-
Tanja è andata (con un mezzo) ai grandi magazzini.In un negozio ha visto rr('r ure (uscrurfr, yHunepcr,rrér).
una sciarpa blu che le è piaciuta molto. Tanja l'ha comprata. Poi ha com- /lérn nocrynàror s rur6ny B [rec'rb-ceMb Jrer H oxàHqHsaror ee
prato dei fiori. I regali sono piaciuti molto a Nina. La mamma ha regala- oti rir.r Ho e ceNruàArlarr-so cel,rHàAuarb ner.
to a Nina una borsa. Anche la borsa è piaciuta a Nina.
fR6ue o6qeodpa:osàremHofi cpéauefi urx6mr, rHMHàsrH ÉrH
rrrrt(és,
cyutecrryror cpégHue cneuuàlrHue y.ré6nue raneÀéHHc
Esercizi relativi al testo (ri'xuurynsr, xolléANu). .(o«yuéHr o6 oxou.{àHrì}.r cpé.qHero cne-
r (rrir.lr,Horo y.ré6uoro :aoe4éHur gaér onpegelèHHyro cnequàlsuocrb, a
l. Cx6asxo rer Hcnoruiercr Oréry? I{ro peurÉ.na TàHr no4apÉrr 6pàry? Kouf oxà ssoHriJra? rirr»<e np6ao npo46lxHru o6pasonàHHe B nucrnryre Énn yHnsep-
Kyaà nou.uÉ TàHr r Haràrua? tlro oHÉ rynimn? ('il t'cTe.
2. Leggi il testo e riesponilo: a) come se tu fossi Mario; b) volgendolo allaterza persona.
grtrrrree istruzione media
I o6paronÉune
I -------- ----
r
nr,icuree istruzione superiorc
TESTO r'pi'lurn rux6,ra scuola media
,,6ruco6paroBrirerrbHaf, ur r6aa scuola dell'obbligo
rrtxrir& c yray6.nèuntrm rryréHrera rsr6ro-rÉ6o npeauéra scuola specializrata dove si stu-
Kax n rynùn noòdpox òpjzy rlil con piìr attenzione una materia
r lrirllt.Itfl glnnaslo
.{anàÈre no3HaK6MHMcq. MeHÉ ronj'r Màpr.ro. -fl npnéxan vskl:ifiuu. ,rrrrr6ii liceo
Ceilqàc t xtrzy s Mocrsé r.r y.rj'cr B yHr.rBepcurére. V ueui ecrs gpyr ,ilrrrrlrr,
; no6so dare il dirino
Màpxo, ou npxéxar usV'tintuu. Mrt xusèlvr n j,vnuca nuécre. rlrrr, I
n r,it'ruee yxé6uoe raaeaénse scuola superiore, università
, Heaàuuo Màp;<o npurnacÉ.n ueni. Ha AeHb pox4éruus...fl a6nro
Aj,uar, vro nogaplrrl Mà_p5o, H,.Haxo_Héq, peurrin rynÉrr.er'rj' uapQ. {
r pi';uree cneuni,ruHoe yxé6Hoe raseaéHUe islituto professionale
ri.rrruxyu tecnicum, istituto tecnico
noéxa.u B yHr.rBepMàr <<Mocrcsàr>». fl yxé tHal, qro 5ro xop6urufi ::"' :l::-1:: I s urriry (a uucrnr!-r n r. a.) iscriversi, entrare
lloctyllllTb
yunrepnaàr, sa JIéHuHcrou,npocnéxre. .fl és.(r.ur rylà, rorlà norynàa orittt.rrnat.u-
I
r
noAapKH MaMe, oTrly, cecTpe. ,,.ii,i.,rii | urx6.rry (nxcrxrfr n r.4.) terminare gli studi, diplornarsi, laurearsi
Koraà q sourèr s yHuaepuàq r
cnpocÉr, rge u6xuo rynrirr uap$.
MHe orsérnrl,r: «Ha rrop6u araxé»r. Ha erop6rvr araxé s ysÉaer or4é1,
rge npo4aror ruàpQu u rifucryxn. Mue rroHpànnlcx xpacÉnufi c,hssir C myòénmy oòriuuaò qamb flem
)Q, u,
uaoò.
uapù, yt
u e, cfl
c cnpocHn
cnpocÉr npoAaBua,
npoaasuà. cr6r
cr6mxo oII
poAasuà, cKoJrbKo ou cr6ur. lle:tàeuo ilrocx6scxufi xypHanÉcr ycnuuràn, oAH6M qro e
80 py6réÉ, ornérnr npoaaaéq. r'rrrr'K6sgxs\,r lrucrurj,re yturcn,uiutsullx ogÉrruaÀuarn ner. XypHa.nÉcr
-.f, ryurin Sror -urapQ n eepuj'nce aor'r6ù.
.qor'ri Màpxo yxé xaan uesh. fl
|l('ililrJr y3HaTb, B KaKOII HHCTHTyT nOCTynHn 3TOT MZUTbqHK H npaBÀa JIH,
nou6r eMy
rroMor :Hror6sr4ru yxnn. Bévepolr npau.rnÉ uàuru apysrh Ctma w
npuror6svrr
euy npHfoToBr,rrb ,rro, crrry r6.urro,oAÉsnaguarb irer. Belr o6s'l.rHo urx6.urunr xoHqàer
O.rrer. OuÉ no:Àpàutla Màpxo u nogapÉ:ru eny xnÉru: crsxlir llfurxuHa llllrt)rl), KOrAa eMy HCnOJIHfleTC, CeMHaÀUa'rb HJIII BOCeMHaAUaTb JIeT.
n paccràsu tléxoaa. ll nor oHfi no:uar6unlucs: xypHanÉcr Ir Haur càr'lslii l*lono46fi
r r\,,,1élll CaeérNÉ Kocénxo. Caséruro oÀÉHuaÀuars ler. Ou fvnrcr Ha
3. Ilpovrràfire noca6auuy: r('l)lroNr rypce TexHÉ.recxoro yHuBepcHréra MocrnÉ.
('ané.nuÉ N,rocxsÉq. OH poarlncr u uÉpoc s Mocxné, yuÉ.ucr o
He a6por no4Épon, a6poro nHunànue. /e#.Non è il regalo ma l'at- nr.rt'r.r'rucKofi rur6le. Màlra CasérHq uareuàrHr-rrporpaurtlÉcr, nàna
tenzione che conta. Quello che conta e il pensiero. r rl,t'r rtlltaaàTe.ur $É:nxn. -
ls8
r59
15
Koraà Casénnrc 6É.rro asa r6Àa, oH yxe uurà:r. Koraà elry 5r'rro ceur
Jre'r, oH caM cocraBJli.rr nporpàurntu ua ÀolràutHelr xorrnrÉrepe. B ,f,écxrs
Jrer oH :ax6uqun u:r6lruyto
Cefi.{àc CasénHfi cryléHr. Kouà
uporpàrrrlry,
rpynie crlT éuru ncrpeuàrcr er6 a
xopnadpe, oHÉ He noHurtàrc1 qro 3.q,ecb .lélaer 5ror rtà-rrqux. Ho
cryÀéHru népnoro rypca xoporu6 sHàror CasérrÌs. On
UNITÀ
-:uaueHrirocrs:
He xàNÀsrÉ AeHb flocrynàrcr s ttucrttryr raxÉe rtàrr,{ltxpr.
I 6(l
l6l
::llili,Yi"
rrp0BccT,l I
umo? trasconere,
I
passare .nexÉrr zde? giacere
coacén completamente
()rr i
r : Kyaà rsr noroxÉl KrlorI or H6r',tepa?
np6rue tempo a6axer io devo, tu devi, lui (lei) deve M ri p n o : OH nexÉr Ha crolé.
/rexipBtrc addena al piano (di un albergo) npocÉrr 1xoz6?
()rri r: OaHi nauuj,ry, coscérn{ ra6É1, s A6lxtcu rIo3BoHÉTb s Mocxny,
rr6uep camera (di un albergo) nonpocÉrs lumo (c)òemma? pregare di fare Màrua np'ocÉla rr,téui no:soHÉrb, Korllà rr.tu rtptréAerra. Éc.trn tt6Neuti,
ratro.rrxÉrs I
qmo? riemoire
ITNOJIHHTL I rroAoxAH MeHfl.
rrcrdx modulo M ti p u o: KoHéqno, noloxAi.
rrrc.r chiave reérp Érexr *:r;.:", reatro F. Vor-
crÉarrr I umo? menere (in posizione kov
nocrriarrr I xyod? verticale) cosepurirr rrcrfpcxlo fare una gita, un'es-
ren.n6 (è, fa) caldo c!lrslone GRAMMAl'ICA
x6.noano (è, fa) freddo ran6rxnrr .nrcr6r (6,ranx) compilare un
BCUISTb modulo L'uso dei verbi ctrtticumt (nocndouiltb) ctnotimb) ecc.
rlc ltTL
KJr.. .È
lf,fi,^oo"na"'"
lmo? rnettere (in posizione
u6rrep- xa oaxoni (Ha
la (doppia)
aaolix) camera singo- -
IIoJtoxHTb xyòà? orizzontale) rnprr or x6uepa la chiave della camera
- Kyaà 'n r noloNfi:r rulroq? «f)ove hai nrcsso (posato) la chiave?»
TESTO - Ha cro.n. Os rexfrr Ha croJ'ré. «Sul tavokr. ['ì'(giace) sul tavolo»>.
Ha xcxjpcuu
KyA6? dove? (moto a luogo) rle? dove?
, 3ànrpa Olér u Màpuo éayr n -fpoclàanr - crapÉHHsrfi pfccrufi
ropo1 Ha B6lrel. Màpno 3H.àer, rrro B6nra (stato in luogo)
6olrur?s pfccràx pexà,
-
cnÉuan nécHn o B6nie, Ho éAer Ha B6nry reDBbu,r Da3.
3xcrcipcuro B ,pocnàrls opraHszoiin Imperfettivo I Perfettivo Inrpcrlcttivo
,
AeHTbr oyÀyT B rocTHHHUe.
yHuaepcnrér. )I(Hrb cry-
DIALOGHI
B eocmùnuqe
@,
Aexy p Has : Bau Hòrr.rep Ha ABorix?
Oné r: [a.
Aex! p H a.rr : floxànyficra, 3an6rrHure 6rH JIHCTKH, BAIU H6UCP
ABàAuarb niruÈ. Bor rcrrcq or u6ueoa.
Oné r: CnacÉ6o. A xax6fi 5ro:ràx?
Aexy pHafl: Brop6fi.
B adnepe
p-r.é r: flaEfi nocrànnu cfrrlrr.r E roÉAéM B r6pol.
Mti pllo: Xopour6. ceinr6c, r6xercx, renl6, noBécHM traJrbr6 rr
nofiAèM.
I Brinro,il Volga, fiume che scone nella parte
,,-
d'Eu1opa.
europea della Russia. E,il piir grande fiume
toèòop.Bdatoa, Fedor Volkov ( 1726-1763),
attore russo. Nel I 750 fondò il primo teatro
russo a Jaroslavl'. ( )rr cràsur xlrÉry ua n6rxy. Ou nocràsHn KHÉry Ha n6nKy.
162
163
La forma breve degli aggettivi
Singolare Plurale
KHirra crol'rr Ha n6lre. Ou rna.qér xuÉry Ha croJr.
Maschile Feminile Neutro Per tutti i generi
OH ceo66aeH OHà cso66Aga Mecro cso66aHo Mrl cso66AHn
(ràmr) (sàurra) (sàrrrro) (rànrru)
Nota. Se il tema dell'aggettivo termina con un gruppo di consonanti, nella forma breve al
rrurschile viene inserita tra le stesse la vocale -c' oppure {F.
Nota. ln costruzioni di questo tipo il tempo è indicato dal verbo 6srru collocato davanti
nllir l-orma breve dell'aggettivo, tranne al presente in cui il verbo viene omesso.
t64 t65
I vcrbi cnpduueamt * cnpoctimb e npocumb nonpocÉmo l. On ... tr-*d B trKaÒ. 5.- ..., noxànyficra, tppjrrn na rapénrcy.
- Ilnarq... B urKaÒi. Onr,r ... ua rapénxe.
crrpÉIIII{Baru cnpocÉrr npocfirr nonpocÉru ,, - *roà rbr ... rrBerÉ? 6. - Tsr ... croeàpr na n6lxy?
-
xoz6?orcou?oqèM? -
rcoe6? vmo (c)òénamu? OHÉ ... Ha oKHé. - Aa, oH ... Ha n6lxe.
- -
0u cnpocÉn ueui o uoéfi ceusé. OH nonpocÉ,rr rrreni xynÉrr ertaj, lI. Rispondi alle domande seguendo I'esempio.
ra3eTy.
lisempio: Kyòd eu nocmdounu
OH cnpocÉn uexi, r4e r xNn!. - xotoòitnuuurc? Ha
xitxun' -
Nota. ll verbo cnpÉurnaorr esprime una domanda e non viene mai seguito da un infini-
to. Il verbo npocrirt, al contrario, esprime una richiesta e viene spesso usato accompagnato da
- fòe cmoùm xono-
un infinito. òùnauux? Ha
xitnte.
KaK ee 3oByT. come (ella) si chiama
OH rye x xnrj'. dove vivo
cnpocÉr, rryAa, HAy. Egli ha dove sto andano
uro x génar nvepà. chiesto cosa ho fatto ieri
qbfi 3TO KHHTH di chi sono i libri, - Kyaà Bbr rrocràBrrJrn AHBàH?
HT.A. ecc. - - I-ae croÉr alrsàH?
Gruppi verbali
vuràrs I (a)
BEIIIATb .nexÉrr (A)
coBeprrlaTb crinurr (a) B-)BJI
nocrànnrr (a) B-}BN
nonécurr (a) c-+ur
noroxÉrr (c) -- Kyaà Bbr noBécuJru nanrr6?
npocrirr (c) c-)[r - I.ae BHcÉr raJrbr6?
nonpocriru (c) c-+lII
npono4rfirr (c) A-+?I(
conepurrirr (ò)
ESERCIZI
t Kyaà srI nocràsnnu xurtru?
.- lae croir xufiru?
I. Inserisci la fonna corretta dei verbi crisilrs (nocrinnlr), K,rac,rb (no.rroxÉru),
aéuraru (noaécrrr) o croriru,;rex6ru, sxcérs.
(b) -Ky4à rsr o6(tquo ... àrr.r sértN? neilcamb l. - Tu 6j'aeult ... cer6tns? ceo66ònaù
- B rj'rr,r6ovry. y uenh 6!wr... eé.rep.
2. - He auàerur, rAe uofi cnon6pr? cma6umb - Aa, cao66òeu
- Tst Tbl, ràNetcr, ... er6 Ha u6nry. nocma6umb
.1. Cer6ans oH 6.reHt ...
OH 6qenr ... qeroséx.
saunméù
- Aa, oH ... Ha n6nre. cmonmb ì. Mu cuorpétu... $unru.
sdunm
3. -
Koraà ssr o6drqHo ... cnars? roucumbcn (Dpuru 6ul ... Ars MexÉ.
uHmepecHbtu
uHmepeceH
- B olùHnaÀuarb, Ho nvepà MbI ... cnarb neqb
- 6qenr u6rÀno. neilcamb VIII. Cambia le frasi seguendo gli esempi.
4. (a) I-Ae sn ... s reàrpe? .f sac He sÉAen. caòilmocn (u) Esempio:
(b) - 3aecr cso66,qHo?
Béuepou onà saunmd. Béuepou ouà 6wad saunmd.
cecmb
- noxàlyùcra. cuòéma l. Cer6ans oH gànsr. 2. B ncrr qac6s oHà cso66aua. 3. B cy666ry
- Aa,..., seguendo gli esempi.
r*,rr,r cso66ÀHst.
IV. Inventa brevi dialoghi,
(a) Esempio: Tu ue suàewa, zòe uoù naat4? (h) Esempio: B eocxpecéuae ou ceo66òeu. B eocxpecéuae ou 6yòem
- Ou eucùm e wxaQ!'. Tot can noeécua eed e uxafu. ceo66òeu.
l. flansr6 u urxatfj'.2. KoctÉu r ruxatpj'. 3. Iancryrc Ha crj'ne. l. B noneaérrbHn( HÉHa saHcr6.2.B cpéAy r cso66.qeH. 3. Bé.leporrl
rlnÉ cso66ÀHsr.
(b) Esempi o: Tur ue suàewu, zòe uoù nopmùeno?
- o, i*o,ii "à'"ii,n", Ào, ior'rormàeun ezd ua cmyn. IX, lnserisci i verbi cnpiuxoars---cnpocliru o npocrirr-nonpocÉrs nella forma cor-
r cfia.
l. KnÉra Ha n6me. 2. Craxàn na crolé. 3. Kpéciro s x6r'rHare.
(c) Esempio: Tar ue sHdewa, eòe uoù mempàòu?
- Ouù nancàm ua cmoté, mat cand nonoxtua ux Ha cmal
l. flepvàrru Ha orsé. 2. [Iànra Ha AHsàHe. 3. Béruu s qeÀ'{olàHe.
168 t69
X. Rispondi alle domande usando i verbi cnpocÉru o nonpocÉrr a seconda del serr>u «3o.nor6e xoasu6 PoccÉn».
tlclla liase. L{épxoar na Hepnfi
Esempio:
' 1. Hùua: Crcinuxo cmdum coK? (qmo còétana Hùna?)
Ouà cnpocùna, ct«inaxo cmdum coK.
2. Onéz: Triun, rcynù, notrànyùcma, mempdòu. (Vmo còénatt
Onéz?) ;r
.t t
Ou nonpocùn Tduru rcynùma mempàòu.
't
l. TàHg: O.nér; rcynÉ, noxà.nyficra,6nlérn B r(HH6.
2. O.rrér: Koraà HarrrrHàerc, ronuépr?
3. HÉHa: Haràua, npo.rnràfi Sror paccràr.
4. Haràrua: Kax uasHsàercq 5ror Qr.rnsrtr?
5. TàHr: Onéri orxp6fi, noxàuyficra, oKHo.
6. BÉmop: AHapéfi, ror4à orrpusàe'rcx 6n6:ruoréra?
XI. Traduci in russo.
16
nuc6rac renneparfpa temperatura alta, 6orircrao ricchez,:
febbre rnop6ruft sano, salubre, salutare
rropmi.nunar reuneprrfpr temperatura 6oarn6f, malato, degente, dolente
UNITÀ normale
nbirsaru npari n6 aoru chiamare, far venire
il dottore (in casa)
Tero corpo, sostanzL carne
ayx spirito, anima
GIIAMMATICA
114 t75
L'uso della terza persona dei pronomi personali
al dativo con o senza pleposizioie nsirnarr I (a)
, Bbr3oBy MbI Bbt3oBeM
eMy x neuj' TbI BbI3OBEIIIb BbI BbI3OBETC
,fl nouoràrc eIl xna!/ rc Hefi
oH, oHa BbI3OBeT OHH BbI3OByT
IIM K HIIM
_* Efterur
ou, oHà o4éHercr oHÉ o4érryrcr
(a)
,JIII rbr cso6òleH (a) Éc.nu 61 6yaerut cno66^eu,
névepou? - nofilèu
nofiaèu ss;,rrr6
xHH6.
«Sarai libero stasera?» «Se sarai libero andremo al ocranàrncn I (a)
cinema»>.
(b) Euè ne 3uàrc, 6i,ty ta s (b) p yaor6nrcrraeu noilgf, g ocratocr uu ocraèucg
- cso66aeH. - éorn 6j'ay cno66aeH. ru ocraéursct sH ocraé'rect
«<Non so ancora se sarò «Verro con piacere, se sarò oH, oHa ocraercfl oHH ocTarcTctr
Iibero». libero».
Nota. La
.tyu,u. La_ panrcelta .nn è
particella fltr usata per
e usata Nota. ll <Jse»
(se» italiano tra
traduce anche il
s§pr.r'§urauurilanoaoun
espnmere una domanda o un'incertezza. Non russo ecJrH.
rncenezza. Non écan. Ec.rr
Éc.rn introduce
introduce proposizioni ocrrirrcn I (a)
;1:y:fgg11l::::"11.^i1,,l1tTe, mentre ::fjdglqri .Èp",;;;;-;-i,.'cà.,e u; o
nei periodi viene resa con il nostro «se». seguire b) la propdsizione principale.
, ocTaHycb Mbr ocTaHeMcq
TbIOCTaHelubCfl BbI OCTaHereCb
oH, oHa ocraHeTc{ oHH ocraHyrc,
L'ordine delle parole nelle frasi contenenti la particefia zz
-
Karàq y Bac reMreparypa? - Y...?ueu.É 6onÉr r6pno. lX. Riernpi gli spazi usando.nr o écan.
- l. He auàeur, 6j'aer ... KynÉr ... rsr rexàpcrao?
- Koraà nsr novyncrBoB,LrrH - Yrponr
..,?
6H,rà srlc6rar.
- Onér :àarpa e uHcrnryre?
4.
- rbr ue xynÉl rexàpcreo,
ce6i nn6xo? - ... Orrér 6j'ger ràarpa n uH- -...Aafi,une peuénr, s nofigi's
-.f, :a6o.né.u auepà. - crurfre, nepegàfi eMi', anTeKy.
IV. Cambia le frasi seguendo I'esempio. noxàlyfi cra, Sror xypHà,r. 5. Xoporu6 ... oH ce6É uj'acr-
2. llpnaèrrb ... rbr eàarpa? - nyer?
Esempi o: Oud òoltttud re:tamb. Eù ui,ucuo .aetràmu. --- Eqè ue 3uàrc, npHAi ...
,
... oH qyBcTByeT ceo, nno-
l. Haràrua Aolxaà noéxarr n caHardpuÈ ,2. MituaÀorxrsà r sànrpa. - xo, HyxHo BbI3BaTb Bpar{a.
Ha ror. 3 OH a6.uxeu noùrÉ. ua pa6'6ry. 4. noéxart 3. 3aop6sa ... TàHc?
:aH nrràrrcq. 5. noq s aoaxuà yu,tri
Cuu :tir.,rNeH uu6ro - ... Tàng :a6oréra, r noéay
àr,i,lii.i."li r rii"*.' ;. il;;;; - r Hefi.
cÀérars aosàa.
^6rxeH
V. Risoondi seguendo I'esempio. X. Cambia le frasi seguendo I'esempio.
-,4a, e"uit uj,cruo nòseouùmo Anòpén. l. Hrisa r6H.{nra pa66rarr? 2. Iléxuus yNé uavaràcr? 3. On 6j'aer
I. TàHs ocràHerca-46ua? Z. Tu HanÉrueuls oruf? 3. Brr rra oxcxypcnn? 4. Haràrua cndxer npnùtÉ né.repor'r? 5. Oirér cu6xer
nolàpox Haràrue? +.. Màpro rynHre rròv6.{r saNr? 6. TàHx suier uraruincxnir? 7. M6pno xoporud roaopfir
"p;i;r;;;' Ix _Ha rci.^al s.-eHapér rro-p!ccxn?
fg*'%.,
nu? 6. MapÉr n.irae.i oror;;r&yfi ò;;'ilp";;oyr sror
XI. Rispondi alle domande seguendo gli esempi.
VI. lnserisci i pronomi appropriati nella lorma corretta. (a) Esempio: -* Tat noùòéuu ua oévep?
l. {pysrÉ Màpuorre sa6srsà}or ... u qàcro iloùòi" écru 6i'òY
cao66òeu'
fl aanu6 He nÉAe, ... Buepà r", .o"opÉr, ... :.nÉruyr ... 2. ra" rn 6ur? -
L Hlrna nofiaèr na xoHqépr? 2. Oruh noélyr Ha sÉcragxy? 3. fixou
ll,l,il; ; Til;;r x,érr.r rrpugèr r nau? 4. Onk noéAer ua excxj,pcnro? 5. On nofiaér s xLIH6?
178
t'19
(b) Ij s e rn p i o: -- Tu nepeoeòéwo 6mu cmuxù? ru? cnPocÉna oHà nàPur'
llepeaeòit, éctu cuozy. - Kro
tlloSèp, - orsérl'ul nàPe-Hr'
- - A qio rH- sAecr.qénaeurl?
l.
Br,r nou6xere efi?.2. Trr rcynnrur erray 5ror y,ré6uux? 3. OH - xay.
uepegàcr Tàse uoé nncru6? 4. Tu acrpéruur Oléra?' - Kor6?
.-
XIl, Traduci in russo. Burr6puro CePréenY.
-c"Ééè"a'- apthct*u reàrpa, uonogàr u xpaclrsax xèHulusa' H
(u) Lunedì-ol^eg si ammalò. Gli faceva male la testa, respirava con dif-
-
ficoltà, aveva la febbre. Non ando all'istituto. La mamma'chiamo il dot-
A:rÉca-:aÀalà n6pHro «n:p6cnrtfi>) Bonpoc:
--- Tu eè nÉ6urur?
tore. Il dottore visitò oleg e disse che aveva I'influenza. Il dottore diede
-*. Het, -- ynn6ni'ncr uàpeHr. -. -f oauàx1sl cnac eé'
alla mamma una ricetta e disse che era necessario comprare una medici- *- Kax cnac? I-ge?
- ii;il;
na. La sorella (di oleg). andò in farmacia e comprò la medicina. oleg aaur re6'p.rorAà 6ur y tl?c' 3ro 6dr'no necHoft' n
stette a casa per una settimana. sabato si senti meglio e (percio) ando ii -fra.,xaràlncu ua càHxax y perri. Ccpt'éena roxe 3axorefla
rosqé r*,r6o.ra. Pe6iia
istituto. ;ì;;e;;;;. piolia fiuru efi càHxu. onà éé:ra u noéxara, càHu cnvuàfiuo
(b) Riesponi il racconto volgendolo alla prima persona. ;;;,;6; Ha ré4. JIèa 6sIn r6Hrnfi, n 'répe': r*rr'ruj'1y Cepr'éena oxa:àracs s
,i"arrOf soaé. Pe6Éra:arpHuÉuu, r 6sui tteAarlex6 u yclÉmar'
Esempi o: B noneòénbHuK fl ru1otén... I,I ru npÉrHyl a ne.q.aHj'rc n6aY?
- [purHYl.
--_ He ucnyrÉuca?
Esercizi relativi al testo He ycnén ucnYràrucr.
- I,I He:a6onél?
l. Iloveu! Onér ra6olen? Kyaà on nouél? gro cra:àl errlf npav?
2. Baur apyr nn-6xo ce6É uyrcrayer. tlro srr nocoséryere emj?
- 3a6onèn Heus6xro.
3. Brr na6xo ce6i ulncrnyete, asr npnuuÉ a nom.ruÉxury. Ò vèu cnp6cxr nac npav? gro nsr -er*.à , r.gHax6uufi nàpeut parrooàpueaaH H He cpàny sauérulN,
orséTure evj,? Cocràaure axaa6r «B no.rrrlÉnnxer>.
4. flpoutràf,re nocrdal,rusr o :4op6are.
*"* ; A;;t rorrrrÀ Cepréeaa' Ilàpèxs népnufi ynÉ4er. eèr'r-cxaséu:
3apàr"rryfire, Éurr6pnq! BH ue n6uunre r*renÉ? 'f Haa6pon'
-c";g;; ;ilrÀt.r"ro nocuorpéra Ha nàpus, ouà se uornà
YuépeHuoc rvrarr raop6srs. La moderazione è la madre della
scn6uuutr er6.
salute.
B-pénrr.- af.lrunfi npav. Il tempo è il miglior dottore.
Kro piHo loxÉrcs u piu.o -ncraér, raop6nre, 6or6rcrao u yn ,,prrrat,la, MeHi s Mocxni'.
' {1, AB, ,"n6nnrriu Cepréena.
- KonéqHo, roHéuuo' f cefutàc
naxunèr. chi va presto a letto e si alza all'alba diventa sano, ricco e -
oorattnstrc - 6HrérH'
saNI
-
saggio. l.:
cra:àl Haaàpon, Ho r ue rraorj'noÉrÉ n reàrq' Y
unacHoo,
5. Kaxue erqè noca6sxuur o aaop6*e su sHàere? flepeneaÉre xx Ha pj,ccxufi *ri«.
- O6i"n oréq.- Mu npuéxa-riiz a -Mocxnj,, Ho s Mocxsé Mn eHàe*I
".ni sac. M6xeùt urt uòxÉrs y sac He,qéxrc? .
rònrrco
Her, Her, nocnéruso cxasÉua Cepréesa' 3ro Heya66Ho' V
LEGGI USANDO IL VOCABOLARIO - -
MeHi coscéÀ, uÉuteHsxax rnaPrÉPa.
-
t{ro xe Aénaru? -_ cnpocfin nàpenr.
Teompdnonuù òeop - He gnàro.
-H rvr AnÉca arxlà nàpHn sà pyry: «Ilofigén»>,^ cxaséuIa oHà' -
.(énouxy ssiiltn Anfica. Efi 6rino uecr6 ner, y Heé 6rm arp6cnufi (ìi( Hau», - Anrica'
"''6;5 - iinsirl,cr nàpeir.
.KvÀai; cxasàula
Àpyr.- learpànrxrrfi xya6xHux. KàxauÉ aenr AiÉca xÀarrà aifra so À?iinu,rto ò*à*y,- a6r,aa..ouà -cnacÉuIa nàpur, cnacÉura er6
aaopé reàrpa, osà nouorà,ra euy pl.rconàrr geropàqnn. o, no.-Opu ""riryrai'olàproctd. A rorAà cnacàIor, ro A6lro ne 4j'uarcr' a
. Tearpà-Luruprfi 4nop oxpan.fin èràpufi cr6pox, oH 6u.u
gérn He uoruÉ nonàcir s Sror nHrepécuufi rrrup.'T6nrro Arirta uoirà
crp6rufi, r.r pa3 r.r n xol6auyro n6aY!
' «flofiAèM)),
- j eUè pas cxa:àla flàpenr B3flJI qeMoAaH,
-aér,anrc, .AnÉca..
cso66AHo soÉrÉ ryÀà, eeAs onà 6unà He np6cro Aénovxa, onà xordnrril oH nocràsun na u ouÉ norulfi sN'técre'
rroMor"qHH K XyÀOXH HKa. - j- He*oporr§ rax, cKa3aJI xyA6xunx, BeAb oH BaM xH3Hb cnac'
sropé AnÉca Ysfitena nàpur, onà sfiÀena - nocràrurl, -_ orsérHra
qto r,. , tenÀp"- nà»rrr,r'llieruf aonxuà
ero nepasrfi par I.llP-rrrou
^-. 9ry:111,-: n cpàsy nourlà, r{ro oH He aprÉcr. -
Cepréera.
t80 l8l
17
L1'ryr.cràparù cròpox Bgpyr:axpuvàl: «BoH! Bor orcÉAa!»
o, Aénar BnA, rrro rpra.rÉi Ha Nr'àrr.r,ra, xor6prrfi an*6n"i*o souér
rr rcalpàrsHsrii.srop, uo ipu.ràn ou na Cepré.ry. On ;.
il'J',rcarpa, H3 ropoÀa, u: crpaHu'r... B 60nHu6r'l uÉpe oH ";iil;ruàrr
6ul rrràneurxuÉ
'rcroBèK, Ho 3AeCb, ua rearpàlrHou gropé, ou 6ul xo:il.*r. H os rpnuà,.n:
«tlou! BoH orcrcga!»
eè
UNITÀ
Ilo IO. .flrcoeneoy
népnutE par per la prima volta
raaÉrr aonp6c porre (fare) una domanda
xaràrucg Ha ciuxax andare in slittino
nocràaHrt niurrxnr xauit-nù1o erigere un monumento a qc.
ì.
aou orcnlaa! fuori/via di orii!
&
aénaru sxa far finta (di) '1,
r& i
I ril r83
T rrrdfiiro un qualche, chi sa quale
outÉ6xr errore
lcnéps adesso, ora
il:ffi9lt" l;Wawicinarsi
BXOAllTb
Hu cmoÉaxe maKcu
rroépuoe con ogni probabilità, certamente
I
nof,rÉ I entrare, penetrare lrlri Ha AMri rpHenHa: Oné4 n6xet 6urs, noéAer'l Ha uerpò?
BOJutOAtTbc, preoccuparsi sbrxoa*ru I uscire ( ) lr d r : Her, nj'vure ua rarcli. Ha uer:p6 Harnl Hj'xuo Aénam nepecàgxy
noxi.nyil può darsi, probabilmente BbIBTrl I B UeHrpe.
nepecÉarg trasbordo, cambiamento (di tre-
no), coincidenza
rrrilnllfyar qualcosa
rorriprrft chi, il quale
llpox<i xnfi: flpocrÉre, Bbr He cxàxere, xar npoéxars r rocrÉunqe
npox6xxf, passante «Mocxsà»?
Aoéxarb òo uezé? òo xoed? arrivare (rag-
giungere con un mezzo)
()r é r: Ha rr.rerp6 Ao cràsquu «Ox6tHnfi pr4».
,qof,rfi do ,aezé? òo xozo?'utivue (rag)giun- llpoxci xufi: CnacÉ6o.
gere (a piedi) ()ré r:IloxàuryÈcra.
ffi#I I n*it" (con un mezzo) UUn ; r"o".tr.ambiartreno IIIf'mxa
croÉ1rca rrxcri posteggio/parcheggio di
ncrpérnrucr u éleu?
Ond r:.{a, noxàulyfi.
r84
r85
il
l'l'e;rosizion i antonime Prelissi antonimi
Singolare Plurale
Il <+ H3 npH- <-+ y-
llfl€ C n-(no-) € Bbr- Maschile Femminile Neutro Per tutti i generi
K <---> oT roA- (nogo-) <-> or- (oro-)
)ro,c'ry,uéHr, 3rocryléurma, 5ro nucum6, 5ro crnxu,
lio'IopbtIl rcoTopafl xor6poe ror6pue
L'uso dei casi e delle preposizioni in risposta
irifiBèT 3AeCb. xHsér 3Àecb. r nolyvÉr r.repà. a nepeeèn.
alle domande
eòe? ryòd? omxjòa? Gruppi verbali
Sostantivi inonimoti
uuràrt | (a) roropirrr II alternanza
Prepositivo Accusativo Genitivo
rue? dove? IryA6? dove? orrj'4a? da dove?
onàlAsrnarr nxoarirr (c) A-+r(
(stato in luogo) (moto a luogo) orro3AaTb nsrxogrirr (c) /l -+ ?l(
npoBo)I(a'r'b orxogfir'r, (c) ll -+ rx
r uHcrnryre s uucrurfr ut nucruflta nolxolÉr'r (c) A-+x
Ha QàOpnre na SàdpHry c $à6pnru
nponoqfiru (c) A-+r(
yxoafilr (c) A-))X
Sostontìvi animoti
HÀTH I éxar r, I (a) rauueeàrr I (a)
Genitivo Dativo Genitivo noilrfi (ò) Aoéxarr, no.nuonirucR
rle? (y rcor6?) rcya6? (r rouf?) orxjaa? (or xorr6?) nuifitn (a) yéxals
dove? (presso chi?) dove? (da chi?) da dove? aofirÉ (A)
(di ritorno da chi?; orofini (A)
noaofir'fi (A)
y Apira K Apyry or Apira yfirfi (A)
(a) Esemp io : Eeé poòùmenu ésòultu no céeep. l'i semn io Ou tcueém 6xono nonu-
KJIUHUKU,
I'òe ouù 6ùtu?
- - Ha céeepe.
Om§òo eepni,aucuT C céeepa. Ou trcueèm uanPdmue no-
- - nurcnùnurcu.
l. Eé oréq ésgnr s cauar6pnfi. 4. Osh nourrÉ ua nilrcranxy.
lae ou 6ul?
- Otr!'aa - lae oHÉ cefiqàc?
Orr!'aa repuyrcr?
- noéayroepuf.rrcr?
2. Ourt Ha ercrj,pcr.uo. - xolfin n 6yQér.
5. [xoH
lae oHÉ 6j'ayr? f4g oH 6ul?
- Orxj'aa npuéayr? - Orrcj'aa
- noéxana Ha sorrÉrn.
3. Tànx - xolÉranprlurè.rr?
6. Onà ua n6vry.
- lae onà cefi.Iàc?
Orxj'aa nepuèrcr?
lae ouà 6unà?
- Orxj'aa npraru,rà?
- -
(b) E semp i o : Ofte xoòua x epauit.
fòe ou 6art? Y epauà.
- -
l.
-
Onà ésaHra x cecrpé.
Iae ouà 6unà?
- ésÀrrra rc nràrepx.
2.Hfiua
lae oHà 6urà?
3. Màpuo xolfi.u r Anapéro.
I-ae oH 6srr?
4. ON xoaÉn x npenoÀaràreJrro.
- I-ae ou 6sr.u?
5. On xoaÉn x roràpurqy.
- lae ou 6n.n?
6. Onà xolÉra x Tàue.
I'ae ouà 6unà?
'm
- -
(c) Esem pio: Ou xoòùry omqi, ua Qd6puxy.
rc
I'òe ox 6am?
- - V omtldOmuaomtld
Om§òa eepxyncn?
Qd6puxe.
c Qà6puxu.
- -
l. .(éru ésAHnH r 6à6yurxe 4. OsÉ xolÉ.nu n 6onsHriqy K Apiry. V. Usa il verbo xarli o éxars con il prefisso appropriato'
s Aepésurc. I-ae ouÉ 6Énn?
I',qe oHÉ 6Énu? - Orrcj'4a npurunÉ? L __ Onél no.l.euf ru auepà ue ..' xo t'lHe?
_- -f ue r',ror: néuepoM Ko MHe '.. cecrpà lr: Kalj'rlr'
- Orxj'ga npuéxann? -
5. Orér xoafir r BÉrropy e o6urexÉ-
-
2. T*n éslHra r 6pàry Ha THC.
A cer6.qHs cu6xeurr ... ro une?
-2. Titns,'a6nro saHI'IMàrIacl s 6n6rnorére' Koraà onà ... H3
ceBep. lae oH 6ul?
lae oHà 6unà? - Orrcj'aa nprlruér? 6u6ruotéru, 6Élo yxé 9 qac6s' .(or'16É o.nà "' n6rlno'
- Omj'aa nepHynacs? - 3. Mu ... ao òràuuHu «Yut'tsepcurér», ... H3 Merp6 n cénu ua
- éraura r Kanj'ry
3. HÉna anl66yc.
rrro rbl
x noapj're. +.'AOOpuÉ Aeur, AHapéfi. Tu yxé s Mocrsè? A s ,qi'À'{ar, B
,#
o,txti.
Kaxùe? 2. xapanaàur
- Komdpue.zeacàm ua cmotb. 3. xypuàrsr flperpacua H no3rÉqHa
(c) Esempi o:
-
- I-òe 6u.tém?
Kax6ù?
l ' Pi"ixa
2. n6Nra
ku
qmffi
npNp6aa Cpéauefi PoccÉr.r. He-
[oBropHMyro KpacoTy ee He 3a-
6j'aer ror, rcro ro6blBà.n rcxHée
- Komdpatft sòeca .tetcdt. 3. eÉrxr.r thl MocxsÉ Ha peKe OKé.
- Mu6rue piccKne rHcàrerH H
IX. lnventa delle frasi seguendo gli esempi. xyA6xHHKH rro6Énn 5rn xH-
(a) E s em p i o: Boxsd,t. Cxacrctime, noacanyùcma, KaK npoéxamo K eoK- iru sonficuue Mecrà. 3.qecr Ha Oxé,
sfuy? xÉnH xya6Nuuru I,I. JIesuràH LI
B. llonéuos. B r6poae Tapfce Ha
ffi
1. Kper*lns. r,. Kunoreàrp «PoccÉq>>. 3. I-ocrÉHnua «TypÉcr». 4. Ynu- 6eperj' OrÉ _npoxÉn nocJréAHHe
'r6f
nepuàr «Mocxeà». roAbl cBoeH XH3HH 3aMeqa-
rerrurrÉ pfccr<uÉ rucàrerb KoH-
(b) E s e m p i o'. craHrÉH Ilaycr6acruii.
ITpocn-ércm
Aùpo. Bat ue sudeme, rcar{ npoéxamb Hq npoc-
nexnt Mùpa? Ha ssrc6r0M npàBoM 6eperj'
F OxÉ sax6anrcfl ceJI6 KoHcras-
l. H6suÉ Ap6àr. 2. Jlououdcoecxufi npocnéxr. 3. fll6ura.qr rfiHoso .- p(lgnHa oÀuor6 it':
I-aràpurra. ( . I:cerrurt càusrx pyccxnx lro5ros Cepréx
[]cénuua. -
X. Traduci in russo.
Cepréà Ecénun po-AÉnc, B 1895 ro/ti B ceuré xpe crsiuHua. «V ueHÉ
,
l.
_ «Oteg mi aspetta alla stazione«(Devi della metropolitana «Belorusskaja». trr'éq «pecrriHnu, Hy, a fl -_ KpecTbittcxuii cblll)), nHcàJ'I nosAHée
Come devo- fqre pe1 andarci?» andare) con la metropoliiana
-
o ce6é Ecénuu. -
frno alla «Ochotnyj Riadr> e là-cambiare per <<Piazza Teatralnaja». Da !èrcxue u nHue ròAst noSra npomnÉ n ceré KoHcraHrÉuoso.
<<Piazza Teatralnaja>» vai fino alla stazione «Belorusskaja». Ccpréfi, KaK H ApyrÉe AepeBéHcKHe MÉLrbrI[KH, nràBaJI B peKé, co6up{g a
190 l9l
T rcci rpn6É u iro4rt, nouorÉur e pa66re ruàrepu r.r .qéayurxe. Cecrpà
Ecéslrua Hipu scnoil{ruàra, 'rro CepréÉ 6.{eus nro6Én cenor6c. Ha
ccHox6c xÉreru.qepésHLI suxo4ÉnH KaK Ha npàsguux. B Srorrr Herèr«oM,
no pàAocrHou rpyaé scerlà yvàcraouar Cepréfi Ecésun.
XHsonÉclmre 6eperà OrÉ, rurap6rne noni u lyrà, 6epèsonue
pduu acé 5ro c gércrna nonrc6É.rr no5r. Jho66or x pogu6uy rcpàrc ou
- Ha Bcro xH3Hb. Bcé ggecr, ua erò :eulé, 6nÉsro H .q6poro
coxpanÉn
rr()3Ty.
UNITÀ 18
HenpnmÉgHar qop6ra,
.(a nro6lirraar Hanéx,
flo ror6poft és.{}rn uH6ro
BcÉrHfi pfccxrlÉ .rerosér.
t92 193
Marcm6rrlKr matematica QenrÉrxr fantasia immaginazione 3udeme nu eot?
ItércrBo infanzia ne.nu:É non è permesso. è vietato
xxlcpecourirscr I ,aev?
rer.rZinteressarsi ayua anrmo, cuore, anlma 3nàere JrH Bbr, .rro fissécrHufi yuèHrrÉ, népnar pfccrar xéHulnHa-
raxurepecor6r*t | di ...
*** mareuàrur CòQra Kosaréscras 6sr.nà se r6nrro uarenaàruxoM, Ho H
ccpb€3Ho seriamente, dawero
.nxreparf pa letteratura
rro6rou n nuc6reneu.
poMaH romanzo npisanrrc noirnx festa/sagra/festival della Yxé s .qércrne oHà cepbè3Ho HHrepecoseuacr nureparj'pofi, 6veHr
apÉMa dramma poesla rrru6ro qnrà,ra. flor6u Har{arà nucàrr cauà. Onà nncà.na poMàHbr,
crxrirr reputare, considerare, calcolare cr6po roa presto sarà un anno l(pàusl, cruxÉ. C6Ssr Kosanéscxas crrHT6[Ia, qro rraareuàruxa 5ro
ro.lrrxo..., xo x.., non solo..., ma anche.,,
rraj'ra, ror6par rpé6yer SaHdsr.rn. HenrsÉ 6ntr uareuàrsrou- u ue
HAyXA SClenZa He
s aé,rcrse da bambino, da rugazzo
l?:99::1_
[oTpeooBaTb |
ueil? richiedere, esigere
I B ayuré in cuor proprio, nel proprio animo 6urr n ro xe npéur noàroM r gyuré.
GRAMMATICA
Lo strumentale dei sostantivi
TESTO
- Kem 6srn ero oréu? r<Cos'era suo padre?» (nel senso di cos'era
Ha llj,uxuncnuù npdtòuux di professione, che lavoro svolgeva.
I-ett.: «Chi era suo padre?»).
Cer6aHs urecr6e HroHc AeHb poxÀéHuf, AneKcàHApa CepréeBHqa
-
Ilj'urxuHa. ,(eur àrcr cran npàsAHHKoM, Kor6puÉ orrvreqàèr rcr crpaHà. -* Bpau6n. «Medico».
s qgrtp y nàMsrrrnKa Keru cràura er6 cecrpà? «Cos'è diventata sua sorella?»» (nel senso
_. Màpuo éAer Ha nn6qaAr flj'ruiuHa.
-3a9cr MocKBHqri n
- di cos'è diventata di professione.
Ilj'uxnuy, KaK BcerAe B AeHb poxAéHH, ro5ra, co6epj,rcr Lett.: «Chi è diventata?»).
r6cru MocKBb'r. 3gecb 6iryr Bbrcrynàrb ro6rbr n nucàrern, 6llyr
rrurArb crnxri ll!'ruxuua H crnxÉ o llfruxnHe. Màpno éAer ua Sror --- Yqfiremsuuefi. «(Un') insegnante».
[pa3AHHK rr033Hrr nepBbIH pa3.
B r{éurpe, Ha cràHrlHH Merp6 «fl!,urrlHcx€tfl)), er6 xgyr Onér uTàus Nominativo Strumentale I)esinenza
c HaràureÉ; oHrl Bce BMécre noÉAir r nàusrHnxy llj'ruruuy. rro? chi? xenr? chi/da chi?
qro?cosa? qeM? cosa/da/con cosa?
DrALoco @,
cry,léHr
OTEII
cryÀeHroM
OTIIOM
Bparr rpav6nr -oM
T ti trs: , MàpHo, sap6ncrnyfire! Haràura, 5ro Màpuo! Màpno,
3HaKOMbTeCb, MOs noÀpyra. AOM AOMOM
Mzi puo: OqeHr rpuirxo, Màpno. oxH6 OKHOM
196
t9"t
ESERCIZI I llaràrira x6.rer ... yrpona. npuéxamu
'l'àHr x6uer, qr66sr Haràura ... j,rpona.
I. Cambia le frasi seguendo I'esempio. -l'r,r
-1. x6qeurt ... 6xlérsr s xHH6? rcynùmo
-li,r
Es emp io : Mdpuo cmyòéHm. x6ueurr, .{r66sr os ... 6u.uérst n xun6?
Mdpuo 6am cmyòéumont. Mdpuo 6!òem cmyòéumou. l. Onà x6.{er ... uac x ce6é. npu2;tacumb
Ouà x6uer, qr66u usr ... eè x ce6é.
l. HÉua Bpaq. 2. Er6 cecrpà cryAéHrKa. 3. On nr.rcàrett.4. Onér eÉ 4. II xouj, ...6pàry nncsu6. uanucàma
Apyr. 5. HriHa eè no4pj'ra. 6.Tbus nrr6muuqa. Epar xouel qr66rr n ... etay nucsu6.
Il. Cambia le frasi seguendo gli esempi.
VI. (a) Completa le seguenti frasi.
(a) Esempi o: Omé4 Auòpén uamettàmux. l. ,fl xov!, .rr66sl rbl ... . 2.Polhrel:a xorir, ur66sr s ... . 3. Brt xorfire,
Auòpéù méuce x6,aem cmamb *tamendmur<ott. ,rr'66u Mbr .., . 4. Oréq xòver, .1166rr cr,rH ... . 5. .fl ue xouj,, .1166rr Bbr ... .
l. Marr Haràruu yvÉrenruuqa. 2. Epar Onéra 6s6non 3. Cecrpà (b) Inventa delle frasi usando le costruzioni xorérr + Infinito e xorérs, qr66sr ...
flÉuu npenoganàrenbHnrra. 4. Oréu Anapés xypHa.rrficr. 5. floapfra VII. Rifiuta le seguenti offerte.
OrH nesÉqa.
(a) Esempi o'. Tu xòqeu6 qm66d n ecmpémur omqd?
(b) Esempi o: Ou npoòaaéq. - Hem, n xouy cau ecmpémuma ezò.
.fl mduce 6!,òy npoòaeqdu. -
l. Tu x6qeur, ur66u r ncrpélur cecrpj'? 2. Trr xò.{eutr, ur66u r
1. Mofi 6par uHxeuép. 2. OH npa.r. 3. Mofi oréq npenogaaàrenr. rrossoHÉr 6piny? 3. TH x6,{eus, ur66u r nposoaÉr 6à6yruxy? 4. Trr
4. OH yvfirenr. 5. OH rocMoHàsr. 6. Mofi apyr nepes6aqur. x6.rcurr,.1166rr s nouÒr eit? 5. Tu x6qerur,.{t66bt r paccra:àr euj'o6
rxcxypcun?
III. Rispondi affermativamente.
(b) Esempi o: Tut xéqetuu noxasdmu u.u rnut edpoò?
Esempio: Tar noéòewa sdempa x uenit? - Hem, n xouit, qm66d mu norcazan u.v Haut zdpoò.
- Konéqno, noéòy. -
- l. Tsr x6qeurb npr4ilracurs nx? 2. Tst x6qeurs nofirÉ s N,rara3fiH?
l. Tu yaÉaunr néveporu Oléra? 2. Trt npuuacÉrus er6 Ha geHr ì. '[u x6qeur noéxaru x uer',rf? 4. Trl x6qeu]b B3rrb Sror xypHàr? 5. Tsr
poxgéHur? 3. Tu nricrynnur ua réuepe? 4. Tu nou6xerus uue xri.reuJb nepenecrÉ Sror rexcr?
nepenecrÉ rercr? 5. Tu rj,nuun Sror yvé6unr? 6. Tu cr*rdxerur npufirÉ VIII. Traduci in russo.
« Hau? 7. Trr paccràxeur nalr o6 excrcj'pclu? 8. Tsr ue ra6j'aeurl r',rofi
rcreQ6H? 9. Tsr npuroròsnur aoxnàu? La sorella di Mario lavora al1'università come insegnante. Inizio a stu-
tliare il russo molto tempo fa, quando era ancora una bambina. Mario ini-
IV. (a) Volgi Ie frasi al futuro. zio a studiare il russo quando divenne studente (universitario). La sua
lnsegnante era (sua) sorella.
B rocxpecéHbe , Bcr:ur pàHo. .fl 6Écrpo noeànrpaxaa u sÉluer Hg
t6ua.,f noiue, x uerp6, rarnr r,renÉ *a* roi6pr,rl. 6*bro *ynÉ, IX. (a) Leggi Ia barzellena
qnerÉ, ncrpérnn roràpnlqa, H Mbr srr{écre noéxalu""ipO, Ha nl6ula4r IIIi,mxo
llyurruna.
OaHàxau uàreHrroro il{àrsquxa cnpocÉru :
(b) Volgi le frasi al passato. Keu rsl x6qeurr crarb, KorÀà aÉpacrerur?
-Mà-nrqux oreé'rHn:
l. nrasqler2. Er6 6par npenolaér uareuàrury.
Tànx xoporu6 noèr A
bcrrH Bbrpacry afl,.efi-* , cràuy uHNeuépou , éctw nÉpacry rèreil*,
3. On qàcro Aaèr uHe rnÉru. 4. Mu 6epèr*l yué6nuru s 6r6naorérè. tifly- yvÉreabHHuefi.
5. Onér ul6xo ce6i vj'ecrayer, y uer6 6onÉr roloaà, eu! Hj,xHo nofirÉ
x npavj'. lrriln zio PacrI{ | crescere
rlrg zia Bblpacrr I
t98 r99
TESTO LEGGI USANDO IL VOCABOLARIO
Ond 6!òem yvimanouuqeù
fl 6a nepeeùòquxo
Haràura xurà s r6pole Ha céaepe crpanÉ. Oréq Haràuru 6un
uHxeuépou, uàua yvfirenrHuqefi. CràpuruÉ 6par Haràuru HeAàsHo Korlà a uneprÉe npuéxan n Mocrnj', , no-pj'ccru. .f,
He roBoprin
or6H.rnra raocx6scrufi uucrr.rrjn u aeprj,rcr aou6fi. Tenépr oH HH- 'ilraJr, rrro «Aa» sHà.{Hr
«si» H rITo «Her»» H 5ro 6Hro scè.
«<No»».
xeuép, pa66raet slrécre c orq6u. - rcop6rxuft. Cnfxaulufi r
I lépnufi Mofi pa3roB6p no-pfccrcu 6ur 6qeur
Haràrua A6.uro ne uomà peurÉrr, reu 6urr. Efi npàau.rracr aoponoprj'cKa3àn; «flàccnop-p-r»». fl. Aan eMi cBofi AoKyMéHr. Pas-
cneqnàrnrsocrl orqà, onà afuaaa, uro u6xer crarb uHxeuépou, xax lon6p x6nvvncfl. fl. noAiMaJr, r{ro piccKnfi rsÉx nox6x Ha r{TaJrb-
6par u oréq. Ho u cneunàarHocrr uàuu eft r6xe upàanlacs. B urx6le, ,IHCKHH.
rye yvÉracr Haràua, uàr'ra npeno4arà.na mlrepn*py , pj'ccruft esÉr. B Mocxré une A6uru nepea6guura H fl craJr er6 uéuHnKou. Bce, c
Hnrepécnue yp6xn uàuu nro6riru nogpi'ra Haràurn ronopÉna, KcM xfl pa:rouàprraa,
pa3rouàprraa, ronopfiln co unofi r6nocorrr Moer6
ruoert nepen6g.rn«a.
qro criuer yuÉremHuqeÈ, rcar eé uàua. ,"ce, l_ listrs
:s r6creu crpaur'r ò.reHr rpfaso.
crpauÉ H He 3Harb eé ssHrà ò.reHrrpfano.
Ho Haràura ue uouà peurfir,
xeu ouà 6j'aer. Koraà r nepnj'ncr 4ou6fi, a rnépgo peruhn rcyqàrb pfccrcr.rfi rsÉrr. H
OAuàxAu, xoraà Haràua yuÉnacr s Aecirou rràcce, rrxel6 rror , 3annMàrocr pj'ccrnrra srux6u: naAexÉ, orouvàHnl, rraÉrbuhre
ga6o.néna eé noapj'ra. Tpu rvrécrqa oHà se xoAÉla r urx6ny. 14 noqrri rrpHcrànxu KaK 5ro scé san6MHurr? Kax san6ilrHnrb raK6fi, nanpnuép,
ràx.qrrfi AeHb K Heù, cua.ràla a 6olruÉqy, a nor6rrr gou6fi, npnxogÉaa -
rcKcr H3 y.ré6Huxa: «.fl sdluer H3 À6Ma r{ rerrrK6M Aourén 4o nàpra,
Haràrua. Onà saHrMàracr c no4pyroft ue r6lxo ucr6puefi u rrepeuél Mocr, nogourè1 x nàurrnnxy, a KorAà sÉuer us nàpxa,
nurepaqipofi, tro r.r SÉsnrofi u uareuàrsrofi. flolpfra naaunàna rrcrpérnr Apha, Kor6pÉrfi nonéa ueryÉ Ha MaruÉHe. Mu aoéxanr.r Ao
Haràury: «Moi yuÉreJrbHlrqa». roK3àra, TaM , ceJr s n6egg n yéxa.n». Sror rercr flyqfiil HaH3icrB, H Bce
HacrynÉna necHà, npér'.m c4asàrr exgàueurr. Iloapj,ra Haràruu yxé 'i ln «noruèl»», <<Bourèr»), {<4ourèr>», <<npuruèn»> r nooropir .qàxe n6quo
xoAfira n rur6ny, Ho 4ényurn npogonxÉuu sauuÀ{àrrcs sMécre. Kar lro cHe.
cqàcmuna 6u.rrà Haràura, rorÀà eè no1pfra, ror6par noqrÉ ro4 6ulà eé B cnéayroruufi r',tofi npHé3A r Mocrnj' fl peurin, uro yxé ruory
y.IeHÉqefi, clar,b sce elsàil{eHu. B 5ror Àeur Haràura noHrlà, xeu osà ronopÉrs no-pj'ccru. H nor e 6er nepeB61.ruKa. Koraà r sÉurer Ha
AorxHà crarb: yuÉremuuqefi H'r6lrxo yrfirelruuqefi. r ocrÉHNqu, rcar6fi-ro .reroséx cnpocÉl ueui, rax npofirli ua j,auuy
200 201
f
I laru nnonor 6re4Héer u nàAaer uà nol. JIÉau nouoràror e.r',rj'
rf
rìc'r'Arr, u
«lloxànyficra)),
cnpàruunamr: <<Ban nròxo? MdNer 6srrs eÉsearr npavà?»
-
uaxoHérr, HacroÉulee
ronopÉr oH no-pj'ccxn u uyecrBye! qro n6nu,
sHaqéHr.re cr6na «noxànyfi cra».
203
crlpocrb vecchiaia
*** Mànr.rnxou, .qàxe ue.rrÉr cratr Qp6oaÉcmu. On n cefiqàc nÉ6nt
6éraru conere (in generale, come xoprirt) Syr66r, no5rcMy x6anr Ha Bce HHTeÉcHrre uàr.*r.
rrunÉcrxxa ginnastica nrp6rr a réxsnc (a $yrfr6.r r r. A.) giocare
ymérr I qmo òétamo? essere in grado/ a tennis (a calcio ecc.) Bm n ceFòAHfl Onér nprriracÉn Màpuo Ha sralr.r6H. B mecru qac6B
cynéls I qmo còéaamo? capaci di.../potere {yr66arnar ronÉnra squadra di cal- Onér c mBàprrueM 6irurr )r(Aarb Màpr.ro y Merp6 «CnoprÉaxar».
(nel senso di avere le clo
capacita)/saper fare s Mdaogocrn in gioventù, da giovane
rerogrnéA bicicletta s cripocrr da vecchio
npo{éccnr professione éurn ecpx6u andare a cavallo DIALOGO
ErpàrÉ Ha nuanÉHo suonare il piano M d p u o : tDyr66noM , yxé He 3aHrMer,ocb, cropr ilo6Jrr6. Tax rorAà
na crpÉnxe
Ho
I I il violino Mbr Bcrpéf,HMcr?
Ondr: B uecrb qac6s y Merp6 «Cnoprftnna»», 6roro sÉxoga Ha
Esiste anche I'espressione [rpàTb poJth = svolgere un ruolo, avere craAH6H.
una funzione, recitare una parte. Mri pno: Xoporu6..(o néxepa!
Ord r:.(o aévepa!
Sostantivi ed awerbi per indicare il tempo 3ndeme au cu?
tlro nemixufi pfccxnfi nHcàTenB JIes Huxoràeslr.I Toncrofi nroGfin
qmo? Kozòa? crtopr a saHnruàrcx cn6prou H B MònoÀocrl{ u a màpoctu.
B 70let ou nenr6xo 6éral, gau[uàrcs rnunàcmmofi, xoporud éggun
yrpo 3I,IMA yTpoM 3r,rMoH aepx6lr, raràacr Ha BeJIocHnéÀe.
AeHb BCCHA AHéM BecH6É
néuep ICTO BeqepoM JTEToM
HOr{b oceHb HOqbIO OCeHbm GRAMMATICA
Lo strumentale usato per trrdurre ll complemento
di compagnia
TESTO
C xenr os nAèr Ha craAH6H? «Con chi va (egli) allo stadio?»
Mdpuo uòèm ao Qym66n - C roripnueM. «Con un amico>».
Màpno rÉ6ur cnopr. On xoporuò nràBaer, Hrpàer B réHHHc, 3HM6ù
-
x6Anr Ha rÉxax, Ho oc66enHo nÉ6nr Qyr66r. B Aércrae Màpno Per rispondere alla domanda c lseu? si usa lo strumentale preceduto
cepbè3Ho yBirerceurc, rpp66nolr H caM He[Jr6xo Hrpan. Koraà 6ul dalla prepòsizione c(o): C rcen oxà otauxàra? C cecrp6il.
- -
204
Pronomi personali allo strumentale Verbi usati con lo strumentale
6rrlr 6t,t't t,
Nominativo Strumentale
pa66raru xent? acrpeuàrrcr
OTATb TOBOpHTI)
)l(HTb
fr unof, (uu6ro)
:aHHÀaà-rbcq C rcerrr?
TbI ro66f, (ro66ro) 'rarrnuàrscs
olI suax6r\,tl.rrscs
IIM
u tTepecoBaTr,c, Kelr?.Ielr? pa66'ralr
éro (efi)
r
ouà
MI,I sfiun yBJreKaTbcf rauuesàrr
BbI sCMr yufirrcr
OHH Énrn
Ltuso dei verhi -rrovr,, .y,ttlnrt, tnu,nb
L'uso della terza persona dei pronomi personali II ne morf'qnràrr: y ueHÉ 6onÉr Mofi 6par eu1é He yMéer xogfiru.
con o senza preposizione ronoBa. Mio fratello non può (non sa) an-
Non posso leggere: mi fa male cora cammlnare.
lalho mal di testa.
IIM C HHM fl *rorf nou6qs re6é. .fl ne yuérc nrisarb.
O.nér urlrepecosàrcq éro (eft) OH pa66ran c uefi (c Héro) Posso aiutarti. Non so nuotare.
IIMII c uÉun
Nota. ll verbo moqs esprirne la capacità Nota. ll verbo ynréru esprime una capa-
lìsica o mentale di fare qualcosa. cità che è legata all'acquisizione di determi-
nate conoscenze o all'apprendimento, nredian
te esercizio, di particolari tecni,
u0'tenty? perché?
Le costruzioni jrr6l c cecmpdù.,,, Jilomb c om4t6u,.,
noronri' 'ITo (TaK KaK) rIoa)ToMy
Mu c cecrpdfi norulil n xuu6. Io e mia sorella siamo andati/e perchè/poichè per questo, percio
al cinema.
Mars c orudm noéxa.nH or- Mamma e papà sono andati in Os ue npnurèr B r4rrcrnrir, Ou ga6onén, noSToMy He npu-
4uxàrr. vacanza. no'romi'rITo (TaK rcaIt) sa.onéiI ruèn s nuc'rnlfr.
(Egli) non è venuto in istituto (Egli) si è ammalato e perciò non
perché si è ammalato. è venuto in istituto.
Nokt. lt't questo tipo di costruzione il preclicato è al plurale.
20(r 207
l. "' ' 2' 3to 6par
Haràura no4pj'ra Hfisu. Hrlna aasH6 sxaK6À{a c
La coniugazione del verbo yenévoca
,r,rryer.-iiv"*n;ffi.[[5,f... .i. ca*u nro6ur uareuàrury. ox yxé c
Msl
/rc'rcrsa yBrleKancff ..:'.-i. n uocgf npnèxana
cecrpà
yn.néurcr I (A) ^ssoHÉr oréq' -Màp,o'
uo:uar6uunrcr ... . ;. B".pà Hfine HÉna A6lro
Fufuro Passato
il;;ip;;;... . o. taa"u Tànn yufirerrbHr,rqa. Tàur r6xe-xouer crarb
ynnercj'cr uu ynne.réucr ... . 7. Mofi apy, i[*gpèui".
crarb "' ' 8' 'fI ne nro6uto Qyt66.''
oH yarèrce
x * Màouo vsne«àercc --.-t: Aprit,tàpoo Qyffio.nricr, r'r Màpuo Me'Iràn
"p"t.
ru ynnevèrurcr nu yueuèrecr oHa yBJreK,Iacb
.r"t" ... i0. Onér nro6ur croptr' On AasH6 3aHnMaerc' "' '
oH, oHà yueuércr ouÉ ynnercj'rcr oHH yBneKJrHCb '
nella forma corretta'
IV. Completa le frasi usando i pronomi appropriati
Nota. ll verbo yaré.rucr ha un passato inegolare.
t. 5ro Màpuo. Tu euax6u c ...?
Gruppi verbali - -Aa, urt nciPevaancr Y Oléra'
2. _Trt slilllurr TàHro?
-* [a, s uàcro ncrPe'ràrocr ...
3 :-iÈ il o"rn ,i"ep-ài isoHÉn Auapéfi, on xorér ncrpérurrcr
uuràrr I (a) 6orérr I (A) c ... .
4. Tn guàeus ux?
6érarr yuérr -- -Aa, c nosHar6Ml'Inc, c ... ua rcre'
ueqrirr cyméru CàuY?
IIJIABATb
5.
- Trrouauàeur
--.[,a, pa66raer co ... .
ynnerulrrcn 6 :-i;;",fi;, oré. rnoft apyr. OH yuÉrcx c ... s urx6re?
-- Aa, uu-yufinncs c ... slt{écre.
FORI{AZIONE DELLE PAROLE
z..l-ùàprio, MbI HAè; sa cmAu6u. He x6qeur nofttÉ c "'?
-- C yaor6nbcrBHeM.
ndnoò oc mt, e ne 4udn taoc mb, c mtipoc mo V. Cambia le parole in neretto, seguendo gli esempi'
Nota. Le parole che presentano il suffisso -ocrb sono sempre femminili.
(a) empi flu 6pam ecmpémunuct y nemp6'
Es ' o:
Mar c dpdmant ecmpémunucb y rlempo'
ESERCIZI l. B rocxpecénre s r BÉxrop^xoaÉnn s xun6' 2' Buepà r TiHs q
r.rroÉrnu r rénnnc. 3.-Éé;;fi; r n'Olér.q6rro
Hrpanu s uàxÀ'Iarbt. 4. 5tr
I. Cambia le frasi seguendo gli esempi.
;'é;ilil ctuomÉ nepenèmÉ 5rm Paccxàs'
(a) Esemp io: Ouà n66um méuuuc. cm)'òéum u cry'òhlmxa'
Oud yener<demcn méuaucou.
(b) !u
\u'' Esempi ' B ayòumdpwo eownti ci]'òéum
o:
co cqtòéumxoù'
.
B ,yà;;dpun eouaui
l. Màpuo nÉ6ut cnopr. 2. Eé cun mo6nr sorefi66n. 3. ,(o'n yÉ6rr r oréu'-2'EpaT u cecrpÉ BcerAà
rnuHàcrnry. 4. Orér nÉ6ut Syr66r. 5. Ox rÉ6ur 6oxc. l.3urvr6É Ko MHe npué.uyr Marb
r"é"t.. à' É;;B"fi Ko MHe npl{e:xànu aényuma 4 6à6yuxa'
(b) Esemp io: On aé6um 1uondzun. -a"*a.t
;:?ffie;;" y oi*, ò"éi, À*rpOii. 5. Jtétonn HJi'a, onc ésAHrII
Ou uumepec!'emcn 6uonòzueù. Ha ror. ".e
l. .II irro6nrd uareuàrnry. 2. Cec:rpb nro6ur nr.rreparlpy. 3. Bu Vl.Leggiilbrano.Usaleparoletraparentesinellaformacorretta,inserendolaprepo-
rÉ6ure uj':srry. 4. Tu nro6nrur 6arer. 5. Osfi.rrro6sr reàrp. sizione dove occorre.
II. Rispondi alla domanda c xem Bbr 6Élrn r reirpe? usando le parole: TÉHn, HarÉrue, Keu 6umo?
A.nercéf,, Bfirrop, apyrì ronipnur, nolpfra.
208
pttrtonApruaru (on), paccxàsu (ezd pa66na). .fl ysHàa, rar
-:t{y,1"n^rcaràu nrr.p"an*
ulr6ro caélan Sror ve-ubeér
er6 L Mu xorÉu nofitÉ na n(Icraaxy, roropir, qro àra sdrcrasra 6.IeHr HH-
cnequàubHocrÉ.
Tenépr r suàro, rerrr a 6f4y. n 6i;i7;i;;j repécHaa.
floueuj'sH xorÉre nofirÉ ua nÉcrar4y?
or,u,J"'
usa le parole della cotonna a destra nella forma
corretta e con la preposizione appro- 2. -Tbss,6.{egr nÉ6nr 6aler, oHà'{àcto x6,qr.Ir n Eorsru6fi reàrp.
floveuj' Tànq qàcro x6.qur s Eonru6fi reàrp?
,
L Mofi 6par ueuràer crarb {yr6onÉcrou, on ì. -{pysri A6nro ue nncàau uue, ouÉ 6rinr.r òqenr sàHrtrt.
xopouo HrpaeT... flouertrj'apysri,qònro ue nucàun nau?
2. Cecrpà rauur,,ràercs cn6prou, ouà lrpàer... fiym66n 4. -Màpuo.ràcro x6Ar.rr ua craAu6n, oH urpàer s réHHuc.
méuuuc Ilouer'rj' Màpuo q6cto x6Anr na cragn6n?
i. 4napgr -rrrc6prr cnopr, on ,r{a.r-."''*
4. f ntolnro Hrpàrr... eoneù6étr
5. -Càura se nourén c sàun B Jrec, ou ue yuéer ratàrrcs Ha rÉxax.
5. Tànc xoporu6 noér lr nroàer ..- rucailambr flouervrj' Càrua He noruén c ràuu s nec?
9. 9.yfr xynÉnn nuaHÉuo, ,i* aor" Hrpàer ...
zumdpa -
nuauùuo XII. Usa le parole (a) oreu, (b) uarr, (c) cecrpi nella forma richiesta dalle singole fiasi
7. Eè cuu yuuru n rrry:rircànru"È ;116";
on urpàer ... cKpunKa c con la preposizione appropriata.
il verbo morr, ynérr o 3*arb a seconda del senso della frase, mettendolo
(a) Mofi oréq x*rsèr n.fpocrttre..Jlérorr,r s o6Éwlo éaxy ..., a silr{6fi
,"rr.tlll;lr,T nella ou Nxorgi npuesxàet Ko MHe. He.qàslro r noryuÉn nucru6 ... . On
l'
onér xoooru6 ....ura*ÉucrlrÉ ssrix. 2. Bsr ... rrfiuer, mo cx6po upuéaer n Moc«nj'. g 69ty 6qenr pag yoÉgerr ... .
3. on....urpàri ,ur^r:àl"z {,i;;;-,Éffi Ha.rnHàercs
urpàrr n uràxuarn? Kouà r ncrpéuycr ..., , paccKaxj' er'lj', xar r xuuj', rar pa66rarc.
5roruarq? 5. Mu
... Aoéxarr Ao cra^s6Hà ti. i" ,rrperrr., nrr-n.repà? * (b) Mam Hfiuu xusèr n Capàrone. Hrina 6qenr nro6ut ..., vàcro
"u ""rpòi
Her, x He ... . 7. fl ne... orrp/niar"pr,, "
sa6Érr x.nroqÉ. uÉruer..., nnorAà ssoHÉr efi. Heaànuo HÉHa 6n.nà ... n Capàrone. Korlà
llÉua yesxàrm n: Cap6rora, ... noo6eqlnaefi npuéxaru r Mocxrj'. HÉna
IX. Cambia Ie frasi usando il verbo mo.rr o yuéru. xAer, rrTo cKopo BcTpeTHTc, ... .
Esemp io: Eed 6pam uéteuoKuù, oH eu1é ue qumdem. (c) Ceopà Haràruu xusèr n Kanjre. Haràrua yrfrnacs e ur6re
Ou eryé ue yuéem qu:mdmb.' juurcr n uHctnrjne n Mocrné, a ... o Kanj're.
Br'{écre ... . Cèfiqàc Haràura
cus rr.ràlerrcxufi, oH érqè ue x6aur.,2.Eè cecrpé
L. MoÉ IIaràura qàcro nÉurer ... . He,qàsno Hatàula nossonÉra ... n npumacÉla
He ronoprir.3. fl nr6xo rog, oHà eu1è ee n Mocxnj'. Cx6po Haràura ynÉ4nr ... . Onér x6.rer nosnar6uurbc{ ...
,V".iuuo
.".or",I'i';;fi il0;,;66"'#;;;l*:a,i,",]118",'ff
"'.Ol
iLltf;J;_gt
Haràun. OH cnpàruuean Haràruy, rarc soBir... u cr6nrxo JIer... . Haràura
r;xa:à.na euli, uro cx6po ou cu6xer nosHar6À,Inrsca c eè ... .
6. Trr norsonriuru i. o;;acr MHe
"ré'..i6air;? Sror xypnà.n?
XIII. (a).Usa il pronome personale della prima.persona singolare nella forma richiesta,
X. Cambia le frasi seguendo l,esempio. accompagnandolo, quando occolre, con una preposizione.
Esemp io: oudap6um omòaudma ua percé, nomou! qmo xopou, nnd- fl cmyòéum
6aem.
Oud xopowé nnàeaem, noSmavy nÉ6um flasàfire nosHax6À{ur',rcs,. fl crytéur. ... soaj'r Asapéfi. ...20 rcl fl'
omòatxilmo ua percé. xuu! u y,{ycr s Mocrsé. ... ecrb apyq er6 eosj'r Onéq ou j'uurca sMécte
l. Onér .{àcro x6lur.T--:ril16u, uoro*rj, qro .rrrc6ur ... B yHnBepcutére. Orér .ràcro npux6gur ..., uuorAà gsoHÉr ... . Mu
2. Harima érer a Kanyry, ra* KaK $yffi6a. nlrécre saHuMàeÀ{cr, nuécre orguxàeu. Buepà Olér cxasàul, vro er6 6par
ruunà- n.'"É;;;#pi. :. o, x6.rer nosHar6l{urbcf, ..., nororr,rj'qto un6ro crÉuaa ... . .fl r6xe 6j'.qy
noéxa.n Ha sorsàr. ,u1*r!i.", ,jr;;;ilrp"rrru oruà. 4. Jléronr HÉsa pag nosnar6Ml{rbc, c 6pàrou Onéra.
noé4er n Capàroo, noronti' qro raM xarfreé po4Érenn. v'. Msr JsHar6rv*r
5. r'rer
c HHM, noromj' .rro sr*,récie orgsrxàryr
ni a.r] (b) Usa il pronome personale della terza persona singolare nella forma richiesta, accom-
pagnandolo, quando occorre, con una preposizione.
XI. Rispondi alle domande seguendo I,esempio.
raunrrràereci tnl
3. Brr raunuàerecu cn6mou? g_ry nrpàere s Boreù66a, e réHxxc, a Orr c6egar népsufi yuuaepcuré1 ou, rfvue cxa3àrs, cau 6rrr népasrrr.r
nats, xaràrucr na aÉxax? qacià'r"'-J;;;#;'t; ].,..-^,.^,Syr66a? Brr yuégre uà_
H.J?ji
(xoxxéfi)? Kaxàr nàrua no6riua.s j::,uo,*"," i u ;il;&;fir;66i.,iJil,X"ì'ov,o-
n.LA_._- _.. t ràurNu yHuaepcutéror,a».
*o"Àraài
trocÉru rimc rc26? ,tuè? portare il nome
c rpya6m con diflicoltà
LEGGI USANDO IL VOCABOLARIO
odParoaànxe ricevere un'istruzione
:#ililt" I
Muxoùn Bocùnoecurt Jfouondcoe _ ocuosdmeilb
rrricruee o6paron6uue istruzione superiore
noéxars ra rpaHÉqy andare all'estero
népeozo pitccr<ozo yH aoepc umém; 6urr la rpanriuei essere all'estero
orrpuirue fare una scoperta
Mocxdncxsfi rocya6pcrnenuufi yuuaepcarér H6cur
qàre*uoro pj'ccxoro yre*.ò rtari"ni"'ii".',iri;;;";;il"nà"oru. fiÙrs saÀ,re- it;ffii- |
olrpsirne s 66racru QÉurn, xÉmnn n r. A, una scoperta nel carnpo/settore della fisica, della
MuxaÉr B acÉn re s H q Jroru on 6c àr p;A-É,;;; ; fi ii chimica, ecc.
AepeJH.e HeAaner(9 or Eénoro rvt6pr.
ffi # t""pnor
Orérr Jloruon6cosa BacÉnufi-.(opoQéeonv 6nn pu6ax6rra.
Mfirua nouorÉur orui s er6 uenéiroi pàoOr". C ,qércrsa llsercizi relativi al testo
Cuu pu6axà, Mux_aÉn Jlouon6con. c 6olrurÉrr,r rpy46M
noryuÉ* o6pasonàune. B r0 r", or
cMor l. tlo.rerr,rj, Mocx6scxufi yuurepcurer x6cn'r fin.lr MnxaÉna BacÉruealqa Jlor"rou6coaa?
q,ràrr u,ucàrr,nor6u 2. t{ro sur rHàere o M. B. Jlorrrou6cone?
cauocroireJrbHo cr.Jr, r.rsyuà* .n. urr"drrl.r
"àvrÉrcc,,
yvÉrrcs 6Éno serur6, i.urxufr;, ;;ft euiupr$"èrr*!l rt"rar*
.1. 9ro cxarà.n o 3naqéHnr M. B. Jlor'rou6coBa tufl pj'ccxofi Haj,xx A,rercàHAp Cepréear.ru
Iyiurnx?
ucn6rHnrrocb 19 neq 4. flpovuràfire sucxà3ursaHne B. I-. Ee,rirncxoro o p6nrl M. B. Jlorr.rou6coaa a pa:aÉruu
ornpànuacr r Mocxrf, vr66, nocryn,liJ";#ry.
.qnÉnnrrù n)rrb or Eénoro
o;;ffi# neurr6u pj,ccroÉ nr.rreparypur:
212
213
TAVOLE GRAMMATICALI RIASSUNTIVE
La declinazione dei sostantivi al singolare
casi particorari nera formazione der prurare
dei sostantivi
No. I Caso Doman' Maschile Femminile Neutro
da
Nom. rro? cry4érrr cecTpa
Bpay TIHTEJIbHHIIB
aapec aApecit ropol ropoaà
- 6eperà AoICrop- Trpor ocrpor6 -a roBapHrrl cTlEeHrKa
nu",noP.-
6éper
- pa - AoKro_
- Ilacnop-
qTo?
r0cTb
névep aevep6 -a
TA À{y3eH nècHq -fl OKHO -o
mae - masi
-. - louà
.qrÉKrop
-a n6esl noergÉ
npoSéccop-
caHar6puÈ ayÀHropHq NOJIE -e
, -
aaperropÉ -
npoQeccopl
rerpaAb 3AAHHC
214
La declinazione dei sostantivi neutri
in -mn
No.4
o KoM? ocry4éHre -e o cecrpé -e
Caso Sostantivo
o apa.ré o6 )nrftrearsuUe
o rosàpuue o cryaénrre
o r6cre Nom. npéur, fiur
o qèu? o rraysee Gen. BpeMeH[, HMeHIl -H
o necue o6 oxHe -e
o caHaropnn -u o6 ayau'r6pur -rr Dat. npéuenr, Éuenn -rr
o n6le
o reTpaAH Acc. apéur, Éur (come ilnom.)
o saàHr.rrl -rr
Str. rpéueHem, fiueHen -eM
Prep. o npénaeHn, o6 fiueun -H
nànrr
Mfirun
aÉ.qn Bon6ax Il prepositivo in -y di alcuni sostantivi indicanti
un luogo o una posizione (prepositivo locativo)
nàue -e
MÉrue No.6
ai.qe Bor6ae rÀe?
nàny _v
r r necf, ua 6eperf
MÉury B nopry Ha JrbÀy,
ruaro Bo.rr6aro -K) e caAY Ha Mocry
a ymf (x6unaru) ua yurf (j'nurlsr)
nànoft s rnxaQf Ha cHery
Mfiruef,
thaefi Bol6aeft
o nine
o MÉure
o aÉae Bol6ae
2t6
217
t o moto da luogo
L'uso delle preposizioni s e uz al prepositivo, all'accusativo
e al genitivo per esprimere stato in luogo, moto a luogo
e moto da luogo
I
No. tì
No.7
HA HA c H3
B B
rAe? rya6? orxj'aa?
(Prepositivo) (Accusativo) (Genitivo) rle? rcya6? orKfAa?
(Prepositivo) (Accusativo) (Genitivo)
ua pò4uHe ua p6gr.rny c p6gnuu
Ha ceBepe ua cérep c cénepa n crpané n ctpauj' ur crpandt
Ha IOre HA IOT
'Ha
c rora u pafi6ne r pafioH H3 paHoHa
Ha sànaÀe sànaA c rànaga B ropoA r.r: r6po,.qa
n rdpo.qe
Ha nocr6xe Ha socr6r c socr6ra B AepeBHe n gepénuro H3 AepeBHH
Ha pa66re ua pa66ry c pa66rlr s uéuroe B UeHrp, u: qéurpa
ua aae64e Ha ras6A c 3aBoAa B a3ponopTy, B a3poropr H3 asponopTa,
,
ua Qà6pnrce na Sà6puxy c Qà6pHrr.r B VHHBEDCHTCTC B VHHBEDCHTCT n3 yHHBepcHreTa
na Sarynrrére Ha Qaxynrrér c Saryrrréra B HHCTHTyTe B HHCTHTyT H3 HHCTIITyTa
Ha r(ypce Ha rrypc c Kypca R ayAHropHH r aylur6puro ur ayAur6pur.t
HA 3AHSTHH sa aaHÉrue c saHifrrrrc B iraooparopHH B [aOoParoPHto H3 ra6oPar6pHu
Ha yp6xe Ha yp6x c ypoKa r ur6ny H3 IIIKOJIbI
n urr6le
Ha neKqHr.r HA JIEKIIHK) c JreKqI{H s Kràcce B Knacc ua sàcca
Ha AorcuàAe na AorlàA c AoxràAa n reàrpe n teàrp ur reàrpa
sa arcàueHe Ha srsàÀ{eH c arràueHa s xus6 B KI{HO H3 KHHO
Ha sa.{ère ua gaqèr c sa.Ièta n roncepnar6pun a xoucepnar6puro us xoHceprar6Puu
ua co6pàurn ua co6pàune c co6pàHr.rr s uÉpxe B IIHPK ur qÉpra
HA MIITHHTE HA MHTHHT C MHTHHTA s rnj'6e B ruryg- ur rcrj'6a
Ha xou$epéuqr.ru Ha xouQepéHrrxlo c rou$epéHqnr.r B My3ell I,r3 Mv3efl
e À{vsée
Ha KoHrpecce ua rourpécc c KoHrpecca B OHOIHOTCKE r 6u6nr.roréxy H3 OHOJIHOTEKH
Ha cbe3Ae Ha cbe3À co cré:ga s o6uexÉruH s o6uexÉrue us o6ulexÉrur
ua néuepe Ha aé.rep c néuepa s rocrfiHuqe n rocrtlHuqy us rocrIiHHIIH
Ha axcxj'pclu ua sxcrcj,pcuro c sKcKypcHH s 6onrHÉqe s 6omuliqy Hs 6onrHÉqH
HA BbICTABKC ua nÉcraaxy C BbICTABKH s nonuKrÉHure n noluutiuuxY us norurrtÉuuxtl
Ha roHqépre Ha KOHqepr c xouqépra s anréxe o anréry ln anréxu
HA CICKTAKJIE sa cnexràmr CO CIEKTAKJIS
s NlarasÉue B MATA3HH ns À{ara3/IHa
sa 6anére ua 6anér c 6a.néra
Ha Syr66ne ua $yt66n c «[p66"ua
ua cragu6He Ha cragu6u co ctaAu6Ha
Ha noqTe na n6vry c nolIThI
na renerpàQe na renerpàS c re.nerpàQa
HA CTAHIIHH ua crànqurc co cTaHuHH
Ha ocraHòsxe Ha ocrau6nry c ocraH6sru
ua soKgàne HA BOK3'IJI C BOK3'UIA
Ha a3poÀpoMe Ha aspogp6u c aspogp6ua
Ha yJrHrIe Ha ynHrly c yrrHr.Ibr
Ha nr6qagn Ha nJrorqaÀb c nl6nlaAn
ua pÉurce ua pÉHor c pÉuxa
2t9
218
L'uso delle preposizion^i y, K e om in risposta alle domande Come indicare l'ora
zòe? xyòri? omr!òo? No. l2
No.9
v K OT
(Genitivo) (Dativo) (Genitivo)
Y tyuà rc orr4i m oruà .(éorru qac6s Le nove flrrr unr{'r geciroro Cinque mi-
fae 6ru? Y 6Pina , Kyaa xoafu? r 6Pàry, ft,.ya" or 6pàrp nuti passate le nove
y cecrpbr K CeCTpe nepnj,ncx? m cecrpÉ (a) flérrru.{ac6al Le nove (a),(èmrr .rac6s nrrr unHfr
y rr,rànepu x r,rarepu m uàrepu Le nove e cinque
(b).(sàauarr oAÉu qac2 (b).(Équars oarrr qac rurb naHmjn
Le ventuno Le ventuno e cinque
Nom. , TbI on, ou6 ogà llsruÉr,qqarr uunj.r aeciroro (ver- lloroolrra 4esiroro Le otto emezza
Gen. MEH' re6i er6 (y nero)
neprr 4eciroro) Quindici minuti
eè (y ueii)
passate le nove/le nove passate da
Dat. MHC re6e euf (x ueuj') efi (x uefi) quindici minuti (le nove e un
Acc. ueni "re6h ero (ua Hem) eè (Ha neé) quarto)
Str, rr.*tofi ro66fi nu (c nurr,r) efi, érc (c Hefi, c néro) (a) .{énrrr .rac6s ncrHàArlam À{u- (a) Boceur vac6n rpÉauarr rvrunj"r
(nan6rc) (ro66ro) Hj'r Le nove e un quarto Le otto e trenta
Prep. o6o rrrHé o re6é o uérrl (b),{rqquars otfiH .rac nrrHàgqarr (b) flÉrurrr qacmrpfiruarb uunh
o nefi
rraunj'r Le ventuno e quindici Le venti e trenta
Plurale
No. ll
Caso I Persona II Persona III Persona
Nom. MEI BbI onli Ees AsaÀqatÉ aésmr Le nove Eeg nrrsàAqarn Aésrru (6es
Gen. Hac meno venti, venti minuti alle nove vérneprn .qénrrr) Quindici minuti
Bac ux (y nr.rx)
Dat. alle nove. Le nove meno un quarto
HAM BAM uu (r nur'l) (a) B6cerrm qac6s c6por lanHj'r (a) Bocervr uac6n copor mrr rtttarh
Acc. Hac Bac ux (na nux)
Str.
Le otto e quaranta Le otto e quarantacinque
uàuu BAMH Éuu (c nfiuu) (b) .{aàauarr .{ac6s c6por r'runjT (b) AsaAqarr.rac6s c6pox nflrb MH-
Prep. o Hac o Bac O HHX Le venti e quaranta nj'r Le venti e quarantacinque
220 221
Avverbi di tempo e luogo II. CICLO CONCENTRICO
PARTE II
No. l3
UNITA 20
Awerbidi tempo Avverbidi luogo
ceroÀH, HeAaBHo
3aBTpa AHeM raM TyAa
Brrepa yrpoM CJIEBA HAJICBO
ceHqac BeqepoM cnpaBa HanpaBo
BCerAa Hor{bto HaBepxy HaBepx
HI{KOrAa 3r,rMOH BHH3y BHrr3
paHo BecHoH
NO3AHO JICTOM
IIoAroroBKA K qrÉHHIO
222
n6rrril estivo xprrirt xauj'? gridue r'rc r pon isola uéaxnÉ (qui) poco profondo
rrimnnfi invernale nfrrurù migliore r xxelr6 gravemente rny66Krf profondo
oc6rrrrlf, autunnale xyarxHll peggrore it(lJro,]IoH glovane 6oÉrscr xoz6? qeeé? temere
recérunù primaverile mnp mondo c rirprrii vecchio rpiaxbrÉ difficile
rarÉryrur vacanzr npÉr4Hrrnurf, festivo r()pc mare nérrxù facile
crpof, orpÉa distaccamento xÉpra mappa, carta ,rcrriru flaKofléu alla fine, finalmente
crp6xru I ,rrro? costruire 16mnac bussola rrr I tTÈ I
I volare
n6nouru aiuto
flocrpofiTb I cnéAyrcurxf, prossimo nrplo;rér elicottero a6spenrr in tempo
aopdra strada rry ll, soffiare
nprp6aa natura erirrr,llsrfi forte +t*
raÉr6 taigà *i* rrri6urf, leggero c{arnuft nérep vento forte
3a6nyÀÉTLcc smanirsi ra.tep vento . c.n66uf, aérep venticello
pe6ÉIa r?igazzi HérronbKo per diverse volte /loa-ilb ploggla aier oérep soma il vento
cqacrnriauÉ felice oaÉu par una volta cll0r-neve xÀèr aoxaL (cxer) piove (nevica)
cqdcuxa (è) felice niqurù a mÉpe il migliore del mondo pr,r66x pescatore n6noulu npnurn6 86Bpemx I'aiuto/il soccor-
to uevl'? attraverso so arrivò in tempo
Ar,rAJr6r
M ri p n o: Onér, rbr 6brrr p Cw6hpu?
@, TEKCT
[oAfoToBKA K qTÉHtrro
GRAMMATICA
cmé.nurfi coraggioso nponcxoaÉru avvenire, succedere,
I
HCTOprlC StOfla flpoHSoltTlr I accadere
Declinazione degli aggettivi femminili al singolare
l,4dawuù Bocmdx, I'Estremo Oriente, la parte più orientale della Russia. Or Kor6 ero nucbMò? «Da parte di chi è questa lettera?»
- Or cràpurefi cecrpÉ. «(Da parte) della (mia) sorella maggiore».
-
224 225
I
Aggettivi femminili il cui tema tcrmina in consonante Aggettivi con il tema in consonante debole
forte o debole
térnui.r I eepxunfi
('aso Domanda Tema forte Tema debole Desinenza :Ér'aunfi | HÉNunÉ
necéuuprr"r I 6.;rÉxuuÉ
Nom. raràr? HOBAq CHIIflq -afl, -flfl océrrHnfi I aansHran
Gen. KAKOU I ltoBoH CIIIICH -oii, -eii yrpeuuNii I cocéanaii
Dat. KAKOH / HOtsOn CHHGH -oil, -eii ne,réprlzri I cpéauNfi
Acc. raxyrc? HOByTO CHHrcrc -yrc, -mro pànuuit I noc,réaHnfi
-ofi, -efi n6sAHHfi I tpéawrui,r
Str.
Prep. o
KAKOH
KaKot4
T
/
HOBOU
o ItoBoH
C}IHEH
O CHHEI{ -oti, -eil
-
evepàurnuÉ | aor'aàurHufi
cer6anqurrlrÉ | nùwsuit
:àarpauJHl.rù I crtswit
Aggettivi fermnrinili aventi il tema in )rc, ut, ,t, ttq
La coniugazione dei verbi 6oÉmtcn, nemémt LHeaàsHo r nonyrÉn nucsnrd ot cecrpÉ. 2. Otr uutepecoaéucr
ruoéfi cecrp6fi. 3. OH xorèr nognax6uurucr c tsoéÉ cecrpòfi. 4. taa*6 fl
uc srlAen moÉ cecrpj'. 5-.pnà cnpàurnna.na o ero cecrpé. 6.. Moicecrpà
6oÉrrcr II (A) .nerérr II (A) y,rnrcr n uucrnrj,re. 7. Jlérorvr s orAuxàr Ha Ére y cecrpÉ. 8. 3àmpa a
rroÉ4j'na Hosocérse r cecrpé.
r 6orocr uu 6oÉucs t rct! un aerÉu
ru 6oùurrcs su 6oÉrecr .
'tu lerÉurr srr rerÉre IV. Rispondi alle domande seguendo I'esempio.
ou (onà) 6o,hru oHÉ 6oÉrcs ou, oH6 lerÉr oHÉ rerÉr
(a) Esempi o: Outi 6tiru xa Kpdcnoù ruduqaòu.
I{yòd onù xoòuau? Ha Kpdcuyn ru6u1aòa.
Gruppi verbali -
Omrj,òa npuunù? C Kpdcnoù ruéryaòu. -
- -
l. OHri 6ÉuH Ha 5rofi sÉcrasrce. 2. OuÉ 6drnn na 6oarru6ft Qà6pnxe.
uuràrr I (A) ronopÉrs II alternanza ì. Osfi 6Éau s cocé.qnefi urx6re.
Kyaà onÉ xolÉnu?
JIETATb ra6.nyarirrcr (c) A+x - Orrlaa npuruirrt?
xpnvdrr (A) -
(b) Esemp io Ou xoòùn e uéeyn eocmilnwqy.
crp6urs (a)
nocrp6rrr (a) - fòe on 6arn?
- B udeoùHseocmùuuqe.
- Omrj,òa eepnfncn?
- udeoù zocmiluuqau
l. On xolÉn a uàury 6u6nuotéxy? 2. On xogÉa Ha nnrepécnyto
lrérquro. 3. On xogÉn n ry aepénxro.
ESERCIZI I'ae os 6ur?
- Orxj'aa nepuj'irca?
I. Abbina gli aegpttivi frpexHnil, rerépurf,, .nérnxfi, rÉnrnufi, océnnrf,, cen64.
uflrunnfi, n6lanrÉ, HÉxnxfi, cÉxnÉ ai sostaitivi frpo, néqep, ailli, tlc, cnerrir.nq
- 6wà y nndòueù cecmpai.
(c) Es empi
: o Orué
raléra, nalrr6, rÉurra, rapan46ur, lrix, n6lxa. '
I9òà onà xoòùna? K nndòweù cecmpé.
Esempio: - Omrjtòa npuunà? - Om undòrueù cecmpoi.
Beuépnuù cnercmdxna, eeuépuan zaséma, ecc. - -
IL Usa gli aggeftivi di destra nella forma corretta. LOnà 6nnà y Hàruefi npenoqanàreJlbnllllbl. 2. Onir 6unà y u6sofi
c'ry4éurru. 3. Onà 6unà y noéfi no.qpfrn.
l. Kyaà rsr nocràsrna cnoaàpr? Kyle onà xoqÉ.ua?
- Ha -
- A rle... n6n«y.
croÉr yué6ur.rx?
sepxHuu
- Omfaa npuunà?
- T6xe Ha ... n6lxe. V. Formula delle domande seguendo I'esempio.
2. -
* fl B3flJr ... raséTy. oeltepHuu
Ouà rcynlina 6nnéin Ha ... cnerràxlr. l'l s emp i o : On !,uumca e wxdne.
3. OH 6u.rr r Cn6Épu r ... rauÉxylu.
-
B xat<òù?
.fl xovj,rynfirs ... py6àruxy.
nemHuu -
l. Mu crp6uru Aop6ry. 2. lpyzsh no.qapÉrr.r uue ràpry.3. Er6 uarr
4. CxaxÉre, noxÉrayficra, KaK Aoéxarr Ao nocnéòuuù pa6òraer na tfà6pnxe. 4. On 694", xgarb Hac Ha crànqnn. 5. Onà xnsét
- 6o.uruÉuu? rr rocrÉuuue. 6. Mu noAouuÉ rc ocraH6sxe.7. f, èry n 6onrHriqy. 8. .fl
Bau Hfxuo sdrfiru Ha ... ocran6rre. rr/rAen er6 sa sxcri'pcun.9r-T"] sHàeut cnosà 5rofi nécsu? 10. On
5. - flpocrfire, noxàlyficra, s4ecs xnnyr HaaH6str? cnpàuuaaa uesÉ o rérquu. I l. Olér noeHax6nH.rtcr c géryurroÉ.
- Her, n ... xraprÉpe. cocéòuuù
6. - M6xuo nÉgerr Ceprér HeàHosr.r'ra?
- Aa, npofi4Ére, noxànyÉcra, r... r6uHary.
Vl. Analizza il testo inserendo, compatibilmente con il senso delle frasi, aggettivi tratti dal
- lrrano «Cué.nue rÉau».
I _
3ro npouaorur6 s ... 4epénHe na cérepe crpanÉ. B gepéoHe rcxer6
sa6oréna xéHuIHua. ... Bpaq He Mor noM6.r ... xéHrquuè. OH sÉ:san
III,ITÀÉTE CO CJIOBAPÉM
npauà us r6poaa..Korlà nor6,qa 6ulà ..., ua 6crpon lerÉur neprolèr. Ho Orcpo Eaùxrta
cer6gur Ayn ..: nérep u aeproaèr.ue uor nerérr. Toraà rpav lls r6poga c
pu6ar6u, xot6pufi 3HaJr ... uecrà, nouuri nerur6u no ... s6ae. fl6ilrott1r CnàsHoe na6pe
... xéHulune npr.uunà n6npeur. -
CnsuéHHsrù §afixan!
Pitccxaa néatn
VII. Rispondi negativamente alle seguenri domande usando aggettivi antonimi.
.t ,;:r
Esempio: Ou esnn Hdeatù qeaoòduZ
- Hem, cmdpoù.
-
l. Ha ocrpoae pa66ran cràpufi spau? 2. flor6aa s ror Aeus 6Hrà
xop6urar? 3. Olér é:au.n s Cu6Éps s sÉr.rHne xauÉrylu? 4. Tsr
cu6rpuurs j'rpeHHne ragérsr? 5. XypHairu croir ua nÉxnefi n6.rrre?
6. OHfi crp6rr néprue eraxfi t6ua?-7. Buepà 6ul rènlufi AeHr?
vIII. Analizza il brano, prestando attenzione all'uso delle congiunzioni qro e qr66u.
Iluctuti cecmpÉ
lonpocÉna Haràruy, ... onà nouorirà efi rcynÉrr noaàpox. 2. Bpa.i cxasàn B uéurpe Culhpu Hax6gnrcr cu6Épcxan «xenavj'xuua» 6:epo
Onéry ... y uer6 r-purr. OH cxasÉu eMi ... B nf,rHr,ruy ou npnruér s
nolnxnÉHHxy.3. Tàns cxasÉua Oléry... ou rynÉn 6snéru s'xHH6.4. liairxàur. Boaà s Eafixàne y4unÉrenrno qucrà u npospàvHa, -noàrouy
Onér crasàn, ... oH no:nouÉr HÉne. HÉua- cxa:àla Onéry, ... oH rirepo u nonyufino HassàHr.Ie «NeuuyxHHo>.
nossonÉr eà. 5. Cecrpà_uanucàua, ... rérou npHé4er n Mocxny'.'Cecrpà n nÉueHsrue cr,r6irpcxr.re péxu snaAàror s Eafixar. H
EonruÉe
HanncÉura, ... Haràura c HÉxofi npuéxanu x uèfi lérorr,r. 6. Olér cxasà1,
r6rsro perà sHreràer us Eafixàna
o.qHà 6fpHax, crpeuÉremuar
... rérou on uoé4er n Cu6Épr co crpoÈorpiaorr.r. Onér cxagàr Anapélo, Anrapà. Aurapà orAaèr csoÉ s6AH Apyr6fi- 6omru6fi cu6Épcxofi pexé
... os noéxa.n n Cu6Épr co crpofiorpÉaou. 7. HÉHa cxasàua, ...y ueéècrs [ìuncéro.
urar,rh:ncxufi xypuàur. HÉHa cxasàna MHe, ... fl He sa6Ér eepuj,is efi Sror Y plccxoro nap6ga ecrr xpacÉorre nécux u unrepécHue leréH4rr o
xypHiur. raràr nerénga.
,,rpénueu 6:epe Eafiran H peré AHrapé. Bor oguà
fianuÉna-gasH6 xur n Cu6Épu r'ror}unfi 6orarÉps Baiirar. O er6
X. (a) Completa le seguenti frasi. crile u 6oràrcrse 4tàtu ece. Estrà y Eafixana rrc6firtrar Àorlb
npacànuqa,Aurapà. 6qesr nrodfiir EaÉral csoro Aoqs, n qr66sr oHà -ue
L Màpuo cxasàu, qro ... 2. Màpno cxa:éur, qr66u ... 3. polfirenn uorrà yÉrÉ or uer6, nocrànun rorpj'r AurapÉ srrc6xHe cxéurrt. A Aoqr
nanncàtu, qro...4. Oréq uanncàu,.rr66H ... r'rc.rrÉua o cso66Àe.
(b) Completa le seguenti frasi usando qro o qri6u. O.quàxgu ycrÉruaaa AHrapà, qro xusèr Ha cso664e rpacàaeq
IruHcéfi. 14 perufim AHrapà y6exàru or orqà, q'r66u ncrpérnrrcr c
. f,_1.orséTun,
Cecrpà nonpocÉla ueuÉ, ... 2. Epar x6.rer, ... 3. On cnpocÉ1, ... liuucéeu. Ho rar y6exà,ru: noxpj',r croÉr sucòxue cràrn. I4 rorgà
4. ... uàleHrrne py.rÉ u pé.rxrl peruÉnH nou6qs Anrapé. OuÉ crànr.r
210 231
noTryraunàrr cxà.nu. 14 n9r H6vrrc, rorAà oréq cnaa, Aurapà
sriuura Ha
cno66ay r.r.no6exà,la x EHncérc. Oreq yclÉru- ;r; u ysuÀér, qro
21
govu y6eràer. OH 6p6cul orp6uHufi xàueur, ,rr66u ero
noueruàrr efi. Ho
OÉno nÒ:grro, Aurapà 6rrnà yxé Aanex6.
A xaueur 5ror Ao cnx flop nexÉr raM, rye ubrlura HA cno664y
Aurapà. 're vuvvvAr
ue cryuàfiuo ronopÉr o
UNITA
6sepa ll
Eafixal.
^^^jl?^6.{111"I9:ll
I T.éy"_, cfire u rpacoré
KpacHBa' Ho H 00ràra. ftàaHrle 60ràrcrea EaÈxàaa pÉ6a u rec. B
Eafiràne, x,eér yÀunÉrersu,É uopcx6È ;;6,- :'-;é;ru. B
ffi
npnoanxirJrbcroÈ raÉre xunyr c66ons, cénepnrrfi orèur, ropHociàfi.
Krnrr,rarÉqecxne ycr6ruc Eafixàra aàlor roi"O*nJ.ii r"q,iru
uH6rne 6orésuu, em noveuj, Ha 6eperj, saiirara;;;rpe;;;;;p6il;-;
cauar6pua.
O .rou, KaK coxpaHÉrs npr.rp6gnHe 6oràrcrsa Eafiràna, yvèHue
ucutr s ruÉre «lbny66e
sanuczuur «l-oly66e .C'pairJ
cénaue
- b-rO*rrr.
Cu6ù nu»
3aMeqàrerrHrrfi pyccxufi nrcàrerr' JleouÉa
JIe, JIe6Hos
J rvv rr\rD rrnc6r
t r rlvqJl o
U
I:fy:::u:i:Y
ro16, vacrr ayurÉ il: l:ruxo
Hàruefi.
oecqéttHar qàua t *'''or
'oaAL
;' xp6r,le
...EeperÉre cnoÉ 4frur.r n nécHu,1oporÉe nroau!»
rm
crÉsBuÈ glorioso répna foca siberiana
cnruténHuf, sacro oaétr cervo
xemrjxnna perla mpnocriif, ermellino
r,rorj'.u f, forte, potente Ao clrx rro.-p fino ad oggi, fino ad ora
aarrrbi'u-aasnri molto tempo fa rle cflyqarlBo non a caso
ooraTblpb eroe cprco rre rorbro..., rro rr... non solo... ma... [*
no.ny.rÉru rarsÉnle prendere il nome aaairu;normbrrocrù dare la possibilita a oc.
noluursiru cxÉ.nrr eiodere gli scogli Arrb I t«Mj|l qmo (c\)cnamat? di fare o.c.'
uÉiirn Ha cao66ay ( /er. uséire atti tiUertal 6ecuéHHac qiura vaso (calice) preziosissi-
liberarsi mo
llpt6aÈrÉaue territorio anomo al laco Baikal xxair soaÉ acoua divina
npx6afirÉnucraÉ aggettivo dal sòstaniivo 3Éux* xynÉune
rp6ue ro16 oltrè a questo, inoltre
«[lpr6aÈxà.nue»
tloÀrordBr{A r( qTà}rHro
6ro+4llpircir
orqnfrul Jl'ùir.palt
rrmÉrrrl mgcrb
;o6*rc* rrÈtrr, agpssienoo
*t n**olrctoh
riltril mlunrr nuoto invctnlh
uu codprr tipo di spol't urto ryofl
Arm.nÒr
M ii p r o: Onér', ru xÉlrrutr s faccéf,u?
ffi"
Oni r:.[a, a 6accé[n «{f,f,ra»,
Md pno: A rne *ro?
)41
.,' i
TEKCT
( ).t.c{ l.: orxp.rlruÈ 6accéÈs 6xolo rr,rerp6 «flapx xynrrypsr».
3ro_
Ma p u oj H suMoù
M ri pHo:1,1 xò4uur n orrpÉrufi
sl.rMofi xoAHrrrb orrpÉrrufi 6accéfiu?
6àccéfi;r? Typùcm-nencuoHép
Ol t,d .rI .: Ad.
,(a. fllànars
tlJraEalb H9 x6no4ug, ioaà
He xuJlollHo, rènlas. uceHblo,
BOAa TeIIJIafl. 6ceH"ro n e3xy
ézxy ua
nit DeKy
ràx4oe aocxpecéure, uo o6ÉuHo a oxrr6pé yxé nràaaro e 6accéfiHé. Kax or4uxàer Hàrxa Mono4èxb? Ilo-pàruor,.ry. Mologéxl éegrr s
[!'rr.raro Haqàir nràsarr n peré sHÀ,r6È. rlrlrrlà 6rAuxa H cnoprÉsHne narepi, i6Ànr B llox6Àhr, é:Ànr Ha
Mzi pno: X6qerut crarb ((Mopx6u»l? rrcxypu.ur. Ho nro6Érvrsrfi 6rasrx lraono4éxrl, KoHérrHo, TypÉ3M. Typricr
O n é r : Xouf, <<uopxli», rax npàeulo, 6ueur :4op6nne lrcan. A ru He n6xer nofirfi B nox6l neruK6M, nonrÉrr no pexé Ha ,6AKe fili ua
x6.Ierur? rurorf, u6xer noÈrÉ B r6p6r. TypÉcrcxue uapurpj,ru càuue pà,:Hue:
Mdpno.l Tsr eHàerur, Her..f, 6éraro ràxgoe grpo, n cy666ry xoxf n clpanà nelxrà, u uologÉe 4roau iorir scè:uars a scé nfiaerr."
6accéfiH,
vqvvvrrr, orrpÉrufi.
Ho He B vrAPDtrDtn. A éclu He MorroAbie? Eclu ue.nonéxy 60 unm 70 ner? V raxrte
O"ué r: M6xer 6rmr, niraécre 6faenr xoAÉrr c ro66fi s 6accéÉH lypÉcru r6xe ecrr.
«rIàftxa»? Bor oAriH H3 HHx: rypÉcr-reHcnoHép H3 flcr6aal fe6prufi
Mdpuo:Xoport6. MxxàÈlonH.r Eyurj'ee. On nporuén nemx6M ncrc Hàruy orp6ilHvro
crpany. B csofi irépnuf nox61 oH neurx6u gourél ao Bnaausoir6xa/.
3aaiHns x réxcry Erqé s uòloAocru À{e.rràr le6prnil Muxàfirosuu coaepunirr Sror
rrox64 u.peurÉ1, rrro nofiAeT B [ox6A, rorAà cràser neHcnouèpou.
l. KaxÉrr,r aÉ.qou cn6pra x6qer gaHuuàrlcr Olér u.no,rerra!?
2. Ecrs rx s Bàuieu Époae.nro6Érens rÉuxero naàaaHnc? Hpànnrcr aH ean
Pa66raa fe6prnù MnxàÉaosuv uHxenépoM, MH6ro é:an.n no crpaHé,
àror nuÀ
cn6pra? rtonro_pa66rar Ha CéBepe, Ho cBoro Merrri npofirÉ neuK6M acrc crpan!
rrc:a6rrsÉut.
H eot, HaKoHéq, oH Har{HHàer ceofi nox6g: ngér neux6Àa H: flcx6sa
[oÀroToBKA K rrTÉHr.rrc rul Bragusocr6r. Koraà nÉgn acrpeqànu erò B nyrÉ, oHrt He uomfi
rronépnrs, rrro 5Tor gé4yruxa, Kordpbrfi ngèr neurxdu u Hecér rsxénuù
no-pÉrxouy diversamente so^rrirr I 1rrcx:àr HacroÉrquie ryp,hcx.9àcro er6 rpHmauéuu cecrr B MauÉHy
nox6a escursione, gita ,ecrÉ | umo? xoz6? condune -
rirm s anr66yc. le6prufi Mr,rxàfinosnv roeopÉl: «CnacÉ6o!»
mo.noaGxr i giovani
rtJtbrrb
TnxènbrÈ pesante rrpo,qolx6a cooÉ nyrr. [I nor no3agÉ uH6rue uécsuu N lru6rne
notrnbiTb
II navigare, andare in barca
- .nèrxnfi facile, leggero
prcrri-x zaino, sacco da montagna r.urouérpn nyrÉ: oH so Bragnaocr6re. 3Aecr erd scrpeuànn xÉreln
l6ara barca nacroÉutrfi vero, reale autentìco; presente, r 6po4a, ouÉ yx<é 3HéurH, qro K HHM r,raer seo6É.lnufi
finor zattera
rypÉcr.
ropi montagna
attuale
npo4o.nxirr umo? qmo òétama? conli-
florrr6fi Eyruj'en repuj'ncr sa cauolére. BpavÉ oo'ròrpé"rru le6prux
rypÉcrcrxfi turistico ItpoaoJ'I,l(ltT6
II MHxàÉrosn.{i H cxa3à;u, vro r4op6nse y nperpàcroà.
nuare
maprupfr itinerario noraaÉ dietro I-eoprnfi MuxàfinosHv conepurÉ;r rrop6fi".16 nox6a Ha ror crpanÉ.
c6nrrfi il piir (per formare il superlativo) 'l'cnépr
pÉrnuf, diverso
ma6rue molti/-e ayuaer, xax6fi 6u eue ndr6pars uapurpyr.
xx,nomérp chilometro
serÉx (è) grande xÉre.nr abitante
rypricr turista ueo6riqxurfi insolito
'|al6Huq x rércry
nencrouép p€nsionato cauo,rèr aereo
npoxoaÉrr umo? uépetvrzoZ passare, per- npexpÉcHufi bellissimo I. Kax orauxàer rraoloÀéxt? Kaxòil lro6Érrlrrfi snÀ 6rAurxa uoroaèxn?
IrpoHTrl II COrTere, attraversare au6rPàru I qzo? scesliere 2. Paccxaxfire o rypÉcre-neucnoHépe ledpran MuxàÉnosuqe §yruj,ene.
orp6mrulf, immenso, enorrne, ampio, vasto Bbroparb I - 3. 3xàere Jrtl Bbr HeMoltoaÉx lroaéÈ, ror6psre npoaonx6ror axrÉrnyrc xurHu?
caoÉ proprio l'uccxaxÉre o sux.
aoxoaÉrr | òo wzé-til1o raggiung_ere, *** 4. Ilpovuràfire nocr6suulr n aQoprirrrlrr o6 arrÉsxofi xÉgxeHsoii norÉunu. (Leggc.te i
aoiTÉ I arrivare fino a... Aou 6rasrxa lett. casa di riposo (centro pres- proverbi sul modo di vita attivo.)
lflyrb m. via, cammino, strada, percorso so cut trascorrere le vacanze)
:::ll" mo? koz6? portare
I cnoprÉarufi .nirepr centro sportivo He tor xuaér 66.nurue, rro xusér A6nurue, Clhi vive piir a lungo, non vive più intensa-
HCCTII nof,rÉ n nox6a andare in gita,-fare un'escur- mente.
aor{rr I qmo? xoz6? condune/portare slone Xnrnr npoxÉrr ne n6.ne nepef,rÉ. Vivere una vita non è così facile, cotìte afiraver-
serrÉ I (con un mezzo) coaepurir! nox6a (nyreurécraxe) compiere sare un campo. -
una gita/fare un'escursione Ecrrn ry66"t *urh a He xttTr, qr66tr ecrs, Si nrangia per vivcre c non si vive per mangiare.
. .t Mopcrr./err. «tricheco»- In Russia appassionato di bagni invemali all'aperto. Esistono l nr*r, Pskov, una delle antiche cifia russe sul fiume Velikaja conosciura dal 1348. fa
molti circoli che riuniscono gli appassionati ài questo «sportried organizzano còmpetizioni (in parte^dello Stato Russo dal 1510.
Italia questa attività è nota come <icimento invemale»). t Bnaòueocmdx, Vladivostok, grande porto russo sull'Oceano Pacifico.
234 235
7 «)l(rtnb ldnbxo a [Bxxélrrrrr)», La vita è solo nel movimento.
GRAMMATICA -/U/-n/-V/e-T€
-\./Tp_r1r
I verbi di moto
Ou nrunér x 6épery. OHÉ n.nàrarcr s 6accéÉHe.
uléulr?
{V4à1u
- 6n6truoréxy. <Òove vai?»rkDove stai andando?»
«In biblioteca».
-B oH x6anr ràxaoe
- Kyaà
socxpecéHre?
«Dove va (egli) tufte Ie domeniche/
ogni donìeiiéa?»
B 6accéfi'n. «In-piscina».
-
Verbi del tipo di uòmi. Verbl del tipo di xoòimo.
Verbl intransitivi
E]
On ulér r reàrp. On x6anr no x6usare.
OHà uaèr r 6u6.rruméry u necér Ouà x6tnr no H HOCIfT 2) Un movimento di andata e ri-
rsÉru. pe6énra. torno.
236 237
I'ller yp6x (néruux). E in corso l4aér noxlr (cHer). Piove (ne-
una lèzione. vica).
BECTN r (a)
240 24t
6. (e 6accéùue)
H/{r'É I (6) xoaÉrr II (c) 6parr I *- Orél sapàscrsyÉ! Tu o.qÉH gAecr?
-- Het c Tànefi. BÉgunr, soH oHà ... K HaM.
aofirri nridpars (a)
npoilrfi
AOXOAHTb
npoxogrirr -- A ru .Iro He ...?
.nerérr
-.neràrs
FORMAZIONE DELLE PAROLE 7. Ilpuxogrire sàrrpa ro use! Y rr,resÉ 69tyr r6cru.
Xrcqmb XCÉmett --- K coxaréuuro, ne uo{. 3àatpa j'rporr,r MbI ... Ha lor.
nn6ùmo - nnflimett tl. -- AHapéfi, garn6 He sÉAer rc6i, r4e tu 6ur?
uonoòdù -
udnoòocmt uonoòiixco ... Bo B.ra1Haocr6«, pa66mr tau uécsu.
- - - H qàcro ru ryaà ...?
ESERCTZI --- OaÉH, 4na pàua a rog.
l. Analizza i singoli testi, prestando particolare attenzione all'uso dei verbi di moto.
lII. (a) Cambia le frasi seguendo gli esempi.
.IIo yrrqe nÀér
uyxufiHa,
1. xéHrquua.
.rel,roÀàH.
OHà neqèr pe6éHra. piaorra rtér
ou uecèr Onfi noÀorurÉ x ocrau6sxe. Caaircr s lì se m pio: Vmpou n uòj, ua pa66my.
arr66yc. Aer66yc eelèr Hx B ueHrp. Kdtcòoe i'mPo n xocrcit ua Pa66mY'
2. Cr,tu:a6olé-n. Oréq x6aur no r6u,are n u6cnr pe6èuxa. Marr
noumà n anréxy. Oréq noÀourèn r oxuj'. Bor nÀèr n: unié*, uarr, ouà l. Yryorrr on uAèr a uucrurj,r.2. Béueporu oHà n,qèr r 6u6nHotéxy.
Hecèr lexàpcreo. 3. B .rernépr fl nr]i s 6accéfiH. 4. B cy666ry onri uajt s xHH6.
Kàxaoe yrpo HÉua s6arr cÉna n rux6ny. Bor n cer6gHx r ngj, na (b) Rispondi alle domande, secondo I'esempio.
-3.
paGory_u acrpevàrc HÉ-Hy, oHà ne4èr uànsqr.lrà n rur6ny.
4. Epar nÉ6ur rllànars. Ou nl6naer xopour6. .fl-cuorprc, KaK oH li s empi o : Jlémou eat éòeme ua Bdney?
-.
6Écrpo n.nulnér r 6épery. - rcdarcòoe némo *tut ésòua ua Bdnzy.
5. Oréu .{àcro rerier Ha cénep u socr6r crpauÉ. Cer6gur urr -,4a,
sMécre lerriu na céaep. -
l. B nocrcpecéHre rut éAeur r ropoa? 2. Jléror'r oHà éler s gepérnro?
l. Ocensro onÉ éayr ua rcr? 4. 3ur'.r6fi ru éAeus n cnoprÉanufi nàrepr?
Il. completa i seguenti dialoghi, usando i verbi necessari nella forma corretta.
XI. Completa le seguenti frasi, usando i pronomi eè, er6 o crof, nella forma corretta.
lìsem pio SJno cecmpà Onu. Bat ne suàeme, xax rceitm eè cecmp!?
Onn udcmo nilwem-cooéù cecmpé.
L 3ro rraarr Bol6gu. Bu rre 3rràcle, r1e xusér ...? Her, Ho
rrràrc, ero Bor6,qg .ràcro - nu::;,er ... 2. Ilogpfra TàHH- xHaér s
VI. Completa i dialoghi.
llclep6!'pre. -fl He suàrc, xax :ouf'r ... . Jlér'or,a 'làHq noéAer ... 3. Eà6yuixa
t. Arr4péx xusèle Mocxsé. JI ue n6nuxr, cx6.nlxo ner ... . AHapéfi ràxlsrfi
- ...?
(Mu HAéM) B KuH6.
3.
- ...?
(OHà xoairna) s ruarasriH. r(crrb 3BoHÉr ... {. 3ro Aoqr HÉusr. II :lràrc, ryrci..l^tltx... . HÉua scer4à
1.' - - rrouoràer ... 5. 3'ro cecrpà Màplro. MàpNo AasH6 ue nÉAel ... . .f xovj,
L, ...: 4. ...?
-
(.fl éay) B rreHrp. - (Jléror'r r é:.crlrt) Ha ror.
rrotltax6ltll.trbc, ... .
- -
Vll. (a) lnserisci i
'erbi
uarir, so,1riru, eec.i nella forr.a corretta. qI{TAÉTE CO CJIOBAPÉM
.l..He sHàerlrb, xax6É
QunrM,...y Hac B KHHoreàrpe? 2. -_ Jléruur
yxé x6uuunacs? Her, eiré ... 3. Kàx 6Écrpo ... npérà,.i6po , o*Onry ,\euucéaue émo ilcu3nb
uucrurfr. 4. Bu -ue cr6xere, xar6ri asr66yò -
:..A9 _.rucr6rài i. nr.p'a loropm, AsnxéHue 5ro xu3Hb.
Becb Àeub ... Aoxgb. 6.. Cecrpà calrà ... r"ràruÉHy?
Aa, oHà ... 6qeim -
A conpeuéuuuù uelonéx, xar npàn-u-no,. crpaAàer or. runo4r{Ha-
xopou6. npgrJ re6i, He ... naruÉHy rax 6rrcipo. g.T#; 6reHu ... eè
7 ,
MvtH negocràrxa gruxéxur. lopo.qcx6É rpàucnopr, uaruÉua, luQr o
;t(rue-
HoBoe nJrarbe. 9. leOe He ... 5ror xocrÉu.
scè 5ro co:4aèr aetfuuÉr gnuxéuua. M6xer 6urr, noàrouy
.(b) Inventa delle frasi usando le espressioni nAèrAoxtr, (cner), uaér cnerrÉx,ru, rr4èr
- nu6upàrcr arrfisHHe Q6pr'ru 6r1uxa Typri3M, nyreulécrnux.
urr6rue
aor66yc ( rpo.nlérÌ6yc), soarirr òlarurixy. - uunrn6na.reroséK.
lrxer6auo no Hàuefi crpané nyrelrrécrByer 6xolo
Bsr népaurrÌ par uaére s r6cru K a.p),ry..Cnpocrire, xax aoéxars Brop6, rmdpoe oprannsfer rypÉcrcrcne noée4ru, _ r'l6xer
.VIII.
xilsér aru to j,.rrruur. rte
rrpe4loxÉrr càune pa3Hoo6pàBHbre Maptupfrn: ua rcL Ha cèrep, Ha
ap1,rì Ha.xaxdrr rpàHcnopre. ao xax6ri ocrar,dsxn. Cocràsbre;;;r.;;dr,) .1,,a,lii
(lnventa un dialogo basato su questa situazione). rrocr6r crpauÉ. TypÉcrcr<ue nyrérxu npno6peràror opraHH36BaHHhre
IX. Analizza il brano. lacendo anenzione all.uso di rypÉcrn, osfi éayr Ha 6àsr,r 6r1uxa, ,n rypficrcrue tareph, orxj'.ua
cnor'r.
coBepilaloT HHTepecHLIe noxoÀbr r{ 3KcKypcHr{.
Moù,veqmoi Heoprauus6BaHHbre rypÉcru ru6upàlor uaprupyr càuu. Tax6È
rypÉcr caM 3a66THTcr o cBoeM nltràHfiH, xfisér B narràTKe. Mono1r'le
_-,Xorfire, n paccxaNf BaM o csoér-l xÉ:Hn? Mue r6nrxo 20 ner, ,ràcro npe4noquràrcr fiueHso ueopranua6saHHHfi rypfisna. Eunàer, uro
no3roMy paccxà: rvrofi_ He60riluofi. poÀnlàcr r s
crpaHÉ. .f 6qens nro6nÉ csoÉ aepéenro. H sHrrr6ii _4epénue Ha céaepé $ nyTn Bo3HHKaroT TpyAHOCTH, HO TypHCTbr BCerAa nOMOrarcT Apyr
'uoÉ ; ;é;"" e ruoèli
-À'*oHqrura /rpiry. Bor qro paccxa3ÉÌrr o4ÉH rypircr.
aepénHe 6qeus xpacrino. fiepésur na 6eperj, pé*ii. <<fl6uurc, uu nrÉrn c roBàpnuenr ua 6afiaàpre ro 6:epy, y Hac
trtKo"qy B cBoéit AepéBHe, a nor6u noéxala yuÉrsòr -n
r6poa. Cefiqàc, r(xqs.nncr npogj'rcru, a .qepésuH no6rÉgocru né 6u.rro. Béueportl uu
KOrAa f
xHuy n r6p.o4e, s .ràcro acnor.{Nrràlo cso}o aepéàurc. .f xovj, rc'rpeTHJIH MOJIOAyIO napy: MyXa H XeHy, OHH nJrbrJrH HaBCTpeqy HaM.
crars yuÉrenrurrUeii u nepHyrrcc e csorc urr,i6;ry. .fl rnrè.rràlo sofirri B Mbr nosHax6MrrJrrcb. OuÉ npearoxlrru nau xre6,.lali, roncépnu. TarÉe
c,nori rracc, rÀe s clrAé,ra xar yueHÉqa, n cxa:àru:'«3lpàscrsyiire,
Calr'rrecs! Ha.{HHàer'.r yp6g. CeÉqàc-5ro r6.usxo
aéru. r
rrclpévu 6t rsàrcr qàcro. Jfto.qu sHar6il,rrrcs lry'rÉ, 71arcr apyr Apiry
x(lr.ry uHcrurfr n6yly pa66rars s csoér'r rux6le. "fi;;;;;;'"i6il
; crofi agpecà. Tax prHorlà Ha.{ruàercc ap!x6a, xor'(rpar npogolxàercr
||cto xH3Hr,.
214
245
r
I'lrrutlro u ryprtox64e g l0 irc'r sa:àA no:uux6ivrurrcx c A:rexcàrrÀpon.
ll xtrrir l xurry n Mocxné, a orr B flpoc:ràr"rre,'i'r'o rrc ucruàelrràurcii
UNITA 22
;r1ryxr6e. T'enépi, y rrac céurli, ré'ru, no Mhr, xar u l0.rer-rra:àÀ, ucclTli
r»/lr,rxàel.l nuécre, Msr nr,r6upàeNr u6Br,re urrrepéurue ruapurpy'rur rro-
x6/ta rlr.lu rroérrru. IIo renépr, B IràtucN,t lox6/le yuàcleyel ucr ccur,ir».
3aaÉHne IC TéKcry
l. KaK ebt nortH;vircrs uupa;xéunc «/lrlr;rcòriue iro;,rlrrnr,»'i Ilo.rcnri ntl6r'rrc.rrrir;llr
ulr6u pàrrr aKlÉ au bte tll(rprrr r,r ò'r,,rr,r xa'J
2. Kax6ù eull 6'rabrxa rrpe/lrtoqu'riic're tr,r? JIrir6H'rs .rur ur,r 'ryp/r'ru, nylcruéc'r'unr'/
Paccxa;r/rre o r<andrv-Hu6ylb rtrtcpturo*r rrox<i/tc É;ur nylerrrécrurr.r.
[oAroToBKA K rITÉHUIO
I **: I xòroaHo. I
I caldo.
teaao'
nnrcc pru
r D6ur.rrsrfi scorso, passato
cserÉrr splendere
6invurnI venturo, futuro x6pxnil caldo
crréayrournf prossimo, successivo
lpyr6fi altro la*
lJ016H stasione
npémr.(p/, operueri) r6aa periodo dell'anno,
rro-ca6eru*y a suo modo
stagrone
nrriuyc meno
'ir, 247
AIlAJror Becni
prl; Onèr; rypÉ ru noéseulr s rÉr*rrrc rurÉxynu? ffi" 3urraà xeaàpoM sartrcs
Yl
(-lnd r: fig*ar a nspun.r**6fi rsx a"*r" iopour6];bil,IF, n*r6ro
B np*iunou
B mli x
nn6runou ina.* c Egn. ffi
rrrrÉft rn
6rrn ruuÉft- [...-to-l
t(;fie;;T,
-;;;";;;r"
cuÉra.
r--^---
flporun6 eè nopà
Becxà s oxH6 cryufircr -
nunpànunocr, E Smu rn{",ro_xe xmlÉ no&xarb ryf,i. H r6Hur co anopà.
lvtr ai px o: A Tànr étnur c *iOff
@. ndmqee
OICr r:
Oltdr:.
r:.Hsr,
Her. rrt*lSf{
Her, ruMdrÌ 1r
ì.Htftoli v jr-fl
ueÈ xaxÉrynu
lreÈ xauÉr1uu u,gpyrse
x-agrir u lpyroe spÉu"r.
nSmx. Ha np6runof,
J r fapÉrroue, uegàrno
HÈ,1f,1€ oHa §brJIà tepufaacr. 3unoÈ onÉ JIéro
o6ri,rHo tunrr x
{à6ygig e cirpirbu. it- Hi;fiilf, x6uer ;; ÉcHo j"rpo. Tfrxo néer
lgèxr* c noaplmr xàEaRÉ.rr. nbrs* .."r rHorat'marrùer r,ueme. TèmuÉ rerep6xl
l.lg-og.6jg_rvro, fl66§r ruÉpe, orÀ xepoud nnàse*r. Srtr,ry cn& uu
OqCHb JIIÙOHT. JIyr; rax 6àpxar, serenéer,
Mripuo:Arul? B aàpene socr6x.
On d r:
JnJ.uxo crca3Éru, r alo6rÉ u rero u rriuy, Ho, HaaÉpuoe, 6ò.nsurc H. Huxùmuu
Bcrro ossHù, ocènnrfi nec, Itomi oror.ry uimurjr, tlay
#mr*Érr
r*arrm 6c.entro. Òceur
Mripuo: Mne r6nre rpjano nriEprrr 1rc6Éuoc up&.Nr n6gg. Milc Òcenr! O6cHnàercs Becb Haru 6é,quufi caa,
rÉxerrr, xÉu.sufi cei6n xop6ur iro-"roexy. nroonrà stilv,-&r* onl JlÉctrs noxelrérue n6 rerpy lerir.
He ò'{eHr xordgnas: yfi nyc i,{r" *
nno, écgu osò xe ò.reÈr.xÉpme. "Ért;;il;;;'rpaiviiil}rr"e"r
nr'IÉfr; ilinl3".#;d*i;; A. Toncm*ù
runrmo Éqsus xfrpxyr,o nor6"qlina rrc6nÉ_
. .1
r**É,- jl csur+ro. mnx trrs pa re suc ruilnerugÈ Erfiaioni clfutrsliqhf, nonsbè Oauàxgu , rJrErJr ro peKé sa r64rce. .(eur 6rur .nérHuÉ, xàpxufi. Ha
ambita di rurirti e scilstori. msùr
6cperj' t yn,hpet snar6uoro pu6axà [Iàruxuua. Ou rprixHyu une:
248
C«6po 6iaeT Aoxab, nuxogÉre ua 6éper. Declinazione degli aggettivi maschili
.[.sriuen xa 6épeqH Mbr floruJrÉ n6 leòy. H ngpyr s xusonÉcHorr,r e neutri al singolare, aggettivi maschili e neutri con tema
yrorxé {éca. xysrtgen uÉureHrxufi gou, ror6pufi pàuiiue He saMeqàn. in consonante forte o debole
t{efi àro
lorra? cnpocÉl r.
- Cesrocràsa -PÉxrepa, uyer:rànra. A nsr pàsne He suànH?
-
Mocr6scrnÉ rr,ryrurcànr. XeHà y Her6 nesÉqa. Caso Domanda Tema Tema Desinenza
.fl,He 3Haa, qro s 5roÀ{ rÉxou 6eerroAHoÀ{ uécre xHJr Haur ureécrHufi forte debole
nsasÉcr.
Heyxéln Bbr He sHéuru, rrro y Hac 3gecb uyguràur xHsér? Nom. xax6É? -uìi (-ufi)
- [a
HOBbtU CHHHH
flyurà-ve;ronéx! Ho He nÉ6ur, qr66u érrrj, ueruà,nu irpàrr. 34ecr :a rar6e? H6soe CITHEC -oe (-ee)
nécou uàura gepésxs. HàuH AepeBéHcK;e rrryrsrry rro6sr. Kàxaufi
JIECOM HAIIIA Gen. xatt6ro? HOBOTO CHHCIO -oro (-ero)
néuep n6cne pa66rn cro!à clfruarr,
npux64rr uo4à
66rrr upux6.qsr iax oH
cirj,ruarr, KaK fl pànrrue
nrpàer..fl
on nrpàer. pàmrue
Dat. xax6nry? u6sorr.ry cr{HeMy -olry (-emy)
e uflure,
lrà.no noHnrraàa n poirr s cnÉruar r6llro
À{i'rrrKe. poirb r6lrro no pàguo. Ho sor
nànr,ro_ Hb nor sn Acc. rar6fi? HOBbIH C*IHHLI come il nom.
np6ulorrl _ro4j, nlul s udqrrc no pexé. Hour 6rulà, rar cefiuàc, rènral, (cronàpr) (crooàps)
csérrar. lI sgpyr uz nécae yclriuar »rj,sury. Ka:anocs, rar6e? H6soe cI{Hee
ré" u so1à (namr6) (naa116)
e pexé noèr n 6epér re6.i sà cep,uue n ys6aur Heusnécruo"ecr rcy4à. crÉano
cKa3àTb, Ho craNf r6rsxo saÀ{: ganràKaJr tr, H Bcro òsorc xagHr rax6ro? H6eoro come il gen.
Bcrr6MHHn, rrro B nefi 6Éno nlox6ro u.xop6ruero. C rex nop, KaK (apfra;
r*rysuràHr npnesxàer, ràxgrrfi AeHr uogà npuxoNj', xgy! Bor'raxÉe Str. xarfiu? H6eHNr CHHHM -uu (-uu)
Aenà!
Prep. o xax6u? o H6sorvt O CHHCM -oru (-em)
Aoxar x6uuu.ucr, q noéxan aou6fi. CraHosÉrocr reuH6. Cséxne Nota. l. Al nominativo gli aggettivi maschili il cui accento cade sulla desinenza pren-
n6c.ne Aox4fi qaerÉ n gepénra
gepénra yAnBÉrerbHo nàxln. .fl no.rfrcrrosal -
rhrrro la desinenza -of,: rao.noÀ6f,, 6o.nuru6fi.
:::i:.1': I :.:: :l
npercpàcHa uàua ll nylrax
ser*rni
6
I :::l1l-' r11 rII Nu v: xv, rax
n 6 Hr,"rr
rpfaHo",6Haàer nÉparurr ee xpàcod.
à ur x nn s, 2. Cli aggettivi che qualificano sostantivi animati prendono la stessa desinenza sia all'ao-
t usativo che al genitivo, mentre quelli che si riferiscono a sostantivi maschili inanimati o neu-
tr hanno le stesse desinenze del nominativo.
3. Gli aggettivi maschili e neutri dal tema in E x o x si declinano come quelli dal tema in
IIo R. tlaycm6ecxouy r onsonante forte in tutti i casi tranne che al nominativo e allo strumentale dove prendono la u
rrrvccc della sr: pfccxnfi nrsim, pfccrum mur6n.
250
251
Declinazione degli aggettivi possessivi maschili e neutri Declinazione di mpémuù
al singolare
qrnu?
(rpfra) I (apira) I Str. tpérrnu rperrefi
Str. uolirrr uàuuu Prep. o TperÉeM o TpeTbeH
Prep. o.IrèM? o uoèu o gàurena
3TO
I
lro rrteM I B MAE a/in maggio
rax6ro? STOrO I ro16 I rr 1985 ,,oaf
,("
rÉcc.{a nel 1985 B UrcUe a/in giugno
Str. rarriu? Sruu TEM /tcBflTbcor BoceMbÀe- s HÉre a/in luglio
Prep. o xax6u? o6 Srou O TOM crr nircrra roaj,)
rr 5ro:"t I
questo mese n àmycre adlin agosto
B rpo[JJroM L il mese scorso o cexrr6pé a/in settembre
B oyÀyueM
lMecrue il mese prossimo/ r orrx6pé ad/in ottobre
I seguente a uor6pé a/in novembre
Declinazione dei numerali ordinali ,, cré4yroruerul il mese prossimo n aera6pé a/in dicembre
I numerali ordinali con tema in consonante forte (népnufi, nrop6f,,
HA
'rernéprufi, nrirufi, ecc.) si-declinano secondo il mòdeìlo degli a§get-
tivi con tema in consonante forte (n6nrrfi, no.noq6ft). ou nsx":r n6"iyro
rHÉry. OH ssqr nropfro ruÉry. Ou xnsér s H6nom A6ue sa Ha 5roft I questa settimana
"rrp"6, Ha np6uuofi I seaére la settimana scorsa
3TaXe.
Nella declinazione dei numerali composti (anàaqars néprufi, Ha 6fayruefi I - la settimana ventura./che viene
ruics'ra Aenqrsc6r rue.crrqecÉr rpérrfi, eòc.; caàbia soltanto t'uttimd ua cnégyroqefi ) la prossima settimana (nel sen-
parola: OH sorrer s AnéAuaru népàym x6rr.trrary Ou pogÉncn s rricnqa so di seguente)
/tcnfl r'[,c6r ruec'ruAecÉr rpérser,l rò"uj'.
2s2 253
ll. Completa le frasi usando l'aggettivo naÉarunù nella forma richiesta.
Coniugazione dei verbi xpùxn1,ma, n.rydxunrb
li se mp io : Buepàn 6atn y 6pdma.
rcprinuyrs I (a) Buepà n 6atn y nndòutezo 6pdma.
fl KpHKHy N,rbr KprìKr{eN,r l. s ncrcos x 6pàry. 2. On nolyuÉl nncru6 or 6pàra.
OH ésarrr
TLI KpllKHelxb Bbl,KpHKtleTe l. 3àerpa 46lxeu ncrpéruru 6pàra. 4. O*tà npnéaer K HaM c 6pàror'a.
oH
oH, oHa xpHKHeT oHr{ KpHKHyT 5. Jl aaru6 xovy no:Har6Murbc, c eè 6pàror'l. 6. Trl He 3Hàerrrb, cKoJrbKo
rrcr eé 6pàry? 7. Eé 6pàra :onfr MÉrua. 8. Onà paccxàrurala HaM o
trnoèM 6pàre.
nrdxars II (a)
Ill. Rispondi alle domande seguendo gli esenrpi.
flnlaqy NILI nflarteN!
TbI TIJIAqCIIb BbI TIJIAI{CTC (a) Esempio: Ouù ésòunu ua,{dnuutù Bocmrirc.
oH, oHa nflar{er oH}r [naqyT
- fòe oni 6ùnu? Ha /lanuucu Bocmdxe.
Om§òa npuéxanu?- -- C,t[anwrczo Bocmdrca.
-
Gruppi verbali l.
OHu ésgurtt Ha 9èpHoe r'46pe.2. OuÉ ésanru a crapÉuHufi
lryccxufi r6poa. 3. OHÉ ésAHrH ua 6onuu6É 3aB6A. 4. Orh és4uru a
rr6soe o6uexÉrue. 5. OsÉ ézI'yrtru Ha 5ror cragu6H.
quràrr I (a) ronoplirs II alternanza n:ràrarr, I (rr) lae ouri 6Énu? __ Orr!'aa upuéxaru?
'ran.rdnar s
-
nsrpax6rs uriparuls (rr) 3->ri (lr) Esempio: Ou 6atn y useécmuozo nucémean.
3aMeqaIb :tarrélurr (zr) T-+rl
crelrirs (c) T-+rl - Kyòà ou xoòùn?
Omni,òa npuwèn? - K Om
useécmuouy nucàmenrc.
useécmuozo nucàmena.
- y'noari'ru (c') A-)il( recrri I (b) - -
1. OH 6srn y
uàruero npeno1anàrens..2. Olér 6un y Sroro epa.rà.
veccrli ì. OH 6un y uoer6 apj'ra. 4. Ou 6rm y cràpurero 6pàra. 5. AHapéfi 6rrn
y cBoero ToBapHrrla.
Kyaa ou xolÉr? Orxj'aa nprEruén?
ESERCIZI - -
IV. Formula delle domande seguendo l'esempio.
L lnserisci correttanrente gli aggcnir i dati.
lr semo io : Auòoéù eotcmvnar ua séqene.
l. Ha 6eperj'oH ynÉaer .., psr6axà. 3HOKO.Vbnt
- Ha xaxdn?
OH Aar r6axy ... psr6axf .
-
OH ssrn r6axy ... psr6axà.
l. Eè 6par j'unrcr B HHcrHTiTe. 2. .fI npovuràur 5ru crnxÉ n
xypHà.ne. 3. Ha néuepe Mhr no3Har6uurncr c [o5ToM. 4. Buepà usr
2. fl yznàn, qro 3Aecb xrrJr Harrr ... nuauric'r. u36ecnlilbtu
,'rrorpéru 6a.nér. 5. .fl ncrpérur n reàrpe rouàpuu1a. 6. A nolyuÉr
Kàxaurir réuep uur npuxoglinu K ... ilua- rrucsr'r6 or Apira. 7. Trr :Hàerub, rÀe 5ro o6utexrirne? 8. Bé.repou usr
HÉcry.
rroi'r4èu n xaQé.
-f no:Hax6nauJrcr c ... nuauricrolr.
3. OH Hanucàr ... paccrà:. npeKpacHbnt V. Inserisci I'aggettivo cnoÉ o er6 a seconda del senso della frase.
Mu ronopliJrn o
,... cnexràxle, xoroprtri
nocMorpeJrlr [reAaBHo. (a) Capàron p6guna oruà. Oréq 6.{eHr nro6ur ... rgpol. OH qàcro
.fl aro6nro Sroro ... no5ra. ptccxà:unaer o -... r6po4e..f, 6qeur xouf no6utnàrr s ... r6poae. ... r6poa
4. B 5rolr ... AoMe xnn Nrocx6scxuir rrty:ur- .v0.7eilbKuu t'rcfir Ha pexé B6lra. Koraà oréu xnr a ... r6po.qe, oH uàcro 6usàr Ha
xàur. ll(»rre. Epar oruà N ceÉ.{àc xuaèr r Capàroae. B.repà ... 6par npuéxar n
Mrr yeiraerH ... AoNr. Mocxnj'. Oréu,qasH6 He sriAer ... 6pàra u 6un 6qesr paa er'aj'.
Mur noAoumÉ K ... AdMy.
5. Vxé x6Hqrucn ...yp6K.
(b) Orér
Apyr Màpuo. Màpuo .ràcro 6usàet y ...
.qpi'ra. HelàsHo
OH xr.rsér ua ... rmNé.
rtttc'.t ét)uuir
orr uauucàr- cecrpé o ... apj're. Màpuo x6.rer, qr66u cecrpà
Mur no1ouuli x ... aar6uy. rrrxrrax6unracb c ... apj,rorr,r.
255
vI. completa le seguenti frasi usando I'aggettivo caof, o eni nella forma richiesta. 2. Korgà 6Hn Mocr6acxufi Qecrurànr maicaqa òeenmacdm
odcenaòecnm nÉ-
Esem pio: 1mo 6p.am Auòpén Bor ue 3Hàeme, zòe pa66maem eed 6pam? mwù zoò
Auòpéù òaeud rue eùòen ceoeeé 6pdmà. 3. Korqà 6urà 5ra srlsrasKa? maicnua òeenmocdm
edce,moòecnm ooca-
l.OrÉg Cepréa xasèr.s llerep6!'pre. Cer6,qHs a Mocmy-lrenpnerxàcr u6ù zoò
Cepréfi
,., , vwpr noéxaa ncrpeuàrb
wz lrvv^Qr Dvrye:otD ... ,2.
. L. V Bon6au gulb
J DUJIullI4 ecrr upal,
6par. ,tl
,fI tlg 3H4ru, rae
àHàro, rAe
xnner ... . Bvepà pol641 nolyvfi,r nucslr6 ... . 3.fuyi Auapéx padòraer IX. Rispondi alle domande.
B yHnBepc-Hrere..Anapefi vàcro ecrperàercs ... . .f, Hi-sHe,ro, icar àoejr ... .
4. C;l*t MÉurn lturcn s rur6re. MÉura mo6ur paccxàsurarr ... . fl. ne l. Korlà nH Hà.raru ytinrct n ux6le (n rar6ru roAi)? 2. Koraà sn
3Hato, cKoJIbKo JIeT ... .
r6u.ruru urxdny? 3. Koraà sn Hàqarr,r yrfimcr n uucruqire (a
yrruaepcurérc)? 4. Kora6 sH x6Hqnrn HHcrnrj'r (yHurepcnrér)?
5. Koraà nn nàqarn pa66rarr? 6. Koraà su o6Ét.rHo orlsrxàete (r xaròrr.r
.VII. (a) Rispondi alle domande usando i nomi dei mesi: rxr6pu, SerpÉar, raprr
anpéuu, naÌ, nl6ur, rÉurs, 6rrycr, cenrÉ6pr, ornÉ6pu, uoÉ6pu, aeri6pu'. r'récaqe)? 7. B rarfie ropogà (Énn crpàuu) sH ésAnrn u rorAà (n rar6rra
r oaf)? 8. KarÉe pj'ccrue Qrirsuu Énu cnerràxrlr ruJru y Bac H xoraà?
Esempi o: Koeòd,Mdpuo éeòui s.frpocadeno?
- B anpéne.
- X. Analiz"a il brano, inserendovi i verbi appropriati tratti dal testo «,(ou s necj,».
l.
Koraà Ha.ruHàrorcs gauhrut B ynnBepcnrére? Z. Kora6 OaHàxau fl ... no pexé ua n6gre. Ha 6eperj'r ynÉ4en :uax6uoro
HaqHuàrcrcs :ÉuHse rauÉxylu? 3. Kòraà rosqàrcrca gÉunne psr6axà. On ... uue: «Cr6po 6iaer AoxAb, sHxoArire Ha 6éper». .f ... sa
xauÉxylu? 4. Kortà uaqusàrcrcs lérnue rauÉrylu? 5. Kora6 6épea H M"j ... B necf t ytfiget.qorr,r. B nily ... Iroc«6scrufi
ron.ràrcrcc lérHue xanÉryru? 6. Korgà Onér ésar,ur e éu6itps? 16 1ecy.
lrHaHHCT, KaxÀbrlr Beqep oH ... Ha poflJre, H JrroAH H3 AepeBHH npHxoAHJrH
(b) Contesta le seguenti affermazioni usando i nomi dei mesi. ... rraj,:ury. KorAà Aox1b r6nuurcx, g ... Aou6fi.
UIUTA 23 ffi*
nod on
nprulr I
à
.ÉprrrlEirmùft!
saiarr
| **.,yze,re"r*,ri.
Ita
nprnrrdrr I .lnoTqirtt ri(Fr,€r!,
rrrop*nrc ripctirionc
orurfiiltrrr I
oltlH[l.lr.il
rnrrt
rfrpocrt
I
niclE
rrÉnrr lattrra
roPrrttn***
sbacli,Ei/.rr
-
BqEg,eEEt, sefino
mdErotdfuoadaru
rlrm{nrl rinffio, funmo * *
rcr[o[4fi ffiOootm
cmr{rr rxr{*x (rrc?r} ldclÉdÉrdd+r§
tilrrf, I, ùtr estftrÉ (um prcv#verifrcl" un
Ò&rufuira
lfrrr ctudioro di firict
drrrtt ùlglictto, trmÉrt rÈs)
pc4msrlr rirulEh, cdb trrlrtu ro pjrosory murf (ro {Émxt r
clll r+ rttsrE r. a,) uperrre un iÉanre di ntsm {di fiticr.
mdlrr.dtr* u.)
rpdilnhor fmul {rÉcurtrrul} uolrcr eseme
rcr*prrqrllùt. onle (scrino)
mrdpil dnquÈr
rclb trqrlm rprllrTl II rn{rrr
1qr11uin cssmingrÈ
roryriru
rorlr{rTb |
ornÉrry prcndsrc/ot+ncre
taa I un !'oto
normÉprr ftwrùir'
r{op*rr eforimo
fdrr inrqnrmsUo
filo mi-******"**
rqrrrrurfurr rémxosrl ngifio d'+ li
rrmral mrl
E. P. /{àurxoaa crrr lrrc Il*l ronthrHfr corr
ti
r
Il sistÈfi* dl wlttarione in R.ussie vr da I a i.
IIoAroroBKA K qrÉHHro
rur.AJÉr
OnC r: flprÉr, Màpuo!
ffi" il
ili
rrpaaoclÉnnslf, ortodosso òoarrénr ePisodio, frammento
TÉKCTbI rrAurru /memoria ddnoax6f, fondamentale, essenziale
upocaerÉrelt illuminista nexlrrcc cambiare, mutarsi
Omqd u òému rou{rear qezò? cÌealorc c§aunroP scultore
Ar6yxa abbecedario reu.nÉ tena
ocrr6sa base npetrcrmrite.n s xozé? vead? rappresentante
Oanàxan uareuàrnxu npr.rur.ruàu ersàMeHH a q6pnou
npo«péccop oGleaxnÉru II xozé? wo? tnire
nHcrurfre. Ha ersàMeH r npo«[éccopy npuuèn crygénr 3ftrep, rrlSanÉr alfabeto
nynurj'pa cultura o6ueaxn{rt
norduox gnauesÉroro uareuàrura, QÉanxa u acmon6ua JleoHàp,ua xy.nrripxsrf, culturale
Srlnepa. npepoirrce interromPersl
nrroas di nuovo cripsril (rds",ni.Jr,l u...t'io (nuovo)
CryaéHr orseqàr 6.reHr rnoxo.
nr6xo. ltpoQeccop
IlpoQéccop Aar er,,ri' Apyror
,qar eMy lpyrbir on-
6u- noroolÉtucn rinascere stile
nér pesyrlràr 6ur ror xe.
pe3yirbrar obrJr xe. Torlà
lorÀa npoÒéccop
npoQeccop Aarr cryaéury 3rca-
cryAéHTy
aan .cTyAeHTy
AaJr 3K3a- 6oràc.rvntér ne uffizio divino, messa aerr s ocr6nY costituire la base
-
uesauu6snyro uégor..rocrb H crasà,r: <<flocràsbre ce6é, noxàuryficra, rprM temPlo xDécrxuii xoa Processione
aix6rnas nfrstxr musica sacra
raiqrurfi scientifico
an6fixy cnoéfi pyx6fi. .f ue uorj' nocràaurr ".4Ba" .reronéxy c rar6fi r,s-p6a popolo oirpsirs nÀr,urnrx xaui'lru6o inaugurare
gHauesÉrofi «[aurinuefi ». rap6axrril poPolare il-monumento a qd
III!,mxa rÉxcrrt
flovertaj'rhr He cAaa grsàuen? Belr rÉr 3HaJr nce nonp6csl. IIp tiù n ux cil dsÉ Hc Kozo cnd e o
- !1a, Ho, He 3HruI Bce oreéTH. no.{rÉ r(rcfl.{y ner cyuecrnyet
- na .PycÉ rpaaf,ry' gryt?1Il
- rd;;;'K cnaBi cr6Ba, ;#si"c*or
Koro .;ffi; rvnrryp'' cnaqàrna, 5tor
cnaBi HcxoÉ_-y":3-*':
t -.Y^111T3,, :'::
,'u pà3AH H Hò
lloudeuqu u nozoedpxu o6 yvénuu, o tuduuu "rl'""fr?**'
Ben xunÉ yvficr!
rr pa:AH x orM
n a r6n sxo uép
eq arl rosr' f
f "t"l11-,:11'1 "lflai:
crÉnrol (ctàpor'ly YT ::
xarleH-
YqÉrscq nnxorgà He n6rgnq. "iapo"v
aupol' npaooclàsHas-- ué.Pxonr
Y.réHre cBer, a ueyvéure',- rsua! orr'rei6rla Àens uàr*'mru KupÉlna u
-
IlonropéHre Marb yvénsri Meò6anx.
'Epàrur
- 3Harb,Èr*1ryò ue yuÉrrcr.
He crÉaso He KupÉru r'r.MeSo.uuÉ
He ourpr6àercs r6nm&+or,-rcro uuqer6 ne gèraer. cnaBÉHcKHe npocnerÉreJlu' co3Àa-
-
3uàHue masà qeroséra. (Huòilùcxaa uitòpocma) renn crasinc-rof 6r:6Yxu' Vx in'
«tlréHue- Bor nyuuree y.réuue»». A. C. llitwxun 6yxa «xupÉJIJIHITa» nernà B ocu6ny
«Y.rÉrucs- Ir xurb ectr oAH6 H ro xe)). H. Ilupoede pj'cc.xoro anQaoÉta.
«Kro né 6sm yveHurc6M, ror ue 6j'aer yvÉreneu». EoSquù 3ra xYllr!PHaa rPaAHIrH,
«To1 rro orrpsrnàer rux6ny, rarpuaàer rroprrr,rj'». Buxmdp l-nzò npepBanecb' s l9l'/ rgaf.- B 1986
roli rpaaÉuHs orMe'Iàrl nPa3AHHK
3alàuns r rémcry cnasÉHcroro crosà BHoBb Bo3Po-
a) l. Kar6fi rxsàueH caaèr Màpno? Koraà Màpuo caaèt orràuex? Cr6nrro npéuenn ox
AÉracr. C 1986 roaa Aenr nàrrlstll
6!aer ror6eurucr x rr:àrrleny? kuprl.irna u Me$6aur orMeqàercs s
2.Ka«fie rxgàMenrr h raqérsl nu 6laere caasàrr gNu6fi? Kortà sH cÀaète rxsàMex no Poécriu xàxariÉ roA. Ho 'renéPr
plicclcouy r:rrrcj? Y aac 6!aer fcrnnil Érn nÉcruesnuÉ oxsàÀ{ex? Cr6arro apéuenu nrr àror AeHs orMeqàrcr no H6rouY
6iaete ror6srrrscr x rrcàuery?
6) l. Paccxaxnre ncr6puro, rcor6par oÀnàxÀn nporrorulà na rxgàuexe npoQéccopa
crÉrrc (H6nouy KarIeHAaPÉ) ABàA-
MateMaTlII(lt. qam uernéproro uàs'
2. Hafilhre s nàruei{ rsuxé nocr6suusr r aQopÉrurr o6 yvénuu, o sgàxau. flepeae,uÉre
Nx ua plccrnft rcÉr.
3. PaccxaxÉre, xax arl yuÉrxcr a urx6lre (n xo.ruréaxe). KaxÉe o«ràuenrr caaaànli? Edurr
nu y Bac nnrepécnue c.nj'vau? PaccxaxÉre o xux.
- Heaé.nro.
(<Una settimana»».
3aaÉnnn x réxcry
l. tlro sur yrnànu o KupÉrure u Me$6aur?
2. Koraà orueqàgrcr npàsÀHux crasiHcroro cr6Ba?
3, Kax orueqi,ror s PoccÉu Sror npàralrux?
264 265
Kax qdcmo? Con quale frequenza?/Quanto spesso? Accusativo senza preposizioni
Accusativo senza preposizioni O4ÉH .rac, 4eHr, lrécRq, rog OaHf r.rnu!'ry, He4é.nro
qac ora r'anHfry minuto
ABA qaca ABC MHHyTbl
aévep sera HOIIb notte
rpr4 AHg Tplr HC,IIEJII,I
AeHb giomo cPéaY mercoledì ,
uerÉpe Mecgua qeTbrpe
noHe- lunedì N'THHUY venerdì
KA)l(- cy666ry ogni
TOAA
aénr- sabato
Kax- HHx ogni AyIo HeAérrc settimana IIACOB uuHlr
Aufi BTop- martedì inverno
?É*v quefi nrTb HeAeIb
HHK oceHb autunno
vernépr giovedì primavera MecrrleB
oecH!
,HBapb gennalo IET
rleopà.,ns febbraio
H T.A. ecc. Il genitivo nelle date
roÀ anno
r,yrpo ce- «Che giorno è |I Koraà oH «Che giorno è
rcixgoe
J I mattina
ogni J domenica
-r64urKax6e
uucn6? oggi?»- .Kor4à
-poarfucr?
II BocKpeceHbe |
nutoZri
JIETO I estate <dl 26 (di) giug-
.{nàa5ars Anàauarr
| -urecr6ro «tl26 (di) giug-
ogfiH pas
qac una volta all'ora
due, tre, quattro volte al giorno,
ruecr6e uroHs. no». I HrcHr. no».
AeHb
ABa, TpH, qeTsrpe ptl3a uécsu al mese
rrrrb H T.A.pa3 roA cinque volte, ecc. all'anno . Nota. ln.risposta alle donrande xax6e Nora. ln risposta alla domanda xora6? si
ecrolun quc.n6?, xlax6e qnc.rl6 6ui,rro rvepÉ?, usa il genitivò senza preposizione: Oa
uuurrY alminuto riaritre 'ruc.n6 6j'aer rÉsrpa? si usa il norninati- poòrittci Òedòqana wecindlzo uxiua nrii-
HCAC.|Irc alla settimana vy Buepyi. 6ilno òedòqanto wecnie uxjns. 'cnqa òeasrnoctin wecmtòecÉn onopdzo
littntpa 6i,òem òedòqono eocutée uxixa, aiòa.
Cruinwo opé,venu, xox òtinzo? Per quanto tenpo'l/Quanto a lttngo?
Accusativo senza Il genitivo dopo le preposizioni
do prima, ndcne dopo, c... òo da... a
noseAér su r.rx, nr6pu lr x, lunedì, martedì
qeTBepr giovedì Kozòti? Quando?
roÀ l'anno
il
Becb MecfltI
runàps, Senpàurr H r. A.
tutto mese
gennaio, febbraio, ecc. ou npaéser I go npàrgHaxa.
;iljfffi;;;;;-..
Berrep tutta la sera
AeHb tutto , il giorno Cruintxo epémenu? Quanto tempo?
cpéay, nÉrHlruy tutto I mercoledi, venerdi,
cy666ry I sabato On pa66raer c yrpà 4o aéuepa.
HeÀenrc tutta la settimana
:ltr"ry, aecuj', 6ceHr l'inve.no, la primavera,,
tutto { La doppia negazione
I I'autunno
HOrlb tutta I la notte
t la domenica uur<nui rre ... nessuno ... in nessun luogo, da
nuzòé ue
oocxpecéure nessuna parte (stato)
scè BpeM, tutto . il tempo trrtqmd re... niente, auxyòti ne... in nessun luogo (moto a
JIETO
tutta I l'estate nulla luogo)
t irpo I la mattina iluqezd re... (niente) uuxozòti ne.,. maf
?.66 267
Dopo le parole nnxr6, nxueni, unrgé, xnrcyai e unrorgd il verbo è Gruppi verbali
preceduto dalla particella ne.
.rnràrr I (a) roropfirs II altemanza
Mne Htr- Non mi scrive 3ànrpa r nn-
Domani non
116 ue uÉruer. nessuno. -xyad ne nofia9. andrò da nes- nunycrÉrr nuinycruru (a) T-+rq
suna parte. uenfrrcs o6reguur(r'r (à)
OH Hnqer'6 He Egli non sa o6reÀuuiru orrvrérn'rs (a) T-+TI
saàer niente. orrvre.riru(cn) no.ny.rfirr (c)
ouln6àrucq
Jlérorvr Mhr Hrr- Non siamo stati -fl nnxorli He Non l'ho mal noryvÉru
rAE HC ObIJIH. da nessuna par- nrfixea en6. visto. npuunuÉrr aanàrs I (A) rauqenàrr I (a)
te in estate.
cÀaBaTr, cyulecrnoeÉrr
Coniugazione di verbi
npuuÉmc, còam4 ouufiimccs
ESERCIZI
npxuitr I (c)
L Rispondi alle domande usando le espressioni date a destra nella forma richiesta.
r npur,aj' nu npfilreu
Thr [pHMerI]b BÉI [pHMeTe lisempi o: Koeòd ox eepuèmcn?
oH, oHa npHMeT oHH IIpHMyr
- B 1my nÉmuuqy.
-
l. Koraà Màpuo cgaér exsàL,ten no pj'ccxoruy caéòyrcqan cpeòa
asnxj'?
2. Koraà y nac 6u.n nÉcrueunufi sxsàÙreu? npéwraù emépuux
.ì. Koraà 6j'aer j'crHufi ersàÀ{eH? 1ma cpeòd
cAaTb 4. Koraà 6Hr arsàMeu no QÉauxe? émom noueòénauux
5. Koraà sH raHr.rÀ{ànHcb c HHM s[{écre? npérutan nimnu4a
g CAaM r'lU CAa.qÉu 6. Koraà roH.ràrcrcg srsàÀaeHu? cneoynt4on cyoooma
Tbr cAarrrb gH c4aÀÉre 7. Korgà Màpno 6nn y sac? npdwoe oocxpecéuae
on, onà cgacr onrfr caaljr ll. Koraà lru acrpérnucs c Olérou? cnéòyn4uù òeua
268
lll. Cambia le frasi seguendo gli esempi. VIl. a) Combina tutte le frasi possibili.
(a) Esemp io: Bévepoa ou uòém Ha cmaòudH. Esem pio: BcmpémuÌicn nòcae npdsòuur<a.
Rdcrcòuù eéuep on xéòum ua cmaòudn.
l. Vrpor'.r oHà HAèr n rux6ry. 2. Bévepou oH uAér s qnràmuHfi san. []crpérnrracr pa66ra
3. B cy666ry oHri uaj,r n rnu6. 4. B rocxpecésre uu HAèM B 6accéÉu. lloroaopÉn,t léruus
IlogsoHÉ ruHe nocJIe ronqépr
(b) Esemp io: Ocenun ou éòem e Capdmoe. floaofiaÉ Ko MHe er6 aouàa
Rducòyn 6ceua oa ésòum e Capdmoe.
b) Rispondi alle domande seguendo I'esempio e servendoti delle parole pa66ra,.néxuun,
l. J1éror'l un éAeu ua cénep. 2. Òcenrro oHà é.qsr na 86nry. 3. 3uu6fi rcoHuép1 er6 aor.nÉa precedute iialla preposiziirne ao.
on éler n gepénuro. 4. BecH6È ouÉ éayr Ha ror.
Esempio: Koeòd mat eùòen Màpuo?
IV. Rispondi alle domande usando le parole Àer6 rérep, uen{ur, aéro, Méccq, roa in - npàsòuuxa.
quest'ordine e accompagnate da necr. -,Qo
l. Koraà oH Aacr re6é Sror xypuÉur? 2. Koraà ru cràNerur eruj' o6
Esempio :
- Bu ò6neo éxanu myòd? rx:àuene? 3. Koraà rsl nogrrvréurr y uer6 6uléru? 4. Koraà ru
Bcto uoraa. nonp6curur y uer6 H6sufi y.ré6nux?
-
1. Cx6arro BpéMeHH rbr nepeBoAÉt Srorpaccxà,s? 2. Bu a6lro 6Élu
y Haràuru? 3. Tn .q6nro qnràn Sror porr,ràH? 4. Olér .q6nro pa66ran r Vlll. a) Rispondi alle seguenti domande, usando le espressioni a destra nella forma richie-
Cu6irpu? 5. Bn a6nro xÉru s gepénHe? 6. Cr6nrxo apéueHu on u:yuàer sta.
ssdrr? Esempio: Karcùe ceeéòun uucn6?
- Tpémue unnn.
V. Rispondi alle domande usando le espressioni par (gao, rpn, rerÉpe pÉra) a genr (r - Koeòd uaqanùcu némuue xauùrcyna*
neAé.nro, a nécru, a ro4), nécxonbro pat a xqqélrc (r nlécru, r roa). - Tpémaezo uronn.
-
Esempi o: KaK vdcmo mot cnj,waewo imu térc4uu? l. Kax6e cer6lss qucl6? népeoe cenmndpÉ
- pasa e neòénp. Koraà Ha'{Huà}orcx sauhtun B yHHBep-
-,\ea cnrére?
l. Kar qàcro su 3aHnMeerecr pj'ccxnr'.r rgur6r,a?
2. Kar qàcro su 2. Kar6e qucl6 6Éno nvepà? òeeuéòqamoe nneapÀ
sauuMàetecr cn6prorrr? 3. Bu qàcro noJrfràere nÉcrr"ra? 4. Kax.ràcro su Koraà uaqanÉcr gxsàNaeHu?
nÉuere AoM6ft? 5. Brr.ràcro ég.qure Ha p6AEHy? 6. BH .ràcro 6nsàere s 3. Kax6e qncn6 6j'aer:ànrpa? òedòq amo uemeèipmoe nuoapÉ
reàrpe ÉrH s xr.rn6? 7. Ka« uàcro y sac 6Hsàror excrj'pcnn? Koraà xoH.{àrcrcs srsàNreHH?
-1. Kax6e ceròAHg ,tucx6? ceòuaée Qeepani
VL Completa i dialoghi. Koraà xosqàrcrcg sÉuHlre rauÉrylu?
l. ...?
- (.fl nporèfl s Mocrsé) ncro sÉrr,ry. b) Rispondi alle seguenti domande, ricordando I'uso del genitivo nelle date.
)_,1 - 1. Koraà Baru ÀeHb poxaéHprg? 2. Koraà geHr pox4éHus sàurero oruà
(.f sauurvraaca pj'ccruu e:ur6r',t) rpu pàsa a HeAérro. rr aàrueÉ uàuu? 3. Koraà AeHb poxlénll.l iirruero 6pàra (nàureÉ
?- 'l- cccrpÉ)? 4. Koraà aenr poxgéHns sàuero tpgra (aàruefi rioapj'm)?
(.f xogÉr n reàrp) ràxayro nelé1rc.
A- 'l-
(Be.répnue cnerràuu s Mocrsé Ha'ruHàrorcr) n ceur qac6a.
5. - lX.,Analizzaiproverbielabarzellena,prestandoparticolareattenzioneall'usodelle
.lc ilr|KTor paro-
- ...? (Cnerràrau H.qfr) rpu-uerÉpe uacà.
Hr|qero. t|HKor!É + He.
6. -
- ...? (,f, xarancs Ha lÉxax) nourÉ ràxaoe rocrpecéure. IIocndeuqut
'l-,) - VqÉrrcs xurorÀd ue n6sÀHo.
(Tenépr fl noéAy r Mocrcaj') 6cenrrc finu aéron,r.
- He orun6àercsr6lrro ror, Kro Hnqer6 ne Aé.naer.
210
271
IIIfimxa fl6rrne r6gu flàurxosa xnsér n Mocxné, a gepérue, sa rpauÉqefi u
r(»rsxo B 1782rogi oHà nosapaqàercr n flerep6j'pr.
- 3Hàeur, MàMa, cer6ÀHs Ha ronp6c yrÉrenr nurr6 He cMor
orséruru. B 1783 roaj' ,(àrurosa craH6nnrcr 4npérroporra flerep6j'prcrofi
qro on cnpocÉn? rrxa4èrtlnu Haj'x. ExarepÉHa Por'ràHoBHa He 6unà yuèulru, uo onà 6u.uà
- AOn cnpocÉ1, r«enu1nNofi, o6paa6nannofi. r.r sueprfi.vHoÉ. Eè aoruoaà.nn npo6aénau
- !:a, rpj'asnfi rro clouà,.n (cnor*,ràrr = rompere) cry.ir.
ronp6c.
pj,ccxofi uaj'ru u npocneuréHns. Tar6fi qeroséx Hj'xeH 6rrr Axa4éuuu,
- r/lc n6cre crr,répnr JloMou6cosa genà urn nr6xo. 3HeprÉuuufi u ralàHr-
X. Inserisci le parole uxrrti, xareni, Hxrgé, urqyÀi o nnrorai rrussrÉ a4uuHucrpàrop !àurxona sa AseuàAqarb ner pa66rn s Axaaé-
^
frase.
a seconda del senso della
urrn nou6nHwa 6u6nuoréxy, oprauusoaàna uay.rHue excnegÉurElr A.rrs
rlry.réHnr Poccrir.r, opranuaonàra cucreuarÉqecxne HafuHrre co6pàHrr-
I. Ilouorfi MHe repeBecrrl Sror JeKgr,, ... He nouuuàrc. 2. Bvepà rouQ,epéHquu. Y.rèHHe crànu noly.ràrr, npéruun 3a cepré:Hue
MHe... He ssoHÉr. 3. fl ... He Mor xynÉrr àry rxÉry.4. Béveporrl Mbr ... He
ilccIeAoBaHHr.
nofiAéu. 5. OHà ... He-crrciruata 5ry néqno. 6. É.repà s ... He Aénat, y
Ilpe4r'aéror',r usyuéHnx flerep6j'prcxofi ara4éuww 6ttnu r6quue
uenÉ 6onéna ronosà. 7. Kro npnmacria er6? Er6 ... ue upurnàurà,n. ' rrayrcH, flàurora ueqrÉura o cosAàHHr.r ryuaHuràpHofi axagéunw. Cauit
-
/làurxosa noryvÉla nperpàcHoe ryrvraHnràpHoe o6pasonàune.
qHTÀIìTE Co CJIOBAPÉM Tpn4r1àronr orrr6pÉ 1783 ròaa orrpdrnacr PoccÉficxar ara4éuns.
I lpeaceaàrereu 5tofi ara4éuuu cràura .[àrurosa. PoccÉfi cxar axagér'axr
c'r'au6surcg qénrpou p!'ccroft ryuanNràpuofi nafxx. _3Aecr yvéHsre
Exomepùna Pomduooua fidwxoea
t:ocrasrÉlor rparrarr,ràrnry u cloràpr pj'ccroro xsrrxà. B cocrasrèHnr.r
Bo nrop6ft norosÉHe XVIII néxa 4upérropoM llerep6yprcroù clorapi ExarepÉna PoMàHosHa npuul.ruàer axrÉsHoe yr6crne.
aKaAeMHH Haix H npeAceA6reaeu poccÉficxoii araaénar.rir' 6unà ,(àrurora pa66raer a flerepdj'prcrofi u PoccÉficrofi ara4é»rnu,
y4unÉrelruar pf ccrax xéuquna ErarepÉHa poMàHosHa,{àurxona. pc4arrÉpyer xypnàn «Co6ecélsnK»> l, n Éurer crarrÉ.
ErarepÉHa PoÀ{àuosga polH.nàcr s nql roai s flerep6{,pre n ceuré lloqrÉ AseÌràAqaru ner ExarepÉHa PoMàHosHa saHHl'{àercr HelèrroÈ
p60a Boponq6sa. Ouà pàno norepÉra uarr.'fl6c-ne iréprn r,,ràrefn gra66rofi. B 1794 roaj' ouà nonyràer 6rnycr, ye:xàer ur flerep6jpra r.r
ErarepÉHa,lrlàauras r cer.lré, crà-,na xurr y csoeÉ Aiau. yxé He oornparqàercr n crorÉqy.
ErarepÉua u eé qsoÉpolHax cecipà, Aorrb AhAu, nayvàlu ErarepÉua PoMànosHa yr'repnà s 1810 ro.qi. Ho nàìasrr o6 àrofi
luuocrpàHuue x3uxfi, ceprèìuo sanuÀ{àificr pfccrnrra reux6ru. B 'raueqàrelsHoÉ xéuquse xusà u cefiqàc.
rerdrpua4qarr aer ExarepÉua ruàura uerÉpe rsuid. onà l.rn6ro quràra
rrraérlrr rafr xnrs (6uru) ra rponÉueÈ vivere (stare)
no-Qpauqfscxu ll. no-uralriuc«H, nnrepecouàlacr ceprésnofi r pa$ conte
Accademia delle Scienze
all'estero
nurcparj'poÉ.no ucr6pun u Qunoc6Qnlr. /urorcpoallofl cecTpa cugrna npocaeuéxne istruzione
r6qxue nafrr scienze esatte
__ B urecrnàtqaru ner EraiepÉna iux6alm:àuyx sa xHÉss MuxaÉna
tilrfl3L rrr. pnncrpe
rymanxrÉpnoe o6paroriHre istruzione
,(àru roaa. Hs rleep6j'pra E xarepÉua poMàHosua irepee:xà"i, rtao.*"i, l::i[:i,'* | rinrx:a xozétu1o sposare qc.
umanistica
rge xuaà ceuri r'rixa. runnep{rop imperatore ueHrp nafrn centro della Scienza
ll6cre poxgéune cdrHa s 176l roaj' .(àruxonrr so:sDauràrcrcr
-.up,ix6as
ru nr neparpÉua i mperatrice nprxrudru | yvicrxe a uè:,u;tu6o parteci-
Ilerep6j'pr. 3.qecr n flerep6fpre Ha.rHHàercs Hea6nias rrnopu6aulf, nepeaop6r congiura di palazzo npnxÉrr I pare, prendere parte
u!??:?!r!.ll (Baùxat), .(172g-t7g6), Caterina II (la Grande), iimperatrice della | «Cofuecéòuax», rivista pubblicata a San Pietroburgo durante il regno di Caterina IL II
'
ta dal 1762. Divenne imperiiriòe
imoeratrice dopo la aéÉ"iijiirio"r marirn piot.^
denosizione del ;;il:'p-È'#'iii]ìil,"eui
*::::*lJi3:g:::ir.
una congiura di palazm.
dooo ta ito a norne completo della rivista era «L'interlocutore degli ammiratori delle belle lettere della
llussia».
2'13
M zi p r.r o: Y oAuord cryaénra c noÀrorosÉTeJlbHoro $arynrréta, ru er6
?4
He 3HaeIUb.
'ìaliHnr n rércry
lae 6rrn Màpuo? tleu uurepecj'ercr ronàpuu.1 M6puo, xaxàr er6 6fayuar
crtertuàmuocrs?
rroAroToBKA K IITÉHHrO
uurlroqÉgryeHHt,tÉ numeroso rpyÀ lavoro
qé,ro lavoro, affàre
r uxxi.nrsufi raro, unico
corlasàru
co3aarb II
ffi
,rr';rcnrixuufi di legno umo? creare
,*l nrr'rcrep maestro
,rprn r errj,pur,rù architcttonico rorai allora
opocÉrs
rr'r-rrce pitr | ".91. g.ttur"
. t utcclsosdTr esistere DpocHTb |
tu,qa leggenda 66,rrure ue ^1,oat
mai pirì
Clcrpoa l{rimr re r
raniHr talento
to rtli'tune creazione
,ripxoss/ chiesa rarÉnrnnssrfi di talento
r riurrii (if più + agg.
.rtl'rrrc.rseHHHf, unico, solo
***
TIOJJTOTI}BITA tr{ TIT[:HT{ IO
,t rrc rpyméur strumento
l)ilop oaÉfl Hs mnoroqÉc.nerrbrx uno dei tanti
nq[rororrlila rnrr fi preplr$orio ascla, scure
apxxrerrj'pnsrÈ aucim6,nu complesso ar-
ru,fro*.i.rur film in c*cetr urxiil.tHBarb
rrxirtl.luTt, II
+rKyirlrér IÉe$lH qmo.l finire
sltall{dbpoeidvc chitettonico
$fffi#" I v'o<' c+ié,uorair riupcire a... rtfru. Pf,rte, pcEEo plfxi'ra lavoro aé,ro pyr caoÉx una propria creazionc
mn6ruc &Ìottu, motle ùose
*tl
apr rr*rrj'pa nrchitemra
xpllratÈrop afi:hitÉtto rru Éfulq wo temo pi[ chc
cIleEill..rbEo{:Tr profeEsionc "."Hffir5dnrmc-rrf pu monumqtrro TEKCT
Ocmpor Kùxu
.wIA"[ùr VAuaÉrenrso KpacllBa rlpup6Àa pfccxoro céncpit. KàxÀuii rog
rricflqr piccKrlxra nHocrp6uuux rypficlon é4yl lta céBcp. Oc66eHHo
o";#iY:r#?,*o^r3_T#i,j-Il-_X,,gÉrnBqryÉ?.f rrrr(rro'ryfÉcroo 6slsàer Ha 6crpoBe KÉxu, oÀu6u H3 MlloroYilcreHHblx
xarenrxpururac*rÈ
- _ .rÈ6f r( ce6é;rsoH,ir;-6,
Md ouo: f[ npnlrÉnrq ròrpuo,
n,io--^ ;;;:,':I:
*-;-#il. ()('r poB6B Ouéxcxoro 6:epa.
6br; y'ili-"o rouÉpuqa. 'Jllecr rypÉcrbl rrr6ryr yBÉAerb IIe rdrt Ko xpaco'ry céaepHofi
H;J;,-; *ffi{"f*, rrprrp64r,t. Hà Srortl 6crpone Hax6prc, yHHKàJILIIbIe nàN,tqrHtlxu pfcc«oÉ
AepeBÉ H Hofi apxr.rreKry_ pbr. pycc rcr.re ruacrepà c6sÀarrt Il genitivo plurale dei sostantivi
3Ae cÉ npe«pàcsufi
apx HreKripn sr fi auc àu6a u, xor6pouy 66irèe
Cyuecrnj'er neréH4a o cosgàHu, npeo6pà*èilà-lf
dy.A; ;;;.
. uéprs'r _ Nominativo Genitivo Desinenza
:ayj,lr 9onbu6il
u xpacfinofi.qépxsr.r Ha 6crlone. Ieréuqà pa&ìà."rru., rro? qro? rcor6? qer6?
o, crapoM Macrepe, roropuÉ nocrp6r.u 5ry nperpàcHyrc qépxoBb chi (che) cosa? di chi (che) cosa?
r{3
sépena. EAÉHcmeHHbrM HHcrpyuénror,.r
:,j:;:p:?.-"-T:1p:.96ry
"l.rÉpu'oi#';r;6AéroKo.aà
u nocuorpel Hà xpacaBHuy-rrgpKosr, pyr cryléur cryÀéHron
cBoux, oH noHrir, qro Hx.rer6_ orért -oB
_irfvrue cosaàrr rre irrrbxer, iirn" éLhu
OTIIOB
filflT^.::l"n'-j._y
uHexc*oe orepo u yé\Nt.
v
Trr"". ro,rtà rà.r.p opo.,ii--a"Lr'-ronop n AOM lloMOB
c 6crpona. E6nrrire .,iroa, * o
gràpo.r,r uàcrep!. Ho er6 uep*o"i'.ro*, ;6.rp;;;:H "rr;i.*,
;;.,';;
6ry uép xoo r, scn ou n uàror rà.e roi òì*Ànrr r ror*.r pyccrou sr*ur
Meccu
rray:éil
rtlécrUen
rrayséen
r,,ràcrepe. caHarop}{eB -eB
cauar6pnù
6par 6pàrst 6pàrr,eu
3aainnn x rércry /IepeBo - AepeBbfl 4epésscu
-
a) l. 9ro au yanàan o6 6crpoae-uysée Kfixr? paccxaxÉre neÉx.ry I OCTb rocréii
o crépov uàcrepe.
2 B xaxÉe crnàxu !r ropòaà rur érarr;tK;*,r. apx,rercripHbre nàurrxuru croBapb cJroBapeu
tlro sau oc66enuo nohpànrnoci? aÉaean?
Bpaq Bpaqeu
3. Bu 6rreÉuu's Mocxsé? KaxÉe apxurerrypxue nàurtHrxu
Hpàsnrcr nH BaM apxurerrlpusrÉ MocxaÉ su sÉÀeJu? [oBapHUI TOBapHrqeH
,*4il6r;'r\À;;(i#;o* rcpe;;;:'KpÀ."ruì iiouraarr qro
ru ruàere o Hux? IIOJIC NOJIEH
4' 3nàere Jr, Bbr.
r,e xax6arrcr c.né4yrcure nàrrrrr'nxn: nàurrunx A. c. MATb Marepeu
nàurtHnx H. B. l6ronro, nàr,.*ranr M tj,ruxnny.
.f6p;fr;;;Ir*"n* M. B. Jlouox6cow?;
6) I. rtposuràEre nocr6auqur , .O"iÀ"ii'à rerpaAb rerpaÀeH -eH
iivaé. ;epe;";;n'i'vvvo,
2. 3uàere ru BH aHarorÉqxuie'noca6srr;i;il;[;;àiu'f'n.p.".oarc Hx H! /rpyr Apy3bc Apy3eH
pj,ccxufi mÉx. CLIH - CbIHOBbfl cbIHOBeU
ÀeTrr- Aereu
Ilocn6eu4u u aeopùwu o mpyòé JllOAH nroÀeu
poAHrenr,r poÀHTeJreH
[éno r'aàcrepa 1oirru.
K6uqur aélb 'rltàsne 3AaHllIl
rynÉÈ crr.réro.
Tpyl uenoséra- r6puur, a JreHb n6prrlr. ayl{1116pue ayAHropHIl -H
Pa66qne py«u He àHàror crfxn.
cryÀeHroK
Ile un6ro cJroB, raM r,16rlo,qéra. (ì I'YACHTKA
cccrpa cecrép
«{nr ueni x,rb
- saà.rnr pa66rarr».
«Her c.ràcrrc. a 6es.qéficrsuHrr.
H. K. Aùeasfiecxuù
<D. ,Uocià'éecrcuù
x0HulHHa )KCHUIHH
I\tvxqHHa Myxt{HH
jj*,r_, p icug rr, n o,o p;6 A;;ro,,. B. B ep e c d e e
«-rp.yA " 11?1.
KItHra KHHT
oreu i-lp-"_- "p.É,
cqàcrrr». E. <Dpduxnuu -
- venorérc poxaàercr an, *u*Oro-ro,qéaa». O. Xeuuuevdù lrccHfl neceH
$i5auf
«Ae[crBHs lrcaéfi n!'vurne nepen6qvnxu nx rrrÉcnefii.
otfito OKOH
- ii.- io**
Notq. l. I sostantivi maschili con tcnla in consonante fortc prcndono la desinenza -on.
2. I sostantivi maschili in -eu prendono la desinenza -oB sc I'acccrìto cade sulla desinenza
lorrrrin) e -eB se cade sul tema (nécnuea).
GRAMMATICA 3. i sostantivi rnaschili in -ù e quelli nculri in -uc prendorro la dcsinenza -ea (myréir
nrv r('er, n.nàrue n.n6rueo).
-
' 4. I sostantivi- maschili e neutri con tema in consonante frlrte al singolare e in consonante
rk'lxrle al plurale prendono la desinenza -es se I'accento cadc sul tcnra (6par 6pd"run
frprirrea, aép.ro'- 4epéaun -
aepéauea) e 'eii se cade sulla desinenza stessa (apyr
-
rrpl rr,i - -
' - apyréÉ;.
5. I sosàntivi maschili in x, ut, v, u (uox rroxéii, Dpaq rpa'réfi), quelli rnaschili
,' lt:rlnrinili in -s (xors -
uouéÉ) e i neutri in -e (m6pe -
mopéÉ, rr6.ne noréÉ) prendono
l,r rlcsinenza -eù. - - -
277
6. I neutri e i femminili in _ue e -nr prendono la desinenza -fi (raa6une _
ayanr6pun ayArr6pnfi).
- o -n e queili neurri in -o, non hanno ra
Acc. ce6A Ka« esl ce6É 'rj,ncrryere? Come state?/Come vi sen-
,,, ,,"1i_1j:.l,il::I:T3;lf.lj.f.:.f**i1li_11:l
(xéurun", tite?
:,lf::Ii"o
Kpecro .g]yrale.
Kpecen). -'*rnur,;;"d.;';il':"iivj,l.l?;i'"r?;ff;3 '1 ,"p.] Str. co66fi Boarr'aÉre er6 c co66fi. Prendetelo con voi.
-
.., ,,,t1,1jfl113,'liiJ'f
cr:rro quantirativo rii xìil,'llll,:,?x,J,'i,T::: r;;'; '^gi,:lll:!
arrri .',,rt.iiiiui,'iiiÀlì; ;Ti',: L*.o -n. ifncurri
i,
à"a ["i,i.ìriiir.:,]:,-il
in -o. ,,rncrri. Itrep. o ce6é On »rs6ro paccxàsunal Parlò molto di se stesso.
i;i,i?,r?,;,iì,'iìi,liì] o ce6é.
'f,:,'li,:'l.,Jl,'iii..§
;t;#uH1l':ti1ll,,:,I':uj.::fj:j:u,,f.e_:.11.ìì..i.iou"."il".;il;;tì,ì,ììii"i'Jlfir,,,*
::.y.I::.'".li t!*;;.,
koltecN, llecrts --li:i;;'À;1il'J':":l#;l'.'Ji:lì:i,.l'_"
---' néccrr, _
oxn6
-
6not. lrucsrr6 tru(..ìt, ÀeltLrrt _ rlcrrcr ). @ Ce6h in alcune espressioni
Genitivo plurate degli aggettivi lirrrt cauÉu co- Essere naturale He l;irua'rr o Non pensare a
6riii. stesso. ce6é.
essere se se stessi.
Nominativo Genitivo llririi rH Hs ce6É. Uscire dai gan- ('arr llo cc6['. Per conto pro-
marÉe? quali? (che tipo di...?) xaxÉx? di quali? (che ripo?) gheri. Essere fuo- pno.
ri di sé.
u6sure I H6esrx I
,l
xopouae llrsrs ce6É B Riprendersi, di- Vrra0rs (ue yr,aers) Sapere (non sa-
pyccKue )I
apyssi xop6ruxx apysér
pyccKHx )I pixs. ventar padrone ncc r ri cc6ri. pere) come com-
cnnvte rerpà4u cÉuux rerpàgeà di sé. portarsi.
/[ms ce6écnòno. Decidere/deci- tludnsnpoce6É. Leggere tra sé.
dersi.
Genitivo plurale degli aggettivi possessivi
Gruppi verbali
Nominativo Genitivo Desinenza
quu? di chi? .rt rtx? di chi? ,rNràru I (a) ronoi:lÉ'r s I I altcrnanza aasàrr I (à)
rraoÉ
,
I
I uoÉx I tlP0ca'r'b 6p6culr, (ri) c-+lII co:AasÉrs
Haruu )
6oàrsr ,
HaurHx
I J
doàrres -ux IANAIIqUBATI, :an6uuurs (a)
.!'cIleBaTr,
Nominativo Genitivo Nota. ll verbo corairu si coniuga come il verbo irregolare aarr.
xanÉe? quali? xaxÉx? di quali?
ESERCIZI
5rn I 5rux I
re)' r CTYNEHTLI
rex r cryÀeHroB l. Rispondi negativamente alle seguenti domande.
Esemp io: Ha eévepe ericmynunu uonoòaie noémot. (tr) E semp i o : Bétepou y neé ypdxu.
'
On qumdt cmuxil_up&ùÉLruias§..
- A rcozòd oud eosepaqdemcn c yp(txoa?
-
. l.3aecr xuaj'r *roÉ poaÉrun.5ro x6uuara...2. Eé cunonrl l. .{nér'r ox x6gur Ha sanirus. 2. Vtporr,r ouà x6Anr ua léruun.
yqargfl, z uycrnry,re. Ha creHé aucftr
SororpàSur ... 3. Er6 a6.repn ì. Kàxayrc cy666ry onÉ ésÀflr Ha axcqypcuu. 4. Kàxaoe nocrcpecéure
xHByr B lrerepoypre,.oH vàcro nory.{6er nficrÀ{a... 4. MoÉ 6pr{rlr lrr,r x6Àr.tt"t s nox6ÀH.
Tlsyr s Capàroae. Jlérou s 6un ... S. eànrpa x ueuj, npné.qyr er{ VIII. Analizza Ie frasi,
gécrqu. pu rynÉ1 roaàpxlr.ffrs ... 6. Eè aérn or.qsrxàror carui6pnu. prestando anenzione all'uso del pronorne ce6É.
tsvepà oHà noayvÉna nucru6 ... " l. Haràrua npurnacnna Hac K ce6é ua Hosocéme.2. flofiaèurr ro
IV. Completa le frasi usando gli aggettivi dati a destra. urre, no3urfi c co66fi 5rn xypnàuru. 3. PaccxaxÉre uau o ce6é: rÀe Bbr
xlirl.r, rge yuÉar.rcr. 4. Iloverrrj,MÉrua ne ugér c uàr*ln? A ou, rax acer4à,
Esem pio: Tan uem ogèp. ('ilM rro ce6é. 5. rarc 6oÉcr Sroro axsàMeHa, rrro, ràxercl, sa6Éra
Tana uem fionowùx osép. - -fl
/tirxe ro, qro sHàJa. Tax Henr3i, soesÀ{É ce6f e pj,xu. 6. MHe
1. flpocrrire, 3Aec6 ser uararfiHon? KHUCtCHbte nirrercx, He raK 5ro lerr6 - 6srrr scerAà caruÉn co66fi. 7. fl lan ce6é
2. flpocr'Ére, y Bac Her ragér? Seqep$ue eJr(lso o6ssàreJrbHo no6usàrr ua cénepe eu1e pa3.
3. Y re6É uer xypuÉron? umcabflHcKue
4. Kar Qar'aÉlur ànropa Srnx
5r paccmÉron? uHmepecHue lX. Inserisci ce6É nella forma corretta, usando le preposizioni dove occorre.
5. ln uueuà »racrép6n, rordpue
HssécrHH mailaHmnusbte l. Bpav cnpocÉn er6: «Kax nu ... ulircruyere?» 2. ue cràxere,
nocrp6ruu uépxnr.r e KÉxa*?
rrlxrSéccop ... s xa6r.rHére? Aa. 3. Onér npnnraclm ueui ... Ha AeHb
-Brt
6. HeaàsHo orxpilrlacr sÉcrasxa pa66r Srxx
apx[TeKTOpOB.
uonoòaie -
poxgéuHr. 4. OH Huqer6 ue paccxàsHsan saM ...? 5. HÉna noéxara sà
ropo1 H sssn^.,. cÉna.6. He sÉAerra Olrc?-Onà nouuà... s
V. Poni delle domande seguendo I'esempio. xrirrruary. -Tn
Esempi o: Ou nonyuùt nucaud om òpltséù. X. Continua gli elenchi dei sostantivi che possono essere usati con i seguenti aggettivi.
- Om xaxùx?
-
- li scmpi o: Ilpexpdcuan xj,sama, xuùza, néam, npup6òa, ecc.
l.
Haur Aou 6xoro uarasfiHon. 2.5ro qacrÉr run rocréf,. 3. fl, sirret Ilpexpdcxatù quoeéx, nucdmana, uysomàum, ecc.
eÉ 4o raufixy.n. 4. Mu acrpérnrrucr n6cne.néxuxr. s. on HanncÉur une
l. Pj'ccrar apxurerrj'pa ...2. TaràHrnusufi apxurérrop ... 3. H:-
c.nonà néreu. 6. Y uero nffxpacrrnfi gr6ou
eororpÉenfi. 7. On yinrxy rr(:c'ruufi no5r ... 4. 3sar'reurlrsrfi yuèHuit ... 5. Monoa6fi r.rnxeuép ...
Hssécrusx nacrep6n. 8. on paccxasaa o6 uiropuu yrirx niMqrH'Hron.
tr. Cràpufi Apyr ... 7. 3nar6r"ras géoyrura ... 8. HHrepécuufi Qn.rru'r ...
VI. Inventa brevi dialoghi. 'l'pj'anufi nonp6c
') ...
(a) Esempio: Ifpocmùme, noacdtyùcma, y lac uem ctiuux KapaH- Xl. lnserisci i verbi nnrÉ-éxarr nella forma corretta e con i prefissi
- òaruéù?
necessari.
Ctiuux, uem, uòcrcem 6orma, eosauéme uépnarc? B nocrpecéHre r peuÉJr ... B rleHrp. Koraà s, ... Lrs A6ua, r ocrpérur
- rouirpuula. MH slaécte ... r ocrau6sxe. Korlà Mbr ... K ocrau6rre, Haur
EontruÉe uà.neurxue rerpàqn, uépHue cÉnue pyqxu. nnr(r6yc yxé...Msr cé-nu s cnéAyro_ruuù anr66yc u... Aollgyrpa. B
(b) Esempi o:
- - r1(:rlrpe Mbr ... nr arr66yca u ... B fYM. Koraà uu ... rc I'YMy, rr.mr
Y eac ecma ménnarc rudnrcu?
- Ténnam nem. yrui/te.rru, qro cer6AHq uarasÉH He pa66raer. Mu peurÉnu norynÉrr no
-
280 281
rlérrl'py. B uecrr qac6n eéqepa Mbr ... aou6ù. Cuaqàla Mbr ...
,.J(".4" ,rcr<yccrro aprÉcra 3acraBnier spÉrenefi nogur.ruàrrcr, on
aur'66yce, uor6n na uelp6. Mu ... aor.l6fi B ceMb qac6s.
Ha
,
rirrn 6or Énn 4siror», Srn.cronà Eepuàpaa lII6y AoB6JrbHo rp6rr,rxo
Xll. (-.ornplcta le frasi, usando verbi dell'aspetto richiesto e sostantivi
nel caso dovuto.
-aupnxèp Mapxélrru r'r n6ausn pi*y. oÉ*éct;
:ilÌ9l:I-èt
'ranrpÉur, u 1,opxécrpe
luaainuu nonropÉn àpuro. 3ro 6Éro nropÉù-uàpyureHueM
Esem pio Toedpuuq òat Nue ctoedpr,. 'rpagfiqww.
3dempa ou òocm.uue 6my rcuùzy.
Ou vdcmo òaém NHe rcuùzu.
frpo 4r.rpnxèp.a ye6nunu. Ho LlIgurÉnHH He ocràs,n Àpira e 6eaé.
rlcpe3 Hec*omro
AueÈ oH éxar n Huo-ftopx. oH o6eural Maprcérra, vro
l. Bvepà r rcrpérul ... 10. On x6u.rr.ur ... raru ycrp6ur er6 s 6nepy, rae grpnx6lipoiaa roraà Aprypo to"*unilnr,
3ànrpa r ... O6Éqso ou ... 6orsru6l apyr !D__èaopa lUaaÉnunà. oairàxo saxàHrubix ilar ; &;fid
-fl qàcro ... I I. Koraà Ha.runàercc ... ? 6uro. Torrà IUanÉnus paccrasàa u,o iry ucr6purc TocraÉÉnu.
2. ToaàpHur cnpoclil ... JIércqHa yxé ... /[upyxèp paccuehtct r.r nonèn lllalinusa x.qipéKropy.
Os qàcro ... 12.'Koraà xon.ràercr ... ? AprÉcru oÉr,,cuirru ncè lnpérropy, Ho ar'per.rob'garpuvà.n: <<fl ue
3. On nonpocrtt... Konqépr yxé ... rr,rorf nperparqàrr ceprè:uufi rèarp É Gararàui «ro'ràxOi tvtap*cr.ri
- - --
4. Mu clfuaeu... 13. On crzrr ... Karc6fi-ro nraarÉneq! flycrr aepnérca s csor6 Hrànarol»i-
5..fl yxe clillrua.n ... Cr6po ou ... <<-fl r6xe nsl{rànyu,- omèr,r TocxanÉHn. M6xer 6urr, u uue
6. On6 nonyuÉra ... 14. Ou6 nosnoHÉra... lcpnj'rrcr ryaà? Kcràru, Haru Konrpàrr rou'ràer., - ,ep.i a"e ,"ierr»
On6.ràcro ... Kàxaufi néuep onà ... .., fiupérrop_n6Hr.rr, qro M6xer- norepirr cpasy'aByi réHues _
7. f, assr ... I5. -fl r.rHrepecj,rccr ... lll anhnusa u To cxanunn.
3ànrpa a ... 16. Mu
gaunMàeNacq ... Hy rrro xe,
*B r<a6nuér npnmacÉre sàuero gnpuxèpa.
8. OH .ràcro uonaoràer ... 17. fl
se sHàro, xarc sonjr ... - gta3aq
noruèl
oH,
Mapxérru. -
- floss6rure
Bvepà oH ... 18. .fI He snàro, cr6lsro Jrer ... _.qapéKrop
- crasàr lllalinun,
sac noirmsQuurp,
9..fl nà.{ar ... 19. Buepà Hé 6rmo ... rcàrpa; Axpuxèp Hurol6 Mapxér'rn.
3àsrpa a ... 20. 3àerpa He 6iaer . - - OqeHr pa4, Hegos6ario cras6,r 4.rpérrop.
- 66xe uoÉ!
... Haru
O6Éqso s ... fl aluarq .rro 5ra xsÉra «' Merponoluré,u» - nperpaqàerc.fl s Hraflriricxyro' xon6nnrc.
21. ecrb ...
lllalrnuu, a u6xer 6urt, rrr r6xe uranrÉHeu? Bcn6unnre!
io.noa*
III,ITÀÈTE CO CJIOBAPIIM IIla-uinau, Tocraufixa n Maprérr, séceno sacMeÉrncr. Tax
'rur6Hqnlacr 6ra ucr6pux.
Cajvaù c lllanÉnuuou,t nr'irrpars napÉ y xoeo-ntl6o vincere una (xe) ocr{rnrr t 6ené xoeo-tildo (non) las-
B .ueaÀuàlsre r'6gn n crolÉue ApreHrÉnu Ey:n6c-Aiipece g
scommessa ciare qc. nei guai
rr, rpaAÉuux secondo la tradizione saKiflr;oe *efio un posto vacante
6nepuou'reàrp9 «Korou» r'acrpo:rÉpoBairlr /{Ba e,ir,aeuirr.rrx'nenqà: rrpytxlrb rpaflriurrc violare una tradi- E6xe ruof,! Dio mio! '
nra:lr,iHcxHri réuop I'Éro c-xÉna lr-pyccxllir 6ac <Dèlop lIlarÉnnn. zione
tl'r66nr noc:ryuarr ux, lÉ4u npne:>xà,'rir He r,6;mxo trlpyruéxne rpaariuln violazione di una
H3 /Ipi.Éx r.opog6n tradizione
AprcHrriruu, rro 4àxe u: cocé4unx crpau.
. olrràx<asr néucpou rpynna ap',icr:oa *rÀeira'rearpa"nr,lrona 6ysér.e.
Ap'rÉcru paccxà:ltrrallr cljrvau u: ceoéi.i xÉ:rru. [Iuiiuna nnnpoòÉr,
'ltl6uns rc rércry
paccxasà'rt, KaK or{ nÉgpa.ir rrapÉ y Triro pj'$So. llIa,rinllx pactxa:làl: l. Paccxaxfire ncr6puro, r<oropar npouroula6 c lllaninrsnu.
«Ilocn6pulu Mbr c PiÈSo, qro B lléue u-eui rÉsonyr, 16 pa:. Hy n 2.3uàerc au au vr6-xa6yAr o6 lrmirr plccxou neaqé?
n/lurpa.rr: l6 pas srl3rlse'ur». Uapy.r géayruxa, xor6paa luaé,ra uanp6inr o crrlqaè, xorop'il <iriràxau nponrouér c auprxèpou Aprjpo Toc_
",....,1.:.trporrràfire
xliltHHt{.
llJalinaHa, cnpocrira: «A ssr :r,roxeré, cuur6p illarinun, nolyvfirr,
an:rogucltléurH s aroil{ reàrpe cpe,qil àxra?» Cnjuaù c Tocxondxu
flélo r roM, qro uo rpagÉqua n reàpe «Ko,ron» anlo4ucuéurrr Oluàx.qu n Hrrc-ÉopKe Bo
lpérrlr penerÉqnu gapnxèp Aprypo
cpeÀ1{.àxra 6É,ur :anpeuleuÉ. I-In oaÉn sérÉrnri nenéu ue rnror uapj,- n cgénar :ar*,re'ràHHe
i rc ra s É u nes Éqe, xoi6-pae
l
à,i a c oi*eòip1rir.
urHrr 5r'y rpagÉr1uro. ._.Aa snàere JrH Bbr, c KeM Bhr roropÉref "",cryn _
,ll BerÉxa, - ,oc*r,i*ryru ,i.rtuà.
. B ror. ré.lep llIaaÉnnu uel oc66esuo xoporu6. Ileséq yu6lx, uo arrpÉca!
rnjrxu erd rdloca, xaaàrocr eutè nnÉln n :à:re. 14 ryi .pÉi.ru
rrapy[ln.lln uuoro.rérnroro rpagÉqHrc: ÀBe c ilorosÉHoii rr,lcx.{H qe;ronéx ; He rolnj.firecr, - ornérnl TocxauÉxu, -, HHKoMj,o6 5rou ne
('Kil)l(y.
r rir,raLur aflroÀÉposars UIa.ninuny.
46rrr,r, (caéuarr) ramer6xxe xouy-nù6o rimproverare qc., fare un'obiezione a qc.
)91
283
olér: Xovj'npunracÉrb re6i na npfuÀHHK «flp6noan pyccrofi guuÉ»1.
U}UTA 25 ( hér:
Tu crÉrua.n o6 Srou npar,qxnxe?
Mipno: Cnsiruaa u c ylor6lrcrBneM uoÉai c ro66fi.
fifruaro, re6é nonpànurcr. Efnrr rucrynàrr apnicru, ynÉ,quur
HapògHue ràuqu, yc.uÉuuur pj'ccxne nécHn. M6xeu noraràrrcs sa
pj'ccrofi rp6fire, nonÉts.rà,rc Hg cauoràpa H, KoHéuHo, noécrr 6nnn6s.
Màpuo: A rortà nau nofi.qéu?
H* m"!F
( )lrér: 3ànrpa. Bcrpernlrcr s l0 uac6n y ax6aa s r'lerp6 «YuNnepomér»».
IIoArordBKA K rlTÉHr.rrc
rr('rcxuÉ infantile, d'infanzia (qui: pedianico) cyar6l destino, fato
:ll:ii"#" I xoz,6? xax? chiamare fr"fi#.fr'lù::"
rlrtxéur paziente x.nÉnrar clima
rrllénne fenomeno prccmÉnne distanza
rc{Érr xoz6? qmo? curate òrnpaarÉrrcr
urrra{n stregone oTtlpaBrlTbcr
I| xvòri?
' andare, partire
ox6rxnr cacciatore arc6rif, qualunque
tnp6a popolo ror6n (è) pronto
rurp6gxocrr nazionalita ycr6nxe condizione
rrocèaor borgo perynsriir risultato
rlpon6m agronomo yBen*qrlTbcfl aumentare
Ficcmr rpof,xr urrr piano, progetto
rcoxÉAau no inaspettatamente
r rnexÉrucr II cambiareÈsi Kpif,nrf, Cérep Estremo Nord.
lllmeHHTbCr raisrHf, apar (medico) primario
rxpfpr chirurgo s flrcfre rpéur in qualsiasi momento
rr{ut[\yroBr{A r{ q'r'H I{ r,t t{ ) rlr,rcnÉrs II ,rrrro? cambiare npoao,nxÉre.nrrrocrs xÉlnn durata della
T IiiEHllTÈ vita
Note. l. I sostantivi che seguono il numero oaÉH (2l,3l,4l,ecc.'y vanno messi al no- Gruppi vprbali
-
minativo singolare.
2. I sostantivi che seguono i numeri ABs, rpr e rerÉpe (22,23,24, ecc.) vanno messi al
genitivo singolare. unràrr I (a) rooopÉrr II alternanza
. 3. I sostantivi che seguono i numeri da nsrr fino a .IriAuars così come AsÉaqerr nrrr,
qsàAuaru ttegtb,.ecc., o le.parole nn6ro, uÉ;ro, cr6arro o récxolrro, vanno messi at ge.
nitivo plurale. B ropoae ux6ro rocrfinxu u nécxolrxo 6n6lsorér. [lcqe3aTb :a6rirnlrcr (a) T-+q
. 4. Se il soggetto della proposizione si compone di parole un6ro, mi.no, cr6,nr,ro, H3MeHÉTb(cf,) rrucrrÉ r'r(cr) (c)
nécrurrro e di un sostantivo al genitivo plurale, il predicatd va messo allaterza persona sin- IlMéTb le.rÉlr (r')
golare, e al passato, il predicato va al neutro singolare.
HA3bIBàTb olnpÉnnlrcr (rl) B-)BJT
HACCJIflTb coxparrÉr'r, (à)
ornpaBJrfTbcfl
B ayanr6pnu cuprhr cry1éHrbr. B ayanropnra culirc uècromro cry-
rrprrBbtKaTL
AeHTOB.
pa3BnBaTb
B aygurbpuu cn4éwrcry4éHrbr. B a5arÉpuu cr,rgero uecrolrr«o cty-
coxpaHflTb
ÀeHTOB.
Ha néuepe 6Énu 4éryurrcu. Ha séuepe 6Élo mn6ro gényruex.
FORMAZIONE DELLE PAROLE
L'espressione òpyz òplzo
p6òuna poòùmeflu poòH6ù poòrtmacn
-
zocyòdpc mso - ù
-zocyòtipc mseHubt
OnÉ xopour6 sHàror Apyr Apfra.
OuÉ ue sa6HÉror Apyrg Apfre u
(Essi) si conoscono bene (a vicenda).
(Essi) non si dimenticano mai l'r
-
òému-òémcmeo-òémcxuù
rracro nrrtllyr Apyr Apyry. dell'altro e si scrivono spesso.
OHÉ aasn6 3HaK6Mbr Apyr c Api- (Essi) si conoscono da ESERCIZI
roM. (tempo).
l. Leggi la barzelletta, i proverbi e i modi di dire facendo caso al genitivo dopo numeri e
ptrole che esprimono quantita.
Se l'espressione gpyr apfra è usata con una preposizione, questa
colloca, tra la prima e la seconda parte di essa: Apyr K Apfry, lpyr
-
IIIjmxo
apfrorvr. La prima parte dell'espressione (apyr; non varia.
Cr6mxo y re6i 6pàrrea? MÉutr.{Nr cBoer6 Apira.
- O.qfiu, oT aetnn apyr.
- cnpocÉn
Coniugazione dei verbi npunbixuymq ucqbtymb
- Oairn? -A novervrj'rBoi cecrpà cKa3àJIa, qro y Heé ana 6pàra?
-
npnnrixuyrr I (a) Omcém ilyòpeq.i
28tt Ttltr
Ilocndeuqo4 noeoedpxu u uòuduu c'roJr JI6xKy. .f noroxÉn Ha cron ÀBe ... . .f noloxÉl Ha croJr Hécro.nuxo
.., . 5. [ait uHe, noxàryftcra, nÉ.rrrcy. .{,ail ruue, noxàuryficra, Tptr ... .
3Harr, rcar csoÉ nsru nilruer,. lett. Conoscere una cosa come le pro- f{afi lrHe, noxànyficra, uécro.nuxo ... . 6. flàfire, noxÉuryficra, .ràulny
prie cinque dita. Crf, Conoscere come le proprie tasche. Avere una x6Qe. flàfire, noxàryficra, ABe ... .7. fiàfirq noxàuyficra, crarcÉH c6ra.
cosa sulle punte delle dita. /Iàfire, noxà,nyficra, TpH ... . fiàfire, noxàryÉcra, nflTb ... .
cems nÉrnnq sa HeÀéle. lett. Avere sette venerdì nel corso della stessa
settimana. Cambiare opinione troppo spesso, Crf. Dire un giorno V. Rispondi alle domande usando la parola pyfur nella tbrnra corretta.
pane, I'altro vino.
llsempio: Cxdnuxo cméum Smom xanenòdpo? 25 py6...
Cr6nrxo rol6s cr6nsxo yrvr6n. Tante teste, tanti cervelli. -
-
Olnd rolon6 xoporu6, a ane ,rj'vru e. lett. Due teste valgono più di una. -,\edòqamb
nflmb py6néù.
Cy' Quattr'occhi vedono meglio di due l. Cr6-rrrxo cr6nr 5ror aru66ru? 24 py6...
2. Crò-nrro cr6nr 5ra rHÉra? 70 py6...
II. (a) Analizza il brano, facendo anenzione all'uso del genitivo dopo i numeri.
3. Cx6nrro cr6lrr Sror yué6uur? 22 py6...
Moù zdpoò 4. Cr6.rrsro cr6ur Sror xypuàr? 63 py6...
5. C«6lsrco cr6nr ànuo-pj'ccxNÉ cnonàpr? 150 py6...
Moù r6po4 He6olru6fi. B Héu Ase H6srre rocrÉHuuu, rrrb 6. Crc6nrro cr6nr àror 6norH6r? 5l py6...
6n6.nHoréx, gaa uyséa, Aécrrr xuHoreàrpoB, ABa reàrpa: uystrràlrnufi 7. Cx6nrro cr6ur àra rerpà4r? 7 pv6...
n 4par'larÉvecrufi, s6ceN{r pa66vnx rnf6on u 6onrur6fi craAu6u. tì. Cr6nsxo cr6ur àta pj,ura? 4 pv6...
().
(b) Rispondi alle domande. Cr6nrro cr6sr àror rapaH.qàur? 2 pv6...
l. MH6ro ru n sàuelr r6poae 6u6:rnoréx, nayréen, ruuoreàrpoe, VI. Rispondi alle domande.
cra4u6Hos? 2. Cr6nrro r y6poae reàrpon H xax oHÉ xa:Hsàrcrcs? 3. Écrr lr s emp i o : Cxdnaxo nem edrueù noòpitze?
.nu n r6po.qe Hucrurjnu? Ecllr ecrt, cx6lrxo rx u raxÉe 5ro uucrrErj"ru? - Eù òedòqama mpu zòòa.
III. Cambia le frasi, usando le parole raHdro, nÉ,ro, sécxo,rrxo. Presta attenzione all'uso
-
del predicato verbale.
l. Cr6nrxo ner sàuefi uàr're? 2. Cr6.urxo net orqj'? 3. Cx6mro fler
cccrpé? 4. Cr6nxo rer ràureuy 6pirry? 5. Cx6mxo rer nàureuy npj,ry?
Esempio: Ha eéuepe 6tinu cmyòéumu. Ha eévepe daho uxòzo cmy- 6. Cx6mno rer er6 cecrpé (er6 6pàry)?
òéumoe. VII. Rispondi alle domande.
(a) Mn6ro *
lisempio: Koeòd ou uaquuàem pa66mama?
L B 5ror'.r rcn!,6e sucrynà,ru noSrsl u nucàrelu. 2. Ha séqepe 6Éau B òéanmt qacde.
géayurxr.r. 3. Y uac 6Élu apyrrh. 4. y sux 6Énn AérH. -
l . Koraà na.rnHàrctcc zanhrus B yHuBepcnrére? 2. Koruà xoHqàrcrcr
(b) M6.rro raHirHq? 3. Korgà su o6ri.rHo sànrparaere, o6éAaere n j,xuxaere?
l. B_ rdpoae 6Énu rocrÉHurrbr, uaru:ÉHu, nàprx, rrlyréu. 2. Tarrl ,1. Koraà orrpuaàercx u t<or4b raxpunàercr 6u6nraoréra? 5. Koraà
_.
6Éttu 6olrHÉqu n nonux.nÉHnKH. 3. Tyaà ilafr àer66ycsr n olxpuràercc H xorgà rarpusàercs nonuuÉsuxa?
rporuéfi6ycrr. 4. Ha erop6u sraxé 6Ému aytuidpnu u-na6opar6puu. VIII. Fai I'esercizio, usando queste parole ed espressioni: nlrcc (nixyc) -. rpigycoa,
(c) Hécronrro cntrur c6.nnue, Écxoe xé6o, xipxuf,, x{pro, rénauù, renr6, xo,r6gnuÉ, x6.noqno,
oilruuuf, (c"ré6uÉ) rérep, naèr aoxas (cHer),
l.3aecr Fiayr o6u1exÉrur.2. fl
ssgr ra3étr u xypuànu. 3. On
l. Descrivi il tempo in una giornata invernale, usando le espressioni
nonyu/r.n noaàpxn. 4. Ouà nonyvÉla nÉcrua Hs A6rn{a.
irtlatte. 2. Descrivi una calda gioàata estiva. 3. Descrivi una piovosa gior-
IV. Completa le frasi seguendo I'esempio. rurta autunnale.
Esempio: B_6moù rcLyuame oòad oxnò. B imoù rcLuname mpu oxaà. IX. Inserisci I'espressione apyr apfrr nella forma richiesta.
B 6moù ruiuuame matizo tixon.
l. Màpuo u Onér.qasH6 sHax6Mrr ... . OHÉ qàcro sÉ.q-sr... B
yrrunepcnrére. Jlérou, rorgà MàpHo yesxàet ua pòauHy, oHÉ o6Éqno
rrriruyr ... . Or4 scerÀà aj'uaror ... H qàcro npxmamàrcr ... B reàrp, n
kil1lo, Ha cTaAHoH.
?90 291
2.luua n HfiHa nogpyrn, oHÉ nosHax6MHJrucb ... aasH6. OnÉ .{àcro rurepaqipy souèr H6sufi 6onrur6fi raaàut §enÉucrufi nucàn
ufitsr... n uncrHrjre, vàcro ncrpe.ràrcrcs ... H BcerÀà nouoràrcr ... . /{ocroéacxor'ry: «Balr npànqa otrcprira xax xyA6xuqry... I{enrire xe Baru
' H ocraBàùrecr BépHEIM u 6j'aete qréHol{
/lap
'B serllrcHlu nncàteneu»».
X. Analizza il brano. Inserisci i verbi adatti, ricavandoli dal testo «.{6rrop Eréxa». 1847 roaf Aocioéscxufi'cran penolrcqu6HHoro xpyxrà
M. B. flerparuéecxoro. Bcr6pe ,{ocroéacxoro n 4pyrÉx yvàcrunxor
,{6rrop Eréna ... s caHar6pnr Ha Céaepe. .(o.r pu6axà Enéna ... xpyxxà apémonànu. ,{octoéucxoro npunoBopÉrn x cruèprnofi ràgus.
néprnu rpau6rta uap64uocru xàHru. Koraà Eréna ... e ur6ng on6 br6 npnrésnfi Ha uécro xÉnHu, no s nocnèAurolo rrrnHfry npr.rronòp
xoréra ... arpoH6uola. Ho nlànu eè .., oHà pe$É.la ... uéAurou. Eréna 'raMeHEJrH ApyrHM: qerhlpe roAa KaroprH.
... rux6ny u ... yuinrcr n r6poge. Cefi.Iàc Eténa gércrufi npau tlerÉpe r6aa,(octoércrurÉ nponèn Ha xàropre H rflrb ner s ccÉrxe.
caHar6pnr. OHà ... Aeréfi. - 'I6mro a 1859 roaj'on nepnj'ncn n lletep6i'pr.
qITÀTITE Co CJIoBAPÉM CrpaaàHua irioaéfi Ha x6topre, rqe norH6àror «nap6aulte cÉlH,
yrr.r(r, ianànrn»», ,(ocroéacrnfi onucéuI s rHlire «3anficru na Mèprsoro
292
i
UNITA 26
te.nxÉre, rar non in altro modo che, non
senza pari/insuperata diversamente che...
coutrÉarxo-ncl xo.norÉqecnrf, socio-psico- <<YnÉxenuue r ocropd.néHnue» «Umiliati
logico e offesi», titolo di un romanzo di
n6ncru ao6pi lr nplBAbr ricerca del bene e Dostoevskij
della verità Bcrarb a pnari.nroaéii ... entrare nel novero
rarepuriru rpyg portare a termine un lavoro di quegli uomini
3a.pàuus r( Térccry
[oAroToBKA K I{TEHI,IIO
YitnanÉrsca | ,tet$,? stupirsi, naraÉHxe nome
yltnnÉrscr I meravigliarsi di ... nporpÉruurf, trasparente
rpj,nna gruppo; comitiva rcoÉnbr asfalto
l6.lHo esattamente npnrérue vocazione
lréceuxa canzone, canzonetta plÀocrr gioia, felicita
nc.rr6auR melodia 6eal disgrazia, sciagura
rrr]loaurirt
ll0lloJulltTb I
umo? eseguire a6ace completamente
I - rlaeqrlrucn om uctd? guarke
lutrrrcs;f registrazione, incisione uocroadn lastricata, qui nel significato di via
nutrtCbrBarb
lllltrlcarb II qmo? registrare
-
oreqecTBo palfla
l().1
29s
miurÒr ocroairenr uee6? fondatore cqéHo palcoscenico
m)" y.rÉcrnorarr a
.uèu ? partecipare rprire.nr spettatore
Oué r: À{prnn rynr, Mipnol B+rpt n&rcponr ru 6ul n6xa? co3ÀaHrle creazlone ocemÉpno universalmente, in tutto il mondo
co6rp{rrcr | zoet
YC p"ql Het, r {Err xa rer.repc. | ^ riunirsi
unirsi n6moqu assistenza
co6prirucr nlprrr parte
OrC r: He mrÉu? xya6xnrx pittore ser secolo
M n,f_"
:..*:l_le
-rrJfl
e,r*u notrrororfnerrunoru $arya rrÉra. Eun xpfnxuil importante ponu ruolo
plcorcil npSr y.punrturor, -xopouò
Il__11lt11;ta -f xix ouÉ
o6paroa6nne istruzione orpdmuuil cnonne
nyui-wxt, sqrb oH* r lvlocxn'ekii* rd;d;fi: o6par6oaHnufi istruito, colto noaaépxra supportor aiuto, sostegno
^ TEqIr
Oai r: Komlépr 6ua xoodurnf,?
c rporirenucrno costruzione
urxp6xrfi. largo
parn{rre sviluppo
Mri proj AÈ FÉ* us6m cffixÉD, nécer n fiae plccnrc xmdarrtle tlr+ Énocrb giov inezza, gioventù +**
rucxfccroo arte
yÉn. mr ,*
nfoiror.cr5tfoiroo, xeaérnen aop6ra ferrovia
^ r: 4A "*py"*
rJaé mm ru eqè mx rÉaca? "eÉ "onpfoilA;rf,d4". ltétttre canto
oauàro però
rpyr rrrcpécos cerchia di interessi
a l6nocru da giovane
Md puo: Cnoen6 eocèaa. ArupÉr.x nleyruex nr nÉucf, rpfnnu. Ortt noÀnrocr6snuf, dei dintorni di Mosca ar6ar xcrfccrae gente d'arte
rfrre moopri.rn, yro uéqcp ior6urrf,.- rméure proprietà, latifondo a .rrc.né apyrÉx tra altri
lpamarfpr drammaturgo orrpuiru ra.nirr scoprire il talento
Oad r: Trr scg nonnxf,n? ntilop autore xrp{rr I po.lr c qè.abnl(xt interpretare
MÉ p,xo: tlsur pcè. Mng &lecb nonpirxaacr qlni néctr. ne ndmnro .rrlcrurrÉ privato I
crrrpitu un ruolo
TD{Ho, rax oxl uanrrràlacu. I(ffiErcr, r<I\f,of, Ao6àn»1.
'r - --- Òrepa opera Hec.nyrif,ro non a caso
O r d r: M6:rer 6rrrr, «lléoerna 06 Ap6ere»r? rrnqrndrcu1lrf, principiante, novizio nolryrÉrr EetsiHxe essere chiantato
rMeHHo preclsamente, esattamente «cepé6prnsrf, seKn secolo (eta) d'argento
Mi pno: Ac ry I* cTrs o roirr .rrò oH mernÉ ff1ff nro6Érr Ap6rh.
_ A rro nanncin lry necmo?
oré r: H cno,à x uen6rnlo xanusdr Bau òqeHr xqp6,rrf, nofu Eyn*r
oxylurÉna v rgro un61o xqp6u,or néoant oH oi ncnùrfn ,* nqq
nmlpy. Y xerft ecq eÉ ran:rcn. IlpnxogÉ,
senrcÉru, .rro norpÉnrrrcr. "o."*,rairui.
ùtraiil
Mdpno: Cyaordmmareu! TEKCT
Sulnnr x rÉrocry Pj,,ccxue ueqeudmot
I' He roldur rtrm 6,a.ufgm?. Km_ ..rqrnfu lron
norpÉurmr mmf rcio nrnrctuiiyiiÉc;-ro? ----'
ne Éqcpc? IftÉr nÉcnr B l99l roai s Mocxeé
2. nponrÉtfuco4rtror m nCcr*i Syalra orOanrdrtl xfléocnn o6 Ap6Ére o'rMeqalH cTo [tTbAecrT JIeT CO
'. 71rrx poxgéHnr pj,ccxoro npor,,rÉur-
Th re'rèul, rex pexq crÉnnoc Harsls$e JrclrHHKa u ueqesàra CàssH Hsà-
H npoepAucn acSànr,r, xir u pcroÉ soÀA- roBHrra MàMoHrosa, rcor6puù
Sx, Aq,6nt mof, Ap6ia ru xàd npnrÉuue, (r.renu uu6ro c,qénar 4nr parnfirHr
Tu r pf,.uocrr lrofl s xofi 6e,AÉ (..J pfccrofi xynrrj'pn.
Orruo6òsx rroèft r6ncc te nilrè.nmltce, Pj'ccxue 6oràrue nrolu 6Énu
Còpox rÉcrq myrfrx xocmrrix rno6i. t'r,;eur qe4pri, ouÉ crp6nnu 6oxs-
Ax, Ap6àt mof, Ap6àa ru mofl orÉ{eslxo, uHrlbl, IIepKBLI, npHIOTbI, IIIKOJIbI,
HrrorsÉ .qo moruA-nc qpoÉrÉ rt6i. r',ryréu. Ha csoÉ cpélcrsa crp6unu
ropo4à Ha YpÉue, n Cu6Épn, Ha
rroÀroToBnA qrÉnmo i (irnrHeru Bocr6«e.
rC
Cp"a/r plccxux Kynq6e H
rpoxÉrurcrrrr indrutiah rÉxptrf, gflrerosro rrpor"rsrurneHHHKoB 6É.rro us6ro
rnurntr mccauto rprÉr arilo, rifugio Mcrleuàros: 6pàrrr Tperrrx6ou
oorÉrrr rviluom cpcllctir -
brlrrrl ricco " mÈ.?,,
cpcrÉ noad? *"dI tra
ocrrosàrerN Tpersrx6acrofi rale-
6éuul povao ryrÉr mcrcrntc
I ,lpÉlrn,vir dcl ctrrfo di Moocr.
C-'àssa HsàHosuq Màuouror
296
297
'faa6uns réncry
pén o MocxoéI, Cànra Tuuo$éenuu Mop6ron, ror6prrfi yvàcrnonaa n rc
co3Ààxur.r Mocx6scrcoro Xya6xectBeHHoro reàrpa, r.I uH6rne, uH6rne l. r{ro aur yruà:lu o plccxoru ueqeuàre Càsse Màuourose? Kora6 ox po.qÉacr? I.ae
gpyrÉe. B a6r'ae Mop6soaa co6upàurucu arrèpu, xyÀ6xHuru, nncàrenu. y'rirtrc*? Kaxriu crpoÉten-scrsou 3aHuuencr? Kouf nortroràn càsBa Màuoxroei Kaxor rearp
orr ocHoaàn? Fle u xorlà? KoÉ npnrlacÉl a cuohreàrp?
Er6 aor'r 6ur qénrpor'r xynrrj'pHofi xÉsnu MocrsÉ.
2. Kaxoe xa:nàuue noryuÉna pfccxar KynÉrypa saqàaa xx aéxa? Kro curpà.n 6onrur!rc
HssécruHr,{ rtleqeHàrou 6ur n Càssa Hsàuoguq Màlaonros. Càsna pt»rs a parafirxr pj,ccr<oÈ ,.yrrripni
Mànrouron pogrircr s cel,Iré rpfnuoro uportrÉrureHHura. Er6 oréu 3. PaccxaxÉre o6 u:sécruou ueuexàre nàrueÉ mpaHÉ.
:aHnr'ràlcs crpoÉrelrcrsoM PoccÉÉcrofi xerésHofi 4op6rH. CnH
npogdrxnn léiro oruà. Ho xpyr uurepécon Càsasr I,InàHoruva,
.{enoséxa rcynrrypHoro n o6par6naHHoro,6rtr 6.reHr urHpdruu. Yxé s GRAMMATICA
ronocru Càssa HsàHosHq yueràrcx ucxfccreou, ruf:srrofi, ueqràn
crarb reBq6r'a. fl6cne yvè6u n flerep6yprcKoM rdpHor'a uucrut're u
Kor6 ou ocrpérul ua aé.lepe? «Chi ha incontrato alla serata?»
MocKdacxoM yHuBepcurére uoro4dù Màrrrouros noéxar s Hràrnrc. B - Cnorix Apyréfi ur MI'Y. «l suoi amici dell'Università di
Illrànuw oH 6pal yp6xrn néHHc. Oauàxo crarb neBrr6u ou He cMor. -
Oréq xorén, vr66u cbrH rpoAoJrxàn er6 4élo, n Càssa nepHyncr n Mosca».
PoccÉro.
B PoccÉu Màrr{oHros saHnl,réucs crpoÉrerscreou .fpocnàscxoÉ
xeréguofi gop6ru. Ho s ,(6À.{e er6, xar x s A6Me Càsssr Mop6:oaa, L'accusativo plurale dei sostantivi
co6lrpà,.nHcr nÉ.qu ncKiccrBa: .nucàrern,.xyAòxuuru., aprÉcru. B er6
rroAMocKoBHoM I{MeHHH A6pàrvrqeso xullu u. pa66ranu HgeécrHrre All'accusativo plurale i sostantivi inanimati hanno le stesse desinen-
pj'ccrcue xyldxur.rru: BÉrrop Bacueq6r, LlmhPénuln MnxaÉn Bpf6e.nr, zc del nominativo plurale.
BacÉnlrfi flo.uéHon, BaneHrÉH Cep6r.
KpfnHufi nporvrdruueHHHr Càsna Màuosros 6[,rn qenoséroil{
yguBrirerbuo raràurrtusut',t. OH 6un n nesq6Ì"r (y uer6 6un nperpàcurrfi Nominativo Accusativo
6ac), n crjurnropou, u noStona, u gpauarj,prorrr. B er6 Aoltàurueu .ffo? (che) cosa? uro? (che) cosa?
reàrpe n A6pàr*.ruene e qucré apyrÉx nr,ec cràsr.uru n nrécu MàilaoHrosa.
Hepègxo cau MàuoHror urpàr s csoeM reàrpe. AOMa aouà
B 1895 ro4j'Màuonroa orxpÉn Pfccryro uàcruyrc 6nepy. B 1896 My3eH My3eH
rogy orr upyrmacÉn s csoÉ 6nepy Ha.{I.IHàIoqero neaqà <Dègopa caHaropr.rH caHaropHH
Illarinmra. reàrpa [Ia.nÉnnn cos.(An sce csoÉ
I,IrrleHHo Ha cqéne Sroro OKHA OKHA
ocuosHÉe nirprun: LIaàHa Cycituwuaz, EopÉca logyx6ea3 n apyrÉe. 3ro norÉ fl, ailixy noni
MàuoHron orrpsin rpfirenro orp6ruHufi raaàHr lllalÉnnua, nou6r 3AAHT,I' s&irntrs
uoroq6uy <Dèaopy crarb BceMÉpHo nraécrHblM reBrr6r'r tDèaoporrr AepeBHH 4epérHa
lIIarÉnnuuu. reTpaÀrr reTpaAH
Ms6rue xyA6xHuxr.r rouqà XIX XX sérca ncnouuHÉuln, ayÀHropHH ayAl{ropHn
-Ha.{ara
xarj'rc ponb B ux xhxtu curpàla n6r*loulr u no,qgépxra Càssu Mà-
MOHTOBA.
Poar pj'ccrux ueqeuàroa a xynrrj'puoil xÉenu PoccÉra serurd. He
Sostantivi animati all'accusativo plurale
cny.ràfino pj'ccxaa ryirrrj'pa Haqàna XX séra nolyvÉla sasràHue
«cepé6prHufi ser»» (n6c.rre <<gon6toro»r nj,urnHcroro nérca).
Nominativo Accusativo Desinenza
I Epri^o, Tpemc*«iau: Ildcet Muxtiùnoou.t u Cepzéù Muxdùaocuu, katelli xro? chi? mor6? chi?
TretJakov. Pavel TretJakov (1832-1898) e Serghei TretJakov (1834-1892) collezionavano
numerose opere d'arte russa ed europea. Nel 1872 Pavel Tret'jakov costrul una galleria per la cTyÀeHr cTyÀeHroB -oB
sua collezione d'arte russa, e nel 1892 ne fece dono alla citta di Mosca. Anche suo fratello offrl
alla cjtta la propria collezione d'arte occidentale. orért OTIIOB
z lladn Cyainua, Ivan Susanin, personaggio dell'opera «Vita per lo zar» del compositorc
russo^Mikhail Glinka ( I 804-l 857). nHocrpàueq uuoctpàuuen
5 àoptic foòyxtic, Boris Codunov, personaggio dell'opera omonima del compositore
russo Modeste Musorgskij (l 839-1 881).
6par--6pàrre 6pàruen -eB
298 299
Aggettivi possessivi all'accusativo plurale
Nominativo Accusativo Desinenza
xro? chi? xor6? chi?
Nominativo Accusativo Desi-
rOCTÈ r0creH qrn? di chi? qrnx? di chi? nffiza
Bpa: BpaqeH
uoÉ ì Oparb, uoÉx ì( oparÉeB
I -, -,
roBapr{u roBapHrrlerl
Apyr-Apy3b.'I APFCH ,
HAIJIH )
,
HAIIIHX )
-I|x
cbrH---cÉIHoBb, CbIHOBEII -eI|
uarr-uàrepn MaTeperl
ÀeTH AETEH
Aggettivi dimostrativi all'accusativo plurale
NIOAH nrcAerr
poAHTeJrr{ poÀHTeJrerl
ze identiche.
ì00 30t
] Gruppi verbali 4. OuÉ clyurann Sroro nenq6 no pà.qno. 5. OH xopou6 :nàer Sroro
n't o,r o16ro apxurérrop a. 6. fl, 6qeHr
qnràt I (a) roropfirr II alternanza "uro6nro 5ro ro n ucÉrel s,
lanricuna'ru ncn6rnnrt (a) (b) Esempi o: Oud ucndnnuta Bi,ccrcyn xapùòrry "
(a) Esempio: On ecmpémun ceoeeé òp!e9. cr'6 (eè) :onfr ...; eMf (eÉ) cr6.nrro Jrc'r; potrtracn zòe?;
Ou acmpémut ceoùx òp!séù. rrocryurilr n urKoJry
t'r'b B zòe/ KozÒa/;
rux6.ny zÒe/ or6utnlu utrsoJty,
xozòei?; oKoltrtfi't'r, lloclynrirr, Ba
ulr6.ny, troc"ryfiItrb
l. OH qàcro scnoltnuàer croer6 6pàra. 2. Ha ocraH6sxe oHà lul('r il tyryr (B ylluBepcHTeT)
ynuBepcnrér) Ira ra16l"r (p:tNyJil;reII;
ua KaKotl {r:rxyLu;lér'?1 om6u.luru
ncrpérHra 5ry aénouxy. 3. A eulè se sli,qen udnyro yurire.ntnnqy. u r(' r u r y r' (ylluncpcur'ér); cra'rb xa.v ? ; 1ta66't lt t,,,òa /) rr, t t')
Ke.v'!
102 303
lX. Inventa dei dialoghi seguendo gli esempi.
3. On nocoséToBaJr ...
(a) Esemp io: Mdpuo He npuHéc msoù ilcypHàn. 4. f,ue sauérul ,..
- Illtcmt npuaecém sdempa. 5. Mu peuÉln ...
- 6. OH noayuÉn...
l. Tànr ue nogsouÉra eMi. 2. oH H€ rrar,càn cecrpé. 3. onfi ne 7. Tu u6xeun ...
rypumacimu onéra. 4. oH eulè He nor4pàrnr ux. 5. osÉ'ne noéxaarl
Ore s 6onrnÉqy. 6. Ou ne AaJr MHe rroÉ xnÉry.
r 8. Ou yuéer ...
9. Os snàsr...
(b) Esempi o: Mue ulcrcuo_esama e 6u6nuomérce cnoedpt. l0..fI se 6oÉcr ...
ll. Mu xorfiu ...
- Ilonpocti Bùwnopa, rycmt ou meb,taèm. on uòém e 6u6
fluometq). l2..fI ncryemn...
13..fl rcrpeuracr ...
I. ufxno
MHe
-(AsapéÉ lalér rrcynÉrr xré6a. 4. Mne nj'xuo B3xrb I 6N6nxo- 14. On B3rJr ...
r,raraaÉH.) - rére Sior yré6nux.
2- rasersr. 15. On uoroxfin ...
;1:y:i vnÉrr (Haràura 16. Onà nocrànuua...
_ (O{e.r u,qèr n xu6cx.)
- "Aèi;6;d;oréxy.)
S. Mne nj,xuo nepeeecrÉ iérct nosécfira ...
Mnerrfxxo cragàru Anr6- - ," rrajr"É".*fi;*i-.
17. Olg,it
3.
-_- _yy o6 srsàì,reHe., (HÉna snàer uraarlncxuf.;
18.
19.
3arqp6fire, noxàayÉcra, ...
Y sac ecrr ...?
(MÉura ugér x Aur6ny.) O. g xo.rf orKpirrb&re 20. IloxaxÉre, noxàuryficra, ...
-(Onér cutnr y ornà.) 21. [ifire, noxàlyficra, ...
. [.lnserisci i verbi xqrÉ, xqnÉrr, éxarr, érgxrr nella forma 22. Cr6nuco m6rm...?
adeguati.
corretta e con i prefissi
TIHTAffTE CO CIIOBAPÉM
B nocxp_e-céHbe M6r ... rà ropo4. MH scrÉutn pàuo, a r g qac6s uu yxé
... lrs A6rua. Kor4à Mbr ... K ocràndnxe, raM Hac
i*e *oar" apyi"*. Iluaimcn4 noim, necéq
Mu cénu n arr66yc..n ..., na soxeàu. B 9.rac6sin", oiil, "a*"
yac Mbl ... 4o nàurefi cràuquu H ... H3 aar6ua. He.sarex6 lontàno ";6Jil'.icp*
oiiffi i(aoàfirc nonnuàrr apyr apfra c
da) cràuqnr.r 6ur rec. M, ... B rec. Mu l6nro B ,vrir, ;-r;;: n*r nonycn6aa,
qac6s Mbr ... Ha cràHqurc. Koraà Mhr ... tlro6, ouru6rirruxcb pa3, re ourx6frrrct
Ha'cra"qri;, òir* qac6n. Àd; crr6Ba.
flon6fi MLr ... B 8 qac6n. Tenépr uu peuÉrn *ai*lo.-r-o"*iéìér". ... ,6 /[unàfire xxrÉ, Bo scéu apyr Àpiry
ropog, ... r nox6gu. noT araJl,
'l'ou
66nee, .rto xnsnt xop6trac ra*àr,
XI. Inserisci correttamente i verbi ne['aspetto appropriato. E. Orvòicdaa
l. 3aàune H6soro uripxa... rpn r6,qa. cmpoumb
Hàrue o6ulexÉrue ... HegàBHo. nocmpdumt
2. Cx6nrxo npéueuH Bbr ... K rrcàueuv? Hrr,tr Eynàra OrqygxànH rrru-
zomdeumacn pox6 usrécrno. Er6 rr,r!.qpHfi H
On nonyvÉJr n.flTb, norouj, vto xoporu6 noòzomdeumrcn
x s«sàueny. lr66pufi talànr Aarn6 u np6vxo
'rrsoesàr nro66sr H npnsuà-
3. 3nrra6fi uu 6j'aeu ... r"pu gxgàì{eHa. còaedmt l'oJrbHocrl .rrrràrerefi u cnj,ua-
Ou yxé... Bce ersàLreHu. còama 'rcnefi He r6lrxo y Hac B crpané,
4. Cruxfi Storo uo5m.ràcro ... ua pj,ccrnft rerir. nepeeoòilmo uo H 3a py6ex6r'a. 6yl6r Orcyaxà-
HeÀànso ... uocaéAsrcro ruÉry èi6 cmx6p.
5. O6Éuno, éctu n ruxo:rcj' ns a6Ma r 9 .rac6n,
nepeeecmù rrn .-
nucàrem, noSt u nenéq, uc- E. UI. Oxyaxàra
ycneadmo rrr»rnÉrem néceu, ror6pue on nficaa Ha csori cruxfi. Er6 rHÉrn
fl ... Ha 5rm arr66yc.
rrcpen6grr Ha uu6rue ssHrÉ ufipa, ero nécxu snàror n nro6gr lÉau
Cefi.ràc s sÉuen n6ggno lr He ... sa ser6. ycnému cirruux pàsuux npoSéncufi n Haqnouiurruocrefi.
XII. Completa le seguenti frasi. PoaÉncr Eyràt Oryaxàna p Mocrné 9 uirt 1924 r6aa. Cer',mÉ Eylàra
xu;rà na Ap6àre, xor6pufi cml nor6u rér'lofi ruH6rux er6 crux6s H
l. Kro c6g,qaa ...?
rrécen. 34ecr, na Ap6àre, Eynàr poc, urpàa n ap6ércxnx 4nopàx u na
2. f ae rr,rorj' npr.rurlKHyrb ... rrclo xH3Hb 3anoMHHJr yJrr,rrlhr r{ IIepeyJIKH cBoero AeTcTBa.
304
r Kouà Ha.raràcr BerÉxac Oté.recrseHHar nofiuà, Eynàr yuén nr
Àeniroro ruràcca ao6posdrsqeM Ha QpoHr. Ha Qp6ure oH 6ur rsxer6
paHeH.
O
fl6cre sofiHÉ Eynàr Oxyaxàaa ox6H.rur Sunonorrlxecrnil
$arcylrrér yHnaepcuréra, pa66ral
peAaKropoM.
cna.{érna
3ulnnr r tÉmy
l. B rextlx ttocr.6sxxr nyréu 6rur
Mlpro? lSd OrÉr nprrnrrulr MÉpno?
O lo*' nÀùnHrmt*ifi rc.oDtr?
2. tho ru ldsrc o $fuirnx Hu-
Edc PÈprcE r CumcÉc l[fns?
t- Km ro no(lfr..rt nfuuc? h'
co*ro xtrr.
1r
Tperrrx6scxaa rarepér
C. Pépnx
[oAroToBKA K TITEHHIO
ucropi.recrcrfi storico *** t nho ffmrJù ftmcrrrrrriirmlrr, RÉridr Nifohi Kofistf,iooviÉ (l87'l--l$.{?},
xcrj,ccrao arte rnrom*o ;inoc. rfuloloc rcrhorc nrsio. Fu rrn dci li»ndxoci dcl mnimmo ger h rutcll
xya6xunx artista, pittore dcr qnnrmati srrltrrli. Trusrc jli ulimi enni dclh lrl vitr in lndir
ll_cropÉvecrnfi nytéii Museo storico
Ilocer1,rerb vrsitatore Myréfi rcrfccraa xap6aoa Bocrdxa Museo ' Npr* Clrrmrdt llmqrdrtn, Rcriclr Svjrrchv Nitoficviè t 190*-1991). figlio di
xrprÉua quadro, pittura ' Nitohj. E un noro picort. \Itncc lrvorò in lodia- Sie Niko§ ctr §vf*odrv rsm molto un*i
di Arte Orientale c rlprtafli in Rurci* p**c rl ryrlc mno *mpm ctrti hgrti.
308
30s
IIoAroToBKA K rITÉHr,r0
[] Tpersrx6acKoÉ ranepée H PiccKoM My:ée qàcro 6ureà]or BÉcraBKH
rlcpeiroK vicolo rrrcsqenérnrfi millenario, di mille anni KlprÉu H3 pA3Hbrx My3éeB crpaHÉ. B ro xe BpéM, B pà3Hbrx ropoÀàx
KrpnÉq mattone
rocyAipcrBerlHbrf, statale
ltKOHA lcona l\rccÉu H He r6nbxo PoccÉu qacro opraHrl3ilor sÉcrasru KaprÉH H3
noprpér ritratto
3fl aMeHriTbtÈ famoso, celebre cer6,qrrutxxii odiemo /lByx KpynHéfiwnx My3éeB,MocraÉ H [lereppip.a. Ha rarcÉx sÉcrasxax
co6xPirr II wo?raccosliere 4nopéu palat,o M(ixrro rro3HaK6Mr,rrbc, c 6oràrofi «ynrrj'pofi H r.rcKiccrBoM crpaHbr.
coopaTb " rpfnxurf, grande
roluréxqne collezione xpynn6fiurrù il più grande 'lr4dnrq
nponraeléune opera, lavoro npeacraaléxre o qèil? o xo,+t? idea, com- K TéKcry
xÉaonncr.,f pittura prenslone
apeaxepfccrnf, russo antico n6.nuufi completo L tlro srr y:xà.nu o pyccxux r'ryrérx? Karùe euré pfccxre myrén asr rnàere? 6ursà,'rn ,'l.r
cneuri.nuxufi speciale uen6nruÉ incompleto pj,ccxnx uyzétx? 9ro noHpàar.uocu oau?
rrr,r rr
ra.nepér galleria oprauntoairu umo? otganizzare 2. KaxÉx piccxlrx xya6xrrron sur:Hàere? PaccraxÉ're o rtux.
uilreqirenunurf, eminente
.3. llpo.rnr6frre orpÉsox n: cruxornopéHur noira K. l]arruréuxuHa «Hen:eécrHurÈ
P1"tÉ I crescere \y/rcxl{HK».
BblpACTrl
I
Aono,nnÉrs l,amo?comDletare
raprriHnar ,"r.f" larrlria ai quadri, pina.
coteca ...Heu:eécrubrÉ xyA6xHHK AaBHÉ[rHcro r]éKa
trononBllTb I
Moxer 6Érs, oH H3BécreH, Ho B i3KoM Kpyri ---
' ttocÉrr rtv,c ,taè? xoaci? portare il nome
coapeméuuuf, moderno, contemporaneo, Irouf,rrllrr rcrfccrna (ryauriprr) monu.
aftuale mento d'arte (della cultura) Hanucitst Ha xoJrcré oH noprpér qenonéKa
rrcnorriqnr esposizione, mostra npoxraeqéuxe rcrj,ccraa opera d'arte Tar, vro rJra3 or Herò oropBàrb He Mori. <...>
lnaxdrur-r 1 xoz6? c xerv? c,reil? B To xe apéur allo stesso tempo
norrar6mnrr I presentare, far conoscere npénrnee apénre epoche passate
.f crorc, flopaxeHHbrfi ncxj,ccrnoM qyAécHbrM.
t{efi s BeKàx coxpaHhncfl orqèrnuBblft cne1.
.fl 6sl r6rrxo Meqràn crarb rar(ilM Heu:sécruurla
I'EKCT |lé-Hn6yar vépe: rpricra-.rerÉpecra Jrer...
O plccxux nysé*x
B Mocraé, a Jlanpj'urnncKoM nepeirKe, croÉr HeBbrc6Koe 3AàHHe ,n3 GRAMMATICA
béroro H KpàcHoro Krrpr,rrà. 3ro locyràpcrBeHHa, Tperrrr6acxar
raJrepé, 3HaMeHÉrbrfi My3éfi pj'ccxoro ucrcyccrra.
-
?ror.rr.ryséfi ocHoBàrr ,..18*t- rogf naBgn À,IuxàfirosHu Tperuxx6n,
ttà,aer Mrxàfiros;" .oOrpr.-;"d;;;' oil' ;6p6,
" O xo»r oH Hanucàn aoMdfi? «(A proposito) di chi (egli) ha
boràryrc_.:ryI.r*
!"_:y scritto a casa?))
KoJrnéKuHrc nporcBeAéHufi pj'ccxofi xÉsonl.rcu. B er6 xonnér<rfnn () csoÉx pj'ccnux Àpy3bÉx. «(A p.roposito) dei suoi amici
ApeBHepiccxoro Nqcj,tcrna, pj,ccxoe r."g."r"ò-XMII n russl».
-_nàusrHuKH
XIX-aexÒ;, rrpoprrne.qéHHfl ,rsaécfir,i
ryaoxiuxon c"oer6' epéruèura.
B .1872 roly Tperrrx6n rocipdnr Ail-;;;é;I-*Jrré*u*r
cneqnàaruyrc ranepérc, a, B lB92 ròay nolapÉr .ur"pè*o .Opoai Il prepositivo plurale dei sostantivi
Mocxsé. lI'aaep.éx
MOCKBe. u6cur Ér"ts
anep.e, HocHT ÉÀ,rq csoer6 0cHosàrers,
bcuosàierg, ,u"'"ràr"r"roro
rauèvàrelbHoro
picc_xorg r{enoBéKa llàsra MHxàfi roerua Tperrrrdaa. Nominativo Prepositivo Desinenza
c ràxgsrrr,r 164or'r pacrér xon-néxqur Tpersax6rcxofi raaepén. Eè rcro? chi? o roru? di, su chi?
KornéKrl,ro lononHÉror npourne4éuH, coBpeMé", u, * iya6r** *or. ,r ro? (che) cosa? o qérrr? di, su (che) cosa?
_--_,3-ry=njrÉyr.,Tpersrrc6BcKofi ranepéHrna*6"rinaJiriì.rrlrer".r
Hcropr.reH pyccKoro ucrcfccrna: 3Àecb H pj,ccxar HK6Ha, r,r noprpéT, clyAeHT o clyÀéu'rax
KaprÉHbr pj,ccxofi npup64n n raprfiuu u: ^xÉ:rru nupOau. n *upi*irui OTCII o6 oruàx
uacrep6n npéxHero npéuenu a èonpeuéHnux xyg6xin,ilò, naii^u,ia,rrrr Epaq o apauéx
lrcr6purc crpauÉ u eé cer6ausruHllÉ'Àeus. /l()M o ÀoMax
oaÉu xpynuéfimuia uy:éfi pj,ccxoro ucryccraa _ pj,ccxnil oxu6 o6 6rHax -rl \
-FyeB uerepOypre.. Ou orxpÉlcr g lggg
yy3el roÀi a à.qàuHr 'r'ouàpnu1 o ronàpnuax
M,xàl'rroscKoro aBopi{à. B ràrax Sroro uyrér npousae4éu,r cTyAeHTKa o clyÀéHrrax
.
- 5;;'t;;néxqnu
pj,ccxoro ncxj,ccrna c XI néra Ao uàruero npéuéua. 8", cccrpa o cècrpax
rrarne npeÀcraeréulre o pyccxllx ralàHrax 6j,aer sen6luuu. Kiltrra O KHHI.AX
lt0
3tI
Il prepositivo plurale degli aggettivi dimostrativi
Nominativo Prepositivo Desinenza
rro?
chi? o rou? riguardo a chi? Nominativo Prepositivo
uro? (che) cosa? o qènr? riguardo a (che) xaxrie? Etali? o rarrfix? su, di quali?
cosa?
5ru I o6 irux I
Nota. Al prcWsitivo plurale i sostantivi di tutti e tre i generi col tenra in consonante vnràrs I (a) roaopÉrs II altemanza
o ul o q prendono la desinenza -ax; i sostantivi con tema in Consonante debole o vocale, in
prendono -rx. lon6.nuuru (a)
Àono.rtHfirr
co6npàru :nax6uuru (a) M_)MJI
II prepositivo plurale degli aggettivi norHar6uuru (a) M_)MJT
H6ssre
,t I o n6srrx I
,l -bIx
xoporuHe o xoporuHx r Apy3bflx ESERCIZI
pyccxHe )r
Apy3bs
o pyccKHx ) -HX
cÉHue rerpà4lr o criHr.rx rerpàgrx l. Analizza il testo, prestando particolare attenzione all'uso dei sostantivi e degli agget-
lvi ll prepositivo plurale.
Anòpéù
II prepositivo plurale di pronomi e aggettivi possessivi Arrapéù lÉ6r.rr xÉsonncs. Ou qàcro 6Hsàer n ny':érx, ua
rurlcpécuurx sriCrasxax. .{6rvra y uer6-un6ro rsur o6 [lsécruHx
Nominativo Prepositivo rylt6xunrax, ecrb clàft1u, rcor§prie ou Aélal Ha.p6sHstx uuicraspax.
' Augpéfi ueqràer
Desinenza
quu? di chi? o qrrx?su, di quali?
crarr apxxr?IffopoM. Os r',tH6ro érAnr no crpaué u
'ruu6ro paccrcasàrr- o crapriuHulx pfccxnx ropo.qdx, o6
r,r,iircrl
rr l) x u'rersrypH blx IIa Mfl THu Kax, o eu aueu ri'rulx apx nré.K'ropa
x.
ruoÉ ì-, o rraoÉx I ' Ila eridrcfpcunx itnH s nox6Aax oH. scerlà. c $oroannapàrou'
,
HA[UH
r oparbf ,
o HauHx )
I 6pàrsxx -Ilx
) l(rixitat er6 noé:lÀra (giro, viaggio) Aonoluier AouàurHrcrc ronnérUarc.
ì1.) 313
Il. Completa le frasi seguendo I'esempio. VI. Cìompleta le frasi seguendo I'esempio.
Esemp io: Ouù eooopùnu VIl. Parla di uno dei musei d'arte del tuo par:sc, aiutandoti con lc pa«rlc e lc csprcssioni
',,1lucnti:
Onù eoeopùtu
l. Ou paccxà:unaa o n6soùr cnerràrne. 2. Onfi roaopÉnx
ocuonÉTt, ocnoniTe.nu, co6upils (co6pdls) ro;r.rértlnro,
rurrluouiltnufi uyréft, xrinonucu, rap'rÉua, ucxfccrno' llpon3-
rrr)léune ucxfccrnà, ApéBHee nc§ccrno, conpeuénHoe ucxj'ccrno,
rr r,i craB Ka, xia6xu u x (ra.niur.n u nu fi , conpem éu n u fi ).
7. Onit sanucàaa crarut6 oo uonoAdu npavé. 8. OnÉ roropÉmr VIII. lnserisci il verbo appropriato nella lbrma corretta-
noc.néAnenr ax:imeue. 9. Ou cupàurural o rvroéft cecrpé. 10.
aj'r"raer o cnoèm 6pÉre.
I llo:soHÉ uHe, rorÀà noéAeurr Aou6ft, ecmpémuma
t ... re6h. 6cmpe4amb
IV. Rispondi alle domande usando le parole a desra nella forma corretta. ll qàcro ... er6 s uxcrurfre.
semp i o :
.' 9ro ru x6qerur ...6pàry? òapùma
E
- B xoxtix crypxanax nucdtu o6 Smotvr? - KuÉry. noòapùma
-Stuwnusxut ucypuanax on zoeopiln?
I IleaàsHo r ... c er6 cecrp6fi. 3HAKOMUmbCn
- O06xarcùx
umanaiucxux. ,l -
nosHarc6Mumucn
- 3ro rsoi xnÉra? 6pamu
83nmb
L B rarÉx rasérax 6ru ctarsfi? seqepHue - I{er, s ... eè s 6H6nHorére.
O raxfix ra3érax nu roropÉre? - fiafi nouuràrr.
2. B raxÉx ropo4àx oH no6nsàn? nilcHde Xopour6.
O xarÉx ropogàx ou paccx6sunaa? '' -- 6y{èr yNé ...? sorcpotadmacn
3. B raxÉx aor"ràx ouÉ xunfr? - ou o6É.{Ho ... s 6 qac6s. 3AKpUmbCn
O xaxÉx Aouàx au cnpàrunraere?
HO6de, AWCOKUe
(r - Aa,
Ecnn nofiAéurs s uarasÉu, ... MHe noKynamb
4. B xarÉx pafi6uax rdpoaa ecrr uerp6? cmàparc xre6. Kynumb
O xaxfix paÈ6Hax r6poaa oH roaopÉr? ll scerÀà ... xle6 s SroM naragÉue.
5. B xarÉx gepeaaix nocrp6uru u6ssre urr6rur? ceSepHbre lX. Analizza le descrizioni riportate qui sotto. Rispondi quindi alle domande usando i
O xaxfix gepeeuix onà paccxàrHsana? vrrbi tra parentesi nell'aspetto e nella forma conetti.
V. Formula delle domande seguendo I'esempio. l. (a) Buepà 6Érno nocrcpecéHle. V:rràfire Y APi'ra, r{'Io oH Àénan
Esemoi o: Ouù earcmvnanu e utxònax u uxcmumimax. u,rcpà. Ìtil C*opo xaHÉxylu. CnpocÉre Y APira, qro oH «r6Éqso Aénaer
- B xarcùx?
- rttrÉrcyau).
l.Onfi scnoil{HHàrcr o qpyrrÉx. 2. flpenoaasàreflr
c'ryllénlax. 3. Tu r',r6xemr npova'ràrl o6 irou n yué6Hurax. 4. 2. (a) V nac 6j'ayr arlàueHrt s noueAéJIluHK H B cpéay..Craxirre o6
c;rollà ecrr n c.noeapfx. 5. Mur uàclo ecrpeqàeucr ua léxu ,,.,n. (b) Baru apyi èAer orgslxàrr, r'àr xax y nerò yxé. x6Hvnlucr
6. lìéuepor.a oHà o6É.rHo na lasÉrnsx. ,u rirrueirsl. CxaxÉfe o6 5rou (caaeirr cÀalb :rruiuensl).
-
lt4 ll5
q6cro 6ueàer aàrua cecrpà r.l: IIerep6fpra. Ka«
. 3. (a) V gac Ilo.renaj' oHà rax crasàra? 3aqéu? M6xer 6urr, clyràÈHo, a u6xer
cxàxere o6 Stou? (b) Bor H cefi.ràc aàrua cecrp6 y- nàò n 6r,r'Lr norouf, uro scn6trufira uj'xa. Vl, geficrtitreJrbHo, col1àr na
Craxfire o6 6ror'a (npuerxdrr npnéxarr). rrpàHe 6u.n 6qenr nox6ry ua orqà ua mfi cràpofi soéHnofi $omrpàQuu,
- Ko'roparr BHceJIa y HHx ÀoMa.
4. (a) Kàxaoe nocrpecéure y Bac 6Hsàer Barrr Apyr. Kax ru cxàDt<er A naàusqux nonépua. H renépr, c tofi rranxj,Tbr, KaK uarr cragfua
o6 5rou? (b) Ho cer6gus BaIII Apyr 6.reHr ràn.ar, on He cu6xer 6111r r:r',tj': «Cr"rorpÉ, 5ro rsofi oréq», coaAàr na expàHe cral er6 mq6rr,r.
sac. Craxfire o6 Stonr (npuxonÉrr npuilrfi). Mh.rr.rnr yxé .qi'À{ar o Hèu, rar o csoèu orué, n n er6 4ércxofi ayrué
-
X. Completa le frasi usando i verbi in neretto nell'aspetto e nel tempo richiesti. pogul6cr s6ooe Arg Her6 .rj'rcrro. crtHòsueù nro6nÉ n Héxuocru. Kax
orr ropÀÉlcs caoÉÀ,r orq6u, corÀàrou. Bor 5ro Hacroiulufi oréu! H
Esempi o: Ond qdcmo np.ue6òum ua udwu eeuepd ctina. rurfixà c 5roÈ runnjru yxé ne rasà,racr uànrvury sa6ànHoÉ, uuqer6
.Buepd oué mdxe npueeflé ctiua. uccènoro ué 6rrno B roM, rcar niAarn nroan. BofiH6 cràla ceprègHofi H
crpàrurofi. I,I on rneprÉe wcnrltràt vj'ncrno crpàxa,aa brÉsroro
l. Ouà v6oo npnr6orr uue uurepécxue rnfirn. B.lepà onà ,lCJrOBeKa, 3a TOrO geJIOBeKa, KOTOpOIO eMy BCeTAA He XBATaJIO.
.:. . 2^. Koraà oréq upueaxàer c Éra, oH o6drrHo npun6irr
u ... .3-.f ne uorj' npxnuirnyrri xàpxofi ri<i.61
plepà,ou npuéxa.n u'... A sofiHà ua srpàHe urna.flossfirucr ueuéuxue ràurx. Màurqnrc
lucnyràlcr: «flàna, ràHrn u4fr, ràHru!» oH orqi. Tàrrxos
Mofi 6par Aann6 xnsér sa rcre u=fxé ... . 1.On rrau6ro
piccroro sgurà na nralsixcxufi. - i'-
- --- neper6arr
---r-- - roropÉl
(irirno un6ro, oufi grÉralucr nnepèA u crpenhtu ua nj'urer. Bor ynàu
3ru crarrÉ on yxé ... . 5. Cer6gnr ry1fiH aprurnepÉcr, nor6u apyr6fi, rpéruir... H sor ocràlcr oAÉH r6lrro
ciaÉ.exsàÀ{eu, a O-nér yxé rcé ... . 6. Ko ruHe qàiro npux6grr
oréq, oH naéAleHuo tuèr uancrpévy rànry c rpauàrofi n pyxé.
Cefi.ràc r r6Ne xAy r{x, cr6po oHÉ ... .
Crofi, xe npofiaèrur! -- rpÉrHyr oréq
oré,u n 6p6cr.rn rpanàry.
rpani B Sror
XI. Completa le seguenti frasi. -
MoMeHT B HerO HaqarrH cTpeJlflTb, H OTeU ynrrJr.
H ynaJr.
-saMon.rÉu.
l. Kax sorj'r...? ll. Koraà oH nosHax6À,rvJtcfl ...
KHuoannapàr BApyr Boftuà ocrauosÉracr. 5ro 6un
éu qàcrn.
Kotteu qacTH. Kuuouexàunx sKrlo.rÉr
sKrloqÉr cBgr,
cBsr, H rorAà Méuurun no6exàr x
rorÀà Méutr'run
2. Kax nagHsàercs ...? 12.Ha rcouqépre ucn6lHunu ... rrépnouy pÉay, rge cu1énu gpysri-uanr,{Éuru. Hx r*rnénple 6Éno .srr
3. 9ro gxà.rur ...? l3.,fI yxé npnnÉr... rrcr6 càuuu sàxHur.r.
4. flwe suàro, cr6lrro Jrer ... 14. Cxaxrlrè, noxàrnyficra, ... Pe6Éra, àro uofi oréu! Bu sfitenu? éno uoer6 oruà y6riru ...
5. Mu cuemÉu ... 15. florcaxÉre, noxàayficra, ... -
'rarpuuà.n oH. -
6. B nocnpecéure oufi ug!'r ... I 6. .(àÉre, noxàlyÈcra, ...
Humo Sroro ue oxuÀàu H He Mor uouirr, qro xe upollsour6. JIÉau
7. Ola.ir noéxanu ... 17. On uegà,aHo nocrynÉa ... y/tl.rsrenuo cluorpéru na uàarqnxa H raorrànn. A oH, cuu corAàra,
8. .f aasu6 ne sÉ,[eJr ... 18. Ou yxé on6nun.ir ... xrrr6pslù AasH6 norfi6, npo.qonxàu Aorà,susars csoè. «BH xe rrl4emr,
9. OHà rynrina... 19. Er6 oréq 6Hr ... /r'r'o
uofi oréq! Er6 y6imw»>,- roropÉr oH H He nounuà1, nouervrj'nÉgu
10. OH no:noufir... 20. Eè 6par cral ... rrc ropgÉnucr er6 orq6rr,r raf< xe, KaK oH.
H rorlà cocéAcrcufi Maar.rÉ[xa, rux6muN«, népnrrnr peurÉn cxasàG
qrTÀfrTE CO CIIOBAPÈM cr,aj'npàn4yi .
Aa lrro se rsofi oréq. tlro ru xpnvÉrur? 3ro aprficr. He répnrur,
- y phlu-t<unouexàuura.
crrpocÉ
Conòaméaox
Ho runoÀ{exàsrx naorqàa. Brp6cnue He xoré"nu luuràrr uarrvÉuxy
Orqà csoer6, ror6pufi norÉ6 ua $p6nre, Anaa6éx se cr'6 r6prxoÉ u npexpàorofi uffrÉsnr.r.
Her, 5ro rrloìi oréq, uofi! rpoÀoJrxàr cor4arèxor.
- Kaxofi -
rsofi oréq? Kor6puÉ? Hà.Iar cn6purr cocéAcrxfi MarIÉ-
Asar6éx cs4él c uàreprrc u ufncrroraa, rax oHà r:4pàrnnaaa, «or4à -
,rfiura. -
orpàNe ctpenÉnn. A er'ry 6Éno He 6.reHr crpàurHo,
crpàurNo, urioraà
unoraà aàxe
4àxe néc
néce. On ruén c rpauàroil Ha raHK. Tu pàane He srilen? OH ynàa nor
xorgà nà.qanr.r Saruricrn. A xoryà nàAaru Hàruu, euj'xasàinocb, irro rurl-
nm6u ncrànyr. H r.aàrnr.rur ynàa r6uno raK, KaK ynal er6 oréq. OH HenoAslixHo
Bofinà urra. Tenépr ua srpàxe norsrirucr aprururepÉmhr. Hx ,tL:x:ut nepeÀ SKpaHoM.
ceMb rreroBèx. O.qÉn ug nux vèpnoron6cufi, ue6o.urur6io p6ma,6rul 3pÉrenu Hes6[ruo sacMeir[cr. A on aexà1, rar y6rlrufi, H He
nox6x na pj'ccroro. cucÉucs. HacrynÉna ser6nxax rnruuHà. Hryr zce ynÉgenu, KaK K cdlHy
H napyr uam r/rxo cxagà,aa: urJra Marb, cx6p6uaa u crp6rax, s rna3àx eè croinn crèsH.
CuorpÉ, 5ro rsoÈ oréu ... OHà no,qHcrà cÉua:
-
3r6 311
,-.,4 'ltltÉrrq
IIOHAEM, CbIHOK, NOHACM. JTO ObIJI TBOH OTCII, THXO rc rércty
oHà -euj'H noser6 er6 sa co66fi.
-
H r6lrxo renépr, anepndte r xfi3Hu, uàaruury rapyr cràno l. Paccxaxfire rcr6puro, xoropar npourouuà c uàrurrou, cÉuou corgàra.
2. Kax nu afrrraere, noverrrj' narr cxaràla cÉHy, uro na rrpàre ox nÉAur csoerd oruà?
so u 66lrso. T6mxo cefi.{àc oH n6urn, .Iro rHà'{Hr norepÉtr 3. tlro sur sràere o rropoÉ r'rrpoe6fi sofixé, o 6opr6é coaércxoro xap6aa c seuéuruu
Err,rj' xorénocr nlàrarr. OH nocuorpén Ha Marb, -uo osà uo: rlutttrù:uotvt?
Morqàyr n ou. Ou 6un pa4, rrro Marb ne aÉÀur er6 clé:. 4. flpo.ruràfire mpÉaox us eoéHroft nécrn (Canzone dcdicata alla guerra) E. Oxyaxàau.
rn àry necuro?
OH ue 3HEUr, rrro c 5roro qàca n nèrrl H6qar xuru oréq, ftrfrcrc aur
\, *,*- dei sovietici morti durante la guerra è molto più alto, ma gli srorici
darc fu cifra esatta.
t Eanpfccut, Bielorussi4 una delle ex repubbliche dell'Unione Sovietica, ora
il8 3i9
fupct indirlrro uopqrlGr
28
u,rl rlrrrrc
roppÈGtto rirÈteu rr con i rpondenrr nolllopotrrrcr lcI
npoulrrcr I crcrlsrlumt
UNITA tllc.ltrs
rncrrn6[
I
^1d.J'
Àiltrl .'
rrcèomsndrtb
0rnltptrrr/ ptico. prcco portrlr
Eotlp{}rlaTrar t
::silHì I Tlli,r*, inronrun
opnÈu v*,o? riccvimcntot qui: m*naeione
rcncrd{ tcltgrfo mi* | [#i*s,'.."
ncnorrrr
not lA; rorCpr busu
orrDHf*r
..
c$tolr11l tolrcrEtTt II -tdi
r,;ar.i'
b.cirrG. drrc un brch
rlprn fnnoobollo
o69orÉr modello
lpiuctxrl
ofnlrl,ruuI
rmichtvolc
ufllcirl+
.ro roapdto*-l riJ**
*ulrrt cdi* D6lrh
uo.rrrirtrl
rrnrrtc nrcrrrS lcmr Ècomndrlr
ffilfH I
npmlr rduti "*'Étpuuri
rrrrrrit tu.pful prmo rwmrnbo
trouFrircrllflr rucrptrrrt lllq|rJnmr
..Trfti incanm d'eEuri
yr.ilirrrrl rhÉttrhih urrni rdroro oirrr*di qroryo
nougruirr I mxi? c wrt f&e fli rugsi fum [rt rcrtpprrlr*rrm l*dòdirar-
[oAroroBKA K qrÉsuro oouglrnr lmngrruhrsicur to
- Ao ecrpé.ru!
«Arrivederci!»
crc6pofi scrpé.u.r! «Arrivederci a presto!»
-.(o
flpouràÉ! (<Addio! Arrivederti! Ciao!»
.[HA.n6rn
- flporuàfire! «Addio! Arrivederci! Ciao!» m"
- C ysaxéHueM... «Con rispetto/rispettosamente...»» Ord r r llprÉr, Màpxo, rc)ryf rtr usus?
- MCp,no: Hr n6,rry. )furf .no-cnÉnu rurergÉnrruy cBoÉH pon$renrx n
flpnuér Tàae (6pàry, cecrpé)! <<Saluti a lapja [a (tuo) fratello, nÉcrorrro nÉccx: cecrpé, 6pÉrtrm, mràpnury.
- (tua) sorellall>> -
Ond r: Mne rjacro nocrt6Tb raialrfro 6arucp6rir. Hlcx rlrrécrc!
Ilepeaàfire npnnér u no3gpaB- <<Porgete i miei saluti e (fate) le mi
-nésux HÉHe (6pàry, cecrpé)! congratulazioni a Nina [a (vosfro' Hs tt&ttu
fratello, a (vostra) sorellal!»
«Stammi bene (sii felice)!»
- Eyar agop6s (cvàcrnun)!
Efarre agop6ru (cuàcrnunu)! «Stia/statemi bene (sia/siate - Cxardm, noÉnyficm, rrc rrprrÈr{ samsnÉr nficam?
TpÉffiÈ oxnÉ sanÉso-
- cel-i)!» -
- Cnrcdr6o"
ms npxln furaepoacf,?
c npà,:qunxor'.r!
É-
«Auguri per la festa/buona festa!»»
- BIlpo+rdrrc,
nepoon orurÉ.
- flosapas- c H6gHÀ{ <<Buon anno!»
- rtlrcrpÉux?
niro lorvr! - ATemrpà{
(nosapan- c Hacrynàrcquu «Buone vacanze/feste
- CnacfrEo- Hr Bro,p6x rrxÉ.
nieu) nac npirs4uurcoru!, (uacrynàrorur.rÉ imminente)
- IlorxÉayftcm.
(re6i) c AHeM poxÀe-
gl,z,gl.
<<Buon compleanno!»
-
m6nr rcl*tpr?
g,qop6srs! «M auguro (ti auguriamo) - Crdmrc
llrru pydrrÉf,,
- Xenàro salute!» - A àre orxpÉirsr?
(xeiràer'l) cqàcrra! «Vi auguro (ti auguriamo) fel - B6ce.x,r p1Éflén.
BAM ycnèxor! «M auguro (ti auguriamo) - tfltre Ao6pÉ* nÀme onrla xouuepr, ,unc mrryÉ,rru u acàpxy 31
(re6é) AOJITHX JICT «Vi auguro (ti auguriamo) rura -
xÉsuu! vita (lett.: lunghi anni di
- floxÉnyf,cra.
- Cnacri6o
TEJIEfPArltrilA
"t
?-uZ-Es
rroo6eul6rs I promettere
I{elfro Tànr C yaaxéuuer"r flerp6n rro-criporry come prima, all'antica or rcefi ayurÉ di tutto cuore
rorr benché, sebbene, anche se or nceni cépaue di tutto cuore
ri rpeaxa raramente, di quando in quando __ xars pfry xo,ui? slringerc la mano
I Nei t"l"grarri preposizioni, congiunzioni e segni di interpunzione di regola non ven- -
rr riylpa r.néx re c ueu ? congralu lazioni, fel i- re anii uno di questi giorni, a giomi
gono usati. citazioni, rallegramenti 66nrrue .rem più che
322 323
r
324
Il dativo plurale dei sostantivi Il dativo plurale degli aggettivi possessivi
rocTb TOCTflM
crosàpr cnoBapflM
Periodi complessi con xomdpuù
My3eH My3esM rcmo?
caHaTopHr{ caHa'roprìflM xor6pan luurct s Hàtuefi rpj'nne.
n6re NOJIflM y xoe6?
3AaHHe 3AaHHgM y xordpofi uu 6dInu n.repà.
uars-uàrepu MaTepgM xoait?
rerpà4r reTpaÀflM -flM ror6pofi r Aar cnofi yué6unx.
IIecHt NCCHflM ' ) ro cryAéurra, xoz6?
aylur6pnr ayAur6puru nor6pyro N,tsl sÉAerlr Ha néuepe.
6par--6pàrrr 6pàrrrnr c xeu?
Apyr-Apy3b, Apy3bflM c Kor6pof, r y.rÉlca s ux6ne.
AepeBG-AepeBb, AepeBbRM o xoa?
ilrcAH NIOAflM o KoTopoH MbI roBopHnH.
,qéru AETflM xmo?
po4Éreln poAHreJrnM xordpuil lwncn g HàuIefi rpi'nne.
v rcozò?
Nota. Al dativo plurale i sostantivi di tutti e tre i generi con il tema in consonante forte o y Koroporo MbI Bqepa obIJIH.
.r o u1 prendono la desinenza -aM mentre quelli con tema in consonante debole o vocale pren-
dono la desinenza -mr. xou!,?
'lro cryAéur, xor6pouy s Àar csofi ylé6nnx.
xoe6?
Il dativo plurale degli aggettivi xordporo r{H eÉAern Ha Beqepe.
c xeu?
Nominativo Dativo Desi- c mordpuu x y.tuttct B IIIKOJIE.
xarÉe? quali? rarÉnr? a quali? nenza o xox?
che tipo di? a che tipo di..? O HO'rOpOM MLI I'OBOP[{JII'1.
'lro cryAéxr,
H6nue
,l
I HOBbIM -bIM 11 6rrn y cryAéura,
xoporxHe I apysrr xoporrrHM Apy36rM -IIM ll rro.lsoHÉr cryaéury r(oTopbru ytIHTcfl B HaLUeH rpynne.
pyccKHe I pyccKHM
)l 6r,u e xHH6 co cryAéurou,
cÉune rerpàau CHHITM rerpaÀsM
Mr,r l'oaopÉnn o cryAéure,
l.ltr 127
Kor6psrfi dipende, in genere e numero, dal sostantivo a cui si cnoéÈ nolpj,re. 5. OH aaa cronàpr Srorvry cryaéury. 6. Mu noràxeu
riferisce: cryAéurra, ror6pan... cryaénr, xordpurfi... crlréHru, l6poa Hàruelry r6crrc.
ror6pue... Il caso di xordpuf, dipende invece dalla sua funzione nella ll. Rispondi alle domande seguendo I'esempio.
subordinata.
I: s em pio: llémoa ouà 6outd y caoùx òouepéù.
K ceoilu òouepi*t.
Kyòd ouà ésòwa?
Coniugazione dei verbi o6xÉmu, noc.tdmo, uaÒénmocn - -
l. Osà 6u.nà s llcr6se y cnoÉx Asrèfi. Kyaà oHà églum? 2. Ha
o6uÉru I (c) rrpdruroil Helére Orér 6un y caoÉx poaÉreneil. Kyaà oH é:ann? 3. B
rrocrpecéHre Màpno 6un y csoÉx tonàpnruefi. Kyaà on xotrirn?
r o6nnr"rf rrlr o6uÉrreu 4. C'ryaéurur 1rirra y pa66unx etofi Qà6purn. Kyaà oryfi xogfrru? 5. Onrfr
ru o6uÉueurb Bbr o6sÉrrere 6r,rru y csoÉx npeuogaaàrenefi. Kyaà osÉ xoaÉan? 6. Om 6unà y sàurnx
on, onà oGuÉuer onÉ o6HÉv1'r cryaéHrox. Kyaà onà xoaÉra?
.8nouJIIO ltbl nou.ley I:sem pio: Ha zae6ò npuéxattu uonoòde uucrcenépw. Mw ecmpémuu
.uotoòaix uutceuépoe. Mu noxasdnu Haut saadòeang!ùfu
ru nouuèurb Bbr nour.rère
uutceuépau.
oH, oHa noIUJIeT OHH nOlU.l[,OT
l. I{a r<onQepéuurn aucrynÉuu nrnécrnue Qriurrur. MH norasà[u
rràrll .la6opar|puu... . 2. OH paccràsuaaa o rxanreuÉrux yvénux. B
Haaénrucs I (a) NypHa.le ony6,rrxonàtu cra'rsi,t ... . 3. Ha céaep npuéxarn uoloAÉe
tr HaÀerccb Mbr Ha]ee}rc, cneuralÉcru. Msr acrpérunx ... . Mu noxenàln ycnéxoa n pa66re ... .
ru HaÀéeurcs srr Ha,féerecs 4. Ha 6ror'r draxyrrrére fvarcr 6fnyurne rpauÉ. [Iecrs .ner oxfi
oH, ouà uaÀéercs oufi ualérorcs n'ryuàrcr acè, vro Hj,xuo 3Harb ... . B H6eyro 6omnÉuy npumactiru ... .
I loaas 6orsHÉua noHpàsrlacr ... . 5. Cerdans K HaM n yunnepcutèr
npnétyr nuocrpÉuubre xcypnaJlricru. Mu xÀèr'r ... . Mu noxàxeu Haru
Gruppi verbali ynnaepcnrér ... . 6. .B uH6ro quràur o6 auepumÉucn[x KocMoH{srax.
llaur r6poa ecrpeuàer .... flérn nogapÉrr ussrÉ....
uuràrr I (a) roeopÉrr II alternanza lV. Formula delle domande seguendo I'esempio.
332 333
4. I'larosÉle sàurux lrc6ÉMux nncàtelefi, paccraxÉre, qro sur 3Hàere o
29
Hr.tx.
5. HaronÉre aaury nro6rtuyro xxÉry.
6. Karlro poar n aàurefi xrisuu urpàer xuÉra?
KHÉra
Hspeuénun o Kuize, o eé p(6nu s ctctisHu qenoséKa
(Caaùac)
«KHÉrn
<«9eroséKa -
5ro Apy3bÉ, 6eccrpàcrHue, Ho népune». (8. I-ned)
u6xuo ysHàrs no reM KHriraM, xordpue os quràer»».
<<K6uuara 6es xHlrr noa66na rély 6es AyruÉ». (Quqepdn)
F ,*rit{[}
',-.",rs,{ flfldf*ffiffffi
ffi
pàsnue uecrà: rafirj' n ryxapy, réùsepu Ha Kauq6rrel. B 66urer*r
sÉ,qerr ncé Ha cénepe u ua rcre, xa sànaAe r Ha socr6re.
Md puo: flyreruécrnonam acerAà nnrepécuo..fI uocrapArccr ynfigerr r
siuefi crpané rax u6xuo 66nrure.
'lntduns r réxcry
l. K.arcirc nepeaàvy o,rmÉ no releafiropy Màpno? Kanir nro6iuar ncpcnA,ra Oaéra?
Kcrr.r xméa srarr Oaén r noverr!?
2.Kaxin sàua nro6iua, nepeaàra? Paccxaxfire o sefi.
3. KaxÉe pfccrue renenepeaà.lu nu cnmpéru? {ro nau noupÉrmocr?
Ha Cérrpr
rIOATO,TÒBKA K qTÉHIIIO
IIoAroToBKA K rITÉHLIrc
ryrrrtcnrevi*rh srlfarr.r ! rr(c)òÉmml rrrut{rrl qmo? xoz6? xax2 chiamare cneunlfurrxuf, speciale
tlflBiTÈ rérm tema
ryrrrÉrrr.rrrx ùiajima r.ffiÉrrfl l Èfn uri(dil I
rrror{rr wo? fondare rryrrrriarxuil musicale
rcpdr pmgrrtrrr ltrpÈ zar Secrnni.ru m. festival
pcrftmu npubblhr mpulrr * ,l*lrrr* (no Érrc) cr6ar di nuovo, nuovamente noceuiru
ryprrrÉrr girinalfun trdmt$looc Elsvlaivr (rdiofonicr) cncpru/ morte nocGrtTb
II xoz6? vzroZvisitare
rfrcfarorrrrYhC-t rr: rfur l*uc il più pmitih pon Éruaernufr industriale
riuF tuùr utr (qrf d) n - mfirmr di ...
n
cxcriaro annualmente ***
r.Éro$rcffi rdltr immmi népsuI (nrop6fi-) no sernqrxé (il) primo
vrzo? comprendere, abbracciare
ItrffiiH I (secondo...) pr grudezzal dimensioni
n roroqÉc,nerxrrft numeroso rer npÉrrao di solito
Uuro del vcrhl rrcryndrnr
- nfitrynrllr,b v,tpet vmo? attraverso nr6roc apyn6c molto altro
necll4adan fip (.é',q, frot 4, (si) h grmno (rcrq cala h nottc),
n*l (cÉxt dcrlxa nérlo) vicnc I'invcrno (le primrvera,
TEKCT
l'Eufirmo, I'ectrtr)
,tf,cnviliit o iary/o (aét,p,) si feae giorno/vcnne la mattina fdpoò aa Heeé
(l'tstte)
flscfryfiriil dtq vcnil/$oesÈ/§i ftcc scrf,
Caurr-flerep6ipr ogirH Hs càÀ.rsrx xpacÉsux ropo46n PoccÉr.
HrcrityrilÉ.Ee iloF{E $nJils &T;r/,ti, calù/*ert la nottc (vennc I'inrtl- -
éccril no, lr primevcrer I'cstfltc) oA Hax6lurcr nà
l'6poa sa pexé Èené.
sànaAe PoccÉn ua
Ha sànaae Hené. B Canir-flerep6fpre
Canrr-flerep6ipre
I6pol croÉr
c'ro nflr6 ocrpor6n. I-6poa moÉr Ha-ocrponàx, no5rouy er6 qàcro
Ha ocrposàx, no5rouy
rra:usÉulH «Céiepnof, BéHéqHefi».
Afr.l.,lOr @)"
- pj'ccrnfi crpoÉrenrcrro
OcHosàreru Époau qapb flèrp I. OH ocxosàur Sror r6poa
Mdpno: B.repÉ r-cmorpfut no rutee{ngpy nepcaÉ,ry «Kryf nyrt- u 1703 rcli. Koraà :ax6H.rxrocr r6poga, r6po4 cral
uécrceffirnrcs»l o Aànrucx Bocr6mc. OqeH! nrrcpécurr ncpc.ai.u. clonrlqefi PoccÉficxoro rocyaàpcrna.
Oadr; «IfuyG nyreurÉcmCnnllxll» - qAHà tt3 rroÉx nro6fixm B l9l8 ro4f ctonrfiuefi cH6sa cràaa Mocrsà.
ncpcnir. "fi rccnn$ cuorpr6 GÉ. TÉ6è onl r6xc np6tmcr? B 1924 roaj' n6cre cl.répru B. H. JIéHnna r6pog cral nagnnàrrct
MCpxo: AF, rrc oc66erxo nrrrETÉEHo cxorperb ncpeaÉrx o rÉucil JIeuuHrpà4ou. l99l -roaj'
rusroà.uou. Ho s l99l roai' ropoay seoHi,rn er6 ucropÉqecKoe
roooav nepnj,ma ucrooÉqecKoe
crpiré. fl )'frÉ urarÉu c p!'ccxxx CÉBc'pou, rcnÉpr c ,[ànrurur rrep6j'pr
rrassàHre: Caurr-flerep6ypr ropoa Cnrr6ro llerpà.
Bocrdmr. )torf yrfiam Cn6fipr, 6acpo Eaf,xÉur. BÉrur crpa$ Canrr-flerep6ypq aropòfi-no BeJruqHHé n6cne Mocrsdr,,
rr; mopòfi
rexlr 6o;rru&. ruÉuueHunfi H
rrpoMbrrrrJreHHbrH ryntripuufi rleHrp.
n KynbTypHÉrH qeHrp. - 6oarru6fi
l.rfiq# 4pralclrarmcr".*ll cLtobdci yirg&hmrir. mr FopohrÈ ermirrim I
tclcryirirn drc rirtrr divcr* prti dcllr Rusdr c di prc*i itrank*i. Konqdmrco, Kamèatka, penisola a nord+st bagnata dall'Oceano Pacifico e dai mari di
lìering e d'Ochotsk.
316
337
_ Apx.r-rrexrfpuue nàusrsxxl.r lò;rtrrt, I xt»r$,? ,rani,? c xoeò? 6tt qmo'/ ren,nÉ terra
tterepbypra, er6 uy:én: plccrnfi ttont;lrrru I credere 6oràrcrso ticchezta
r{y3eH, Jpnuràxr HssécrHrr He Itotcr arrAr.nraara l,m. ? reslaurare
toc('rolloat|rb I *f*
ro:rbKo a Hàryefi crpaué. ENer6AHo ;lyrirrr,r p/. rovine
rblcflrrH rypÉcron 6Hsàror s Cauxr- tttrrrrr,rii importante, di valore rte c.nY.rÉÉrro non a oaso
I lerep6ypre. TypÉcrcxufi uaprupfr, 0etutrrnrrf, inestirnabile, prezioso soccraroaÉrr qmo-nù(xt nr pyrin restaurare
I oc r cnprÉruxuÉ ospitale dalle rovine
KaK npaBHJIo, Bxllo'Iàer suaueuÉ-
rsre c.o66pr-r llerepdypra: l/rcàxu-
escxnti a KasàHcxHÉ, nàurrur,tr TEKCT
I:lpy .BenÉxouy, Jlér:r.ufi cai-,
{ rtrnoroqÉcJreHHbre'lrlocrÉ rér", ffJj Hdezopoò
ef, <Douràary
. uu6roe apviOi.
w
CnequaniHaq réil.{a r'*é*ie.r, Il6nropoa o4liH H3 ApeBHéfiuHx piccr(Hx ropo/168. Ou uax64urcr
Ilelep6lpr nureparypsuf.'OHÀ rl )KHBonÉcHux- 6eperàx pexÉ B6rxos. Buepas're o H6eropo4e
-BKJrrofraeT irryréu_xnaprÉprr nucà_
yrror'luuàerc, B AoKyMéHrax 859 rdÀa. 3ry aàry y,rèutre cquràrcr Aàrofi
ocrronàHng r6poaa. B re Aarè«ne BpeMeHà oH Hagrrsàrcr H6srrÉ r6poa.
::.I:1, xor6prre i.
,xrtiuus6rue
6fpre. 3aeci xÉrur
rerep- ' ) r rr
afun r6poay iwn H6aropog.
Asa cr6sa H
ul- B
ucr6prau apéaueù PycÉ H6aropoa curpÉrn 6omrufro pols. He
A. c. [rj,rxuu, o. rvr,
séKa» AHHa Arr,ràrosa, {g9roépgyfi
,'rì:HF*fITff#,,"3ruullilil erry.ràÉHo r6po4 Ha:rÉuru BenrixuÉ H6nropoa. B r<oHué XIII uaqÉure XVI
- PycÉ.
Hrp-rq. iilrre",' O.rn Man.qemurràir. Sl..u, rrcròs Hòrropo4 6un oluÉu n: xpynHéÉrunx qéurpon apéoHeÉ
C,aHrr-llerepgyp.., H.1 pe5é M6É-é ;;àftrcn
AoM, rÀe xun nocréAHae
CeÉqàc H6aropog 6onrur6fi coaper'réHHsrÉ r6pog. Ho àro r
rolbr A. C. fitruxlrs Cei"rqàc s 5ror*{ À6il"y;#]il;fi4; a.'é.'riiru*n.. - Ao uàurux AHeÉ coxpaHÉlucs nàusruurn
rilpog-h.ry:éfi, o xor6pou
Y r6poaà rrH6ro ni raxÉx rpaaÉur.rfi IrpcnHepfccKofi apxurexrfpu. Cépaue r6po4a Hoarop6acxnil
]*r.oé.;y;'rpir?ii,r. oaHà -
ruy:uran sHrr É, Qe cru sàns « Eé*i. ;d;;; :
-rrroHe H npo4olxàercq .qéc.[rr AHeÉ. il;;#ì.àr'dr,ra.r, l(penur. Ha reppur6puu Kper'ani Hax6grrcr apennéÉruae
('orpÉfic«nft co66p
nàusrsnru:
nàusrHu« XI réxa, qépxen XII __ XIV eex6s. B
H:eécrHsr u nerepdfprcxHe reàrpu: reàrp.dneprr n -
ttéurpe Kperr.rnÉ nàurrunr erop6fi nonosÉHtr XIX séra «Tucsqerérne
6aléra,
ÀpanarÉuecxae reàrorr. ri '6orqeN,r. ;;6,';r" no..iÉi 5i5i'r6ioa, xaer l'occÉn».
uH6ro nurepécuoro.' flperpàcuue nàusrsuxn apenHepfccxofi apxurexrj,pu AounÉ Ao
rrirc qépe: nérpu, aoNaÉ u uopdsu Aecs'rh crolérHfi. CÉnrHo nocrpagàl
3ailàuus x réxcry r irpo4 oo npénar sofiHÉ. Cefiqàc rpj,auo nonépurr, qro Sror r6poa
2. PaccxaxÉre o tF;;;
v r'r*,,v'P'e: TÉcq.rn rrogéfi, xor6pue uurepecfnrcr,qpénHnun pfccxl.n'.rH
sàueÀr àoi-t.--'-
i er6 ocponàn? .r_ .._.;,"^l.T::_ T.trIj^ .[11. on Ha.:uraàercr? lae on Haxdaurcr? Kro u
xoraàeroocHostuiùil;;;;F;;il;"#fi ropo4àuu, noceulàrcr H6mopog. Xyaòxnnrur u apxnréxropu yuarcr y
il,i^:i"T#AT'#rii:d cr'àpbrx, pfccxux Macrep6B. locrenpnÉuHafl HoBrop6Acras sel{ni
rrrxpuaàer rocriu csoÉ 6oràrcrsa.
rroAroToBKA K rrTÉHHrO
apéantÉ antico 'lunàHun x rércry
r-ucsqeléue millennio
apeeuéiunii antichissimo, il più antico repptl:6pnn tenitorio
xnaonÉcnurÉ pittoresco; pittorico
BeTep vento l. Paccrax/rre, uro rsr yrH6rn o apéauer*r pj,ccrou r6poae Ildnropoae.
ynoMtrHarbcf, essere menzionalo 2. KaxÉe ppoaà r eàurefi crpané r'.r6xHo Ha:sàrs ropoaAlru-rtryrérrr.ru? Kaxlie rràurrxuru
aoqynénr documento
aoxar rz. pioggia
mopri: freddo. gelo xyrrsryprr Haxdarrcs s 5rr.rx ropoaàx? PaccxaxÉre o uux.
l6ra data
cronerrle centenario
ocuoaiuue fondazione
rpynnéùurufi il piir grandc. inìportante
;:til.ffir" lom
xoaò? om 'tezd? soffrie GRAMMATICA
essereconscr'ato BOtlH! guerTa
:3lffiffi||H I apéanxi antico
338
339
Strumentale plurale dei sostantivi Strumentale plurale degli aggettivi possesslvi
Ao B. Ileudey
345
6ecxopricrue disinteresse c-ram uérrpou snumddxn diventare il
30
onpeqeflÉTr mxouréHre x veui,-tu6o deter- tro dell'attenzione
minare il proprio atteggiamento verso q.c. o jxac! orrore!
UhIITA
scÉxnf, par ogni volta troùnÉe 6xna doppie finestre
atsrs qmò-tu6o s pfrn prendere q.c. in ror c6mulfi (ra ciman, ro càmoe, re
mano quello stesso
B apyr6ft par un'altra volta c ro16 epéruexn da allora
aiqxufi n6erq treno locale To, qro.,. (rem, .rro...) quello che...
3aAàxnc K Tér«Ty
l. Paccraxfire r.rcropr.rro, xor6pae npox:orulà c àrtopolrl paccxira.
2. Kax noa.nufura 5ra ncr6prr ua orsourésNe àeropa r xi:ull, x *6uu?
3. 6un ru n aàuefi xÉrun c.nfrali, ro'r6pslfi cnrpan raniro xe aàxxylo
PaccxaxÉre o xèu.
«Jljuuee, r{ro,
or c6,ruqa H Bcè xop6ruee or
- M.
xpaHÉ B ce6é,5ro xNs6e ujecrno K xop6ur.rM
till
M
«uaxHeH[rHH Ka[HTaUI Ha\t4lt HpaBCTBeHHbre Kar{eCTBa HapOAD). Hdrempo* @*Icxx[ cn6òp.
- H.
«B qeroséxe AolNs6 6urr scé npexpàcHo: ll ruuq l,t oAéxÀa, H Ayilrà,
MÉICIH». A, rroAroTÒBru K qTÉHHIO
npractltr I *Idd.t. _ ùri,Àrt(inrcrco)
I . I lpo.ru'ràii're: Aàn urre
Aànulre rtoc,r6suuut
rtoc,r6slruut r.r adropÉ:u'rsr. flepeuelÉrc ux na po4rr6fi n:ilrx. rprneÈTr oJfltouar
I
2. Ha:oaÉre naur rrc6r'rrr.rr,rfi ar.bopÉrru
2. arlopÉru Élu
Éru nocrdaHuy, xordpsre rulpaxàro'r
n, pf,c lolo
oTHOUeHHe K nrcA_f,M.
,IUAJIÒTH
@}"
Oné r: Tfum, Han rÈrlerplilMs rr H6sropom.
'[d ns: Or Horù?
O r d r: Or uoeru rolàpnue. Ou npNerxàer Hfl rry&s.ollrxn B Mocltri'.
Td H r: Horg& oH npumr(àÈr?
Oa C r ; Tpnau[mro,qelsa6Pf .
'l'dHr:ArrardeuPÉmr?
Ond r; OH He uen;cfuI, Ho csft H6Mcp n6crus" Mdxno nol$onlirb B
crFiBsrrH0e 6roÉ.
l,l(, r.l ,'
I Cnpdeovnoe 6npd t 20oC, a rypÉcrbr ng
§ll6ÉpcKue yrrèHÉre,
IàHrr 6Énu s rènnbrx nanb'r6. Oxfi yanairnHcb, rtro
Kor6phre Hx Bcrpeqàrn, He B traJlbr6, B JrhHHx I
Ttiwa: Craxfire, noxàuryÉcra, xorgà npnx6.qur us H6nropo4a rocrÉuax.
népnnfi n6es,q?
Aexl pHar: B uesrr,qsàÀuarÉ ase. - Ho rAe xe Cu6Éps?
'rypÉ.crur.
lae osà?
- npoAonxàau cnp6uuearr
t
Tii Hr: CnacÉ6o. 3ro 6Énu népeue a$purànqu, Kor6pHe rpunsrénn a Cn6Épr.
À exl p Ha, : floxàayficra. .If6ua, a I'àue, r{M Ka3ànocb, .rro Cu6ripr 5ro rcrl.mirfl nycrÉHx... tlro
-
lux6e «Cu6Épr»? B neper6ae Ha piccKufi agÉr àro cr6so 3HAqHr
Bu ne cràxere, xoryà npuncràer cauo.nér ras Àanepa? «cnlqac eeuai»». H nor raK6fi cnÉqefi, xon6Agofi, aÉxoÈ 4fuaau
- H6uep péitca? yBÉAerÉ Cu6Épr uàurx romn. OHÉ eqè t6r'ra \nrhrm o crp6urnbrx
- 237. Mop63ax, o B9.IK1I u raegségrx, Kor6phre ?r§{Bf a pfccrux.«pr}Hnrr»»
- B centràxqars vac6u. cn6Épcxofi rafiÉ, o rÉAflx, xm6pue Ha co6àKax éayrrépes rafirf.
- 14 cei'ryhc aQpnrànun BcroMlruàror 5rn crpàrruue cK63KH n
Korlà orx6.qrr r llerep6jpr uerÉpna,quarufi n6es.q? orrpàunrarcr yAHn.rlèHHo:
- xe Cu6Épr? F,qe s6rxu H MeABéAH?
- B ruecrnàaqarr qacoB.
-Hx fte
ue1 a ecrb coBpeMéHnbrfi aspon6pr. A suécro reasn6fi uycrriHn
3al6une r rércT y AepéBb, H rIBerEi. Kax un6ro repiror Hap6gbr or 1016, qro Ààxe B
u6ueM XX sére raK MàJro gnàrcn Apyr o Apire.
ecrr Hosocu6hpcrc? B Cu6Épu
- O,eu!'5rore,n?,{récru? raxÉe ropoge?
Karlro renerpàuuy nony'rrfu Onér? Kyaà u noueuf nognoxÉna TàHr?
('x6nrro Tprficra? -
cro rer.
noAroToBKA K qTÉHnrO - f6po4y
lI yxé rar6É 6onrru6fi?
- TpéraÉ n crpaué n6cre Mocxsrl n llerep6j,pra.
yaxuéuno con stupore
MGABeÀb m. OrsO
ronx lupo
rrlurnn pl giungla
-
-HàrcnCu6Épu? samoiqeft.
aexfpxuft
6rnycx congedo
di turno tépet tmo? tra
crlrra favola - BA càrraofi
xaxos6 uacelésue?
norcinyf, può darsi, forse aepon6pr aeroporto - lloqrÉ Asa ruuflnn6Ha...
fina Ghana
cu6Épcrxfi siberiano
auéc, o \ez6? inver,e di ,.. - A xar s,qecr guÀ{6ù? MÉHyc cérrarÀecrt?
--
I"^t]I?_ | umo? rczò? perdere Mu xe na rcre Cn6iryu. A
- Her, ufinyc Asegrlarr
- uÉryc c6por.
aQpnrÉneu africano rroTePfTb I
aéa ghiaccio rpÉcre trecento ttor6u, suàere, y Hac ecrb noron6pxa: «B Cu6Épu uÉryc nrrbAeciT
aeann6fr di ghiaccio acer6 in tutto
trc ruop6r, rÉcrqa xnlouàrpon -
nycrÉre deserto
neper6.q traduzione
rax6e quale? che?
xrcenénnc popolazione - He paccroinne»».
cnÉurf, dormiente norordpxr detto, modo di dire, lrainns K TéKcry i
aÉrnÈ selvaggio bio
cTpallrHLlrl spaventoso peccminxe distanza
l. Hs Katdù mpanÉ npnéxann n Cu6ripr rypicru? 9ro orrl gfxann o Cn6Épn pluruc?
Karfro Cn6Épr onÉ ysriAenr?
2. B rarofi cuGÉpcxrf, ropol npraerélr rypÉcru? 9m nu yrx6.nx o6 Srou Époae? I
Cu6ipo GRAMMATICA
Onri sÉurn H3 caMofièra H yAHBJTèHHo cnpocfilu:
-. A rle xe Cu6Éps? K AHapéro npnéxara cecrpàrc Da Andrei (a trovare Andrei) è
B9r onà C.u6Épr! oraérurru HM.
- Bm npàBga,
5ro c6nxqe, Hosocu6ripcxa. giunta da Novosibirsk sua so-
AepéBbr, 5rH qserÉ. Bcè 5ro- H ecrb Cx6Épr. MeAséAr, rella'
BaM He u6xeu: AexipHbrfi MeABéAb r 6rnycxe...
0uà qàcro rprerNcier r Heuj'.
(Ella) viene spesso da lui (a tro-
M6xer, nàurn r6cru u ne n6Hsnu, vro 5ro rujrxa. HaquHàrcs
varlo).
noxàuryfi, càuoe nperpàcxoe spérr,rr sa r6re Cr.r6Épu. Tervr
349
Gli aspetti dei verlri di moto con i pre{issi xorÉ'rn u/l'r'H
npuxoaÉrr
npuerxàrs
npraneràrr
Verbi intransitivi
npuirrir
npuéxarr
npuretéts
arrivare (a piedi)
arrivare (con un mezzo)
arrivare (in volo/con I'aere
I'aereo
------->
-ll
<-l
Movimento in due direzioni.
I
Movimento irt
tr
rrrur rlirczionc.
npunrrreàru npuulÉrr arrivare (a nuoto/via mare)
npu6eràrr upu6eNàrt arrivare di corsa
Gruppi verbali
Al passato i verbi con prefisso del tipo di xoÀÉrr, cosi come i
rispondenti verbi senza prefisso, possono indicare un movimento in ,ru'ràrr I (a) rouopÉu II alternanza n:rrrrr, I (A)
dirèzioni. I verbi con prefisso del tipo di nlrÉ, invece, indicano sen
un movimento in un'unica direzione. l rllri lr, npnnogriru (c) A-+xC npHnnbrTb
rlo r cpr'lt'u npnnorrirs (c) 3-+X(
ulllr6cr'6'r'u npuuocÉrn (c) c-)III
r l l)ll.rt(ì.J A I't
,t;ltrll,rllrlBà'f L
ì"(t 351
lII. Guardando le figure qui sotto, descrivi il tragitto compiuto dall'omlno pcr tornare a
fabbrica usando i verbi di moto con i prefissi appropriati,
rerért II (A) alternanza r,nrn rlalla
resrÉ I (A)
IIprfBe3TH
Passato
ou upnsès
necrÉ
npnnecrÉ
I (A) Passato
on npuaèl
nr§,x-?F**kuJ-fiU
IV. Inscrisci i verbi scegliendo dalla colonna a destra aspetto, tempo, genere G pcnrono
oHa [pHBe3Jra oHa npHBeJra jlurti.
oHH npuBe3nH oHH rIpI{BeJrH l, Iìuepà x Onéry ... Àpyr ur Capàrora. npunememb
,, npuemamb
2, Tàns pré ... e canar6pnfi. y$ilcamb -yemmb
l. - npuùmù
uecrÉ I (A) Passato
iVoto. I verbi npxretrÉ, fipxrcc.
rÉ, nprHecrri hanno passato irregolaro.
- CxaxÉre, nbxàuryÉma, rorAà ...
u6es.q Ib 4l us H6sropoga?
npuxoòùma
-
4. Auapéri uàcm npux6Aur Ko raHé n ... npauocilma
rrprlHecTrr ou npuuèc HHTepecHÉIe KHHTH.
- npuuecmù
ouà npnneclà, 5. Koraà 6à6yrurca npuesxàer n l{gcxrf,
oHH npHHecnH oHà scer4à ... rnlxarra nolàprn. B.repà npuso3umb npu66mu
oHà t6xe ... un6ro uotàpxos.
-
V. Complea le frasi seguendo l'esempio.
ESERCIZI lisempio : .fI npuwétr s y*u*epcumém e l0 vacde.
O6ti,auo a npuxoecj, e 9.
. l. Analitza il testo, prestando
riesponilo.
attenzione all'uso dei prefissi dei verbi di moto, quindi
l. K Tàne npnéxana cecrpà us llerep6lpra. OHà'Iàcro ... . 2. K Oréry
Heodciquan oxcxjpcun IrprrurÉ mÉpNruu Hs Mfy. Onrfi .Iàcro ... . 3. CeroaHc s sÉurra rc.q6rua
n [ì qac6s. Ho o6É'rno s ... .4. Kàl,r<loe jrpo r'ru c TàneÉ ncrpevàeuce Ha
B oafin ug crofix npuésgon n Mocxoj,nucàrear Màprun ocraHds«e. Cemnnr x noÀomlà r ocran6me, eé eqè né 6uno. O6É.IHo,
Héxc.e ornpànurce a Heb6Ér.ruyro srcrjpcxlo.
srcrjpéNrc. PàHo frpou nrrAà s ... . 5. Bvepà onrfi yrunrfi AoM6fi s 6 'Iac6s. O6ÉqHo oxli ... .
frp on nÉruel
rocrfinuqu, sourér r uerp6, aoéxàl ao cràsrirau 6. Màpno npuuéc une uramiHcKr{e »qypnàurr,r. OH'Iàcm ... .
nuiurel us uerp6, nogoruél k ocmn6sxe rponnéfiGyca. Ha VI. Cambia Ie frasi seguendo gli esempi e usando i verbi di moto necessari.
oH Aoexan Ao oAuoro MocKoBcroro 3aBÒAa. y sas6Àa oH
nepecà4r<y r na aur66yce.ur6ga.noéxaJl s yenrp. A uépes ro.q rfiar (rr) Esempi o: Ila npdunoù ueòéne y nac 6waà cecmpà us Tinat
paccra:àl Hau o6 6rofi Heo,6É.rHofi
ou paccra:Éur srcrj'pcuu.
neo6É.rHofi srcxvpcuu. Ha npduarcù xeòéne x uarulptg&tfuLcecmpd ua Tlnot
. anr66ycax, rpolléfi6ycax, n aaÉHax uerp6 rÉAr .ruràrr.
B anr66ycax,
- uolol6ro pa66uero. On quràa crnxÉ. nÉ,qu rn.rln x aÉxo,r
sÉÀen (h) Esemp io: Ceù\dc y uac acueém cecmpd us Tj,nu.
ueuràln eui, on npotolxàn quràu. Eolruà,s pà4ocrr glr K ua*t nouéxana cecmpé us Tfnw.
?
nÉAerr, xar lÉAu Bor raK qnràror rcHÉrn. l. (a) HenàsHo y Anapér 6ur 6pat r.rr Horocu6Épcra. (b) AHapéÉ
clreufir aoru6fi, ero xaér 6par us Hoaocu6fipcxa.
urrir Aou6fi,
lI. tnserisci i verbi narÉ ronrirr e éxmr éurru nella forma conetta e con i 2. (a) Bvepà y Onéra 6ri.rr Màpuo, onÉ nrrrécte pa66ranu. (b) Cefiuàc
fissi appropriati. - -
M6puo y Oréra, oHÉ sllrécre pa6òralor.
Bvepà ... uofi Apyr H3 flcx6sa. OH qàcro ... xo uHé. C norgila uu Bvepà y Hac 6ur MÉua, ooH noxàsuaar HaM csoÉ
3. (a) Bqepà
Aou6,fi, noo6égalu u peufian ... Ha cragu6s. Koraà Mhr ... H3 a6ua" rr oam66uu. (b) Y Hac 6ur Mtiua, oH AtuI Hailr csoÉ Soroa.nr66rr,ru.
rlro'roaar66uu.
ncrpérunu HÉuy. Onà ... c nàuu go octan6nxu. Koraà .., Harrr arr65
ncrpérunu Hfiny. arr66: venirti a trovare. Sai il numero del trcno chc
VII. (a) Un tuo amico di Pietroburgo sta per
Hrfina peurfiJra ... c Hàuu. Bce nuécre Mbr ... Ha craÀu6H. .{orvr6fi uri prcndera e il giorno del suo arrivo, ma non conosci I'ora in cui giungera il treno. Comc puoi
no3AHO. rcoprirlo? Inventa un dialogo che si basi su questa situazione.
(b) I tuoi genitori stanno per tomare a casa dopo una vacanza al sud. Cosa fai pcr srporo a
chc ora arriveranno? Inveota un dialogo su questa situazione.
352 lsl
VIII. (a) Presta particolare attenzione all'uso dei verbi dopo.1166rr.
t Kyaà rur ... cnoràpr? cma$umb
l. JI ssffi cloràpr (sauér*a?), vr6- l. fl sssn clooàpr (sauér'l?), ur6- .fl scerlà ... erò ua HÉxHrcrc n6.uxy. nocmdctuma
6u nepenecrÉ cramro. 6u ru nepenè.n crarrrc. ,l ( )6Éqno oH ... xuÉrn s 6n6rHoréxe. 3ror yvé6- 6pama
2. Orr npr.ruèr (aavéu?), .rr66u 2. Ou npuuèl K HaM (:avérr.r?), llHK OH ... Bqepa. 83nmb
paccxarirr Hau o6 5rou. qr66H rbr paccKa3ril er'rj'o6 ', llcÀàsHo HÉna ... nucru6 us A6ua. nonyqamb
3TOM. Onà qàcro ... nÉcsrua? noflyqumb
3. fl szxn xypqair (:avérra?), .rT 6- 3. .f npnuèc xypuà.n, qr66ul lla.
Ou upoririirs è16 crarrÉ. ru i,fo*nid;;,.6'";;;;;. o 'Tàr.s ... HM TeJlerpàr'.rrray? nocdtamb
(b) Usa il verbo appropriato nella forma giusta. ' Her eqè, oHà ... ràrrpa. nocndma
/ Ou noryvÉn [rrb, fioroMj'uro xoporu6 ... zomdeumacn
l. .fl nossoulll Qnery, qr66sr ... er6 ua 5ror né.lep. npuuacùma r sxgàÀaenar"r. noòeomdeumacn
-f, nossoHnr Oléry qr66u os ... ueu_i Ha Sror sè- Os 16;rro ... r sxsàueHau?
'{ep. -/{ne rregéru.
2. 4naRéù uoéxal ua eoxtàr, qr66rr ... cecrpj'. ecmpémuma
Cecrpà uanucàua Au4péro, qt66u orr ... eè.
3. .fl cneruj', qr66rr He ... Ha n6es1. onosòdmo
fl, ue xouf, ur66tr rbr ... Ha n6es,q. (s) qHTÀfrTE CO CJIOBAPiìM
IX' Rispondi alle seguenti domande basandoti sulle situazioni descritte qui sotto.
Cuéno, uatoiw!
(a) Bàura cecrpà cr6po npnéAer a Mocxnj,. Ou6 x6qer rro3rar6-
Mrrrbcfl c Mocxs6fi, no6un6'm B Mocrc6Bcxirx rrry:énx, noOundru n fl no1uurraàrocb B r6pu, co rvtHofi s $ynrlrynépe noÀHl.nuàrcrcr
reirpax, ncrpérnrrcfl c ApysuriMn. rrrt'rrulnurr c rraà-neusxl.rttm AetruÉ. MarrrurÉ ogérsr, xax Hacroiulne
3aqénr oni npuéaer n Mocxnj'? rrriNrrurn.
Hanepxj' pogÉreru saropàrcr. fléru n 5ro rpéue croir pÉ4or"r c
Esemp io: Oud npuéòem, qm66u nosuarc1aumaca c Mocrcedù. ru,rcoKnM, noxHJIhIM, ò.IeHr cÉrrssru rpéueportt. Bor og noAx64ur r
r lliix;rérueuy qaruurj', no4rà,rxnsaer er6, ror éAer c se6orrur6É rtpxu
(b) Bu npumnÉ K Apiry, rcor6poro ganu6 He nÉ4elu. Bu rr crapàercr ue ynàcrr. Cx6pocrr ncè, npn6auiercl, uàlrqux sor-s6r'
norolopÉrr c HHM, ysHàrr, KaK oH xl.lsèr. Paccra:àrr errrj'o6 sxr yrra/lèr, a rpéHep uerp6uxo roaopÉr: «Cr'léno! Crraéno! Crrrélo!».
floMoqb gMy .no4roroBurbcfl x sxlàueuau, nepe4àrr ernlf 6uléru, Ma.uillur ncé-raxn nàAaer. Tpéuep x4é1 norà ror noAnÉMercr,
nepeeecrÉ svécre c HHM g6nue rércru, ecc. rlpyxecxn .ylst6àercr cnoer'rf yveu4xj, n nonropier cH6sa: «Crtléno,
3a.réM nu npuur.nfi r apfry? rrriurÉlu, clléno!». H cH6na udgrrvnx éAet sHug, nàaaer, nOguuuàercr,
Esem pi o: .fr npuruèn, qm66d noadqa euj,. O: .fl npuwén nonduo euy. t'ru(rrpnr Ha rpéuepa. CH6sa ror 4plxecxu ynu6àercr er'aj' u norropier
r'rurc egÉHcrBeHHoe: «Crraéno! ».
X. Formula delle domande seguendo gli esempi e usando i seguenti nomi di città:
Ilerep6fpr; Mocxn6, Capima, Àalep. -
A xorlà naàrrqux créxan BHH3 H ocraHosÉncr, cnÉrcIr.1ufi u
r r'rp/tslÉ, rpéuep ylu6u!'ncn u cra:àn: «Mo.iroaéu!» H Àa.rr euf xou-
(a) Esemp io: Crcaucùme, notcéryùcma, rcoeòd npuxòòum ndesò us Ho- rlré'r'y. -
eocu6ripcxa? - Ha, aepxÉ!
CnacÉ6o!
(b) Esem pio: Cxaxùme, noxdnyùcma, xoeòà npunemàem cauonèm ut - Trr xopour6 érÀnurs, s Aos6nen ro6òfi1
--
Hooocu6ùpcxa? --.fl r',rorj'créxam eqè pa:.
XI. Usa il verbo appropriato nella forma corretta. - 3nàro.
- M6xso?
l.
- fl.ràcro ... Onéra e nucrurj're. eùòema -Vtil
Ecrn ... er6:ànrpa, cxaxÉ euj', ur66u oH yoùòema H rvra.nÉur cuéno noéxar sHas.
-
nogsouÉr rvrHe. Ilordrra cresxàna Aésoqra -ner nrrÉ. OHà ynàua H sannàxara. Tpéuep
2. Autpéia... uàpxn, ou yxé ... 6onrrufro xolréx- co6updma rrtylr,éxar x seÉ u nporanyn nàurxy. flèro,rra noÀHrràcr, n oHÉ ftoéxarul
r.lHro MapoK. co6pàma ililil| BMeCTe.
-- floéaerus euè pa:? cnpocÉn eHusj'rpéHep.
354 -
355
l- C gàMrr?
- Her.
- OaHà?
- KoHéqHo.
.(nr apj'x6u Her paccroiutlit. (nHòùù9xayyiò7rtcmu) ,.
C ny*àÉt,, ApiroM He repee3xàfi pexÉ. (Kumdùc.xan u!'òpocma)
Apir;i nàruuf
,,hirur.", .rro
gpyt éfi -i trirlun apysri. (<Dpauq!'scxatt nocaéeuqa)
ecil s xfisHu qelonérca,
-'5io
er6 apfx6a c apyrriur
-fléeovra saxpÉra masà. ,rr,raru?l». Aepaéu Jluuxdnun
ì.Àri*6a'roHqàercc raM, r,e Haq,Hàerctr He.qonépue» ' Cenéxa
EoÉurrcs?
- ,.ffi6.pÉ ciOe apjra; r1i rre u6xeu* 6srrr c'{àcrr,s oAIiH: cq6c'se
ccru Aéro Asolix»r. Ilufiazdp
A .{er6 ru 6oÉurcs?
- 6orocs cH6sa ynàcrr.
-.flTe6é 6Éno 66.rrrno, xorgà ru ynàura?
-.(èaovxa ynu6uj,nacs cKBo3b cnè:u: noa6epÉre x aàxxun noc.n6nnuau comaércrnyroune pfccxre noca6snuH.
Ilo 10. Cr
yar,r6nj,rrcn cxsou cnèlsr sorridere fra le lacrime
3aaiHnq r rércry
l. Paccxaxfire ucr6pnro, nordpyro nur npovrrÉrnn.
2. Kax sH aliuaere, novertr!' àarop raxoréa, ,{166rr rax6fi qerosér, xar rpéHep, 6r
acergà piaou c nuu?
3. Kar6e xàqecrao g qeroséxe ssr cquràere càÀrrru eàxxrrv? Ecru ln 5ro xàqecrso
aàuero ap!,ra?
UITITA 31 ( ) lr
'l'r{
tj r: HanuruÉ, qro B 5ror,r ro4j' MbI He cu6xeu npuéxarr, a ua
cnégynruufi ro4 npoaegèM y HHx qacrr xauÉxyl: nox64uu u reàtpu,
My3eH.
r : llncàtr,, noxàiryfi, yxé n6aano, r sàrrpa nossoxl6 cfi. A rHàerur,
rr
Haràrua rdxe npurnauràer uac ncrpeuàrr H6sHÉ roA. Onà
npumaruàet nac gà ropoA. OHri c apygrÉLau xorfir ncrp6rurr H6sHfi
rog n necf c uacro.fiqeÉ §rrofi.
( ) n é r: Hy vro x, xoponr6. Yrpou u6xHo 69ler norarA'rucr ua .nÉxax.
'h,n6uue r réxcry
Kar6e nucrrtl6 x m xor6 noayvfinu Oaér n Tàur? Km eutè npurnuurfim tx rra ll6nr'rft
rru(l Kax oHÉ peutÉau acrpérxrr H6sulfi roa?
[I()AI'0TOIIKA I( tl',l'É,I I H l( )
Ou cnpocÉn ueuÉ: «Kyaà ru OH cnpocrin neHÉ, Kyqà n Hai'. lI. Inserisci {ro o qr66hr.
HAèurr?»
0n cxagàur ùrue: «Cer6AHs q 0H crasàfi MHe, qro cer6gru ox
npr{Ai r re6é». npn4èr Ko MHe.
Gruppi verbali
6.Vrt rua-: Orr, àra crarrÉ rpj'anar? (b) Esemp io: .fl ecmpémwra Anòpén. Ou cnpocùn ueuÉ, eòe n 6wnd...
O ls: Oueur, nouorÉ uHe, noxàuyitcrV, nepenecrÉ crarrÉ. (c) Esemp io: .fI ecmpémw Hùny u cnpocan eé, eòe onà 6wd...
O qèrrr cnpocÉl MÉrua? tlro msérura Ons? O qéu nonpocÉna Om?
X. lnventa dei dialoghi usando le parole e le espressioni seguenti.
VIL (a) Cambia le tasi seguendo I'escmpio.
(a) 6par, cecrp6, pogfite.nxr lpysui, HÉna, Annpéfi;
Esempio: On òan ean uoù marcQdu? (b) Il6nufi rqq, rrinrnne rcanfiryru, funycrr.némr lro nocrcpecéuue.
,{at au oH oaM uoù mueQda?
(a) Esempio: Ilepùdùme npueém u nozòpaeaénun eérueù crceué!
1. Bu uocràau reaerpàurrry poaÉrenru? 2.Bs sHàere eÉ àapeo? - Cnactifio! Odnsàmerano nepeòdx.
3. pu npuuurére une 5ru xurfiiu? 4. On roropÉn saM o6 vror'r? 5. -
cu6xere npouÉrarr er6 crarrÉ? 6. Bu n6uunre, uro sàrrpa y (b) E s e m p i o : Kax ew cofiupéemeca npoeecmi npasòuuxu?
co6pànue?
- Eu1è xe peruin.
-
(b) Rispondi alle domande seguendo l'esempio. XI. l. Vuoi augurare ad un amico/un'amica cento di questi giorni e tanta felicità, buona
salute e suscesso, Che espressioni userai in russo?
E sempio : Bw noùòéme sdempa e uyséù? 2. Augura ad un amico/un'amica un felice anno nuovo: (a) per telefono; (b) con una btpvc
- IIoùòiw nu n4bt a uyséù, ne suàrc. lcttera.
-
304
XII. Stanno per iniziare le vacanze. Come e dove hai intenzione di trascorrerle? Parla
dei tuoi progetti con un amico/un'amica. Invitalo/-la a trascorrerle da te. Inventa un dialogo in .llàua. Onà 6unà càr',rofi rpacÉsofi aényrurofi AepéBlu, llurr.(r lc Mor,
proposito. ucrb H raHqenàrr lfuure, .reM JIàHa.
XIII. Completa le frasi seguendo l'esempio. . OAHéxAu, roraà JIàna cé.ua orÀoxHj't u6cne rasuà, x ucll rrtuttlrrrrr/r
c'ràpar Ora6.
Esempi o: Cxòpo Hoeoe6òHuù npdsòuux. Mw eoméeuucn K Ho6oz6ò- Tst cueéuLcx, JIàHa, cxaràla Ora6, xoHé'{uo, ,r.ul ruolru/lfr
HeMy npfuòHury. Mw npuznacùnu òpyzéù Ha Ho*ozéòHuù -
rr rpacÉea.. Ho se ecerlà- 6faer rax. .fl -r6xe 6rrnà' xpucÉu,ill,
nndzòuux. llpofiafr r6.Au, :ì reoÉ réusue s6rocrr cràuyr ceari*rn, uéplrr,rc
rra:à, norepircr 6necrc, ru 6fgerur rar6fi, xar c éefi.ràc: cr6pofi il rrc-
l. Ha upà3AHLTKLI K HaM npHéAyr pogHhie r 3HaK6MbIe. MhI KpacHBoH.
npHDracÉnH Ha npà3AHLIKH ... . Mu nosgpàBHJIH c npàBAHUKoM ... . Mu JIàHa sécero paccue.ilacr:
Bcrpeqàna,H6sufi rol c ... . \{rr KynÉrn HoBordAHHe roAàpKLL.. .2. y --- Ho u9g" Hac ecrb a66pax pexà Éna, xor6par
i u6xer
Hac HaqHHarorc, 3K!ÉMeHbI. Bqepà npsnoÀaBàreJlb paccKÉahIBaJI HaM ... .
,
norogocrr. H ru r6xe ndmsonaracs eè ao6por6fi. - nepuj,r,r,
(nocriràrr --cgéram):
nocràrr), npo4frru (norynàrr rynÉrs). Ax, Ha 5ror pa3 yg crrlorf, cus6r. Ho rn
(sa6Hsàrr - sa6Érs)
(sa6unàrr ga6Érs) nossoHÉrr An"apérc. -
AHapérc. 3souÉ AHgpérc,
AHapéro. uo - nIr],6!W
"- xgarb re6É nol Àépeeor'1, uàua.
xAH, fl cx6po eepHj,cr.
-
Her Adua. Cecrp6 roÉopÉr, qro oH yxé (éxarr noéxair) ro uHe 6nnà aop6ra x qexé: J[àH-a_ rura uépes rj'xapy u rèrr,rHyro
o6ureNÉrNe u 6j'aer (xaarr - rau. Hy vro :
noAoxlàru) ueui .. lnllnof
xopour6, éay n o6ruexÉrne. - r arirf , H6ru eé ycràtw u 6oaélu. Ho ror, uaxoiréq, nepea *iéfi
rir6lecréla orp6mnar perà. JIàna uéAlesuo sounà B BoAy.
. - O,saa66par
rrti.rrocbr,
pexà, aÉclyurafi rrreHi. llocrr,rorpÉ ua r'roÉ ceaÉe
uoÉ noryxrune or crès rrtasà H noaapÉ r*rue pr6.rroaocrr!
qUTÀfiTE CO CJTOBAPÉM . Perà
,rcper
.!lga napy.r :aury»réla H sucor6 nogue.nà se.uéuure B6luu, a
uuHfry na 6éper nÉqrn6 roHaa xpacàeuqa.
Jleeénòa o mdmepu - EnaroAapÉ re6i,
rrocxrÉxHyla.Ilàsa.
.flHa! E.naroÀaprc rac, seléuue s6rHH!
OHà 6p6cnna nalry, c xor6pofi npHurnà r pexé,- n
rrr:r'x6 no6exàaa x 4epéoHe.
B .qàeHr,re apeueuà, ra«Ée AàeHI.Ie, qro Hx,He n6runsr .qàxe
cràpue rÉAu, rorAà 6onrmas H .s66pas Orolo aépeaa cr.l.qél eè cuu.
,,, pexà -flHa roaapaulàua r
rroÀcM MoJroÀocrb, B oAHoH AepeBHe xHxa ÀeByuIKa, Koropyro
-- Cus rrlofi! Cun uofi! -* Màrnrqnx 6p6cr.rncr uaacrpévy irlàrepn.
-- Màr'ra! Màua!
I Ho ryr oH ocraHoaÉrcr. ... Efgyr nJrhrrb Kopa6rÉ n 6enuenj'uapcuàucrnx Mopéfi.
l ttma:t, 5ro uoi uàua...
- -3ro Ej'aer xr.r3Hb 6yrueràrr. Kàxauu àrouou. Xfilxoro rfixltoll.
r, cuu6r. Tu se y:Han cnoÉ uàuy? A re6i yxé net Tn yxé ne orxp6erur qnepéfi ...
Hrc rp6rta ro sanràxar.
Mànr.r Jftoau! Epàmr naou! EeperÉre cnoÉx uarepéfi!
YxoaÉ! .f, He snàro re6i! Moi l,ràrraa 6rurà càuas rpacÉrae Hacroiqas uarr .rerosérg Aaèrcs ogHàxgsr.
-
csére. Y neè 6rfun mrÉe 6éaue n6rocu. C. Ocmpoedù
. He flJrarrb, csrH6x, nonépr, t rsoh rrr6lra. A66pas pewh hrua
aepuj'.rra uue u6ao4ocrr. Pà,gse rlr ue paÀ, rrro c onirr cià,na iaonoa$f?
, 5. Iloa6epfire crflxÉ, noil6gnuu, ar[opÉruu o uàrepu. tlepeue,urtre rx na pfccrnfi
Ho cun He x6rel cuorpérr Ha neè, ou nlà«aa. f,'ìbtK,
E6nrHo cràlo naàrepH, near r6nixo Alx cÉua xoréla oHà aHoar 6. HannurÉre co'runéxne, rnrirpaQou x rcompony lr6xuo 6r.irrc 6ur srrm oAÉx ur
nrlopÉsuoa o uàrepr,
crarb_ Mo-nog6il u rpacÉnofi.
«Her snqer6 csmée n 6ecxopÉcrHee nro6BÉ uàrepm». B. Benùucxuù
«Cl6Bo uàrtra ... serlkoe cr6Bo.IenoBéqre!)) T. Illeeqénxo
6.necr lucentezza
norjxrure ramÉ occhi spenti
6ecuéHilbrf, aep udaoao-crr il preziosissimo dono delta gioventù
3aadnnr x rércry
L PaccraxÉre aeÉxay o uàrepu.
2. B qéu cuucl 1mil aeÉsau?
3. Kaxrie.neÉH,qu aàruero nap6aa o uàrepn ru sxàere? paccraxÉre ux.
4. Ilpounni*re orpÉnxx ut crrxoraopenuil o uÉrepr.
UNITA32 «Bpaq H
- ABe
o6rsàrenrHoe KàrlecrBo)).
yrritrenb
H. Aaécoe
npoÒéccHl.t, B Kor6pbtx nrc66sr K ltÉAf,M
«He [percpacHa flH lrenb: pa66rarb AJL ro16, 'm66u ocràsutr n6cnc
IIOArOTOIìKA K rIl"E[rHK) ce6i nroaéfi 66nee cqacrnllBbiMn, qeM 6dtln uu»>. IU. Moumecxaé
Qn.l6nor filologo o6rrdre.nsHrrfi obbl ieatorio Conràcnur Jul Bbr c irruMu sutcxàgutranuruu?
lrosouÉcr economista 16.recrao qualità 3. tlro s rpyaé vea6sexa sul cqflr6sre càuum mànHrtu?
nafuuuÈ scientifico pÉaocrrsrf, allegro, gioioso, lieto
nonyrÉpnuf, popolare pÉaocrer (è) allegro
rafvHo-nonyaÉpnrril di divulgazione scien-
tifica
necomxénuo sicuramente, senz'altro
Hyr(rHr| necessano, occorente floÀ|oTor]nA K qrÉHI,IK)
6ro.n6rrc biologia rfxea (è) necessario, occorre
xÉnrrr chimica ue.nsl meta, scopo, fine u crapnnf'anticamente, in tempi remoti molqàru tacere, stare in silenzio
rurepecorirr I xoeé?,leu?interessare, ocraa,nÉrr I umol^ lasciare 'uoÉ rnaligno, malvagio, cattivo ramo.nqÉrr fare silenzio, tacere; ammutolire
raanrepecosirr I stuzzicare la curiosità OCTàBHTb ] KOzò?
nporonÉru I xot6? xy)d? omxj'òa? mandar Q6xe.n fiaccola, torcia
npennrér materia di studio coraécer c xev? c,rev2 d'accordo I
rrporuirt via, (s)cacciare aepx6rs vrrrl? tenere, reggere
nrénrue minore, più piccolo, meno 'rcmnd (falè/c'è) buio oceetqirs umo? tur?
I
.reu di, che *** nye ragglo I
ocnerfirr illunrinare; fare luce
yrriru I xozé? uevy? umo òétama? I
npounxàru xyòd? penetrare, introdursi; nnepeaÉ davanti, innanzi
xayrrirs I insegnare xuÉra (yué6Hlrr, réruun) no 6roa6rrs rpouÉrnyrs I infiltrarsi; pervadere dnecréru brillare, (ri)splendere, luccicare
(no QÉraxe, no xÉ*lrx) Iibro (manuale, ucrurdr gigante, colosso r6pauf, orgoglioso, fiero
di biologia (di fisica, di chimica) o'rlarirr I umo? «tnj,? rendere, (ri)dare xpacÉneu bell'uomo (/ mpac6rnuo)
aHcxÉrbreanr. O*nt"*"r., giudizio -.lezione)Bcer0 ptu 0t tuflo. soprattutlo
oo.rbrxe OTtrATb I crueÉrucr ridere
coo66aa liberta racucÉrscs scoppiare a ridere
rrpoxoarirr.f qmo? cxt«na umo? tépet amo? nÉarrr I xyt)<i? cadere
npoùrÉ I passare Yn6crr I '
AHAJIOT cracÉrt I xoe6? vno? salvare ***
cll&cTl| I
Oné r : Màpuo, nover,rf ru nÉ6pan cneunà.ursocru 6u6rora? y re6É s lanpicrro invano, inutihnente cmrrc.n signifi cato, senso
ceuré ecrr 6n6rorra? 6nur esperienza 6.nÉrxnfi vicino
Md prao: Her, uàua u,cecrpà _Qu.rr6rorn, oréu -_ erouorr.lÉcr. Ho y 6nrrrrurù esperto roAÉrucs ùru xoil? òra ,ae?6? servire, vale-
rednurruf, inesperto re, andare, essere buono
Hac B ceuré sce 6qeut nro6gr Hai.{Ho-nonynÉpHyro nureparfpy, rpo:6 temporale, tempesta c66craeuHsrfi proprio
PoÀÉrenn nceraà norynàru Ha,,r c cécrpdf nonviÉpu"le x'ÉNxi u'o rriyruérr far rumore./chiasso, rurnoreggiare. uprmép esempio
6uonòruu, xuuw*t, Sfisure. Cefi.ràc g Aàxe He n6rraHro, roraà Éueuno mormoreggiare camooraépxennocru abnegazione
raurvméru conrinciarc a far rumorc/chiasso orpuisor estratto
6uo.u6rus cràna uHrepeconàrr ueHÉ 66nrure apyrÉx npeguéror. A a uyr{rucr 1 ucté? xot<i? irnpaurirsi, spa- nocixeuuuil piantato
xo.ué4xe MHe [oBe3Jr6: y Hac.6u.n 6qesr xop6ruufi npeno4anàrenr I
ncnyrirrcr ventarsi, aver paura octas6rucs I x)e? c reu? restare, rinrattere,
rro 6nol6run. IloNà.rryfi, 5ro 6u.r *rort cànruÉ lro6Éuufi uyM rumore
ycr{nHE stanco
ocrÉrucr I avanzare
npenoÀasàrelr. Huxr6 He Mor nj'.rure u nHrepécHee odrscufiru csofi curriruxa figlioletto
cyaÉrr giudicare; processare ué.rro qualcosa
npe4uér. ynaepé"ru morire
netlé ovunque
o n d r: A uue rpigHo 6drno n(r6parr cneuuànrHocrr. B urx6.ne s nro6fin rroru6Éru I perire muc.nu/ pensiero
un6rue npe4uéru. Ilnreparj'py, Hanplruép, nrc6Én He Méurue, ueM lroHyrb
ltor I aocllonnH6rue ricordo
'rlepb ,1r. bestia, animale .rfncrno sentimento
6Hol6rnrc. ropéru bruciare ryc6r pezzo
Md prao:A scè-raxu cral6u6lorou. lr,ipsaru vzo? strappare; sradicare, divellere ornouréure x xo:rj'? x ucu!? atteggiamento
Oné r: M6Ner 6,rr, noronrj' uro yvhncx r xlàcce, rae 6uol6rnrc nucox6 (in) alto
npeno4aeàla uànra. Llt nàrueio rlàcca 10 .{erosér crànu rroAnumÉru I \mo? xoe6? alzare,sollevare ***
noaxÉrr I
ropérr xe.nÉrn qmò-nu(n c()étumo atdere
erv-
6n6norauu. Màua cynaé.ua HayvÉrr sac:rrc6Érr cnoli npeguér. fipxo con splendore, in modo smagliante/bril- dal desiderio di fare q.c.
lante/sfolgorante ò6re.n rrc6afi fiaccola d'amore
3al6uus m rérccry Éprrf, sgargiante, brillante ipnroaÉrs (npraecrÉ) npruép addunc/
{prc più sgargiante/brillante fare un esempio
l. Karj'ro cneuu6:rsHocrs ssr aÉ6paau u nouenr!,? paccxaxrire o aÉiuefi 6layurefl
{il
170
t;t
TEKCT Ilocuotpél na cso661nyro, sérvraro--rop'uufi xp;tr,itttctl /[lrrrr,t,,
A nm6u YnÉu uirr'reP'
---A;rffi npolon*"ro rofem en6 cruénoe cépluc'
Cépòqe,qdn,<o "".É;;;';fi;;no. I lrt ltl I t,l't't t'111
rcuuée craHosrincr rec, ncè uésrure 6Éno orn! H aor nÉ.qu cduu octiuncr 'fl u pacrin'
«Tsr yéxaa, a rlBsrÉ, nocàxennue ro66fi'
ronopÉrs,'rro uaupàcno,{àuxo, uorol6fi u ne6nurHufi, norér ux. A ott cunrfiurxa ocr6'ur
, ;;,"i'É;'d;fi;;;'Iro'Mofi
c^rmorc Ha Hux'
cuélo urér snepé,q. nocnè ce6i na Kànpu névro xopotuee
qBerxù'
Ho oanàxgu Ha.raràcr cÉnruas rposà. B recf crà.no rax reuu6, xaf,
Bm éclra ou tu li"iia-ii"*ae' acrc -
cnoto xu3gb octannia mr
6srs6er n càuyro rèuHyto xout. 3auryruénu gepénrs. JIÉau ucnyrànncr cràs,ue socnoM,Hàx,r o
H ocraHosrituct. L\ ror n urj,ue aoxaÉ m néca, ycrÉuue u saÉe, oxfi
,*oii'ràii*o-;po'*";:q"d:;Édx'
_ O"r'iO".ir"l xni"u. Toraà ru ui'ncrnosan 6hI
re6é, rerxa ,
crivm cyaÉru,(ànro. "p#ii" cAénaro 6u ie6i 6oÉrnrrr
ce6i nceu nr6,ur,r 'r;9*"
- Tu,narÉ.
- cxaseutlr onÉ,
- nosèr Hac B Jrec. Mu ycràlu n ne u6xeM "#ffi;;;;
ayiiior.it"r, iro aieraà npuÉmree mAàrr'
qeM B3'rb"'))
66.nuue Tenépr uu norÉ6HeM, Ho cHa.rÉrra norÉ6seur rsr, 5to tÉI
npunén Hac crcAà. 6. Ilpounràhe aucÉsulauue A' 11' rléxora na lry xe Ény:
Bu crasàru: <<BeÀs!» A nonèn! xpÉrnyn .(àuro. .fl geurÉ csoéÉ clénal 6u sc§'
- nou6qb
xorér BaM. A sH? 9ro-cgénaru sn Arr
14
- ce6i? - «Écnu 6u xaxaprfi qerosér xa. rcycré
qro oH u6xet, xax rfiérpàora 6unà 6u seutri nàruo»'
Ho nro,qr.r ne cnj'ruaan er6.
Tu yupéurr! Tu yrrrpèurr! rpnuàuru osÉ. 7. Cosràcnu nu Bbl cSrrun nucàrcruun?
ruparrfuix 6u sàue cnsouéxxe x
-A nec ocè uryuér n ruyuér.-,{àuxo cuorpén na rrcAéfi, xm6pux 8. Harcsirre nocl6nxuu Énx ar[opriu'lu' nuÉpue
xorél cnacrfi, u sfiAeJr, rITo oHÉ rar rnépu. Ou mo6Ér .nroléfi n xùrNu.
AiMy, .rro 6er, ner6 osri u6ryr - norrfi6nyu. Cép.uue ero ropéro
xenaHHeM cnacrl{ nx. GRAMMATICA
Hro s cAérarc aax aroqéfi? rp6rvra rpÉrHyn,{6uro.
-H rgpyr - cnmnée
on rÉpaan ua rpy4É cnoè cepAue u sucox6 u64nxa er6 na4
vecchio/maggiore di sua so-
rononofi. OnÒ ropéno 1a5 ipro, xax.c6rnqe,-w hpue 96mrqa, H Becb JIec o, *ipure cecrpdr? (t*Ìi]rt,o'o
sal.ror.ràr népea Srnru Qàrerou aerÉroÉ nro6sÉ x rrc.qsu. [- |
xprixnyr.{àuxo u no6exàu enepèg. g.", uol6xe.
It----" <No, è più giovane/minore»»'
-OHHaèu!
I
- aepxàrn
ssrcor6 caoé cép,uue n ocneqàr rryru nÉgrrra. H morul -
no6exàau 3a HHM. Tenépr oxrt 6exaan 6Écrpo u cuéro. Grado comperativo di eggettivi ed awerbi
A.{àuxo ncé 6ur nnepegÉ, cépaue ero scé ro$no n ropéno.
H nor rec x6xqNncr, unepegÉ cserÉro c6ruqe, 6neméla sa c6rnue llsradocomparativodegliaggettiviedegliawerbisiottieneaggiun.
pexà. Eun rirxui.r né.rep, népnxfi névep Ha cso66lHofi seMré. genào-il sufftsso--ee (-efi) al tema'
11t
172
Kpacfobrfi \ rpaomee più tiello rcmufi | rcrur& più caldo Costruzioni comParative
xpacÉno J ren"rr6 J (ren"rréfi) più caldamente lillal cr'6pue, qeM s. Iioar
bp.ar^craP,Ille nenli.
cràDure MC.IIH' , : tlt
,.
tuii,, tirt"ito è più vecchi'/ frat"ilo è ptù
Mio fratello vccchio ttt
più vcccltt. tttt'
rrtt'
ì, TpyAHee
rpyÀHbrH
,t I più difficile nraggiore di me.
rpj'auo J (rpyauéfi) più difficilmente rrrii"*"r[ 66.nurue, ueru Ilerep6fpr. Mocraà 66lr'ure Ilelep6i'pL.
Niì;;;;;i;!*iioJ ai§àn Éi"iò- Mosca è più grande di San l)ictr,.
burgo. burgo'
Il comparativo di aggettivi ed awerbi con tema in q m, xr A, T o cr si nominativo
ottiene aggiungendo il suffisso -e, accompagnato dall'alternanza della Nell'effettuare una comparazione, il secondo termine è al
consonate che lo precede. rntrodotto da qeu oppure è al genitivo'
Il superlativo
OJIH3KIIH l-OnHxe plu vlclno no3ÀHHH
I ] noraréu più tardivo Il srado superlativo si ottiene facendo precedere l'aggettivo dalla
OJIH3KO ) TIO3AHO J n6rxe più tardi purola,fu".Am"tf.'Càuslfi declina come
si uvvrrrr$
càmulfi. \/aMDr[ ùr -""'- u6nuii'
-------. ,
ì-
oorarbllr | 6or6.re p.iù ricco più rrpocToH
)la ualvlbll!.
r r^^..-A cà*lrrù
ft4o*"À -- nA.,-tit o^".-trra;
6o.nsur6fi .Aion
ropo,LBn PoccÉu' 5ra sHltai 6rrrà càuag
PoccÉr. 3ra
] npOrre più semplice -, r, à;;;:bt" .? iplor"" t,o'io' tar'a ci*r u e rpacÉnne ue*à'
ooraTo J nccamente rrpocTo ) "r.
Il condizionale
rpoMKrrH
) .paru" più forte cTapbrrI I criprue più vecchio
par-
rpoMKo J più forternente I magglore Il condizionale si forma dal passato del verbo co-n I'aggiunta della
il verbo'
,i."irJiì,-"t " fuò "tt"." collo'cata prima o dopo
Aarérnfi péaxufi
Ì a,ir"-. più lontano ) pé*" più raro
'Iu 6u norsoHÉl euf. Tu nosnoullr 6ur er"r!.
AaJreKo ) peAr(o J più raramente
Dovresti telefonargli.
- Dovresti telefonargli.
Aeuènuft ì. a"-érre più a buon rrixufi I
Tr.rue plu plano
J Il condizionale esPrime:
Aèrueno mercato THXO I desiderata: 'fl c vsou6nrcrBHeM noruèr 6u
qicrufi
i;fi;;;ffi;il;ibii; "
rra 5ryrÉcran«Y.
aopor6fi Ì rop6*. più caro
IIACTO
) *erre più spesso un inviro o un'offerra: He u«rmri
ili) ffi;;ffii'ltsra,
6u Rn xynhrr n,'re
Aoporo ) )
i,v ì*i,livi Bsqrl 6tr rst uoii c.rtonàps'
tlltcTbllr
.nèrxsfi
) ,é.r. più facile qltcTo
] ,*ure più pulito
II condizionale nei Periodi
)
JIETKO J più facilmente
flprcllH
I nro.n6xe più giovane ] *p*. più brillante Indicativo Condizionale
MOJIOAOn
spICo J più vistoso
Condizio' Écnu :àurpa 6j'aer xoP6utar foml 6u ràrrPa 6sI.nà xoÉ
ne reale nor6ga, uu noéAeu :à roPo4. ruas nor6Àa, urt noéxaru
6tt aà ropol.
Il comparativo di alcuni aggettivi ed avverbi ha un tema differente: Se domani il temPo sarà bello, Se domarii il tempo fosse bel-
andremo in camPagna. lo, andremmo in camPagna.
6orIrru6fi
ì Ooo"*. più grande uileHrxnfi ] néHrure più picco- Clondizio- Écnrl 6sl nuepà 6u.nà,xopo-
UIafl nOfOAa, MLI nOeXaJIIl
MHOTO J il.g"giòtè mÉ.no J lo, minore ne irreale
6rr gà ropol.
Se ieri il temPo fosse stato
xop6urnÉ
] ry*-u meglio nrox6il l. d*. più cattivo, bello, saremmo andati in
xoporu6 J migliore n'n6xo J Peggiore campagna.
174
Gruppi verbali
.ÉIe <<No»» nel condizionale
I) Écrn 6u os ne nou6r MHe,, ue peuÉn 6u sasàvy. Se (lui) non mi cueirrcx I (A) uecrÉ I (A) Passtkl
avesse,aiutato,
;se.aiutato, non avrei risolto il probiema. 'racMecTbcfl
2)Ecnw
2) 6u ot,
Ecnu _6_", os ue sor,osÉrrcr,
soruosÉrrct oH peurÉl 6u zagàuy. Se non si fosse CTIACTI{ oH cilac
agitato, avrebbe risolto il problemà. olla cuacJrlr
3) Ecnu 6n oH soruosàrcs,_oH He peruÉn 6rr ra4àvy. Se si fosse agi- OHH CIIACJIII
tato, non avrebbe risolto il problema.
rpÉrnyrs I (a) Passato
.Coniugazione dei verbi
noòuÉm4 npozndmq cueÉmocn, yuepémo, ynrtcmo npouÉrnyrr oH npoHr{K
oHa IIpoHHKIra Nota.
- I veòi ynicrr, npo-
oHH [poHHKJrH rÉxnyrr, cnacri hanno passato ine-
notnÉrr I (c) golare.
r no4Hnuj, uu no4uÉueu
rst nogHÉuerur srr noÀHrlMere unràm I (a) roaopÉrr II alternanza
ou, oHà noÀuÉuer ouÉ no4HÉuyr
ocBeuIaTb Aepxirb (c)
OCTABJIRTb non.r6rr (A)
nporHdrr II (c) ndlarr ramo.n.rÉrr (ò)
noAHHMATb ocnerriru (A) T-+Ul
x nporour6 usl npor6Huu nporoxfrrs ocrinnru (a) B-+Bil
ru npor6rxrur eu npor6uure npoHHr€Tb cyaÉrr (c)
on, ouà npor6Hur oHÉ npor6urr rryraTbcf ruyuérs (A)
A-+XC
M+MJI
HCnyraTbcfl rauryruérr (A) M_)MJI
cnacarb
cnedrr,cn I (a)
r cuerccr nau cnaeèucr rauqenàrr I (a) aasàrr I (A) 6orérs I (a)
rl,r cueèurcs ssr cÀ.teérecr
oH, oHà cueèrc.n ouri cn,teÉrcs nHrepeconÉru orÀanirr HMEI'b
3AHHTepeCOBATb ocraairrcr
ymepérr I (A)
Futuro Passato
flyMpi uu ynpèrr.r oH frtrep
ru yupéur mr yupère ouà ynrepnà
ou, ouà yupér oHÉ yuplr oHH yMepnH ESERCIZI
Nota. Il verbo ymepérr ha passato irregolare. l. Analiza i proverbi, prestando particolare attenzione all'uso dei comparativi.
-
l. Jlfuue uéurrue Apygéfi, 4a -rrj"lue. 2. finox6fi Apyr onàcHee (più
yn6crr I (A) pericoloso) apaÉ. 3. Aorr.r Apfra nj"rurnf, Aou. 4. Ctàpnfi Apyr nique
- a 66nrue aénafi. 6. E6nuue nepr
H6snx AByx. 5. MéHure ronopÉ,
Futuro Passato
Aenàu, .reM cnosàM.7.Yu xopou6, a 4na .nj'ume. 8. Jlj'uure n6g4no, qeu
flynal! uu ynaléur ou ynàa nrxorgà.
ru yna4erut su ynaÀère oHa ynaJra Il. (a) Analizza le seguenti barzellene, prestando particolare atlenzione all'uso dei com-
oH, ouà ynagèr oHÉ ynaafr onfi ynin*r parativi e dei superlativi; (b) racconta le bauellene.
ilt
I /rr
1.-- C6:lur{e --- càuuii lfurunÉ apau. I'isempio: 3òàuue uncmumj,ma 1t sòdyu9 6u6nuométcu. 3òduuo ttttctttlt.
Moxer' 6u.n, uo y Hac ts ll6rrÀoue x uenry 6qerrl rpyÀHo no- m!,ma eairue, veu sòdHue 6u6auoméxu.
- nàcrr, (andarci, fissare un appuntamento con lui).
l.3repém u 3.rrr6pj'c.2. Aulp u B6rra.3. Òrepo EailxAn r
2. Yql'rrelruuua: Ha ttp6urona yp6rce r paccxà:rsIBara, KaK Ouéxcxoe 6sepo.4. Mocrsà u Capàron.
:21op6rarcrcs mo4n n pà:uux c'rpàuax. O4ull ronopÉr: «34pàncrayiire!»;
VII. Cambia le frasi seguendo I'esempio.
Àpyrfie: «/{66poe lrpo!» wnv «fl66pufi Àeur!»; rpér;n: <<Kar
noxlrsàere?» (Come sta(va)?); .retneprue:
«Kax Àelà?» (Come va?). A Esempi o: @tisuxa uoù nofifutuù npeòném.
qro qàtr1e rcer'6 ronopil IIpi.t ncrpéue autun.tàue? @ùsuxa
-
noù càaaù nndiluwù npeòuém.
Yqenlix: Arrrlu.ràue roaopir o6ri.lno rax: «9epr6ncrax nor6Àa!» -
l. Tàns --- ruoÉ ajuruax roApira. 2. MarelaàruKa uoù aro6Érrrufi
rrpegr,rér. 3. 3m néto 6turo xor6AHoe. 4. .fI .ilro6nÉ-nyreruécrnonaru,
(Un tempo del diavolo!). «Àa, xj'xe ue npugj'r'raeur!» (Non
essere peggiore).
5io aac r'aeHi njuunfi 6rtnx. 5. ,{àuro 6ur cuéluu.renoséxoM. 6. 3ro
IIL Cambia le parole seguendo gli esempi. 6rur rpj'xuuÉ Aesr. 7. Hosocu6Épcx * xp!'nnufi r6poa e Cu6irpu.
8. Ar'rfp Oonuuàs perà na soct6re crpanri.
(a) Esempio: Kpacùeaù
- xpacùeee
- càuwù xpacùeatù. -
VIII. (a) Analizza il testo prestando attenzione all'uso dei condizionali e dei compara-
I,Inrepécuufi, npexpàcuufi, npàrnmHHfi, cso664Hrtfi, cuér tivi, quindi riesponilo.
cÉ"urHufi , c ttit6rrit, necéluÈ, rpj'auufi , yg66HHfi .
Coeému tinotmnozo mypùcma
(b) Esemp io: Vùcmoù
- utiqe ca,,taù qùcmatù.
- TypÉcmr àro nrogu, Kor6pble xò4.flr neux6u raM, rge onÉ uornfi
-
MoroA6fi, cràpufi, xopduufi, naox6fi, 6olrur6fi, uàreu 6u éxàrr, E pa66Talor raM, rAe ouÉ uomÉ 6u orguxàrr.
npocr6fi, .nérrufi. B rypÉcrcrou nox6ge uu conéryeMréryeu saÀ{ HArÉ Apyr 3a apj'ro*r (uno
I'altro). Càr'rnfi cÉnrnufi H3 Bac A6nxeu ulrfi
ro I'altro).
dietro l noc.réAHuu. Ou
(c) Esempi o: Teund msvuée, ipxo ipve.
- - 6iaer no.quuuàrs u secrÉ séuIN, rcor6pne 6pòcmu ero roràpnu{H. B
Ten.n6, x6.nogno, cr6po, n6sgHo, pàuo, uàcro, uu6ro, uàro. lrox6Ae Hj'xno 66nrure ecrr. 9eM 66nrue Bn cregÉte, teu lérue 6j'aer
naru prcxsàx. Boo6rqé rypÉcrcxue nox64u uuépt ro npeuMilqecrBo
IV. Rispondi alle domande seguendo I'esempio. (vantaggio), uro n6cre HHx nro6àr (qualsiasi) pa66ra noràxetcs
drr4uxou.
Esempio: cmdpwe, Tdun? qeM
- OnéeOnéz cmdprue Tdnu. (b) Leggi le barzellette, facendo attenzione al condizionale.
-,[a,
l. Epar c'ràprue, veu cecrp6? 2. Cecrpà uol6Ne, uernr 6par? 3. Bà IIIfmxa
xsap'rÉpa 66,rrrue, qeM r{x xnap'rÉpa'/ 4. Tsoh N6narrara nénsue, .relr
Tu He Mor 6u Aarr MHe nflrbAechr py6néit?
r6r',rrara? 5. OH npuéxal n Mocra! n6:Ne, qen rr,r? 6. Bropoii u( - C ygon6.rrbcrBueM.
Nyprràna uurepécnee, ue*t népnsrf? 7. Haur gou nÉure, qen naur? 8. - A crc6mro u6xeur 6es yaon6nrcrsus?
.réro renrée, ueu np6runoe? 9. Osepo EaÉxa"rr rn!6xe, qeu OHéx -
6:lepo'/ Paszoedp omqd c coiruom
V. Cambia le frasi seguendo gli esempi. Oréq roroprir cÉuy, ror6pnfi gaAaèt errly llx6ro ronp6cor:
6u, écln 6rt r saAasàr cnoeuj' muj' rax uu6ro
r{ro 6É.no
E s emp io : Oméq cmdpwe aàmepu. -
rronp6cgn?
Moma uonduce omqd.
- xorÉ 6uruua o1fiu (almeno) r'rofi nonp6c, otrétul cttx.
Ècvra 6rr:agasàr euj'cr6nrxo nonp6cor, T6I cMor 6sr ceùqàc
1. ,fl npuruér pàurrue sac. 2. OH 6usàer :ulecs qàue, .reM {. 3. o'rséruu
ronopÉr no-uralrfiscru "ufvure Tà*m. 4. I-I6ssrii rexcr rérve, -
IX. Cambia le frasi seguendo
I'esempio.
cr'àprrii. 5. 3a.rér cgarr np6qe, qeM gr:àN{eH. 6. Cer6ÀHs 6É-uo re
.reu auepà. 7. Mocxnà 66nsrue flerep6j'pra. 8. Clàrrqur uerp6 6.r li sempio : Bor ue uécreme òama nue Smom yué6xux?
qeM ocrau6rxa arr66yca. Bat ne aoenù 6or òama.mue Smom yvé6nux?
VI. Inventa delle frasi usando il comparativo degli aggettivi sHc6rxfi, lari l. Bn He u6xere noM6.Ir une? 2. Bu He uòxere rcynÉrr nrue
r.ny66xuf,, 6o,nrur6fi. ra:éru? 3. Tn se u6xeur npufirÉ Ko MHe néuepor"r? 4. On se u6xer
378
ro3qoHrirb efi réuepou? 5. Onà He n6xer neperecrÉ 5ry crarrÉ? (tr) Esem pio: Ecnu 6at mu npuwén Mw onosòdnu ua saH6mut.
6. Tbus ueu6xer npucl6rr uue 5ru xnÉrs? 6o8peufl...
X. Inserisci i verbi a destra nella forma corretta. Ecnu 6u md He npuwén Mor ue onosòdru ua sauÉ-
edepattn... mun.
1. Ecnu sànrpa 6iaer xop6uraa noro.qa, MH ...
gàBTpa 6rrrf
sà noéxama
liuru 6u mat npuwèn edepantn, JVu He onosòdnu 6at ua savÀmun.
lopo4. Ecrn 6n
rÀ. 6rr eànrpa 6rrrà xop6ruar nor6;ra- un...
xop6ruas nor6.qa, narr ---
lic.uu 6u mb, He npuwèn eéepaun, uat onosòénu 6at ua saHÉmun.
6u sà ropog
.2. Otr 6faerrj'acrnonam ce6i njurue, écnu ... 3AHUIetAmbCfl l. Eclu 6rr on sorHosàrcr ... On c.qan er:àueu.
cn6prorvr. On 6u.rfrcrnonaa ce6i Jrj/.rue, éctn 6u ... Ecrn 6u oH He BoJrgosi,rcc ... Ou He cÀar srràruen.
cnoPrc,Ùr. 2. Ecnu 6u use noueuàuu ... -fl x6g.rnr 5ry pa66ry.
.r- 3. ru npugèurb r(o MHe, Mhr ... Ha nÉcranry. noumu Ecnr 6u MHe He noueuràru ... .f, He x6H.{Hr 5ry pa66ry.
-Ecln
Eclu 6,u ru npnuèl Ko-MHe, uu ... 6u na nÉcranry.
XIV. Completa le seguenti frasi.
4.Fcttu s He srfAen 5rm $naru, r o6rsàrenrno... nocJt4ompemb
eÉ. Ecru 6u r ue sÉ.qer Sroro SÉarua, r 6u l. Ecrn 6u r snaa, qro cer64rlr n nncturjre 6fxer réuep ... .2.Ecnn
o6rsàremno... ero. 6u r xoporu6 ronopÉl no-pj'ccxn ... . 3. Ecnu 6u c cAar gce gl<sàueHu
ra rflrb ... .4. Ecru 6sr y ueni 6rr.nà xnÉra er6 ffHx6s ... . 5. Ecnu 6u y
Xl. Cambia Ie frasi seguendo I'esempio. r'ruri 6Éno.usa 6rrréra ua Stor cnerràxlr ... . 6. Ec.nu 6u nuepà né 6uno
E s em p i o :
,rtox4fi... . 7. Ecnu 6u ne npurunri cÉmnue H 3nÉe nparfi... . 8. Ecnn 6u
$nu a-noéòy ua excrypcuto, n paccxac@ medé o ueù. /làuxo né 6un cuérnu qeroséroÀl ... . 9. Ecnu 6u .(àuro ne nou6r
Euu 6w n noéxat na excrj'pcun, n pacciasdn 6or me6é o ueù, Jrr6Acr{ ... .
XV. Analizza il testo, quindi trova i contrari degli aggettivi in neretto e inventa delle
lilsi che li contengano.
Cépòqe,\dnxo
Xrinu na csére secérue u cuelue nÉau. Ho sot npnurnrfi K HIIM
cÉ.nsnue u urÉe ,p1É. Orui npornàau Sr.ux iIIoÀéfi lalex6 s rec. JIec
6un r§unurft r.r xo.n6lItuf,, tt rpiano §Élo nÉfitn Hs Her6. H roraà
XII. Leggi la barzelletta facendo attenzione al condizionale con la particella xe. cnrérufi,{ànxo nosèn nroaéfi uepes réc. 3ro 6url rprAHbtf, nyrr. JIÉau
Ha eorcdne ycriutu ne uoruri narÉ.qàrnrule. OnÉ crasànu Aànxo, vm uanpàoro ou,
no.nol6f, s ne6nsrrnuil, nonèl nx.,{àurco moGrfin lroaéÉ u gfuan, xax
MyT n xeHà onos4àlu na n6esg. crracrÉ ux. kl rorAà os eÉpsaa cnoè cépaue rl ocssrlfia nyrr nÉ4ru.
Myx,: Ecln 6n rhr raK g6nro ne co6upàuracb, MÉr 6u ne onosgeuru 'l'enépr mo,qu cuéxo urJIlI 3a nuu. I,I sot s rénrHft u rrixnf, aévep ourfi
noe3A. uÉrurnu Hs néca sa cao66gnyro Érunro.
Xend : Ecax 6u ru rax He cneruÉn, uu 6u ne »(Aàax rax
cné.qyrcrqero u6esga. qnTÀÉTE CO CJIOBAPÉM
XIII. Abbina le frasi seguendo gli esempi, pesando atterziorrc al sigrrificato di quelh con f,r,
Koncmanmiu @eoxmicmoe
(a) Esemp io: Pclu 6w mw notwde.MHe ... .fl pewun fimy uòàvy. Ec{rn uem xÉsntr cràcrre, To trro BbI
IIOATOTOBKA K qTÉHHK)
rlnxcs/ regishazione yÀrrirsrrno (è) sorprendentc
rrccére cassetta
t+t
nncr disco
ro6n.néf, giubileo, anniversario urnfurrruc r6ltr anni di scuola
ralcc classe llr acto xf,3tlb per ùltta la vita
AlrAJr6r @,
Mri puo: O1ér; 3BoHÉrI Te5é n'repà, xoÉa npnrnacÉrÉ K-ce6é. Mne
npnHecJui xop6ure 3ànHcH: nécrolrxo Kaòcér, AIicKH. Ho re6i né
6uro a6ua.
O l é r: B,repà 6ur ro6nnéft uoéfi népaofi ylÉrelruu{u.
co uàcce. Kro ne
y Heè.
cuor
{ 6*
Co6palriìr Bce, )rqIiBIlIHec, MHofi B oÀH6M
npHrTH, npHcniurH TenerpaMMLI.
ìl:.1
385
I
I Yri
olé
pro: Xopduar frÉre.nrHnua?
r.: ,{a, 6'reur' iror6rr,' 6sino uH6ro xop6ruux yvnrenéfi r pà*rux 6ÉrrH s
']tIa!IaT.
ro rpéur Anfl Hac H6nuuu. Mu He 6'IeHr noHHMiuln, 't'trt tlttdt
r.uàccax: 6un -irro6Ér,aufi yuÉrear no
"uLè"ài;ri.;;;;;irnrr" no
Illip,3il?:^rytreruHuqà no 6nor6rnn, no nèpri*i y"irri"nruy,
3là:nusAls urx6ru Hé 6rtno. .(lofiuréu caM orpeMoHrÉpoaaa cr'6pr,rll
3ANOMHHJI HA BCIO )KH3Hb. paspj'urennufi
-14
capàfi , qr66u Ha.{àrr :anirnr.
M zi pNo: A xax nporuèl ro6r.uéil? not r*rrt népnrrfi AeHÉ B urx6ne. -f, Huxoraà He sa6j'ay Sror Acllt,,
Olé r:, Msr, npuror6eHl\t Arrf, neè naàaesrrcnfi xoHqépr, ecn6MH,nnu Mu cuÀriu ua nonj', cror6n s ux6ne.{lofiuréHa né 6ulo, naru yufirelt,
caoÉ ux6rsuue 164rr, 6Ér-rro »tr6ro urfro*. É a6ù;;kfi;
séceno llan xàxÀot'ry H3 Hac rerpàas n xapaugàui, ronopÉr Hau:
fl. nayu! aac, .qérn, quràrr n cvutàtr, noraxf, xax nÉruyrcn
'rÀeI n]-"-!:lo' I'I'r ro ylu n Éte'u r u o, ond n6 r'rrrur Haì- ;;";;;;d; ;;
yqr.rrcr, Kro KeM cral. A cx6nrro y Heè 6rllo yreH,x* ga -
6iK!y H Blay yrrttr,nac aceuj', qro:HàIo caM.
rpÉ2qarr ner pa66ru! 3Hàerur, r 6'reHr paÀ, vro no6sisà,r -qfiSpH.
H aeficrsiireilLHo, oH yuÉn uac rceuy, tITo 3nar caM, nporBJlhn npu
s csoéfi
rrr«oJre, yaugen Bcex, a mànHoe, Hàruy népnyro yuÉremHuqy. ilor,,r ylunfiTeilrHoe repnétrne. OH noxÉrsuszul HaM, xax nj'xHo gepxàrr
xapangàur, c yare.réuneu o6rscHÉl nau uenonirHHe cnosà.
3aainne x réxcry cefi'ràc o6 àroru n ne uorj'nouits, rax Sror uaaorpàuorHufi
,- fij'r*raro
rràpenr, caM qnràsurufi c rpya6r*r H ne HMésuruft nn oauor6 yré6uuxa,
Ha qsèu ro6unée 6,.n oirér? {to on paccxaràr o csoéfi népsofi yqÉre*xuue?
;tàxe 6yxrapi, xax r',tor oH peurÉrscr Ha tax6e serfixoe .qèno: flfirr
;reréfi, qsu.òruÉ,.qé.qsr u npàaeau 6ulu nerpàMorlrrl
IIoAroToBKA K rrTEHr.ra .(rofiuréH 5r,rÉr uac, xax yué1, uo er6 ao6porà H nrc66sr r Han, er6
'»rry:.uàru ue uponàlu gàpor,r. .{rofiruéH corepruÉl n6.qsnll orrprin,nau,
ari.n villagio dell'Asia Centrale renorÉuuf, incomprensibile xuprÉ:cxnu géuu, He sHàsIuHIr{ HnveÉ, rp6lre csoer6 aÉla, qélufi
rcrra16nslfi sconosciuto rpinore il saper leglere e scrivere unp. Mn ysnàru, qto s àtoM 6olrur6u uÉpe xnnèr us6ro nrcaéfi H ecrb
nÉperr ragazzo rpÉnorHuù che sa leggere e scrivere
coatir soldato r6pog
- Mocxnà.
naaorpinorxuù poco istruito rtro cx6po
conaircrxf, da soldato 6yruipu m. sillabario .{rofiurén ronopfi-u HaM o 6fayurefi xÉsun, n uu aépNll{,
wull,fuwf. pastrano peurÉtcr xa qmo? decidersi uau nocrp6nr n6ryro rux6ry. B 5roÉ urx6le yueHuxÉ 6i.qyt clllém sa
yvè6a studi
rxÉqnrr significare
npÉaea bisnonno c'ronàuu H y HHx 6faet uu6ro KHHr I{ rerpeAefi.
ao6pori bontà Mn6rnè ua uaé, nayuinurucr s turòre,(rofiruéna qutàrr n nncàtr,
r:'.T::L9.::::_
orpcilollTllpoBarb |I umo? nparare enryrxÉrr,r enfusiasmo
[epoil lnvano rroéxarn a r6pog npo4onxàrr yrrirrcr. .f, t6xe yéxana r r6pog, nor6r1r
f:Iy:i::
pt3pyurHTb Ir vzoz distruggere n6Annr atto eroico
Krprrirxr Kirghizija
yuÉlacr s MocKBé, crà,na .q6rropor'.r uaj'x. Ho u cefiqàc.x sHàro, nover'aj'
qro r 1924 roaj'r'reui nay'rfir rpàruore uofi
patpfruenruf, distrutto rnprÉrcxlf, Kirghiso
r créura yuéHurvr,
-yvfirenr norouj',
capÉù deposito uer},lrl Completo rrépauÉ .(rofiruén. OH nonépru n ueni, ou nocn6l ueni
cqrrrirr ,amo? conlare. calcolare llayKa screnza y.rÉrrcc n r6poa. .fl nurorlà He ea6j'ay 5roro. .f, ,qo.nxnà aepnjnrcr n
6jma lettera
csoÉ arir u plccrasàrs uoroA'éxn, xaxÉu yvfireneu 6ryr Arcfiu1H, {
uÉ$pr cifra, numero *** /(yMaro, rrTo HoB:I, IIIKOJIa, KOTOpyrc [ocTpoHJIH HeÀaBHO, AOJIXHa
uno?darProva, dimostrare
Xilx#ll" I nponnaÉru repnéxne (di)mostrare uasunàrrcr ux6roft .(rofi uréna, Hàruero népnoro yvÉrele.
repnénxe pazienza npocBrrb II pazienza IIo V. Aùmudmoey
aepxÉru tmo? tenere c yBreqéa[eu con Dassione
S[#:XfH I umo? xaui? spiegare (xc) nponict aipòn (non) essere vano llaaÉnnn r réxcry
coacpu*ru n6artr compiere un atto eroico
noxfrxuf, comprensibile rÒlcrop xair dottore in Scienze l. PaccxaxÉte xcmpuro xrprÉrcrof, xéxqxnu-yrèxoro. {m roropÉr oxà o csoèrl
rrépaou yvÉrene? floveu!' oxà crtromà craru a6rmpov xàyx?
2. Kro 6u,r aau népanfi yvlireau (aàrua néprar yuÉreltxnua)? PaccxaxÉre o nèu (o
rrcii).
TEKCT
Ilépeuù yvime.nt GRAMMATICA
_ 5ro 6Éno s 1924 rotg. MHe 6É,ro rorAà qerÉpualrlarb ner.
OauàxAu 6ceHrrc r Hryxrin pfccxnfi nrÉx, srl cM6- (Avendo)..studiato/una volta im-
,naru, rÉ, _np1lulén HesHax6rÉrf ìip"", ,
corlàrcxoÈ ruusérn. 3sanH nàpnr 4rdrruéH. rd;pil;;r* or-irpn,rer xere npouuràrr s .opuruuàae qgSto il russo, sarete in.grado
a aùn, '{r66H orrpÉrr ur«6ny n yuiir Aeréfi. C;Ée Ailiua ny"eO.,, xHÉrufi'ccxxxnucàrènefi. originale libri di
f:.,tifffirl1r.
386
18/
Il gerundio I participi qualificano i sostantivi e rispondono alla domantlu rurrilli'
Il gerundio esprime un'azione aggiuntiva ed è una forma verbale che (rcaxÉr? xarc6e? rarÉe?). Come gli aggettivi, i participi concorrlrrrur rrr
.ha caratteristiche sia l,.cnere, numero e caso con il sostantivo a cui si riferiscono: (lry;t{'rrr,
del verbo che dell,avverbio.
OHn runnr.parronÉpu-na1. (OHri tunn tr parroeÉprna.nn.)
,rurircurnfi rHfiry, cHAriT ra crol6m. flényurr<a, quràrcutas rrrir y,
Essi camminavano. parlando. (Essi cammiriavano e'parlavano.; uiiura cryÀéur'rca.
Il gerundio, come l'avverbio, è una forma verbare iiiàecrinauile.
Formazione dei participi
Formazione dei gerundi
Voce Presente Passato
Imperfettivo (presente) Perfettivo (passato) I Coniugazione II Coniugazione suffisso -Brrr-, -ur-
il suffrsso -fl e -a i suffissi -B e -Brur suflissi suffissi
-yu-GrcIII, -au-(-nu)
(oHÉ) .lnriror*.ruràn npo-vnràrr-npounràn
(onÉ) c.nuiuar--cldrula ycnhruarb-ycnbruraB Attiva nHuyuIHH Àepx6rrHfi nucànuruft
(ouÉ) raxn nrÉmcc-saHnuàscs saHirrcr*saninurrcr (uanucànrunfi)
qI,ITAIOIUHT{ nÉ6surnfi .rrro6Énrunfi
Il gerundio presente. Il gerundio passato. (no.rrro6ÉnruuÉ)
rrocrp6euHsrÉ -
il'ri,itisso -HH-
nocrp6eH (nocrp6eHa, nocrp6euo, uoc'l'p(rurr,r ;
ff
yvr yus*
per quelli urrc si conlugano
che sr coni
T,HIH' I suffisso -r-
come B3frb, Ha{6Tb, nnrrr_ ia6uirt, olxpÉruÉ - orxprir (orxpÉra, orxpÉro, orxpÉ'rsl)
orrcpuiru, c,,erb: -
orrprirurfi, cnérsrfi. "rfiiiir,-- oàrrr"ir.
arufi, auinurr,rfi,
Brinur_rril irOiiiiif
to,., i*. .:;
, La forma breve del participio passivo esprime il risultato, l'esito tti
rrn'azione presente, passata o futura: 3as6a nocrp6eu. La fabbrica è
eostruita. 3as6a 6ru nocrp6eu. La fabbrica fu costruita. 3an6a 6fler'
Costruzioni con i participi rroc'rp6en. La fabbrica sarà costruita.
3Àecr, Nasir oa6gvye, crp6rulre 5ror ran6A (ror6pule crp6rr Uso delle forme lunga e breve dei participi
:an64). eui vivono uli_operai ,fr"
3se* x,sir -;;;ffi;;r. Sror
irr* .ostruendo questa fabbrica.
ll
xar6É?
;,16.61r;,
:ad6g). a;i',i,;;;f
iioi ,"u?i-1-noropo,. rl'laen :asòA, nocrpdeHHufi 5ror ras6a nocrp6eH HeAàsHo.
X,??rro;*.5roi h,;; ;à,tlu to qu._
i 3i..ui i
IICAABTIO.
llo visto lo stabilimento costrui-
"h.- Questo stabilimento è stato costruito
3ro urx6"ua. nocrp6eHuar Heqànuo (*ol_o.py,o to di recente. di recente.
nocrp6u,rr ue4ànuo).
Questa è la scuora .t ò t unno .;;nil,#htà'e ua xax6É?
srara cosrruita di recenre.
in determinare t"rtrrrìrri può essere ll(rr,rn ua sÉcras«e, orxpsirofi 5ra sÉcranKa orxpsira e np6ur-
proposrzronesecondariaintrodottadaroiàplrfi
^"^_I3ti:lRìo sostituito da una
----^-*..., u npdur.rryro cy666ry. nyro cy666ry.
Sono stato alla mostra aperta Questa mostra è stata aperta sabato.
sabato.
Uso dei participi attivo e passivo
Uso del soggetto e del complemento oggetto nelle costruzioni
fl màto nucdTern, rranucdaurero attive e passive. Il complemento d'agente
eror pouàu.
f ,\u,ràt ponadu, uanfcauuufi A(tivo
:rutrt nucàTeleu^ Passivo
Conosco Io scrittore che ha scritto
. questo romanzo.
Ho letto un/il romanzo scritto da Nominativo Accusativo Nominativo Strumentale
3r9 pa6dvre, nocrpduarune . questo scrittore. rro? qro? .t'ro? xem?
HOByro lxKony.
3ro H6sas ur6.na, nocrp6eHuaR Pa66qne nocrp6uln ulr6.ny. IIIr6.na nocrp6ena pa66.ruun.
3rHMH pa66unuu. (ìli operai hanno costruito la La scuola è stata costruita dagli
Questi sono gl-i operai che hanno
Questa è-la nuova scuola costruita scuola. operai.
_costruito Ia nuova scuola. da questi operai.
.fl :Hàro roira, nepeséauero 5ru Accusativo Nominativo
CTHXH-
fl ,.tnràil crnxÉ, nepereÀéuHue
:tr.lM nogrou. qro? qto?
Conosco il poeta che ha tradotto Ho letto i versi tradotti da questo 3gecr nocrpdr.rnu rux6ly. 34ecs nocrp6eHa urx6na.
questi versi.
poeta. Qui hanno costruito una scuola. Qui è stata costruita una scuola.
Patpjwenauù xpun
fliroro gera6pi l93l Éaa s MocKBé §un paspfruen Xpau Xpnoà
VIII. Inserisci i participi attivi e passivi a destra nella forma corretta. Cnacinets., nocrp6enHufi na nap6qnue Aénrrn. Xpana 6ul nocrp6eu r
1..fl gHàro apxurérropa, ... 5rm golrl. xoHqé XIX séxa B o3HaMeHoeàHne (in commemo razione) no6éAu na.q
nocmpouEuuu Hano.ne6uou s sofiHé 1812 r6aa.
p_lr rÉael IoM, ... no upoércry 5roro apxuréKropa.
^ Mue
2, noupànulacr xuÉra, ... uologriu nncareJreM.
nocmpoeHHbtu Xparrl crp6n.nn c6pox urecrb rer. P6cnucr (pitture, affieschi) a xpàrvre
HAnUCASWUU
flucàrelr, ... 6ry ruÉry upuéxaa K HaM B rccrn. 6unà cAérana lj'urunuu xyg6xnuxauu Poccriu.
3. Ha révepe nucrynàan xocrr{onàsrhr, ... B Harx ynu-
HAnUCAHHb|U
Kpacàneq-xpau 6nr càuuu 6olrufir,,r npanoclànuuu xpàuou.
npueaacùauuù I-loalesxàsuue r Mocxné ng.qa.nerà sfiAeru croÉrqufi s qéHTpe MocrsÉ
BepcHreT.
CryAéHur, ... xocuonàBToB, 3a4aBfum wur.lH6ro xpar'r. Er6 go.norÉe rynorà (cupole) u6xno 6Éno nfiAerr m c6pox
npuanawéuuwù rnnonaérpoa m MocxsÉ.
ronp6con.
4. fl sstn cnoaàpr, ... HeAàsHo. Ha uecre, rAe croil xpaM, 6ur uocrp6eu orrprirufi 6accéfin. Ho
ttynu6utuu lro,qu peuÉnn soccraHosÉ,Tb xpaM. B crpané soccraHànruBaror u
_ .f uo6laroAapÉn rooàpuqar ... une clooàpr. KynneHHbtu orKpbrBarcr MHorHe pa3pyueHHhre H 3aKpLrTÉre qepKBu, cTpoflr
5. Ha crolé lexàr xufirn, ... cryléHrou.
Crygénr, ... xHÉrn, aepnfacra aylur6puro.
ea6deruuù HdsHe. }Kelàxne soccranosrirr rnàsHuÉ xparrr 6rilo snonHé
sa6aimwù uonirnuu. Xpau peurÉnu soccraHosÉrr r ropxécrseuHofi gàre
6. .(ényura, ... HaM gaepr,-j'vnrcs c nàuir. omxprieruuù -
Mu rouuÉ B ... ABepb.
850-réruro Mocrsri.
omKpdmuu H sor s AHn ro6urég MocrsÉ.qnépx xpàrraa mrprhucr. Taru npourn6
7. Onà npovuràla nucir'r6, ... fryor,,t. nonyqusruuu 'r opxécraeHHar cnj'x6a
.fl ncrpérru 6rrc, ... nnérr*r6 u's a6Ma. noryqeHvbtu
194
XI. Rispondi alle domande.
Por'ràHc npuurèl e PoccÉrc uz Acnirr.nu ao erop6fi nonorlfl
Esempio: VJno maxde neòàeuo omxpriman eoicmaexa? XVIII néra. Csaqàna on HagHnàncq «poccÉficrar nécrr» ilnn
- 3mo edcmaena, xomdpyrò omrcptinu ueòdano. «6uros6fi por'aàHc». [Ios,qHée craJr Ha3brBàmcr «<ropogcr6fi pou.6uo»,
-
tlro rar6e: l. «p!'ccrnfi pouànc»», a eulè noslnée «crapÉHHufi pj'ccrrfi po.
He.qàsHo nomp6ennas. ruxòra? 2. Heaàsno ocx6- MaHC)). -
saHHhrÈ ynueepcxrér? 3. .{aru6-orry6rur6BauHarr rsÉra? 4. [ene-
rounosÉroprr XVIII,- XIX sex6s co6lrp6nr.l crapfixnue
, Pj'ccruenécHr.r
aeÀéuu1rfi na pi'ccrr.rfi r:Éx paccria? 5. nocraHxar auepà re.rrerpàruia?
6. lleaàrno nony,reHHoe nncru6? 7. HeaàsHo Han/ica'sar 'néc,c?
pyccrue H Ha Hx ocH6se cos4aràlr por*aàncu. HuegHo
uenogÉqHac pj'ccxaa nécus onpeÀerÉna uysuràlrnuÉ 66pas pfccrorr
8. .{auH6 usy.làeuar npo6néua?
pOrr.ràHca.
XII. Inserisci i parficipi a destra nella forma corretta. PoruàHcu nuciutvt Bce nssécruue pfccxne xounorÉropu:
M. H. I'rÉnra,fl. H. 9afir6scxHù, C. B.PaxMàHrHos u apyrfie. Muxartl
npùunmwù hsàHosn.r hÉsra 6u.n He rdlrxo àrroporvr, Ho H npeKpàcHsrrta
npùunm ncnorufireneu pj'ccxux poruàucoa. CroÉ népnue ponaàucu ftÉsra
Hanucàl s AsaAqàrHe r6Àu XIX séra, rorÀà 6ul erué rououefi. Vxé
2. Onfi roaopÉlu o HeAàsHo ... exsàMeHax. còénuaù cras HgsécrHbIM KoMnotÉropou, I'nÉura noéxal ua p6auuy pouàuca n
Bce arcàueuu yxé... . còau HcnàHHro. B Hcnàsur.r ou u:yuàe, ncnàucxufi ponànc, nÉruer ponràncu
3. Bé'rep 6ru xopoud ... . opeaausoeaxuwù ua ncnàxcrue réuu. flo aosapauénuu'uz klcnàuuu I-nÉsra wanuciut
. V"t 6rtny na réuepe, ... nàruun,ru crylérnauu.
4. En6nuoréxa yxé ... .
opeaausòeau xHÉry p porvràHce,, cras rarcfiÀ{ 66pasona He r6rsrco ànropou H
omrcpÉ,mwù [c[oJIHnTeJreM poMaHcoB, Ho H Hx TeopeTHKoM.
OH sourér B ... ÀBepÉ. omKpdm PouàHcu ncnonHÉln n ucnolHircr HssécrHHe pj'ccxue nesqÉ.
5. 3ry ru46aa... a np6runou roaj'. nocmp6,ennwù PouàHc Arrfl pj'ccroro nesqà, KaK ueonoluràncras nécss Anfl
Mu 6Élu n ur6re,... s np6unou roag. nocmpoeH HTIIJIE'HCKHX NEBUOB.
6. MocroscKnfi yxnnepcnÉr... Vt. g. Jlo*.rbnocoaurrl. -
Ou j'vnrca B yuuBEpcnrére, ... M. B. JlorrroH6co-
ocHoSaHHbtu Pouàscu nncànn Ha crnxfi pfccrux noàroB u nucàrereÈ:
ocudean A. C. Ilj,urxuHa, M. [O. Jlépr*aoHrona, A. lpur6preoa,14.C. Typréuera u
B6IM.
ruu6mx apyrrlx. Ho 6usàer H raK: rlur iuropa coxpauÉaocr 16lrro
7. Er6 cruxx ... na pj'ccrxfi srÉr. nepeoeòéuxwù norouj', uro ponàuc Ha er6 cruxÉ n6unrr u rlo6sr u cefiqirc. I,Iueuà
.fl .rnràr eÉ crHxÉ, ... Ha pj,ccrnft xstrr. nepeeeòéu yxpaÉHcroro nucàrers n no5:ra E. lpe6éu«u u noSra B. tlj'ercroro ne
. XIII. Leggie traduci in italiano i seguenti proverbi, facendo attenzione all'uso che in :a6Éru, TaK KaK Ha Hx crnxÉ HanÉcasu ponaàHcu «Ovn uèpHhre)) H
essl vlene latto di gerundi e participi. «lopÉ, ropÉ, uoÉ sses,qà!».
(a) L K6Hvun aé.19, tylhir cuéro. 2. Hx.rer6 ue géaar, uu HHoryà pol'ràHc xnaér, a Étlrs xoJtrnosÉropa, qlropa rrli,guxu hnurtns
junucr ,
noSra yxé ne n6unrr. Tar clyuÉnocs c pouàHcon <<O.rH vépuue»»,
AypHÉM .qelàu. 3. JIéxa nÉrqu ne ao6iaerur. 4. He'saruor*"
yu6eurcr. iir*, ,i «l-opÉ, ropÉ, uoÉ,rse.qa!», <<fl ecrpérn{ Bilc».- àstopu uj'eurn Sulx
(b) l._créraHnoro rrc nop6ruu1. 2. Xopgru6 nà.raroe nanoaoufiny nperpàcuux porr,ràucoa ga6riru. A ponaàucu 5rn 6qeHr nonyaipuu u
. ceHqac.
clérauo. 3. Hrraérorqnfi j'urn,-ga criruur. 4. yronàrorqufi xsaiàercr ga
cor6unnry. 5. He 6yrri cnÉrqux co6àx. 6. EorésHH C pouàHcol'r «Iopfi, ropÉ, rraoi ssesaà!» cs.igaua yÀuaÉrulrnar
- àm ,pòuÀrru
ga
uprbptan lrc6nÉ aarunpàaa- Anercàu4pa Bacfiruesu.ra Kor.raxàl H
norireuusre yron6mcrnxr. 7.. BÉyreHHoe uàcnex 6Écrpo gàGusàsrcc.
ò. floBoe xopouo 3a0ÉToe cràpoe.
Asuu BacÉnsenssr Tuuepéaofi. .{o.rr HgsécrHoro nuaurtcta H
4l.rpr.txèpa, ogHor6 [r3 AnpeKTopda Mocrdscrofi rouceprar6pun
B. 14. CaQ6Horaz, n orsàxHHfi raopcr6fi oQuuép, nonipuuil
III,ITÀffTE CO C}IOBAPÉ,M nccni4orarem A. B. Konqàx nolrc6Éln Apyr Apira c népuoro ssrrÉ-
Aa. Ausa BacÉrueaHa cràna rpaxaàucroÈ xen6fi Kolqarà w par,tetfi-
fopti, eopi, noÉ so$òd!
I Kuqdx Aaet«inòp Bacùaoecu,t (1E73-1920), KolÒak Alekandr Vasil'eviè, ammi-
K1g ge-luàgr pj'qcrxe pouàHcu «Òvu .rèpnne»», <<l-opÉ, ropÉ, uoi
raglio,celebreesploratorepolare.Negli anni l9l8-l920govematoresupremodellaRussia,si
sses.qà!»? Por'rànc «<o.ril. vèpuhre»», KaK H Héroropue plcérud nécHu mise a capo della lotta contro i bolscevichi. Nel 1920 Kolèak fu arrestato e fucilato dai bolscc-
(<Kanfiura», <<Ka,,orua»), òran cnoeobpà:uor nirsÉrHofi xàprovxofi vichi^
z Caqdnoe Bacfuruù llnfiu (1852--IgI8,), Safonov Vasilij ll'iè, pianista e dir€ttore
Poccriu.
d'orchestra russo. Dal 1906 al 1909 fu direttore del Conservatorio e dell'Orchcstra dclla
A rcoraà norsrirncs s PoccfiH népnue pouàncu? Kro ux àmopn? Filarmonica di New York.
l') /
rra c HHM erg rparrivecxyro cyar6f. Kora6 s 1920 roaj' Kon.r6x 6un
apecr6ran, Ansa Ba,cÉJrbeBHa nournà 3a HHM a rropruj,. Il6cae ompoiexu us plccxru patgdn"#o:;li!:, eopù, *toi uetòd!» u
paccrpéna Korqarà AHHa BacfiJrbeBna ocràlacr o4nà. Bcro qroÉ
ir6lry-ro n xeaèrryrc xH3Hb on6 6plnà nepnà csoéfi nrc6nÉ. ÀnHa I'opi, eopi, r.oi loaòd!
BacfimesHa ronopÉaa o ce6é: .d yxé 66nsue xurouj' se orgàu
cnoer6 cépaua. Ayuepnà sMécre c HuM». cronà B. r{j,eacxoro 4Top- l'y"!5*rterrnécrer
O6pa-66txa B. Ca6Éxxna
«fopÉ,1opÉ, ryoi snes4à!» 6ul lro6ÉunÉ pouànc Ko$raxà. Kà1x"uoe
cr6so ponaàuca néro o càuorr,r aoporou Ars uer6 ueaonére, o6 Asne foPrfi, roPfi, MoÉ ssergà,
BacfinresHe:
3sèsaà mo6sÉ nPnremar!
Tu y uexi oaxà gagérnar, Tu v r*terd oanà sasérHa'!
Apyr6il ne 69,qer urxorÀà. &Y*f He 6iler HHKoTAà!..
[feÀ,neuno
Cyruecui'er geÉn3a, .rro Kor.ràx népe.q ràsHrro nel 5ror pouàuc,
poMaHc o BeJTHKoH JrrcoBH.
flocré,qnxe r6,qu Asua BacÉaresHa xunà s Mocxsé. Ao roxqà
csoÉx auefi olrà coxpaufina péaryro, ygnrÉrenrHyrc rcpacorj,.
PouaurÉqecxar ncr6puc rro6sÉ AuHu BacÉrsesnu Tnrrlupèrofi u
Kor.raxi cràra nsnéctra. He cnyqàÉHo Sulsu, xor6pufi cAélal o
Korqaxé nncàrem I. PÉ6oa, on uassàr «IopÉ, ropÉ, uoi:ses,qà!».
3aaduns K TéKcry
l. PaccraxÉte, vm tu ysnànn o p-iccxor,r porrràrce? saG-rat 116- rr oPr-act-xa
2. Karàa ncrdpur cnisaxa c pouàHcou «l'opÉ, ropÉ, noi sge3Àà!»?
I(I.i 199
B terrne Banbca o - crprcr -
-É, oa-m !a- ter-Hr-.l. 0 - qr qcP - tl§-t' 'lra
lPy-rsi m
Òtu uèpuuc
Cnoaà E. lpeSèaxu A rrop rrrf ruxn xemsec-r€H
O6pa66rr<a C. Fépm.nr
Ho ne rpj'cren.f,, He rteqinen r,
YreruÉrearna MHe cpr6à uoij
Bcè, uro lfuurero s krlgun Eoi aan nalr.
B xéprry 6raa, r orHesÉM I'JIA3AM.
ma:àn.
,10 I
,t(x)
Sostantivi in -r'
I ,[r" no-op.*rtu prcceduti da rt, lu, '1, tt1
HOqb
,HBàpÉ urclr
MonoAéxb
SenpÉrar
ceHri6Pb
n6Moutb
anpénb oxri6Pl
nÉsr uoi6Pr
AeKà6Pb
rr 'r"iÀp"rr II
iii"iiii'r
""é"rrr
;i;;;ii-
"noìt*ru II
I nalruur
.":9ry_T.'
cPca111
ry:r.*.,r
aPérnufi
,rJià*rrr I aòr'ràrunuft
céi6a"r*H,rr I nÉrunnft
,àriiu"rrrn I cÉuufi
Femminile Neutro
TAVOLE GRAMMATICALI RIASSUNTIVE Caso Doman-
da
Maschile
,l( ).)
Declinazione degli aggettivl
,lo I
Breve elenco di nomi russi
Caso Preposizioni Domande Escrnpi
il
Nomi di uomo Nomi di donna (ien. Ao KyAà? anr66ycnler Ao qéH'r'pa
roraà? acrpérnrrcr Ao o6éaa
n6c.ne rorgà? BepHyrbc, nocJre npa3ÀrrHKa
c... Ao... xoraà? pa66rarr c yrpà 4o néuepa
A"rrercàHgp 6es xar6fi? qafi 6er rnu6ua
Càrua, llIfpa AaexcàHApa C$ula,IUipa
AnercéÉ Alèura, JIéura AuHa
Asapéfi Aas Dat. K «ytà? xgrÉ x rtaerp6
AHapmrua BaleH'rÉua
AHrdH Balg r xonay? noitrfi rc apa.rj'
Bépa no rAe? HATI{ NO YJIHIIC
BaleurÉH
Bacntwi.t
BàLns faartua I- anfl xar? roropÉrs no reireQ6Hy
Bbcs EsréHr.rs )Kéns
BlaaÉnaup Bon6ar, B6ea nocJlaTb no noqre
ErarepÉHa Kbrs
luwpuir flhva,Mum Jho66ss Iho6a
EaréHr.rÌi XéHs Acc. B «Yaà? NOHTH B KHHO
JImauÉna xoraà? BCTpeTr{TbCf B nOHeAeJrbHHK
HsàH Bàu.s MapÉua 1Éru,Mrtna
KoucraHrÉu K6crs HA Kyarir? [oHTr{ HA KOHTIepT
Maprtt Màura HA KAKOC
,
npHexaTb Ha HeAenro
MuxaÉn MÉrua Haaéxaa
HHxolàfi Hàar rpémr?
Ifdra Haràlrs Haràura
Onér Aau« véper xoraà? BepHyrbc, qeps3 ÀeHb
H'hna sa qto?
IIèrp fIérs Olrra =-
3a 3anJraTHTb 3A nOKynKH
C,epréfi Ong sa rax6e peur.rTb 3aAaqy 3a qac
C.epéxa CseuàHa
IOpnfi Cséra opérrar?
IOpa C6$rr C6ng
Tarrina Tàsr Str. c c reu? roaopfitr c 6pàror'r
xaIc6fi? r6Qe c uoror6u
3a rae? ocraH6sra ra yrn6rvt
HAA rge? aàuna naA cror6u
noA rle? ,reMoAàu no4 xporàrrrc
népea rxe? «u6cx né,peq l6rvrorta
PÉaou c rae? MeTpo prAoM c AoMoM
.l ( )lì
,l( lt,
---------------.
T-T
§l.-
Dfr
PflAOM C Str.
E] <>
Ao
t
oKoJIo §l - Gen.
FEIg EI
HAIIPOTHB
òE
Gen.
oTKyAA?
PREPOSIZIONE Caso PREPOSIZIONE Caso
Gen. OT Gen.
HEAAJIEKO Gen.
t
or...
IrF 6El -
-
§I
d
4t0
,llr
Passati irregolari
-t'É$à'$H*$F,$[E;F$E BE3TIf
HCCTH
oH sès
ou séc
oHa Be3na
OHA HCCJIA
OI{H I}C3JITI
OHH HECJIH
EEEE§S.BR§'§'EÉ8.§9
rts .H .H
ÈÈÈÈÈ
rE rE rF rÉ rE -H -H -H .H -H
cIlagTIl oH cnac ouà cnacnà OHI,I CNACJIII
ooooooooooooooo
'H
*****È* BCCTII oH sèr OHA BCJIA OHH BEJII{
ecTb OH CJI onà éna OHH EJIH
cecrb OH CCJI oHa ce.ila OHH CEJIH
ynàcru oH yn:lJl oHa y[aJla oHH yfianH
'>' .>ì
6op6rrcx rasàtrcc oulu6àrscr comauàtrcs
EEBEsEBgB§§E'§$§
r( .( r( E E r( t( r( x È( E( t( t( x x
6ohrrcs
*pa,iiit,
norsnirrcc
roxfitrcc
calfimcs
uagésrrcs
cnyuàrucr
craHoslitcr
ylavàrrct
;;66ilil" upàanrrcr ynnoàrrcr
,aòpo"àtt., oòmsàrrcs cmeirrcx tarhrsct
§sssssssÀsss§s§
,lt.) 4ll
._ [o :ànrpa!
.(o nocrpecénrr! ([o npàtgullxa!, ecc.)
-- Cnor6finofi H6.Iu!
-- tlorà! (informale)
ESPRESSIONI FISSE DI: - YsÉanil,rcg!
- -.{66puf,
npuirxo, TàHr.
- PaA nosxax6MtaTbcr, MApno.
floxàulyùcra. I. l. Ox rsecr. OH6 caéra. Ouà cnpàrs8. 2, Bor on. Bm oHà- Bm ox6. 3. OHà uecr. Or
- He cr6ur. TAM.
- IIg cr6xr 6uarolàpuocru.
Il. I. lae
cranu6s? 2. Fae napx? 3. I-.qe urrcra? 4. Ine maragÉn?
- Hé 3a qro.
1.,[a, r'roil.2.,(a, er6. 3. Aa, eè.4. .[a, uoi. 5..(a, er6. 6. Àa, eè. b) l. F[a,6n6nor.
V. a)
Her, ne 6u6non 2. Aa, nnxexép. Het, ne nnxexép. 3. .(3, apar. Her, ue apaq. 4. Aa"
- HV.116 pu! (Hy vr6 rn!)
cryaérnxa. Her, ue myaénrro. 5. .ft, myaéxr. Her, He cryaént 6. .{p, ruxdrsnnua. Her, xe
- flycrrxÉ! KaxÉe nycrrrli! urx6rusxua.
- ecft
VII. a) l. Y ueni ecrr
qeuoÀàH.
p6Àno. 2. Y rrreni ecrr rene$6u. 3. Y ueni ecrr qacÉ. 4. Y uexl
b) l. y r€6i ecrr pfuuo? 2. y re6i ecm rener[6n? 3. y rÉ6i cctr qacÉ? 4. Y re6l ecrr
qerr,rolàn?
8. CONGRATULAZIONI E AUGURI YIII. l. Y uàc (y re6t) ecrt 6par? Kax eÉ mrjr? Oa rpa,r? 2. * Y aàc (y re6t)
esrr apyr? ----- Kax eÉ 3oBiT? on? - -
flor.qpaanÉrc gac (re6É) c npàs4ur,rrou! IX (a) 3m eè cenri. }m - Kro
ec orÉu x MarE. A tro eè cecrÉ n 6par. Eè cecrp6
- flor.qpaanieu c nacryuàrouiur"r npàsaHnroM ux6mnsua, a 6par yxé cryléHt Eè crÉIr BpaI, eè uart r6xe rpau.
-
-
c H6suÀ{ Éaonr!
! }( l.
- Ho un fratello. 2.
- Ha un vocabolario?
Come si chiama? §1, ce I'ho.
c AHéna poxgéHur, ecc. - - E un manuale?
C npaaanuKoM Bac lreO.iyt - Qleg.
E studente? - Sl, ho anche il manuale.
- C H6srlM maou!
-
- No, è ingegnere. -
C anèrtr poxaésux!
Unita 3
PasperuÉre (nosn6mre) nosapànurl Bac c npàs4ul.rxou!
- I. Bu, r. 2. Bu, xu.3. OH, oH- 4. Tu.5. Tu, r.
* c,AHèM
.a xoyf {r,au xorÉrrr) noslpàsnrr sac c npa34Htrxou
poxaéHur!, ecc.
noxelàrr
1.
II. l. qrràuo.
-
T6xe qrÉer. 2. Mn qrràeu ..., onÉ r6xe qrÉror. 3. .fI qmàrc ...,
Bcero caMoro xoporuero!
u -.fI
eu qnràcr€?
III. .fl crylénr. .8 usyuàro plccxnÈ mÉx. f
yxé neun6m rnàro pjccxrafi rsÉx. CeftqÉc r
Xenàro (xeaàer*r aau (re6é).cvàmsr, sÀop6nrr, ycnéxoa!
-
*- Ej'arre $tl:yi
§,:jT cuàcunanr, saop6ari !
liarre cHàcrrxarr,
qnràlo rexcr. .fl urràro nopfccxl.r. .fl euè xe scè noxnilàto. Y ueni ecrr pfccto'rmnslxcxnÉ
cnoaàpu.
Eyar c.ràcrnua(a), saopbn(a)! Mu crynénrur. Mst nryuàerr,r ... . Mu yxé Henlrdm sxàeu ... . Cefiqàc uu qntàeu ... . Mu
quràeu ... . Mu elrtè xe ncè noxuuàeu. Y sac ecrb ... .
IV. l. Màpxo cnfrurunaer: «I(ax no-p!'ccxr tavolo?» qrteqàsr: «Crut». 2.
9ro nn cefiqàc.qéaaere? - Màpro
Mrt qutàeu, 3. Bn scè nounrrr6ete? 4. tlto onà *tryqircr? -
-
VI. a) Àail uxe, noxàryilcra, cnoÉps ... y,ré6xxr ... xypHà.n ... rerpàas ... xapaHaAru ...
iftre r'riè,
b) Aàftre uxe, noxi.uryficra, cuf ... nonox6
càxap ... cup...
noxàiryficaiaxap nfuox6 ... xeQÉp ... cox.
.1.r0
421
... o ero 6pare' 3' "' o cr6 cocrpé' 4' "' o 016 mu6' 5' "' o uàrue'
VII. l. Màpno On uryuàer rsÉx. Y ueÉ ecrs apyr Oaén
p!'ccxuù Onér IlI. l.
... o er6 ceuÉ. 2.
- cryAéHr.
nryuàer ura.nriscxuÈ. Ouri qàcro pa66raror sriléc-re. Màpuo eurè nr6xo noxuuàer no- 6. ... o eè cÉHe'
pj,ccxr. iyljiilTn*.p6ept.?:::^119X,Tf .1,.:
,,o.,1i'Jii3"t'.";É;;;.i#i:à;';;;;,i,-,,*i 'b i.i ir ,,ii, (,' *,,") i^rt
3iìilAil"-:;i;';;,f;,T;::ìXli
2. y Bac ecrb uranuixcro-p!,ccxxÉ croaàpr? Aa, roué.{xo. [àfire rrrre, |,Y',i ^3}X",lll;i ';t,,r(''f
- caoràpu. - - Ià^l#" " -"'LlJiiiiTfi;ffiì#;r,;;';? 6 *6*',u"
+.o,ìà"ii""J;;?io-6"*4uàcro4i'uaer?-l9i9.Y,:l'i::"'::ll:l1i:T'';/,,,,,,,,,,,
";d;;;;; è;.tii
ttc tit(It'tttit't /
r,,r,r,r,
noxànyilcra,
- floxànyf,cra. - CnacÉ6o! - iloxànyÉcra. iiT i. il";;I :I:, y:-::"'.1é
i
Ji,:'il'J: ,'I1j'il'l ,,',,1:lll"'ìrrrrrr 'i,ì
,-,q,Y;i;#il,1i6 ,X[,"1i:;à;ii";;r.;6.,:À;6i 'i' 'v'''i""' r' ,r'
tir'r'ri
,lllì'ì'11,,
Unita 4 ;;rÈ;..
t Epar pa66rai a caa!'
ronop/rre, roaopir 3' nro6r'rrc' ;txr(rtttri' rrrt(rtrrir'
ttrir(trtrt
"'$ìi."1i',l,ilr?ili,:t',l,iH,
VIl. l. nltuer' tttluYt (paccxÉr-rrrP3) 6
l. l.3necr vàurrn, craràurt, rapéaxu, r6xxu, Hoxri u sfirxr. 2, 3aecr nrautfi, xocrontt, +. .o'rl*.ui,
rOB!.rt[b. ;;;;ì;;il'6;,i
foToBJlK), IoIoBxr s-pacàrà:irnaer
J' Pd!!^oJqrDsvr \rgvv'.i..'4;-/ :':11:l::'::l:, ,,. tt|otililt
.,(rrt,
nrà'rur, py6àuxx, urànxn n uràp$sr. 3. 3aecu xHÉrn, rerpàun, yué6Hr.rxu, pj,vxn n Vffl. f . ... xrilx, ... y.rÉ:rucu,.....nr5uxurlr, .). PBopnl_.-.... pil"ni ,,r,u,,,rr,
KapaHÀauH. ,. ... crlae;(ò;'...'À'oàrrtàl'...'",èa'i't"1, "' "r''(a)' "' iqÉn(a)'
ll. a) l..3ro r'roÉ xnhru.2.31o nàruu yvé6Huru. 3. ?ro s6ruu raréru. 4. 3ro Hàurt
xypuànsr. 5. 3ro aàruu rerpàuu. 6. ?ro r'loÉ pj'.rxu. b) l. MoÉ 6pàru nuxerèpsr. 2. MoÉ Unita 7
apyrui rpauÉ. 3. Eè noapfnr cryÀéHrxn. 4. Hàurn ronàpuu1n - cryaéHru. 5. MoÉ
cécrpbr - urxdruulrusr. 6. Eè cttxosui
- -
- cnoprcuéHrr.
lII.- Mur 3Àecb xnBèM. Bor Hàurn aou6, a àro aortrà, r4e xuaj,r rràuu apyrri. Hanpiao
oaii6n. :as6.q, uararÉx. 2. ... bpara' orua' ÀpyrE
'rnràuy. ,i[i.,i i.ll-*i l.y, rarhv'
4. ... npenoaaaàrenr, yqÉrent' ToBapfiula'
rar61, rAe pa66rarcr nàurn 6pàrsr, a 3Aecb urx6aa, r4e pa66raor Hàrun cècrpu. 3ro rrypHan.
uHcrntyr, r4e pa66raror uàruu rouàpruru. i"iia r. ... eé. 4. ... ux. 5. ... nac. 6. ... er6'
tY. l. 3p rocrÉHHua. ?ra,rocrÉunua... . 2. ?ro cnoaàpr. fiàil1e vue, noxà;ryficra, àrm o/rxy. 3. ... nÉ,ucn(u),
c.noaàpr. 3. .ro Haur cryaéHr. Sror cryaéur ... . 4. 3ro cryaéHrxa. 3'ra cryaéHrxa ... . 5. 3ro 5l ... i"^otpÉ 6. cu6'rPxr
crtr6rpnr ... .4; .,. ".
uHxeuépu. 3ru uuxeHéprr ... .
V. .{àfire, noxà.nyficm, 5rm craràs. 2. ... zrn qàruxr. 3. ... àru rapélxra. 4. ... irr r6xxu. IV. l. cliurato.
iV. crfuraro. 2. .rrt c-nÉri.ran(a).
l. CnHuan(a)' crÉria.n(a). cldiruan. 4. clj'uranr'
3' cr
cJlbluat\dr' 3.
qbn'
V. ... qro. ... Kro, ... rae, ... xoraà; ...
qhfl, "' 'ìeÉ, " qbe' "' (b)
5. ... 5ru sfirxil. 6. ... 5rm uox.
VI. l. y re6É ecrr 5ra rlororpà$un? 2. ... t"rq pliccxne raséru? 3. ... lru ura:ruÉHcxue i,r:iljl:. ;;;'oà:::l ffiil1.
^--^*^L- --,L'i-' cuÀmur c*òipnr, ... c,ri,uasr. (b) ...
.- criruaer' " efi.(tlre, ... sÉaHtc, '
rasérrr? 4. ... 5ror yvé6Hux? 5. ... 5ra rerpàas? 6. ... Srot cnoaàpr? 7. ... tru xypHàurur?
'pBM, ...
crrr6'rpnrra, clyruaeu. _-_-.._ ^^a <-A-^n 1 vqw o ero apj'ra? 4' Kar
er6 uarr? 2. Kax loni'r eÉ
$iL' i. [X'-11"']t l:-T::..:,:ly'
VII. l. .fl r6xe c'ry4éur. 2. I r6xe uryuàro plccrufi. 3. .B r6xe Helrx6ro noHruàrc no- s. xa* ro,ji *opiwio] rctx -6-qTli
rorfr ee toaàpuura?
pjccxu. 4..fl r6xe xnaj' raecu. 5. OHÉ r6xe pa66raror raecs. rosir eè cecrpy?
'"- e"e
aénoqKy "" c'I
VltI. ?ro pafi6H, rle r xua!. Haur pafidu H6aurfi, xpacrinuft. Bor troil Aoru, a rau viil- ÉiÀ'uànrv
VIII. rosir .'..,
Erò-uàuy ronj'r uà:rsquxa "'' aen
-.., er6 nàny .'', Mànb'{Hxa
6o.nrHÉua, rÀe pa66Tacr rr,roÉ rr.ràr'la. 3aecs urx6ra, rge j'vrrcr rraoÉ cecrpà. A 5ro Àoru, rqe
Hasrrsàsrcs ftor Époa? 2"'5raaepeaur? 3"" 5ta nn6uraas? 4"" àta
xun!'r »rori apyssi. .8 nHor4à 6srnàro y Hrtx. lX. l. Kax
vrru"r s. ... lìà $àopniuz 6. '.' àror'cranu6u?
'""ì.X. Buepà 6trn n -'i#,iffiiE
É;;pà Map,io É;r"; xnn6, clrmpéa ro*v".nrànttmtfi orlJ,o.Y g :l:PI"i..Y:#:
""a.,o' il fi;;' frfi ;';;;'; ;;'hcer6ÀHs oHÉ sruécre cuorpénu
xd' àpxo rar i6 j' rrar cr a
, d6,à' #;[: d"lll*T'#,il
M àp M
Unità 5 -
##;;;;é';;.-on ;à;;;lr;éi" $'l'""''
l. I. B ropoae. B lepérne. B Mocxsé. B Capàrone. B Kaafre. 2. Ha itrrepécusrfi urarriucxuf, Qn'rtn'
- Ha gas6Àe. - -
B no.nsxnrlnuxe. -
Ha n6qre. -
ruararrine. 3. -
Ha sÉcrasre.
Qà6puxe.
- - - --B - Unita E
-Brrayrée.-Haaéuepe.-Haxosqépre.-Hacnerràxne.4.-Brux6le.-BrlHcrur'.ire.
B yHuaepcurrre.
- II. ... n reàrpe; ... n rru6; ... s Kni'6e; ... a nàpxe. 2' "' uaqwtàet (roxuàer)' 3' "' uaur'luàer' "'
lll. l. lae oH xusèr? 2. lae xusj'reÉ poaÉreau? 3. lae ori xÉau pàurure? 4. lae rsr l. (b) l. ... uaqruàlorcc (xonuàrotcr)'
6' xouqàercn' 7' saqunagr'
"' "'
(lar asr j'urrecr?) 6. l-.qe xouqàer. 4. ... Haqunaetct, .-'*ù'atit''
5" " saqsHàercr' "'
rcr? (l,qe
polÉrcfl? esr poaurÉcu?) 5. lae ru
(lae gsr j'qnrur,cr?
y.rnrur,cr? (lae
rur y.rnruucr? livurcr rnoi
l-.qe;ivurcr
'naru) xouqàer.
a) cecrpà? 7. I-ae pa66raer
(nàura) rsofi (nar,rù
pa66rye1rsofi (naru) lae pa66raer raoi (nàrua)
oreu? 8. I'se
oréu? I'ae (ni rr,ràma? """'ii.'.; g-qac6a. Cefiqàc 3 qacà. b) L Her, s ana
c.rràc l2 qac6g. Cefiqàc 6 qacòe. cefiqàc4' Her' n urecrs qac6s'
lV. l. Her, ua névepe.2. Her, e x.rrf6e.3.
x.rrf6e. 3. Her, ua n6qre.4.
n6qre. 4. Her, ua yp6,(e. 5. Her, B
,tacà.2. Her, s nrrl iii*.
t aét'io
reàrpe. 6. Her, n uyrée. "u.ot. ,;;;;;it'R 'utO"'
xoraà a", xonqàere? 3. A xoraà ox rorupauràercr?
r III. a) l. A xorÀà rur l. uut acraéu) n s6ceMt
Vl. Màpxo r:rix. Oufi ,ràcro pa66raau srt{écre, uurhtu,
Màpno rryvàau plccxnfi
Màp
4. A xoraà oHà i,x,rHaer? i.'A i]ftil iài7i.i,i
ut (o6Éqxo
uu.o":' j' ilfr'-;;;A' i' e
roaopÉrru no-pyc.cxu.
u. CHavàura nor6rtr MÉpro quriu.,
rercr, a MàpNo cnfuran, nor6rrr
Cnaq6,na Màpxo vnràn
vnrà,r quréu., a 5' B ceur qac6e' 6' B
qac6e. 2. B aéecru
yv*ra
Màpro crfruaa. 3uma r6xe uryvàna plccrnÉ mÉr. Cuaqàaa onà aéaana ynpaxnéure, yqilJIa "i*p"'qacà'
oafinHaÀuart qac6a. 6' B
cJroBa, noroM q[TaJra rexcT.
V. l. B noneAéltuux.2.Bo ar6pHux' 3' B cpéay' 4' B'retaépr' 5' B nitruuy'
VIl. (a) L A rae onà pànrrue xunà? 2. A rae ouà pàusrue pa6òrara? 3. A nae oxà 7. B aocxPecéHre.
cv666rv.
pànuue yufinacr? (b) l. A rge ox pàHsrue xsn? 2. A rÀe ox pànrrue pa66rar? 3. A rAe ou ' ViI. Cer6AHg aocxpecéuse' Màp«o u Màprao acrarot
pàHo' Vrpou onli-éÀyrxaràrscr Ha
oHÉ yxé Ha ocran6sKe. Tara Hx
pàurure yurlacr? (c) l. A rAe orÉ pàurrue xÉnu? 2. A rae ouÉ pàxrue yvÉrucs? 3. A qro oxri
pàHrue urytàtn? ,**u*. òiiiifi'pu*.òi' o""tl"iiir--'u
_,,....^.. oÀornaranr
Ostl 3aBrpaKarcr'
nÉxax. ^,,,i o.py"É*n
oepyr Jrbr^n
-
n D
d
-cHaq&laaérrr".racòs
AeDzre
-1"1-ltYl". ';ò;;.:';;il
Ha-aBr!...'-.. Ha uerp6. Aor,.r6fi ouÉ
xner Olér. Onri sMécre éayr n. napx,
- o'ulrHHaÀuats.qac6r
^-,,,--arrra+r urn6n 'noxàrcr
noxàrcfl
VIII. O.rrér uocxaÉq. On poaÉncr s Mocxsé. Pàsrure er6 pogfirean xÉnu B Capàrone.
Oréu pa66ran Ha sas6ae, rrlàrtla pa66ra.na n 6onrHÉue.
ilil';.Y,1u"':#; ;Li:;: Hycà, )d#;1";:;;d;;;À;fl's r's
lpe luurcr Onér? yxuaepcurére.
--- - B
A rqe j'vurcr er6 cecrpà? B urr6.ne.
- UnitA 9
Unità 6
^iàrO*,"'ro*a,yf.rr.-iatànne. 2. Y\h Hos'e crosà'
l.a)l.CaaI,rrecr,noxiuryfigra!2.CrfruaÉre,..noxà.rrvÉcra.3'fluruÉre,noxàrryftcra.
I. 1. ... o6 ynunepcnrére. 2. ... o reàrpe. 3. ... o rr,lysée. 4. ... o uÉpre. 5. ... o $yr66re. 4. r{uràÉre, noxàryficta. U'j'i.
II. 1.... o reÉ.2.... o sàc.3. ... o Hérr,r.4. ... o nefi.5. ... o nÉx.6. ... o6o runé. 3. llepenoaÉ texcr. c) r. ne pJdar'afi iil;ilffi;;t;;a; 2' GasxaÙ' 3' JloxÉ6 cnaru pàtro'
421
427
It.0 4'l.Ju roxre saè,or r mrn6? 2. HÉna toxe uaf,r s My.efi? 3. AHÀpéf, r6rce naér ua X. HÉua u eé uàua reAàsHo noayvÉru raaprÉpy. Y nrx xopouru cuérnrr r rfnmr
xoxuégr? o*ua r6ae xaÉr n 6u6numérv? 5. B, 16*" diÉ,i ;.ffi;oi
ò r . r" ,o- xaaprrlpa. Oufi yxé
xynÉnra rr,ré6eas: guaàH, nÉcruenHufi crir.rr, clylrr,r. ll,rtp( orrri
1e éasqrl na cra.qm6n? 2. oxÉ r6xe éayr xdsxcrfpcrrtj. dr*è;.ò;; di#-.r?. osà r6xe npNmacÉru Hac xa Hogocé,'tse. Ha xoaocé.rrue uu rynfian noaàpox: cxArcpr, x x;,,u rir,r.r.
Bu r6xe éacre ...?
é.qer ...? 5.
caaSerxn.
III. l- B 6o*rÉue. B..6oaruÉrgr. 2. Ha s8s6ae. Ha raÉa. 3. B ynaaepcr,rrere. B ynu-
iepc{JgL 4. B urx6.ne. B rux6ny.
Y.-...eay, ...uÀdT; ...éayi ... éry; ...éry;... sql. Unità 12
Jal. .,. rys1o..., nrgr, ... nrerc. 2. ... nuoi. 3. ... n-rèrus. 4. ... eu,
... ecr, ... eaÉr. 5. ... eaÉre.
_ vI. a) 1.. Cro.nrxo cr6ur qàrura KoOe? 2. Cxorixo ;ò;; i;yr,#p6;c xoa6ac6fi?
^3. Croarrc cr6nr 6yrrp6p6n c cÉpov?
vII. a) AÉfi.e noxàryftcra'- w.he (uoaoro, cox,. 6yrep6pria c xor6ac6E, ane*cÉu).
')Àl}iii.ÌfiTfl ljff #;y.[fff#,?:ff H],tr*.Èi#L;;;,saéceuu
ràrrpararo, r Aésrrr ranxr,ràrscr.
ua.ruHàro. 3an;.n, *""aror.ì ; il;;;.,lffi"i;,
,iìA!,aou6f,.
B qeripe qacà r ooéaaro a6r,ra É.nn , crororàr. n;;ir" ;;;6;6 orauxàrc,
uuràro yxxxaro r ooÉqno ie6por;irffib,
:.y.T:I-tg*,
Hm{ MOJIOXO-
n crorràron. .a eu nr,o qafi
Unirà l0
IV. I. ... Bcraèr... . 2. ... Ha,inxàsr ... . 3. ... nfiure,r... . 4. ... nepea6arr... . 5. ... 6epgr...
II. 1.... uaqnnàro;... nàua1u.2.... (onqàrcrcr;... x6xvurcr.3.... nÉuer;... xanucé;r. . 6. ... mxprrràercr.
III. ... xonqéer, ... ronrxaa; ... repnfiracr; ndror6;;;-... l;.!b-;;;';;cuopera..., V. l. IlouaÉ...,... raèurs? 2. ... nocruorpén....3..... ncraÉ..-.4. ... rqynrirt....5....
nporxràaa... cxa:r! ... . 6. ... nepxércr. 7 . ... npurnrc,itn ... . 8. ... KynÉnx.
,IV. 1..... acràn(a). 2. ... noruèa (noru.rrà). 3. ... aepxfacr. 4. ... npouaràna. 5. .,.
VIIL Tàsr u Olér npnmacrl.rllr Màpuo a reà'rp, Onri qiicro npxnrauàor eÉ n rcàrp Énr
rcrperu-n(a). a xuHò. Cero.u,Hr oxÉ u.qfr xa cnerràxrr «Tpn cectpu'»>. Màpxò umal «Tpn cecrpu» no-
. -.vL rÉyrn
4. Càua,
l..HÉxa, npnrorò^ar.o6éa!.2. Tàxr, caàrafi yp6xu! 3. Màpxo, xanruÉ nucrru6!
crniÉ! 5. Onéq raxoc.ru aÀÉa.u"----
HTATbfHCKH.
CeÉanr ltJàpro, xoraà «6xwrr:auruàrrcr, noo6éaaqr n noéaer n uenrp. Tanl en6 6|ayr
a) l. ox... ongilgrcr.i-o"à...raxpÉiacu.3. ox... xaqarci.4. xamr Tàxr n Onér.
-5. onÉ
- YII.... sepuf-rrrcs. ox... xdxq,ncr.
b) i. Ts q6cm rcrpe,rre'ui r"rÀp,rol 2. d--.;;;;;d;#; ... . 3. ouà ._ IX. Io sono appassiolato di teatro. M! piace il teauo drammatico
.balletto. e a mia sorella piace il
... xouqàEr ... .4. Bu ... scrpe{6eaecs,.. . 5. Tu ...Geftlut,... . Oggi andiamo al Bol§oj a vedere il balleno <<ll lago dei cigni». Abbiamo invitato un
VIII. r. A ,u
vxé npo.rNrfun. 2. A Màprc y*è n*nòar. 3. A rru yxé npuror6au*r. amico. Ci incontreremo con lui in metro.
4. A HÉxa yxé adryin'ra. i. n arr*r
y*i ffi6éffil'
, x., l. B 6y0qre u6xro sdnflrL rc4ic. z. B 6u6nuoréxe u6xxo a:.rrr 5rs
6crce nréxno rgnÉru rareru. 4. B rrrarasÉHe uoxro
xxÉrs. 3. B xu- *'"' Unità 13
snnrr,iliÀ6r;;;""'
II. l.
... rxriru crygénr4.rry4éarxn, Tàma,O.néra, Màpuo.2. .., aoxnà,q yrÉrerr,
Uaità ll npenoga.ràrenr, aparà, nnxenépa. 3. ... sétltn ufxa, xexÉ, cÉua, a6qepx. 4. ... Aear
poxAéHur uàrcpn, oru6, 6pàm, cecrpÉ. 5. ... nxonrfra, ynurepcxréra, Qà6pfirr,
l. I ' Kaxàr? xaxÉe? xaxà.r?_ xaxof,? 2. Kaxar? xax6f,? xaxofi? 3. Kax6ù? xax6f,? xaxÉe? 3aBOÀa.
.lI. Kaap,ipa (6ursurqr, uàre,srac, cséraar, ,g"rrr, *O"rr, .;d;, ,È;;, yuOO*_, ;-
IIt. L AHapéù M)rx HÉxu. Hrlsa xenà AsaÉr. 2. Òm noapira Haràrur.
I:ry.Ty]; (6ortrfll uàreHrxar, caeurar, *yxa1 yaOiirarl *àpor"ri; rouxara -
noapira Onn. 3. Màpxo Àpyr Màpuo. Màpiro -
(oonbuar, -ryIll
Har6rua apyr Màpro. 4. A.nercéfi
MareHbxar, .yIT Éq-, ya66xar, iopou{ar); Oaa,.on (Oor"urOr, - - -
rué6ear TIT*,
6par Mapfin. MapÉr cecrp.i A.rercér.
u{ne'rxufi, Va66xufi); (coeraar, rérrrnar, xpacÉaar, H6rar, crÉpar, ya66nar. y -
IV. L HHx Her xolloaÉrtuuxa, Kj'nr,rrrr ;«oaoaÉltnux. 2. Y HHx xer ,quaàxa (moaà,
60, rrrÉnènrx,ft. csérrufi,' ipacÉaurr.- x6rrii, *apun, p4 xpec.n4
rurAQ4 xpecr4 releaÉropa).
releaÉtopa). Kfnuu.qrBàH
Kj,nuu (croa,
(croa,,urxaQ,
fHTi:.)r-:y-0..!fo]::, '*i,rx,fi, èaerrsrfi.'
rpé-c_no, reaeaÉrop).
urxaS, rpéc.rro, re.neaÉrop).
)aooHbrE' xoporxHf,, xxÉxnuft); croa (6onrur6ft, ruàlexrxrù, ,euriiÉ. u6'aHfr,
-;il.r"'*-riì"*pa.*"",x, V l. Her, Évepa É'6uro, Z. Uet,léxuun xé 6un'o. j. Her, rKsà,MeHa'Éé 6ulo. 4. Her,
:lTjl*,^H:91:f,:._*f-urun, nÉ*ueixur); ariÉx (6d;;'6;, "noL;l xosocfurrr xé_6uno. 5. Hel y rrrexi né 6suro 6n.néra. 6. Her, eÉ paccxasa a xypxfure né 6ulo.
T::1,_ T1ll1T.,^_{f6_6I1,.l,,xop6uufi);
yaooHar, xopouarl: norxa (oonbuàr, uàreurxar, 5poaàrr (6oairuàr, "ar"ri*a", ;ràp";; 7. Het, eè ne 6u:ro.
cséTrar, rè.uxa1, xop6uar, xir*xx.ar)i VI. a) 1.,(fr,raro, v'rp ypora xe 6ine,r.2. §uaro, .rro oxcrj,pcnu xe 6faer. 3. §ualo, rro
rpecao (6oarrude. uàreurr<oc,I-919:,rr.po", y^6d*, xop6*eeli
c"l'ar;[."é;;1,;, réMHbre, xouuépra ne 6faer. 4. .(fuaro, rro aérurr ne 6faer.
u6rue, cràpue, ya66xue, xop6uxe). b) l. .(fualo, ,tro cr6nrlnfi uerp6 raecr xe 6!aet 2,. plmaa, qro craau6Ha 3Àech He
IIl. l. ... xaxof,. 2. ... rcaiÉq.3. ... rarce.4. ... rar<ofi. 5. ... xaxÉe. 6faer. 3. Àfuaro, qro rocr*rnqhr pÉaou xe 6laet 4. Ai"aro, .ro 6n6iu.rméxu raM He
!t !._Pigcxyfi.. _. mxoI..,. 19*....2.
v. a) l. Karce? 2. IGr6f,? 3. Kaxoe?
Kaxar... . xar6fi....:. ku*... . 69w,.
4. Kaxrie? s. xaxari o.-ràiiài'dl r. KarÉr y Nux VII. 1.... y xeÉ....2.... eè.3.... o gac.4.... ero....5.... re6É.6.... uexÉ.
xraprÉpa?-2--KaxÉe s xaaprÉpc-x6uraru? 3. Kax6e
x6un_a1gl 5. Kax6fi nuaàx cnésà? 6. Kaxofi c.o, , *à*À. xÉclo
il-6
;-,.fi;;i+."i<u*af'"eo"r" , VIIl..a) ...oru_a; ... y muà; ....crrya. b) ... cecrpà; ... cecrpf; ... y cecrpÉ; ... cecrp!.
cfioÀea? . IX. a) 1.... rrr6xenrr,...Mory.2.... rr,r6xcre,... ne rr.ronièu (ne uorj;).3.... uii*er,...
vlII. a) L Hadura xoaÉra s 6u6n,orery. 2. oréu i"arr-r:iì"i0a. 3. §par xorÉa s rr,r6xer.4. ...u6ryr,... r'r6ryr, b) l. ... mor: 2. ... rr,rora6. 3. ... monrÉ.
ruxoav.4. onÉ xoaÉa, n. M;; i;;Ér-r';-..Àip'ui-r.
"*àa'.r.5. oii'Éio"#i'" u.*rp. X. l. ... cecrr, caaÉrecr ....2, ... cen.3.... aoxÉuucr cnarb,... nèn 4.... orxpunàercr,
?. -9lr.pa. érsuaa na soxràn. 3. Màuaérarurilr'i.peirrl'+l'p;;;;;r-'à;nrn *u ,o. mrpÉracr. 5. ... naqxHàsrcr, ... naualàcu.
...
5. Màpno é3,[ul ua p6auny.
IX. a) I xoaÉn(a) ira xonuépr-(Ha B1sy!ry, xa.né.rep). b) l. O6ri,rxo étxy XI. (a) Btep6 6urr aeHr poxaéuur Tàxu, cecrpui Onéra. B rocrix y Tànu 6Éax
xa apyrrÉ Tàxu n Oléra Aéayurxa x 6à6yuxa Tàun se cuomÉ npnéxarr.
-Oréu OiÉ norsorrirx
::TP.^:f ceroanr'è4y ua rpori,eròyc..r. o6;'ir; éi*v-ii'rpi,""aiì,i'J."mon, eay ur Capàrcra r norÀpàarun Tànn. F6crs nélu u raxqenàau.
no
Ha TaxcH.
Tinu urpà.n na rr-
'r6pe.
424
(b)
-
Dove sei stato ieri? VIII. a) 1,...6Ha siluff.2....6Haà c8o66ÀHa.3....6Énn cso66attt't' h) l' "' Wlct
Da un amico. Mi ha invitato alla festa del compleanno. *"-it.
:rrslr:6.2....'6iav ceo66aen. 3. ... 6!gyt cno66antr.
- Chi c'è stato ancora? ì:,..'.;pj;d| -. npocfinà.i. ... cnpàuruna.n (cnpocrin)' "' tronpocÉrt' 3' "' cttp,'
- I nostri studenti Mario e Marco. cùtai... nonpocÉla.
- Che regalo avete comprato?
--'--'x. 2. oH cnpocÉl, xoru6 Hoquttltol,cl
- i. oira nonpoclira onéra xynrirs 6nnéru s xuu6.
- Un orologio. *oruè'*.':l'ò-à'fiò"i"i*r. Har.'àury npoqyràrb iror paccxàr.' a. Qxàcnpocrln
cnpocÉlra, rnx
ilffi;;; li"r-Orri[.]. ònÀ nonlicc*ia O.néra orxpÉirs orx6. 6. On M6puo'
Unità l4 *'^Xi:'ì1-ffièinoàà"rr-ri"oaàH
xomà orxotlsàercc 6u6rHméxa.
uà noa, noeécur nanbr6 H rocrÉu a urxaQ, nonoxÉrr
I. l. Onà noaapÉra py6àurry oruf (6pàry).2..fl nouoÉro r*ràr"re (nàne). 3. On nÉruer *ro, ìà Ore* u urxaQj,, ueuoaàu croÉr xa norj',. xnro.r lexÉr na crolé.
"r.li .ro"1pl'z'-; A rya6
,.-: KyA6t", no"tàtrn,
"ron'iierril
- on crbÉt
Ha n6irry' xa n6nxe'
uàrepu (a6,repr).4. Ouà rcynrira uonàpxr cecrpé (noapfre).5. .fl noxàsHaan QororpàSun
tetpàaii- B nopr$ért'. OHà-nexÉr e nogr$éne'
-
apfry (roaàpuruy). 6. .fl rroxfil npeno4aaàrelrc (y.rfirerno). noaoxÉr
II. L ... ruànry 6p6ry.2.... cxàreprr cecrpé. 3. ... sdmux TàHe. 4. ... ra.ncryx Axapéro.
5. ... cfurqy MapÉu. Unità l6
III. a) l. XeHà xanncàua rufxy. 2. .(o.r norrroràEr uà"repu. 3. Oréu rynÉn noaàpox cÉny.
4.Hfina nossonÉra Auapen. 5. Àpyr noaapÉn nogr$ém Oaéry. 6. Iloaplra rynfira 6uner o I. l. eui ... ,2. saM ..' . 3. rrane '.' ' 4. eft .'. .5. eru!'"' ' 6' uau "' ' 7' t'ttrl "' '
reàrp Tfure. b) t. Bu ÀaaÉre efi c.noràps. 2. Bu paccxàxere HaM o révepe. 3. Trr rj'nnurr uxe ii.'i. ò;é; iiol ti"òtuot-. Y neÉ 6oréna roaoaà. er'rf rp!'a.no-6É{ro auuràlu-
ra"ery.4. OnÉ nor'r6ryr euf. 5. OH maérur re6é ra nscsrrr6? z. v iàcipÉ 6str "ròi"
mNnn' Efi''xi-xrro oÉno lexàrr. 3' Tàur 6rrnà iSoninà' B nirxNuy ou6
V. l. Oruf n uàrepn (nu) HpàsNrcr iror Époa. 2. Aruperc u Haràrue (uru) norpàrrucr ;;;;til;i"oniii norr*r*nr.l<y. 4. Eè gbrx 6tu 66nen, er'r!' xemrÉ 6Éno xoafitr a
iror 6aner. 3. Mxe n Màpuo (uau) noxpàarlacu àra excr,.ipcnr. 4. Mapliu (efi) noupàuuncr u.rx6rv. 5. Mne nixuo "6iLno nony'lÉru lexàpcrao.
cnerràxlu. 5. Mne u Onèry (xarrr) nonpànuracr àra réxuux. 6. Ilpenoaaaàrerro (em!) -*'iù. ì:'iffiàil;;g*n;iliu* .uratopuft. 2' Mà»re n!'xuo noéxaru na ror' 3' Euf
noxpàanlcr aoxnà1. Hi,xso noÈrrl na pa66ry. 4. CÉny "xixxo ruH6ro gauuMà'rucc. 5. ,l{Òrepn Hi/xHo yq,rb
VI. Epàry uÀèr 5ra py6àruxa. Cecrpé aaèlr àror nraur. Màme saè'r iror rocrrorrr. Oruf uiarrincxnù s:rix. 6. Màpuo xfxHo cAénaru ÀoxneÀ'-
'-'--V
uaèr 5m nanrr6. ,(p!ry ,rÀèr,ror r6ncryx. Iloaplre naèr 6ra ruànxa. Toaàpuury n.uèr Sror i.'lu. efi sixHo otràrrér nbva'2',{a, r'rHe Hj'xno xanncàru orr{'' 3' '{3' nam-(uue)
uaps. ny*"o *yf,ìii, ;;iàp* Éuia*.. à. ,(a, Màfuo Hlxno npu'racÉts sx rm AoxnÉu. xj'xuo 5' Àa,
Vil. 1.... xau.2.... eft.3.... re6é,... eu!.4.... une.5.... nu.6.... gaÀ{. X;;pè;";il"o n6r'6r" n". o. lq n/tàpan n5'xno noÉrÉ-a 6u6rnmérv' 7',{'a' rru
XI. l. ... acrpe.làer, ... acrpérur. 2. ... rcynh,... nor<ynàro. 3. ... noxaxÉre.4. ... noaapÉru. --'-Vl.i....ero(oxèr,a),...eu!.2,...re6É,."ore6e.3."'aac,"'BaM'"'BaM'4'"'uexi'"'
nepeaectÉ Sror rexqr.
5. ... 6epi, ... nrrr(à).
Xti.'HÉxe uèriomriercr ABeguarb ner. TàH, x6uer rynÉrr efi noaàpox. i'rpou tàur MHe. 5. ... r xeÉ, ... efi.6. ... HM' '.. Hx.
'-"- B aepéBHro. 4. K 6pàry
noéxara B Mara3Éue efi noupàaunc, cÉHnF urapQ. Tàux rynÉ.na er6. flor6rr.r onà
a yuunepMàr. fii. i.-K;u, ; _rpoii,àair. 2. K aéayurxe sa.rcr. 3. K 6à6yr.Uxe
rqynÉna uae, É. flolàp«u'6ueHr noupàrnnucr HÉne. Màrrra noaapÉla HÉne cj'uxy. Cfuxa 5. K Anapéroia san6A' 6. K cecrpé ua n6ury.
'* -
Ha césep.
viii.;iMil:. t) ... òi,{i;'"a'epn, cdcrpé, 6pàrv, cÉuv. .qpiry no,upi're Eu! "' Eft
r6xe nonpàrunacr HÉre.
... EÉ ... Er'rf ... Er,rf ... puf ". En ...
-
-'ix. 1.. nn ...
Unità 15 l. - \cin ... . 2. ... tn... ... itH "' 3' "' nu "' Ecln "' ' 4' "' .lIH "'
- - -
Écnu ... . 5. ,.. nu ... Ecru ... .
--- x. t. -
tiouqnra ra HÉua pa66raru? 2. Haqanàcs luaéxunr? 3. EyAer rH oH Ha
I. 1.... nocràsunrl,... croÉr.2.... noroxÉl(a),... nexàr.3.... nosécua,... Bucrlr.
4. ... noctàrnn(a), ,.. croir. 5. ... noloxti, ... aexàr. 6. ... nocrànrl(a), ... crorlr. ,*."qoirrf +. Cru6xer n, Èirà,ua npufirÉ aéuepou? 5. Cu6xer nu Oirér nou6qr saM?
II. l. B x6unary. B x6ruHare. 2. B urxaQ. B ruxa$!. 3. Ha n6lry. Ha n6.nxe. 4. Ha cro.n. ;lild;;;
" - 'fu. Tàur ura.nrÉncxnil? 7. Xopbru6 rx Màiruo roaopÉr no-plccxr'r?
Ha crolé. 5. B xoroaÉnrnur. B xoroaÉmnuxe. iui i . nofae., èc.nu 6j,aer *ò66a'a. 2. tlbélyr, écrn 6fayt cgo66rflbr. 3. Ilpraè"r'
IlI. L a) ... no.noxÉn(a), ... rexfir. b) ... xnaaèrrlr. 2. ... nocràsua(a), ... croÉr. écru 6iaer cno66aeu. 4. IloéÀer, écnu 6iler cno66Àxa' 5' [ofi'uè&r' écnu oyler cBoooleH'
3. ... roxÉrecr, .., .nemÉ. 4. a) ... cnaénu. b) ... ca"uÉrecs. 6;i. fr;;;ù;é"fi-."".1. iriòib*iu, é6irn *,r6xer.a). 2. KynrÉ, éc.rrn cr,ror!. 3. lepeaàcr,
IV. (a) l. ... rAe uoè nalrr6? Osò sxcfir n ruxaQj,. Tu caìa nosécsl eÉ a urxatp, *""
ècnra cudxeri 4. Bcrpéqy' écru crrlorj'.
2. - raocrrdrrl?
,.. rae uofi On sucÉr - a ruxaQf. Tu cau em a ruxa$. 3. iii.?iis no-n"ieilin* òrér ralio:réir. Y ueÉ 6oréno ropro, euf tpyauo 6Éno auuràrt'
- rà.ncryx? Ox aucÉr Ha crj,ae. Tu caÀ,t nosécr.ur ero xanosécun
r'rofi - cryn. b) l. ... rte noÉ
.,. rÀe
- xHÉrn? 6rrnà asrcòias reunepaqipa. B nncruri,r ou He noulèr. MàMa sÉ:eara, BpaT à' tspa'l ocMo-rpen
qro HyxHo Kynflrb
croÉr -xa n6axe. Tu cau nocràaHn ux xa ndlry. 2. rle uof, -crax6n? Os croÉr oléra n cxaràr, vro y rero rpunn. Bpav aar ruàue pe$9nr H cKa3én,
-sa OxÉ
cro;ré. Trr caru nocrànul er6 sa cror. 3. ... *. r'roé -...
rpécno? On6 crofir- a x6uxare. C.}p.;"il,rt;;;aÙ
ì'"ilaii'""'. u rynÉri rer6pcrsò. Heaérrc Onér 6ura .q6ya. B cy666ry
Tsr cau noctàsxa eÉ a x6rrrxary. (c) l. ...- rÀe uori nepràrxu? - OnÉ nexer Ha oKsé. Tbr "" nòqi'scraoBan ce6i li'que
oH "i6iiiilr.iérinr*', H nouén B Hxsrnri'T'
a6lxex ncrpérnrr cecrpf. 4. HÉHa 6o;rxHà lars re6é yvé6nax. 5. OnÉ AolxxÉ nosÀpÉeatr Mero6. ... x xu6cry .'. 6xo.tto (y) xuocxa.
-...
-"'1i.'i."o;
Tànro.6. Bu ÀorxHÉ nprnnacrlru Vàq*, b) l. Auapéil À6nxen nognonÉrr re6e. 2. Tàx.q il*iffi; il';"xràur .., . 2. Mu omurnÉ or n6e3Aa' 3' Bce souaÉ ms sat6x'
4. Mil;;'yfi;';" ;;t-il;;fiopyi"*-,,. 5' on mourèn or xu6cxa' 6' f vurèn
aorxnà aepxyrrcr s ceMr ,iacòn. 3. OnÉ ao.nxnÉ npxror6rnrr 3aÀàHHe. 4. On a6nxeu 6pàra
nou6qs re6é. 5. Oxà aoaxnà sanurràrrcr. sÉurlr us verP6.
l.
VII. ... cno66.ues, ... cso66.unHÉ. 2. .., zitulr,... sanrrdfi. 3. ... uurepécxuÉ, "-''iii. tli ì'. s;;;6p;".IHs caxar6pun..2.Ha 3KcKvpcHr' c rrcri'pcnu' 3' l-la
néqeoòru. 7. Mur
uHtepéceu.
...
IjC norsana.4.Éa sÉcranre. - b sdrcranxn. 5. ii6yÒére.- - Hl 6ySéra' 6. I"la
"o*.-i.
426
.t; t
n6rru. (b) l. Y cecrpÉ.2. y uàtepu.3. v Ax.qpér.4. y npenolasàrerr.
- cC n6wu.
n6qre.
16_'r-re.; Unltl l9
5. Y ronàpuua. 6. Y Tàxu. (c) l. y 6à6yurxn r,u
Y-Gà6yurxn or 666yurxx
r aepeine. Or 666yuixx nr nepeairx. f. Y
nepeaiix. 2. v 6pàra
opa*
ua cérepe. or
Or 6pàra c céaepa. 3. B Kanfre
Kanfre y noapfru. m noapiru. 4. B
Karrlra dr I. (a) L Mépno ynnexàetcr cndprou.2. EE cux yurerAcrcr ronoil66lom, 3..[oqr yf.
y fru. Hs Karnlra
Hà
nexÉsrcr nnrx6cmrrcf,. 4. Olér yueréercr ftn66nou. 5. Ox yucnAercr 66rcon. (b) l. tr il.
9gt"Ét '- ap!ru.Hs 6onrÀÉusr or apfra. s. v Màpuo a o6ur&Érrn. oi"t(lapno
v'| 'rrur'rv *
o6ruexÉrui. "J rcpeclroct uarenàurcfi. 2. Cec-rpa nnepecfercr mrcparlpoil. 3. Bu nnrtfcoroilOf
IV. a) l- on -6un n ynuaepcnrére. on xoAÉ, n yuuaepcurér. on nDnruéa ur mjrHrcf,? 4. Tu nmepec!,eurcr 6al8rorrr? 5. OHfi nHrepecixrcr rsAtpon.
yunrepcxrèta.2. On 6rur s 6x6ruoréxe. On xoaÉr s-6n6r;{oréKy. Or niluruen r: . il. .lI 6ua n noirpc c Tàsefi, c HrÉureil, c A.nercéer, c Brirropou, c Apgmr, 0
6r6rnméxu. 3. ou 6nn xa saa6Ae_. ox xoaÉn Ha gas6a. on npnurèa c sin6,qa- bjbn xnner mripurueu, c nqlpimf,.
6xono (ranp6rur) yxr sepcuÉra, 6u6n uméxu, rn!,6a. m. l.... c Har6ure[. 2. ... c 6pàmn Anapér.3. ... nareu&rnrcil.4. ... c cccrp6l Oaen.
,__ I ]:. .;3. He rpuurttn, ... npréxaaa, ... cu6ixerur npnfuÉ. 2. ... sÉuna, ... npuuuà 5. ... c oru6rrr. 6. ... yurfrranurrueil. 7. ... spar6u. 8. ... Qyr66rcu.9. ... ùJm6olrfic;rcn. 10. .,.
(npuéxaaa). ... aoéxanu,... aÉuuru. 4. ... npnéxan? 5. ,.. yeu<àror. cn6prorrr.
., Vjl .l .:. nolopufi, 2. ... xoropuf,. 3. ... roropdr. 4. ... roropoe. 5. ... xor6pue. IV. l. ... c unn? 2. ... c nef,. 3. ... c ro66*. 4. ,.. c nfiun. 5. ... co uu6ù. 6, ... c ro66il, ,.. o
D) ,t. :ro Moxl. cec-rpà, xgr6par xHBèr.B Capàroue.2. ?ro xau cVaéirr, r<oÉpufi caènaa unu, 7, ... c nàun.
uxrepécxHfi.qoKrqa. 3.Ha croné aexàr xxfirx, xoròpue r B3flr B [iu6numé«e. 4. y ràHu V. (a) l. ... MH c Mipuo. 2. ... nu c fànefi. 3. ... ur,l c On6mM. 4. Mu c Càruof, .,. ,
n6noe nalrr6, xoropoe ouà rynrina ruepà. (b) l. ... r,rat c oru6q. 2, Epar c cecrSf, ... . 3. ,.. aèayurm c 6à6yurofi. 4. ... Oa6r c
^ VIII. a).1.-... *XaxÉe?
- Kordpue.rrexàr ... . Z. ... Kar<oil? _
Kor6pufi lexÉr... .
Axapéer'1. 5. .. HÉru c Oneil ... .
3. ...
- Kaoe? Koropoe .nexfu ... . b) l. ... -
Kmdpoe ae;l;-.:. . 2. ... _ VI. ... nnxenépou, .., yurirelrxruef,; .,. uareuàrurcx; ... x 6à@ruro r aepéanrc; ... c
-
KoÉpufi.rcxhr...
Kax6e?
xdxÉei-- r<frpire -rexà;-:.;i'i.'... rpor6u, ... BléÉBH6l ... c Hr{M, ... o er6 pa66re; ... Bpaqdu.
lgxgur
§m§far
-sÀecr rsxàna. 2. ... . 3. ...
-
Kaxar? Kor6par àaecr nexà-,rra. j. ... -'xr*"r -_ VIL l. ... a {yr66n. 2. .., r réxxnc. 3. ... p noneÈ66n. 4. ... o uàxrrraru. 5. .., nrpÉcr xr
Kmdpue r.qecr .rrexànu. - - - KaxÉei rrÉpe, 6. ... ga nuaxrino. 7. ... na crpÉnne.
VilI. l.
... rnàer. 2. ... ynéere rrp6tu. 3. ... yuéer urp6r. 4. ,.. rràeul. 5. ... x6xcu.
-l, ,.. lx. a) 1.,... rax npoéxatt x Kpeurd? 2. ... rar npoéxarr x xuume6rpy «poccÉr»?
rar npoéxarr r roc.ninsqe «TypÉcr»? 4. ... xax nfoéxat * vrn.epre-ff <«Mocxafu)? 6. ,.. r
xe uor. 7. ... He uorj orxpnirrr.
l. r _*lIr.ExaT"
9) .., KaK xa,H6suft Afién? 2.... xar npoéxa* xa Jlouoxdcòucxrif, npocnérr? IX. l, .., ne yu6er xo4Érr. 2, .., ne ynéet msoprtrr. 3. ... uè r,rorf taxqen6tr. 4. ... se
J. npoexaffb Ha nlorrlaÀb I araplrHa? u6»cer nrpàru. 5. ... x6xere noÀo(ràrb, 6. ... udxerus noraonÉru. 7. ... u6xsr asrb.
X. l. Onér »qaer uesi xa cràxqxn «Eenopgccxar»». Karc rynà nooéxarr? X
l. Ònér ru66rr r[p66n, noSroMy qàcro x6lm Ha craÀn6n. 2. Haràrm Aaurd nc
_ H"- uetp6 ao cràxunu_«Ox6rxufi pra>i, rau caeaaeurs neiecaaxv ua crànusrc oriaeaa cecrp!. noSrouy éler a lGrfry. 3. Err! xjn<Ho screérrrs oqà, nohouy on noéxal
-,
«rempaJrbBru». ur craHuH[ «leffpànL]iar» aoéaeur Ao sràuuuu «Eeaopj,ccxar». 2. _ xa roxrà1. 4. Poafirenx HÉxu xxsyT r Capàroae, noSrony nàrou HÉrta noé[et s Capàmo.
C.xaxÉre,.1oxa1yficra xax npoéxaru r rocrÉnnue «Mocxs6»' «a*xàii'i.-*mÉnnuu 5. Mu sMécT e grarrxàan ua Ére, norroxy rrru sxax6uu c Hrru.
«Morxaà»)?,- Ha uerp6ao_crànuxu «ox6tnufi prl». 3_. Bu rre cxàxere, xax npoéxari XI. l. florouf qm lra rÉcraaxa 6tenr rmepecsa* 2, floroug qro osà òqenr
x I-YMy (aoéxarr ao FVMa)? Ha aar66yce rinr'rpoanéfi6yce ao uéntpa É;" il ;;rpd; aÉ6nt 6aaer. 3, - tloroml qm oHÉ 6Éurn òqenr r6xrtu. 4. -
Ilmouf qro on nrpàcr r
-
«fll6uraar Penolrcqnu». ténxuc. 5. -
Ilmomf .lm dH He ynéer mrÉmcr sa arlxax. -
cràHun n
-
XII. a) -. x on$. ... or o[ué. ,..mrÉ ... c mq6u; b)... xrrr, ,.. uàrcpn. ... y u&repn. ...
Maab. ... c uireparc. c) ... c cecrpoÈ. ,., a cecrpà, ... cecrpél .,. cecrpe. ... ccc-rp! ... . ... c
Unità l8 cecrp6f,. ... cecryf. ... c cocrp6fi. ...§€crpi. ... cectpé. ... cectp6fi.
XIII. a) Meul ... MHe ... y ueui ... co un6f, ...; ro uné; ... MHe, ... co uu6f,, ... o,6o nxé.
-. L.l. HÉHa 6urà (6faer) apavdx. 2. EÉ cecrpà 6ruà (6gaer) cryÀéHrrcoÈ.3. Ou 6ur
eÉ apirou. 5. Hr4ria 6rinà
b) Eé ...eil ... . V xeé ... ... ef,; ... o néf,, ... c uefi.
.ov#T] LTT,?,:51:.9:f
6. Tàxr 6nnà (6!aer) urx6nrsxuefi. 9lt_t6raer) \vrav'l w
vP"'s (6l.uer) ee noapfmf,.
'vAPrrvri
II. a). l. Haràrua t6xe x6ver ytÉrearxauefi. Unita 20
craru 2. Onér r6xe xdqer crarr 6a6rorolr.
^3. .F.lrtna
-
ròxe x6qer crarb npenoaaa,r{rerirnuueÈ.4. Axapefi roxe ioqeicrari'r.r;HanÉ6.rou. I. Érnee, rÉunee, océnree frpo; r&ruufi, rÉtr,rrrf,, océHHuR, n6qqntlfi réuep; l8rruf,,
I
5. o.ns r6xe x6qer crsrr nénÉueft. b), r . m:ne 6fay rixxeuépo"- z.
3_:::_!ig.-lrynoÀanàrereu. 4. ... 6yly yvÉrereu.-s. 614)
c*i*
til'iyìpà,ioii. rriuxrril, océunnf,,(ettr; n63[xufi uac; ftpexnnÉ, rerépxnfl cnerràxnr; j,rpexnrr, rertèpnrrr
À."o"à"*".'?1 i OioV cer6Ànrutxrr raséra; a&rHee, rÉunee, océtHee naarr6; cÉmr q&ruxi òÉxxil xaprna6ur;
nepe8oÀquKoM.
nfixsnil srAx; nÉxnrr n6axa.
lll l. Konéqno,y,it*y; ?, KouérHo, npnnraruj,. 3. Konéqxo, aÉcryn.nro. 4. Kouévno, II. l. Ha eépxnroro n6rry, ... ua répxuefi n6.nrte, 2. ... seqéprton ra3èTy, .,. Ha rcqépxrft
noy.ory.^5:,Kolévno, ryn.n6. 6. Konéquo, cruor!. 7. Kouéquo, paccra{i;. g. KoséqHo, Hé cnerr6xar. 3. ... s rgrHne xauÉtcynu, ... nétsroro py6Énrrcy.4. ... xa nocnéaHeÉ ograuòrrce.
ra6fay. 9. Korre,rno, npurordu,rro.
5. ,.. a cocéÀueù rrapr*pe. 6. ,,, r cocéÀntoro rduuary,
lV. (a) B aocrpccéxue
I,v.. r
aocxoecésse r. ncràHy
nr pàxo. .rt 6n'rc,rpo norànrpaxarc n rÉfi4y rs A6Ma. Ul. l. ,.. or cràptuefi cecrpÉ. 2. ... rsoéfi cràpruef, cecrÉt. 3. ... c rgoéfi c-tàpuef,
- * Merpo, raM MeHf Oi,Aer xaaru moapuur. Onono uerp6 r rynnro uaeiÉ, acrpevy cecrpofi. 4. ... moÉ crapruyro cecrpf. 5. ... o er6 cràpuef, cecrpé. 6. Moi c'rÉrpurar cecrpà ...
]^Lolny.
roBap,ua, n u usr
ronàpuqa, uH sMécre
aMécre noÈaèx Ha nffiurair
noÈÀèrr Hà na6uaÀr-flfruxxHa. (b) nyr-rrì. iu)-l:Td;--;;ffi";èil""
l.
iàHr xopourd nélra ir . 7. ... y cràprueft cecrpÉ. 8. ... x cràpueil cecrpe.
r. ci, vÀ"ilaìr-tn'i-i. iiir'.rli. ùl;'6È;
IitHilff ;i#"9mrriiH"H:"Hy-:l9::::
Ii.iXlT33:2;,H.gl1lryn:ofa,yu'""11r,v;
yuéEHrxu
yqeoHlrxH sB 6r{6nuoiére.'5.
oHoJrfisrére. 5. O.tér *-T^:l:i:lri rÙl;. gi;tl
moxo ce6É .ryacrronan, y nero
o.nér rur6xo 60néaa roaorà, eny xyxno
IV. a) l. Ha !ry aÉcrarky, C irofi BÉsraBxH. 2. Ha Gonrurlro 0à6pnrcy. C 6oauru6f,
Sà6pnrr. 3. B coceaurop rux6ny. Hr cocéaHef, ux6mr. b) L B ràureft 6tr6nnoÉxe, Hs xàutoil
6Énor nof,tfi
noÉrr{ x sDaqi,.
rpa.rf. 6n6nnsÉxn. 2. Ha nnttpéorofi réxuxn. C nnrepeurofi aéxuuu. 3. B roil aepérue. llr rof,
Y-. J:...
x6rer npxéxar.r, ... npuéxaaa..2. ... x6qeur rynÉrt, ... ,qymtn. 3. ... x6qer ÀeÉBHn, c) l. K xàuteil npenoÀanàtemxuue. Or Hiuefi npenoaasàrerrruHuu. 2. K ndaofl
npnraacfiru, ... npnraa-cÉnn. +. ... xouf sanucàrr, ... xanncàa. crlaéurxe. Or x6sof, cryrémrx. 3. K uoéil nospgr€. Or noèr noapirrt.
a) l. Her,, rcrpèrurr eè. Z.,Her,rr xovf
- ,YlI.
_^...YIl Tg_ryy.a" l.lryInm eè.2..Her,
il]:I:l.r^i"11,1A xovf cau nossoxÉrs
noraouÉrs errrj,.3. Her, er
errr!. 3. Her, V. l. Kar!rc? 2. I&rfro? 3. Hr xax6f,? 4. Ha ltrrdf,? 5. B xar6f,? 6. K ran6f,? 7. B rarfro?
Ig'ly 9?M npoBorÉrb eé.4. Her, r xo,rf.cau nouoqs efi. 5. Éer, r_xouj'cau pacciraràrr euf. 8. Ha xax6H? 9. I&x6f,? 10. O xardfl? I L C kardft?
!).1 iter, r xo,r1i, .rr66u rur npumaCÉ.n ux. 2. Her. r xo,ry, .rrOO", i;
;o[Iè;'p ,armÉir. VI. ... s uaaenuof, aepéaxe, uoroa6f, rpav, 6oarx6il xéHruxne, noÉ.ua 6u.nà xop6rueil.
lllt:.-g:itll9qy,ro, noéxajr x neu!. 4. Her, r xovj,, qr66u ru H"q;-"*r,
s. Her,
5. r xorj cr[nsuufi evrep, uénrre uecrà, no xordÀgofi noné,6omx6il xéHqnne.
qr66u ru nelerèil ero. "sr;er6. VII. l. Hcr, MoroÀdf,. 2. Her, nrox6.r. 3. Hcr, n aérsne. 4. Her; utnéptre. 5, H€r, Ha
gdTqiJvtgnug na09.ra9r s rorreÀxe npenoraÉrelerrr. OHà navanàyrÉru plccxufi nepxnefi. 6. Het, noc.néarrge. 7. Her, xor6Àxuf,.
-.,....v_I_I:
,3brx. 6ruà eué .qéaoqxofi. Màpro nàuan
aaBHÒ, moraà yvÉrr pfccr<nù rsbir, xoiià cran
cryaéHrou. Ero yvÉrensxxuefi 6unà cecrpà.
IX. l. ... .rro; ... vr66rr. 2. ... qm; ... rd6u, 3. ... ,rÉ6u. 4. ... qro; ... qtd6u. 5. ... qlol ...
qr66u.6. .., qTo; ... $66sr. 7, .., ,rrol ,.. qr66u.
428 ,l r')
-
Unita 23
Unità 2l
II. l. ... uÀèub,... xdauuru,... xoaÉrt.2.... éraulr.3.... éaerus,... éay.4. ... éxan.5.... t. L B cnéayroulyro cÉay. 2. B np6-unuÉ BTopHHK' 1' B -* cpé4y' 4' ll fru
nlràsaru, ... nràaaru. 6. .,. nrHsèr. ... nrésaeuu. 7. ... nerÉu (yneràeu). 8. Jlemn ..., ... nor.aeriri*.'ils ìporr'6 ,Érn,uy. 6' B cnéayrouryro cy666ry' 7' B rrpdurrroo
reràeurs. *-^ii.;;1 8. Ha cléayrournfi aens.
eocxDecéxue.
. ni. ii"-"èì lì*, a r np6ur,urft. 2. Aa,so ne e 5ror, a s np6urrufi.
Itl. a) l.
Kàxaoe j'rpo ou x6aur u r.rucr:urlr.2. Kàxaurfi aéuep oHà x6AHr s
3'./lo, tttr
r xoxli s GaccéfiH. 4. Kàxayro cy666ry onÉ x61rr
6n6auoréxy. 3, Kàxturfi ,reraépr a .1;;:'. ; ilil;;.4. ]i;;;;;;; àry' a a np6urirvro' 5' ,l1a, uo.ue n iry' a B npdunv*)'
xux6. b) ,(a, xàxaoe aocxpecéHue r é:xy rà ropoa. 2. l{a, xàx4oe aéro oxà éraur s i;; r H: ;; ;;; l,ò;. . Jìréayorrn n.'i. Aa, ìro xe a àry a o- cnéavrcurvrc' 3' .[la,
"" Ho ttc
aepéBHto. 3. .(a, xàxayro 6cens ouÉ ésarr xa ror. 4. Aa, xàxayro :Érnry e érxy o I'lii,5i,'trèivffiil;: À;;?o ," , Sroi a's cnéavrouirft. 5' .('a, uo ue r 5ro, a a cré-
cnoprÉnuufi nàreps. Àyloulee.
lV. a) L Onri xoaÉnu B uHpK. 2. OH xoaÉr o xry6 Ha rorruép-r. 3. Ouà xonÉaa Ha ^''"ii l. Kàxaoe itpo ouà x6lnr n ruxòny. 2' KàxaurÉ révep ou x6atrr s
qrràlrurtfi rut'
x6ayn aÉcraaxy. 4. Mur xoafiru s cocéaHrcrc raaprripy. 5. TàHs xo4rina n Hàury l. rii*ril'c"i6ìilil'É
"t ;iiil-i
*nno. 4."Kàx.qoe aocxpecè.Hue uu x6rnu ^s 6accéilH'
noruxaÉuuxy, b) l. Mur érAn.nu ua 5ry oxcrjpcuro.2. Ou é:anl r cauar6puil.3. 6par Éi iì-ffi*,i".-ft;;'i oieàsn"ìu cérep. 2. Kirxayro 6cenu 6là éranr ua B6nry. 3. Kàx4vto
élaur céaep. 4. Eè poÀÉrenn
éraur rra ceBep. poarirenn élArirr
éraurn s tlcxòà.
I lcxos. 5. O,rér'éraun
S. Onér c)'l.l. Or xogÉn
e3AHn n Cu6Épu. c) xoiÉn iÉn v o* é:aur s aepénHro. 4. Kàxayro aecxj'oHrl érarr sa rcr'
'"'"'tV.
x oruj òà6puxy. 2. Mut xoaÉru r rrràreou
oruV Ha $à6puxy. r'ràrepu naua pa66ry. xouÉna x no4pjre
na66rv. 3. OHà xolÉna noaoire i.ì;;;;;;;.2. Becu névèp.3. Biro ueaénro.4. Bcè ne,ro. 5. Be* rrrécru.6. Be*
s o6ulexÉrne. na6opar6puro x Oréry. 5. Ou xoaÉn r AuTrpéro
xoarir s ra6opar6puro
o6urexÉrne. 4. MàpHo xoafia Auapéro Ha roA.
Vl. l. Cx6irrxo spéueun rH npoBèr (ssr^npo-a-erÉ),s Mocxsé?,2, ,{a1 vàcro rutr
.rrr*rÀr., (""iia"r*drr.ii py.ò*n'" ,rr,i6^t? j. Kax qàcto rut xoafil (eur.xoaÉnr)
3aB6À.
VI. l. Kyaà sur Haere? 2.Kyaà rsr éaeus (aur éaere)? 3. Kyaà ou6 xoaÉna? 4. Kyaà ru
éraan nérou? cnerràxrn? 5. Cx6nsxo ap_éuexu (xar
,li;;?;: Kà".f,6;'M6.g;;rÉ,;fiuàrcrcr rerépxne (nur
VIt.a) l.... HAèr.2,...naér.3....nlrfi.4.... naér.5.... uéa.6.... a6anr ...abtur.7.... ffi;[; ;;il;;#;;;i à. K;'*À"io i"i *u'h"' xaràan6) ua rÉxax? 7' Koraà rsr
He Beari. 8. ... lraèr. 9. ... He na€T . i."è"1 ni'ea.ru (xora6 ru renépu noéaere) a Mocxrli?
X. l. ... eé, ... r{ cBoéù, ... eé, ... o cBoéfi, ... eè. 2. ... eè, ... e csoéÉ, ... eè. vll. a) Bcrperuucr n6cre pa66rbl. floroaopÉu n6cne JléxuHil. llo3BoHl{ MHe nocle
XI. l. ... ert Marb, ... caoéfi uàrepu. 2. ... eé noApiry, ... x csoéfi noapire. 3. ... ero *orré-i.-iloaoiia,l *o nOcl,e em aox.nàÀa. b) L Ao pa66rsr.2. Ao léxu1ru.3. Ao
6à6yuxe, ... csoéfi 6à6yuxe. 4. ... eé aoqb, ... croéii a6.repu. 5. ... ceol6 cecrpi, ... c er6 [o "nÀ
eÉ aoxnàaa.
'-"-V11. 4.
xorruépra.
cecrp6É. al I 1ìépaoe ceni6pi. tlépnoro cenrr6pi. 2..4seuÉrauaroe rNrapi.,q,oenàraurroro
,**pi.-i. Éu*uuir ".rr#oà-r*ii. AÉauot'*eraigroro rxuapi. 4. Cearu6e Seapani.
---x. i. .LÒenparÉ.
Cequu6r0
xi"ero. 2. ... xurr6. 3. ... Hnrae.4. ... nxryaà. 5. ... nuxoraà.6. ... xuqem. 7. ....
Unità 22 sr,r116.
I. l. ... :Har6uoro pur6axà, ... :Hax6uouy psr6ar!, ... ruax6noro prr6axà.2. ... lrssécruurfi
nuaxÉcr, ... x lrssécrnouy nnauÉcry ... ri:sécruuur,r nuauÉcrolr. 3. ... npexpàcHurù, ... o Unità 24
npexpàcnotr,t cnerràxne, ... npexpàororo no5ra. 4. ... uireHsrou a6rvre, ... r,aà.neHururvrft Aou,
... x rrlàreHuxouy a6uy. 5. ... noc.néaHufi yp6x, ... ua nocréAHeu :raxé. ... x nocaéaueuy
BaroHy. l.a)I.Het,TaMHeTtrcctÉHuu.2.Her,raruHeruyréea.3.Her,rauHer$à6pur.4.Her'
,r, ,", ànarnr6osù. 5. Her, rau ue o6uexÉruÉ. 6. Her,3aecb Her uararÉHos. b) I ' Her, raecs
It. l.
... x rrl.nàarueruy 6pitry.2.... or uràAurero 6pàra. 3. ... unàAurem 6pàra.4. ... c canardpuea.4. Her,
uaàaurnru 6pàroru. 5. ... c eé r'uà[tuurrr 6pàror'r. 6. ... eé uaàuureuy 6pàry. 7. Eé runàaruero ;H#';;;il;r. i.-Éài..i He 6faer urxoa. 3. Hsr, rau 1e 6!aer
6pàra ... . 8. ... o csoéM À,rriraueru 6pàre. ffi'rft-dfr;;;-6.;O*iln ;. n*,'*, He 6iaer norux,rilHni. 6. Her, r:arr,r xe 6i'aer
IIL a) l.,Ha Hèpuon u6p^e. § 9§pHoro. r'16pr..2. B^crapfiHnolr pyccrou r6poae.. Ha """-ii.
xu6crca.
crapÉHuoro pj,ccroro ropoaa. 3. Ha 6orruur6ru sas6ae. C 6onuur6ro tas6aa. 4. B x6aoM i. ... Hànux npenoÀaoàrereVi..Z. ...y 5rr,|x cryaéHtoa. 3. ..: Y uàruux cryaéurcx.4. .'.
o6uexriruu. Hr n6aoro o6uexÉtur.5. Ha irorrl cra.qn6He. C 5r'oro craAudna. b) l. K irux aéayurex. 5. ... or .r&i'i"apyi À. 1.. nroÉ* ioaapuureÉ. 7.-'.. Hrsésrrrtx xounogÉ-
nàureruy npeno.qaaàre.nro. Or Hàurem npeno4aaàrerr. 2. K 5roruy apa,t!. Or 5roro sparà. 3. K '"""iir. l. ... rrloÉx poaÉreneft. 2. ... eé csrxciséfi. 3. ... or cBoÉx AoqepeÈ. 4. ... y caoÉx
TOOOB.
uoer,rj' ap!ry. Or r.roer6 Apiru. 4. K cràprueuy 6pàry. Or cràpuero 6pàra. 5. K ceoevj,
roaàpuuty, Or ceoer6 rooàpuua. 6pàrues. 5. ... a.nr cr6Éx cecrèp. 6' ... or caoÉx aeréÉ'
lV. l. B xax6ru? 2. B xax6r'r? 3. C xarÉr'r? 4. Kaxdfi? 5. Kaxdro? 6. Or rax6m? 7. Kar6e? IV. 1.... xxÉxuux rarér.3.... nrarsiHcxrx xyp'ànoe.
8. B xaxde? 4. ...';;;;pé";;;;;;à;";.'i-";.;fi;;:-i.... "i"ép*r*uacrep6u' 6' "' uonoaÉx apxrrérro-
.-. ranàulrnerrx
V. a) ... caoù, ... o csoèM, ... s ero. Ero, ... s cBoéM, ... er6, ... croer6; b) ... y ceoero, ... o u,o'v.
po8.
csoéu, ... c er6. l. KaxÉx? 2..{.nr xaxÉx? 3. Ao xaxÉx? 4. Il6cne raxfix? 5. KaxÉx? 6. KaxÉx?
VI. l. ... er6 oréq, ... csoerd oruà. 2. ... ero 6par; ... m cnoeÉ 6pàra. 3. ... co caoÉrtt 7. Y xaxrix? 8. KaxÉx?
apiroM, ... ero apfra. 4. ... o csoèùr cÉxe, ... er6 cÉuy. vi.-rì l. _ flpocrirre, noxà.nyÈcra, y Bacger Her 6onrurÉx-rerp6raeÉ?- Eoarufix,uer,
VI.all.-flpocrltre,noxaryÈcra'yBacHeroojlbllrHx'IslParr'chj-DUjtDUnÀner'tlép'ryx
qgpHblx Her' Moxer
<.';. riiil'2.
.^""-'4.'o uinesxxue?
r"r*'er" 2 qèouux pivex?
sac uer uèpuux.
aac pi'qeK'?
-, !!lI9T-";
VIII. a) l. B np6ruaou roÀy.2.8 5rorrr roai.3. B cnéayroureu roaf. b) [. B np6u-rlorvr
uécrqe. 2. B 5rorrl uécsue. 3. B cré4yroureu uécrue. c) l. Ha npòurnoÈ ueAé.ne. 2. Ha àrofi 6urr,
-
"o*i?Jir,
;;;; norsuére
";;.;;r." cÉsve? "anèr
cÉnue? b)--
h) Y -'!
-Y
aac ecrs rèunue rocrt6uu ((6értre nràrrr, cBèrrble flraulu,
-
i!ilì;,!",i,"#i"i,;àp* pvoa*-rlìpaigi,è rucry*nlt Tèunurx uer (66nrrx uer, caèuux
uerére. 3. Ha 6layureÈ neaéne. d) I. B rÉcrqa Aenrrucòr AesrH6cro rpéruerrr roaj,. 2..B
Her)'
rpàcxrrx Her)'
-
rÉcrga Àesrruc6r s6ceMuaecsr nirortr roay, 3. B rdrcrqa Aesrruc6r n6ceuuÀecst socrr'r6ùr "'" Vfi:'ii
Her-..tèDHstx
'"''
cépux-ier,
uei vèpHsrx Her, cépblx Her' KpacHblx
Vii.;t i.i:i;;fii;#';fii*;;;';atubua2,2'
..^--A
À *oiaà onri'aéprrfrcr. co^craax6sa?,2' A xoraà
xoraà.on ^^-.,#^a -. ^auorÀnuo?
seSIT:l"'l'
^.. BepHsrcn^H-3
oH
sepnètcr cl-"]f"f 5; "L1:?'i1
roai.
A
c uHiruÈ?^2. A.t.:3"::j
3. A xoraà sur Bepuèrecb u:6i6nuoÉxr?.4' roraà onà
X. ... nruur. ... xpÉruya. ... sÉuer, ... nournÉ, ... xHJl, ... nrpÉur, ... crrj,ruaru (noca!ruaru), rorrà oHà
... noexiu. i;i,àJiflX'il";'#;;;i'bt Al. ;.!6;;É
A xoraà o*
"or"puri"'.i, )Kcroipclrit? 4' A xorÀà sst
XI. (a) T6ur, rur ,'rrc6nur rÉuy?
- r6aa 6qeHu. .fl nro6.nro renl6, c6nuue, rrrdpe.
- He6cenu.
ilffi;,,i##;";éilili ;: *"p'iuàotc' c
A xax6e apérrlr aro6urur rrr? nro6nro O6uiqHo r oraurx6ro 6ceHuro. (b)
-.8 B aepéeHe. Xopourd -
-'--if
Bo3Bbauraerecb r,t3 nox6loB?
1. ... ie6h 2..'. y .éOl 3. .'. x ce6e 4. ." o ce6e 5' "' c co66fi 6' "' x
ce6é
[-ae aur orìAurxàrn a npdu.norr,t roaf? oraoxHiril?
- Henoéxaru
6qenr. ""**É, ... nourÉ, '.. nogouraÉ, ....yurèn (otoruèr)"" Aoéxarr""
JIéro 6Éno xondaHoe. flciqrri xàxaurÈl aeHb uèn- aoxar. B 5ror*r ron! xouli ii. ,.. li"e-iii, ...
lta rcr. ,É*.r,r,',r no,urÉ, ...-noÀomnÉ' ... noéxarr, "' éxaln, "' npuéxann'
431
4.30
7-
ffi :#.txT";,t.;,_:t:**i#i;*mx,ru*;*Ér;a*,.;
,"fr X. I.... noéaer*r,... noéxaln 6sr2...,6iaer raxr{MAlrcr,... écrr 6u rauruArcr 3....
l.,H nofiaèu, ... gou.r.nfi 6sr 4. ... nocuorpro, ... nocuorpél.
-=ii"ry^.
nonyuÉra.4. cecrpà
1fui:;"#1%[".'#diil'elI,l'",:à'i'eàl;;;,
";:;i;àI1'I3"I1X11.1a1'ugaa.a eÈ, qro eé 2 Èpa,
Xt. t. Écru 6rr rsr aar uxe ciròaàpr, I nepen'èr 6sr àror rexcr. 2. Écar 6ur rur npourr6a
5ro1 paccxÉs, on nonpàrurcr 6u re6é.3. Ecrr 6u ox xmér, ou uor 6u nrrrr àry xrriry ,..
nyc'*r6 6uà 4.Ectru 6u osà nxrepecoaiuacr 6uon6rue{, oHà noruaà 6u xa 5ry aéxuuro. 5. Eclu 6rr r
";;;;;É acrpérun eÉ, r npuraacÉa 6sr er6 x sau. 6. Ecrs 6sr oHà noéxara x poÀÉrenru, ouà noclÉaa
x'i"#:i,i*,. 6rr rrr.r renerpàu1.ly.
:***i1['ffi :{,ir',,.pffi,;,}ffi
He bbuo. 2. Oaér nonoocÉ
,o."o*r,uJ;i,ffifi
fr :iffi1ùfiil;x1l-ilf XIII. a) l. Écaa 6u y ueni 6Éno rpéur, r npuurén 6u x re6é. Écru 6rr y ueui né 6uno
npértrexu, r.ue npuuèr 6ur x re6é.2.Ecnu 6rr r nro6Én xÉunrc, r
nocrynÉn 6u,Ha lror
#;JiX?il?i?H#r".#ffi1:nqyg,i1!llJffi ,ll'#i1; Qarcynrter. Ecnn 6n r ne alo6Ér xfiruurc, r.ue nosrynÉr 6u na àtor Sarynrrer. b) l. Ecru 6sr
oH-sorrxoBàncr, oH He c.(iur 6n axseMex. Ecan 6n oH Hp roruoaàacr, oH caaJr 6n orsàMer.
nrxffi #*#xkd;iffi 8ff q"rI'ilii1;XrHà#tr":r"^*#: 2. Ecnu 6ur rtrse noueuràlu, c xe x6Hqnn 6rr àry pa66ry. Ecrn 6u une He noMeruÉux, r x6Hvnn
6u iry pa66ry.
''}:,Ilii,[:ffi
ffiù,,hq;i}',iffit1{*,;rlrp-ffi r5:*lt-:+;;ru.; UnitÀ 33
Éffi r?:W*r::;liri*.lut#l*[is,ff{,q.'fr }],i;,?}ffi ',#i;
t?t,;'jl ' 3' Bepu!'acr
ornycxa "'? ' 4' cta,, rx oH sa'rer
no uareuàuxe ..., on y'ié il II. l. Hryvar ..., tl:y,rÉn ...
..' I ' 6,3axprilacr
ln yxé crolosa, ...? )' KoH.lHfllcb tu yxé y'nsùx iauhrnn 2. tlpuxoaA..., npnaÉ ...
yrrr-' l' (-xaxÉ efi' qro
npu-awy eé. 3. Craxri r o6gràrearHo norsoHro. 3. Aénac..., c.(éras ...
.6r;e;;;;";lli._o ?. craxÉ efi, qro r o6s:àrelrHo
"fiil:-o.-l ,.* xypuit... 4.CxaxÉ 4, CaaÉg ..., cÀaB ...
qro r IlI. l. On cnÀér ua ausàxe H cumpér ... 2. Os parroaàpura;r co ux6fi u x.nar xxÉru ...
;"#'&THd!;.ftY;15' cxaxÉ errf, vro, ooili.ìrro nouoni eruf. o. ò*ax,l efr,euy, vro 3. Koruà ox orseqàn xa ercàuexe, on ... aorrosAficr 4. Koraà on yeo«àn us MocraÉ, on ...
.x. a) nepeÀàÈre nor ocrazurÉl ... 5. Konaà oxà ouuxàaa sa Ére, ouà rr.rx6ro mànala. 6. Koraà HÉxa scrpergna
RoaÉreirrri, ffi;ffi;ili,X:ffi,J.,T#,r?il;xxr ràureuv 6pàry (nàruen cecrpé, aà,-ru^, ... cecrpf, ouà noéxa.na ... 7. Koraà on nepni,ncr aou6[, on paccxarà.n ... (ox aeprlncr ... n
^ur. l. ... poÀHbrx ll :rax6uux, ... poaHiix u axax6urrx, paccxaràn ...) 8. Koraa ou yéxan ..., ox ocràenr ... 9. Ox noanrÉn K 6epery u sÉuer ...
fjl'J#ffiX"[',j],.i,;; :"'"9:*u';'"i, ::';;;;#!lìy,_,,-l-,àueHur,
... c,poauuinru n :xax6ntbrnu,
... (Koraà ox nolnnÉ.n ..., ox abuxer ...) 10. ,
notrouén r ocran6sxe H ysÉÀer ... (Koraà r
3HMHHX xaxÉrcya 4. ... .. n6c,re ax:Érueuon noaourér,.,., r ynÉuer ...).11. On nocrrrorpér r6aufi Qnnru u paccxa:àr o uèu ... (Koraà on
H6arx par6nax."-'lr'rvr" H6arrx pa[oHoB, ... s Hdsrrx pail6uax, ... o nocuotpér ..., ox paccraràur ...)
,.^-..I|v ". cneruàr,... caéra:rs, ... no:soHÉrr,...
cKa
, V. a) 1. ... roaapnru, xna!'utrÉ ... (or6xvuaurrfi ...) 2.... roÉpuura, xnu.iruero ...
uanucàru. ... caérar. ... rrorapàsHru, (or6nvnuuero ...) 3. ... c roaàpnueu, xnrj'rurru ... (ox6xruauruM ...) 4. ... roaàpuury,
.llffi';;. :ffi:*:,
... nocaàa. ...,q";,i;:-..:..;;à;;: ...
xur!'ruer,ay .., (ox6n.runureMy ...) 5. .., y rooàprua, xnaj'uero ... (ox6x,rueurero ...) 6. ... o
roràpuue, xuaj'ueu ... (ox6nuunruer'r ...)
Unità 32 b) l. ...aényruxa, pa66rarourar ... (uanxcàruar ,..) 2. ... aésyurcy, pa66raoruyro ...
rI' a) lt
IIL I rrrrepécsrrÈ
(xanncàruryro ...) 3. ...c aéayurroÉ, pa66raroueÉ ... (xanncànruefi ...) 4. ... aényrure,
'r
- r-xrepét'ee - càrnufi uurepecHr,lfi; npexpàcusrfi npexpàcuee pa66raroueÉ ... (nanucànu.reft ,..) 5. ... y ÀéByrxKH, pa66mloureft ... (uanucànurefi ...) 6. ... o
;#HJL"f-::,:*''.:là:im'l'i
cno6riauee:-;ilff ".;ffi il;H;"."ci'X?:Tii,..;u..:y,iuffiff -*od6aHrrn
,i;*ll;::"ri"mf
fff1'i".3; caus,E.npànuas,,n; aéryuxe, pa66rarouretr ... (xanucànuefi ...)
414
:- VI. a) l. ... cryaésr, xoporu6 rnàrournÉ ... 2. ... aényurrqy, roropiu4yro ... 3. ... c ÀpiroM,
pa66rarouulr ... 4. ...'o poaÉremx, xuufutux ... 5. ... aprricrau, urpàrcururrr ...
6. ...
435
roBàprsra, HHrepecixrr[eroct ... l.:.. cryÀéHToB, 3auxMàrouluxcx
qnrà,orqe*y .., 9. .... o6 y,réxoy, ury,r,iroruéu ... g. ... K npoÉeccopy,
... b) i. -.. ; ila;;;, b;èi;"i;,i
... 2. .,. co
cryaéxmu, asrcrynàauuu::._l:::.apgry, npr.auciirràuy .-. 4:.--t;t;ffi*.ffi
"' 5' '.' co cryÀéxraru. cxaéeur,{M;l l.d.r,.o apyiuÉx, aepriirunxér ... i. ... cÀàar.uero
aéuyrury,
**pylgprq... 8. ... cecrpe, npncràauref, ... s. ... iÉBap*uilr:d;;;il
VOCABOLARIO RUSSO-ITA I,I A N 0
...
.yut. l. ... apxrréKropa,
Ha,,'.caHHiut ...; nrcàrels,
noctpdnruero....; ... a9u, nocrpoexxirn ...'2. ... xrr*ra,
uanrcÉnrusfi ... 3. ... rocuoxàrrtr, nprirnaruèuxue ...; .ryaeriri,
npxmacÉrune...4.
ra6Ér'e;
... croràpr, rlnnenx'fi n.*r"ò,
... c'r,ÀéHr ra6Érrirafi ,. o. aerv*ii
... ;*p;riiìli*;;;._ i. ... rxÉru,
...; ... rorurÉ a orrpÉryro aoepr.
7. ... nllcsM6, nonfvexHoe ...; ... Orro. noÉvq*"*"*i,-"i*diir** ABBREVIAZIONI
npÉHrra.a
-...._..II:-1._À.reràunc, **1opo" ..."pérrop, npuniaruuf, ÀeneÉuurc ... Z. ...
xypH.urÉr' npnxecèxnue MHe,... . Torapuut, npnuecùur'... : indeterm. = indctcmrinato
3. ... acc. accusatlvo
uoaorÉu neru6u ... y "icH,r,ì.norr.nrrii
n-euuà,.Hcn6rHirsuero'... a. omoaarbd;,';;;àil;r,r ,n. agg. = agBcttivo rr. = maschilc
.[éayruxa, noxagàBuar... S. gaiàqa, p",lurH* ap.yrcy,:.. ...apiry peurÉsrreMy...6....... avv. = avvcrbio ,t. = ncutro
nécxr, cnérar cryaéuraur ... ... my.aéu,oa,.nerrrfi... z.
c ap!'rou,,nocaàrruxy ... 8. ... noa.po*, .ynre"rir
s-;;.frffi.:;;;;;;É
uu ... .., card. = cardinalc aurt, = numcralc
p7 = pcrfcrtivo
i..rÉ. Ae"v'ur*àjil.n"Éiri;':.
.À.r. r. rro urrtora Koropyo_-Ip*po_r-ueaàaso. 2.
comp. = grado comParativo
im
yyinepcxrér, xor6puÉ cong, = conglunzlonc r/. = oluralc
ocnor6au HeaàsHo. 3. 5io xn-Érg, rompyio orry6nnrcaiuru 'pred.'= prcdicato nolninalc
aaax6. 4. ?ro paccxar, nor6pnfi dat. = dativo
nepeaeaÉ Ha plccxnfi rgÉx. 5. reriérpàxrii'-*;-p!,. noc.nàrx ,r.pd. o, §à n*cru6, dimostr = dimostrativo p,"p. = prcposlzlonc
xordpoe nonvvÉru xeÀàsHo. 7. |io 5ro nécxi, ,.or6bfi ;;in;cffi;ffi;: prcpos- = prcposlttvo
xor6pyrc Hsy,làrcrr .qasx6. d. hi'lpoo,c^,,u. / = fcmminilc
pt'on, = pronollìc
ger. = gcnltlvo
XII. I. ... npfixrt... npfiurruruu 2....
caAssux.,... caasÉ 3.... opraHurdran,... inrp/i = impcrfcttivo sing' = tlnrotot'
oprarrl6aaruou 4. ... mxorirri,,... m1g{Uro..S. ... no"rpo.*a, ...
nocrp6euxofi 6. ... ocu6rax, indef = indcfinito strur,ln. - strurncntalc
... ocx6saHrou 7. ... nepeieaegbr, ... neDeBeÀèHHHe.
A ÀQpnxa/ Africa
a{fxxdircrlnfi' -an, -oe' -re agg. aÈicano
a corg. ma, pcrò; c aepon6pr rl. acroporto
iarycr nr, agosto
aar66yc m. autobus 6
6rrop m. autorc
arpon6m m. agronomo 666yural nonna
Étpe u. indirizzo 6tnér m. ballctlo
6t6yra / alfabcto, abbicci 6aar6n »r. balconcl balconata
qrnircic;,rÉ, -inr .oe, -ne agg- asiatico 6anaep6.nr./ Plico, Pacco Postalc
Arrn/ Asia 6anr »r. banca
aKTèp ril. attorc 6eccéin lr. piscina
arrpÉcal attricc 6érerr (6erj',6exÉruu) intpf. rya;à? rAe? cor'
a.nQaaÉr m. alfabcto rcrc
Amépnra/ Amcrica . 6eal/ disgrazia
aMepfl reEeu nl. amcrlcano 6éllrlstf,, -af,' -oe' -bte agg. povcro
emeprrinxaf amcricana 6et prep.(+ gcrt.) scnza
amrÉrra/ angina, mal di gola 6erar6Àu[rrf,, -&rr -oer -ble dgg. disabitato'
aururÉfròxlxii, -afl' -oe' -xe agg. inglcsc dcscrto
axmnqixrt nr. inglcsc 6erfnnfuf,' -&e; {€1 'brc agg. Pazzo
4xrnrrÉura/ inglcsc 6é.rrluf,, -atr -oe, -r,le agg. bianco
Anr.nna/ lnghiltcrra 6eatè rr. bianchcria
auc{n6nr nt. complcsso 6éner n. (pl.6eperà) riva
rne.n*riu ra. arancia 6ei:éaosa;t (6ècéayro, 6ecéayeuu) irrrpf,
z. aprilc
anpé.ttu c xeu? parlarc, convcrsarc
anréral farmacia 6x6arméra/ bibliotcca
6pmrrl cscrcito 6r,nér »r. biglictto
aprricr rn. artista 6x6aor »r. biologo
aprÉcrra/ artista 6noa6rur f biolosia
apxnrérrop rl. architctto 6aaroaaprirr iupJ. xor6? ra 'rto? ringraziarc
apxnterripa / architcttura nf no6raronsrrriru
ailxurerrfilrriurÉ, -ar, -oe' -sre agg archi' 6necréru (6neuii, 6néureuru) impf. splcn'
tcttonico dcrc, scintillarc
acrpon6m ll. astrotìolno frnùxc conrp. dl 6rrirxo e ittùrtxuù piir vicino
ayanr6pnr/ aula 6.nfirl*rf, ,-anroe,-ue agtr;. vicino
aQopÉrr'r rrr. aforisma 6nÉrxo avv. vicino
flluudt pl. frittelle. crèpes gex
6lÉque r. piattino lr. secolo Bo3Érb (Boxi, s6rnur) impf. ro16? vro? errrsrsirr (nururuàxr,-Acr:rr,") impf. xor6?
6orircrno ir. ricchezza aelrixlxii, -af, -oe, -ue agg. grande ryaà? orxj'aa? (tras)portare, condune (con qro? chiamarc, convoc0rc; suscitarc
Oorirlrrfrr--an, -oe, -bte cgg. ricco senoculréa lr. biciclctta un mezzo) auifirr (ouiftly, urJrliTlcurr,) p./, <trr,!na?
oorocnJ,?{euue ,r. mcssa, ull'icio divino aéprrru inpf. xouy? ,rerrry? ro qro? aofitàf (p/. a6fiHur) guerra Kyrà? uscirc (a pic«li) inrp/, nttxo-
a xor6?
ooll qacÒB zr. rintocco d'orologio .ctedere pJ. noaéplrrr rof,'rÉ (aoft4!, BofiAèurb) p/ entrare ryaà? oo AlrTb
BepHo al'll giusto, csattalnente $o? impf. BxoaÉrb euintlru (rÉnuro, rÉnr,curr,)2/. ,rro'l bcrc
66rce conp. di ruu6ro più; reir 66nee ranto
pru ".lTJ_1"_-(::ply,
rep rrèLu r) p/. .rro? xor,r j ? Boriin rz. stazione auinorurrr (aÉnohnro,-xurr,) 7y' .rro'i csc-
hlÀa / rcstltutre Boreil66n n. pallavolo
6oaéruu / nralattia
aepxèu act) pJ'. x1aà?
gulre, complere
6onéru (6onero,6onéeurr) r)r4y' venr? cssere ".*i.I_y .(.r"pH!cu, oo.nx rz. lupo sunoJrHÉru (nsrno.nrrin,-lcut r,) ilrTr/ r11e'7
oTKyaa I ntornare sorHosirucs (nonH!rocs, aoaH!eruucr) esegulre, complere
rualato, starc male
6-otanùua f. ospedale aépnlslÉ, -alr -oe, -bte agg. fedcle, lcale impf. or qen6? u:-ra Kor6? H3-3a .rer6? agi- oupaxàrr (asrpaNàro,-6el.rt) impl.'t.t'o'l
oorbno. arr: dolorosanrente; przrl. ò BepoflTHo orrl probabilurente tarsi, preoccuparsi esprimere, manifestarc
doloroso aepro,nèr
6o.,mxf6f,, -ir, -6e, -Ée agg. n.,utrto, »1. elicottero n6aocsr m. pl. (sing. odaoc, gen. p/. aonòc) ouiparuru (aÉpaxy, rÉparuurt,) ytl, tro'!
roso
àoto_ aépxrlrii, -sfl,, -ee, -ile agg. superiore capelli esprimere, manifestarc
6olunriÈ rr. paziente, dcgcntc BeceJIodt't: alleqramente- soo6qé avu in gencrale, tutto sommato osipacrn (eÉpacry, aÉpacreus) pl. crc-
oolbue coyp. Ji necèalutii, -as, --oe, 'l.;rc agg. allcgro, Bonp6c zr. domanda; questione scere irrpf pacrÉ
6o.rruu6ii e rrlrr6ro piit gioioso
grandc; di piir aecé.nue rr. allegria socnomHH6ulle n. ricordo sripearu (uÉpuy, aÉpoeLus) p/. .rro? or-
6onuurl6ù, -{p-, -6e, -rie agg. gran«le 1l!-"'ln]n'i: -sr' -eer -ne 4gg. prirnaverile socrdr nr. est, oriente KiAa? strappare, divcllcre
oop:{ ,n. borsè, mincstra di òavoli c barba_ BecHa/. pnnlavcra nocr6uulrrf,, -afl, -oe, -bre agg. orientale aslpura6rs (srrpsreàro,-àeruu) irrrp/ .rro? or-
secH6fi_o w.. in/ a/ di printavera parlicella ecco xlaa? strapparc, divcllcrc
bictolc D,or
BecrH (Bcay, seaèurs) inp/. xor6? nnepeaÉ avu davanti, dinanzi aurcxÉlsrsaHrle a. dichiarazionc. cslcrna-
6opr6A /. lona {ro? con-
6or.ùnxu pl. scarpc, stivalctti ourre, gutdare rnepég aw. avanti zione
0olI1.^, (6orocs, 6oriu.rscr) intpf. 3il1 r,cé, ace pron. e 4gg. rutro rnpdvenr coag. d'altronde, tra I'altro aurc6xlrù, -afl, -oe, -ue agg. alto
,{ero? tcntcrc. avcr Daura xor6? BeTep ".r,
rr. vento Bpar rr. nemlco gsrcox6 ayu in alto, alto
a'r n. (p/.
6pa'r 6pàrur) fratcllo
nérra/ ranto rpau m. medico sbicrasra "[. (geu.p/. rÉcranox) nroslra,
Q;l.6pàrur) aévep rrr. (p/. nevepà) sera! scrara
6parr apéun n. (gen. apérrrenu;p/. apeueHà) tempo esposrzlone
_(6ep!. 6epérur) r)rrpl qro? xor6? y -nfl, -ee, -ne agg. scralc
ro16? rae?.prcri <l.c-rc'pf.
6nggdru
iitrt :g"épHiilÉ,
Beqepou alv. di sera
rpénrn r6ga n. stagione
Bceraa avv. sempre
ssrcryn6ru (esrcrynàrc.-6ewu\ i»rpJ. rae?
i,,,,p11 xorti uiit ? xyaài gctrarc, esibirsi
lan_ né.rHlurrÌ, -afl, -oei -bre agg. ctcmo
crarc; abbandonare
Bcttrarb. (aéuraro. ucuràèuru)
scer6 ayv. in tutto auicrynurs (aùcrynnro, ruicrynuurs) pl
6p6cu.rs (6p6ruy, 6p6cuLuu) pJ. xor6?
wo? appendcrcp/ noaécurs
intpf. rno? Bcè cvv. sempre, tutto il tempo rae? csibirsi
KyAa! gcttarc, lanciare: abhandonarc Bcè ,l(e cong. ciononostantc, luttavia sÉxoa r?r. uscita
-
optotin pl. pantaloni seusl. (gctr. pl. seucù)
cosa Bcé-TaKU cong. tuttavia, eppure BbtxoaliTb (nuxoxy, asrxdanurs) irrrp/.
Dyayuee ,1. tuturo arnrs,(ao:u,v1i', aoravèruu) pf. qro? scnomurirb (ocnouuuàro, -àews) inpf. orxfaa? KyÀà? uscirc (a picdi) p/.
xor6? v
6fafurlnù, -sf,, -ee, -ne agg. futuro, prossi- __ Ioro/
r^e'i prendcrc iapJ. 6pa_* xor6? qro? o KoM? o .rèn? ricordare sbiùrr
Blta ,,. aspL.ilo; vcduta acn6mHnru (rn6lrnrc,-ur.uu) p/ xor6? rro?
6f raa/ u,1A:T" (srixy,.girauut) inpf. qro? xor6? o xorrl? o qéu? ricortlare I
lcttera dcll'alfabcro
6yraàpu rrr. abbccc«lario, sillabario vcocrc pJ. yBÉAerb scrasàrs (ncraro, ucraèuru) inpf. alzarsi
oyMara/. carta snrÉr ar. visila acraru (acràuy, acràuerus) p/ alzarsi raréraf gionrale
aÉ.nra/ lorchctta rcrpérnru (ucrpéuy, ncrperuur) p/ xor6? raaepénf gallcria; loggione
!f 1y0pa4 zr..panino inrbolriro, tranrczzino
oyeeT rr. bar: buffcr aunorpia ar. vite: uva qro? incontrare inpf. zcrpetàrs r{rcryx rr. cravatta
6y$érlux ancéru (auruy, sucÉuis) l)rrprf pendere, acrpérurr,cn (acrpéuycr, BcrperHub- rae ovv. dove (stato in luogo)
ar. barista pen-
zolarc; csscrc aflìsso, csposto cn) pf. c xeu? incontrarsi r)rrpf ocrpe-
6y0ér.ruqa barista f BMecre ovy. insicrnc qaTbcfl
re[3ep r,. geyscr
6":.r::"_^{6:iiaro, -àeu: u) i n rpf. rrc? capi réonor rr. geologo
rarc, pl.p (+ geil.) invecc di, al posro di acrpé,ra/ incontro; raduno rxmnàcruxaf ginnastica
- trovarsl! -ae,
csscrcp/ no6srsaru
-ee, -xe .?S,g,. cx. prcccdcnrc
lY^é^.Ig
BHe3arlHo ?yy. intprovvisanrente, di'colpo acrpeu6ru (rcrpevàro,-àerua) inpJ. xoro? ruràpa f. chitana
9ll:lxlrf,
obrcrpo atÌ veloccnrcntc rHur avr: (in) gitr qro? incontrare p/ ucrpér'rrr mianoe n. I'cssenziale, la cosa principale;
6url. (fut.6yny, 6:i.qeub) r'rrrpl. csscrc o,Huti.alu in giù, (di) sotro, in basso Bcrpeqarbcfl (acrpeuàrocs,-àewyct) inpJ. avv. soprattullo
B1lrlmafiHe x. attcnzione c xen? incontrarsi p/ scrpérurucn r.nàaurrn 66paronr avrr principalntente, so-
sxHMéteruHo ayy. attcntamente acÉxfnù, -as, -oe, -$e agg. e pron. ogni, prattutto
B aaoBb.ryu di nuovo, nuovamenle qualunque, ognuno, ciascun<r r"rat lr. occhio
a^^(ao) prcp. (+ acc., + prepos.) BHyK r,r. nipotc (di nonni) ar:6pxur rr. martedì my66rf nf,, -as, -oe, -l,r.e agg. profondo
aar6rr)1. vagonc
r'-r in, dcntro, a BHyrpu ayrr dcntro, all'intcmo Bxoa rrr. enlrata r.nj'nluÉ, -aq, -oe, -bre a,!lg. sciocco, stupido
arixrlrrù, -afl, -oe, -l,te dg,g. inìportantc urI^1Y, 1 (scn. pl. aufvex) nipore (di sxoÀÉru (axoxj,, Bx6nHUb) intpf. xynà'! ao roaopÉrr (roaopÉ,-Ér:ru) intpf. uro? xouy?
arla /.
vaso ,
nonnr) uro? entrarep/ rofirÉ o qèu? o xou? dire p/ cxarirr
adHHan/ bagno :91p.;u,g
arr:
in lempo. lcmpestivamenre aqepa avu len rog u. (6en. p/. ner) anno
s{PYr,il,u. improvvisamentc soa1J. @1. eo4ur) acqua nuepÉurHluii, -fls, -ee, -re agg. di ieri roAÉrbcfl (roxj'cu, ro4Éuucn) inpf. xouy?
ncAouoclu/. clcnco, tabclla uo{Ir? (aoxy,.a6aurur,) intpf. tro? xor6? orr6upàru (aur6npàro,-àerur) impf. uro? scrvire, andar bcnc pf npuroaÉrscn
B_eAb.parlic.clla ccco, conourrc, guitJare xor6? scegliere rolosi f. (acc. rorcty; p/. ro,ronur) tcsta
-tìta, ntica, cppurc aorrpautàu, impJ. tr:o? r6rroc ,r. (p/. ro.rrocà) voce
Be3a9 ovr: ovunquc, dappcrrutto
aorrpanirr
rorrry? rcstituire p/ sui6pars (aÉ6epy, aÉ6epeuru)p/. vro? xor6?
u"lII.!u".rl: eerèuru) iupJ. xorò? vro.? xyaà? sceglicre rony6l6É, -Én, -6e, -ite agg. azzufio
or(yÀa/ (tras)portarc (con un rnczzo) ' aorap-aurÉrucn inp.f. xyttit? orxyla?
narepl. BolBparÉrucs
ritòr- sbilnarb (aÉ:ooy, nÉroeeurs) pl. Kor6? qro? rop6/ montagna
chiamare, convocare; suscitare r6palrrÉ, -ax, -oe, -r,re agg. orgoglioso, fiero
438
439
"[ifiu{fo"' pJ'
ropÉrus) impJ bruciarc
cornprcanno
::::-?:T,r:1,r,?
aeHtrr p/' soldi' dcnaro aoporf6f,, -in, -6e, -i,e agg. caro, amato; co- :nealrrc a. dcridcrio
gola
r6prro'n. xea{rr (xeaÉro,-icurr) inpt. tro?
;àfi;i#:"i;ri -oe, -bre ass. monrano, o"§iu;l;lttù' -an, -oe' -Ee agg. rurate, di stoso
aop6re coatp. di Àoporo'ft € Aoporc più caro dssidcrarcl augurarc pf noxeaftu
xotry?
ospitalc iii11:l (aepxf , aépxnuiu) ao-qer6? arrivarc. giungcrc (a picdi) p/ xélrcrlrf,, -If,; -oG' .lrc /, fcmnrinilc, dr
rocrÉnrua f, albcryo intpJ.. uro? ÀOrlTil donna
Koro? tenere
rocrb rr,. ospitc, invitato pl.
aérn rn. pl (sirg. pe6èuox) AoqL /(gen. a6tepu; abtepu: gcn- pl. :réuruxraf donne
ff1,ffiffi::Tl:i|,or" srahlc iércx;rr, -ar, {e, -re ass. barnbini;
-oe, -bre ar€,. {ìgli
pcr I.intanzia, <ra aovepeft) lìglia xèarluI, -rx, -uc agg. girllo
-oa,
apina./. dramma xroonÉorluf,, -rf,' {)€; -u! q1ga. piltorico:
;;'6;;;;iffi#*l .,0**o ) i»tpJ. ,,'o? ,.|:XloJll inranzia; npomrrri.recrlui, -ar, -oe, -rte agg. dram-
prcpararc pJ. nprror6snr_u,_ o; da banrbino
iuulg*. c.otttp. diaeulèBHù
" matico
pittorcsco
xriaonrcs/ pittura
R)ToBHTòrfl (ror6alrcca, rorderruucr) rzr1y' --f,,, piu cconomico,
apanrrf pr rr. drammaturyo xna6r rz. vcntrc, pancia
p.[ noAror6nnrs.c""'' "onran,an," apearepfccrlni, -af,, -oe, -ne agg. russo xna6rnoc a. animalc, bcstia
,,ffi?,},lfiffirarsi §É:::,ry a.buon n:rcrcaro. a buon prczzo antico xnrxuf vita
:*y::lL'rt.;ocrrcsscJll;.11v911
rpamornlsrft, -as,. -oe, _ue fif##X,lli,f,,li§,"
lcg-
apéorlnfi, -rf,, -ee, -re agg. antico xrirc;rs n. abitantc
xrrr
asg. chc sa inlaH ,,. .tivano Apyr /r,. (pl. gpytth; gca. p/. apyrcfi) amico (xuuj,, xraèur) impf. rae? vivcra
gcre c scrivcre, istruitc
aÉxlrfi' -ar' -oe' -ne ogtr sclvaggio; sclva- apyrl6É, -is, -6e, -Ée agg. altro xypnria m. rivista
.pi",nu"J.'.ànnnc,'iili. apfxc6a./. anricizia xypna.nricr al. giomalista
rptrrln ,rr. influcnza apjncecrluf,, -rx, -oe, -ne aW arnichcvolc xyprirsruf, cr6lur m. tavolino pcr ri-
.d;l i;;;p",-;l"' at disco ('r7ror"r' )
tncx apfxxlr,rÈ, -ar, {)e, -rte ogg. afliatato, con- vistc
rr, :Ii. 1-., -r. ogg runr.roso. rortc. il;#if, cordc
'i,o'it _-Ji}ì;,1§,ri",il,i#rJi u, *r* aj,mers (4j,ualo,-aeurs) rrair./. o rou? o ,rèr,r?
trisrc
rpi,cnrlsrù, -sn, -oe, -bre ags,.
labbro. ][.ir".:o.Jr:tl'
,.crrrx) posta; ao csraÉrm pcnsarc pJ. nogfmaru
3
-'p
..ggiii"pin;;;;,".,
filantropo
rymaHncr zr. unranista; fià*::#;"ii;ffi,tf,,_"f;,ill?,a7,,o2
--òtì"n"r";
ayx nr. spirito, animo
ayx6arrlrrfi, -as, -oe, -b.e agg. spiritualc
là; oltrc
ra6nyaÉrucr (ra6ayxics, za6t! nuwace) pf.
aywà.1. anirno, anima pcrdcrsi, sbagliarc strada
"rtrorr" ao6faeurr)
ao6r,!.1u (ao6!ay. uriru (ar,r ur j', aÉ u r ru u) inrp/. rcspi rarc
aur ra6onéru (ra6oncro, -éewt) pt. ,reÀ,!? amma-
ll estrarre
;/. otenere, larsi
AoearÉru (aoerx6ro,'itewt) itnpJ. ao rcr6?.qo, E ra6ursdrr (ra6naàro,-àerut) impl. xor6?
aa particella sì qm? dimcnticarc
aaririru (aaÉ, aaéwy) intpf. vro? ra6rirr (:a6yay, -faeursl p/. xor6?
xorrry? darc #:iil'i;;"i;:?§fl:tTi"#T",,i#:i,fl Erpòna./ Europa
euponéf,crluil' -r81 -o€1 -$e ag,g. curopco dimenticare
.rro?
Àaau6 ay,r nrorro rcnrpo ra, da.ranto tcmpo ,"J.#,irilii;Tg#::Sfr$Tun rnezzo) {e'
aàxe p,articella pcrsinb,
aa.nei6 o,,, roniano
"-'-
arftlirittura ffi;" o_11ff"^"
e4incroerurluÉ,.a!1 -bre df,fi. unico, solo
exeÉano avv. annualmcntc, ogni anno
exer6aHlui, -ofl, -{re, -ure agg. annualc
raa6r m. fabbrica, stabilimcnto
ràarpa aw. domani
rÉorpar m. colazionc
ij^.Hi:X,#ft.,,fjiXTX? éranrr (òrxy, éunurs) impf. xytà? andarc riorparars (ràarpaxan,-aewt) impf. far
(con un mczzo) colazionc p/ noliarpararr
lon- ,rffii?fllrzione, rapporro
irri.nuure co»rp. di aaréKilrÌ e aaaex6 più
el6nluil, -afl, -oe, -uIe agg. di abctc ràa'rparunlrf,, -rfl, -ee, -ne agg. di domani
_
talo;
aì'u poi, dopo a6rrop nr. nredico, dottorc éc.nr coag. sc raAaairr (raaaro,:aaaèu:t) impf. uro? rouj'?
AapÉrb (aaprc. aàpruru) iupf,,_ u-ro? x6uy? fiilp xaj,r darc, asscgnarc pf. ra,aàrt
donare p/. no4apÉrr - '-in srudioso con il rirolo dr Dortorc eoécraernlurf,, -as, -oe, -rl,e agg. naturalc
ecrt. terza persona sing. del verbo 6ura è; raÀasdru aonpdc impf. porrclfarc
_lrc€atare,
inutihncntc: gratuitanrcnrc
i.,"nr" una
c'ò; esiste domanda
fl:H}fiL''"tno, ::11d;;;lruù Q,nsm ,r. docurncnrario ecru (eu, eub, ecr, eaÉu, eAire, etfu) impJ. raa6nre z. compito; incarico
ffil§";,l"i*Xil,o,**a, o*2x bi + r ) uro? mangiare p/ cuecrr raairr (:aa6r,r, raaàuru) p/ rro? xorvj,? darc
::i:ri';; +:t' ?,ffii^i àit,'
aaepr./. porra ^i:fll' aan m.. Qtl. Aoruà) casa
H ( i n
éxarr (éay, éaewt) impf. xyaà? andarc (con
un mczzo)
asscgnarc impf. ra,mtàrt
nnàta f. problcma, compito; obicttivo
au,iairie i,.-,rovirnenro oo[Ju#:'*' rarnrepecoaÉrs (raurepecfro, -yewt)
;;#;;l d,,"'iii,l'1i,il"ri:.i.n,.1 "' casa tii riposo; ccntro di eurè avv. ancora
qeu? xeu? intcrcssare
pJ.
442 411
ropilÀ6p n. corridoio .nearrrf6f,, -àr, -6e, -tirc ag4.di ghiaccio, MOpT n?. marzo Monqlrb (uonrf, Mon{liutb) imp/. tacare,
ropÉ{fleBlbrf, -afl, -oe, -bre ({ili. marrone ghiacciato mapupjr z. itinerario, percorso starc zitto
KOppecnollaélru}ls / corrispondenza aexirr (.rrex!, .nexriuu) impJ. rae? giacere, r. burro
»rdc-no MorlcrÉpr m. monuslolo, cotìvcnlo
KOCilOrl6AT tn. COStnonauta, astronauta essere/stare sdraiato Màcrep rr. artista, maestro, artigiano u6pc n. (p/. r.lopf) mtrc
KocMolrABTlrKa /. cosrnonautica rexipcrao r?. medicina matemirux m. matematico naopx6ru/ carotc
KOCMOC TTT. COSmO, untverso nétcuxx /conferenza; lezione MareMdrrra/ matematica nrop6r m. gelo, freddo
rocrÉra zr. abito, vestito ;l,ec m. QtL aecà) bosco marr rz. partita raocxs*q (gen. Mocxifl{Ai p/, uocrru,ri;
!.
ror6pfsrfi, -as, -oe, -rl,e pron. che, il quale .neriru (.ner6rc,-àeurs) impf, xytà? votare Marb f (gen. uàrepu; pl. uàrepu; gen. pl. moscovlta
r6Qe rn. caflè (pluridirezionale) r"rarepéfi.1 madre nocrorirrr/ moscovita
r60ra /blusa, carnicetta .nerérr, (aevf, aerÉuru) impJ. xypLà? volarc MauiHo/ macchina n'rocr6acrlnil, -snr -oc, ila crgg, nrorcovltl
x6uxa./ (gen. pl. r6urex) gatto, micio; gatta, (unidirezionale) ué6e.nr/ mobile, mobilio rrocr n. (gen. tocrà; pl. MocrÉ) ponto
mtcra aérnllù, -flr, -ee, -tre agg. estivo ueaaéas ttt. orso uoqu (uory, u6xeuru, u6ryr) lm$. ,rto
rprìi zr- lgen. rpàn; pl. xpai) paese, regione; JIem n. eslate néarr m. medico (c)aélars? potere p/ cmo{b
marglne néTorr avu d'estate nearurixr/ medicina, scienza medica miapocru/ saggezza
xplrr ,rr. rubinetto; gru aeqÉrr. (ne.rj,, ncvturu) imp{. xor6? curarc Meauurirlcrltlf,, -afl, -oe, -rle agg. medi- uyrr m, (pl. uy'xth; gen. p/. uyxéh) marlto
rpacÉteu n. (gcn. xpacàaual p/. xpacàauur) revu (-niry, nixeuu,_riryi) pJ. xytà? sten- co; ueanuÉncxar cecrpd / infermie- nyxrÉxa m. (gen. p/. rr,ryxvÉr) uomo
be ll'uomo dersi, sdraiarsi impf. ;n,ax,rtrtct fa ily3éf rn. museo
xpac{rnua/ bella donna nérxftfi, -ee, -oe, -rr,e agg. Icggcro; facilc prep. (+ strum.) tra, fra, in mezzo a
$é',§,Dy uf:urxa/ musica
rpacriaoprer/. ò bello .lét m. (gen. auaa) ghiaccio mexayrap6aulr!É, -afl, -oe! -bre agg. inter- myrurrÉarrlsrf,, -an, -oe, .He agg. musicole
rpacÉrlurfi, -lf,, -oe, -ure zr5,g. bello nu particella interrugativa se nazionale my3bm6llT rn. nrusicista
Kpacqbr[, -afl, -oer -ble ogli. rosso ltltcr m. (p/. nricrsr) foglia mérrfrf,, -an, -oe, -ue agg. minuto, piccolo; mrino a. sapone
rpacord/ bellezza arcrdr ry @e-n; nncrrà) foglierto poco profondo mrrcru/ pensiero; idea
rpénro avu fortemente, intensamenè fl rreprTypc /. letteratura Merldtustr melodia Mrco ,r. carne
Kpccno n. (gen. pl. fipccer) poltrona .nrreparlpnlurÉ, -tf,, -o€, -ble agg. Ietterario né$bwe comp. di miu.alrii, r,ràlenuxail e uàao mlrt m. (gen. ur,i.à; pl. iurvÉ; palla
xpuxnfru-(xprixl
xpuxnfru (xprixrry, neur) ip/ qì'o?
xpÉrnerur) anu6 n (pl nfiua) volto; persona minore, piir piccolo; meno
xonr!? gridare ;rÉurnfrf,, -rs, -ee, -xe agg. superfluo, ecce- MenÉrbcs (uexÉocu, Methewhcf,) impf. H
xpnvÉ.rr (xpr,ry, xpnurlnru) impf v'ro? dente cambite pf. nomexÉrrcn
xorr.ry? gridarc ao6 m. (gen. a6a; pl. a6u; gen. p/. ir6oe) mécto n. (p/. r'recrà) luogo, posto ia prep. (+ acc.; + prepos.) su, sopra; a, in, su
rpooirr/ lctto fronte Mécnq m. mese nd6epexHar/ lungomare, lungofi ume
xp6ne piep. (+ gen.) oltre a, rranne ndara/ (gen. pl noaox) barca meTp rr. metro traBépuoe avv. certamente; probabilmente,
rprirue ro16 inoltre aoxÉrscr. (lo;tt;icr, noxriurucr ) impf xytà? nrerpd r. metropolitana forse
xpynHéfinrfnù, -aB, -ee, -ae comp. di stcndersi, sdraiarsi prf .leru Meuefl6T rrr. mecenate HaBépx aw. (in) su; sopra
KpynHHÉ il più grosso nolr{Tscr cnaru intpl. coricarsi, andare a
MeqrÉ/ sogno; fantasticheria HaBepxi avv. in alto; (di)sopra
xpfnuluir -!r, -oe, -bre aglg. grosso; volu- lctto nreqrÉru (uevràro, -àewa) impf. o xou? o xÉao.no.rxa/ federa
minoso a6x,rt f. (Sen. p l. loxex) cucchiaio qèM? sognare; fantasticare ilatr,prep. /+strum.) su, sopra, al di sopra di
x coxa.nérxrc avu disgraziatamente, pur- .ndruaar/ l6en. pl. rouraaéfi) cavallo neuriru (r'reruàro, -àeuta) impf. xonr!? vro u,rérura/ speranza
troppo .nyx rz. cipolla aèaats?,ostacolare, impedire; disturbare p/ HlrésrLcfl (naaérocs, Ha.réeubcr) inpf, aa
rcrirn ayy. a proposito .nyrél luna IloMerxlTb ro16? ra ,rro? sperare, fare aflidamento su
rto pron. chi ty.t m. (gen. ry*4 pl.lyuÉ) raggio nrxalu6n rr. milione Ha;rxÉx a giorni, uno di questi giorni
rro-Hndj'au pro n. indef qualcuno ttvlne comp. di xopourd meglio ntÉ;rlufi, -&rr -oer -bre agg. caro [t3É,[ avu indietro; fa
«rGro pron. indef. qualcuno .nirufxÉ, -afl, -ee, -ne comp. di xop6ulrÈ nrurÉcrp rr. ministro Ha3B6lllle rr. nome
rya6 avu. dove migliore mÉuyc rr. meno BarBérÈ (uaroa!, xaraaèur) p/ vro? ro16?
KyÀ6-HH6yab avu da qualche parte aÉrx,u pl. (sirg. asixa) sci MrHiTs/ minuto xax? chiamare
ry.nrtfpa/ cultura aro6Énrluii, -ar, -oer.-ule agg. preferito uup nr. mondo; pace Ha3brB6Tb (narsraàro, -ewb) inpl qro? xor6?
xyaurj,pxluh, -&flr -oer -He <rgg. culturale; JrroolrTGJlb m. appasslonato mupoaf6É, -6r, -6e, -ite agg. mondiale chiamare
colto; educato, civile .nrc6Éru (rro6no, lro6nruu) impf. xor6? wo? MÉrlanr »r. conrizio na3uBérbcfl (uaruaàocr, -àewtct) inrpf.
xynéu »r.(gen. Kynuà; p/. xynuÉ) mercante vro aeraru? amarq piaccrep/ no.lro6Érr Mai.qrrllufi, -rfl, -s6, -]te agg. minore, piir KaK? chiamarsi
xynÉru (rynrÉ, xj,nuut) p/ uro? xoul
xouj,? ilKDoBbJr. (gerr. nrcoBÈ) amore glovane xaf,rÉ (xairrj', Har'rrèub) pl xor6? rro?
impf
Aar xor6? compcrare, acquistare impf. i,to- l;:rc,au pl. (sr'rg. veaotex) persone, uomini, rrx6nre p/. rnolti tro\.are irlpl Haxo.lrlTb
Kynarb gente ux6ro alu molto xaroxéu alr: finalmente; alla t'ine
rfno.n nr. cupola nu6roe r. uìolto. nrolte cose naxpsleÉru tlt cro.'t (naxpuaàro, -àeur)
§pxua/ gallina, pollo ltroroyaaxéelrlbn-t, -an, -oe, -bre agg. egre- r)npl apparecchiare la tavola
ryc6r rz. (gen. xycxà;pt rycxÉ) pezzo, fetta
M gio, stinratissirno HsNpÉrb Ea cror (Haxp6ro. -6eurs) pf.
rfxxr/ Gen. pl.xj,xoxr) cucina mararÉr ar. negozio unoroqÉc.nexnluiln -an, -oe, -bre agg. apparecchiare la tavola
MArl fi. magglo numeroso, rìlolteplice xaaéao avrr a sinislra
JI nrÉ.nexrrltfi, -afl, -oe, -ne ogg. piccolo nr6xer 6urrr irrcrso può darsi. forse rt& fléiuirb in/per ricordo
MaJro Qvy. poco nr6xnopred è possibile, si può HanficirÈ (uanuurj,. xanr'rrueuru) pJ. uro?
,na6opar6pxa /
laboratorio nra;rorpinorHlÈrf,, -af,, -oe, -ble agg. semi- nro.noaèxr./ i giovani, la gioventù xor*r!? o xot t? o vèrrr? scrivere illpl
narepb ,,. campo, accampamento analfabeta, poco istruiro ÀronoÀéu! bravo! nltcaTb
tixaaf larnpada Maflbqrlr nt. ragazzo, ragazzino nro,roll6ù, .Éq. .6e, .uie agg. ciovane flanpÉBo alr: a destra
nerérraa/ leggenda ilaMaJr. nìalnrna nr6.noaocru/ giovinezza trsnp6cHo arr: inutilmente. invano
.nerr6 pred è facile nràpxa./ (gen. pl. rvàpox) francobollo ruurox6 r. latte nanp6tro arr: di fronte; al contrario
444 445
n^p6il m. Popolo; gente Hen6.nHluÉ, -afl, -oe, -bre a"qI{- incontpleto; odnnmdtu (o6Huu6ro, -àerus) i»r7:1. xor6? 6nepal. opera lirico
qro? abbracciare onepÉuunl operaziorrc
nap6aHocrr/ nazionalità incompiuto
Hap66nlrrfi, -afl, -oe, -ute dgg. popolare; xenoHÉrxlr,rfi , -an, -oer -bre ag.e. incontpren- o6nÉrs (o6uuuy. o6uÉr*euu) 1/. §oro? qro? onoradru (onoreAxr, -6crur) //. tnrrlrrre.
sibile abbracciare essere in ritardo lmpl) ond itulul I r,
nazionale
napÉgnlufi, -afl' -oe, -bre r-rlÌg. festoso. alle- Hécronsro avv. un po', alquanto o6pa:éu m. (gen. o6pa::uà; p/. oOparuÉ) ony6.nuxonArr (ony(»r rr xj'ro, - j,c ru r' ) 7/.,r r tr')
rnodello, campione; nrodulo pubblicare irrp/. ny6luronrhu
gro; elegante uécro.nuro pal rrÌ,v. qualche volta; diverse
o6paroa6nue ». istruzione
,
onbrT rt. espL.ncnza: cspcfl ntcttlo
uace.néntre a. popolazione vohe
sacenrirr, (Haceniro, -hewt) intpJ. 'tro'ì recouHéuno avrr sicuralttetrte: indubbia- o6par6narrxlurfi, -afl, -oe, -rre rr.qg. istruito: 6nurrH|rrl*r, -ar, -oe, -bte o.qg, cspcno, lrÌltico
abitare, popolarc pf rrace.nrirs rRente colto onÉru rlrr: di nuovo. nuovantcntc
Hacr6.nsrafl ilmna f. larnpada da tavolo uecrÉ (uecj', Hecèrus) impJ 'lt'o't portarc; 66yrr/ calzature. scarpe opranrrronirr (opranurfro. -yewt) l»t1l, t
HacroÉurlufi, -,tfl' -ee! -se al{g. presente; trasportarc (unidirczionalc) o6y.r6rucn (o6yr àroc s, -àe uruca) ir»Il. .rerrry? pf. \ro2 organizzare
autentico, vero necqicrse n. disgrazia, incidente, sciagura y xor6? apprendere, inrparare opurnnd.n rz. originale; n opnrnurlne ln
xacryn6rr, (racrynàro, -àewt) impf. vcnirc, NeT purticellu nagotiv.t tro o6yx rirrcn (o6yuycu, o6f u u urscr ) ;r./. uemj,? originale
arflvarc; comlnclarc ue 16ruro..., no H... rìon solo, rrta atrche y xor6? apprendere, inrparare ocserÉru (ocneury, ocnerlìurr) p/ qro? illu-
uacryrÉru . (Hacryn.nro,. aacrynuwa) pl. neya66Ho nvv. scontodatrtente; prcd. non ò il obutexrirxe rr. convitto; casa dcllo studenle rnlnare
venlre, arnvare, comlnclare caso di, non ò contodo o6uearxriru (oft,earrHÉ. -r'rrur) 1/. lior6? ocaeudru (ocaeutàro, -àewt) iupJ. qro? illu-
qro'? riunirc
uaira f scicnza rreyxé.nu ;xu1rc' e ! I o i n te,'ro gLt t iua ò(nrai) pos-
o6reAnHdru (o6lealrrrilo, -Aewa) inpJ.
nìlnare
océnnluri, -fls, -eer -tte ogg. autunnalc
rrai,.rÉiu (Hay.rj', Hayuuruu) /. ro16? uevi'? sibile? Davvero?
xorér? qro? riunire 6cenu./. autunno
inscsnarc r'év-ro pxttt. il<./c1 qualcosa
rayrriitcn (nayvycu, I rayt u ur uca) p/.'rerrly? rruDlé avr: da ncssuna plrtc oGuqcfilirs (o6rrcxro. -r'iurr,) /r/. xor*r1i? uro? 6ceHr,rc arr: in autunno, d'autunno
y r<o16? irnpararc rrÉxuluù, -flr, -ee, -He o1ig. infcriorc, basso, sprcgarc ocnÉrprraarr (ocruirpuraxr, -aewt) i»t1t/.
naf'.rno-nony.nÉpHlurfi, -ar' -oer -bre agg. sottostantc o6r,gcuÉ-ru (o6r,rcrrin, -Éeurr,) rrrT/. xorrry? xo16?qro? visitarc: ispezionarc
divulgativo, di divulgazione scienti- HÉrxluft, -an, -oe, -He agg. basso, piccolo uro? spiegare oclrorpérs (ocrrrorp16, ocl'l6rpuurs) p/.
fica HI|KOTAA .lvll lllal o6urxrronénulurii, -aa, -o€r -r,re ogg. ordi- xor6? qro? visitarc; ispczionarc
uaf.rrrlsrù. -afl, -oe' -bre agg. scientifico uut<t6 pxtn. nessuno nario, conrunc, solito ocH6oa./. base; Ha ocn6se qer6-au6o in basc
uaxoÀÉrs (uaxoxy, Hax6luuru) intpf. wo? ttuxyaÉ aw. in rtessun luogo. da tìessuna parte o6siqaii rr. usarìza, uso. costunlc a, sulla base di
xor6? trovarcp/. uaùrÉ nnur6 pror. nulla, niente o6ÉqHo onr di solito; xax oOriquo conre ocHosire,ru rr. tbndatore
HaxoflÉrbcc (Haxoxycu, uax64Hursce) i»ryy' ,ro cot18. nra, però senrpre, coure al solito ocnoa6rs (ocuyÉ. ocuyèruu) p/. uro? fon-
rae? trovarsi, csscrc situato lrosor6arltlfi, -sq, -ec, -He ogg, di Capo- o6ui.rxlurfr, -af,, -oe, -Lre (r"qji. usuale, con- dare. crcarc i»rpf, ocu6suearu
ua xonf in fretta, al volo danno; Hosoroanqs èrra altrcro di Natalc sueto; conrune ocrornl6ri, -ég, -6e, -sie agg. fondarnentale,
uaunon6,nuulrtfr, -afl, -o€, -6le a{9. n6uoe r. il nuovo o6srÉre.nsHo ar,u serlz'altro, inlnancabilnrente csscnziale
nazionale xorocérue r. inaugurazione della casa nuova odmàrenuulurÉ, -as, -oe, -ure .rllg. obbliga- ocrr6ssraarr (ocH6rurnato. -aeulu) r)rrpf vro?
rraqÉ.no n. inizia rr6aocru./. (gen. pl. Hooocréft) rrovitù lorio fondare, creare
uaqàru (Haruj', uauHéutu) p./ uro? rro n6rlrrii, -àq, -oer -blc.r.qtr{. nuovo drorurr p/. (siirg. 6nou-u gcn. pl. onourér"r) oc66euno.rt'u soprattutto, speciahnente, par-
,qéna'ru? cotninciarc uor[ Qtl. H6ru)l garnba; piede ortaggi, verdura ticolarmente
rraqNn6r'u (ua.rrru&ro, -euru) intpJ. wo? ,no rr6mep rl. (p/. xoruepà) (o:ocnttrtatlc) catnera orp6ruHlurii, -afl, -oe, -bre d"qg. ellornìe, ocras6rucs (ocrarocu. ocraèruuca) inrpl
aérraru? conrinciare d'albergo llìnìenso restare, avanzare, rimanere p/. ocrdrucs
ue particella nagaliva non rroptlai(nulrlurÉ, -aB, -oe, -r,re .{i.{i. trorttrale orypéu ar. (gc'r. orypuà: pi. orypuui) cetriolo ocràsuru (ocrÉanro. ocràsuu.ru) pf. xor,6?
roc m. Qtl. HocÉ) naso oAesÉr scr (oaeeàrccu, -ieur rcr ) i »t pl. v estir - qro? rae? lasciarc
ué6o n. (pl. He6eca) cielo
rresoriddxro prcd. non ò possibile, è inrpos' xocÉtt (Houj, u6cuurr,) inpJ. {ro? ro16? si pl. oaérucn ocrasaÉrl (oc'raoniro, -Éeuru) rrryy' ro16?
sibile portarc (pluridirezionalc) o.qéxao / vestiario, abiti. indunrenti qro? me? lasciare
ueA6s[o auu di recente, da poco tenrpo rocrÉ pl (sirrg. nocòr) calzini olérscg (oacuycr, oÀéueurrcr) 7/. vestirsi ocraxàannaarucR (ocrauàa.nuBarocb, -aeub-
ueaalerò avv. non lontano rroru/ (gcr. p/. uo.réÈ) notte irrryy' o,iles6rtcr ca) intpf, rae? fennarsi
ueaé.nn/ settimana u6qsrc avu di notte otreÉlo l. copcrta ocraHosÉrrcs (ocraHoenrocu, ocraH6suu r-
neA6;rro avv. per breve tempo, non a lungo ruoÉCpu »r. novenrbre oanixaur {rvv. una volla, un giorno cs\ p{
rae? fertrtarsi
uéxnlurfi, -4fi, -oe, -ble dg8. tetlero, delicato np6eulucr (rpàuncs, rtpànrrruucr) irrr;/. oÀxÉro corg. però. tuttavia ocran6eraf (gen. pl. ocrauoeor) fermata
netHar6rrlluÉ, -arr, -oe, -r,re /rgli. sconosciu- rorvr!? piaccrc p/. rroupiiourucn 6repo rr. (p/. o3épa; gcr. p/. o:èp) lago ocrirucn (ocràHycr, ocràHeurucr) p/ restare.
nyxno prccl. bisogna, è ncccssario, occonc oxÉ u.ru raru (oxàx.r u saro, -aeur s) lrrpl. uro? avanzare! rirnanere rirrpl. ocraràrscr
to, estraneo
nenlrécrno prcrl. non si sa Hj'xulr,rÉ, -àfl, -oe, -bre .rgL. trcccssario linitc, ultiruarc p/. orrinqxru 6crpga rr. (p/. ocrpoeà) isola
utnoraa pred. non c'ò tetnpo rrynb rr,. (gen. uynh; pl. uy.nÉ) zero; nrrllità oru6 ». (p/. 6rNa; gcrr. p/. 6xon) fincstra (+ gen.) da
o,r prep.
néxoropfurfi, -as, -oe, -t;,e pron. inde/. un 6xoto prep.1+ gen.) vicino a, accanto a orgér »1. risposta
certo, qualche o orrlttqnru (ox6nuy, orouuuuru) pJ. ,tro? orséruru (oruéuy, oraerurus) 1y' xonli? uro?
uenerxb prad. non è facile; avu. con diflìcoltà tìnirc, ultinrarc r)rrpl. oxrinllrsarr rispondere
neaati pred. non si può; è proibito o, o6 (o6o) prep. {+ prepos.) a proposito di, orri6pr rr. ottobrc oree{Éru (o,'ae.ràro, -ircwa) impJ. xouy?
uerundro cvu un poco circa, riguardo a orrÉ6pucxuir, -ani -oe, -He .r$Ia. d'ottobre uto? rispondcrc
neo6ÉrnluÉ, -ar, -oe, -ure agg. insolito; o6én m. pranzo orunrnuÉaa./. olinrpiadi; gara orAaedtr (otaaÉ, oraaéuru) impf, xou!?
poco comune o6éaaru (o6éaaro, -àeuru) riall. prtru.arc pl. oruursilr (ouurnàro, -àerus) nrql. qro? qeu?
"lro? restiluire
neoxtiaallflo avu all' improvviso, inaspet- noo6élars bagnare; lavare oraà-rb (oraàr,r, oraà ur u) p/. xoru!? .rto? resti-
o6eur6ru (o6euràro, -àews) inrpf. vro? ror,rj'? omuirs (or"16ro, oru6eu.ru) ,rro? veru? p/ tutrc
tatamente
xe6llr,rrrIlbtfr, -a,I, -oe, -t're agg. inesperto, pronrcttcrc p./. noo6eu6Tb bagnare; lavare or4oxufrr (oraoxnj,, -néu) pf, riposare impf.
poco pratico o6ar'6emlrrfr, -ar, -oe, -r,re ,rJl1a. abitato; abi- on:ir4usarr (onàrasruan, -aewt) inpJ. tar- oTAbrxaTb
Hena6xo avu discretamente, non lllale tabile darc, csscrc in ritardop/. onola6rs drqslx ,1. riposo
446 4.11
orAbrxirb (orauxàro, -6eus) impf. riposare naarr6 fl. cappotto nrrr (nsn, n*wt) inpf. qro? bere noloxlÉrl (noaox4j,, -x,qéus) p/ aspettare
p/ oraoxnlru nÉurrnxr m. monumento nnisaru (nnàaarc, -aewa) impf. nuotare; un poco
oréu rz. (Een. wuà; pl. oruÉ) padre nimsrsrr epxnrerrjpur m. monurnento navigare noaof,rÉ (nosofia!,, noaofiaèu-rs) pf.,x xou!?
orrpun6ru (orrpuaàro, -6ewt) inpf. wo? architettonico nnÉraru (nnàuy, nnàveua) impf piangere K qeMy? avvicinarsi impf,. noaxoatru
aprire pf.orrpÉrr nimrrr/ memoria nJran rn. piano, progetto; pianta, mappa noapirr/ amica
mrpusfrucr (mrpuaàrocs, -6ewace) impf. nÉna m. papà naÉne z. abito, vestito notrfmrrs (no4!r'raro, -aewt) pf. o xon? o
aprirsi pl orrpÉrr,cn nipenr m. (gen. nàpat; pl. nàpnu) giovanot- nJra[t rt. impermeabile; mantello rèu? pensarc, riflettere impf. glnaru
orxpÉmal @en. pl. orxpÉror) cartolina to, ragazzo aavnlf. (p/. nnÉrur) fomello roÀiurr. L @en.p/. noafurer) cuscino,
orrpÉrluf,, -if,; <rGl -ure agg'. aperto; sco- nap!( m. parco nlnor m. (gen. nto'rà; pL nnorÉ) zattera guancisle
perto narpn6r m. patriota nJloxo avu male noaxoÀrirb (noaxoxf, noax6auruu) rnpl x
orrpÉt (orxporo, orxpòeus) pf. tto? ndxryrb (nàxxy, -reuru) impf. averc odore nroxl6f,, -ir,
-6e, -Ée agq. cattivo rouf? r,reuf? avvicinarsi p/ noaoùtÉ
aprke impf. orxpulnérr di, sapere di n.nriruaas/ (gen. pl. nnouraaefi) piazza nderÀ rn. (p/. noer.u6; gcn; p/,'noela6o) trcno
orrpÉrrcn (orxp6rocr, orxp6eurucr) p/ naunénr m. paziente n.ruru (nrnsj,, nruraèuu) impf. nuotarcl noérare/ (gen. pl. noéraox) viaggio
aprirsi i npf. orxpsrrÉrucn neséu /rr. (gen. neyuà; pL neauÉ) cantanle navigare.p/ non.nsirr noéxaru (noé4y, nocacrutl pl. rysh? andarc
orrfas avu da dove nerriua/ cantante nJIIOC m:plu (con un mezzo)
orr'rétrrs (orrué,ry, otuéruurs) pf. tro? neaar6r rz. pedagogo, insegnante no prep. (+ dat.) su, sopra, per, a, secondo, norcÉ.nyÉ avu forse; probabi lmentc
notare, prendere nota; festeggiare, cele- neaarorrirecxl[f,, -a9, -oe, -He agg. peda- durante, a causa di nontLnyùctr prego; per favorc
br:z,re impf. ormeq6rr gogrco no-anr.nÉf,crn avu in inglese norceniune n. augurio; auspicio; desidcrio
oruérrca f. (S"r.p/. oruérox) voto; segno, néxne z. canto no6éaa/ vittoria noxe,niru (noxea6ro, -bewt) pf. xou!?
annotazione neroronép m. pensionato no6epéxue r. Iitorale, costa .rer6? augurare; dcsidcrare lmpf.
x,catrt
orueqÉrs (orueuàro, -àewa) impf. uro? nepooua.rd.nuluf,, -an, -oe, -ure c.qg. inizia- no6aaro4apÉrr (no6namaapro, -aapriurs) noriarpaxaru (noràm'paxaro, .àcur) p/ farc
notare, prendere nota; festeggiare, cele- le, originario pf. xor6? qro? ga uro? ringraziare impf colazionc rnrpf rlarperrrr
brare pf, orrrérnrs nepeaecrÉ (nepeae4!, nepereaérur) p/ rro? 6.narolapÉru noraaÉ avu (di) dictro, indictro
ornoruénne rr. atteggiamento; rapporto, rela- tradurre rmp/ nepenoaÉr'u no6crait (no6uraàro, -àewt) pf,, esserc stato norroHirr (noraoxrd, noraoHÉuru) p/
zlone nepearil rz. traduzione in/a, aver visitato xouf? telet'onare; suonarc (spec. alla porta)
orof,r{ (oroÉa!, oroftÀèurb) p/ or xor6? or nepeooaÉrr (neperoxf, neper6auuru) mrp/ noeéprru (noeéprc, -nwa) pf. xouf? .reu!'? impf. nouir"rt
qer6? allontanarsi, andare via impf, otxo- rm? tradurre p/ nepeoecrf so qro? credere; confidare in
impf. n6rarlxù, -sfl, -ee, -tle agli. tardo, avanzato,
.qÉru nepes6Àrnx rr, traduttorc répxrs tardivo
ornpdanrucn (otnpàanrccr, ornpànnrurcr) neperasàTb (nepeaaÉ, -aaèub) impf. xou!? noséorru (nonéuy, noaécuruu) p/ appcndcrc n6rflllo avv. tardi
pf. ryaat recarsi, partire, dirigeni qro? trasmettere, comunicare, riferire intpf. aéwa.ra trolÀop6Barbcr (nor.qop6oarccr, -aeurcr)
ornpaanÉrucn (ornpaa.rrirocu, ornpanni- nepeÀàrù (nepeaàru, -aàwa) pf. xou!? rro? n6aect/ (Sen. pl.nosecréfi) novella; rac- inpf, c xeu? salutare impf. taopbollrct
ew*t) imp/. rcyaà? recarsi, partire, dirigersi trasmettere, cornunicare, riferire conto lungo norapaarirearuluif,, -ar, -oe, -bte dgg.
noatopéuxe n. ripetizione augurale; di congratulazione
mnpirauoearu (crmparaHyro, mnpaquyeurs) nepeaàra / trasmissione, progralnrna
norn66ru (norn6àro, -àewt) impf, mofire, norapdarru (nor.upàanro, no3lpàBurub) p/
pf. wo? festeggiare rilpf, npÉranorars nepeerx{ru (nepee:xàro, -àewt) impJ'.
6rnycr n. (p/. ornycxà) vacanza; lerie trasferirsi ; attraversare perire' ro16? c qeu? fare gli àuguri; congratularsi
orpeuoxrÉporarr (orpeuoHrÉpyro, -yeus) n epeéxars (nepeé,qy, -éaeurl) p/ trasferirsi ; norÉ6xyrr (norÉ6ny, norÉ6Heurs) p/ impf, noupasaàrs
pf. wo? riparare, aggiustare intpf. penon- attraversare morire, perire nor,upaanérne n. congratulazioni, rallegra-
TrlpoBaTb nepepdrr rr. interval lo norondpxa / (gen.pl. noroooporc) prover- menti'
orpuirnox n. (gen. orpÉaxa; p/. orpÉexn) nepcc{axa /
(Sen. pl. nepecànox) trasbordo bio , nolApaardru (nos4paunin, -Aeut\ impf
frammento, estratto, brano nepej,.nox m. (Een.nepeynxa; p/. nepefnrx) nor6aa/ tempo (atnrosferico) xor6? c qertr? fare gli auguri; congratularsi
orroairs (orxoxf, orx6Àr.rruu) inpf. or xo- vicolo, stradina lo prep. (+ strum.;+ acc.) sotto; nei pressi di p/ norap6anrr
É? or qer6? r.vaà? allontanarsi, andare via nep.rÉrnr pl. (sing. nepvàrxa; gen. pl. no4apÉru (noaapÉ, noaàpuur) pf. xouy? n6txe comp. di n6saHo piu tardi, in un se-
pf orofirrt nepvàrox) guanti uro? regalare, donare impf. aapfiTb condo tempo
6rqecrso r. patroninico nécxr/ (gen. pl. neceH) canzone noaipox m. (6en. noaàpxa; pL noaàpxu) norrar6uuru (nÒrnax6r'alro, noeHaxdunuu)
oruéta rr. partenza ners (nor6, noéurs) irrpl uro? cantare prf ..regalo, dono pf rcr6? c xeu? presentare, far conoscere
o$uuu{;ruxlurf,, -afl, -oe, -r;,e agg. uflìciale cnerb n6Aslr rr. impresa eroics, atto glorioso impf tnarlilnurt
ox6ra/ voglia, piacere; caccia nerÉ.nr/ tristezza, pena; preoccupazione nofiroronÉre,nurluf,, -ar, -oe, -rte agg. pro- no3raxdnnrrrcn (nornardrunrocr, notHax6-
ox6rrrx nr. cacciatore neurr6m avu a piedi pèdeutico, preparatorio rrrtrurucr) pf. c xeu? c .reu? fare la
ox6rso aw volentieri nuanÉuo n. pianoforte (verticale) noAror6srrrcn (noaror6rarccr, -ruurucr) conoscenza di qc., prendere conosbenza di
6qenu ayy. molto, assai nxanrict m. pianista pf r teuy? prcpararsi lmpl ro'ròsnrucr q.c. inpf. rxrr6murscr
orxÉ p/. occhiali nuÀxatc rr. glacca nolro16axa / preparazione; addestramento, no-rr!,nuÉncxr aw. in italiano
our66rrcc (orun66rocu, -àewact) inrpf. nnp6r rr. (ger. nuporà; p/. nuporÉ) dolce; formazione roùrÉ (noÉpj, noÉaèuu)1y' xylà? sndare a
sbagliare, sbagliarsi pasticcio; torta no4mocr6anlurfi, -8f,, -oe, -ble agg. derlnei piedi, camminare impf. rrarrf-
ourx6Érrcc (ouu61y'cu, or.uu6éruucr) p/ nnprixHoe r. pasta dolce, pasticcino dintorni di Mosca notcd ow. per ora; finora
sbagliare, sbagliarsi nrcÉrgrr rr. scrittore noannuÉru (noann»ràro, -àeruu) inp/ r<o16? noxarÉru. (noxaxf, noxàxeurr) pf rou!?
oruÉ6ra/ (gen. pl. ouÉ6ox) errore, sbaglio nrc6u (nxruj,, nriureurt) impf. rto? rcouj,? qro? alzare, sollevare qro?mostrare
o xorrr? o uèu? scrivere pf uanucÉrr noÀHxmÉrucc (notx ur.ràrocr, -àewtcn) i ntp/. no*druratr (norà:uaarc, -aewt) impf.
nÉcuneHnocru/ scrinura; testi scritti alzarsii aumentare xouli? uro? mostrarp
n noaniru (noaxnuf, noanÉMeub) pf. xor6? noryn6rs (norynàro,,-àewt) impf. wo?
nÉcuruexnluù, -ar, -oe, -sre agg. scritto
nÉaarr (nàaaro, nàaaerus). impf cadere pf. n*csnenuurù croJr ,rr. scrivania, scrittoio qro? alzare, sollevare xorrl!,? aar xor6'l comprare, acquistare p/
ynacTb nrcuud n. (p/. nucrrrlà; gen. pl. nficeu) let- noaHÉ rscr (noaiuru j,cs, no4urir,.reurcr) p/ Kyrllrrb
n{aeu »r. (ger. nà,rsua; p/. nÉuuurt) dito tera alzarsi; aumentare nor rr. pavimento
448 449
nitrc n. Qtl. nori) carnpo no-pj,ccrn ayu in russo norj'ecraooaru (nouj,ucrayrc, -ttyewt) pf. nprém rl, ltccclllr[,[rr, Ih r'rkul, I lt ovlllcnkt
noaérHf ulfi, -ax, -oe, -t.;.e ugg. utile no-caoér,ry avu a.modo proprio; a modo suo uro? sentirc, provare impf. vfacrnoaars; npriirÉ (rrprrlr!, lpu,rltlr.f rrl ruttrdtr,,
nolélnule ucron6e»rute p/. m incrali nocerfiTeflb Ìfi. vrsttatore no,r!'scraoaarr (sj'acrroaarr) ce6É sen- vcnirc (a prcrlr) /rrryr/ rrprtrortrlrl
noaoxriru (nonox;i, nonoxnruu) pf. wdl nocerÉru (nocelrli, nocerrlurr) pf. xor6? tirsi, stare nprrrir nl. ortlirrc. rlir;xrrlrlrrrrr,
ryaà? porre, mettere impf. Kracrb qro? visitarc
no.ny.rÉrt (nony,ràro, -ircwt) impf, qro? rice-
no5rrfl f. poesia, arte poctica npu,neldlu (rrpurrcr/rru, holl.),,r,r,/ rltl\rl'
noceul6ru (noceulàro, -àeua) impf. xorb? noir m. poeta (in volo)
qro? visitarc npu.nerért (npHrrc,tj,, -lrcrrirrrr.y
noiromy auu perciò; quindi /,/ rlt t\rlr,
"r*ir"g"r
(noayv!, no,rfruurr) pf rrro? nocrirr, (nourirro, nournèur) pf. xor6? vro? nosaÉrucr (noee.nrocs, nohBuulbcfl) pf. (in volo)
xyaà? ror"rj,?
,
inviarc, spedirc impl. apparlrc npunrép m. escrnpio
noaqacA m. mezz'ora nocbtflaTb nonanrÉrucs (noranirocu, -iewacn) impf. npxrecrÉ (npuuccj,, -rcc(nr,) yl trttl
no.n rc6Érr (norrro6a ro, nonrc6u urr) pl ro16? n6c.neayu piwtardi; prep. (+gen) dopo apparlrc uro? portarc; apportlrc
qro? qro 4énaru? amare; piacere noc.néaulnùr.-tfl , -eer.-[e agg ultimò
n106ÉTb
imp.f. rpieaa/ verità npuxnnràru (nprrrrruirro, -lrurur,) larTrl rrrr ir'l
nocnoB]rqa j/. proverbto flpàBrno n. regola, norma uro? ricevcre; acccttarc yy'. nprlr{ rr.
n6.nrcc z. (p/. nolrocà) polo noc.nj,uarr (nocafruaro, -aeuru) xor6? p/ npruocÉrs (npuHouj', -nl6cullrr"l luyl
npàsantuo pred. è giusto; avv. correttamente
nomerrÉrrcr (nolreHirocu, -ieurucr) p/. cam- qro? ascoltarc impJ. calwaru BpaBocnàBulbrfi, -ax, -oe, -tl,e agg. ortodosso ro16? qro? portarc; apportarc
biare impf. uelrÉrucs uocuorpérs (nocr"rorpr6, nocrr.r6rpuus) p/ npriaea m. bisnonno npaHirr (npnr'rj,, rrpÉMerub) 1tl. «..l.lll
nomeuriru (norueruàro, -hewt) p.[ rol,ly? .rr.o qro? na ro16? Ha wo? guardarc 'rto'l
impf. np63ailnr z. lesta riceverc, accetlare pI. nprHllru{ I r,
acaaru? ostacolare, irnpcdirc; dare fàstidio, cmorpé'ru npà:aununlr,rfi, -ar, -oe, -ue agg. festivo; npnp6aa/ nalura
disturbare inpJ. v,cuu,à'r". uocoaérosaru (nocooéryro, -tyewtl p/. npucndru (npxru.nro, npururèuru) pl.
lestoso xotl6'!
nomr46p zr. pon'rodoro xol!'i vlo'? consigliarc inrpJ. cooé-roaart npÉraHoaarr, (npàaauyro, -uyewt) impf. rro? xyaà? roru!? inviarc
ndmrrrrr (n6rlruro, ndr.,rHruru) impJ. xoro'! nncrrenrÉrr (nocneury, nocnew,irwt) pJ. uro? fcstcggiarc, cclcbrarc pf. ornpàw,- npucurrÉ.rs (npncsr,ràro, -àewt) in1y'. x<n6'!
.rro? o roÀl? o qèru? ricordare xyaà? aflrcttarsi impf. ctrcwrhrb HOBATb ,rro? ryaà? roruy? inviare, mandarc
nomoràru (rroruoràro, -iewt) inp/. xony'l locndpurr, (nocndpro, -puwa) pl. c reu? o npeamér rn. oggetto; materia, argomento npuxoaÉrr (npuxoxy, -x6tuwa) im1tl.
aiutare Jd. nom6rb (reM?discutcrc; litigarc impf. cn6prr r ttpeAcra BHTen b ,rr. rappresentante arrivarc, venirc (a picdt) pJ. nprùr'É
llo-m6emy aurr sccondo nrc rrocpe,.n prap.1+ gcn.) tn mczzo a rtpeacraeqéHlle z. idea; rappresentazione npuirrro «uu piacevolmenle; pred. ò piacc-
uom6.rb (noruorf, noudxcuru) pJ. xou!1'l nocrdnntr (nocràarro, -euurr) p/ xor6? nperpicrlurf,, -af,, -oe, -bte agg. bellissimo; vole
aiulare i mp[. nomor'àrs vro? porrc, mcttcrc imp{. crésuis
nrimoulr/ aiuto ocra pir rce ( noc'rapàx.rcr,, - àeur scr ) p/. ccr-
eccellente npo6,rénra /
problema, qucstione
n npémnn/ premio; gratifi ca npoaectil (npoaeaj,, -eeaèuu) apéun pJ.
noueaé.ruxur rn. lunedì carc di, sforzarsi,Ji impt. crapÉrrcr npenoaaBareflb n. rnsegnante passare, lrascorrerc il tempo
norrnmÉTr (norruuàro, -àewu) impl. xoro? tto-c'ràpouy dyy. come prirna; all'antica npeno4aràreaurruqa/ insegnante nponolÉ'r s (npoaoxj,, -o6anrus) intpl. xor ò' !
vro? capire, comprendere 2l noHr{.ru nocréru/ letto npenosaadru (npenoaaÉ, -méwt) impf. vro? accompagnarc
noupÉrrrr,ce (noHpàonrocs, nonpàrlruscr) nocrp6nrr (nocrp6rc, -6rruu) pJ. wo? vro? insegnare npoaoaÉrr apénn intpf. trascorrere, passare
pf. xouy? piaccrc impl Hp{arrrcr costrui rc impJ. cr pdtr; n pn rerr-É( npr.reer!, -ae:èru l) p/ xor6?,{ro? il tempo
nonirrro avy. in modo comprcnsitrilc; prerl. è nocryn6rr (nocrynàro, -àewt) impJ. cntrarc, portarc (con un mczzo); trasportare impl: npoaoxÉru (npoaoxàro, -àewt) impf. xor6?
chiaro pcrvcnlrc, arilvarc IIprlao3rlTr, u'ro? accompagnare
nolÉruluii, -afl, -oe, -rl.e ugg. chiaro, ovvio, uocrynÉru (nocrynaro, nowlnuul pJ. npuaec'rÉ (npuneaj,, -aetèwa)ptr xor6? qro? nportràn (npororrro, rrpor6xuurr) p/. ro16'l
comprensibile cntrarc, pcrvcnirc, arrivarc condurrc, accompagnarc, portare (a picdi) scacctarc
norriru (nofiuj,, noiilrèuru) pf xorò? rno? nocfaa,f stoviglie, vasellame, piatti impf. nptaoait'tu nporoxÉr'u (nporoHiro, -Aewa) impf. xor6?
capirc, comprcn dcrc impJ. nonnmiru nocu.nàru (noct;mitto, -àewQ impf. nor6? qro? npraér rrr. saluto; npraér! Ciaol Salve! scacclare
uoo6éAaru (noo6é4arc, -aeus) p/. pranl.arc xyalà? xouy? inviarc, spcdirc pf noc.nÉru nprooAÉru (npnnoxy, -r6anLus) impf. xor6? nporpà*rrua/ programnla
impf. o6éaana ]locbrJrKa/. pacco postale qro? portarc, condurre (con un mcz.zo) pf. npoAaBÉrb (npoaaÉ, -Aaeub) impJ. wo?
noo6euirb (noo6euràro, -àewt) pJ. uro? norépn/ perdita npHBecTl| vendcrep/ npoaàrb
KoMi? promcttcrc intpf. ofiewàrt norepÉrs (norepiro, -hews) pl. xor6? qro? flprBo3Érb (npnaoxf, npuzotuws) inpf. npolanéu m. (gen. npoaanLrà; p/. npolaauÉ)
norrauirr (nonluay, nonluuèlub) p/. mcttcr- pcrdcrc, smarrire impf, repiru xor6? qro? portare (con un mezzo); venditore; commesso
si a nuolarc, a navigarc impJ. n:l.u-'ra, noro.n6r m. (gen. no'rorLxtt; p!. noronxÉ) sof- trasportare p/ npnaerrÉ rpoaaBrrrua/ venditrice; commessa
nonp6etrucn lnonpàoarccs, rronpàauurscr) fitto npuaurirr (npr.rerrxàro, -àewt) impf. abitu- npoairu (npoaàv, npo!àub) p/ uro? ven-
pf. guarire, ristabi I irsi nor6ru auu dopo arsi, assucfarsi dere intpf. npoÀaR6'rb
nonpar.n{rucn (nonpaenirocu, nonpaa.ni- nor6mor m. (gen. nor6ruxa) discendente; npxssixnyru (npaaÉruy, -newt) pf. abituar- npoÀoflxàrb (npolonxàro, -àewa) impJ.
ewl.ct) impf. guarire, ristabilirsi nordurn disccndcnti; postcri si, assueiàrsi qro? continuarc, proscguire
nonpocÉn (nonporuli, nonp6crurr) p/. noronrj' qro cong. pcrchc; poiché npnruracÉru (npnraaruli, npnrlmicitub) pf. npo.ldxrfi nrb (npoa6.rxy, npoÀdxxHurb) p/
ro16?,qro? y xord?chiedere; pregare impf. norpédoraru (norpé6yro, -6yerur) p/ xor6? qro? continuare, proscguire
Kor6? ,{ro? invitare
npoclrT[, uro? csigerc, richicdcre impJ. rpé6o- npuraaurirr (npNraauàro, -àewt) npoaj'rrrr p/. generi alimentari
impf.
rorpouir!,cfl (norrpouàrocr, -ircw*n) pf. c BATb xor6? qro? invitare npoé:xaru (npoeu<àro, -àeut) inpf. uro?
xeu? c qeru? accomiatarsi; salutarc noj'xruaru (noyxunaro, -acurs) prf cenarc npnrordrrru (npr.rrorduro, npr.rrordauur) r,'le? Kyaà? passare, attravcrsaro (con un
nonyaÉpHlrrÉ, -as, -oe, -tl.e agg. popolare, tmpJ. yx,nilaTb pf. uro2 preparare impf. ror6aut; mezzo)
divulgativo nox6a m. escursione npuror6rxrrcn (npraror6a.nrocr, npuro16- npoéxars (npoéay', -éeeLus) pf. wo? rae?
nopà pred. è ora di nouenoeàrb (nouerfro, -rj,eruu) pf. xor6? znwacn) pf..x uevy? prepararsi xyaà? passare, attraversare (con un mezzo)
nopÉaonars (nopàayro, rropiiayeuLs) p/ qro? baciarc intpf. uenoaàra
flpHe]a m. arnvo npoxÉru (npoxnay, -xnséLus) pf. trc?
t<or-o? qeru? rallc.grarc intpf. pàaoaart novemj,a-uu perché; aor noteruf ecco perchc npue3r(dTb (npue:xàro, -àeurr) intpf. vivcre, soggiornarc (per un ccrto periodo)
no-pa3HoMy auu dtversamente trit'rra J. posta, corrispondenza; ufficio an'ivare (con un mezzo) nponreéaeuue rr. opera, lavoro
noprpér ,rr. ritratto postale npnéxaru (npueay, npuéaeruu) pf. arrivare npouroùrÉ (non si usa alla I e Il persona;
rropr$i.nu rlr. cartella, borsa no,rrÉ avu quasi p/
(con un mezzo) npoii:oii:èr) accadere, succedere
450
451
nporcxolrirb (non si u§a alla I e II persona; P peruÉrscr (perulicu, peruùurucr) pf, deci' cso66par pred. Ò llbtro
npoucx6ar.rr) impf. accaderc,succedere dersi cro66axluì[, -rr1 {G' -uc agg. libero
npof,rri (npoùaf, npoilÀéub) pf
xyaà? pas- pa66ra/ lavoro prc m. riso crof,, caòÉ, cnoè, croti prtn. c agg. rnio, tuo'
sare! attraversare (a piedi) impf. pa66raru (pa66raro, -aewt) i»tpf. lavorare p6aro auv. esattamente; In Punto suo, nostro, vostro, loroi suo, proprio' par-
npoxonÉru pa66rnù nr. operaio; lavoratore p6anna/ patria ticolare
nponÉur.reruux nr. industriale pat pred. contento; s pan sono contento iloarireiu p/. (sirg. ponfireru) genitori cBr3bj[ nesso, legame; comunlcszlone
npouriu.nexuocrr/ industria pÉ.uo n. radio boarirtcn (po>ricl, poaÉuucr) p/ nascere crnrl6f,, -Ér, {o, -Ée agg. santo
npoudrurerxluri, -an, -oe, -5ss agg. indu- pÉaoaarr (p6aym, pàry'euru) intpf. xoro? ponnf6ù' -in, -6e, -Érc ogg- natale, natlo caasiru (caar6, c.qaèurl lmpf,' tro'l psscrrc,
striale uer,r? rallegrare poaxÉep/. parenti dare, conscgnare pf. cmrr.
nponxxirs (npouuxàro, -àews) intpf. ryaà? piaocrxlslÉ, -ar, -oe, -Èle agg. gioioso, alle- poxaéxue n. nascita cArrlrr er:inrer inpf. dare, plssuro un
ao qro? penetrare gro Po:xaecra6 n. Natale e§ame
nporÉrnyrr (npoxÉxny, npoHrixneus) o/ parroa{puaaru (parroaàpxrarc, -aeurs) poat/ parte, ruolo c[erb (cAaM, caawa) pf, vro? passarc' daro,
rylà? no vro? penetrare inrpf. c xeu? o qèu? conversare, parlare, poruÉu m. romanzo conseSnare
npocaerÉrenu rl. illuminista chiacchierare poccÉÉcKlrlfir -8r, -oe, -lle 498. ru§so cqérrrri(caenarc, -aeurs) p/ vrro'l Ierc imPtr
npocÉru (nporu!, np6olur) iupf. xor6? parroo6p nl. conversazione Poccric Russia f né.nert
uro? y xor6? chiedere (per avere); pregare paraeaérscr (pas.ueaàqcs, -ircwtcn) inpf, por m. Gen. pra; p/. ptur) bocca cefii pron. riflessiw sè, se stesso
p/ nonpocrirr svestirsi, spogliarsi ooÉ.ns rz. oianoforte a coda césef m. noid, settentrione
npocnérr nr. corso. prospeniva parqéruca (pa:.uéxycr, pal.xeHeurrcr) pf bv6Érutcs i
ken. pl. pv6àuer) camicia céuepnlurf,, -48' -oe' -bte a8& nordico, set-
npocrÉrrcr (nporu!,cr, npocrÉrurcr) p/ c svestirsi, spogliarsi iivO"",.'1gin. pylnÀi pt py6nÉ) rublo tentribnale
reru? c qeM? accomiatarsi, salutare intpf. parnép lr. dinrensione, misura, taelia (p/. pfxu) mano, braccio cer6Àur avu oggi
. npoudTbcfl pauoo6pdrnlutii, -afl, -oe, -bte agg. vano. [yxi/ cer6lxrurlnfl--nf,r 'e'gr 'oe agg. di oggi'
bv*oioÀtf
-- tlipyxono4i, pyxoaoaÉ u.rt) rrzpl
np6cro alv. semplicenrente .diverso, molteplice xeu? qeu? dirigere, guidare; sovrinten' odierno, attuale
npocrl6ù, -6n, -6e, -Ée agg. seurplice pàrnlulù, -ar, -oè, -ue agg differente, diverso dere cca6H ,ir. stagione
npocruxÉ/ (p/. np6crsrnu) Ienzuolo parpyruÉrr (parpyruàro, -àeun) irrrpl vro? pfccrlnf,, -afl' {e, -Ee a8& russo ceÉqÉc aw adesso, bra
npo$éccnr/ professione distruggere, demolire; infrangere pfccro'nranuÉncxlrÉ, -48' -oe' -ate agg. ce.n6 n. (p/. cèaa; gen. pl. cfi) villaggio'
upoQéccop nr. (p/. npoQeccopà) professore parpf urnru (paspfury, paepf uruu:r) p/ vro:) russo-italianq paese, borgo
npoxoaÉru (npoxoxj,, -x6auuru) inpf, ry- distruggere. demolire; infrangere pf .rxa/ penna; maniglia cé.irrcxlnÌ, -ic' -oe' -xe agg. rurale, agricolo'
4à? passare, attraversare (a piedi) pl pailoH ,rr. reglonet zona; quanlere nri6a f oesce di camoaena
npofirri p6nnluii, -nfl, -ee, -ne cgg. primo; novello:
fsr66i ir. (gen. pu6arà; p/ pur6axÉ) pesca- ceusi/ '(p[ céurx; gen. pl. ceuéir) famiglia
nPoqéxr rl. percentuale precoce. prematuro tore certTÉ6pb m. settembre
npo.rxrÉru (npo,ruraro, -ircwt) pf. uro? leg- p6xo al'r: presto: prelnaturamente; prcd. è psinox m. (g,en. ptlnxa; pl. pÉHxn) m.ercato cep[éqilHÉ' :8fl1 -oc, -ble 488' cordiale, di
gere intpf. qrrirb presto proxrér nr.(gez. porraxà; p/' plorcaKH) zalno cuore; cardiaco
np6runluf,, -aflr -oe, -sle ag.g. passato, scor- p6rrure co»tp. di paHo prirna: in passaro pÉAoM aw. accantoi prep. (c + strum.) vlclno céprue n. (pl. cepauà; gen p/. cepaéu) cuore
§o paccris3 rr. racconto a, accanto a cépluft, -lrr -o€r -ule 488. grlglo
npoqÉruce (npouràrocu, -àerutcr) r)npl. c paccrutirs (paccxax!, paccxàxeuu) pl. cepsèrxo aw. seriamente; davvero.
xeru? c .terr? accomiatarsi, salutare pl. qro'.' raccontare. narrare c cepuèsnluf,' -!rr -63, -ute 489. serlo
npocrÉrlcr paccx6lurarr (paccx6euraar.o. -aewa) inrpJ. cciroi f bl. cécros; sen. pL cecrèp) sorella
nponrlirs (nporsnÉ, npoiauuru) pl. .rro? qro? raccontare, nafiare
c (co) prep. (+ strum.; + gen.) con; da cecri (iliv, ci.lie;ll;)-pf. ryrà? sedersi' met-
manifestarq rivelare: dare prova di paccroÉnne rr. distanza catr rì1, siardino tersi a scdere imPf. cr,litrsct
nponanÉru (npornniro. -ierur) irrrp/. uro? pacrÉ (pacrj. pacrèuru) i»rpf. crescerel crarirrir (caxfcs, caaÉubcr) impf reyaà? cx6ripcxlni, -on, -òe, -$e agg. siberiano
manifestare. rivelarc; dare prova di aurnentarep/. aÉpacru sedersi, mettersi a sedereP/ cecrs cr,uéir (cxlrc!, cuariur) impl raLe? sr*e
npÉno alu direttanrente; apeftaltìente, fran- pe6éHoN m. (gen. pe6énxa: p/. rénr) barnbi- ce.rAr m. insalata seduto, essere seduto
carìtente no. barnbina ca.nr[érxa/ (gen. pl. carQerox) tovagliolo, cÉae f forza
nrriua./ uccello ge6flrt pl. ragqz,i salvietta cfraJro aw. forte, con forza; molto
ny6lxxoa6rs (ny6nnxj,ro, -feurr) r;rrpl vro? péaxlrù, -rs, -oe, -ue c-qg. raro carr, cau6, clnrqcàu,n pron. stesso, medesimo crfururluf,r -!f,r {er -ue agg. forte
pubblicare p/. onyfu nxoairu péaxo arr: raranÌelìte ceuoaip rn. samovar crimror m. simbolo
nyrirrcr (nyràrocu, -àeurucr) i»tpll xor6? pety.nurÉr zr. risultato caMonéT rr. aereo, aeroPlano crirlnfi, -rrr -oer'ne agg.'azzurro, blu
rer6?, spaventarsi, avere paura pf. peùc rl. volo ca*rooraépxeunocrr/ abnegazione craiirb (cxaxf, cxàxèurr) p/ uro? dire
HCnyraTbca pexÉ.[ (p/. pexu: gen. pi. pex) fiuute cimluii, -tflr -o$ -rle pron- stesso' meoesl- irnDf roaooÉrs
nycrÉHrl. deserto perronrripooarr (perrourripl,ro. -yerus) i»rp./. mb; ii più (nella foràazione del superlati' cxtrÉ f k;n. pl. cx6rox) favola, Iiaba
nycrb particella + cogiuntiyo che: co,g sup- .rro? aggiustarc. ripararel restaurare ;y' vo) crsxiri {cxa,ii, cxàueiru) impf. saltare,
ponranro, e sla oTpeiloltTIlpoBaTb canardpnil m, sanatorio; centro vacanze' balzare
nyreurécraennnx.zr. viaggiatore penerÉuur./ prova stazione termale cremxft (craxx!, cKaxHéut) pf. fare un
[yTeruecTaHe rr. vlaggto pecnf 6.nnxa 1.. repubbl ica. canorÉ p/. (sing. can6r) stivali salto, fare un balzo
nyreurécrsoaerb (nyreuccreyro, -ayeuru) pecToprH rrr. flstorante capiil n. deposito, legnaia, rimessa crlreprsf (gen. pl. exarepréil) tovaglia
iupf. viagiare peqénr rr. ricetta: prescrizione cixap 2., zucchero croépuo aw. male, malamente
nyrb rrr. (p/. nyrfi) via, strada, carnmino peurÉrs (peur6ro. -àeuru) izrpl rro? deciderct cséxilgf,, -rrr -o€r agg. fresco ' crsp,rb.prep. (+ acc.) attraverso
f p/.
-rg,e
nfuxa./, (gen. pl. nj,urex) cannone risolverc cue]r'm. luce : mondo, universo
cx6soponu; gen. pl.
perrrirucn (peuàrccb, -àeuscr) inrpf. deci- "ro.op'oad
cloBop6a) padella, tegame
nuéca.l. opera teatrale cacrriru (cneuf, caerurut) impf illuminare;
nnt€pxa.l. cinque (voto massinro nel sistenra dersi risplendere crrfurtro avv. quanto
scolastico russo) peruÉrr (peur j,, peu:ri uru) //r qro? dcciderct caéraluf,, -!n' {e' -ue agg' chiaro cr6oo aw. oresto
nrirunqa./. venerdi risolvcrc cao66aa/ libertà cxpinxr/'1gez. pL cxprlnor) violino
452 453
osiJrbnrop m. scultore coaéto^aaru (coBcryrc, coBcrye.u cnpiurnaarr, (cnpàruuaaro, -aewr) cqéHa/ scena, palcoscenico
ctcyqéTb (cryuàro, -àeuu) impf annoiarsi; vro? consigliaré 2/ nocoaeroaarr
I
impf. xou!?
xor6? o {èr'.r? qro? y
impf.
ro16? domandare, cracr.nÉelulii, -afl, -oe, -bre .ÌgL. lelice, t'or-
avere nostalgia coeércrltù, -an, -oe, -He ugg. sovietico chiedere tunato
ca66lrrÉ, -ar, -oe, -ure r.rgg. debole coupeméxrrx m. conlemporaneo cnpocÉru (cnporuf, cnp6cuurb) p/ xoro? o cq6crue r. fèlicità; fortuna
cJra.Brtre n. (.ting. clan.ruÉrr; gen. pl. ctaehn) coapemérxlr,lfr,.-afl, -oc, -t;te agg. contem- q0v? qro? y xor6? domandare, chiedere cqxràrr (c,rnràrc, -:aewv) inpl. xor6? qro?
slavi poraneo, attuale, moderno cp63y avu imnrediatamente, sutrito contarc; c()nsidcrarc
c.nanÉxcrltii, -afl, -oe, -re agg. slavo concéu r/vu del tutto, completamcnte cpearil mercoledi cwll m. Qtl. ourrrorr,É;gcrr. p/. curuorcÉ) figlio
crarAbr pl. (sing. claiia) diapositive cor:lÉcea pretl. c d'accordò cpeuù prep. (+ gen.) tra, in nrezzo cr;rp m. Qtl. cr,rpui) lbnrraggio
cnéaa uvv. a sinistra di
créayrc[rlrfi, -aqr. -ee, -ue agg. seguente,
coxa,rénne n. rammarico; r
coxa.réHnrc cpéacraa p/. (srag. cpéacrno) mezzi crecrr (crcu, ctcurr,) 7/. qlo? nrangiare
successivo, prossimo
purtroppo cr6suru (cràanro, cràorrurs) impf. xor6? impf. ecrs.
corAaadn (co1laro, co3aaèub) impf. xor6? ,rro'l rnettere, collocare p/ nocriaurr croaa ovv. qul, qua
clenl6fi, -6n, -6e, -rie <rgg. cieco '"
vro? creare; fondare pf. coraàrr, craaurir m. stadio
cfloBapb
.m: {9.9n cnooapi; pl. cnoaapù)
vocabolario, dizionario
co3aaHile n. creazione, opera c'raxÉrr rn. bicchiere T
cora{rr (^co:4àr,r, co:aàils) pf. xor6? u-ro? cranosÉrscg (cranourccu, claH6BHUr,cr)
cn6ao n. Qtl. cnoaà) parola
c"rjx6a J. servizio, impiego; funzione reli-
creare; fondare impf, coru,aiàrt imp/. xeu? diventare p/. crarr ràirràf. taiga
gtosa
coK m. succo, spremuta crÉnunr/ stazione rax avu cosi
colaàr rz. soldato crap6rrcn (crapàrocu, -àeLuucr) impJ. rax6fi, laxÉn, lax6c, raxÉc ug!:. c pron.
c.nyxÉrs (cny,rg, calixuwa) impf. servire,
pre,slare servizio; essere impiegàlo presso
co.naàrcrlnÈ, -as, -oe, ile agg. da soldato sforz.arsi di, cercare di p/. nocrapirrcn tale. così
cJyqatrBo avv. per caso, casualmente
corHe9Hlr,tfr, -ar, -oe, -ule rlgg. solare; crapnnÉ /
ternpi antichi, antichità TArci r. tassì
soleggiato clapÉunlurfi, -afl, -oe, -r,re o,iig. antico ral6ur ,rr. talerìto
cay.rÉrrcn (non si usa alla I e II persona. cdlrue n. sole cripocru./ vecchiaia raniHunalrrfi, -afl, -oc, -bre rrg.q. di talento,
c,ryvàercr) irrprf succedcre. arcre iuopo corr, ,r,. (gen. pl. co,réÉ) sale
cny.rÉrrcn (non si usa alla I e II periona.
clipulnf,, -afl, -ee, -ue ag,g. maggiore, piir rnolto dotato, nrolto capace
con m. (gen..cua: pl. cutt) sogno; sonno an7-tano ram aw. là
cnytùrct) pf. succedere, avere luogo coo6ru6ru (coo6uràro, -àeui) impf. xo*ty? cr'àpluf,, -as, -oe, -bre agg. v.ecchio rÉreu n,. (gcn. ràwn pL ràHqr,r) danza
c.iryruarb (crj/uarc, -aewt) impf. xor6? qro? qro? comunicare, informare cra'ru (cràHy, cràueuJb) 1tJ. xeu? diventare raHqenÉru (raHuj'rc, raHuyeus) imp/. bal-
ascoltar e pf. n ocniu, arb coo6ruÉrs (coo6urj,, coodurÉr:rr) pf. xouy? impf. crauor.rttsct lare, danzare
c,ruinrat (clirury, c,rsrurr.lus) inpf. xor6? qro? comunicare, informare crarsÉ./ (gen. pl. crarcÉ) articolo ràno.rrx p/. @cn. pl.'rànouex) pantolole
vro? sentire, udire pf. yc.nriurari ' copearorÉlrne r?. competizione; emulazione
cMero 4yt4 coragglosamente
crcuà/. (p/. créxur) rnuro, parete rapénxa/ (gen. pl. rapé.rrox) piatto
cocéa m. (p/. cocéan) vicino c tex nop da allora ro6por rr. ricotta
cmélocrr/ coraggio cocéaujrù, -sf,, -ee, -rte agg. vicino ctuxir pl. (.sirg. crrrx) versi, poesic 'reÉrp rr. teatro
cué.nfrrfi, -as, -oe, -6.e agg. coraggioso cocHoBibnr, -afl, -oe,._ble agg di pino clrxoraopénue r?- poesia Tercr rn. teslo
cMepTb/. mone
cneirscn (cmerocr, cueéurrcr) inpf. ridere
coxpafirrb 1coxpaurc, coxparÉurr) p/ xor6? cr6xrr (crdro, cr6urut) impf. cx6ruxo? relenÉrop zl. televisore; televisione
qTo j conservare; preservare costare reaerpimua/ telegranrrna
cmorpéru (cvorpro, cru6rpuuis) iàpf. rno? coxparÉrr (coxpaHÉro, -hewt) impf. xor6?
guardare; vedere pf. nocllorpért '- cro.n rz. tavolo renerp6Q m. telegratb
,iro? conservare; preservare cro,riqa/. capitale te.neQ6n rr. telelbno
crr.r6Nerur) pf. potere impf. cra,,rbHr/- (gen. pl. cnàneu) camera da lefio
"*t;;ì"G"oO, cror6sar .f, tavola calda, nìensa; sala da te.neQ6r-aeronrdr nr. teletbno pubblico
cracarb (cnacàrc, _ircwt) inp/. xoré? qto? pranzo 'réno n. Qtl. lenà) corpo
cMbtcr m. senso, siqnificato salvare prf cnacrÉ
caaqàta croirrrn raxcÉ/. parcheggio di tassi reu 66nee tanto piir
.aw. dappri"ma, inizialmente; da capo cnacÉ6o i n t er i ez ione grazie cloriTb (crolo, croirurb) impJ. rae? stare in réma./. tenra, soggetto
cner n. Qtl. cuerà) neve cnacÉTenb rn. salvatore 'renn6 prc<l. ò buio, fa buio
piedi
cn6aa avy di nuovo cnacrÉ.(cnacj,, cnacèr:rs)p/ xor6? qro?
co66xa/ cane
sal_ crpani/ (2/. crpàusr) paese rèrunlurù, -as, -oer -bre ag.g. buio, scuro
vare tmpJ. cnacàTb clpiunlrrii, -ar,-oe, -bre a6,1E strano remneparj,pa /
teuìperatura
co6up6rr (co6upàro, -ircwa\ inpf. xor6? cnarr (cnaro, cnuu:t) impf. dormire
vro?. raccogliere, radunare pf. co6f6rr
crpÉruulufi, -ar, -oe, -l;,e ogg,. spaventoso, rénHuc rr. tennis
--"àeuacn) cneKToKJrb rr. spettacolo; rappresentazio_ terribile renépr avv. adesso, ora
codxpÉrscn (co6upàrccr, inpJ, ne crprrdrr (crpe,riro, -ieruu) rtnp/ sparare rent6 pred. fa caldo
rao_unarst; prepararsl; essere sul punto di p/ cnerr (cnoÉ, cnoèur)p/ u"ro? cantarc inpf cr poÉrearcrno r. costruzione; edilizia rena6 r. calore
co6pÉrscr
co66p rl. cattedrale
IIeTb c'rp6nrs (crpdlo, crpdnruu) impf. uro? r'én.nlslf,, -!fl, {re, -ule agg. caldo
cneura.nÉcr rz. specialista costruire, edificare pJ. nocrprirru repnénue n. pazienza
co6pirs.(co6ep;i, co6epèurr) p/ ro16? ,rro? cneurÉi-rbHocr tf
raccogliere, radunare p/co6irpàrs
specializzazione; profes- crpofiorpiA m. squadra edilizia reppur6pur / territorio
co6pérrcn (co6ep1icr." co6eleurucr) p/
srone clyaéur rrr. studente repÉru (repiro, -hews) impf. xor6'l qro?
cneuré;rrrlslù, -aB, -oe, -tl.e agg. speciale clmxa./ Gnn. pl. cyuor) borsa perdere, snrarrire,n/ norepiru
raounarsl; prepararsi; essere sul punto di cnetlrilrb (cneui. cnerJrÉrxb) intpf. xy41à?
tn1pJ. coolipATb0fl
cj'mrrra./ somma rerpÉas/ quaderno
allrenarsl p/. nocneurÉrr cyn rz. minestra rÉxfnfi, -afl, -oe, -fie ug!!. silenzioso; tran-
c66craeHnlrrf,, -aE, -oe, -t;.e agg. proprio. cnripurs^(cn6pro, cn6purur) impf.
personale c xeu? cyp6olbrù, -ac, -oe, -brc agg. severo; rigido quillo
corepurÉrr (coaepruàro, -àewt) intpf. uro?
o qèM? discutere, dibartere
[f. nocn6_ cyruecrsosirs (cyurecrnj,ro, cyuecrryeurs) tirxo pred. c'ò calnra
pHTb inr,t/. csscrc, csistcrc ron6pnu rrr. e.f, conrpagno, conìpagna; collega
compiere; concludere p/ coaepurÉiu cnopT r,. sport
coBepuréHHo avv. del tuno, cotnpletamenle, cQororpar[Époraru (cr]ororpa$Épyro, -py- roraÉ avu allora
cnoprÉerrlslù, -afl, -oe, -brc agg. sportivo allt) pf. xor6? .rro? folografarc impJ. r6xe avv. anche
assolutanrente cnoprcméx r,. sportivo, atleta
coaepuriru (coeepLri;i. $olorpa$Époearu r6.nrro aùv. soltanto, solanrente
conepru É uru) p/ v.ro? ctrpaBa alr: a destra cQororpaQÉporarrcn (c(rororpa$Épyxrcs, ron6p rr. ascia
cornprere, concludere i t n1tf. coaepwàr a crrpanea,rrioocrs./ giustizia -1'»ycrur,ct) pf. larsi lbtografarc intp/. Soro- TopT n,. torta
coBer,r. constglto cnpàeovxoe 6rop6 z. ufficio inlorrnazioni lpaQÉporarucr Tor, Ta, To, Te pron. e ogg. quello, colui
454
455
T0qHo ayy. esattamente, precisamente yauanèrxo ayÌ.: con stupore, con meravi_
rprailuHn/ tradizione
yxoaÉrr (yxoxf, yx6ar.rus) impf. xytà? xinunf. chirnica
glia orxj'aa? andare via (a piedi)p/ yÈrÉ x.ne6 ra. pane
rpamaÉf, ,,. tram nuirc*,
rpaxclripooaru (no priano, no re.neaÉropy) HIY-lf:l_,
qeMyT
tyf -Aewtcn) impf. y.rÉcrnonarr, (yuàcrayro, ytircrryews) impf xoafirr (xoxf, x6Ànrub) lmp[ xytth'l vtc'l
stuprrst pJl- yÀunÉrrcr o uèu? partecipare, prendere parte andare a piedi, camnrinnrc
r/rrpl. tftsmenere (per radio, per televisione) yAoono oylt comodamente; pred è comodo, è
rpaHcnopT rr,. trasporti, mezzi di trasDorto yré6rnx z. manuale xothtu m. (p/. xorfemi gcu, pl. xo'rlcn)
conveniente y<énre n. insegnamento; studio padrone di casa, ospite; proprlcturio
rpé6oaaru (rpé6yb, rpe6yeulr) intp]. xorò? ya66ulurù, -afl, -oe, -bre agg,. comodo, con-
qro f eslgerer necessitare p/ norpéooaaru yrendr nr. (g,en. ywauxit;p/. yveuuxri) allie- xorÉfira/ (Sen. pl.xorfox) pndronn dl cnsn,
venlente vo, scolaro, studente ospite; proprietaria
Tp{crr num. cord. trecento yaoa6.nucrene n piacere; c yaooti,.nscrerem
rp6ùrr/-trojka (tiro a tre); tre (voro scola-
yvetriua/ allieva, scolara, studentessa xoxréil rz. hockey
. con placere yré6a/ studi scolastici, studi universitari x6tor,m. (p/. xoaoaà) freddo, gckr
stico suffìciente) yerxÉru (ye:xiiro, -àerus)
rponnéfi6yc m. filobus intpf. xytà? yvéxurf, m. studioso; scienziato xoroÀÉnbr trr ra. frigorifero
orKyaaT^ partrre, andare via ( èon un mezzo) y.rÉnnute n. scuola; istituto xilnonxo pred. è freddo, fa freddo
rpyA rrr. Gen. ryyaà; pl. tpyaui) Iavoro; fatica yéxaru (yéqy., yéaeuu) pf. 'xyaA?
tplano pred. è difficile; avv. diflìcilmente orxliaai yrÉre.nu m. Qtl.ywrefi) insegnante, profes- xon6anlsrf,, -af,, -oG, -ue agg. frcddo
partrre, andare via ( con un mezzo)
rpiaHlurf,, -aR., .-o€, -r;rc agg. diflicile, faticoso yxé arv. già; ormai
sore, maestro xop6ulrf,, -as, -ee, -ne agg. buono
ryaner, Ìn.. gab.lnetto, bagno; abito elegante; yx[H m. cena
yvÉre.nsurua / insegnante, professoressa, xoporu6 avu bene
moDlte oa totlette maestra xorért (xov1i,, x6veuu) impf. wr6? volerc
fxrruaru (j,xuuaro, -aew) iinpf, cenare.pJ. yvÉrr (yu!, j,vuuru) impf. vro? xor6? studia- xorb cong,. anche se, sebbene
\nà aw. là (nroto a luogo) noyr(urlaTb re, rmparare; rnsegnare xpanr rz. tempio
rjn6o.rx^a/ (gen. pt. ry-u6otex) comodino yfirri (yÉaf, yùaèurr) pf wlLà? orxvaà?
TYHAPa/. tundra y,rÉrtcn (yu1icu, llvr.ru:rcn) imp/. veuf? y xpnctnàxcrlrf,, -afl, -oe, -ue agg. cristiano
andare.via (a piedi) imli yx6ainv xor6? rae? studiare, imparare xya6xurr rrr. artista
ryprirn,rr. turismo yKa3 ,rr. decreto
yÉrnfui, -àfl, -ss,
rypÉcr,?,. turista yxpdcrru
-t;,e egg. accogliente, xya6xecrserruf, Qr,nrm rz. lìlm a soggctk)
ryprièrcxlnf,, -&fl' -o€1 -re ogg turistico qro? qeu?lVxRàurf,
yKpàcHutL) pf, xor6? confortevole xlxe «mp. r/i nnoxofi s nroxo pitr cattivo,
adornare, décorare peggio
\rr aw. qui, qua (stato in luogo) yrspauÉrb
rlQ;ln pl. (sr)rg rjQenu) scarpe -(yxpauràro, -àews) impf. xor6? o
TLicnqa num. card. mille , irro? qeM?
yn[u8/. vra
adomare, decorare
gà6prra/ fabbrica, stabilimento u
rucrlelérHlrf,, -re, -ee, -tle agg. mil- yu intelleno, intelligenza, menre
Ienario
rz._ Qire.n rll. fiaccÒla qapb rn. (gen. uaph: pl. uapù) zar
yMepérÈ (yupj,, yupèurt) pf, morire impf, Qaxyaurér rz. facoltà
rbMa/. oscurità, buio uBer m. (pl. ueerà) colore
yMuparL QauÉaur/ cognome
uopsn6/ (p/. rrdpurrrur; gez. p/. lBper,.r) pri- ynrérr (yuéro, yrr.réeurt) impf. sapere fare, uBsr6r m. (gen. uoerxà;p/. uBerÉ) fiore
grone . SarrÉrnr/ lantasia qerosirr (ueirlro, uea;ieurr,) impJ. ro16'!
essere capace di SaruÉcr rrl. fascista vro? bacìare p/ nouelroairu
rrxe.n6 ayu pesantemente, con diflìcoltà; yrrnpÉr1 §uupàro, -6ew) impf. morire
gravemenle pf $rruÉcrcrlnÈ, -es, -oe, -xe ag1g. fascista uénrrft, -ax, -oe, -ue agg, intero
yMeperL gespi.ns m. febbraio
rnxè.nf s.rù, -an, -oe, -u,e agg. pesante; gravet ue.ns/ scopo
-91 -lJe ags intet ligente Seùepaépr m. fuochi d'artificio
difficile iLTI,lt;:l
ynxBrpuàr rr. gnndi magazzini, supermercato Qcclraiat m. festival
uenàf. @1. uérrur; gcn. pl. \en) prczzo
ueuTp Ìil. centro
v yilrrBepcilréT z. università Qrirxx rz. fisico ueurpiaurrlsrÈ, -rfl, -oe, -bae allq. ccntrale
yracrb (ynaay. ynaÀèub) pf r<yaà? cadere gÉrnra/ fisica uépxoeul, $gcn. uépran; pl. uépxsu: gcn. pl.
y prcp: (+ gen.) presso, da, accanto
tmp|. naasTb Qnn6ror'r2.. filologo
yaax{euluÉ, -af,r -o€r -bte ag& rispenabile; uepxoéfi) chiesa
ynpaxuéxte n esercizio graru n. film qrpr m. circo
egreglo Vp6;r rz. Urali
yBaxlrb (yeaxàro, -àewt) intpf. xor6? qro? $oroa,ru66ni rz. album per fotografie uri$pa/. ciflra, numero
ypÉaucxlnù., -ai, -oe, -ne agg. degli Urali
nspettare. stimare Qoroannap6r m. macchina f,otogralìca
ypot( m. Iezlone gororpaQÉpoaaru (QororpaQÉpyro, -py-
yaaxénne ,?. rispetto, stinta; c yBaxérlileM rl
nspcttosampnte
yc.n6nxe n. condizione ewt) impJ. ro16? .rro? folo$afare pl.
yc.nÉurrru (yclÉruy, yclurrur.rurr) pf
ro16? cQororpaQÉposaru ruÉ m. (gen. uàr, uàro; p/. ,rarl) tc
yaecrÉ (yaea;i, yae4èurs) pf. xoro? wo? .rro? udire, sentire impf. casiutari
portare via impf, yaogrtTu QùrorpaQÉpoaarr,cr (rlmorparlripyrocu, -py- qàirrrr m. teiera; bollitore
ycneaàrb (ycneràro, -àewt) inpf
fare in ewtét) impJ. larsi fotogralare p/. c$oto- qacos6È uor.c rn. fuso orario
yaler{rucr_ (yraex6rocr, tempop/ ycné-rr
.yalexàeruscr)
impf,, xeu? ueru? appasslonarst, rpaQÉponarl,cr .ricrlrlrri, -ae. -od, -r,rc <.rgg. privato
essere ycnéx rr. successo SororpÉgrr/ fotografia
appassionato di p/ yaaé.rrce {&cIo avu spesso
ycrarÉrr, (ycraro, ycraèruu) impf. stancarsi $paruérrr m. frammento r6c'rftrf,, -attr -oe, -btc utlg. lrequentc
yr.neréHue n. passione; c yo,neréHrera con ycTaTb
passlonc, con entusiasmo
pJr. @pdnure/ Francia raclr/. (Xcn. pl.vacréil) partc, sezionc
ycri.nlufi, -?r. {e, -bre agg. stanco Qpauufrcrlrf,, -as, -oc, -ne agg. francese .rac'ru ceé'ra./. parte dcl nrondo
ye.nérscn (yarexycu, yane.réruucn) pf. reu? ycrarb (ycraHy, ycràueuu)p/ stanca'si impf.
verra'l appassionarsi, essere appasiionato Spour rr.' fronte; schieramento racr,i p/. orologio
di Qpf rru p/. (silg. (ipyrr) frutta
ycTaBaTb
inp/ yanexirrcr rÉrura/. (gen. pl. iràurer) lazza
yro4fru (yaoxj, ya6anu:u) impf. fcrHluf,, -&s, -oe, -bte agg,. orale, verbale QlÉoltLqr Z. calciatore rei, turrrr,è, vt'r pron. di chi, il cui
xor6? u.to? ycrpàrBsrb (ycrpàuaaro, _aewt) impf. wo? Syr66.nsuluÉ, -atr, -oe, -rre agg. catcistieo, ceroùérc m. .(p/, oo4r).persond
, portare viapl yaecrÉ organizzare; allestire di calcio re.noaérecrltfi; -8!r1 -oo1 -fie agJi. urnflno
,"r9n n!. \gcn. yraà:' pl. ynrsi) angolo ycrp6nn (ycrp6ro., ycrpdHub) pf,. uro,l
yAa.qHlbtfi, -as, -oe, -u.e agg. fortunato, ben {croaéqesrso n. urnanità
organiz,ars; allestire
nusclto x re»r cong che, di
yAu aÉrearuo avu sorprendentemente frpenxlrù, -rr,-eer -ne agg. mattutino qeuoa{r m. valigia
y.rpo n. Q)t. j"rpa) manino xsairÉrscr (xnarr6cu, xaàtnwwn) impJ.
yAlrBrf rr,cfl (yausrrccr, yauefiwtct) tépe't prcp. (+ acc) tra, fra; attraverso
,reuy? stupirsi impf yausJttrrcs
pJ. irpou avu di manina qeu? vantarsi rcplom6pcxluii, -or, -oc, -ne uqg. del Mar
§xo n. Qtl. i,wu: gun. pt. ywéil) orecchio xÉmnr nr. chimico Nero
456
4s1
qerBépr rn. giovedì
qsrBèpKaf' qualtro (voto scolastico) 3 ANNOTAZIONI
qèp[lbrii, -ar, -oe, -I,te nJag. ncro rrriruex rn. csamc
qrcn6 r. Qtl. ,rircm; gen. pl. uÉcen) data; rxosollict z. economista
numero; s toÀ,t q[c.16 incluso, comprcso rrcx!'pcrt/ escursione, gita; visita
.rÉcrlurf,, -as, -oct -ste agg. pulito )Kctlo'tllurlfl /. esposlztone, mostra
qur{.lurrurÉ ral rr. sala di lettura rrrytnÉrm z. entusiasmo
qurÉre.rs fl. lettore trà'x m. (gen. xaxà; pL rraxÉ) piano
.rnr6rr, (vÉrao, -ircwt) impf, vro? leggere ]Tot ira, iro, lru ugg. e pron. dimo:strutivu
pf; npowtràrt questo, quello
qrén[e z. lettura
tro atng. che
qro pron. che, che cosa rc
tro(tat cong. affinché rc6unéfi n. giubilco; annivcrsario
tro-llll6!at prun. inclcJ. qualcosa fi6xaJ. @cn. pl. ro6ox) gonna
.rro-rrro prun indel. qualcosa, una qualsiasi rcr nr. sud, meridione
cosa rcro-rÀnaarltrfi, -afl, -oe, -r;e agg. sud-occi-
rjacrao fl. senso; sentimento dentale, del sudovest
.rj'acrrooaru (,r!acrayo,- vyo ct ayew$ imp/. roxnlr,rÉ, -as, -oe, -§e agg. meridionale
qro? scntire, provare pf. norj'ecraoaarr, Érrocr u/ adolcscenza, giovinezza
tyllrù pl. (.ring. rynox) calzc roillbllr, -afl, -oe, -hle ugq. grovane
mpuaÉuecrfafir -as, -oe, -ue agg. giuri-
IU dico
roprcnpyaéxurt/ giurisprudenza
wànraf. (gen. pl. ruànox) berretto
urapQ rr. soiarpa
uràxruarr,r 2l scacchi fl
wnté;lr- /. cappono, pastrano i6.'roro r. mela
ruup6rlnù, -afl, -oe, -ile at{g. largo, ampio i6rourrfrrù, -an, -oe, -r;.e agg. di mela, di
urraQ rn. (pl. uxa,bÉt) armadio melc
ur6ira/ scuola saÉrscc (raarocr, iauuscr) pf. apparire,
urx6.nr,lxr m. scolaro, alunno venire, arrivare impf. turfr'tacr-
urrdrrrrrua./ scolara, alunna rsnérire n. fenomeno; evento
urrc6lsllsrfi roaàpxuq rz. compagno di scuola carri'rrcs (renirocu, -ieu-rscr) impf. appa-
uutina m. cappello --
rire, venire, arrivare pf. nsrirucs
urym m. chiasso st{tr m..(gen. nx;xit; pl. n*tx,it) lingua, lin-
uryméru (ruyr'lnÉ, uryruÉurs) impf. fare guaggro
rumore, fare chiasso sfiu6 n. @L hirua1 gen. pl. nhu) uovo
wyrraf. (gen. pl. ujrrox) scherzo; barzelletta sllaapb,il. gennaro
ip.rl.t-r, -afl, -oe, -lte ugg. vivo, smagliante,
ul brillante
ipro aw. brillantemente, in modo smaglian-
uH p/. minestra di cavoli te