Sei sulla pagina 1di 94

Educación Media para Personas Jóvenes y Adultas

Módulo para el participante

Guaraní Ñe` ẽ ha
Iñe’ ẽpor ãhaipyre

3° Nivel
ISBN
© Dirección General de Educación Permanente del Ministerio
de Educación y Cultura
Dirección: Av. Eusebio Ayala Km. 4 ½
Teléfono: 512-304/5, 506-794/5
Sitio web: www.educacionpermanente.edu.py
Impreso y hecho en: AGR S.A. - Austria 2832 c/ Cnel. Cabrera - Tel.: 612 797
E-mail: agr@agr.com.py - Asunción - Paraguay
1ª edición: año 2015
Tirada: 2.000 ejemplares
Material de distribución gratuita. Prohibida su comercialización.
REPÚBLICA DEL PARAGUAY
MINISTERIO DE EDUCACIÓN Y CULTURA

Horacio Manuel Cartes Jara


PRESIDENTE DE LA REPÚBLICA

Marta Lafuente
MINISTRA DE EDUCACIÓN Y CULTURA

Gerardo Gómez Morales


VICEMINISTRO DE EDUCACIÓN SUPERIOR

Myrian Mello
VICEMINISTRA DE EDUCACIÓN PARA LA GESTIÓN EDUCATIVA

María Gloria Pereira de Jacquet


DIRECTORA GENERAL DE CURRÍCULUM,
EVALUACIÓN Y ORIENTACIÓN

María Inés Flecha Villalba


DIRECTORA GENERAL DE EDUCACIÓN PERMANENTE

Nilsa Alúm de Valiente


DIRECTORA DE ALFABETIZACIÓN, EDUCACIÓN BÁSICA Y MEDIA
Educación Media para Personas Jóvenes y Adultas

Módulo Para el participante


Guaraní Ñe`ë ha Iñe’ëporãhaipyre
3° Nivel

ELABORACIÓN
Maria Cristina Invernizzi de Santos

ANÁLISIS CURRICULAR
César Gustavo Rojas Álvarez
Nora Lucila Benítez Núñez
María Lucía Centurión Morales

Coordinación de edición y producción gráfica


Diosnel Cuellar
índice

Presentación........................................................................................................ 9
Ñe’ëñepyrü......................................................................................................... 11
Ta’angakuéra he’iséva........................................................................................ 12
Mba’épa oñeha’ärö temimbo’ekuéragui
omohu’ävo Educación Media............................................................................. 13
Ko’ä mbo’epy oipytyvöta temimbo’ekuérape ikatupyryve haçua nivel
mbohapyhápe..................................................................................................... 13
Mbo’epy aty 1ha
Opáichagua moñe’ërã........................................................................................ 17
Mbo’epy aty 2ha
Jahechakuaa teko sãso ha teko asy................................................................... 44
Mbo’epy aty 3ha
Mba’erepy kuaave’ë........................................................................................... 57
Mbo’epy aty 4ha
Ñande reko Paraguái......................................................................................... 79
Ñamyesakävo ñe’ënguéra ojepurúva ko módulo apópe.................................... 91
Bibliografía......................................................................................................... 93
Guaraní Ñe'ẽ ha Iñe'ẽporãhaipyre

PRESENTACIÓN

La Dirección General de Educación Permanente del Ministerio de Educación y Cultura,


en el marco de las políticas de equidad, de las actualizaciones y del mejoramiento con-
tinuo del Sistema Educativo Nacional, y en respuesta a las aspiraciones de la sociedad
paraguaya plasmadas en las inquietudes y expectativas de todas las personas que
conforman esta modalidad; ha gestionado conjuntamente con todo el equipo técnico
que responde a su gerencia, la elaboración de este material para apoyar la formación
de personas jóvenes y adultas de la Educación Media.
La elaboración estuvo a cargo de profesionales docentes especialistas en el área; para
la validación didáctica-pedagógica de los cuatro módulos de aprendizaje se contó con
el apoyo de personas que conforman el equipo técnico de la Dirección General y una
consultora contratada para ello.
El material tiene como finalidad facilitar el aprendizaje de las personas jóvenes y adul-
tas participantes en la disciplina durante todo el año lectivo.
La Dirección General de Educación Permanente espera que el material sea aprove-
chado y valorarado.

¡ÉXITOS!

María Inés Flecha


Directora General de Educación Permanente

9
Guaraní Ñe'ẽ ha Iñe'ẽporãhaipyre

Ñe’ëñepyrü
Temimbo’ekuéra:
Ko tembiapo oñemotenonde ndekatupyry haçua ñe’ë guaraníme, remba’apóta
ñe’ëpoty rehe, ha reñepyrüta reikuaa mba’éichapa ojeipuruva’erã ñe’ë Guaraní.
Ko tembiapo rupi ojehupytyséva niko teremoñe’ëkuaa avei terehai neremimo’ä,
neremiandu ha reikuaaykasemíva guive. Upevarä reikuaava’erä taikuéra ryapu,
mba’éichapa ojehai ha ojoaju oiko haçuáicha chugui ñe’ë. Oï tembiapo rejapova’erã
atýpe ha avei neañónte.

Emohendáke nde aravo remba’apo haçua py’aguapýpe.


Ñañopytyvomína ha ñaçuenohë tenonde katupyry ñe’ë Guaraníme.
Mba’eräpa oñembo’éta Guaraní Ñe’ë Educación Mediape.

Umi mbo’epy Guaraní Ñe’ëme oñeme’ëtava nepytyvöva’erä ikatu haçuáicha:

yy Eipuru ko ñe’ë reikuaa ha reikuaauka haçua opa mba’e nde rekoha rehegua,
reñemoaranduve haçua, remba’apohápe ha rejogueraha poräve haçua nde
rapichakuéra ndive.
yy Rehecharamo ha rejapokuaa haçua opaichagua ñe’ëporä guaraníme,
reñe’ënguévo térä rehaikuévo.
yy Ehechakuaa ko ñe’ëme hetaiterei kuaapy ohechaukaha, ñande paraguaiguáva
rekove ha ñane remiandu rehegua.
yy Reñeha’ämbaite reipytyvö ojepuruve haçua ohóvo ko ñe’ë opa hendárupi.

11
TA’ANGAKUÉRA HE’ISÉVA
Ko’ã ta’anga nepytyvõta rejapo haçua ne rembiapo hekoitépe.Ejesareko porãke he-
sekuéra, rehechahápe ta’anga peteïva he’ise:

Ñañepyrü Ejesarekomína Ñahendu


haçua ta’angakuéra rehe ñande cd

Ñamba’apo Ñamba’apo
Jaikuaave ñane añomi oñondivepa
haçua
Educación Media para Personas Jóvenes y Adultas

Para Trabajo Para Valoro lo TrabajoExpresamos


trabajo solo trabajo so
saber mas Para en grupo Trabajo trabajo
saber mas solo en
aprendido Valoro
grupolo
nuestras Expresa
saber mas en grupo aprendido ideas nuest
idea
Para Trabajo trabajo solo Valoro lo Expres
saber mas en grupo aprendido nues
ide

12
Guaraní Ñe'ẽ ha Iñe'ẽporãhaipyre

Mba’épa oñeha’ärö temimbo’ekuéragui


omohu’ävo Educación Media

Oikümby opa mba’e ohendu térä omoñe’ëva oñeme’ëva ichupe


térä ojuhúva upe rupi, oñe’ë ha ojapo jehaipyre omyesakä porähápe
opa mba’e hypy’üva oguerojeráva iñakägui ikatuva’eräichagua oi-
puru opaite henda rupi avei. Upéicha, ha’e oñemoarandu ha oporo-
moarandukuaa hogapy, imbo’ehao ha hekoha rupi.

Ko’ä mbo’epy oipytyvöta temimbo’ekuérape


ikatupyryve haçua NIVEL MBOHAPYHÁPE
TEMIMBO’E
IKATUPYRYVÉTA TEMIMBO’EKUÉRA OJAPOVA’ERÄ KO’Ä MBA’E
KO’Ä MBA’ÉPE

Ohechakuaa mba’epahína pe ohendúva ha mba’éichapa upéva oñe-


mohenda.
Oikümby mavamáva rehepa oñeñe’ë jehaipyre ohendúva ha umíva
apytépe he’i máva rehepa oñeñe’ëve.
Ohechakuaa mba’épepa ojoavy mba’eporä ha mba’evai oñemombe’úva
jehaipyre ohendúvape.
Oikümbýta mba’e Ohechakuaa oñemoñepyrüha pe marandu ojekuaavaguivoi ha
ohendúva oje’e oñemohypy’üha ohóvo.
ichupe guaraníme
Ohechakuaa mba’éichapa pe mba’e ohendúva oñemoñepyrü pe
oje’eséva, mba’éichapa oñembohete upéva ha mba’éichapa oñemohu’ä.
Ohechakuaa jehaipyré ohendúva:
yy Ojoapyha hekope.
yy Oipuruha hekope umi ñe’ë ombojoajúva ambue ñe’ëme.
yy Oñandukuaa umi mba’e porä oguerekóva umi mba’e ohendúva
Ohechakuaa ñande rekotee ñe’ëporã paraguaiguápe.

13
Educación Media para Personas Jóvenes y Adultas

Omombe’u ha’e oikümbyhaguéicha ha oñanduháicha umi marandu


ohendu térä omoñe’ëva’ekue.

Omoñepyrü, ombohete ha omohu’ä iñe’ë he’i haçua hemimo’ä ha he-


miandu.
Ombojoaju ojuehe iñe’ënguéra opyta porä haçua oñondive: omoïve
haçua marandu, ombojoavy haçua pe he’íva ohóvo, omboapu’a haçua
iñe’ë térä omombyky haçua pe he’íva.
Omohenda hekópe porä iñe’ë oikuaágui mba’eapohándipa oñe’ë: ho-
gapypegua ndive, iñirü mbo’ehaopegua ndive, ikakuaagua ndive, huvi-
cha ndive térä ambue ndive.

Oñe’ëkuaáta Oipurumeme oñe’ënguévo umi ñe’ë oikuaa pyahúva ohóvo.


guaraníme
Omohenda porä iñe’ë hesakä haçua pe he’iséva oñe’ëvo umi mba’e
rehe ko’ägä rupi herakuäitéva, taha’e iporäva térä ivaíva.

Oñangareko ipu porä haçua oñondive umi ñe’ë ñane tï rupi osëva.

Oipuru hekopete umi ñe’ë oporombohérava.

Oipuru hekopete umi ñe’ë omombe’úva mba’épa ojejapo ha mba’éichapa


oñeï.
Oipuru hekopete umi ñe’ë ohechaukáva moöpa oï ha araka’épa oiko
pe oje’éva.
Ohechakuaa mba’éichapa oporomomaitei ojesarekohápe avándipa oï
ha mba’eichahápepa ojojuhu hikuái.

14
Guaraní Ñe'ẽ ha Iñe'ẽporãhaipyre

Ohesa’ÿijo mba’e rehetépa oñe’ë pe jehaipyre ha, avei, mba’emba’épa


oje’e upéva jere rehe.

Oikümby opáichagua jehaipyre oñeñe’ëhápe umi téma rehe ko’áça rupi


herakuävéva.
Ohesa’ÿijo mba’emba’épa oiko pe jehaipyrépe oñemombe’uháicha,
mba’éicha rupípa umíva oiko ha mba’épa umíva ogueru hapykuéri.
Ohechakuaa mavamávaguipa oñeñe’ë opaichagua jehaipyre omoñe’ëvape.

Ohechakuaa umi mba’e jehaipyre retepýpe oïva ohechakuaakuévo :


• Jehaipyre ojoapyha hekópe.
• Jehaipyre he’iha pe oñeha’äröva ichugui.
Oikümbýta
jehaipyre • Umi ñe’ë térä ambue signokuéra oipytyvöva omoñe’ëvape
omoñe’ëva oikümby haçua pe jehaipyrépe he’íva.
guaraníme
Ombojoavy umi mba’e haihára he’íva oikovaramoguáicha ha umi he’íva
ha’e oimo’äháicha.

Ombohesakä umi ñe’ë nahesakä poräiva térä oikuaa’ÿva oiporuhápe


ñe’ëryru, ñe’ëhe’isejojáva ha he’isejoavýva
Ohechakuaa mba’éichapa pe jehaipyre omoñe’ëvape oñemoñepyrü pe
oje’eséva, mba’éichapa oñembohete upéva ha mba’éichapa oñemohu’ä.
Ohesa’ÿijo mba’éichapa pe oñe’ëva ombojoaju ojuehe iñe’ënguéra opyta
porä haçua oñondive: omoïve haçua marandu, ombojoavy haçua pe he’íva
ohóvo, omboapu’a haçua iñe’ë térä omombyky haçua pe he’íva.

Ohesa’ÿijo mba’eicharäpa haihára oipuru umi ñe’ë omoporävéva hembia-


po (metáfora, comparación, personificación, hipérbole).

15
Educación Media para Personas Jóvenes y Adultas

Ohai omombe’uhápe hembiapo hogapýpe, imbo’ehaópe ha opa tenda


ha’e oikoha rupi.
Oipuru hekopete umi ñe’ë omombe’úva mba’épa ojejapo ha mba’éichapa
oñei.
Oipuru ñe’ë térä ambue signokuéra oipytyvöva omoñe’ëvape oikümby
haçua pe jehaipyrépe he’íva.

Oipuru ohaikuévo umi ñe’ë ombojoajúva ambue ñe’ëme (upéva, jahe-


chápa, ÿro katu, péicha avei).
Ohechauka ohaikuévo omoñepyrüha hembiapokue oikuaamavavoígui ha
omohypy’ü ohóvo pe omba’emombe’uséva.
Ohaíta guaraníme Oipuru hekopete umi ñe’ë ohechaukáva moöpa oï há araka’épa oiko pe
oje’éva.
Oipuru porä umi ñe’ë ombojoajúva ambue ñe’ë opyta porä haçua umíva
oñondive pe he’isévape.
Oipuru hekopete umi moköi ñe’ë he’iséva peteï mba’énte.

Oipuru hekoitépe umi ñe’ë ojuavyetéva voi he’isévape.

Oipuru hekoitépe umi ñe’ë ojojoguanungáva ijehai térä hyapukuépe ágä


katu ojuavýva he’isévape.

Oipuru hekopete umi ñe’ë ikatúva he’ise moköi térä hetave mba’e.

Ohechauka mba’éichapa ojepuruva’erä umi ñe’ëtéva activo.

16
Guaraní Ñe'ẽ ha Iñe'ẽporãhaipyre

Mbo’epy aty 1 ha Opáichagua


moñe’ërã

Ñañepyrü haçua
Mba’épa reikuaa
- Mba’éichagua kuatiahaipyrépa remoñe’ëva?
Diario Popular, Crónica, Última hora, ABC Color.
- Mba’e arandukápa reguereko nde rógape?
Diccionario, Biblia, enciclopedia, cuento, novela.
- Mávapa umi moñe’ërã rehecha ramovéva?
Káso ñemombe’u, ñe’ënga, información-kuéra oguerúva
diario, pukarä, ñe’ëpoty.

Remoñe’ëvo peteï moñe’ërã reikuaava’erä, mba’éichaguápa


ha mba’emba’épa oguereko oï haçua umíva apytépe. Ko’äva
niko oguereko heta mba’e ojojoguáva, upévare roiporavo
umi ikatúva oçuahëve ndéve: Kuatiahaipyre, ñe’ëpoty, pu-
Para
rahéi, kuatiañe’ë ha Trabajo trabajo
pukarä. Hi’änteva’erä solo
niko reikumby Valoro lo Expresa
poräite mas
saber ä mba’e ikatu haçuaicha
en gruporeikuaa ha rehesa’ÿijo opáichagua moñe’ërã.
aprendido nuest
idea
Mba’épa reikuaáta
Ñañe’ëma oïha hetáichagua, moñe’ërã umíva apytépe oñemoñe’ëvéva ha’e kuatia-
haipyre, ndahepýigui ha ikatúgui oçuahë opavavetépe. Avei ojepuru meme gueteri
kuatiañe’ë oï ramo jepe ambue marandu oçuahë pya’evéva.
Ko’áça peve ndaipóri kuimba’e térä kuñataï ipy’a rory’ÿva ohendu ramo ñande pu-
raheikuéra: Panambi Vera, Ne rendápe aju, Mburikao, Kurusu Vera, Paraguaýpe,
Ñane Aramboha, äva niko oipuru Ñe’ëporähaipyre ohechaukáva Guaraníñe’ë he’ë
asyetéva. Tapichakuéra katu oñembyatyrö katuete oñehendúne káso ñemombe’u,
ñe’ënga térä pukarä, oguerekóva.
Paraguái Arandu ka’aty.

17
Educación Media para Personas Jóvenes y Adultas

Ema’ë sapy’a ha reikuaáta

Mombe’upyrusu

Mombe’urä

Mombe’u gua’u
Ñe’ëporähaipyre
Mombe’upy
O
P Morangu
A
Ñe’ëpoty
I
C
H Marandu
A
Kuatia haipyre Ñe’ëjovake
G
U Ñomongeta
A

M Kuatia’atä’i

O
Kuatiañe’ë
Ñ Kuatiañe’ë
E Kuatiañe’ë’i

’ Mba’ejerure
Ë
R
Kaso ñemombe’u
Ã

Pukarä Ñe’ënga

Pukarä

18
Guaraní Ñe'ẽ ha Iñe'ẽporãhaipyre

Ñañepyrü haçua
Ko mbo´epýpe reikuaáta oïha avei guaraníme opaichagua moñe’ërã. Upévare ña-
ñepyrüta jaikuaa mba’épa he’ise moñe’ërã.
Moñe’ërã: niko pe ñe’ë térä ñe’ëjoaju aty oguerekóva peteï marandu ikatúva oi-
kumby opa tekove.

Moñe’ërã oguerekova’erä katuete:


- Finalidad comunicativa (pragmática) Mba’épa omomaranduse.
- Coherencia (semántica) Oguahë poräva’erä pe marandu oñeikumbýva.
- Cohesión (gramática y léxica) Mba’éichapa ojoajuva’erä ñe’ë, ñe’ëjoaju, haipy-
vo, umi ñe’ëjoajuha rupi ikatu haçua ojeikuaa mba’épa he’iséva marandu.

Guaraníme avei oï opaichagua moñe’ërã: literario, periodístico, epistolar, humorístico.


Ágä jaikuaáta mba’éichapa oñembohéra guaraníme ko’ä moñe’ërã:
Para Trabajo
- Literario: Ñe’ëporähaipyre. trabajo solo Valoro lo Expresa
saber mas Kuatiahaipyre
- Periodístico: en grupo aprendido nuest
- Epistolar: Kuatiañe’ë.
idea
- Humorístico: Pukarä

Moñe’ërã Ñë’ëporähaipyre

Ñamba’apo ñane añomi


Embohovái ko´ä ñeporandu.
1. Mba’éichagua purahéipa rehendúva?
...............................................................................................................................
ajo trabajo
2. Máva solo Valoro londéve çuarä?
pe purahéi iporävéva Expresamos
upo aprendido nuestras
...............................................................................................................................
3. Mba’épa ere ñahendumi ramo ko purahéi poräite ideashérava “nde ratypykua”

19
Educación Media para Personas Jóvenes y Adultas

Ñahendu ñande cd

Nde ratypykua (Guaranía)


Epukavymína mitäkuña che mborayhu jára
Tahecha jevy nde juru mboypýri nde ratypykua,
Nde rova yképe ikuäme oikutuva’ekue Ñandejára
Ha ipyko’ëmíva opyta opupu mborayhu ykua.
Ka’arupytü jasy tomimbi nde rova mbytére
Ha tory rupápe toroañuä ñane mborayhu
Tuka’ë ra’ävo oñondivemi tojeity ojoapére
Tojahu hikuái nde ratypykuápe upe ka’aru.
Epukavymína mitäkuña che py’a ra’äva
Hoy’umisetéko, ipepo paráva pe ñahatï
Nde ratypykuápe guare ymínte oipy’ajukáva
Ha ipepo akämínte omyakÿsete moköi panambi.
Nde rova yképe ikuäme oikutuva’ekue Ñandejára
Ha ipyko’ëmíva opyta opupu mborayhu ykua,
Epukavymína mitäkuña che mborayhu jára,
Taropurahéi nde juru mboypýri nde ratypykua.
Letra: Félix Fernández.
Música: Agustín Barboza,
José Asunción Flores.

Tembiaporä 1

Ñamba’apo ñane añomi


A) Embohovái ko’ä porandu
1) Mba’éichapa reñeñandu rehendúvo ko purahéi?
...............................................................................................................................
o trabajo
2) Mba’épepa solo opurahéi Valoro lo
ijapohare? Expresamos
po aprendido nuestras
...............................................................................................................................
ideas
20
Guaraní Ñe'ẽ ha Iñe'ẽporãhaipyre

3) Mba’éichagua ñe’ëpa oipuru?


...............................................................................................................................
4) Ko teksto ñahendu ha ñamoñe’ëva’ekue ha’e peteï
...............................................................................................................................

Ñahendu ha japurahéi rire “Nde Ratypykua” jahechakuaa umi ñe’ë porävo pyre oi-
purúva ijapoháre. Ñe’ëporähaipyre omoporä ha ombojegua ñe’ë ayvu térä jehaipyre
upépe jajuhu mbojojáva, mbojoguáva,ñemboavareko, ñe’ë temiandu. Umíva apyté-
pe oï mombe’upyrusu, ñe’ëpoty, mombe’urä, morangu, mombe’ugua’u.

Ñe’ëpoty.
Ha, avañe’ë
Ha avañe’ë neryakuä poräitéva
Ha’ete umi ñumegua yvoty ha nere’ë asyetéva ñaimo’ä eirete
Heta kyséma oñehaimbe’ë nde rérape,
Heta hu’ýpema reñeha’ä hi’ägui rejepe’aite
Ko yvy ape árigui, ha ojehecha péva ndaikatumo’äi
Pedro Encina Ramos
Paraguaigua.

Morangu
Tahýi ha Ñakyrä
Arahaku aja Ñakyrä opurahéi ha Tahýi upe aja ombyaty
hembi’urä. Oçuahëvo araro’y Ñakyrä iñembyahýi ha vokóike
Tahýi rendápe oho avati ra’ÿi ojerure ojepy’a jokomi haçua
araro’y ohasa aja. Tuicha pochýpe Tahýi oporandu:
- Mba’éiko arahaku aja rejapora’e?
- Ha mba’éiko ajapota… apurahéi, Ñakyrä ombohovái. -
Iporäite, he’i Tahýi, arahaku aja repurahéi…
Moñe’ëpyrä: Iporä repurahéirö, áça iporäve repuraheirö
remba’apo jave. Opa tembiapo jajapóva puraheihápe osë
porävevaicha.
La Fontaine

21
Educación Media para Personas Jóvenes y Adultas

Mombe’upyrusu (Novela)
Kalaíto Pombéro (Pehëngue)
Ha’e anga niko mitä pirumi, ichavi ha hova jahe’omíva. Rasa
niko ichi’ö ha hasëngy. Ijao katu ichalaipamiva’erä, ku reipe-
temi mba’érö tanimbu mante otimbo ichugui. Ha’ete voi niko
ku márö ojahu’ÿva ha ojovahei’ÿva; hesapile’u pamiva’erä oúvo
mbo’ehaópe, Iñakächara ha hetyma parapa ojepe’e hague.
Tadeo Zarratea.

Purahéi
Ne rendápe aju (Pehëngue)
Mombyry asyetégui aju ne rendápe romomoräségui ymai-
te guivéma reiko che py’ápe che esperanzami.
Mborayhu ha yuhéigui amanombotáma ko’ápe açuahëvo.
Tañesüna ndéve ha nde poguivéna chemboy’umi.

Manuel Ortiz Guerrero.


José Asunción Flores.

Jaikuaave haçua

Ñe’ëporähaipyre oipuru
ñe’ëporävopyre ombojegua ha omoporäva
ñe’ë, umíva apytépe oï mbojojáva,
mbojoguáva, ñemboavareko ha
ñe’ëtemiandu.

Para Trabajo
saber mas en grupo

22
Guaraní Ñe'ẽ ha Iñe'ẽporãhaipyre

Tembiaporä 2

Ñamba’apo ñane añomi


Ejapo ko’ä tembiaporä nde kuatiahaípe.
a) Embohysýi ñe’ëporãhaipyre reikuaáva:
1) ________________
ajo trabajo solo Valoro lo
2) ________________ Expresamos
upo aprendido
3) ________________ nuestras
4) ________________ ideas
5) ________________
6) ________________

ä) Emoïmba
Ñe’ëporähaipyre apytépe jajuhu ________________
_________________
_________________
_________________
_________________
_________________

ch) Emoĩ (A) añetegua ramo térã (J) japu ramo:


1) Oï opaichagua moñe’ërã ( )
2) Moñe’ërã literariova oipuru ñe’ëporävopyre ( )
3) Moñe’ërã literariova oipuru opáichagua ñe’ë ( )
4) Ñe’ëporähaipyre omoporä ñe’ë ( )
5) Ñe’ëporavopyre ndoipurúi ñe’ëporähaipyre ( )
e) Eheka kuatiahaipyrépe térä arandukápe Moñe’ërã literariova ha emboja nde
kuatiahaípe

23
Educación Media para Personas Jóvenes y Adultas

Kuatiahaipyre
Ñañemongeta haçua:
1. Mba’éichapa oçuahë peëme momarandu arapypegua?
2. Mba’éichagua momarandúpa remoñe’ëva?
3. Mba’e kuatiahaipyrépa remoñe’ëva?

Moñe’ërã kuatia haipyre


Áça jahecháta “ Moñe’ërã periodístikova” guaraníme ikatu ja’e kuatiahaipyre.
- Reikuaáta ma’eräpa ojepuru.
- Mba’épa oguerekova’erä.
- Mba’épa nemomarandu.

Ema’ë sapy’a ha reikuaáta mba’épa


- Moñe’ërã periodístikova.
- Momarandu - Noticia.
- Mba’e mba’épa oguerekova’erä momarandu.

Tory ha vy’ápe jepiguáicha ñañepyrü ñane rembiapo ha ñanemandu’a.


Marandu: Niko omombe’u mba’épa oiko ramoite tekove, térä ambue mba’égui.
Ojehairaë umi mba’e iñimportantevéva, upévare peteï haipyvópe rejuhúta umi
mba’e he’isevéva mba’épa oikova’ekue.

24
Guaraní Ñe'ẽ ha Iñe'ẽporãhaipyre

.
Momarandu oguerekova’erä

Volanta
Titular
Bajada
Primer Párrafo
Cuerpo de la Noticia
Cuerpo de la
Noticia

Volanta: Ñepyrüräme omombe’u pe oikóva.


Titular: Omombe’u mba’éguipa oñe’ë.
Primer Párrafo. Peteĩ haipyvo: omombe’u kuaarapoite (idea central).
Cuerpo. Tete: Omombe’upaite mba’éichapa oiko añete pemba’e.
Ko’ápe rehechakuaa mba’éichapa ha mba’e mba’épa oguerekova’erä marandu ojehaiva’ekue
guaraníme; ikatu haçua reikümby poräve, ema’ë ha rehecháta umi marandu ogueraháva.

Pe momarandu ombohováiva’erä katuete ko’ä porandu:


- Mba’e?
Cuba ome’ë jopói.
- Mávapa?
Felix de Guarania. Jaikuaave
haçua
- Mba’éichapa?
Ohai haguére ymaite guive. Teksto Perio-
- Araka’épa? dístico oguerekova’ëra
Ko’áça. katuete: Volanta,Titular,
Bajada, Primer párrafo,
Moöpa? Cuerpo.
Cuba-pe.
Mba’érepa? Para Tr
Ohai haguére heta kuatiañe’ë guaraníme saber mas en

25
Educación Media para Personas Jóvenes y Adultas

Ñamba’apo ñane añomi


Tembiaporä 3
A) Emoñe’ë kuatiahaipyrépe, ha upéi embohovái nde kuatiahaípe ko’ä ñeporandu.
a) Mba’e?
o trabajo solo
ä) Mávapa? Valoro lo Expresamos
po ch) Mba’éichapa?aprendido nuestras
e) Araka’épa? ideas
ë) Moöpa?
g) Mba’érepa?
Mba’éichapa, ko arakõi pyhareve, 08:30 guive 09:30 peve, roiméta Canal Dos-pe
roñe’ë haçua Ñe’ënguéra Léi rehe. Upe pa’ü oï karai Ernesto Almada pópe, ha
roiméta hendive: Susy Delgado, Secretaría Nacional de Cultura-gua; María Eva
Mansfeld, Comisión Nacional de Bilingüismo-gua; Nelson Ortiz, Ateneo de Len-
gua y Cultura guarani-gua; ha che, Fundación Yvy Marãe’ÿ rérape. Ijáramokena
jahecha ha ñahenoimi upépe.

Añua peëme.
Miguel Angel Verón
10-01-2011
Tembiaporä 4
A) Ko’áça ikatúma nde rejapo avei peteï momarandu, ikatu remombe’u ä mba’e nde
kuatiahaípe.
- Municipalidad rembiapo.
- Fiesta Patronal nde távape.
- Tuvakuéra omba’apo omopu’ä haçua mbo’ehao.

26
Guaraní Ñe'ẽ ha Iñe'ẽporãhaipyre

Moñe’ërä Kuatiañe’ë.
Ko’áça jahecháta mba’éichapa ikatu ñañemomarandu umi ñande rapicha oïva
mombyry ndive.

Ñañepyrü haçua
•Ña mañami ta’angare ha ñañomongueta

- Aikuaa niko Peru rembireko ohohague España-pe, mba’éichapa hi’ä ndéve oño-
momaranduha hikuái
- Ndépa rehaíva kuatiañe’ë mombyryguápe?
- Mba’éicha javépa rehaíva?
Para Trabajo trabajo solo Valoro lo Expresa
saber mas en grupo aprendido nuest
Ymaite guive niko ojepuru kuatiañe’ë, ñane retäme heta ojehaiva’ekue guaraníme
Ñoräirö Guasu aja Chákope. idea
Oiméne ko nde rehaimimíva voi ne pehënguekuéra oïva mombyrýpe. Áça jahechá-
ta mba’éichapa ojehai kuatiañe’ë.
Kuatiañe’ë: Ha’e peteï jehaipyre oñemondóva tekove oï mombyryvápe ikatu haçuái-
cha oçuahë chupe marandu.

27
Educación Media para Personas Jóvenes y Adultas

Kuatiañe’ë oguerekova’erä:
1. Arange - Fecha 4. Hete - cuerpo
2 .Mávapepa oho - Encabezamiento 5. Maitei paha, despedida
3. Maitei - saludo 6. Teraguapy - firma.

Oï hetáichagua kuatiañe’ë
- Cartas Privadas.
- Cartas Literárias.
- Cartas Comerciales.

Ko’áça jahecháta peteï kuatiañe’ë ogaygua rehegua(carta familiar)

Arange
Ka’aguasu, 21 jasypaköi 2005-pe
Tio Kano: Mávapepa oho
Aretéma ahaise ndéve romomaitei haçua nde aram-
botýre. Ore mandu’akuri nde rehe upe arateïme ha Maitei
ndaikatúi roçuahë ne rendápe oky tuichaitereígui.
Heta mba’e niko amombe’usete ndéve ko’ápe niko
roñemitÿ heta manduvi, avati, mandi’o ha mandyju,
ha ore kóga Ñandejára ha Tupäsy rupi osë porämba,
upéicha ikatu rohepyme’ë porä ñemuha guasúpe.
Hete
Che niko ahasehína Paraguaýpe añemoarandu haçua
Facultad de Agronomía-pe ikatu haçuáicha aipytyvö
mbarete kokuépe taita, che sy ha che rúpe.
Ore niko roï porämba, áça ikatumi vove aipota reha-
sami ko árupi já’umi haçua ryguasu ka’ë, kure chyryry
ha sopa Paraguái, ojapokuaaitéva che jarýi Meli.
Néi tio Kano águive romoçuahë ndéve peteï maitei rory.
Maitei paha

Añua tuicha ndéve çuarä Teraguapy

Kola

28
Guaraní Ñe'ẽ ha Iñe'ẽporãhaipyre

Ñamba’apo ñane añomi


Tembiaporä 5
A) Eñemoï tio Kano rangue ha embohovái Kolápe ikuatiañe’ë, ehai nde kuatiahaípe.
Moñe’ërã pukaräva
ajo trabajo solo
•Ñañomongueta Valoro lo Expresamos
upo aprendido
1. Mba’épa oñemombe’úva nuestras
ijatyhápe kuñataï, kuñakarai térä karaikuéra?
2. Maeräpa ojejapo ko’ä mombe’u? ideas
3. Mba’eichahápepa oñemombe’úva ko’ä mba’e?
Moñe’ërã pukarãva: ojehai ñanembovy’a haçua.
Ñane ñe’ë guaraní he’ë asyetéva oguereko heta pukarä, káso ñemombe’u
ha ñe’ënga.
Ape rehecha mba’epa umi Moñe’ërã pukarãva:
Jaikuaave
Ka’arupytü térä pyhare vove ijatývo kuña ha
kuimba’e mba’apo rire oguapyva’erä mbyry’airö haçua
hóga rovái ha oiko káso ñemombe’u, pukarä. Kuatiañe’ë oguerekova’erä:
- Arange Mávapepa oho
Pukarã - Maitei
- Hete
- Maiteipaha
Moñe’ërã - Teraguapy Para Tr
pukarãva: Ñe’ënga
saber
Moñe’ërã epistolarva: mas
ha’e en
pe jehaipyre ogueraháva
Káso peteï momarandu
Ñemombe’u

Pukarä: Ha’e peteï ñe’ë mbykymi ñanembopukáva. Tekove Paraguái omombe’úta


jave peteï mba’e he’iva’erä “Amombe’umita ndéve peteï “káso”, upéva-
re ko’ä oñehenói avei kaso ñemombe’u.
Ñe’ënga: Ha’e pe ñe’ë he’íva hendapete umi mba’e
ipype oïva, avei ohechauka heta arandu ka’aty. Jaikuaave
haçua
“Jaharei katu hese
Eipuruke ñe’ëryru oime
he’i ojeroky popóva”
ramo ñe’ë reikuaa’ÿva.

29

Para Tr
Educación Media para Personas Jóvenes y Adultas

Káso omombe’u jehasapyre ojehuva’ekue peteï tekovépe.


Káso ñemombe’úpe, pukarä térä ñe’ëngápe kuimba’e ha kuña Paraguái ohechauka
iñarandu ka’aty.

Techapyrä: Pukarä

Kachike niko oho Pa’i rendápe omongaraiségui ita’ýrape. Pa’i


oporandu chupe: Kachike - Mba’éicha piko héra nde ra’y?
Kachike ombohovái: Meröngo.
Pa’i he’i chupe: - Upéva niko ndaha’éi téra! mba’éicha piko
rehenóita upéicha?
Kachike he’i: Mba’éicha piko ndaha’emo’ái téra, upe otro niko
héra Sandiago.

Ñamba’apo ñane añomi


Tembiaporä 6
A) Ehai nde kuatiahaípe pukarä reikuaáva

o trabajo solo Valoro lo Expresamos


po aprendido nuestras
ideas
30
Guaraní Ñe'ẽ ha Iñe'ẽporãhaipyre

Techapyrã
Kaso ñemombe’u

Ka’i ha chipa apoha.


Peteï jey ndaje ka’i ikane’öiterei. Upémarö oha’ärõ chipa ohepyme’ëvape apohá-
pe. Ohasávo yvyraguy rupi kuñakarai, ka’i ojepoi ijajakápe ha ho’u ohóvo chipa
aku; ho’úpa porä rire oñemoï okaka kakuaa porä ajakápe ha opo jey yvyra rakäre.
Kuñakarai ndohechakuaái asy mba’eve ha vy’apópe oikuave’ë ohóvo ichipa,
upéichaje ojuhu oñemusëva hendive, opo’ë mbegue katu ijajakápe ha opokopai-
te ka’i repotíre. Ongyryrýje pochýgui chipa apoha.
Feliciano Acosta.

Ñamba’apo oñondivepa
Tembiaporä 7
A) Jahai ñande kuatiahaípe káso jahendu térä jaikuaáva.

ra Trabajoñe’ënga trabajo solo


Techapyrä Valoro lo Expresamos
ber mas en grupo aprendido
- Imba’énte ñame`ë chupe he’i vakápe ome’ëva’ekue kesu.
nuestras
- Apúrope pira jepe ojahoga.
ideas
- Che pirïmbaite he’i pombérope oipopyhyva’ekue.

31
Educación Media para Personas Jóvenes y Adultas

Ñamba’apo oñondivepa
Tembiaporä 8
A)Ñamoñe’e ha ñañomongeta
a) Arriero perö ha kupi’i ojagarrarö nde róga, rehejántemava’erä.

o trabajo solo Valoro lo


ä) Arriero oporandu mbyápe:
Expresamos
po aprendido nuestras
* Nderehecháipa peteï kavaju isä mbukúva ohasárö ko’a rupi.
* Nahániri ndahechái - he’i mbya - Oimerö ha’eideas
cherecha chéve mante.

ch) Kuña porä ha jagua de raza ijára katueteïva’erä.

e) Trabajo perdido çuaiçui pohäno, mba’asýgui okuerarö çuaiçuigui omano.

ë) “Maeräiko, chamigo, pe ka’u veloriohápe” - he’i Pa’i arriero kuérape.


* ha ore rasë haçua Pa’i - he’i chupe hikuái.

Ejesarekomína ta’angakuéra rehe

Reikuaasépa káso hesekueraguáva


Néi Emoñe’ëkatu upéicharõ
Káso ningo peteï mombe’u oikóva gueteri ñande apytépe ha oñemombe’úva atyhápe.

32
Guaraní Ñe'ẽ ha Iñe'ẽporãhaipyre

Mburika ha jaguarete.
Oikóje Mburika kañyhápe ijáragui, ka’aguy mbytére, ndohoséi rupi ogueru mandi’o
kokuégui, oiko hekope iñate’ÿ.
Upéicha oikohápe ojotopa sapy’a Jaguarete ndive ha horyete hendive. Upéi katu
Jaguarete ivare’aiterei ha ndoikuaái mba’éíchapa ojapóta omokö haçua Mburikápe,
kóva niko ikatupyryve chugui ha ohechakuaáma mba’érepa Jaguarete horyete hen-
dive, ha he’i chupe kóicha.
-Ehechamína chéve che irü mba’épa oï che pypytépe. Ha ohupívo ipy Mburika, Ja-
guarete oheka mba’épa oï ipypytépe.
Upeichaháguinte Mburika oñemoï porä ha opyvoi Jaguarete jurúre ha omondo chu-
pe karaguatatýpe, ha upépe ha’e opoi pýgui hóga peve.

Ñamba’apo ñane añomi


Tembiaporä 9
A) Embohovái ko’ä ñeporandu
a) Mba’épa oiko ko moñe’ërãme?
ajo trabajo solo Valoro lo Expresamos
.............................................................................................................................
upo ä) Moöpa oiko? aprendido nuestras
ideas
.............................................................................................................................
ch) Araka’épa oiko?
.............................................................................................................................
e) Mba’épa ñanembo’e ko káso?
.............................................................................................................................

33
Educación Media para Personas Jóvenes y Adultas

Ñe’ëjoajuha
ko’ápe jaikuaáta mba´éicha ojoaju umi ñe´ë guaraníme ema’ë sapy’a ha reikuaáta.
Ñe’ëjoajuhaite: ha, ha’e
Ñe’ëjoajuha
Ñe’ëjoaju avýva: Térä, ÿrö

Iporä nemandu’a ñañepyrü haçua mba’épa Jaikuaave


ñe´ëjoajuha: haçua
Ñe’ëjoajuha:Ha’e umi ombojoajúva ñe’ë térä Guaraníme niko oï
ñe’ëjoaju.
moköichagua ñe’ëjoajuha:
Ñe’ëjoajuha ñemohenda. Ñe’ëjoajuhaite: (conjunción

Ñe’ëjoajuhaite: Ojepuru ojoaju haçua copulativa) ha, ha’e (y) (e)


ñe’ë térä ñe’ëjoaju, ikatúva oñemoirü Ñe’ëjoajuha avyha: Para Trab
ojuehe hesakä poräve haçua oje’eséva.
Oguerahava’erä: ha, ha’e. (conjunción disyuntiva)saber
térä, mas en g
ÿrö (o)
Ñe’ëjoajuha avýha: Ojepuru oñemboavy
haçua umi ñe’ë térä ñe’ëjoajuha he’iséva.
Oguerava’ërä: térä, ÿrö.

Ñamba’apo ñaneañomi
Tembiaporä 10
A) Emoñe’ë jehaipyre, ehai nde kuatiahaípe ha emongora ñe’ëjoajuha rejuhúva:
Kuehe ka’aru asë che sy ha che ru ndive.
o trabajo solohaçuaValoro
Roho rojogua che kasõlo Expresamos
térä che kamisarä.
po aprendido
Che ru ha che sy chemoirü nuestras
katuete ojoguátarõ che aorä.
Ñemuháme che ru oporandu chéve: rerahátapaideas
ne kasõrä ýrõ ne kamisarä.
Che ambojarúvo chupe ha’e: ¡Mokõivéva!
Che sy oñembyeasa’i chéve ha che ru ohupi mokõivéva ojogua haçua.
Che sy ha che ore juruvyrei.
Ä) Ehai nde kuatiahaípe ha ere mba’éichagua ñe’ëjoajuhápa oguereko ko’ä ñe’ëjoaju.
34
Guaraní Ñe'ẽ ha Iñe'ẽporãhaipyre

a) Ko’ërö pyharevete oçuahëta taita ha che sy.


ä) Rejuva’erä katuete che arambotýpe ýrö aháta roheka.
ch)Saúl térä Ricardo ouva’ërä voi oipe’a haçua okë.
CH) Embojoaju ko’ä ñe’ë ha reikuaáta mba’épa he’i ñe’ëjoaju nde kuatiahaípe.
a)
Kuarahy ha
Mborayhu
Jaikuaave
Reñandu’ÿre
haçua
Nde rapy.
Ñe’ëjoajuha ikatu ombojoaju
moköi ñe’ë térä moköi
ä)
ñe’ëjoaju.
Omimbi
yvágape Para Trab
jasy ha saber mas en g
mbyja.

ch)
Tatakuápe
oï chipa
térä sopa.

Mombyky
Opaichagua moñe’erä:
- Ñe’ëporähaipyre (Literario): Omoporä ha ombojegua ñe’ë.
- Kuatiahaipyre (Periodístico): Ñanemomarandu oikova’ekuégui.
- Kuatiañe’ë (Epistolar): Jehaipyre ojepurúva tekove apytépe.
- Pukarä (Humnorístico): Rehendúvo térä remoñe’ë ramo nembovy’a

Ñe’ëjoajuha: Ombojoaju ñe`ë térä ñe’ëjoaju.


Ñe’ëjoajuha péicha oñemboja’o:
- Ñe’ëjoajuhaite: ha, ha’e.
35
Educación Media para Personas Jóvenes y Adultas

- Ñe’ëjoajuha avýva: ÿrö, térä

Aranduka ha ambue reipurukuaáva reñemomaranduve haçua


- Reñemoaranduseverö ko’ä mbo’epýre ikatu emoñe’ë “Gramática de la Lengua
guaraní”, mbo’ehára Natalia de Canesse rembiapokue ha umi Kuatiahaipyre osëva
temimbo’epe çuarä, ABC - Ultima Hora ha Popularpe.
- Ikatu avei emoñe’ë kuatia ñe’ë Guaraní rehegua 5°, 6°, 7°, 8°, 9° ojejapova’ekue
MEC-pe.
- Anike nderesarái ne Ñe’ëryrúgui ikatu reipuru Guaraní - Castellano;
Castellano - Guaraní. Pa’i Antonio Guash rembiapokue ha avei
Ñe’ëryru Guaraní - Castellano; Castellano - Guaraní Feliciano Acosta ha Natalia
Canesse rembiapokue.

36
Guaraní Ñe'ẽ ha Iñe'ẽporãhaipyre

Ñe’ëndy
- Añua: Abrazar.
- Arange: Fecha.
- Haipyvo: Párrafo.
- Kuatiahaipyre: Periodístico.
- Kuatiañe’ë: Epistolar, carta.
- Maitei paha: Despedida.
- Maitei: Saludo.
- Marandu: Noticia, aviso.
- Mávapepa oho: Destinatario.
- Mborayhu: Amor.
- Mombe’ugua’u: Mito.
- Mombe’upy: Leyenda.
- Mombe’urä: Cuento.
- Morangu: Fábula.
- Ñe’ëjoaju avyha: Conjunción disyuntiva.
- Ñe’ëjoajuhaite: Conjunción copulativa.
- Ñe’ëjoajuha: Conjunción.
- Ñe’ëporähaipyre: Literario.
- Ñe’ëpoty: Poesía.
- Panambi: Mariposa.
- Pukarä: Humorístico.
- Pukavy: Sonreir.
- Pupu: Hervir.
- Ratypykua: Hoyuelos.
- Tatakua: Horno de barro.
- Teraguapy: Firma.
- Tete: Cuerpo.
- Tory: Alegría.
- Ykua: Pozo, manantial.

37
Educación Media para Personas Jóvenes y Adultas

Ehechauka nde katupyryha

1. Peteïchagua moñe’ërántepa reikuaa?


2. Moñe’ërã literariovapa ñane momarandu?
3. Moñe’ërã periodístikopa oipuru ñe’ëporähaipyre?
4. Kuatiañe’ëpa oñemondóva tekove oï mombyryvápe?
5. Oïpa hetáichagua kuatiañe’ë?
6. Ñe’ëngápa ohechauka Paraguái Arandu ka’aty?
7. Kásopa noñemombe’uiete vy’ahápe?
8. Ñe’ëjoajuha ombojoaju téra ýrö ñe’ëjoaju?
9. «Ha» ha’e peteï ñe’ëjoaju avýva?
10. Ndépa reikuaa opáichagua moñe’ërã?

Ehechauka nde katupyryha. Mbohovái

1. Nahániri oï opaichagua Moñe’ërã.


2. Nahániri, Moñe’ërã literariova ojepuru oñemoporä haçua ñe’ë.
3. Nahániri, Moñe’ërã periodístikova oipuru ñe’ë ñanemomáranduvéva.
4. Heë, kuatiañe’ë ojehai oï mombyrývape.
5. Heë, oï kuatiañe’ë oï Privadas, literarias ha comerciales.
6. Heë, ñe’ënga ohechauka Paraguái Arandu ka’aty.
7. Heë, káso niko oñemombe’u vy’ahápe.
8. Heë ñe’ëjoajuha ombojoaju ñe’ë térä ñe’ëjoajuha.
9. Nahániri, «ha» ha’e ñe’ëjoajuhaite.
10. Heë, oï kuatiahaipyre, kuatiañe’ë, kuatiaporähaipyre ha pukarä.

38
Guaraní Ñe'ẽ ha Iñe'ẽporãhaipyre

Tembiaporä mbohovái
Tembiaporä 1
A)
a) Iporäiterei chembopy’arory.
ä) Ogueropurahéi peteï kuñataï ratypykuápe.
ch) Ñe’ëporavopyre oguerohorýva hatypykua.
e) Ñe’ëporähaipyre.

Tembiaporä 2
A)
a) Ikatu ambohovái peicha,Techapyrä;

1) Jasy Jatere.
2) Tupasÿ ka’akupe.
3) Tahýi ha Ñakyrä.
4) Purahéi Paha.
5) Che Pykasumi.
6) Mombyry guive

ä) Ñe’ëporähaipyre apytépe jajuhu

1) Mombe’ugua’u
2) Ñe’ëpoty.
3) Mombe’urä.
4) Mombe’upy.
5) Morangu.

39
Educación Media para Personas Jóvenes y Adultas

ch)
1) (A)
2) (A)
3) (J)
4) (A)
5) (J)

Tembiaporä 3
a) Mba’e: Oporokombida Karai Ernesto Almada
ä) Mávape: Susy Delgado, Secretaría Nacional de Cultura-gua; María Eva Mans-
feld, Comisión Nacional de Bilingüismo-gua; Nelsón Ortiz, Ateneo de Lengua y Cul-
tura Guaraní-gua; ha Miguel Verón, Fundación Yvy Marãe’ÿ rérape
ch) Mba’érepa: Oñeñe’ë haçua Ñe’ënguéra Léi rehe.
e) Araka’épa:arakõi pyhareve, 08:30 guive 09:30 peve
ë) Moöpa:Canal Dos-pe
g) Mba’érepa:ikatu haçuáicha oñehenoi

Tembiaporä 4
A)
Fiesta patronal nde távape. Techapyrä:
Heta tekove oñembosako’i oho haçua Tupasy Ka’akupe rendápe.
Ka’akupegua oñembosako’i kyre’ÿ oguerohory haçua Tupäsy ára.
Áça poapy jasypaköime oñemomorä Tupäsy ára, heta mitärusu, mitäkuña,
oñembosako’i hína oipytyvö haçua umi tekovépe oçuahëtáva Ñande sy marangatu
rendápe.Oïta heta Policia oñangarekótava tapichakuérare. Ojerure avei ani ojegue-
raha mitänguéra. Pe Ñembo’e Guasu oikóta poteï aravo jave Tupao renondépe.
Ohótaje avei tendota ha mbruvichakuéra Paraguaýgui.

40
Guaraní Ñe'ẽ ha Iñe'ẽporãhaipyre

Tembiaporä 5
Techapyrä:
A)
Paraguay, 30 jasyköi.
Kola:
Avy’aiterei niko oçuahëre chéve nde kuatiañe’ë ha ne mandu’a haguére
cherehe, che niko poha’arö javy’a haçua upe árape, ha ro’e voi nde tía Nika
ndive, oiméne oky, ha tape vaígui ndaikatúi pe çuahë.
Heta rojeroky, Juanchi niko ogueru peteï «Conjunto» ombopu poräitéva ha
heta orembovy’a, rohasa poräite ha tembi’u ha guaripola katu hembypa.
Chembovy’aiterei aikuaávo rehoseha Facultad de Agronomíape, nde
reikuaáma voi, sobrino, anike reikotevë rei, kóa ha’e nde róga.

Reju vove ko árupi ñañemongeta porävéta.


Pojopy ha añua mbarete.
Tio Kano

Tembiaporä 6
A) Techapyrä:
Kachike oho EE.UU-pe ha ho’use jugo.
Oñemboja peteï kiosko’ipe, ha he’i chupe pe karai oïva upépe.
What?
- No, Ades; - ombohovái chupe kachíke.

Tembiaporä 7
A) Techapyrä
El japepo milagroso
Peru oguereko peteï japepo ñai’ügui jejapopyre ogueraháva hendie osë ramo ogua-
ta upe rupi. Upéicha oikohápe ojapo sapy’a tembi’u tape yképe ha ohecha mombyry
guive ouha peteï tropero oguerúva heta vaka, upémarõ Peru ojaho’i yvyku’ípe tata
oïhápe ijapepo opupuvahína jopara ipype.

41
Educación Media para Personas Jóvenes y Adultas

Ohecháramo ko karia’y opupu pe japepo tata’ÿre oporandu Perúpe mba’éichapa


upéva, ha he’i chupe ha’eha peteï Japepo milagroso, upepete pe tropero ojogua
chugui ijapepo, ha ohepyme’ëvo chupe ome’ëmbaite Perúpe ivakakuéra.

Tembiaporä 9
A)
a) Mburika ha jaguarete ojotopa ha mburika opyvoi jaguarete jurúre.
ä) Ka’aguýre.
ch)Ymaite.
e) Ndajagueroviaiva’erä oï ramo mymba ñarö horyetéva.

Tembiaporä 10
A)
Kuehe ka’aru asë che sy ha che ru ndive.
Roho rojogua haçua che kasõ térä che kamisarä.
Che ru ha che sy chemoirü katuete ajoguatarõ che aorä.
Ñemuhápe che ru oporandu chéve: rerahátapa ne kasõrä yrõ ne kamisarä.
Che ambojarúvo chupe ha’e: ¡Mokõivéva!
Che sy oñembyesavi chéve ha che ru ohupi mokõivéva ojogua haçua.
Che sy ha che ore juruvyrei.

42
Guaraní Ñe'ẽ ha Iñe'ẽporãhaipyre

Ä)
a) Ko’ërö pyharevete oçuahëta taita ha che sy. .........Ñe’ëjoajuhaite
ä) Rejuva’erä katuete che arambotýpe ÿrö aháta roheka. .....Ñe’ëjoajuha avýva
ch) Saúl térä Ricardo ouva’ërä voi oipe’a haçua okë. ...... Ñe’ëjoajuha avýva

CH)
a) Kuarahy ha mborayhu reñandu’ÿre nde rapy.
ä) Jasy ha mbyja omimbi yvágape.
ch) Chipa térä sopa oï tatakuápe.

43
Educación Media para Personas Jóvenes y Adultas

MBO’EPY ATY 2 HA Jahechakuaa teko


sãso ha teko asy

Ejesarekomi ta’angakuéra rehe

44
Guaraní Ñe'ẽ ha Iñe'ẽporãhaipyre

Ñañepyrü haçua

Ñañomongetami.
- Oïnepa oikóva ko óga ta’angápe jahechávape?
- Mba’éichagua tapicha umi oikóva ipype?
- Rehechávapa péichagua óga?
- Mamópa rehecháva óga vaimi? Reikévapa ipype.Mba’épa rehecha ipype?

Eñemomandu’amína
- Mba’épa reñandu pe oky guasúrõ, ndopivéi jave?
- Mba’épa rejapo nde róga otykýramo?
- Nde rapicha róga peichagua oïramo nde ykére. Mba’épa rejapóne?
- Emombe’úmi reikuaáva oikova’ekue ama guasu rupi ha naiporãiva?

Ere jeyjey ha emyesakã ehechaukakuévo ikatúva


Para Trabajo
- Pytü ha ro’y. Che aguata trabajo
oka gotyo che jyva solo ani Valoro
cherenonderã lo
haçua añepysanga. Expresa
saber
- Apu’ã mas en grupo
mante’áína aguerova aprendido
che rupa ápe ha pépe; pépe ha none. nuest
- Che añandu che ao he’õmba. idea
- Che añandu che rete rasypa,
- Che añandu che ropehýi.

Ñamba’apo ñane añomi


Ñamoñe’ë mboyve
ajo trabajo
1. Emoïmba soloha ere jeyjey Valoro lo Expresamos
rupo Che añandu che ao aprendido he’õmba, che rete rasypa, nuestras
che ropehýi ha añeko’õi.
Nde.........................................................................................................................
ideas
Ha’e .......................................................................................................................
Ñande.....................................................................................................................
Ore ........................................................................................................................

45
Educación Media para Personas Jóvenes y Adultas

Peë.........................................................................................................................
Ha’ekuéra .............................................................................................................

2.Ñamohesakã porãmi:
Mba’épa he’ise: Che rete rasypa.
Che ropehýi.
Che añeko’õi.
Huguy rapére opoñy vaicha tahýi ñarõ
Oga sorokuepa ikatu’ÿva omyatyrõ mboriahúgui.
Jagua osë okápe huguái hakamby pa’üme.
Ipy’áre ojapokói vaicha peteï ñe’yrõ rakuvo.
Ipochy opaite mba’ére.

Eikuaa porãmi mba’épa :


nde asu. ehechauka nde asu
nde akatúa. ehechauka nde akatúa.

Eremína
- Mba’épa oï nde asu gotyo ha nde akatúa gotyo?
- Reikuaáva ko’ã ñe’e rehe. Ñamoï ñe’ëjoajúpe oka gotyo - ijyva henonderã - pyhare
pukukue oky - oñemo’ãmie haçua

Embohovaimína
a. Mba’éichagua tapichápa oipuru ñe’ë tie’ÿ ko’ápe he’íva. Techapyrä:
¡Añarakópeguare! –
...............................................................................................................................
ã. Mba’épa ohechauka pe juru tie’ÿ, pe juru ky’a, pe máva oipurúvare.
...............................................................................................................................
ch. Mba’épa ja’evekuaa ko’ã mba’ére: jurupochy, juruvai, jurupyasy, jurupipi
...............................................................................................................................

46
Guaraní Ñe'ẽ ha Iñe'ẽporãhaipyre

Ñanembokatupyry ñamoñe’ënguévo ñe’ë guaraníme.


Ehaimína mba’épa Mombe’ugua’u

.................................................................................
.................................................................................
.................................................................................
.................................................................................
.................................................................................
.................................................................................
.................................................................................

Reikuaápa ko karaípe... upéicha ha’e Don Félix de Guaranía.

Rerateéva Felix Giménez Gómez heñóiva’ekue Paraguarí,


Paraguáipe ary 1924-pe. Oñemoarandúva’ekue letras-pe
Facultad de Filosofía Paraguayguápe. Stroessner mburu-
vicha aja oikéva’ekue heta jevy ka’iräime  ha ipahápe
oñemosëva’ekue Paraguáigui ha oiko jepe heta tetä rupi: Ar-
gentina ha Rusia rupi ha mba’e. Ojevy hetäme febrero del
89 riremi ha upe guive omba’apo kyre’ÿ ojapo haçua hetai-
terei kuatiañe’ë.Umíva apytépe peteï mombe’ugua’u hérava
“Peteĩ tapémante”.

Ñahendu ñande CD
1- Ehendumi mombe’ugua’u hérava “Peteï tapémante”,oïva nde CD-pe
Ejapysaka porãkena..

2- Eremína rehendupa rire.


Mba’épa omombe’u?
Mba’érepa nemomandu’a rehendúva?
Eremína nemandu’áva pe rehendúva’ekuégui.

47
Educación Media para Personas Jóvenes y Adultas

Ejesareko porã ha emoñe’ë mombe’ugua’u (PEHËNGUE)


Peteï Tapémante.
Ohai Félix de Guaranía.
HUAMBATI oñandu opyrüha
tujúpe ha oguata oka gotyo ijyva
henonderã. Pytü ha ro’y. Pyhare
pukukue oky ha ágã peve oñehendu
ho’a pe amarayvi ro’ysã pohýi
opave’ÿva. Pyhare pukukue avei.

Huambati opu’ã mante ra’e hína oguerova hupa pépe ha móme oñemo’ãmie haçua
‘ýgui, ohejáva ohasa pe óga ravi (sorokuepápe) ikatu’ÿva omyatyrõ mboriahúgui.
Jepévente upéicha, oñandu ijao he’õmba, hete rasypa, hopehýi ha oñeko’õi. Ipy’áre
ojapokói vaicha peteï ñe’yrõ rakuvo guasu, ipochy opamba’ére. Ijehe jepe. Pe ama
opave’ÿvare, pe pytü ojaho’íva ijerekue. Pe óga ravi hembirekondie oikoháre. Hu-
guy rapére opoñy vaicha tahýi ñarõ ohekáva ikorasõ. Pytü ndohejái chupe ohecha
mba’eve ha heta oñembota rire ae ojuhu okë osë haçua okápe.

¡Añarakópeguare! –oñepysanga rasyete osënguévo.

Ipochýgui rei opyvoi jey pe oñepysanga haguere ha opo oike kosináme, pekuãi avei
imopu’ã mbyre omehaicharei ojejatapymi haçua. Ojuhu henyhëte ýgui ha tujúgui.
Peteï ijyvatemihápe, tataypy, ha upépe, Ta’yrusu, itï hevípe, jaguami heko’asýva
ijáraicha, oke hína... Oimémo ohecha iképe vaka jejuka guasu mba’e ha, hyepykue
ijyva pa’üme,oñandu otarara hãinguéra ijeheguirei. Oñembohuguaivava jepi
sapy’apy’a ha o’y’ïi ikéra. Pytü ha hesakerágui. Huambati ndohechái ha noñandúi
mba’eve. Oñemboja ha ojepovyvy tata’ýre ombojepota haçua…ha umi ikuã hatãm-
báva ro’ýgui oho oñembota pe jagua atukupe kysére... ha oñemondýi!.

- ¡Nápy eguata upégui! –he’i Huambati ha ojetepu’ã opyvoi haçua hese.

Pero ipy akatúa ojuhu umi itahü atýra omoïmbyre tata rendaçua.[…..]

Ta’yrusu oma’ë hese ku oiporiahuverekoramoguáicha ha ohechávo Huambatípe


ohupi ita, osã okápe huguái hakamby pa’üme. Huambati ojerejere ha oike jey ko-
týpe. Hetymaháma oinupã tupáre, ha ojera haçua nune, ombokachakacha vaipa
guasu hembireko, poyvi sorokue apytépe iñakuruchïva anga hína ro’ýgui.

48
Guaraní Ñe'ẽ ha Iñe'ẽporãhaipyre

- ¡Epu’ãpy ndave! Moõ piko oime ka’a... Oimémo Huambati he’i ha ojapo upéicha
ndoikuaàigui reí mba’éichapa ohekuavóta iñe’ãngo’õ. [....]

Huana opáy porãma, omboguejy anga hesa ha opu’ã oike kosináme ombosako’ívo
ka’ay. Oipeju ha oipejúvo ombojepota haçua pe araka’eve ogue’ÿva okaraygua ró-
gape, oñandu, ro’yha ha ohechakuaa oky gueteriha ra’e hína. Pe kosináme henyhë
‘y. Oñandu he’õmba ijao. Omopirï chupe, osyry pe ijatukupére y ro’ysã.Oipyhy tem-
bipuru mokãha osaingóva peteï potãire,oñemokã ha omopotï hespe’ÿ. [....] Huam-
batí oikéramo çuarã, Huana ombohasáma chupe ka’ay oitykua ñepyrüva. [....]

Oitykuaa javeve; Huána oñe’angeraha avei hekove rapykuerévo. Imandu’a itúva ha


isy oikovépe, ha’e imitãkuña guasu, ha Huambati oiko oha’arõ chupe kokue rapére,
ogueraha jave rambosaçua. Iñepyrürã, ohecha vove ichupe okañými chugui ha oho
meme hógape. Upéinte mbeguekatúpe, ha’eháma oha’arõ chupe, ha peichahárupi
oiko mante pe oiko va’erã... ha okañy hendive oñandúmaramo pe hetepýpe omýi-
va. Upe ramo, Huambati osë ramo cuartel-gui ha omba’apo itió Kiritóndi. Itúva ha
isy ndaipochýiva’ekue hendive upekuére ha heta katu oñangareko hese hasy aja.
¡Aichejáranga pe imembymi! Tuicha riréma omano. Hesa’yju ha upéi hyeruguy. Ku
Paraguaýpe mba’e ogueraha haçua niko, mamótapa! Haue henyhë ña Kaje pohã
jepe ndojapovéima hese mba’eve.

“Hamboriahu! Ñandejára tukumbo rupa...”he’ívavoi niko –imandu’a ku purahéi Mon-


gelo ojapo va’ekuére. Huambati ohupi ikasõ retyma henymy’ã meve ha otutu tapére
ndokuaáiramojepe mba’épa henonderã. Oime nune ipy’ápe he’i avei ku tapicha pa-
raguái he’íva peichajave: kuimba’épe ojehúvavointe ko’ã mba’e.

Huana opyta oguapy pe kosináme, oky aja pukukue henyhëva ‘ýgui, ha oñamindu’u
mba’épa ojapo va’erãre. Aretéma niko Huambati nomba’apomivéi, ko mba’e pehen-
guemi oguerojere’ÿva ógape.He’i voiniko pa’i Ramon”Tetã tuichakue henyhë omba
apove’ÿvagui”

49
Educación Media para Personas Jóvenes y Adultas

Ñamoñe’ëmi avei ko KAPÍTULO 1 ñemombyky pyre

Peteï tapénte: Mombe’u gua’u ñemombykypyre. Capítulo 1


Huambati ha Huána oiko óga sorokuépe, hymba jagua Ta’yrusu ndive. Ama
puku pyhare pytü, ndopivéi, hogakuéra ravi otykypa. Ama ndopavéi, opu’ã
okay’u hikuái ndokevéigui. Oitukuakuévo ka’ay, Huana imandu’a hekove ra-
pykuerére ha mba’éichapa imembymi omano va’ekue. Iko’ë hikuái mba’eve
ÿre. Huana he’i ikatuha oho oñami vaka ña Merenciánape ho’u haçua kamby-
mi ha’ekuéra ave. Huambati aréma nomba’apovéi, upéicha rupi ko’áça ko’ë
mboyve osëma oho oheka hembiaporã.Tapére imandu’a avei ha’e hekovekué-
re, ohóramoguare kuartélpe ha oiko huvicha rógape. Upépe heta oiko porã
iñepyrürã, upéinte, mburuvicha rembireko oúvami chupe pyharekue, peteïjey
ojuhu ikunu’üjave Maria’íre ha ipochyeterei. Ko kuñakarai omoïvai Huambatípe
ha mburuvicha omoïnge chupe koty po’i hüme ha upéi omondo chákope, oiko-
jave ñepu’ãmba Paraguaýpe revolución jave demokrásia rekávo. Upe revolu-
ción opávo, Huambati ho’a ka’irãime, heta oñeñemboharái hese, ojepoi ichugui
ponandi ha ojehero revérte,-. Upe guive ouvaipa chupe, oiko hapykuéri po’a’ÿ.
Oho ivállepe ha ndotopavéima isýre, omanova’ekue ñembyasy ha ñembyahýi-
gui. Upéi otopa Antonio sakuapére kavaju ñanihápe.Kóva omombe’u chupe
omba’apoha karai Leoni Palacio estánsiape Ko karai Leoni yvy guau jára,
moõpï oñemomba’eva’ekue ituakuéra yvýre ha omombóva’ekue chupekuéra
miseriakuápe.Ohóramo upépe , marã piko ojekuaaukáta mba’e karai Leonípe.
Opa rire kavaju ñani oho Ña Melchori ñemuhápe. Tuichaite ka’úre oho mandi
haçua ohecha pe karai tujápa oipotáta omoba’apo iñestansia-pe.

Ñamba’apoñane añomi
1. Ñañembokatupyry jahaikuëvo ñe’ë guaraníme. Ñamone’ë ha jaheka mombe’u
gua’u pehënguépe:
Ojapokóio - poñy - tahýi ñarõ- oñemo’ã - tukumbo - retyma - henymy’ã.
2. Eipuru ñe’ëjuajúpe
o trabajo solo Valoro lo Expresamos
a....................................................................................................................
po aprendido nuestras
ã....................................................................................................................
ideas
ch..................................................................................................................
e....................................................................................................................
ë...................................................................................................................
g...................................................................................................................
ç...................................................................................................................
50
Guaraní Ñe'ẽ ha Iñe'ẽporãhaipyre

Ñe’ëndy
He’õmba: Hykuepáva
Oñemo’ã: Añemoï hi’ãme;
Jaho’i: Cubrir, tapar, ojejaho’i:
Oñeko’õi: Oñandúva ipy’ápe. ñemyrõ.
Ombyai oñandu ipy’apy: Pena quebranto.
Ojapokói: Ojagarra.
Oñe’yrõ: Ñemyrõ
Ojaho’íva: Omoï hi’árigua.
He’õ: Mojado, estar húmedo.
He’õmba: Todo mojado.
Topehýi: Tener sueño, che ropehýima
Ipy’árõ: Py’arõ: sentir rencor.
Poko: Tocar, palpar
Ojapokói: Se agarrara, se apoya
Yrõ: Odiar, despreciar.
Ñe’yrõ: Que siente odio.
Rakuvo: Calor,
Poriahuvereko: Compadecerse oiporiahuvereko chupe.

3. Ñamoïma he’iháicha moñe’ërãme


Ta’yrusu oma’ë hese ku ..........................................guáicha ha
ohechávo Huambatípe ............. ita, osë okápe huguái ...................pa’üme.
Huambati .................ha oike jey kotýpe. Hetymaháma .............tupáre,ha ojera
haçua nune, ............................. vaipa guasu hembireko, poyvi sorokue apytépe
iñakuruchïva anga hína ro’ýgui.

51
Educación Media para Personas Jóvenes y Adultas

Ehaimi
Personaje-kuéra réra jajuhúva ko mombe’urãme
-…………………… -…………………… -……………………
-…………………… -……………………

- Haihárapa omombe’u ojehúva ichupe térã tapichápe ojehúva.


...............................................................................................................................

Emongurusu.Umi personaje-kuéra jajuhuva’ekuepa mba’éichaite umi i-característica

Huambati Huana Leoni Palacio Antonio


Ipy’aro
Iñate’ÿ
Ijuru ky’a
Imbarete
Ipy’añembyasy
Ikyre’ÿ
Imba’e porã
Imoõpï
Ika’u

Embohovaimi
Mba’épa ojehu Huambatípe ajeve?
...............................................................................................................................
- Oipuru ñe’ëvai oñepysankávo, ha opyvoijeyvoi pe oñepysangahaguére?
...............................................................................................................................
- Ombokachavaipa guasu hembirekope?
...............................................................................................................................
- Mba’érepa pe purahéipe Mongelo he’i ha mboriahu Ñandejára tukumbo rape?
...............................................................................................................................

52
Guaraní Ñe'ẽ ha Iñe'ẽporãhaipyre

- Mba’éichapa oipy’ara’ã Huambatípe pe verso ja’e ramóva? Mba’épa oipytyvõ chu-


pe ani opoko vai hese tapicha paraguáicha?
...............................................................................................................................
- Mba’éichapa Huana oñeha’ã ombopy’aguapy haçua Huambatípe?
...............................................................................................................................

Emomba’po ne aputu’ü.
a). Mba’épa rehecha oïha ñane retãme rehendúvo Tetã tuichakue henyhë
omba’apove’ÿvagui?
...............................................................................................................................
...............................................................................................................................

ä). Ikatúpa ere Huana hekove pytu’ha mba’érepa ere?


...............................................................................................................................
...............................................................................................................................

ch).Mba’éicha rupípa oiméne ko Huambati ha Huana, ãichaite imboriahu?


...............................................................................................................................
...............................................................................................................................

c).Mba’épa ojehecha hina pe mávare oje’éramo: Ogueraha huguái hakamby pa’üme.


Okyjégui rei
ñemondýigui
oikuaágui peligro oïha hi’ári

53
Educación Media para Personas Jóvenes y Adultas

Ñamba’apo ñane añomi


Ñaikumby ha jaipuru ñe’ë omoporãvéva jehaipyrépe
Mba’e atýpepa ija ko moñe’ëra
Ñe’ëpoty purahéirã. Ñe’ë momarandurã.
o trabajo solo
Mombe’uguau.Valoro lo Expresamos
Mombeu’py
po aprendido nuestras
Ehai .Mba’épa rejuhu:Imagen visual. Imagen ideas
auditiva, Imagen táctil, mba’épa re-
ñandu pe nde py’ápe(Sentimiento).
Huguy rapére opony tahýi árõ. .........................
- ¡Nápy eguata upégui !– .........................
¡Aichejáranga pe imembymi! Tuicha riréma omano. .........................
Oñandu he’õmba ijao. Omopirï chupe, osyry pe ijatukupére ‘y ro’ysã .........................

Ehechami, mba’e ñe’ë angápa ojepuru ko’ã ñe’ëjuajúpe.


Huguy rapére opoñy vaicha tahýi ñarõ ohekáva ikorasõ.
Comparación Repetición
Metáfora Hipérbole

Umi ikuã hatãmbáva ro’ýgui oho oñembota pe jagua atukupe kysére.


Comparación Repetición
Metáfora Hipérbole

Mba’épa rehecha ha reñandu remoñe’ëvo ko haipyvõ. Ehaimína.


“Huambati ojerejere ha oike jey kotýpe. Hetymaháma oinupã tupáre, ha ojera haçua
nune, ombokachakacha vaipa guasu hembireko, poyvi sorokue apytépe iñakuru-
chïva anga hína ro’ýgui.”
...............................................................................................................................
...............................................................................................................................

54
Guaraní Ñe'ẽ ha Iñe'ẽporãhaipyre

Mba’epa ikatu ñamongu’e ani pe mborihuete oguerúva tekoasy ani ñande rupyty.
...............................................................................................................................
...............................................................................................................................

Ikatúmapa ja’e mbaéicha rupipa hera ko mombe’’uguau, “Peteï Tapénte”. Tekote-


vë Ñahendu ñande Cd-pe, CAPÍTULO VI peve jaikuaave haçua.

Ñañeha’ã ñande katupyry jehaipe


Préstamo lexicológico.
Ñamoñe’ëmi
Ndaipóri ñe’ë oikoteve’ÿva ambue ñe’ë rehe okakuaa ha oñemombarete haçua.
Ñane retãme ymaitéguive oiko oñondive mokõi ñe’ë, castellano ha Guaraní. Upéi-
cha rupi, heta téra jajepurúva,ou ambue ñe’ëgui. Ouhina castellano-gui

Huambati, péa ou hina Juan Bautista-gui. Huana = Juana


Laku = Juan de la Cruz Livo = Livorio

Ikatu jahecha ko’ã ne’ë, ojehai guaraníramoguáicha, ha ojepurukuévo ipu, ha’éichaite


avei.
Ko’ãva apytépe jaguereko hetave ñe’ë, oï avei: Korasõ, aguela, kamisa

Eipurumi ñe’ejoajúpe: Korasõ ,aguela, Kamisa .


...............................................................................................................................
...............................................................................................................................
...............................................................................................................................

55
Educación Media para Personas Jóvenes y Adultas

yy Particula-Kuéra
he’iséva: Jaipuru mante ha nune
Peteï Tapémante.
Ja’útamante
Péamante aguereko Pea he’ise, nadaiporiha ambue mba’e ombuekoviáva pe oje’éva
Peteï tapémante: Ohechauka ndaiporiha ambue tape.(único camino)
Jaipuru nune: Hetymaháma oinupã tupáre, ha ojera haçua nune, ombokachakacha
vaipa guasu hembireko.
Nune: He’ise ikatutaha mba’e. Ndajaroviapáiha.
Oime nune oçuahëtama hikuái.

Ñamba’apo ñane añomi


Eipurumi nune ñe’ë joajúpe.
...............................................................................................................................
...............................................................................................................................
o trabajo solo Valoro lo Expresamos
po aprendido
Ehaimíta ndekuatiahaípe nuestras
haipyvo embojojahápe tekosasõ ha teko’asy.
Emoñe’ëramo ko haipyvo ikatúne ne pytyvõ. ideas
Iñepyrüra séka puku ho’a okaraygua mboriahu ñemitÿ ári. Kogakuéra ichororïmba,
opu’ã porãta va’ekuévaicha iko’ënte ha ipirupa. Upéi katu ko ama omohu’ümbáva
yvy, ombotujapáva opa mba’e. Y mante osyry ha ono’õ ápe ha pépe, nahendái
mba’eve. Kokue oñehundipa, mandi’o jepe, jepy’ambotavymi haçua ndaiporivéi.
Ñembo’e ha jahe’ómante hemby ña Angélape.
Ha Ñandejára ndaijapysái mboriahúpe. Laku remi’arõ ho’a yvýre ha ha’e opyta iñakã ári.

Ejeporeka ne apytu’üme.
Eremi avei mba’éicha reñeñandu ko mbo’epy rejapokuévo.
...............................................................................................................................
...............................................................................................................................
Ejapomi mokõi haipyvo (párrafo) remombe’u haçua mba’épa ñanembo’e ko
mombe’ugua’u ha mba’éichapa ikatu jaiporu ñande rekovépe.
...............................................................................................................................
...............................................................................................................................
56
Guaraní Ñe'ẽ ha Iñe'ẽporãhaipyre

MBO’EPY ATY 3 HA Mba’erepy kuaave’ë

Ñañepyrü haçua
Ko’aça ñañe’ëta publicidagui. Ñasërõ jaguata ñane retãpýre, jahecháta heta ta’anga
térã kuatiañe’ëguasu oikuave’ë’va mba’erepy. Ñapu’ã guive niko jahecha oparupirei
momarandu publicidad rehegua. Ko’ãva oï tape rupi mba’yrumÿi rehe, kuatiahai-
pyrépe, ta’angambyrýpe ha pukoépe avei ñahendu.
Ko’ãva momarandu jehupytyrã, jaikuaáma voi ojoguaykase imba’erepy ikatu haçuái-
cha ko’ápe jahechá mba’éichapa, ojejapokuaa pe «campaña publicitaria» ha máva-
repa oñeikotevë ojejapo haçua.
Avei jahecháta mba’éichapa ikatu ñañangareko ani ja’a publicidad poguýpe, upé-
varã jaikuaáta umi oporeko ojepurúva ojejapo haçua.
Jajoguáta ramo opa mba’e ojehechaukáva ñandéve iporã jaikuaa mba’érepa jajo-
guahína ha ani ja’atei japúpe akoieténte ohechaukáva pe publicidad.
Ko’ápe jahesa’ÿijóta pe marandu ñekuave’ë, upevarã, jahecháta maerãpa ha
mba’e jehupytyrãpa oheka mávapa techaukapy, mba’eichagua ñe’ëpa oipuru, ha
mba’éichapa oipuru umi mba’eguasuete purahéi ha ta’anga.

Para Trabajo trabajo solo Valoro lo Expresa


saber mas en grupo aprendido nuest
idea

57
Educación Media para Personas Jóvenes y Adultas

Mba’épa reikuaa
1- Mba’érepa rejogua peteï mba’e?
2- Mba’épa ohechauka ndéve pe publicidad?
3- Ndépa rejoguáva mba’e rehecháva ta’angambyrýpe ÿrõ kuatiañe’ëguasúpe?
4- Rereko ramo peteï mba’e rehepyme’ëséva mba’éichapa, ikatu remoherãkuã?

Mba’épa reikuaáta
Ape ñahesa’ÿijóta mba’épa maranduñekuave’ë, avei jahecháta maerã ha te-
chaukapy, oguereko mba’eichagua ñe’ëpa oipuru, mba’epu ha ta’anga.
Jahecháta avei mba’éichapa oñemopyenda publicidad ha upevarã mba’épa oñeiko-
tevë.

58
Guaraní Ñe'ẽ ha Iñe'ẽporãhaipyre

Ema’ë sapy’a ha reikuaáta

Maerãpa Ojepuru

Marandurã Virupurupyrã Tepyme’ërã Ñemoirürã

Marandukuave’ë

Ñe’ë Mba’epu Ta’anga Ta’angambyry

Pyenda

Pukoe Kuatiahaipyre Ta’angambyry

59
Educación Media para Personas Jóvenes y Adultas

Ñañepyrü haçua
Ñañepyrüta ñahesa’ÿ’ijo pe marandu ñekuaave’ë,upévarã
jahecháta maerãpa ojepuru ha umi jehypytyrã oñeçuahë-
sévape, mávapa umi techaukapy iñimportantevéva,
mba’éichapa oñemopyenda umi marandu, mba´éichagua
ñe´ëpa ojepuru, publicidápe ha mba´éichapa ojepuru ipype
ko´áva mba´e omoporãitéva ha’éva mba’epu ha ta’anga,
maerãpa ojepuru ha mba’e jehupytyrã ohupytyse Ñepyrüra-
me jahecháta maerãpa ojepuru publicidad:
yy Oñemomarandu haçua (Informativa)
yy Virupurupýva (Económica)
yy Tepyme´ëhára medios de comunicación pegua
yy Tekoveatygua (Social)
Publicidad niko omomaranduva´erã pe ojoguatávape oïha
peteï mba´erepy ñemuhaguasúpe ha mba´e mba´épa
oguereko.Ko marandu ohechauka ñandéve umi mba´e porã
oguerekóva

Para Trabajojaipota hatrabajo


Ko mba´erepy ikatu haçuáicha jajogua. solo Valoro lo Expresam
saber masojepuru avei
Publicidad, envirupurupýva
grupo ramo, upéva´ÿre ndaikatúi aprendido
omÿi umi mba’erepy. nuestra
Oï hetaiterei mba’erepy ñemuhaguasúpe ojehepyme’ëva’erã. Ko’ãva mba’e nai-
porãguasúi ñandéve çuarã, jajoguágui heta jey mba’e ndajaikotevëiva, heta jey ideas
ñañepia’ã jahupyty haçua ha upéi jahechakuaa ndaha’eiha pe ñaimo’ähaguéicha.
Ndaikatúi ñanderesarái, ñande joguahára jahepyme´ë ha umi marandu kuave’ë.
Ha ko’ãva avei ombohepyve umi mba’erepy.
Umi Medio de Comunicación Social niko ndaikatúi oiko
publicida’ÿre. Pukoe, ta’ángambyry ha kuatiahaipyre oi-
kove publicadad rupi. Péicha jahechakuaa publicidad
ha’eha tepyme’ëhára.
Ñañe’ë ramo pe tekoveatygua rehe (Función Social)
jahechakuaa oïha heta yvypóra oimo’ã añetéva umi
mba’e ohecháva térã ohendúva ta’angambyry, pukoe ÿrõ,
kuatiañe’ëguasúpe ha heta jey ndaha’éiete upéicha. Umi
kuña ha kuimba’e osëva umi marandúpe, oikuave’ëva
perfume térã ao kate hete porã ndaha’éiete umi akóinte
jahecháva. Umi marandukuave’ë ohechauka ñandéve
umi mba’e iporãnte ikatu haçua jaipota ha jajogua.

60
Guaraní Ñe'ẽ ha Iñe'ẽporãhaipyre

Publicidad omyasãi ha oñangareko umi tekotee ha avei ombohape te-


korã.
Jaguerohory avei, publicidad tekoveatýgua he’i ramo
ñandéve mba’éichapa ikatu jajuhu mborayhu, juky, Jaikuaave
pokatu, jeroviapy, umi mba’ére oñeikuave’ë mba’erepy. haçua

Oñembosarái hikuái umi joguahára temiandu rehe. Ñe’ëryru nemoirüva’erä


katuete remuesakä
Pe publicida niko manterei ha opaicharei omoçuahë haçua ñe’ë pyahu.
ñandéve marandu ko’ãichagua:

Para Tr
saber mas en

«Revy’a ha reï porã haçua he’u guaripola Kañita»

«Reipota ramo peteï kuñataï porã nde ykére ejogua ko


mba’yrumÿi»

«Reheka ramo vy’apavë nde rogayguakuérape çuarã, ejo-


gua ko óga porãite oguerekopaitéva reipotaháicha».

Pe publicidad omyatyrõváicha opa mba’e ha heta jey upéi jahechakuaa ndaha’éiha


upéicha pe mba’erepy jajoguava’ekue.

61
Educación Media para Personas Jóvenes y Adultas

Ñamba’apo ñane añomi


Tembiaporä 1

Kuña Porã rehehápe

o VCsolo
trabajo Vita Cosmético
Valoro RH
S.A. lo Expresamos
po aprendido nuestras
José Asunción Flores 2622 c/ Gral. Santos ideas
Tel: (021) 205.131 - 223.601 - 229.864
Cel: (0971) 337.771
email:vita@telesurf.com.py
Asunción - Paraguay

Ehesa’ÿijo ko marandukuave’ë
A- Embohovái
1. Mba’épa oikuave’ë?
...............................................................................................................................

2. Maerãpa ojepuru?
...............................................................................................................................

3. Moõpa opyta?
...............................................................................................................................

4. Mba’e pumbyrýpa oguereko?


...............................................................................................................................

62
Guaraní Ñe'ẽ ha Iñe'ẽporãhaipyre

Ä Embohysýi ko’ápe maerãpa ojepuru publicidad

________________________________________________

________________________________________________

________________________________________________

________________________________________________

CH- Embohovái (A) añete ramo ÿro (J) japu ramo:


1- Publicidad oikuave’ë mbarepy ( )
2- Marandúpa ohechauka mba’evai oguerekóva mba’erepy ( )
3- Sa’i mba’erepy oi ñemuhaguasúpe ( )
4- Pukoe ha ta’angambyry ndaikatúi oiko publicida’ÿre ( )

Ñamoñe’ëmi
Jaikuaáma maerãpa ojepuru Publicida. Áça ikatu avei jahecha mba’épepa ikatu
ojoavy publicida ha propaganda. Publicida ohepyme’ë umi mba’e ojepuruetéva ha
propaganda katu omoherakuã umi mba’e ojehechaukaséva mbo’ehao, tasyo, tupaõ
guive iporã térã ivaíva tekovépe çuarã.

Ojejapo ramo peteï mba’e ko’ãichagua:

«Mba’éichapa ikatu ñañangareko ñande rehe ani haçua jaguereko SIDA»


«Mba’e mba’épa jajapova’erã ani haçua oiko tata rendy»
«Mba’épa ikatu ojejapo ani haçua oiko accidente mba’yrumÿi rehegua»

Ko’a mba’e jehupytyrã ndaha’éi jehepyme’ë omomarandusénte tekovekuéra pe oi-


kove porã haçua.
Umi oporeko ojepurúva publicidad ha propaganda pe ndojoavéi mba’evepe, peteïchaiténte.
Avei ha’e propaganda “Campaña Electoral” rehegua, upepe ojepuru aporeko publicidad
rehegua ñanemomarandu haçua mba’éichapa, jaiporavavo’erã ñane mburuvichakuéra.

63
Educación Media para Personas Jóvenes y Adultas

Ñamba’apo oñondivepa
Tembiaporä 2
Jahechauka mba’epépa ojoavy ko’ã marandu

ENTRE TODOS
Trabajo trabajo solo Valoro lo Expresamos
r mas PODEMOS
en grupoPREVENIR aprendido nuestras
EL DENGUE ideas

Marandukuave’ë ñe’ë
Ñe’ë ojepurúva publicida ha propangándape ojeha’ãva’erã omomÿi hendá-
gui pe ohenduvápe ÿrõ ohechavápe, upéva ikatu ojejapo pukoe, kuatiahaipyre,
ta’angambyry, kutiañe’ë guasu rupi.
Marandukuave’ë ñe’ë nembojuruhe’ë, nemongele’e ikatu haçua ohechakua.Umi
mba’e porã oguerekóva pe mba’erepy ojehepyme’ëseva.
Oñe’ë: vy’a, mborayhu, py’aguapy, jeiko porã, mitãrusu, ao porã rehe.
Peteï mba’erepy oike pya’eve ñemuhaguasúpe oñeikuave’ê porã ramo.
Pe marandukuave’ë ñe’ë iñimportanterei ko’áça çuarã, py’ÿinte ha oparupirei jahe-
cha publicidad.
Mitã, mitãrusu ha tekove naiñaranduguasúiva nohesa’ÿijokuaaiva, ha’e umi
pya’evéva ojapyhýva he’íva publicida ha propaganda, upévare niko mbo’ehao
ombo’eva’erã temimbo’ekuérape mba’épa iporãve chupekuéra çuarã.

64
Guaraní Ñe'ẽ ha Iñe'ẽporãhaipyre

Ñamba’apo ñane añomi


Tembiaporä 3
Ne mborayhujárape çuarã
Kuairü itaju rejuhúta katuete
ajo trabajo solo Valoro lo Expresamos
upo aprendido nuestras
ideas
«Mainumbýpe»

Opyta: Avda. Gral. Aquino 320 – Luquepe

A. Embohovái
1. Mba’éichagua ñe’ëpa oipuru?
...............................................................................................................................
2. Mba’epa oikuaave’ë?
...............................................................................................................................
3. Moõpa opyta?
...............................................................................................................................

Ema’ë ko’ã ta’angáre, ehai marandukuave’ë eipuru ñe’ë hekopete

1) 3)

2)

65
Educación Media para Personas Jóvenes y Adultas

Publicida Mba’epu
yy Mba’epu ha’e peteï mba’e oikotevëva katuete publicida pukoe ha, ta’angambyrýpe.
Mba’epu ikatu oje’e ñe’ë purahéi, tyapúpe ha avei oï «efectos especiales».
yy Kirirï ha’e avei peteï mba’e ojepurúva hetajey ojesareko haçua ohendúva terã
ohecháva ta’angambyry. Ipu ramo hína pukoe ÿrõ ta’angambyry ha opa sapy’a
jajesareko hese ha upépe oñeme’ë peteï marandukuave’ë.
yy Marandukuave’ëme ojepuruete mba’epu, hetajey purahéi rupi jaikuaama mba’e
mba’erepýpa oñekuave’ëhína.
yy Ojepuru hetáichagua mba’epuru oñekuave’ë haçua mba’erepy avei ojehechava’erã
mba’éichagua tekove arandutýpe arandu, mitãrusu ha mitãme çuarã

Tembiaporä 4

Ehai ko’ápe mba’éichagua pupoty reipurúta


reikuave’ë haçua ko’ã mba’erepy

a) Chipa
ã) Ao po’i
ch) Pytu’uha Ypakarai
e) Tembi’u Paraguái
ë) Ñanduti
g) Ao mitãme çuarã

66
Guaraní Ñe'ẽ ha Iñe'ẽporãhaipyre

Publicida ra’anga
yy Peteï mba’e oïva’erã katuete marandu kuave’ëme ha’e Ta’anga. Ha’e oñomoirü ñe’ë
ndive ikatu omÿi térã opyta upéva ojepuru ramo ta’angambyrype térã kuatiahaipyrépe.
yy Ta’anga ahechaukave jeroviapy ha opytave ñane apytu’üme ta’angahaigui,
ohechaukágui ha’ehaichaite pe mba’erepy.

Tembiaporä 5
Ehesa’ÿijo ta’anga osëva ko marandukuave’ëme ha upéi embohovái ã porandu.

1.. Mba’e ra’angápa rehecha?................................................................................

2. Mba’e sa’ýpa ojepuru?.......................................................................................

3. Mba’épa he’i ndéve ko’ã ta’anga?......................................................................

4. Mávape çuarãpa ojejapo ko marandukuave’ë?.................................................

Publicida Pyenda
Publicida niko oguereko umi pyenda ñaimo’ã’ÿva.
Upéicha rupi peteï mba’erepy ikatu oñekuave’ë, ta’angambyry, kuatiahaipyre ha
pukoe rupi, avei ikatu ojehechauka kutiañe’ëguasúpe oñembojáva ohykére.
Áça jahecháta opaichagua pyenda ojepurúva Publicidápe:

Ta’angambyry
Ta’angambyry marandukuave’ë ha’e peteï tenda mbykymi, hi’aréva mokõipa aravo’ive.
Heta jey upépe ojechauka peteï mombe’upy oïmbaitéva.
Ta’angambyry ha’e pe pyenda iñimportantevéva publicidápe çuarã ha umi techaukapy ha’e:

yy Medios técnicos ojepurúva: guión, moakã, tekove, pupoty, tesape,


ñemonde, jeguaka.
yy Aravo mbykymínte ojepuru hepyetereígui.
yy Ta’anga, mba’epu ha ñe’ë jepuru.

67
Educación Media para Personas Jóvenes y Adultas

Pukoe
Pukoe katu oipuru mba’epu omomarandu
haçua. Oipuru avei purahéi, ñe’ë, kirirï ha efec-
to especial.
Pukoe niko ha’eva’ekue pe marandukuave’ë
iñimportatevéva osë meve ta’angambyry, ko’áça
peve heta mba’erepy oñeikuave’ë purahéi rupi-
ve.
Pukoe ndahepýi ta’angambyrýicha upévare oï
heta oikuave’ëva imba’erepy umi maranduhára.

Kuatiahaipyre
Kuatiahaipyre omopyenda avei publicidápe, hese ae oike heta pirapire.
Marandukuave’ë osëva kutiahaipyrépe oï oipurúva ñe’ë ha oï oipurúva ta’anga.
Marandu ñe’ë rupi ikatu jajogua térã jahepyme’ë opáichagua mba’e. Heta tekove
ojuhu imba’aporã ÿrõ hógare kuatiahaipyrépe.
Ambue marandu katu ojejapo ta’anga ha ñe’ë rupi, ikatu michï térã tui-
cha, peteï togue peve kutiañe’ë guasu.
Kuatiañe’ë guasu oï hetaichagua oñemyasãiva tape
rupi, oñembojáva’erã mba’yrumÿire, ha’e ambueicha- Jaikuaave
gua marandukuave’ë, ko’ãva iporãva’erã ha sapy’aitépe haçua
ñanepy’ara’ãva’erã. Ta’anga, sa’y ha moñe’ë Oñeñe’ëva oñemitÿ ohen-
mbykyminteva’erã ha tai tuichava’erã. dúva ombyaty.

Para Trab
saber mas en g

68
Guaraní Ñe'ẽ ha Iñe'ẽporãhaipyre

Ñamba’apo ñane añomi


Tembiaporã 6
a) Ema’ë ko’ã ta’angáre ha ehai marandukuave’ë
1) 4)

ajo trabajo solo Valoro lo Expresamos


upo aprendido nuestras
ideas

5)
2)

6)
3)

69
Educación Media para Personas Jóvenes y Adultas

ã) Eiporavo peteï apopyrã pukoereko (programa radial), rehendupa rire embohysýi


umi mba’e porã rehendúva’ekue ha ere avei mba’e vai oñembohasava’ekue.

________________________________
________________________________
________________________________
________________________________

ch) Embohysýi ko’ápe mba’érepa iporã jaguereko pukoe domoking.com

________________________________ Mba’eve
________________________________ ndajaguerekói
ñañeha’äÿre
________________________________ ha opa mba’e
________________________________ ikatu jahupyty
ñañeha’äramo.

e) Eporandu nde tavayguápe mba’épa ohendu térã ohechave, ta’angambyrýpa térã


pukoépa.

________________________________
________________________________
________________________________
________________________________

70
Guaraní Ñe'ẽ ha Iñe'ẽporãhaipyre

ë) Eheka marandu ta’angambyry rehegua ha ehechauka mba’épa iporã ha mba’épa


ivai mitã ha mitarusukuérape çuarä.

________________________________
________________________________
________________________________
________________________________

g) Ehai ko’ápe umi apopyrã oporohekombo’éva osëva ta’angambyry ÿrõ pukoépe.

________________________________
________________________________
________________________________
________________________________

Mombyky
Marandukuave’ë
Maerãpa ojepuru
yy Marandurã.
yy Virupyrã.
yy Tepyme’ëhárã.
yy Ñemoirürã.

Marandukuave’ë oipuru
yy Ñe’ë.
yy Mba’epu.
yy Ta’anga.
yy Ta’angambyry.

Marandukuava’ë pyenda
yy Pukoe.
yy Kuatiahaipyre.
yy Kuatiañe’ëguasu.

71
Educación Media para Personas Jóvenes y Adultas

Ñe’eryrü
Arandu ha ambue reipurukuaáva reñemoaranduve haçua:
- Pa’i Antonio Guash – Castellano – Guaraní – diccionario Guaraní – Castellano –
Edic . 1962
- Feliciano, Acosta Alcaraz – Ñe’ëryru – Aveñe’ë - karai’ñe’ë.
- Natalia Krisvoshein de Canese Karaiñe’ë - Aveñe’ë - Edición: 2002.
- Feliciano, Acosta – Ñe’ëjuehegua ha Ñe’ëhe’iavýva – Edición: 2005
- Emina Nasser de Natalizia y Rolando Natalizia – Lenguaje 1, 2 y 3 – Fundación
en Alianza – Edición 2003.
- Marcelino Garcia – Comunicación III – Discursos literarios y medios de comunica-
ción de masas en al siglo XX SAFE 7 de IBERSAF editores. 2001.
- Real Academia Española y Asociación de Academias de la Lengua Española.
Diccionario Panhispánico de Dudas, Santillana Ediciones Generales, Bogotá 2005.
- Aguiar B., Juan E., Las dudas del hispanohablante paraguayo, 2° edición, Criterio
Ediciones, Asunción, 2003.
- Real Academia Española. Diccionario de la Lengua española, 22° edición, Espasa
Calpe.
- Feliciano, Acosta. Natalia de Canese – Gramática Guarani.

72
Guaraní Ñe'ẽ ha Iñe'ẽporãhaipyre

Ñe’ëndy
- Aporeko: Técnica.
- Herakuã: Dar a conocer.
- Hesa’ÿijo: Analiza.
- Joavy: Diferencia.
- Juruhe’ë: Halagar.
- Kuatiañe’ëguasu: Cartel.
- Marandukuave’ë: Publicidad.
- Marandurã: Informativa.
- Mongele’e: Endulzar.
- Mba’epu: Sonido.
- Mba’erepy: Mercancía, producto.
- Mba’epu: Sonido.
- Ñemoirurã: Social.
- Ñe’ë: Lenguaje.
- Pyenda: Soporte.
- Ta’anga: Imagen.
- Ta’angahai: Dibujo.
- Ta’angambyry: Televisión.
- Tekoveaty: Público, sociedad.
- Tepyme’ërã: Financiadora.
- Virupurupyrã: Económica.

73
Educación Media para Personas Jóvenes y Adultas

Ehechauka nde katupyryha

1- Publicidad piko ojepuru oñemomarandu haçua?


2- Medio de Comunicación Social piko ikatu oiko publicidad’ÿre?
3- Publicidad piko ohechauka ñendéve mba’e vai?
4- Marandukuave’ë ñe’ë ñande mbojuruhe’ë?
5- Publicidad pyenda ha’e pukoe, ta’angambyry ha kutiañe’ëguasu?
6- Ta’angambyry ojeru publicidape mbyky aravónte hepyetereígui?
7- Pukoépa hepy avei, ta’angambyrýicha?
8- Kutiahaipyrepépa ome’ë heta viru publicidad?
9- Kutiañe’ëguasúpa ndejupurúi publicidadpe?
10- Iporãpa mitãnguéra ohechaiterei ta’angambyry?

Ehechauka ndekatupyruha. Mbohovái

1. Heë, upevarã ojepuru.


2. Nahániri, ndaikatúi oiko publicida’ÿre.
3. Nahániri, ohechauka mba’e iporãvante.
4. Heë, upeichaite.
5. Kuatiañe’ëguasu.
6. Heë, upeichaite, ta’angambyry hepyeterei.
7. nahániri.
8. Heë, publicidad, rupi oike heta viru.
9. Nahániri, ojepurueterei katu.
10. Nahániri upéva naiporãi.

74
Guaraní Ñe'ẽ ha Iñe'ẽporãhaipyre

Tembiaporã mbohovái
Tembiaporã 1
Ehesa’ÿijo ko momarankuaave’ë
A- Embohovái
1. Cosméticos kuña omoporãva.
2. Kuña porã rehehápe.
3. José A. Flores2622-pe haimete Gral. Santos.
4. Pumbyry (021)205-131 – 223-601 – 229-864; cl.0971-337-771.

Ä- Embohysýi ko’ápe maerãpa ojepuru publicida

yy Oñemomarandu haçua.
yy Virupurupýva.
yy Tepyme’ëhára medios de comunicación-pegua.
yy Tekoveatygua.

CH- Embohovái (A) añete ramo ÿrõ (J) japu ramo:

1. Publicidad oikuave’ë mba’erepy ( A ).


2. Marandúpa ohechaka mba’evai oguerekóva mba’erepy ( J ).
3. Sa’i mba’erepy oï ñemuhaguasúpe ( J ).
4. Pukoe ha ta’angambyry ndaikatúi oiko publicida’ÿre ( A ).

Tembiaporã 2
Ehechauka mba’epépa ojoavy ko’ã marandu

1. Publicidad.
2. Propaganda.
3. Publicidad.
4. Propaganda.

75
Educación Media para Personas Jóvenes y Adultas

Tembiaporã 3
A- Embohovái.

Ñe’ë ñane mbojuruhe’ëva.


Kuairi itaju.
Luquépe.

Ä Ema’ë ko’ã ta’angáre, ehai marandu kuave’ë eipuru ñe’ë hekopete.


1. «Reñe’ëse ramo nde kichiha ndive ejogua pumbyry «Nokia», ipu porãve ha nda-
hepyiete».
2. Repyta porãse ramo ne rembireko ndive egueraha chupe peteï «lavarropas Arno».
3. Reçuahëvo Areguapa ejogua «Artesano raitýpe» opa mba’e ñane mba’eteéva.

Tembiaporã 4
Ehai ko’ápe mba’eichagua pupoty reipurúta reikuave’ë haçua ko’a mba’erepy
Techapyrä:

a) Música chiperita.
ã) Yataity (purahéi).
ch) Recuerdos de Ypakarai.
e) San Juan ára rehegua.
ë) Itagua Poty (Purahei).
g) Sale el Sol.

Tembiaporã 5
Ehesa’ÿijo ta’anga osëva ko marandukuave’ëme ha upéi embohovái ã porandu

1. peteï kuñataï porã.


2. sa’y iporãitereíva.

76
Guaraní Ñe'ẽ ha Iñe'ẽporãhaipyre

3. oï a heta mba’e porã arapýpe.


4. opavavépe çuarã, ohecha ramóva mba’e porã.

Tembiaporã 6
Ema’ë ko’ä ta’ángare ha ehai marandukuaave’ë Techapyrä:
a)

1. Reipuruse ramo pirapire, eju ko’ápe, ko mitakuña porã he’íta ndéve mba’éichapa
rejapova’erã.
2. Re’useramo y ro’ysã porã ejogua heladeras Yrypy’a.
3. Ejogua nde pumbyryrã ha eñe’ë ne angirükuéra ndive.
4. Anive nekane’õ, ejogua nde mba’yrumÿirã.
5. Reipota ramo nde rogarã, eju ñañemongeta.
6. «ÑANDE AO» oguereko ao iporãpajepéva, reju ramo rejuhuta katuetepete)

A) Techapyrä

Mba’e porã Mba’e vai


1. purahéi ñorãirõ
2. momarandu ñe’ëvai
3. ñembo’e tie’ÿ

CH) Techapyrä

yy ñanemomarandu oikóva arapýpe.


yy ñanemoirü.
yy ñanembovy’a.

77
ë) Techapyrä

e) Mba’e iporava Mba’e ivaíva

1. Purahéi 1. Ñorairo
2. Ñembosarái 2. Ñembosarái 2. Kuña ha kuimba’e rekovai
3. Lo Nuestro 3- Guaripóla je’u ha jepita

g) Techapyrä

g) Apopyra oporombo’éva

1. purahéi
2. jeroky
3. moha’anga
Guaraní Ñe'ẽ ha Iñe'ẽporãhaipyre

MBO’EPY ATY 4 HA Ñande


reko paraguái

Ñañepyrü haçua
Ejesarekomi ko’ã ta’angáre.

Para Trabajo trabajo solo Valoro lo Expresa


Ñamba’apo oñondivepa
saber mas en grupo aprendido nuest
Ña moñe’ë ko’ã tembi’u`réra.
idea
kamby arro so’o mbichy ryguasu vori ryguasu káldo
chipa guasu ryguasu ka’ë sopa paraguái vori morotï

ajo trabajo solo tembi’u


Ña mombe’uve Valoro lo réra reikuaáva.
paraguái Expresamos
upo aprendido nuestras
Jaiporavo tembi’u re’usevéva ere mba’éicha rupípa. Emombe’umi.
- Mba’e mba’éguipa ojejapo tembi’u re’uséva?
ideas
...............................................................................................................................
- Mba’éichapa ojejapo?
...............................................................................................................................
- Mba’éicha javépa re’u
...............................................................................................................................

79
Educación Media para Personas Jóvenes y Adultas

Jaremi tembi’u tetã ambue pegua reikuaáva. Mba’éicha rupípa reikuaa.

Ñamba’apo oñondivepa
Ñamoñe’ë mboyve. Eñepy’amongetami.
- Mba’éichapa héra guaraníme pe koty tembi’u ojejapoha.
...............................................................................................................................
Trabajo
- Mba’érepa trabajo
oje’e tataypy. solo Valoro lo Expresamos
r mas en grupo aprendido nuestras
...............................................................................................................................
Emohesakã mba’épa jajapóta ja’éramo ideas
ñamoï
Ñamoi ‘ytakurã ñamoï mandi’o, ñamoï kumanda
ñanderembi’urã,
ñamoï kamby ñamoï ‘y ryguasu
ñamoï mbypyrã ñamoi avati
rambosaçua jehague’orã.
Eremína jeyjey
- Jaha ñamomimoï avati morotï chiparã.
-……………………........… vorirã
- ……………………........... mbaipyrã
-Tapeho pemoï ytaku taimimói avati.
-…………………………..... mandi’o.
-……………………..……… kurapepë.
Ejesareko ha eñe’ë.
- Ere téra reikuaáva ko’ã ta’anga rehegua ha ma’ërápa ojepuru.

- Jaikuaaÿva ñaporandu ha ñambohéra.


- Ñamombe’umi ojupe mba’épa ñembiso ha mba’épa ojejapo áça hekovia.

80
Guaraní Ñe'ẽ ha Iñe'ẽporãhaipyre

Ñahendu ñande cd
1-Ñahendumína ñande CD pe Ñe’ëpoty Vori apo.
- Ñahendujeývo ñamoñe’ë ko ñe’ëpoty.
Vori apo
Ñapu’ãke mitã taimimõi avati.
ñamoï ytaku, Topupu sapy’a,
jaisu’u, jaikuaa jaiporu jehe’a,
aníke ichipa. tahe’õ ha tahe.
Yvytu toipeju, Kuã apy tojuasa,
ñamokã, taipiru, toikytï, tojopy,
angu’ápe ojovái, apu’a joaite,
jajoso taiku’i mbaipýnteke ani
toiko ñembiso, vorígui oikopa.
ñembiso jeguapa, Ha pe amo gotyove
toïmba hu’itï, japepo topupu
yrupë jagueru ryguasu tombojy,
jambogua hu’tï hu’ümbáma vove
rorarã topyta vori tajaity
vori ári çuarã, topupu sapy’a,
kambýre ja’u ojypa py’aete
mbarete tome’ë. tovevúi, topu’ã
Hu’itï taijaty tahaku, jaipeju,
vorirã memete. voríma ja’u,
kesu, avati, ja’úke vori,
andy ha juky. vorínteko he.
Ryguasu rykuere
Haihá: Graciela Martínez

Fuente: Encina Ramos, Pedro y Tatajyva


“Las cien mejores poesías”.
2ª. Edición Imprenta Salesiana. Asunción Paraguay

81
Educación Media para Personas Jóvenes y Adultas

Graciela Martínez
Héraite Ramona Graciela Agüero Acosta, Colonia San Lázarogua, Dpto. de Con-
cepción. Heñói 26 jasypa de 1943. Oñe’ëkuaa guarani ha castellano. Oñemoaran-
duka tembi’u apópe. Katuete ojapo tembi’u paraguái.

Reséta
Ryguasu VORI APO
Mba’épa ñaikotevë.
½ k….Hu’itï
100g.kesu paraguái
Jukykui (Kuã púntare)
1 kuimbe arãmirõ
Ryguasu rykue michïmi.
Mba’éicha Ñambojehe’a
Ñamoï hu’itï mba’yrúpe.
Ñamopa mbytépe.
Upépe ñamoï kesu, ruguasu rykue mokõi kuimbépe ñamohe’õ.. Jaipyvu, ñamosa-
rambi hi’ári aramirõ, jajopy, jopy.Tekotevëramo ñamoive ryguasu rykue he’õ porã
haçua.
Ñamboapu’a peteïteï ha jaity ryguasu káldo opupúvape.Opupu sapy’a. Ovevúi vove,
ojypáma, ñaguenohë tatágui.(Jaikuaáke mba’éichapa jajapova’erã ryguasu káldo).

82
Guaraní Ñe'ẽ ha Iñe'ẽporãhaipyre

Ñe’ëndy
Ytaku: Y oñembuaku rire.Agua caliente.
Hu’itï: Avati Ku’i. Harina de maíz.
Jajoso: Jainupã mba’e atãme ha jajoso avatisokápe avati.
Jaisu’u: Ñande jaisu’u.(Su’u)
Juky: Sal
Jaty: Tono’õ. Juntar
Kytï: Rajo, cortar, seccionar.
Mokã: Secar
Su’u: Mordida, picadura
Tahe’õ: Húmedo, permeable.
Tojypa: Toñemoï tatápe oñembojy haçua.Que se cocine. Tombojy; Que cocine.
Toikytï: Toñembo’i,tonembosa’i kysépe. Hacer cortes o pedazos con algo filoso.
Ñembiso: Molienda.

83
Educación Media para Personas Jóvenes y Adultas

Ñamba’apo oñondivepa
Ñañembokatupyry jahaikuévo ñe’ë guaraníme
Emoïmba ñe’ë he’iháicha ñe’ëpotýpe
Hu’itï ................................ vorirã memete.
Trabajo trabajo
kesu,..............................ñandy ha solo Valoro lo
.................................... Expresamos
r mas en grupo
Ryguasu aprendido
................................ jaiporu jehe’a, tahe’õ nuestras
ha ............................
Kuãapy tojuasa, toikytï, .....................................,apu’a joaite, ideas
mbaipýnteke ..............................vorígui ...............................

Jajapomi ñe’ëjoaju jaipurukuévo ko’ã ñe’ë.


ytaku - su’u - ichipa - hu’itï - angu’a - avati soka - tojy - toikytï.
...............................................................................................................................
...............................................................................................................................
...............................................................................................................................
...............................................................................................................................
...............................................................................................................................
...............................................................................................................................
...............................................................................................................................
...............................................................................................................................

Ñamyengovia ñe’ë ojehaiguýva,umi he’ise avývare.Jaheka kuádrope.

ñapu’ãke - ñamoï - topupu - aníke - ñamokã - taiku’i - toïmba - topyta


ári - mbarete - toiko - taijaty - jaiporu

Jaguapýke mitã ñañohë ytaku,


taimimõi avati, taho’ÿsã sapy’a jaisu’u,
jaikuaa tekotevë ichipa.
Yvytu toipeju, ñamohe’õ, taipiru,
angu’ápe ojovái, jajoso tahatã
84
Guaraní Ñe'ẽ ha Iñe'ẽporãhaipyre

toiko’ÿ ñembiso,ñembiso jeguapa,


hu’itï, rorarã ani opyta
vori guýpe çuarã, kambýre ja’u
Kangy tome’ë.
Hu’itï taisarambi vorirã memete
kesu, avati, ñandy ha juky.
Ryguasu rykuere jehe’a, jaiporu’y.

Ña mobohovaimína.
- Mba’éichagua voriapórepa oñe’ë ñe’ëpoty?
...............................................................................................................................
- Mba’épa he’ise ñandéve ko ñe’ëpotýpe?
...............................................................................................................................
- Ñande rógape ko’ãga rupi, mba’éicha oñemongu’i avati hu’itïva?
...............................................................................................................................
- Mba’éicha rupípa ndaiporivéi angu’a ha avati soka ko’áça rupi ñande rógape?
...............................................................................................................................

Jahaiguymína
-Tembi’u réra rejuhúva ko ñe’ëpotýpe ha oïva ko’ã pa’üme.
Sopa – ryguasu – kue – ryguasu vori – rora – tallarín – mbaipy – locro

-Ojepurúva vori apópe.


Yrupe – nandy – hu’itï – japepo – kesu – ñaupyvy – avati soka – kesu – ryguasu kue

Ñamoïmba jaikumby haguéicha.


- Ñamoï ytaku……………………………………
- Avati morotï opupu rire ñamoï……………………………………
- Ojejoso rire avati oiko ichugui……………………………………
- Ñambogua rire hu’itï opyta……………………………………
- Ryguasu opupu hu’ü mbavove ojeity vori topupu……………………………………
- Vori tovevúi ojypávove……………………………………

85
Educación Media para Personas Jóvenes y Adultas

Ja’emi mba’épa ñañandu ñamoñe’ëvo ko ñe’ëpoty.


...............................................................................................................................

Ñamba’apo ñane añomi


Emomba’apo ñaneakã jahecha mba’epa heíva ko verso apesã.
Kuãapy tojuasa, toikytï, tojopy,
apu’a joaite,mbaipýnteke ani

o vorígui
trabajo solooikopa. Valoro lo Expresamos
po aprendido nuestras
Emohesakã, rehaikuévo ñaneñe’ëtépe he’íva ko’ápe.
ideas
...............................................................................................................................
...............................................................................................................................

Emoïmba haipyvo ko’ã ñe’ë ouporãvagui.


Ojoso-ombojy- avati sokápe – hu’itï
- Che jarýi…….......…….. avati morotï, ojy rire omokã
ha upéi ogueraha ojoso…….......…….. oipuru ipohyivéva ha ombogua hu’itï.
Pe…….......……..gui ojapo sopa paraguái hetereíva.

Emoñe’ëmína.
Ko ñe’e potýpe ojepuru hipérbaton.
Hipérbaton ha’e hina pe omoambuéva ñe’ë renda , ñe’ëjuajúpe ha vérsope.
Techapyrã He’i: Taimimõi avati.
Topupu sapy’a,

He’i rangue: Avati topupu sapy’a taimimói.


Térã: Topupu sapy’a avati taimimói

Hipérbaton
Ko ojepuru oñemoporã haçua ñe’ëpoty ha avei ñe’ësyry. Upevarã ojererova hen-
dágui ñe’ë,oëvarãngue. Pe gramátca-pe he’iháicha,oñemoambue hendágui.

86
Guaraní Ñe'ẽ ha Iñe'ẽporãhaipyre

Jaikuaave haçua
Iporã jaikua mba’éichapa oñemoï avati rehegua ñe’ënguéra.
1. Ñamoñe’ë.
Vori ojejapo avatígui.
Avati: péa niko ha’e kóga apytépe oñeñotýva tembi’urã. KoPara
Cereal Trabajo
saber
ha’e América-peguaite iñepyrüme. Ko’áça ojehepyme’ë opa rupive.mas en grupo
Avati apekue: Avati pire (chala).
Avati áva: Avatirague (pelo del maiz )
Avati ku’i: Huitï (harina de maíz).
Avatity: Avati kokuépe (maizal).
Avati’ygue: Mazorca sin grano.
Avati ýva: Espiga de maíz.
Avatiky: Avati hi’aju’ÿva (choclo).
Avati maimbe: Avati mbichy (maíz tostado, asado)
Avati pichinga: Avati pororo (maíz para recetas).
Avati soka: Yvyra avati josoha (palo de mortero).

Ehesa’ ÿijo ko’ã verso mba’éichapa oñemohenda ñe’ëryepýpe.Embojere ambue


hendáicha.
Jajoso taiku’i ............................................................. ………………………………..
Toiko ñembiso, ....................................................……………………………………
Ñembiso jeguapa,.................................................. ………………………………….
Toïmba hu’itï...........................................................................................................

Ehekave ñe’ëpotýpe térã ehaive ko’ápe hipérbaton


...............................................................................................................................
...............................................................................................................................

87
Educación Media para Personas Jóvenes y Adultas

Mba’e ñe’ëangápa oï ko verso-pe. Ehaimi:


Avati morotï, avati pytâ, avati sape oroitevoi ne ra’’ÿi mimbi
Kurahy rapo nde rague oveve. (Teresa González Ramos)
(………………………………………………)

Emoñe’ë ha ehesa’ÿijo ko’ã slogan.


“Jaguerohorýkena tembi’u paraguái ojejapóva ñanemba’etégui”

“Aníke oiko tesarái tembi’u paraguái porãitégui.”

“Ñane rembi’ukuéra rupive ñandekuaa ambue tetãgua”

Jahaimi slogan jaguerohoryhápe tembi’u paraguái.


...............................................................................................................................

Ejeporekami revista, diario, Internet-pe, tembi’u pa-


raguáire. Jaikua-
ave haçua
Rejapóta upéi. Álbum tembi’u paraguáiguigua.
Ñambohéra slogan jehai-
Ipype ñamoïta: pyre mbykymi ojepurúva
Mba’emba’épa ñaikotevë jajapo haçua? ñe’ëngáicha omobe’úva
temiandu ikatuhaçuaicha
Mba’éichapa ojejapo tembi’u? ñañepy’amongeta peteï
Mba’éichapa oñembojehe’a? témare. Para Trab
Techapyrã: saber mas en
“Ñambotuichákena ñane
retã”

Rejapóta peteï “mural Céntrope”


- Embojáta ta’anga tuicháva ha tembi’u receta avei kuatia tuicháva rehe.
- Emoï avei ñane slogan ipype ha emosaingo ojekuaatahápe ne mbo’ehaópe.

88
Guaraní Ñe'ẽ ha Iñe'ẽporãhaipyre

Ejeporeka ne apytu’üme
Emoñe’ë jevy mokõive moñe’ërã ko mbo’epy pegua: Vori apo, ñe’ëpoty ha reseta
avei.
Aça emoñe’ëmijey ko rreséta pehëngue ápe oïva.
Ñamoï hu’itï mba’yrúpe. Ñamopa’ü mbytépe.Upépe ñamoï ñande kesu, ryguasu
rykue mokõi kuimbe .Jaipyvu, ñamosarambi hi’ári arãmirõ, jajopy, tekotevëramo ña-
moive ryguasu rykue ñamohe’õ haçua.Ñamboapu’a peteïteï ha jaity ryguasu káldo
opupúvape. Opupu sapy’a ha jahechávo ovevýi, ojypáma, ñaguenohë tatágui.

Erováta ñe’ë potýgui umi verso omombe’uva mba’éichapa oñembojehe’a vori.


...............................................................................................................................
...............................................................................................................................
...............................................................................................................................
...............................................................................................................................
...............................................................................................................................
...............................................................................................................................
...............................................................................................................................

Emoïmi mbohapy mba’e ko mbo’epýpe ohechaukáva ñande reko paraguái.


a.............................................................................................................................
...............................................................................................................................
ã.............................................................................................................................
...............................................................................................................................
ch............................................................................................................................
...............................................................................................................................

Ehai mba’épa reikuaaseve ñane rembi’u rehegua.


a.............................................................................................................................
...............................................................................................................................
ã.............................................................................................................................
...............................................................................................................................

89
Guaraní Ñe'ẽ ha Iñe'ẽporãhaipyre

Ñamyesakävo ñe’ënguéra
ojepurúva ko módulo apópe.
Área: Conjunto de disciplinas que guardan relación y conexión lógica y psicológica
determinada.
Capacidad: Talento de un individuo para desempeñarse en forma eficiente en dife-
rentes contextos sociales.
Disciplina: Asignatura que forma parte del plan de estudios. Contiene conocimien-
tos sistematizados e integrados a través de conceptos, métodos y procedimientos
propios, configurada con una lógica interna.
Eje vertebrador: Tema alrededor del cual se organizan las disciplinas que integran
un área académica.
Jehaipyre he’i pe oñeha’aröva ichugui: Ohendúva térä omoñe’ëva pe téysto
nikooikuaava’erä mba’eräpahína upe téysto ha upévagui, jehaipyréramo, oïmavoi
peteï siluéta oikuaaukáva upevapahína ñe’ëpoty, mombe’urä, memorandum,
ha mba’e. Upéicha avei, oñeñe’ënguévo, oñembohyapu hatäve térä kangyve
ñe’ënguéra, ’ýrö katu oje’e mbeguekatumi ha mba’e ojekuaauka haçua
ojeporoja’opahína, oñekuave’ëpahína, ojeporoguerohorypahína, ha mba’e.
Jehaipyre ojoapy: Téysto ñahendúva térä ñamoñe’ëva niko oipuru ñe’ë oñembo-
joapy haçua pe ipype he’íva ani haçua oñemondoho pe oñemombe’uséva. Upevarä
ojepuru ñe’ë he’isejojáva (...óga... – ...upe tapÿime....), ñe’ë he’íva hetaháicha (
...jagua .... - ... ko mymba....), ñe’ë he’i avýva (...arakue.... - ... pyharekue katu...), ha
ambueichagua ñe’ë.

Jehaipyre oñemoñepyrü pe marandu ojekuaavaguivoi ha oñemohypy’ü ohóvo:


Opavave téysto apoha ojeporeka mba’éichapa omoñepyrüta pe omombe’uséva
ikatu haçuáicha pe hapicha ohendúva chupe ’ýrö katu omoñe’ëva hembiapokue
oikümby porä. Upévare oipuru marandu moköive oikuaáva (téma) ha upéva omo-
pyenda ambue marandu téysto apohára oikuaaukaséva hapichápe (rréma). Upe
marandu oikuaámarö moköive omopyenda jeýta ambue marandu ha upéicha
okakuaa ha ojepyso ohóvo téysto.

Ñe’ë ombojoajúva ijeheguivoi: Ko’ävahína umi ñe’ë ojepurúva ambue ñe’ë


apytépe oñembojoaju haçua oje’emava’ekue pe oje’etavahína rehe ( upévare,
peichahágui, upémarö )

Ñe’ëporä: Oje’éniko péicha umi téystope ojejapova’ekue ikatu haçuáicha umi


ohendúva térä omoñe’ëva oguerohory ha ohecharamo upe tembiapo. Upevarä
ojeiporavo ha oñemohenda umi ñe’ë he’i porävétava pe téysto apoha remiandu.
Objetivo de unidad: Enunciado que resume las intenciones de aprendizaje orien-
tadas al desarrollo de capacidades que se relacionan a una unidad temática.

91
Educación Media para Personas Jóvenes y Adultas

Objetivos orientados al logro de competencias específicas: Enunciado de in-


tenciones relacionado al logro de competencias a través del desarrollo de capaci-
dades específicas y propias de una disciplina.
Objetivos orientados al logro de competencias generales: Enunciado de inten-
ciones relacionado al logro de competencias a través del desarrollo de capacidades
comunes de las disciplinas que integran el área académica.
Organizador de temas parciales: Articulados entre sí que forman parte de un todo.
Téysto: Peteï térä heta ñe’ë jaipurúva jaikuaauka haçua ñane remiandu térä ñane
remimo’ä. Umi ñe’ë ikatu ja’e ñañe’ë térä jahaikuévo.
Unidad temática: Tema que organiza capacidades afines en una disciplina.

92
Guaraní Ñe'ẽ ha Iñe'ẽporãhaipyre

Bibliografía
Alvarez, M. R. (2002) Selección e introducción de “Lo mejor del folklore paraguayo”.
Editorial El Lector. Asunción.
Ayala, Pbro. J. V. (1996) “Gramática Guaraní”. Edición del Ministerio de Cultura y
Educación de la Nación, Rca. Argentina.
Canesse de Krivoshein, N. (1987) Gramática Guaraní.
Cassany, D. (1987) Describir el escribir. Barcelona: Ediciones Paidós Ibérica.
Correa de Báez, M. (2004) Lengua Guaraní actual. Asunción: Distribuidora ARAMI.
Guaranía, F. de. (2006) “Martín Fierro rekovekue guaraníme”. Asunción: Edición del
autor.
Guaranía, F. de. (2007) “Diccionario guaraní ilustrado”. Asunción: Ediciones Coli-
hue-Mimbipa.
Guash, A. s.j. “Diccionario Básico”. (2003) Centro de Estudios Paraguayos CEPAG
2002 nueva edición por Bartomeu Meliá. Ediciones y Arte.
Guash, A. S.j.- Diego Ortiz, S.J. (1995) “Diccionario Castellano – Guaraní” 12ª. edi-
ción CEPAG. Asunción: Editora Litocolor.
Gynan, S. N. (2001) “Metodología de enseñanza de segunda lengua”. Facultad de
Lenguas Vivas. Asunción: QR Producciones Gráficas.
Krivoshein, N. & Acosta, F. (2001) “Diccionario ñe’ëryru guaraní - español español-
guaraní”. Colección Ñemity. Instituto Superior de Lenguas Universidad Nacional de
Asunción. Asunción: Ediciones y Arte.
MEC. (1997) Ministerio de Educación y Cultura Paraguay- Departamento de Cu-
rrículo- “El proyecto de educación bilingüe de la reforma educativa”- un desafío de
calidad.
MEC-BIC. (1998) Ministerio de Educación y Cultura - “Plan estratégico de la refor-
ma educativa paraguay 2020”. Asunción.
MEC/MECES. (2000) “Lengua y Literatura castellano-guaraní 9º grado”. Asunción.
MEC. PYTYVOR (1995) “Guía didáctica para el aprendizaje del guaraní como len-
gua materna”. Asunción: Editora Litocolor.
MEC/BIRF. (2007) “Guaraní Ñe’ë Moköiha Educación Media 2. Asunción: Editorial
Servilibro.
Meliá, B. (1992). La lengua guaraní del Paraguay. Historia, sociedad y literatura,
Madrid: MAPFRE.
Melià, B. (1999, 3 de julio). Política lingüística en la época colonial: Nuevos intentos
de castellanización. Correo Semanal, Diario Ultima Hora, pp. 22 – 23.

93
Educación Media para Personas Jóvenes y Adultas

Melia, B. Sj. (2006) Equipo de Educ. Intercultural Fe y Alegría. “Guaranía ñe’ë para-
guái” gramatica pedagógica. Asunción: Editora Litocolor.
Newmark, P. (1987) Manual de traducción. Madrid: Edic. Cátedra.
Pérez Grajales, H. (1995) “Comunicación Escrita”. Bogotá: Editorial Aula Abierta.
Peralta Heisecke, M. J. (2002) (Editora); Melia, Bartomeo; Bacsh, Marcela et al.
“Lengua y Literatura 9”. Asunción: Santillana Paraguay.
Richards, J. & Rodgers, T. (1997) Enfoques y métodos en la enseñanza de idiomas.
Silva, R. R. (1990) “Arandu Ka’aty aty” Ediciones Taller. Asunción: Imprenta SALE-
SIANA.
Zarratea, T. (2002) “Gramática elemental de la lengua guaraní”. Asunción: Editora
y Gráfica Marben.

94

Potrebbero piacerti anche