Sei sulla pagina 1di 4

UNIVERSIDAD TÉCNICA DE COMERCIALIZACIÓN Y DESARROLLO

NOMBRES DE PARENTESCOS EN IDIOMA GUARANI USADOS ACTUALMENTE.


(Antiguamente era abundante la nómina de parentesco)

Che ru, taita Mi padre


Taita Su padre, el padre
Taita guasu, ramôi abuelo
Jarýi, machu Abuela
Tovaja (che rovaja, hovaja) Cuñada (mi cuñada, su cuñada)
Iména ru Su suegro
Iména sy Su suegra
Temiarirô, remiarirô, hemiarirô osc. nieto

HERMANOS Y HERMANAS
Che ryvy Mi hermano dice el mayor
Che ryke’y Mi hermano dice el menor
Che kyvy Mi hermano (mayor o menor) dice la hermana
Che reindy Mi hermana (mayor o menor) dice el hermano
Che kypy’y Mi hermana dice la mayor
Che ryke Mi hermana dice la menor
Ha’e (i)tyke’ýra Es el hermano mayor dice un tercero
Ha’e (i)tyvýra Es el hermano menor dice un tercero
Ha’e (i) tykéra Es la hermana mayor dice un tercero
Ha’e (i)kypy’y Es la hermana menor dice un tercero

NOTA: Para distinguir la hermana mayor de la menor se dice;

Che reindy michîvéva Mi hermana menor, dice el varón


Che tuvichavéva Mi hermana mayor dice el varón.

Y para expresar los intermedios:

Che reindy mbytere Mi hermana del medio, dice el varón


Che kyvy mbytere mi hermano del medio, dice la niña
UNIVERSIDAD TÉCNICA DE COMERCIALIZACIÓN Y DESARROLLO

Traducimos al guaraní estas oraciones:

Mi padre trabaja en el campo


Che ru omba’apo kokuepe
Mi cuñado es de Asunción.
Che rovaya ha’e Paraguay gua
Pedro es mi abuelo.
Pedro ha’e che taita guasu
Carlos es el nieto de José.
Carlos ha’e José Temiarirô
Timoteo es el padre de mi esposo.
Timoteo tua ha’e che mena
Ramona es la abuela de Rosario.
Ramona ha’e rosario jarýi

Hacemos un diálogo en guaraní utilizando los nombres de parentescos aprendidos.

Che ru omba’apo kokuepe ha tardema ou kokuegui, ha che rovaya oguahe potaite


paraguaygui ore visita hagua ha avei ohecha hagua che jaryi hasy katuva.

Jakaru (almorcemos)
Oguahêma asaje
Pejáke mesápe jakaru
Mesa akâme toguapy
Che sy ha che ru
Ijapykávape toguapy
Oreko’yva togueru
Tembi’u miéma otimbo
Oĩ kumanda ha so’o
Mandi’o mbujape ityrararã
Ryguasu rupi’a ata
Maymave hi’upyra
UNIVERSIDAD TÉCNICA DE COMERCIALIZACIÓN Y DESARROLLO

“J u” u
porandu
Despuès de leer este texto “Jakaru”. Respondemos en guaraní a estas preguntas.
………………………………………………………………………………………………………………………
Mba’e aravópa oguah ma
Oguahêma asaje
Mávamávapa oguapýta mesa akãme
Che sy ha che ru
Mba’épa ojapóta ijapykáva
Maymave hi’upyra
Mba’épa ojapóta ijapyka’ va
Ijapykávape toguapy
Mba’éichapa oĩ tembi’u
Tembi’u miéma otimbo
Mba’emba’épa umi tembi’u oĩva mesa ári
Oĩ kumanda ha so’o, Ryguasu rupi’a ata

u u
Respondamos estas preguntas en guaraní

Mba’éichapa nde réra


Che rerea Josue
Mba’éicha piko hèra nde ru
Che ru hera Jonas
Mba’éichapa hèra nde sy
Che sy hera epifania
Mba’éichapa héra ne reindy
Che reindy hera raimunda
Mba’éichapa héra nde ryvy
Che ryvy hera Colá
Mba’éichapa héra nde jarýikuèra
Hera Mariela ha Mariano
Mba’éichapa héra ne romoinguèra
Hera Carlos, Denis Josias
UNIVERSIDAD TÉCNICA DE COMERCIALIZACIÓN Y DESARROLLO

Expreso estas afirmaciones en guaraní

Mi hijo es alto (dice la madre).


Che memby ipuku (He.i che sy)
Mi hijo es gordo (dice el padre).
Che ra’y ikyra (He’i che ru)
Mi hija es baja (dice la madre).
Che membykuña ikarape (he’i che sy)
Mi hija es delgada (dice el padre).
Che rajy ipiru (He’i che ru)
Mi hermano menor es trabajador (dice el varón).
Che kyvy omba’apo kuaa
Nuestra casa es linda.
Ore roga ipora
Sus/vuestras ropas están limpias.
Ore ao kuera ipora

Ñañomongeta ógaygua rehegua.


Conversemos de cosas de la casa
………………………………………………………………………………………………………………………
………………………………………………………………………………………………………………………
………………………………………………………………………………………………………………………
………………………………………………………………………………………………………………………
………………………………………………………………………………………………………………………
………………………………………………………………………………………………………………………
………………………………………………………………………………………………………………………
………………………………………………………………………………………………………………………

Potrebbero piacerti anche