Sei sulla pagina 1di 177

ïIrm[gIta

çréramaëagétä

Sri Ramana Gita


c WUQ ¸ûR
ïIrm[gIta
çréramaëagétä

àwmae = Xyay>
prathamo’dhyäyaù

%pasnàaxaNyinêp[m!
upäsanaprädhänyanirüpaëam

mhi;¡ rm[< nTva kaitRky


e < nrak«itm!,
mt< tSy àsÚen ¢NwenaepinbXyte. 1.1.
maharñià ramaëaà natvä kärtikeyaà naräkåtim |
mataà tasya prasannena granthenopanibadhyate || 1.1||

$zpuÇzke ramÉUimnNdxraimte,
@kaeniÇ<ziÎvse Öadze mais zItle. 1.2.
éçaputraçake rämabhüminandadharämite |
ekonatriàçaddivase dvädaçe mäsi çétale || 1.2||
%pivòe;u sve;
R u iz:ye;u inytaTmsu,
ÉgvNtm&i;< sae=hmp&CD< in[RyaÝye. 1.3.
upaviñöeñu sarveñu çiñyeñu niyatätmasu |
bhagavantamåñià so’hamapåcchaà nirëayäptaye || 1.3||
Sri Ramana Gita
c WUQ ¸ûR

CHAPTER ONE
ØRp @jVôVm

ON THE IMPORTANCE OF ‘UPÄSANA’1


DTô^] lWôRôuV ¨ìTQm

1. I bow to Maharshi Ramana, Kartikeya2 in human form


and set forth his teaching in this lucid work.
U²RÜÚlùTß ØÚL]ôm cWUQ UL¬μûV YQe¡,
@u]ôo LÚjûRj ùRs°V èXônj ùRôÏlTôm.

2 & 3. In the year 1913 of the Christian era, on the 29th of cold
December, when all the disciples were seated around with
attentive minds, I asked Bhagavan Maharshi for definite
answers (to certain questions).
CN×jW NLj§u 1913-Am Ai¥p Ï°okRRôm Bߧ
UôRjÕ BÚTjùRôuTRôm §]jRuß,
ºPo VôYÚm @Pe¡ VUok§ÚdL, ¨fNVk ùR°Vd LÚ§V
Vôu TLYôu UL¬μûVl ©uYÚUôß ®]®ú]u.
4 SRI RAMANA GITA

àwm> àî>
sTyasTyivvekne muCyte kevlen ikm!,
%tahae bNxhanay iv*te saxnaNtrm!. 1.4.
prathamaù praçnaù
satyäsatyavivekena mucyate kevalena kim |
utäho bandhahänäya vidyate sädhanäntaram || 1.4||

iÖtIy> àî>
ikml< zaôccEv R ij}asUna< ivmu´ye,
ywa guêpdez< ikmupasnmpe]te. 1.5.
dvitéyaù praçnaù
kimalaà çästracarcaiva jijïäsünäà vimuktaye |
yathä gurüpadeçaà kimupäsanamapekñate || 1.5||

t& t Iy> àî>


iSwtà}> iSwtà}maTman< ik< smwRyt e ,
!
ividTva pirpU[TR v< }anSyaeprteét. 1.6.
tåtéyaù praçnaù
sthitaprajïaù sthitaprajïamätmänaà kià samarthayet |
viditvä paripürëatvaà jïänasyoparateruta || 1.6||

ctu w R > àî>


}ainn< ken il¼en }atu< zúyiNt kaeivda>,
caturthaù praçnaù
jïäninaà kena liìgena jïätuà çakñyanti kovidäù |
CHAPTER ONE 5

First Question:
4. Is Mukti3 to be attained by mere discrimination between
the real and the unreal or are there other means for the
removal of bondage?
®]ô - 1:-
^jVô^jV ®úYLjRôúXúV ®ÓRûX FnÕUô?
Buú\p, ®ÓRûX Y¯ úYú\ Ù[Rô?

Second Question:
5. Is study of the scriptures enough by itself to liberate those
desirous of knowledge, or is spiritual practice according
to the Master’s injunctions also necessary?
®]ô - 2:-
Oô] SôÓúYôo ®ÓRûXùT\ èXôWônf£ úTô§VRô?
@pXÕ, ÏÚùUô¯lT¥ Y¯TPp (DTôNû]) úYiÓUô?

Third Question:
6. How does a sthitaprajna4 recognise himself as such? Is it
by knowing the fullness of his enlightenment or is it by
cessation of objective awareness?
®]ô - 3:-
Oô]¨û\ ÜQokúRô, @pXÕ ùNVúXôn ®]ôúXô,
¨ûXjR Oô² @jRûLV]ôLj Ruû]j ùR°Rp
áÓUô?

Fourth Question:
7. By what indication are the learned able to recognise the
jnani?
®]ô - 4:-
7. Oô²ûV FdϱVôt ©\o @±R-VÛm?
6 SRI RAMANA GITA

pÂm> àî>
}anayEv smaix> ik< kamayaPyut kLpte. 1.7.
païcamaù praçnaù
jïänäyaiva samädhiù kià kämäyäpyuta kalpate || 1.7||

;ó> àî>
kamen yaegm_ySy iSwtà}ae Éve*id,
skamae=mu:y sa)LymixgCDit va n va. 1.8.
ñañöhaù praçnaù
kämena yogamabhyasya sthitaprajïo bhavedyadi |
sakämo’muñya säphalyamadhigacchati vä na vä || 1.8||

@v< mm gué> àîanak{yR ké[ainix>,


AävITs<zyCDedI rm[ae Égvan&i;>. 1.9.
evaà mama guruù praçnänäkarëya karuëänidhiù |
abravétsaàçayacchedé ramaëo bhagavänåñiù || 1.9||

àwmàîSyae Ä rm!
maecyeTsklaNbNxanaTminóEv kevlm!,
sTyasTyivvek< tu àa÷vErR aGysaxnm!. 1.10.
prathamapraçnasyottaram
mocayetsakalänbandhänätmaniñöhaiva kevalam |
satyäsatyavivekaà tu prähurvairägyasädhanam || 1.10||
CHAPTER ONE 7

Fifth Question:
Does samÅdhi 5 lead only to jnÅna or does it also confer
the (material) fruit desired?
®]ô - 5:-
NUô§ (£jR ùYôÚûU)«]ôp Oô]úU Vu±d
úLôÚRÛe ûLáÓUô?

Sixth Question:
8. If one practising yoga for a desired end becomes a
sthitaprajna, is that desire also fulfilled or not?
®]ô - 6:-
úLô¬dûL LÚ§j RY UôtßmúTôÕ §P Oô]رu
@dúLôÚRp ûLáÓUô, áPôRô?

9. Hearing these questions of mine, Bhagavan Sri Ramana


Rishi, to dispel my doubts, and in the plenitude of His
grace, spoke thus:
BqYôß ®]ôdLû[f ùN®Ùtß, HVk¾odÏm F]Õ
ÏÚ, @Ú¦û\Yôm TLYôu WUQ UL¬μ ©uYÚUôß
@Ú°]ôo.

Answer to the First Question:


10. Abidance in the Self alone releases one from all bonds.
Discrimination between the real and the unreal leads to
non-attachment.
®ûP - 1:-
TkR Uû]jûRÙm ®Ó®lTÕ AjU ¨xûPùVôuú\.
^jVô^jV ®úYLúUô @YôYßdÏm DTôVUôm.
8 SRI RAMANA GITA

sda itóit gMÉIrae }anI kevlmaTmin,


nasTy< icNtyeiÖñ< n va SvSy tdNytam!. 1.11.
sadä tiñöhati gambhéro jïäné kevalamätmani |
näsatyaà cintayedviçvaà na vä svasya tadanyatäm || 1.11||

iÖtIyàîSyae Ä rm!
n s<isiÏivRij}asae> kevl< zaôccRya,
%pasn< ivna isiÏnEvR Syaidit in[Ry>. 1.12.
dvitéyapraçnasyottaram
na saàsiddhirvijijïäsoù kevalaà çästracarcayä |
upäsanaà vinä siddhirnaiva syäditi nirëayaù || 1.12||

A_yaskale shja<iSwit< àa÷épasnm!,


isiÏ< iSwra< yda gCDeTsEv }an< tdaeCyte. 1.13.
abhyäsakäle sahajäàsthitià prähurupäsanam |
siddhià sthiräà yadä gacchetsaiva jïänaà tadocyate || 1.13||

iv;ya~TsMpirTyJy SvSvÉaven s<iSwit>,


}anJvalak«it> àae´a shja iSwitraTmn>. 1.14.
viñayäðtsamparityajya svasvabhävena saàsthitiù |
jïänajväläkåtiù proktä sahajä sthitirätmanaù || 1.14||
CHAPTER ONE 9

11. The jnÅni is unfathomable; he abides always in the Self


alone. He does not consider the universe as unreal or as
different from himself.
Oô² FdLôÛm AjUô®úXúV ArkÕ ¨ûXj§ÚlTu;
DXûLl ùTôn ùV]d LÚRôu; Ru²Ûm úYù\]Üe
LÚRôu.

Answer to the Second Question:


12. The seeker of knowledge does not achieve his end merely
by a study of the scriptures. Without upÅsana there cannot
be attainment for him; this is definite.
®ûP - 2:-
Oô]jûR SôÓúYôàdÏ èXôn ®]ôúXúV Lô¬Vm
¨û\úY± ®PôÕ. Y¯Tô¥u± ¨ûX áPôùRuTÕ Õ¦×.

13. Experiencing the natural state, during spiritual practice,


is called upÅsana and when that state becomes firm and
permanent that itself is called jnÅna.
BVpTôm AjU¨ûX (^a_ v§§)úV NôRû]
׬ÙeLôXj§p Y¯Tô ùPußm, §P¨ûX á¥V ¨ûX«p
Oô]ùUuße á\lTÓm.

14. When discarding sense-objects, one abides in one’s own


true nature as a flame of jnÅna, this state of being is termed
sahaja sthiti.
®`VeLû[ Øtßm ¿jÕ Oô]fÑPWônj R]§Vp©p
¨ûXjRúX ^a_ôjU v§§ ùV]lTÓm.
10 SRI RAMANA GITA

t& t IyàîSyae Ä rm!


invaRsnen maEnn
e iSwraya< shjiSwtaE,
}anI }ainnmaTman< inSsNdeh> smwRyt e .
! 1.15.
tåtéyapraçnasyottaram
nirväsanena maunena sthiräyäà sahajasthitau |
jïäné jïäninamätmänaà nissandehaù samarthayet || 1.15||

ctu w R à îSyae Ä rm!


svRÉtU smTven il¼en }anmUýtam!,
caturthapraçnasyottaram
sarvabhütasamatvena liìgena jïänamühyatäm |

pÂmàîSyae Ä rm!
kamarBxSsmaixStu kam< )lit iniítm!. 1.16.
païcamapraçnasyottaram
kämärabdhassamädhistu kämaà phalati niçcitam || 1.16||

;óàîSyae Ä rm!
kamen yaegm_ySy iSwtà}ae Éve*id,
s kamae=mu:y sa)Ly< gCDÚip n h;Ryt
e .
! 1.17.
ñañöhapraçnasyottaram
kämena yogamabhyasya sthitaprajïo bhavedyadi |
sa kämo’muñya säphalyaà gacchannapi na harñayet || 1.17||
CHAPTER ONE 11

Answer to the Third Question:


15. In the firm, natural state, through that Supreme Silence
free from all vÅsanas, the jnÅni knows himself as such
without any doubt.
®ûP - 3:-
YôRû]¾o úUô]jRôp §PUôm ^a_ ¨ûX«p Oô²
@jRûLV Ruû] HVªu±j ùR°VXôm.

Answer to the Fourth Question:


From the mark of equality towards all beings, one’s
(attainment of) jnÅna is inferred.
®ûP - 4:-
@û]j§àm NUjÕY ùUuàe ϱVôp Oô]ªÚlTûR
E¡jR±VXôm.

Answer to the Fifth Question:


16. When practice of samÅdhi is begun with a desire, the
desire also will surely bear fruit.
®ûP - 5:-
úLôÚRp LÚ§j ùRôPe¡V RYm @Rû]l TVlTÕߧ.

Answer to the Sixth Question:


17. In practising yoga with a desire, if one becomes a
sthitaprajna, one is not elated though the desire is
fulfilled.
®ûP - 6:-
úLôÚRÛdLôLj RYm׬٠ùUôÚYu §P Oô] رu, R]Õ
úLôÚRp ¨û\úY\l ùTßUR]ôp U¡Zôu.
12 SRI RAMANA GITA

#it ïIrm[gItasu äüiv*aya< yaegzaôe rm[aNtevaisnae vaisóSy


g[pteépinbNxe %pasnàaxaNyinêp[< nam àwmae=Xyay>
iti çréramaëagétäsu brahmavidyäyäà yogaçästre
ramaëänteväsino väsiñöhasya gaëapaterupanibandhe
upäsanaprädhänyanirüpaëaà näma prathamo’dhyäyaù
CHAPTER ONE 13

This is the first chapter entitled ‘ON THE IMPORTANCE


OF UPÄSANA’ in Sri Ramana Gita, the Science of
Brahman and the Scripture of Yoga, composed by the
disciple of Ramana, Vasishta Ganapati.

Notes
1. UpÅsana: literally “being seated near”, meditation.
2. Kartikeya: son of Siva.
3. Mukti: Release from phenomenal existence.
4. Sthitaprajna: One of steadfast knowledge.
5. SamÅdhi: Absorption of the mind in the Self.
6. VÅsanas: Predispositions, tendencies, or propensities of
the mind in the present life due to those of former lives.
iÖtIyae = Xyay>
dvitéyo’dhyäyaù

magR Ç ykwnm!
märgatrayakathanam

$zpuÇzke ba[ÉUimnNdxraimte,
catumaRSye jgaE sar< s¼¯ý Égvan&i;>. 2.1.
éçaputraçake bäëabhüminandadharämite |
cäturmäsye jagau säraà saìgåhya bhagavänåñiù || 2.1||

ùdyk…hrmXye kevl< äümaÇ<


ýhmhimit sa]adaTmêpe[ Éait,
ùid ivz mnsa Sv< icNvta m¾ta va
pvnclnraexadaTminóae Év Tvm!. 2.2.
hådayakuharamadhye kevalaà brahmamätraà
hyahamahamiti säkñädätmarüpeëa bhäti |
hådi viça manasä svaà cinvatä majjatä vä
pavanacalanarodhädätmaniñöho bhava tvam || 2.2||

ðaek< Égvtae v±aNmh;eiR rmmuÌtm!,


ïuTyNtsar< yae ved s<zyae naSy jatuict!. 2.3.
çlokaà bhagavato vaktränmaharñerimamudgatam |
çrutyantasäraà yo veda saàçayo näsya jätucit || 2.3||
CHAPTER TWO
BWiPôm @jVôVm

THE THREE PATHS


UôodLjWV ØûWjRp

1. In the ChÅturmÅsya 1 of 1915 of the era of the Son of


God, Bhagavan Ramana Maharshi uttered in a verse the
essence of his teaching.
CN×jWNLm 1915-Am AiÓ NôÕoUôvVj§p TLYôu
UL¬μ NôWj§WhPôm TôùYôu\Ú°]ôo.

2. “In the interior of the Heart-cave Brahman alone shines


in the form of the Atman with direct immediacy as I, I.
Enter into the Heart with questing mind or by diving deep
within or through control of breath, and abide in the
Atman.”
“BRVÏûL SÓúY BWi¥Xôl TWmùTôÚú[ "Sôu, Sôu'
F] AjUôYôn úSúW ùVô°o¡\Õ. Ruû] Sô¥úVô,
Ruàs êr¡úVô, ©WôQNX]jûR ùVôÓd¡úVô
@LjÕP²RVm ×ÏkÕ AjUô®p ¿ ¨ûXj§Ú.”

3. Whoever understands this verse, the essence of VedÅnta,


uttered by Bhagavan Maharshi will never again be assailed
by doubt.
TLYôu UL¬μ«u YR]jÕ ùY°lúTôkR úYRôkR
NôWUôm Bf ùNnÙh ùTôÚÞQokRYàdÏ ÁiÓm
NkúRLúU «XRôm.
16 SRI RAMANA GITA

AÇ ðaeke Égvta pUvaRxRe SwanmIirtm!,


zarIrkSy †Zye=iSm~CDrIre paÂÉaEitke. 2.4.
atra çloke bhagavatä pürvärdhe sthänaméritam |
çärérakasya dåçye’smiðccharére päïcabhautike || 2.4||

tÇEv l][< cae´< ÖEtmIza c vairtm!,


%´< caPyprae]Tv< nanail¼inbhR[m!. 2.5.
tatraiva lakñaëaà coktaà dvaitaméçä ca väritam |
uktaà cäpyaparokñatvaà nänäliìganibarhaëam || 2.5||

%pdezae iÖtIyaxeR iz:ya_yask«te k«t>,


ÇexaiÉÚen mage[
R tÅvadEKy< smIyu;a. 2.6.
upadeço dvitéyärdhe çiñyäbhyäsakåte kåtaù |
tredhäbhinnena märgeëa tattvädaikyaà saméyuñä || 2.6||

%payae magR[aiÉOy> àwm> sMàkIitRt>,


iÖtIyae m¾naiÉOy> àa[raexSt&tIyk>. 2.7.
upäyo märgaëäbhikhyaù prathamaù samprakértitaù |
dvitéyo majjanäbhikhyaù präëarodhaståtéyakaù || 2.7||

#it ïIrm[gItasu äüiv*aya< yaegzaôe rm[aNtevaisnae vaisóSy


g[pteépinbNxe %pasnàaxaNyinêp[< nam iÖtIyae=Xyay>
iti çréramaëagétäsu brahmavidyäyäà yogaçästre
ramaëänteväsino väsiñöhasya gaëapaterupanibandhe
upäsanaprädhänyanirüpaëaà näma dvitéyo’adhyäyaù
CHAPTER TWO 17

4. In the first half of this verse, Bhagavan has pointed out the
location of the Self in this visible body of five elements.
BlTô®u ØtTϧ«p HméR Y¥Yônj úRôuß ªqÜP-p
(DsÞû\Ùm) AjUô®²PjûRl TLYôu @Ú°]ôo.

5. There itself, identification (of the Self) is affirmed,


difference from God is denied and direct experience is
affirmed, thus dismissing the various descriptive marks
(of the Self).
AeúL (AjU) XbQjûRÙm, CNàPu HdVjûRÙ
ªVm©l TtTXYôm XbQeLû[l ×\dL¦dÏm úSúW
V®Úm TôuûUûVÙm DûWjRôo.

6. In the second half, instruction is given for the practice by


the disciple of three different methods which are in
essence one.
BWiPôm Tϧ ºPoLs Y¯TÓ ùS± Tt±V DTúRNUôm;
@qY¯ êu\ônl ©¬kÕm DhLÚj§ ùXôußm.

7. The first path is termed mÅrgana, quest; the second majjana,


diving in; the third prÅna-rodha, control of breath.
(Ruû]j) úRÓRp Fuàm Y¯ ØRXôLd á\lùTt\Õ.
(Ruàs) êrÏRp BWiPôm Y¯. ©WôQôVôUm
êu\ôYRôm.

This is the second chapter entitled ‘THE THREE PATHS’


in Sri Ramana Gita, the Science of Brahman, and the
Scripture of Yoga composed by the Ramana’s disciple
Vasishta Ganapati.

Notes
1. ChÅturmÅsya: Literally ‘four months’, the rainy season
during which monks stay in one and the same place.
t& t Iyae = Xyay>
tåtéyo’dhyäyaù

mu O yktR V yinêp[m!
mukhyakartavyanirüpaëam

dEvratSy s<vadmacayRrm[Sy c,
inb×ImSt&tIye=iSmÚXyaye ivÊ;a< mud.
e 3.1.
daivarätasya saàvädamäcäryaramaëasya ca |
nibadhnémaståtéye’sminnadhyäye viduñäà mude || 3.1||

dE v rat %vac
ik< ktRVy< mnu:ySy àxanimh s<st & aE,
@k< inxaRyR Égva~StNme VyaOyatumhRit. 3.2.
daivaräta uväca
kià kartavyaà manuñyasya pradhänamiha saàsåtau |
ekaà nirdhärya bhagaväðstanme vyäkhyätumarhati || 3.2||

Égvanu v ac
SvSy Svêp< iv}ey< àxan< mhidCDta,
àitóa yÇ sve;
R a< )lanamut kmR[am!. 3.3.
bhagavänuväca
svasya svarüpaà vijïeyaà pradhänaà mahadicchatä |
pratiñöhä yatra sarveñäà phalänämuta karmaëäm || 3.3||
CHAPTER THREE
êu\ôm @jVôVm

THE PARAMOUNT TASK


ØdV LojRqV ¨ìTQm

1. In this third chapter we record, for the delight of the wise,


the conversation between DaivarÅta and Acharya Ramana.
ùRnYWôRàdÏm ANôoV WUQàdÏm ¨LrkR
NmTô`ûQûV, ®úY¡Ls Bu×\ êu\ôm
@jVôVj§t ù\ôÏlúTôm.

DaivarÅta:
2. In samsÅra1 what is the paramount task of a man? May
Bhagavan be pleased to decide and explain it to me.
ùRnYWôRu:-
BqÜXL Yôr®p U²Ru Ød¡VUônf ùNnV
úYi¥VÕ VôÕ? Ø¥Yôm @qùYôuû\l TLYôu
F]dÏ ®[d¡VÚ[p úYiÓm.

Bhagavan:
3. The aspirant has to discover his own real nature which is
the basis of all actions and their fruit.
TLYôu:-
DVoûY ®Úm×úYôu Ød¡VUônl TV]û]j§tÏg
ùNVXû]j§tÏm BÚl©PUôk R]ÕiûUûV ÙQW úYiÓm.
20 SRI RAMANA GITA

dE v rat %vac
SvSy Svêpiv}ane saxn< ik< smast>,
isXyeTken àyÆen àTyG†iòmRhIysI. 3.4.
daivaräta uväca
svasya svarüpavijïäne sädhanaà kià samäsataù |
sidhyetkena prayatnena pratyagdåñöirmahéyasé || 3.4||

Égvanu v ac
iv;ye_y> prav&Ty v&ÄI> svaR> àyÆt>,
ivmzeR kevl< itóedcle inépaixke. 3.5.
bhagavänuväca
viñayebhyaù parävåtya våttéù sarväù prayatnataù |
vimarçe kevalaà tiñöhedacale nirupädhike || 3.5||

SvSy Svêpiv}ane saxn< tTsmast>,


isXyeÄn
e v
E yÆen àTyG†iòmRhIysI. 3.6.
svasya svarüpavijïäne sädhanaà tatsamäsataù |
sidhyettenaiva yatnena pratyagdåñöirmahéyasé || 3.6||

dE v rat %vac
yaviTsiÏÉRvÚe [
¨ a< yaegSy muink…Ãr,
tavNt< inyma> kal< ik< yÆmupk…vt R .
e 3.7.
daivaräta uväca
yävatsiddhirbhavennèëäà yogasya munikuïjara |
tävantaà niyamäù kälaà kià yatnamupakurvate || 3.7||
CHAPTER THREE 21

DaivarÅta:
4. What in brief is the means to know one’s own real nature?
What is the effort that can bring about the sublime inner
vision?
ùRnYWôRu:-
R]ÕiûUûV ÙQoRtÏf ÑÚdLUôm DTôVm FÕ?
ªLÜVokRRôm @LúSôdLm FmØVt£Vôt ûLáÓm?

Bhagavan:
5. Strenuously withdrawing all thoughts from sense-objects,
one should remain fixed in steady, non-objective enquiry.
TLYôu:-
¨û]lTû]jûRÙm ®`VeL°-ÚkÕ ØÝ
ØVt£ÙPu §Úl©, @ûXÜg NôoתXô AjU
SôhPj§úXúV ¨ûXdL úYiÓm.

6. This, in brief, is the means of knowing one’s own real


nature; this effort alone brings about the sublime inner
vision.
R]ÕiûU VàTYj§tÏ @ÕúY Ñ ÚdL Y¯.
BmØVt£VôúXúV @qÜVo @LúSôdLm ©\dÏm.

DaivarÅta:
7. O Best of Sages, will niyamÅs2 continue to aid spiritual
effort, until success in yoga is achieved?
ùRnYWôRu:-
زVWúN! UôkRodÏ ¨ûX áÓUhÓm ¨VUeLs
NôRû]dÏj ÕûQ ׬Y]Yô?
22 SRI RAMANA GITA

Égvanu v ac
àyÆmupk…viR Nt inyma yuÃta< stam!,
isÏana< k«tk«Tyan< gliNt inymaSSvym!. 3.8.
bhagavänuväca
prayatnamupakurvanti niyamä yuïjatäà satäm |
siddhänäà kåtakåtyänaà galanti niyamässvayam || 3.8||

dE v rat %vac
kevlen ivmzen
R iSwre[ inépaixna,
ywa isiÏStwa mÙEjÝ R >E isiÏÉRvÚ
e va. 3.9.
daivaräta uväca
kevalena vimarçena sthireëa nirupädhinä |
yathä siddhistathä mantrairjaptaiù siddhirbhavenna vä || 3.9||

Égvanu v ac
AcÂlen mnsa mÙEjÝ R iE nRrNtrm!,
isiÏ> SyaCÀÏxanana< jÝen à[ven va. 3.10.
bhagavänuväca
acaïcalena manasä mantrairjaptairnirantaram |
siddhiù syäcchraddhadhänänäà japtena praëavena vä || 3.10||

v&iÄjRpn
e mÙa[a< zuÏSy à[vSy va,
iv;ye_y> prav&Äa SvSvêpaiTmka Évet.
! 3.11.
våttirjapena manträëäà çuddhasya praëavasya vä |
viñayebhyaù parävåttä svasvarüpätmikä bhavet || 3.11||
CHAPTER THREE 23

Bhagavan:
8. NiyamÅs do help the earnest efforts of aspirants. These
niyamÅs drop away of their own accord from those who
have attained success and have nothing more to do.
TLYôu:-
NôRû] ׬Ùm SpúXôodÏ ¨VUeLs @mØVt£dÏj
ÕûQVôm. ¨ûXÙtßd LPûU LPkRôodÏ ¨VUeLs
RôúU SÝÜm.

DaivarÅta:
9. Does repetition of mantras bring about the same result as
the steady practice of pure, non-objective enquiry?
ùRnYWôRu:-
¨ûXVô], DTô§Vt\, çV AuU ®NôWjRôt ¡ûPdÏm
TXû] UkjWeLû[ _©lTRôp ùT\dáÓUô?

Bhagavan:
10. Success attends the earnest seekers who, incessantly and
with steady mind, repeat mantras or pranava.3
TLYôu:-
@ûX®Xô U]jRôp BûPV\ôÕ UkjWeLû[úVô,
©WQYjûRúVô _©dÏm £WjûRVô[odÏj Ru²ûX
ûLáÓm.

11. By repetition of mantras or of pure pranava alone, one’s


mind is withdrawn from sense-objects and becomes
identical with one’s own real Being.
UkjWeLû[úVô ©WQYjûR Uôj§WúUô _©lTRôp
¨û]Ü ®`Ve L°²uß §Úm©j R]ÕiûU UV
Uô¡®Óm.
24 SRI RAMANA GITA

$zpuÇzke zEl ÉUimnNdxraimte,


sÝme sÝme sae=y< s<vadae=ÉvdÑ‚t>. 3.12.
éçaputraçake çaila bhüminandadharämite |
saptame saptame so’yaà saàvädo’bhavadadbhutaù || 3.12||

#it ïIrm[gItasu äüiv*aya< yaegzaôe rm[aNtevaisnae


vaisóSy g[pteépinbNxe muOyktRVyinêp[< nam t&tIyae=Xyay>
iti çréramaëagétäsu brahmavidyäyäà yogaçästre
ramaëänteväsino
väsiñöhasya gaëapaterupanibandhe mukhyakartavyanirüpaëaà
näma tåtéyo’dhyäyaù
CHAPTER THREE 25

12. This marvellous conversation took place on the seventh


day of July 1917.
CN×jWNLm 1917-Am AiÓ GZôm UôRm
GZôk§]jRuß Bq Yt×R NmTô`ûQ ¨LrkRÕ.

This is the third chapter entitled ‘THE PARAMOUNT


TASK’ in Sri Ramana Gita, the Science of Brahman, and
the Scripture of Yoga composed by Ramana’s disciple
Vasishta Ganapati.

Notes
1. SamsÅra: life in the world.
2. NiyamÅs: rules of conduct.
3. Pranava: The syllable OM as representing ever-fresh
Reality.
ctu w R = Xyay>
caturtha’dhyäyaù

}anSvêpkwnm!
jïänasvarüpakathanam

àwm> àî>
Ah< äüaSmIit v&iÄ> ik< }an< muink…Ãr,
%t äüahimit xIxIRrh< svRimTyut. 4.1.
prathamaù praçnaù
ahaà brahmäsméti våttiù kià jïänaà munikuïjara |
uta brahmähamiti dhérdhérahaà sarvamityuta || 4.1||

Awva skl< cEthœäüeit }anmuCyte,


ASmaÖ¯iÄctu:kaÖa ik< nu }an< ivl][m!. 4.2.
athavä sakalaà caitahbrahmeti jïänamucyate |
asmädvåtticatuñkädvä kià nu jïänaà vilakñaëam || 4.2||

ASyae Ä rm!
#m< mm gué> àîmNtevaisn Aadrat!,
Aak{yR rm[ae vaKymuvac ÉgvaNmuin>. 4.3.
asyottaram
imaà mama guruù praçnamanteväsina ädarät |
äkarëya ramaëo väkyamuväca bhagavänmuniù || 4.3||
CHAPTER FOUR
SôuLôm @jVôVm

THE NATURE OF JNÄNA


Oô]ùNôìTm TLoRp

First Question:
1. Oh, Best of Sages, what is jnÅna? Is it the vritti ‘I am
Brahman?’ or ‘Brahman is I’ or ‘I am all’?
®]ô - 1:-
زYúWú\! “Sôu ©WyUm” Fuàm ®Új§, Oô]Uô?
“©WyUúU Sôu” Fuàm ×j§, Oô]Uô? @pXÕ
“Sôú]Vû]jÕm” FuTÕ Oô]Uô?

2. Or, is it the vritti ‘All this is Brahman’ or is jnÅna different


from these four vrittis?
@pXÕ “BKRû]jÕm ©WyUúU” FuTÕ Oô]Uô?
Buú\p Bq®Új§Ls Sôu¡àm Oô]m úY\ô?

3. Bhagavan Ramana Muni, my Guru, graciously listened


to this inquiry of his disciple, and spoke thus:
ÏÚYôm TLYôu WUQ زYo, ºP]ôm F]Õ
úLs®ûVj RûVÙPu úLhÓ DjRWUÚ°]ôo.
28 SRI RAMANA GITA

v&Äyae Éavna @v svaR @ta n s<zy>,


SvêpaviSwit< zuÏa< }anma÷mRnIi;[>. 4.4.
våttayo bhävanä eva sarvä etä na saàçayaù |
svarüpävasthitià çuddhäà jïänamähurmanéñiëaù || 4.4||

guraevRcStdak{yR s<zyCDedkarkm!,
Ap&CD< punrevahmNy< s<zymuÌtm!. 4.5.
gurorvacastadäkarëya saàçayacchedakärakam |
apåcchaà punarevähamanyaà saàçayamudgatam || 4.5||

iÖtIy> àî>
v&iÄVyaPy< ÉveÓü
+ n va naw tpiSvnam!,
#m< me ùid sÃat< s<zy< DeÄm
u hRis. 4.6.
dvitéyaù praçnaù
våttivyäpyaà bhavedbrahma na vä nätha tapasvinäm |
imaà me hådi saïjätaà saàçayaà chettumarhasi || 4.6||

timm< àîmak{yR imÇmi'œºju;am&i;>,


AiÉi;Cy kqa]e[ maimd< vaKymävIt!. 4.7.
tamimaà praçnamäkarëya mitramaìghrijuñämåñiù |
abhiñicya kaöäkñeëa mämidaà väkyamabravét || 4.7||
CHAPTER FOUR 29

Bhagavan:
4. “All these vrittis are doubtless mere concepts of the mind.
The wise say that pure abidance in the Self alone is jnÅna.”
TLYôu:-
Bq®Új§Ls VôÜm U]d LtTû]Lú[ FuT§p HVm
VôÕªpûX. ÑjRUôm ùNôìT ¨xûPûVúV @±Oo
Oô] ùUuTo.

5. Hearing these doubt-dispelling words of the Guru, another


doubt arose and I questioned him again.
HVkRûLÙm F]ûRV]Õ YôdûLd úLhÓ, ÁiÓ
اjRúRôo NkúRLm ®]®ú]u.

Second Question:
6. Oh Lord of Sages, can Brahman be comprehended by
vritti? May you be pleased to dispel this doubt arising in
my mind.
®]ô - 2:-
@ÚkRYodLWúN! TWmùTôÚû[ Uú]ô®Új§
®Vô©dÏUô , ®Vô©dLôRô Fuß FuU]jÕt\
BqûYVjûRd Lû[Rp úYiÓm.

7. Hearing this question, the Rishi, friend of those who adore


his feet, bathed me with his glance and spoke thus:
@¥NôokRY WuT]ôm UL¬μ Bq®]ôûYd úLhÓd
LûPdLiQØÕ ùTô¯kÕ F]d¡q YôdLÚ°]ôo.
30 SRI RAMANA GITA

ASyae Ä rm!
SvaTmÉUt< yid äü }atu< v&iÄ> àvtRt,
e
SvaTmakara tda ÉUTva n p&wkœ àititóit. 4.8.
asyottaram
svätmabhütaà yadi brahma jïätuà våttiù pravartate |
svätmäkärä tadä bhütvä na påthak pratitiñöhati || 4.8||

Ay< àagu´ @vaBde sÝme Tvekiv<zke,


AÉvÚaE imt¢Nw> s<vadae raemh;R[>. 4.9.
ayaà prägukta eväbde saptame tvekaviàçake |
abhavannau mitagranthaù saàvädo romaharñaëaù || 4.9||

#it ïIrm[gItasu äüiv*aya< yaegzaôe rm[aNtevaisnae


vaisóSy g[pteépinbNxe }anSvêpkwn< nam ctuwaeR=Xyay>
iti çréramaëagétäsu brahmavidyäyäà yogaçästre
ramaëänteväsino
väsiñöhasya gaëapaterupanibandhe jïänasvarüpakathanaà
näma caturtho’dhyäyaù
CHAPTER FOUR 31

Bhagavan:
8. “If vritti proceeds to comprehend Brahman, which is one’s
own Self, it takes the form of the Self and loses its separate
existence.”
TLYôu:-
R]RôjUôYôm TWmùTôÚû[ V±Vj RûXlTÓm ®Új§
@qYôjU Y¥úY Vô¡\Õ; úY\ôªÚl× @Rt¡pûX.

9. This brief thrilling conversation took place between us


on the 21st of July, 1917.
Øtá±V (1917) AiÓ _þûX UôRm 21-m Sôs
U«o£-odÏm Bf£ß NmTô`ûQ FeLÞdÏs ¨LrkRÕ.

This is the fourth chapter entitled ‘THE NATURE OF


JNÄNA’ in Sri Ramana Gita, the Science of Brahman,
and the Scripture of Yoga composed by Ramana’s
disciple Vasishta Ganapati.
pÂmae = Xyay>
païcamo’dhyäyaù

ùdyiv*a
hådayavidyä

àagu´=
e Bde=òme mais nvme idvse iniz,
%pNyistva~TsMyguiÎZy ùdy< muin>. 5.1.
prägukte’bde’ñöame mäsi navame divase niçi |
upanyasitaväðtsamyaguddiçya hådayaà muniù || 5.1||

ingRCDiNt yt> svaR v&Äyae dehxair[am!,


ùdy< tTsmaOyat< Éavna==k«itv[Rnm!. 5.2.
nirgacchanti yataù sarvä våttayo dehadhäriëäm |
hådayaà tatsamäkhyätaà bhävanä’’kåtivarëanam || 5.2||

Ah<vi& Ä> smStana< v&ÄIna< mUlmuCyte,


ingRCDit ytae=h<xIùRdy< tTsmast>. 5.3.
ahaàvåttiù samastänäà våtténäà mülamucyate |
nirgacchati yato’handhérhådayaà tatsamäsataù || 5.3||
CHAPTER FIVE
HkRôm @jVôVm

THE SCIENCE OF THE HEART


BRV ®jûR

1. In the aforesaid Year, on the night of the ninth of August,


Ramana Muni spoke exhaustively regarding the Heart.
Øtá±VYôiÓ ALvh UôRm 9-m Sôs BWÜ Ø²Yo
BRVjûRl Tt±j ùR°Yô ÙTúR£jRôo.

2. “That from which all thoughts of embodied beings issue


forth is called the Heart. All descriptions of it are only
mental concepts.
DPÛtú\ôodÏ ¨û]Yû]jÕm FR²ußm
ùY°lTÓúUô @ÕúY BRVùU]lTÓm. @RtÏ Y¥Ü
YÏjRp LtTû]Vôm.

3. The ‘I’-thought is said to be the root of all thoughts. In


brief, that from which the ‘I’-thought springs forth is the
Heart.
Sôù]uàm ¨û]úY ¨û]Yû]j§u êXUôR-u,
@KÕ§dÏ ªPúU BRVùU]f ÑÚeLd áßYôm.
34 SRI RAMANA GITA

ùdySy yid Swan< Éve½³mnahtm!,


mUlaxar< smar_y yaegSyaep³m> k…t>. 5.4.
hådayasya yadi sthänaà bhaveccakramanähatam |
mülädhäraà samärabhya yogasyopakramaù kutaù || 5.4||

ANydev ttae r´ip{faϯdymuCyte,


Ay< ùidit v&Åya tdaTmnae êpmIirtm!. 5.5.
anyadeva tato raktapiëòäddhådayamucyate |
ayaà håditi våttyä tadätmano rüpaméritam || 5.5||

tSy di][tae xam ùTpIQe nEv vamt>,


tSmaTàvhit Jyaeit> shôar< su;ç
u ya. 5.6.
tasya dakñiëato dhäma håtpéöhe naiva vämataù |
tasmätpravahati jyotiù sahasträraà suñumnayä || 5.6||

sv¡ deh< shôaraÄda laekanuÉt


U y>,
ta> àpZyiNvÉedne s<sarI mnujae Évet.
! 5.7.
sarvaà dehaà sahasträrättadä lokänubhütayaù |
täù prapaçyanvibhedena saàsäré manujo bhavet || 5.7||
CHAPTER FIVE 35

4. If the Heart be located in anÅhata chakra1, how does the


practice of yoga begin in moolÅdhÅra2?
@]ôaRf NdWm BRVj§u BÚl©PUô«u
êXôRôWj§-ÚkÕ úVôLk ùRôPeL ùXRtÏ?

5. This Heart is different from the blood-circulating organ.


‘Hridayam’ stands for hrit ‘the centre which sucks in
everything’, and ayam ‘this’ and it thus stands for the
Self.
(çXÜP-u) WdRôNVj§àm BRVm úYß. aÚj-@Vm
(SÓ -BÕ ) Fuàg ùNôt ©¬®uT¥ AjUôúY
BRVùU]lTÓm.

6. The location of this Heart is on the right side of the chest,


not at all on the left. The light (of awareness) flows from
the Heart through sushumna3 to sahasrÅra4.
@q®RVj§u BÚl©Pm UôoTLj§u YXjúR Ù[Õ;
BPlTdLúU «pûX. @R²ußm ^avWôWj§tÏ
(£Wj§tÏ) ÑÝØû] Y¯úV I° TôÙm.

7. From there, it flows to the entire body, and then all


experiences of the world arise. Viewing them as different
from the Light, one gets caught up in samsÅra5.
^avWôWj§²uß (@qùYô°) DPp ØÝYÕm
TWÜeLôp DXLôà TYeLÞßm. @Ytû\
ùYqúY\ônd LôiúTôu ^m^ô¬Vô¡\ôu.
36 SRI RAMANA GITA

AaTmSwSy shôar< zuÏ< JyaeitmRy< Évet,


!
tÇ jIveÚ s»Lpae yid saiÚXyt> ptet. ! 5.8.
ätmasthasya sahasträraà çuddhaà jyotirmayaà bhavet |
tatra jévenna saìkalpo yadi sännidhyataù patet || 5.8||

iv}aymaniv;y< siÚk;e[
R y*ip,
n Éve*aegɼay ÉedSya¢h[e mn>. 5.9.
vijïäyamänaviñayaà sannikarñeëa yadyapi |
na bhavedyogabhaìgäya bhedasyägrahaëe manaù || 5.9||

g&Ÿtae=ip iSwrEkaxI> shja iSwitéCyte,


inivRkLp> smaixStu iv;yasiÚxaE Évet.
! 5.10.
gåhëato’pi sthiraikädhéù sahajä sthitirucyate |
nirvikalpaù samädhistu viñayäsannidhau bhavet || 5.10||

A{f< vpui; in>ze;< in>ze;< ùdye vpu>,


tSmad{fSy svRSy ùdy< êpsM¢h>. 5.11.
aëòaà vapuñi niùçeñaà niùçeñaà hådaye vapuù |
tasmädaëòasya sarvasya hådayaà rüpasamgrahaù || 5.11||

Éuvn< mnsae naNydNyÚ ùdyaNmn>,


Aze;a ùdye tSmaTkwa pirsmaPyte. 5.12.
bhuvanaà manaso nänyadanyanna hådayänmanaù |
açeñä hådaye tasmätkathä parisamäpyate || 5.12||

kITyRte ùdy< ip{fe ywa{fe Éanum{flm!,


mn> shôargt< ibMb< caNÔms< ywa. 5.13.
kértyate hådayaà piëòe yathäëòe bhänumaëòalam |
manaù sahasträragataà bimbaà cändramasaà yathä || 5.13||
CHAPTER FIVE 37

8. The sahasrÅra of one who abides in the Self is nothing but


pure Light. Any thought that appraoches it cannot survive.
AjUô®p ¨ûXjúRô]Õ ^avWôWm çV ùYô°UVUôm.
úNodûLVôp ¨û]l׬àm @Õ @eúL ©ûZdLôÕ.

9. Even when an object, owing to its nearness, is sensed by


the mind, it is no hindrance to yoga, as the mind perceives
no differences.
@±TÓùTôÚs @Ú¡-Úl©àm, úYtßûU ÙQWôdLôp,
U]m úVôLd ÏûX®t úLÕYôLôÕ.

10. The state in which awareness is firm and one-pointed, even


when objects are sensed, is called sahaja sthiti. The state
in which objects are absent is called nirvikalpa samÅdhi.
(®`VeLû[) IÚeLôÛm @±ùYôu\ôn ¨ûXj§ÚjRp
^a_ ¨ûXVôm; ®`VúU úRôu\ô ¨ûX ¨o®LpT
^Uô§ ùV]lTÓm.

11. The whole universe is in the body and the whole body is in
the Heart. Hence all the universe is contained in the Heart.
DXLû]jÕm DP-Ûm, DP Xû]jÕm BRVj§Û
Ø[RôR-u, DXLû]j§u DÚYPdLm BRVUôm.

12. The universe is nothing but the mind, and the mind is
nothing but the Heart. Thus the entire story of the universe
culminates in the Heart.
U]j§àm DXÏ úY\uß; BRVj§àm U]m úY\uß;
AR-u LûRVû]jÕm BRVjúR Øtßm Ø¥Üßm.

13. The Heart is to the body what the sun is to the world. The
mind in sahasrÅra is like the orb of the moon in the world.
@iPj§t ã¬V UiPXm úTôuß ©iPj§Ûm BRVm BXÏ
ùUuTo. ^avWôWj§Ûs[ U]m Nk§W ©mTm úTôu\Õ.
38 SRI RAMANA GITA

ywa ddait tpnStej> kErvbNxve,


#d< ivtrit JyaeitùRdy< mnse twa. 5.14.
yathä dadäti tapanastejaù kairavabandhave |
idaà vitarati jyotirhådayaà manase tathä || 5.14||

ù*siÚihtae mTyaeR mn> kevlmI]te,


AsiÚk;eR sUySR y raÇaE cNÔe ywa mh>. 5.15.
hådyasannihito martyo manaù kevalamékñate |
asannikarñe süryasya rätrau candre yathä mahaù || 5.15||

ApZy<Stejsae mUl< Svêp< sTymaTmn>,


mnsa c p&wKpZyNÉavaNæaMyit pamr>. 5.16.
apaçyaàstejaso mülaà svarüpaà satyamätmanaù |
manasä ca påthakpaçyanbhävänbhrämyati pämaraù || 5.16||

ùid siÚihtae }anI lIn< ùdytejis,


$]te mans< tejae idvaÉanaivvENdvm!. 5.17.
hådi sannihito jïäné lénaà hådayatejasi |
ékñate mänasaà tejo diväbhänävivaindavam || 5.17||

à}anSy àveÄarae vaCymw¡ mnae ivÊ>,


Aw¡ tu lúy< ùdy< ùdyaÚapr> pr>. 5.18.
prajïänasya pravettäro väcyamarthaà mano viduù |
arthaà tu lakñyaà hådayaà hådayännäparaù paraù || 5.18||
CHAPTER FIVE 39

14. As the sun gives light to the moon, even so this Heart
gives light to the mind.
ã¬Vu Nk§WàdÏ I° V°lTÕúTôp Bq®RVm
U]j§tÏ I° V°d¡\Õ.

15. A mortal absent from the Heart perceives only the mind,
just as the light of the moon is perceived at night in the
absence of the sun.
ã¬Vu ÕXeLô BW®t Nk§W²Pm I° LôiTÕúTôp,
BRVjúR ¨ûXùT\ôRYu U]jûR Uôj§We Lôi¡\ôu.

16. Not perceiving that the true source of light is one’s own
Self, and mentally perceiving objects as apart from
oneself, the ignorant one is deluded.
I°«u êXUôk R]ÕiûU Y¥ûYd LôQôÕ,
U]jRôt ùTôÚsLû[ ùYqúY\ônd LiÓ TôUWu
UVeÏ ¡\ôu.

17. The jnÅni present in the Heart sees the light of the mind
merged in the light of the Heart, like moonlight in daylight.
BRVjúR ¨ûXjR Oô²úVô TL-p ùY«-p
¨XùYô°ûVl úTôp, U]ùYô° BRV ùYô°«p
IußYûRd Lôi¡\ôu.

18. The wise know that the superficial meaning of prajnÅna


is mind and its true meaning is the Heart. The Supreme is
nothing but the Heart.
Oô]j§u TRlùTôÚs U] ùUußm ϱl×l ùTôÚs BRV
ùUußm @±Oo áßYo. @q®RVúU TWmùTôÚs.
40 SRI RAMANA GITA

†G†ZyÉedxIre;a mnis àititóit,


ùdye vtRmanana< †G†Zy<ck
E ta< ìjet.
! 5.19.
dågdåçyabhedadhéreñä manasi pratitiñöhati |
hådaye vartamänänäà dågdåçyaïcaikatäà vrajet || 5.19||

mUCDaR inÔaitsNtae; zaekavezÉyaidiÉ>,


inimÄErahta v&iÄ> SvSwan< ùdy< ìjet.! 5.20.
mürcchä nidrätisantoña çokäveçabhayädibhiù |
nimittairähatä våttiù svasthänaà hådayaà vrajet || 5.20||

tda n }ayte àaiÝùRdySy zrIir[a,


iv}ayte smaxaE tu namÉedae inimÄt>. 5.21.
tadä na jïäyate präptirhådayasya çarériëä |
vijïäyate samädhau tu nämabhedo nimittataù || 5.21||

#it ïIrm[gItasu äüiv*aya< yaegzaôe rm[aNtevaisnae


vaisóSy g[pteépinbNxe ùdyiv*a nam pÂmae=Xyay>
iti çréramaëagétäsu brahmavidyäyäà yogaçästre ramaëänteväsino
väsiñöhasya gaëapaterupanibandhe hådayavidyä näma
païcamo’dhyäyaù
CHAPTER FIVE 41

19. The notion that the seer is different from the seen is only
in the mind. For those that abide in the Heart the seer and
the seen are one.
LôiTôu Lôh£ùVuàm BqúYt\±Ü U]j§PúU
Ù[Õ. BRVjúR Åt±ÚlúTôodÏd LôiTôàe Lôh£Ùm
Iu\ô¡®Óm.

20. The thought process, arrested during swoon, sleep,


excessive joy or sorrow, fear and so on, goes back to its
source, the Heart.
UVdLm, çdLm, @§NkúRô`m, ÕdLm, AúYNm, @fNm
ØRXôe LôWQeL[ôp @¥ThP ®Új§ R]§PUôm
BRVØßm.

21. The ignorant one does not know that at such times thought
has entered the Heart, but one in samÅdhi knows it. Hence
arises the difference in names.”
@lùTôÝÕ ËYu Rôu BRVØßYûR ÙQoY§pûX;
NUô§«úXô ÜQo¡\ôu. ùTVo úYtßûU ¨ªjRm
Tt±VRôm.

This is the fifth chapter entitled ‘THE SCIENCE OF THE


HEART’ in Sri Ramana Gita, the Science of Brahman,
and the Scripture of Yoga composed by Ramana’s
disciple Vasishta Ganapati.

Notes
1 & 2. In yoga shÅstra, anÅhata chakra is the fourth and
moolÅdhÅra is the first and lowest, of the six centres in
the spinal chord.
3. Vide IX, 10 below.
4. The thousand-petalled centre.
5. Phenomenal existence.
;óae = Xyay>
ñañöho’dhyäyaù

mnae i n¢hae p ay>


manonigrahopäyaù

inêPy ùdySyEv< tÅv< tÅvivda<vr>,


mnsae in¢haepaymvdÔm[ae muin>. 6.1.
nirüpya hådayasyaivaà tattvaà tattvavidäàvaraù |
manaso nigrahopäyamavadadramaëo muniù || 6.1||

inTyv&iÄmta< n¨[a< iv;yas´cetsam!,


vasnana< blIySTvaNmnae ÊinR¢h< Évet.
! 6.2.
nityavåttimatäà nèëäà viñayäsaktacetasäm |
väsanänäà baléyastvänmano durnigrahaà bhavet || 6.2||

cpl< tiÚg&ŸIyaTàa[raexn
e manv>,
pazbÏae ywa jNtuStwa cetae n ceòte. 6.3.
capalaà tannigåhëéyätpräëarodhena mänavaù |
päçabaddho yathä jantustathä ceto na ceñöate || 6.3||
CHAPTER SIX
A\ôm @jVôVm

MIND CONTROL
Uú]ô¨dWúLôTôVm

1. Having thus explained the truth regarding the Heart, Sri


Ramana Muni, the best among the knowers of truth,
spoke of the method of controlling the mind.
DiûU V±O¬t £\kR WUQ زYo BqYôß
BRVÜiûUûV ®[d¡V ©u U]UPdÏm Y¯ûV
VÚ°]ôo.

2. “Men attached to sense-objects, ever obsessed by thought


find it difficult to control the mind because of the strength
of their vÅsanas.1
®`Vj§p U]UÝk§ JVô ¨û]Yôp DZÛm UôkRodÏ
YôRû] YuûUVôp U]UPeLp @¬Rôm.

3. One should control the fickle mind by controlling the


breath and then it, like a tethered animal, ceases to stray.
N-dÏe LÚjûRl ©WôQ YPdLjRôt LhÓL; L«t±t
LhÓiP ©Wô¦úTôp U]m úNhûPVßm.
44 SRI RAMANA GITA

àa[raexne v&ÄIna< inraex> saixtae Évet,


!
v&iÄraexne v&ÄIna< jNmSwane iSwtae Évet.! 6.4.
präëarodhena våtténäà nirodhaù sädhito bhavet |
våttirodhena våtténäà janmasthäne sthito bhavet || 6.4||

àa[raexí mnsa àa[Sy àTyve][m!,


k…MÉk< isXyit ýev< sttàTyve][at!. 6.5.
präëarodhaçca manasä präëasya pratyavekñaëam |
kumbhakaà sidhyati hyevaà satatapratyavekñaëät || 6.5||

ye;a< nEtn
e ivixna zi´> k…MÉksaxne,
hQyaegivxanen te;a< k…MÉkim:yte. 6.6.
yeñäà naitena vidhinä çaktiù kumbhakasädhane |
haöhayogavidhänena teñäà kumbhakamiñyate || 6.6||

@kda reck< k…yaRTk…yaRTpUrkmekda,


k…MÉk< tu ctuvaRr< nafIzuiÏÉRvÄ
e t>. 6.7.
ekadä recakaà kuryätkuryätpürakamekadä |
kumbhakaà tu caturväraà näòéçuddhirbhavettataù || 6.7||
CHAPTER SIX 45

4. With the control of breath, control of thoughts also is


achieved. When thoughts are controlled one stands
established at their source.
©WôQ YPdLjRôp U] ¨û]ÜL°u IÓdLe ûLáÓm.
¨û]ÜL ù[ôÓeÏeLôp @Yt±u ©\l©Pj§p
¨ûXùT\Xôm.

5. Control of breath means merely watching with the mind


the flow of breath. Through such constant watching
kumbhaka does come about.
U]jRôt ©WôQû]d LY²jRúX ©WôQ ¨úWôRUôm.
BqYô ±ûP®PôÕ LY²jRXôt ÏmTLe ûLáÓm.

6. For those unable to achieve kumbhaka this way, the


method of Hatha Yoga is prescribed.
BqY¯úV ÏmTLm ùT\ ®VXôúRôodÏ aPúVôL
Y¯lT¥ ÏmTLe á\lTÓm.

7. That is: rechaka (exhalation) should be done for one unit


of time; pooraka (inhalation) for one unit; and kumbhaka
(retention) for four units. Thus the channels of the life
force are purified.
JW[Ü úW£jÕ, JW[Ü é¬jÕ, SôXjRû] Ïm©jRXôp
Sô¥L°u çnûU ÙiPôm.
46 SRI RAMANA GITA

àa[ae nafI;u zuÏasu inéÏ> ³mzae Évet,


!
àa[Sy svRxaraex> zuÏ< k…MÉkmuCyte. 6.8.
präëo näòéñu çuddhäsu niruddhaù kramaço bhavet |
präëasya sarvadhärodhaù çuddhaà kumbhakamucyate || 6.8||

Tyag< dehaTmÉavSy reck< }ainn> pre,


pUrk< magR[< SvSy k…MÉk< shjiSwitm!. 6.9.
tyägaà dehätmabhävasya recakaà jïäninaù pare |
pürakaà märgaëaà svasya kumbhakaà sahajasthitim || 6.9||

jpen va=w mÙa[a< mnsae in¢hae Évet,


!
mansen tda mÙàa[yaerk
e ta Évet.! 6.10.
japena vä’tha manträëäà manaso nigraho bhavet |
mänasena tadä mantrapräëayorekatä bhavet || 6.10||

mÙa]ra[a< àa[en sayuJy< XyanmuCyte,


shjiSwtye Xyan< †FÉUim àkLpte. 6.11.
manträkñaräëäà präëena säyujyaà dhyänamucyate |
sahajasthitaye dhyänaà dåòhabhümi prakalpate || 6.11||
CHAPTER SIX 47

8. When they become pure, the breath gets controlled


gradually. Complete control of breath is called suddha
kumbhaka.
Sô¥Ls çnûUÙ±u ©WôQàm Øû\úV YNUôÏm.
©WôQu FKRôÛm @Pe¡ ¨t\úX ÑjR ÏmTL
ùU]lTÓm.

9. Others, that is, jnÅnis, define rechaka as giving up the


idea ‘I-am-the-body’, pooraka as the quest for the Self,
and kumbhaka as sahaja-sthiti or abidance in the Self.
úRLôuU TôYjûR ùVô¯jRúX úWNL ùUußm, Ruû]
SôÓRúX éWLùUußm, Ru²ûX ¨t\úX ÏmTL ùUußm
Oô²Ls £Xo S®pYo.

10. Also by repetition of mantras, the mind gets controlled.


Then the mantra becomes one with the mind and also
with the prÅna.2
UkjW _TjRôÛm U]UPeÏm. @lúTôÕ UkjWØm
©WôQàm U]jÕP ù]ôußm.

11. When the syllables of the mantra become one with the
prÅna, it is termed dhyÅna and when dhyÅna becomes
deep and firm it leads to sahaja sthiti.
UkjWôbWeLs ©WôQú]ôÓ ùTôÚk§d LXjRúX
§Vô]Uôm. ^a_¨ûX ùT\j §PUôn ¨ûXjÕj
§Vô²jRp úYiÓm.
48 SRI RAMANA GITA

shvasen mhta< stamaêFcetsam!,


i³yma[en va inTy< Swane lIn< mnae Évet.
! 6.12.
sahaväsena mahatäà satämärüòhacetasäm |
kriyamäëena vä nityaà sthäne lénaà mano bhavet || 6.12||

#it ïIrm[gItasu äüiv*aya< yaegzaôe rm[aNtevaisnae


vaisóSy g[pteépinbNxe mnaein¢haepayae nam ;óae=Xyay>
iti çréramaëagétäsu brahmavidyäyäà yogaçästre ramaëänteväsino
väsiñöhasya gaëapaterupanibandhe manonigrahopäyo näma
ñañöho’dhyäyaù
CHAPTER SIX 49

12. Also by constant association with great, enlightened seers


the mind gets merged in its own source.”
Ds[ ùTôÚ°p JeÏ Ø[j§]Wôm ùT¬úVô Ú\ûY
Fußm úTÔRXôÛm U]m Ru²ûXÙßm.

This is the sixth chapter entitled ‘THE MIND CONTROL’


in Sri Ramana Gita, the Science of Brahman and the
Scripture of Yoga composed by Ramana’s disciple
Vasishta Ganapati.

Notes
1. VÅsanas: inherent tendencies.
2. PrÅna: the life force which causes the movements of the
various organs of the body.
sÝmae = Xyay>
saptamo’dhyäyaù

AaTmivcaraixkairtd¼inêp[m!
ätmavicärädhikäritadaìganirüpaëam

ÉarÖajSy vE ka:[erR acayRrm[Sy c,


AXyaye kWyte ïeó> s<vad #h sÝme. 7.1.
bhäradväjasya vai kärñëeräcäryaramaëasya ca |
adhyäye kathyate çreñöhaù saàväda iha saptame || 7.1||

kai:[R é vac
êpmaTmivcarSy ik< nu ik< va àyaejnm!,
l_yadaTmivcare[ )l< ÉUyae=Nytae=iSt va. 7.2.
kärñëiruväca
rüpamätmavicärasya kià nu kià vä prayojanam |
labhyädätmavicäreëa phalaà bhüyo’nyato’sti vä || 7.2||

Égvanu v ac
svaRsamip v&ÄIna< smiòyaR smIirta,
Ah<vÄ& re mu:yaStu jNmSwan< ivm&Zytam!. 7.3.
bhagavänuväca
sarväsämapi våtténäà samañöiryä saméritä |
ahaàvåtteramuñyästu janmasthänaà vimåçyatäm || 7.3||
CHAPTER SEVEN
GZôm @jVôVm

SELF-ENQUIRY - COMPETENCE AND


CONSTITUENTS
AjU ®NôWô§Lô¬, @R]eL ¨ìTQm

1. This seventh chapter records the excellent conversation


between Karshni of Bharadvaji line and Acharya Ramana.
ANôoV WUQàdÏm TôWjYô_ Lôox¦dÏm ¨LrkR
DjRU NmYôRjûR BqúYZôm @jVôVj §Vm×Yôm.

Karshni:
2. What is the nature of Self-enquiry? What is its purpose?
Is there any greater good obtainable by other means?
Lôox¦:-
AjU ®NôW®Vp VôÕ? TVu VôÕ? AjU ®NôWjRô
ÛßY§àm £\kR TVû] SpÏm Utù\ôuß[Rô?

Bhagavan:
3. The ‘I’-thought is said to be the sum-total of all thoughts.
The source of the ‘I’-thought has to be enquired into.
TLYôu:-
¨û]Yû]jÕm FR²Pm Iuß ùUu±VmTlTÓúUô,
@k "Sôu' Fuàm ¨û]®u ©\l©PjûRj úRÓL.
52 SRI RAMANA GITA

@; AaTmivcar> SyaÚ zaôpirzIlnm!,


Ah»arae ivlIn> SyaNmUlSwangve;[e. 7.4.
eña ätmavicäraù syänna çästrapariçélanam |
ahaìkäro vilénaù syänmülasthänagaveñaëe || 7.4||

AaTmaÉasSTvh»ar> s yda sMàlIyte,


AaTma sTyae=iÉt> pU[>R kevl> piriz:yte. 7.5.
ätmäbhäsastvahaìkäraù sa yadä sampraléyate |
ätmä satyo’bhitaù pürëaù kevalaù pariçiñyate || 7.5||

svR¬z
e inv&iÄ> SyaT)lmaTmivcart>,
)lanamvix> saeymiSt netae=ixk< )lm!. 7.6.
sarvakleçanivåttiù syätphalamätmavicärataù |
phalänämavadhiù soyamasti neto’dhikaà phalam || 7.6||

AÑ‚ta> isÏy> saXya %payaNtrtí ya>,


ta> àaÝae=ip ÉvTyNte ivcare[v
E inv&t
R >. 7.7.
adbhutäù siddhayaù sädhyä upäyäntarataçca yäù |
täù präpto’pi bhavatyante vicäreëaiva nirvåtaù || 7.7||

kai:[R é vac
@tSyaTmivcarSy àa÷> kmixkair[m!,
AixkarSy sMpiÄ> ik< }atu< zKyte Svym!. 7.8.
kärñëiruväca
etasyätmavicärasya prähuù kamadhikäriëam |
adhikärasya sampattiù kià jïätuà çakyate svayam || 7.8||
CHAPTER SEVEN 53

4. This is Self-enquiry, and not the study of scriptures. When


the source is searched for, the ego gets merged in it.
BÕúY AjU ®NôWm; èXôWônf£ AjU ®NôWUôLôÕ.
@LkûR Ù§dÏ ªPjûR Sô¥]ôp @Õ Uû\kúR úTôm.

5. When the ego, which is mere reflection of the Self, totally


disappears, what remains is the true Self alone in all its
plenitude and perfection.
AjUl úTô-Vôm @LkûR ùVô¯ÙeLôp FeÏm
¨û\kR T¬ÑjR ÜiûUVô] AjUôúY Fg£ ¨tÏm.

6. The result of Self-enquiry is freedom from all suffering.


This is the highest of all fruits. There is nothing higher
than this.
ÕuTm VôÜk ùRôûXRúX AjU ®NôWj§u TV]ôm.
TV]û]j§u FpûX «Õ; BR²àg £\kRÕ
FÕܪpûX.

7. Marvellous occult powers may be had through other


means. But in the end Freedom can come only through
Self-enquiry.
UtßØ[ Y¯L[ôp @t×R £j§Lû[l ùT\Xô ùU²àm,
@Ytû\ Ùt\Yàm Ø¥®p (AjU) ®NôWj RôúXúV
®ÓRûX ùTßYôu.

Karshni:
8. Who is considered fit for this enquiry? Can one by oneself
know one’s own fitness?
Lôox¦:-
BqYôjU ®NôWj§tÏ FYû] @§Lô¬ ùV]Xôm?
@§LôWj§ ]ûPûYj Rôú] V±Rp áÓUô?
54 SRI RAMANA GITA

Égvanu v ac
%pasnaidiÉ> zuÏ< àaGjNmsukt « n
e va,
†òdae;< mnae ySy zrIre iv;ye;u c. 7.9.
bhagavänuväca
upäsanädibhiù çuddhaà prägjanmasukåtena vä |
dåñöadoñaà mano yasya çarére viñayeñu ca || 7.9||
mnsa crtae ySy iv;ye:véicÉ&z R m!,
dehe cainTyta buiÏSt< àa÷rixkair[m!. 7.10.
manasä carato yasya viñayeñvarucirbhåçam |
dehe cänityatä buddhistaà prähuradhikäriëam || 7.10||

dehe nñrtabuÏv
e rRE aGyaiÖ;ye;u c,
@ta_yamev il¼a_ya< }eya SvSyaixkairta. 7.11.
dehe naçvaratäbuddhervairägyädviñayeñu ca |
etäbhyämeva liìgäbhyäà jïeyä svasyädhikäritä || 7.11||

kai:[R é vac
õan< sNXyajpae haem> SvaXyayae devpUjnm!,
s<»ItRn< tIwRyaÇa y}ae dan< ìtain c. 7.12.
kärñëiruväca
snänaà sandhyäjapo homaù svädhyäyo devapüjanam |
saììkértanaà térthayäträ yajïo dänaà vratäni ca || 7.12||
ivcare saixkarSy vEraGya½ ivvekt>,
ik< va àyaejnay Syuét kalivxUtye. 7.13.
vicäre sädhikärasya vairägyäcca vivekataù |
kià vä prayojanäya syuruta kälavidhütaye || 7.13||
CHAPTER SEVEN 55

Bhagavan:
9 & 10. He whose mind has been purified through upÅsana
and other means or by merit acquired in past lives, who
perceives the imperfections of the body and sense-objects,
and feels utter distate whenever his mind has to function
among sense-objects and who realises that the body is
impermanent, he is said to be a fit person for Self-enquiry.
TLYôu:-
DTôNû] ØR-VYt\ôúXô, Øt©\® Sp®û]
®û[YôúXô, DP-Ûm úTôLeL°Ûm Ïû\ÙQo
U]jR]ôn, U]YôrÜtß, ®`VeL°t ÑûY NtßUtß,
DPp ¨ûXVôùRu ßQokRY ù]Yú]ô, @Yú] V§Lô¬.

11. By these two signs, that is by a sense of the transitoriness


of the body and by non-attachment to sense-objects, one’s
own fitness for Self-enquiry can be known.
DPp ¨ûXVôR ùRuàm DQo®]ôÛm, úTôLeL°p
@Yô ®uûUVôÛm — Bq®Ú ϱL[ôp R]dL§LôW
ØiùP]j ùR°VXôm.

Karshni:
12 & 13. When one is fit for Self-enquiry, by his non-attachment
for sense-objects and by discrimination, are ceremonial
baths, sandhyÅ,1 repetition of mantras, oblations poured
into the fire, chanting of Vedas, worship of Gods, bhajan,
pilgrimage, sacrifice, giving in charity, and observance
of special spiritual practices, of any use or are they a
mere waste of time?
Lôox¦:-
vSôSm, ^kjVô, _Tm, úaôUm, úYR úUôRp, úRYéû_,
^e¸ojR]m, ¾ojR Vôj§ûW, VwOm, Rô]m, ®WReLù[uà
ªûY, ®úYL ûYWôdVeL[ôp ®NôWm ׬Rt ϬVYàdÏl
TV]°lT]Yô? @pXÕ LôXjûR Lû[Y]Yô?
56 SRI RAMANA GITA

Égvanu v ac
AariMÉ[a< ]Iyma[raga[amixkair[am!,
kmaR{yetain svaRi[ ÉUySyE icÄzuÏye. 7.14.
bhagavänuväca
ärambhiëäà kñéyamäëarägäëämadhikäriëäm |
karmäëyetäni sarväëi bhüyasyai cittaçuddhaye || 7.14||

yTkmR sukt« < àae´< mnaevaŠays<Évm!,


tÄu kmaRNtr< hiNt mnaevaŠays<Évm!. 7.15.
yatkarma sukåtaà proktaà manoväkkäyasambhavam |
tattu karmäntaraà hanti manoväkkäyasambhavam || 7.15||

ATyNtzuÏmnsa< pKvanamixkair[am!,
#d< laekaepkaray kmRjal< Éiv:yit. 7.16.
atyantaçuddhamanasäà pakvänämadhikäriëäm |
idaà lokopakäräya karmajälaà bhaviñyati || 7.16||

pre;amupdezay ]emay c mnIi;[>,


pKvaí kmR k…viR Nt ÉyaÚadezzaôt>. 7.17.
pareñämupadeçäya kñemäya ca manéñiëaù |
pakväçca karma kurvanti bhayännädeçaçästrataù || 7.17||

ivcaràitkªlain n pu{yain nr;RÉ,


i³yma[aNys¼en ÉedbuÏ(upmidRna. 7.18.
vicärapratiküläni na puëyäni nararñabha |
kriyamäëänyasaìgena bhedabuddhyupamardinä || 7.18||
CHAPTER SEVEN 57

Bhagavan:
14. For competent beginners with waning attachments all
these aids will make the mind increasingly pure.
TLYôu:-
AûNLs úRnkÕ YÚm AWmTô§Lô¬LÞdÏ
BlT¦Ls VôÜm úUÛm @LjçnûU SpÏm.

15. Virtuous activity of mind, speech and body destroys the


contrary activity of mind, speech and body.
U]ùUô¯ùUnL[ôp ®û[Ùm Sp®û] @Yt\ôp
®û[Ùk ¾ûUûVj RûLÙm.

16. All this (virtuous) activity of competent persons, mature


and endowed with minds of highest purity, benefits the
world.
@LjçnûU ªdL TdÏ®L[ôm @§Lô¬Ls
BdLoUj§Wû[ DXÏTLôWUôLl ׬Yo.

17. Men of mature wisdom perform action for helping (by


example) and for the welfare of others, not out of fear of
(violating) scriptural injunctions.
Nôv§W ®§«u TVeLPkR TdÏ®L[ôm @±OÚm
©\Úd L±Ü ùLôÞjRÜm, ©\o SXàdLôLÜm
®û]VôtßYo.

18. Virtuous actions, performed without a sense of difference


and without attachment do not stand, O best of men, in
the way of Self-enquiry.
DjRUú]! Tt\tßl úTR×j§ Vtßl ׬Ùm ×i¦VeLs
®NôWj§tÏj RûPVôLô.
58 SRI RAMANA GITA

n cak«tain papay pKvSyaTmivmizRn>,


SvivmzaeR mhTpu{y< pavnana< ih pavnm!. 7.19.
na cäkåtäni päpäya pakvasyätmavimarçinaù |
svavimarço mahatpuëyaà pävanänäà hi pävanam || 7.19||

†Zyte iÖivxa inóa pKvanamixkair[am!,


Tyag @kaNtyaegay praw¡ c i³yadr>. 7.20.
dåçyate dvividhä niñöhä pakvänämadhikäriëäm |
tyäga ekäntayogäya parärthaà ca kriyädaraù || 7.20||

kai:[R é vac
invaR[ayaiSt cedNyae magR AaTmivcart>,
@kae va ivivxSt< me ÉgvaNv´…mhRit. 7.21.
kärñëiruväca
nirväëäyästi cedanyo märga ätmavicärataù |
eko vä vividhastaà me bhagavänvaktumarhati || 7.21||

Égvanu v ac
@k> àaÝu< àytte pr> àaÝarm&CDit,
icray àwmae gCDNàaßaeTyaTmanmNtt>. 7.22.
bhagavänuväca
ekaù präptuà prayatate paraù präptäramåcchati |
ciräya prathamo gacchanpräpnotyätmänamantataù || 7.22||

@kSy XyantiíÄmekak«it Éiv:yit,


@kak«itTv< icÄSy Svêpe iSwtye Évet.
! 7.23.
ekasya dhyänataçcittamekäkåti bhaviñyati |
ekäkåtitvaà cittasya svarüpe sthitaye bhavet || 7.23||
CHAPTER SEVEN 59

19. The non-performance of prescribed actions by a mature


person pursuing Self-enquiry is no sin. For, Self-enquiry
is itself the most meritorious and most purifying (of actions).
@ûY ׬VôRRôt TdÏ®Vôm AjU ®Nô¬dÏl TôTØ ªpûX.
AjU ®NôWúU ײRj§t ײRUôm ùTÚm ×i¦Vm.

20. Two ways of life are seen in the mature among competent
seekers; renunciation of action for solitary communion
and action for the good of others.
@û]jûRÙm Õ\kÕ R²jÕj RYUôtßRÛm, ©\o
ùTôÚhÓ ®û] VôtßRÛUôm BÚYûL ¨ûX TdÏ
®L[ôm @§Lô¬L°ûPúV LôQlTÓm.

Karshni:
21. If besides Self-enquiry there be another way to nirvÅna,
is it one or varied? May Bhagavan be pleased to tell me.
Lôox¦:-
®ÓRûXdÏ AjU ®NôWj§àm úY\ôm Y¯úVô, Y¯Lú[ô
D[Yô«u, TLYôu @ûRùV]d LÚ[p úYiÓm.

Bhagavan:
22. One strives to attain something; the other seeks the one
who strives to attain. The former takes longer time and in
the end attains the Self.
TLYôu:-
IÚYu @ûPV ØVp¡\ôu; Ut\Yu @ûPTYu
VôùW] SôÓ¡\ôu. ØRXôUYu TXLôXg ùNuß
Ø¥®p AjUôûY VûP¡\ôu.

23. The mind of one meditating on a single object becomes


one-pointed. And one-pointedness of mind leads to
abidance in the Self.
@YàdÏj §Vô]jRôp ×j§ IÚØLl TÓ¡\Õ;
×j§úVôoûUVôt \]ÕiûU«p ¨ûXjRp áÓm.
60 SRI RAMANA GITA

AinCDyaPytae XyayiNvNdTyaTmin s<iSwitm!,


ivcarkStu iv}ay ÉvedaTmin s<iSwt>. 7.24.
anicchayäpyato dhyäyanvindatyätmani saàsthitim |
vicärakastu vijïäya bhavedätmani saàsthitaù || 7.24||

Xyaytae devta< mÙmNyÖa lúymuÄmm!,


XyeymaTmmhaJyaeit:yNttae lInta< ìjet.
! 7.25.
dhyäyato devatäà mantramanyadvä lakñyamuttamam |
dhyeyamätmamahäjyotiñyantato lénatäà vrajet || 7.25||

gitrev< Öyaerk
e a XyatuíaTmivmizRn>,
XyayÚek> àzaNt> SyadNyae iv}ay zaMyit. 7.26.
gatirevaà dvayorekä dhyätuçcätmavimarçinaù |
dhyäyannekaù praçäntaù syädanyo vijïäya çämyati || 7.26||

#it ïIrm[gItasu äüiv*aya< yaegzaôe rm[aNtevaisnae


vaisóSy g[pteépinbNxe AaTmivcaraixkairtd¼inêp[< nam
sÝmae=Xyay>
iti çréramaëagétäsu brahmavidyäyäà yogaçästre ramaëänteväsino
väsiñöhasya gaëapaterupanibandhe
ätmavicärädhikäritadaìganirüpaëaà näma saptamo’dhyäyaù
CHAPTER SEVEN 61

24. One who meditates attains, even without desiring it,


abidance in the Self. The seeker, on the other hand,
knowingly abides in the Self.
AR-u , §Vô²lTYu ®ÚmTô ®¥àm AjU
¨xûPûV VûPkúR ¾ÚYu. ®Nô¬lTYú]ô @±kÕ
Ru²t\ôu ¨ûXd¡\ôu.

25. The deity, mantra, or any other excellent object on which


one meditates merges in the end in the great effulgence
of the Self.
ú R Y û R û V ú V ô, U k j W j û R ú V ô , © ± ù R ô Ú º ¬ V
XzVjûRúVô §Vô²l TYàdÏ @Yu §Vô²dÏm
ùTôÚs, Ø¥®p AjUl úTùWô°«p Iu± ®Óm.

26. The goal is thus the same both for the one who meditates
and the one who practises Self-enquiry. One attains
stillness through meditation, the other through
knowledge.
§Vô²lTYu, Ruû] SôÓúYôu — Bq®ÚYodÏ
ªqYôß L§ùVôuú\. IÚYu §Vô]jRôp
Nôk§Ùß¡\ôu; Ut\Yu @±kRPeÏ¡\ôu.

This is the seventh chapter entitled ‘SELF-ENQUIRY;


COMPETENCE AND THE CONSTITUENTS’ in
Sri Ramana Gita, the Science of Brahman and the Scripture
of Yoga composed by Ramana’s disciple Vasishta
Ganapati.

Notes
1. SandhyÅ: morning and evening prayers.
Aòmae = Xyay>
añöamo’dhyäyaù

Aaïmivcar>
äçramavicäraù

ka:[erR v
e apr< àî< inzMy ÉgvaNmuin>,
caturaïMysMbÏmixkar< Nyêpyt!. 8.1.
kärñëereväparaà praçnaà niçamya bhagavänmuniù |
cäturäçramyasambaddhamadhikäraà nyarüpayat || 8.1||

äücarI g&hI va=ip vanàSwae=wva yit>


narI va v&;lae vaip pKvae äü ivcaryet.
! 8.2.
brahmacäré gåhé vä’pi vänaprastho’thavä yatiù
näré vä våñalo väpi pakvo brahma vicärayet || 8.2||

saepanvTpr< àaÝu< Éiv:yTyaïm³m>,


ATyNtpKvicÄSy ³mape]a n iv*te. 8.3.
sopänavatparaà präptuà bhaviñyatyäçramakramaù |
atyantapakvacittasya kramäpekñä na vidyate || 8.3||
CHAPTER EIGHT
FhPôm @jVôVm

ON THE STAGES OF LIFE


AvWU ®NôWm

1. In reply to another question of the same Karshni,


Bhagavan explained the duties connected with the four
ashramas. 1
Lôox¦«u Utú\ôo ®]ôûYd úLhÓ TLYôu UL¬μ
SôuÏ AfWUj§]odÏm D¬VúRôo @§LôWjûR
®[d¡]ôo.

2. Whether one is a bachelor or a house-holder, a forest-


dweller or a sanyÅsin, or a woman or a shoodra, whoever
is ripe and fit, may enquire about Brahman.
UôQYàm, BpYôrúYôàm, Y]jÕû\úYôàm,
Õ\®Ùm, ùTi¥Úm , RôrkR YÚQj§]Úm —
TdÏYØs[ FYÚm — ©WyU ®NôWm ׬VXôm.

3. The order of the ashramas serves, like a flight of steps, to


attain the Supreme. For one of very mature mind this
order does not apply.
T¥lT¥Vônl TWUû] ÙßRtúL AfWU ùYôÝeÏ.
T¬TôLm ªdúLôodÏ AfWUd ¡WUk úRûYVuß.
64 SRI RAMANA GITA

gtye laekkayaR[a-maidzNTyaïm³mm!,
AaïmÇyxmaR[a< n }anàitkªlta. 8.4.
gataye lokakäryäëä-mädiçantyäçramakramam |
äçramatrayadharmäëäà na jïänapratikülatä || 8.4||

sÛyasae inmRl< }an< n ka;ayae n mu{fnm!,


àitbNxkba÷Ly-var[ayaïmae mt>. 8.5.
sannyäso nirmalaà jïänaà na käñäyo na muëòanam |
pratibandhakabähulya-väraëäyäçramo mataù || 8.5||

äücyaRïme ySy zi´é¾&MÉte ìtE>,


iv*ya }anv&Ï(a c s píaTàJvil:yit. 8.6.
brahmacaryäçrame yasya çaktirujjåmbhate vrataiù |
vidyayä jïänavåddhyä ca sa paçcätprajvaliñyati || 8.6||

äücye[ R zuÏne g&hITve inmRlae Évet,


!
sve;
R amupkaray g&hSwaïm %Cyte. 8.7.
brahmacaryeëa çuddhena gåhétve nirmalo bhavet |
sarveñämupakäräya gåhasthäçrama ucyate || 8.7||

svRxa vIts¼Sy g&hSwSyaip deihn>,


pr< àS)…rit JyaeitStÇ nEvaiSt s<zy>. 8.8.
sarvadhä vétasaìgasya gåhasthasyäpi dehinaù |
paraà prasphurati jyotistatra naivästi saàçayaù || 8.8||
CHAPTER EIGHT 65

4. This order has been prescribed so that the affairs of the


world may go on smoothly. The duties of the first three
ashramas are not opposed to jnÅna.
DXL Lô¬VeLs SûPùTßYRtLôL AfWU Y¬ûN
®§dLlThÓs[Õ. ØRu êuß AfWU RoUeLs
Oô]j§t ¡ûPë \ôLô.

5. SannyÅsa is pure jnÅna, and nothing to do with the ochre


robe or a shaven head. However, this ashrama is meant
to ward off various hindrances on one’s path.
çV Oô]úU Õ\Ü; Lô®jÕ¦Ùm U¯jRÛUuß.
BûPëßLs TXYtû\ ®XdÏRtLôLúY (^kVô^) AfWU
ùUuTo.

6. One whose energy is well developed through discipline,


learning and growth in knowledge in the brahmacharya
stage itself, shines forth all the more in later life.
®WReL[ôÛm ®jûRVôÛm Oô]lT«t£VôÛm
©WyUNoVôfWUj§p Nd§ûV SuÏ Y[olTYu ©u]o
ªLf ÑPÚYôu.

7. By purity in brahmacharya one attains purity in the


house-holder’s stage. The house-holder’s ashrama is for
the benefit of all.
ÑjR ©WyUNoVjRôp BpYôr®p UôNt±XLXôm.
BpX\m @û]YodÏm DRÜYRu ùTôÚhùP]d
á\lTÓm.

8. Even for the house-holder, if he be completely non-


attached, the Supreme Light shines forth without any doubt.
FqYôt\ôàm Tt±u± YôÝm BpX\júRôodÏm
TWùYô° S² ÕXeÏ ùUuT§p HVúU «pûX.
66 SRI RAMANA GITA

tpsSTvaïm> àae´St&tIy> pi{ftaeÄmE>,


AÉayaeR va sÉayaeR va t&tIyaïmÉaGÉvet.
! 8.9.
tapasastväçramaù proktaståtéyaù paëòitottamaiù |
abhäryo vä sabhäryo vä tåtéyäçramabhägbhavet || 8.9||

tpsa dGxpapSy pKvicÄSy yaeign>,


ctuwR Aaïm> kale Svymev Éiv:yit. 8.10.
tapasä dagdhapäpasya pakvacittasya yoginaù |
caturtha äçramaù käle svayameva bhaviñyati || 8.10||

@; àagu´ @vaBdeTvòme Öadze pun>,


%pdezae Égvt> sÝmaòmyaerÉUt. ! 8.11.
eña prägukta eväbdetvañöame dvädaçe punaù |
upadeço bhagavataù saptamäñöamayorabhüt || 8.11||

#it ïIrm[gItasu äüiv*aya< yaegzaôe rm[aNtevaisnae


vaisóSy g[pteépinbNxe Aaïmivcarae nam Aòmae=Xyay>
iti çréramaëagétäsu brahmavidyäyäà yogaçästre ramaëänteväsino
väsiñöhasya gaëapaterupanibandhe äçramavicäro näma
añöamo’dhyäyaù
CHAPTER EIGHT 67

9. The learned prescribe the third ashrama for tapas.2 In


this ashrama one may be with or without one’s wife.
êu\ôm AfWUm RYj§t ùLuTo DjRU @±Oo.
BpXôÞPú]ô, Bu±úVô, êu\ôUôfWUg NôWXôm.

10. To the yogi of mature mind whose sins have been burnt
away by tapas the fourth Åshrama comes of its own accord
in due time.
RYjRôt È®û] ùTôÑe¡f £jR T¬TôLm ùTt\
úVô¡dÏ SôuLô UôfWUm LôXj§t \ôú] úSÚm.

11. This teaching in the seventh and eighth chapters was given
by Bhagavan on the 12th of August of the same year
1917.
BqúYùZhÓ @jVôVeL° Ûs[ TLYô]Õ DTúRNm
Øtá±V (1917-Am) YÚPm ALvh UôRm 12-m Sôs
¨LrkRÕ.

This is the eighth chapter entitled ‘ON THE STAGES OF


LIFE’ in Sri Ramana Gita, the Science of Brahman, and
the Scripture of Yoga, composed by Ramana’s disciple,
Vasishta Ganapati.

Notes
1. Ashramas: In Hindu Society four stages are prescribed.
2. Tapas: Spiritual effort.
nvmae = Xyay>
navamo’dhyäyaù

¢iNwÉe d kwnm!
granthibhedakathanam

ctudz
R =
e òme raÇaE mhi;¡ p&òvanhm!,
¢iNwÉed< smuiÎZy ivÊ;a< yÇ s<zy>. 8.1.
caturdaçe’ñöame rätrau maharñià påñöavänaham |
granthibhedaà samuddiçya viduñäà yatra saàçayaù || 9.1||

smak{yR mm àî< rm[ae Égvan&i;>,


XyaTva idVyen Éaven ikiÂdah mhamha>. 8.2.
samäkarëya mama praçnaà ramaëo bhagavänåñiù |
dhyätvä divyena bhävena kiïcidäha mahämahäù || 9.2||

zrIrSyaTmníaip sMbNxae ¢iNwéCyte,


sMbNxenv
E zarIr< Évit }anmaTmn>. 8.3.
çarérasyätmanaçcäpi sambandho granthirucyate |
sambandhenaiva çäréraà bhavati jïänamätmanaù || 9.3||
CHAPTER NINE
IuTRôm @jVôVm

ON CUTTING THE KNOT


¡Wk§úTRúUôRp

1. On the night of the 14th of August, I put a question to


Maharshi regarding granthibheda 1 on which even the
learned have doubts.
Ltú\ôodÏm HVkRÚe ¡Wk§úTR ®`VUôn UL¬μûV
Vôu ALvÓ UôRm 14-m Sôs BWÜ ®]®ú]u.

2. The effulgent Bhagavan Sri Ramana Rishi, listened to


my question, thought for a while and in his divine way
spoke.
@ÚhùTÚg ú_ô§Vôm TLYôu WUQ UL¬μ F]Õ
®]ôûYf ùN®Ùtßj ùRn®L ®Vp×Pu Ntú\
Vôrk§ÚkÕ DûWdLXô]ôo.

3. “The nexus of the body and the Self is called the granthi.
It is only by this connection with the Self that one is aware
of the body.
DPÛdÏm AjUô®tÏ Øs[ úNodûLúV ¡Wk§
ùV]lTÓm. BR]ôúXúV AjUô®tÏ DPÛQo
ÜiPô¡u\Õ.
70 SRI RAMANA GITA

zrIr< jfmetSyadaTma cEtNyim:yte,


%Éyaerip sMbNxae iv}anenanumIyte. 8.4.
çaréraà jaòametasyädätmä caitanyamiñyate |
ubhayorapi sambandho vijïänenänuméyate || 9.4||

cEtNyCDayyaiðò< zrIr< tat ceòte,


inÔadaE ¢h[aÉava-Ëýte SwanmaTmn>. 8.5.
caitanyacchäyayäçliñöaà çaréraà täta ceñöate |
nidrädau grahaëäbhävä-dühyate sthänamätmanaù || 9.5||

sUúma[a< iv*udadIna< SwUle tÙ(aidke ywa,


twa klebre naf(a< cEtNyJyaeit;ae git>. 8.6.
sükñmäëäà vidyudädénäà sthüle tantryädike yathä |
tathä kalebare näòyäà caitanyajyotiño gatiù || 9.6||

SwlmekmupaiïTy cEtNyJyaeitéJJvlm!,
sv¡ Éasyte deh< baSkrae Éuvn< ywa. 8.7.
sthalamekamupäçritya caitanyajyotirujjvalam |
sarvaà bhäsayate dehaà bäskaro bhuvanaà yathä || 9.7||

VyaÝen tTàkazen zrIre TvnuÉt


U y>,
Swl< tdev ùdy< sUrySsMàc]te. 8.8.
vyäptena tatprakäçena çarére tvanubhütayaù |
sthalaà tadeva hådayaà sürayassampracakñate || 9.8||
CHAPTER NINE 71

4. This body is insentient. The Self is pure awareness. The


connection between the two is deduced through the
intellect.
DPp _Pm; AjUôúYô Oô]UVm; Bq®Wi¥u
úNodûL ×j§Vôp E¡dLlTÓ¡\Õ.

5. O child, enveloped by the diffused light of pure awareness,


the body functions. Owing to non-apprehension (of the
world) in sleep, (swoon) and so on, the location of the
Self has to be inferred.
Oô]ùYô°Vôp UÚYlùTtß DPp BVeÏ¡u\Õ. Õ«p
ØR-VYt±p (®`VeLû[) DQoR -uûU«]ôp,
AjUô®tÏ BPùUôu ß[ùRuß E¡dLXôm.

6. Even as the subtle forces like the electric current pass


through visible wires, the light of awareness flows
through a nÅdi in the body.
ÖhTUôm ªuù]ô° ØRXô] çXUôe Lm© ØR-
VYt±túTôX DP-p Sô¥«p Oô]ùYô° TWÜm.

7. The effulgent light of pure awareness, taking hold of a


centre, lights up the entire body as the Sun illumines the
world.
ã¬Vu DXûL ®[dÏRp úTôXf ÑPoªÏ Oô]ùYô°
BPùUôuß Tt± DPXû]jûRÙm I°o®d¡\Õ.

8. Owing to the diffusion of that light in the body, one has


experiences in the body. That centre of radiation the sages
say, is the Heart.
@qùYô° TWÜRXôúXúV, DP-p @àTYeL
ÞiPô¡u\]. @q ®PjûRúV @±Oo BRVùUuTo.
72 SRI RAMANA GITA

nafIzi´ivlasen cEtNya<zg
u itmRta,
dehSy z´ySsvaR> p&w'œnafIépaiïta>. 8.9.
näòéçaktiviläsena caitanyäàçugatirmatä |
dehasya çaktayassarväù påthaìnäòérupäçritäù || 9.9||

cEtNy< tu p&w'œnaf(a< ta< su;ç


u a< àC]te,
AaTmnafI— prameke preTvm&tnaifkam!. 8.10.
caitanyaà tu påthaìnäòyäà täà suñumnäà prackñate |
ätmanäòéà parämeke paretvamåtanäòikäm || 9.10||

sv¡ deh< àkazen VyaÝae jIvae=iÉmanvan!,


mNyte dehmaTman< ten iÉÚ< c ivòpm!. 8.11.
sarvaà dehaà prakäçena vyäpto jévo’bhimänavän |
manyate dehamätmänaà tena bhinnaà ca viñöapam || 9.11||

AiÉman< pirTyJy dehe caTmixy< suxI>,


ivcarye½d
e k
e a¢ae nafIna< mwn< Évet.
! 8.12.
abhimänaà parityajya dehe cätmadhiyaà sudhéù |
vicärayeccedekägro näòénäà mathanaà bhavet || 9.12||

nafIna< mwnenv
E maTma ta_y> p&wŠ«t>,
kevlamm&ta< nafImaiïTy àJvil:yit. 8.13.
näòénäà mathanenaivamätmä täbhyaù påthakkåtaù |
kevalämamåtäà näòémäçritya prajvaliñyati || 9.13||
CHAPTER NINE 73

9. From the play of forces in the nÅdis one infers the flow
of the light of awareness. The forces course through the
body each hugging its special nÅdi.
Sô¥L°u Nd§®XôNjRôp (@Yt±p) Oô]dL§o
TWÜRp ùR°Yôm. DP-u Nd§Ls VôÜm R²jR²
Sô¥Lû[l Tt±Ù[.

10. The particular nÅdi through which pure awareness flows


is called sushumna. It is also called Åtma nÅdi, parÅ nÅdi
and amrita nÅdi.
ûNRuVm R²úVôo Sô¥«p BXÏm. @ûRúV
ÑÝØû]ùVußm, AjUSô¥ùVußm, TûWùVußm,
@ØR Sô¥ùVußm TXo TXYô±Vm×Yo.

11. As the light pervades the entire body, one gets attached
to the body, mistakes the body for the Self and regards
the world as different from oneself.
AjUùYô° DPp ØÝÕm TWYl ùTt\ @©Uô²Vôm
ËYu DPúX Rôù]ußm, @R²àm DXLm úYù\uße
LÚÕ¡\ôu.

12. When the discerning one renounces attachment and the


identification of himself with the body and pursues one-
pointed enquiry, a churning starts in the nÅdis.
@©Uô]jûRÙm, ‘úRLm Sôu’ Fuàm ×j§ûVÙm
Øt±Ûm ¿jÕ IÚØLUôn ®Nô¬dÏm ®úY¡dÏ
Sô¥L°u LûPRp (UR]m) DiPôÏm.

13. With this churning of the nÅdis, the Self gets separated from the
other nÅdis, and clinging to the amrita nÅdi alone, shines forth.
BqYôß Sô¥L°u LûPRXôp AjUô @Yt±²ußm
©¬ThÓ @ØRSô¥ Iuû\úV Tt± I°£\dÏm.
74 SRI RAMANA GITA

AaTmnaf(a< yda Éait cEtNyJyaeitéJJvlm!,


kevlaya< tda naNydaTmnSsMàÉaste. 8.14.
ätmanäòyäà yadä bhäti caitanyajyotirujjvalam |
kevaläyäà tadä nänyadätmanassamprabhäsate || 9.14||

saiÚXyaÑasman< va n p&wKàititóit,
janait SpòmaTman< sdehimv pamr>. 8.15.
sännidhyädbhäsamänaà vä na påthakpratitiñöhati |
jänäti spañöamätmänaà sadehamiva pämaraù || 9.15||

AaTmEv Éaste ySy bihrNtí svRt>,


pamrSyev êpaid s iÉÚ¢iNwéCyte. 8.16.
ätmaiva bhäsate yasya bahirantaçca sarvataù |
pämarasyeva rüpädi sa bhinnagranthirucyate || 9.16||

nafIbNxae=iÉmaní Öy< ¢iNwédIyRt, e


nafIbNxen sUúmae=ip SwUl< sv¡ àpZyit. 8.17.
näòébandho’bhimänaçca dvayaà granthirudéryate |
näòébandhena sükñmo’pi sthülaà sarvaà prapaçyati || 9.17||

inv&Ä< svRnafI_yae ydEka< naifka< iïtm!,


iÉÚ¢iNw tda JyaeitraTmÉavay kLpte. 8.18.
nivåttaà sarvanäòébhyo yadaikäà näòikäà çritam |
bhinnagranthi tadä jyotirätmabhäväya kalpate || 9.18||
CHAPTER NINE 75

14. When the effulgent light of awareness shines in Åtma nÅdi


alone, nothing else shines except the Self.
ÑPoªÏ Oô]ùYô° AjUSô¥ ùVôu±úXúV
I°ÚeLôp AjUô®t Lu²Vm VôÕk úRôu\ôÕ.

15. Anything that appears before (such a jnÅni) has no


separate existence. He knows the Self as clearly as the
ignorant one his body.
@ÓjÕ ®[eÏYÕm úY\ô «XLôÕ. TôUWàdÏ
DPpúTôX @YàdÏ AjUô ùR°Yônj ÕXeÏm.

16. He for whom the Åtman alone shines, within, without and
everywhere, as (clearly as) objects to the ignorant, is
called one who has cut the nexus.
^m^ô¬dÏ DÚ ØR-V úRôußRp úTôuú\,
AjUôúY DsÞm ùY°Ùm FeÏm FYàdÏ
®[eÏúUô @Yu (BRVd) LhPßkúRô]ôYu.

17. The nexus is two-fold; one the bond of the nÅdis, the
other mental attachment. The perceiver, though subtle,
perceives through the bond of the nÅdis the entire gross
world.
Sô¼TkRm @©Uô] ùU]d ¡Wk§L °WiPôm. AjUô
ãzU Uô«àm Sô¼TkRjRôp çX Uû]jûRÙm
LôÔm.

18. When the light, withdrawn from all the other nÅdis, dwells
in one nÅdi alone, the bond (between awareness and the
body) is sundered and the light abides as the Self.
@¡X Sô¥L°²ußk §Úm© IúW Sô¥ûVf NôÚeLôp
AjUùYô° LhÓ®hÓj R]§Vp×ßm.
76 SRI RAMANA GITA

Ai¶tÝmyaegael< †Zyte=i¶my< ywa,


Svivcarai¶sNtÝ< twed< Svmy< Évet.
! 8.19.
agnitaptamayogolaà dåçyate’gnimayaà yathä |
svavicärägnisantaptaà tathedaà svamayaà bhavet || 9.19||

zrIraidju;a< pUvv
R asnana< ]yStda,
kt&TR vmzrIrTvaÚEv tSy Éiv:yit. 8.20.
çarérädijuñäà pürvaväsanänäà kñayastadä |
kartåtvamaçarératvännaiva tasya bhaviñyati || 9.20||

kt&RTvaÉavt> kmR-ivnazae=Sy smIirt>,


tSy vSTvNtraÉavaTs<zyanamnuÑv>. 8.21.
kartåtväbhävataù karma-vinäço’sya saméritaù |
tasya vastvantaräbhävätsaàçayänämanudbhavaù || 9.21||

Éivta n punbRÏae iviÉÚ¢iNwrekda,


sa iSwit> prma zi´Ssa zaiNt> prma mta. 8.22.
bhavitä na punarbaddho vibhinnagranthirekadä |
sä sthitiù paramä çaktissä çäntiù paramä matä || 9.22||

#it ïIrm[gItasu äüiv*aya< yaegzaôe rm[aNtevaisnae


vaisóSy g[pteépinbNxe ¢iNwÉedkwn< nam nvmae=Xyay>
iti çréramaëagétäsu brahmavidyäyäà yogaçästre ramaëänteväsino
väsiñöhasya gaëapaterupanibandhe granthibhedakathanaà
näma navamo’dhyäyaù
CHAPTER NINE 77

19. As a heated iron-ball appears as a ball of fire, this (body)


heated in the fire of Self-enquiry shines as the Self.
ùSÚl©t TÝjR BÚl× ÏiÓ ùSÚl× UVUônd LôÔRp
úTôX, AjU ®NôWj¾ LônkR ÜPp @mUVúU Vôm.

20. The old vÅsanas pertaining to the body, (mind and so


on) are destroyed. Being free from body-consciousness
one never has the sense of doership.
DPp ØRX] Tt±V TûZV YôNû]Ls @lùTôÝ
ùRô¯Ùm. DPXt ±XÏR-u LojÚjYm @Yàd¡XÕ.

21. Since such a one has no sense of doership, his karma, it


is said, is completely destroyed. As nothing but the Self
exists, no doubts arise for him.
LojRô @Y]X]ôR-u @YàdÏd LuUeLZu\ ùR]lTÓm.
@Yàd Lu²Vm VôÕªX RôR-u NkúRL ùUÕÜm D§VôÕ.

22. Once the knot is cut, one is never bound again. This is
considered the state of power supreme and peace supreme.”
IÚØû\ LhPßkúRôu ÁiÓm LhÓ\ôu. @ÕúY ÙjRU
Nd§¨ûX; @ÕúY ÙjRU Nôk§ ¨ûX.

This is the ninth chapter entitled ‘ON CUTTING THE


KNOT’ in Sri Ramana Gita, the Science of Brahman and
the Scripture of Yoga, composed by Ramana’s disciple
Vasishta Ganapati.

Notes
1. Granthibheda: Severance of the knot.
dzmae = Xyay>
daçamo’dhyäyaù

s'œ " iv*a


saìghavidyä

yitnae yaegnawSy mhi;Rrm[Sy c,


dzme=Ç inb×ISs<vad< s'œ"h;Rdm!. 10.1.
yatino yoganäthasya maharñiramaëasya ca |
daçame’tra nibadhnéssaàvädaà saìghaharñadam || 10.1||

yae g naw %vac


sai'œ"kSy c s'œ"Sy kSsMbNxae mhamun, e
s'œ"Sy ïeyse naw tmet< v´…mhRis. 10.2.
yoganätha uväca
säìghikasya ca saìghasya kassambandho mahämune |
saìghasya çreyase nätha tametaà vaktumarhasi || 10.2||

Égvanu v ac
}eyZzrIrvTs'œ"StÄdacarzailnam!,
A¼anIvaÇ iv}eyaSsai'œ"kaSsaxusÄm. 10.3.
bhagavänuväca
jïeyaççaréravatsaìghastattadäcäraçälinäm |
aìgänévätra vijïeyässäìghikässädhusattama || 10.3||
CHAPTER TEN
TjRôm @jVôVm

ON SOCIETY
NeL ®jûR

1. We record in this, the tenth chapter, the conversation


between Yati Yoganatha and Maharshi Ramana, which
will rejoice society.
úVôLSôR V§dÏm WUQ UL¬μdÏm SûPùTt\Õm,
NêLj§t ¡uTU°lTÕUôm NmTô`ûQûVl
TjRôUjVôVj§p BeúL T§lúTôm.

Yoganatha:
2. Oh Great Sage, what is the relation between society and
its members? Lord, be pleased to explain this for the
±reyas1 of society.
úVôLSôRu:-
زSôVL! NêLj§tÏm NêLj §]odÏØs[ NmTkRm
VôùRuTûRf NêLSXàdLôLf ùNôpX úYiÓm.

Bhagavan:
3. In a society consisting of followers of diverse ways of
life, Oh best of sÅdhus, society is like the body and the
members like its limbs.
TLYôu:-
NôÕ£úWxPô! TtTX ùYôÝdL ®Vp©]ûWd ùLôiP
NêLm DPpúTôu\ ùRußm, NêLj§]o @YVYeLsúTô
ùXußm @±Rp úYiÓm.
80 SRI RAMANA GITA

A¼< ywa zrIrSy kraeTyupk«it< yte,


twaepkar< s'œ"Sy k…vNR jyit sai'œ"k>. 10.4.
aìgaà yathä çarérasya karotyupakåtià yate |
tathopakäraà saìghasya kurvanjayati säìghikaù || 10.4||

s'œ"Sy va'œmn> kayEépkarae ywa Évet,!


Svy< twa==criÚTy< SvkIyanip baexyet.
! 10.5.
saìghasya väìmanaù käyairupakäro yathä bhavet |
svayaà tathä’’carannityaà svakéyänapi bodhayet || 10.5||

AanukLª yen s'œ"Sy SwapiyTva inj< k…lm!,


s'œ"SyEv ttae ÉUTyE k…yaRÑiƒ tyut< k…lm!. 10.6.
änukülyena saìghasya sthäpayitvä nijaà kulam |
saìghasyaiva tato bhütyai kuryädbhütiyutaà kulam || 10.6||

yae g naw %vac


zaiNt< keicTàz<siNt zi´< keicNmnIi;[>,
Anyae> kae gu[ae Jyaya<Ts'œ" ]emk«te ivÉae. 10.7.
yoganätha uväca
çäntià kecitpraçaàsanti çaktià kecinmanéñiëaù |
anayoù ko guëo jyäyäntsaìgha kñemakåte vibho || 10.7||
CHAPTER TEN 81

4. Oh ascetic, a member prospers by working for the good


of society like a limb serving the body.
V§úV! @YVYm DPÛd ÏRÜYÕúTôt NêLj§tÏRÜm
NêLjRôu £\lùTnÕ¡\ôu.

5. Through mind, speech and body one should always


conduct oneself so as to serve the interests of society and
should also awaken his circle to do likewise.
YôdLôÛm U]jRôÛm DPXôÛm NêLj§t ÏR®ÙßUôß
Rôù]dLôÛm IÝ¡j Ruû]f NôokRYoLû[Ùk
ùR°®jRp úYiÓm.

6. One should build up one’s own circle so as to serve the


interests of society and then make it prosper so that the
society itself may prosper.
NêLj§tÏ SXàiPômYiQm RuÏXjûR VûUjÕ,
ÁiÓm NêLúUôeÏRtLôLúY ÏXjûRf £\l×ßjÕL.

Yoganatha:
7. Among the wise some extol ±Ånti 2, others ±akti.3 Which
of these, Oh Lord, is the better means for promoting the
well-being of society?
úVôLSôRu:-
Nôk§ûVf £XÚm, Nd§ûV @±Oo úYß £XÚm
×Lr¡u\]o. Bû\Y! BYtßs NêL SXj§tÏLkR
ºoªÏ ÏQùUÕ?
82 SRI RAMANA GITA

Égvanu v ac
SvmnZzuÏye zaiNtZzi´Ss'œ"Sy v&Ïye,
z®ya s'œ"< ivxayae½ZE zaiNt< s<SwapyeÄt>. 10.8.
bhagavänuväca
svamanaççuddhaye çäntiççaktissaìghasya våddhaye |
çaktyä saìghaà vidhäyoccaiççäntià saàsthäpayettataù || 10.8||

yae g naw %vac


svRSyaip c s'œ"Sy nra[am&i;k…Ãr,
gNtVy< smudayen ik< pr< xr[Itle. 10.9.
yoganätha uväca
sarvasyäpi ca saìghasya naräëämåñikuïjara |
gantavyaà samudäyena kià paraà dharaëétale || 10.9||

Égvanu v ac
smudayen svRSy s'œ"Sy tnuxair[am!,
saEæaÇ< smÉaven gNtVy< prmuCyte. 10.10.
bhagavänuväca
samudäyena sarvasya saìghasya tanudhäriëäm |
saubhrätraà samabhävena gantavyaà paramucyate || 10.10||

saEæaÇe[ pra zaiNtrNyaeNy< dehxair[am!,


tdey< zaeÉte svaR ÉUimrek< g&h< ywa. 10.11.
saubhrätreëa parä çäntiranyonyaà dehadhäriëäm |
tadeyaà çobhate sarvä bhümirekaà gåhaà yathä || 10.11||
CHAPTER TEN 83

Bhagavan:
8. ÷Ånti is for purifying one’s own mind, ±akti for the
progress of society. Society should be raised through ±akti
and then ±Ånti established.
TLYôu:-
RuU]k çnûUÙ\ @ûU§Ùm, NêL úUôeÏRtÏj
§\ûUÙm úYiÓm. §\ûUVôt NêLjûR ÙVoj§V©u
@ûU§ûV ¨ûX¨ßYp úYiÓm.

Yoganatha:
9. Oh Great Sage, what is the supreme goal on earth to be
attained by human society as a whole?
úVôLSôRu:-
¬μÏg_Wú]! éRXj§p U²R NêL Uû]jÕm IÚeúL
VûPRtϬV DVo¨ûX VôÕ?

Bhagavan:
10. Brotherhood based on a sense of equality is the supreme
goal to be attained by human society as a whole.
TLYôu:-
NUÜQoÜt\ NúLôRWl TôuûUúV U²R NêL
Uû]jÕm IÚeúL VûPRtϬV º¬V ¨ûXVôm.

11. Through brotherhood, supreme peace will prevail among


mankind and then this entire planet will flourish like a
single household.
Ë®Ls IÚYúWô ùPôÚYo NúLôRWlTôuûU
ùVn§]ôp DjRUNôk§ ¨XÜm. @lùTôÝÕ Bl×®
ØÝÕm Jo ÅùP]úY I° §LÝm.
84 SRI RAMANA GITA

AÉUTpÂdze "ôe s<vadSsae=ymòme,


yaegnawSy yitnae mh;eí
R dyavt>. 10.12.
abhütpaïcadaçe ghastre saàvädasso’yamañöame |
yoganäthasya yatino maharñeçca dayävataù || 10.12||

#it ïIrm[gItasu äüiv*aya< yaegzaôe rm[aNtevaisnae


vaisóSy g[pteépinbNxe s'œ"iv*a nam dzmae=Xyay>
iti çréramaëagétäsu brahmavidyäyäà yogaçästre ramaëänteväsino
väsiñöhasya gaëapaterupanibandhe saìghavidyä näma
daçamo’dhyäyaù
CHAPTER TEN 85

12. This conversation between Yoganatha, the ascetic, and


the gracious Maharshi took place on the 15th of August
1917.
úVôLSôR V§dÏm RûVªÏ UaoμdÏm BfNmTô`ûQ
ALvÓ UôRm 15-m Sôs TL-p SûPùTt\Õ.

This is the tenth chapter entitled ‘ON SOCIETY’ in


Sri Ramana Gita, the Science of Brahman and the Scripture
of Yoga, composed by Ramana’s disciple, Vasishta
Ganapati.

Notes
1. ÷reyas: Progressive improvement.
2. ցnti: Peace.
3. ÷akti: Power.
@kadzae = Xyay>
ekädaço’dhyäyaù

}anisiÏ-samrSykwnm!
jïänasiddhi-sämarasyakathanam

;aefze idvse raÇaE iviv´e muinsÄmm!,


gué< äüivda< ïeó< inTymaTmin s<iSwtm!. 11.1.
ñoòaçe divase rätrau vivikte munisattamam |
guruà brahmavidäà çreñöhaà nityamätmani saàsthitam
|| 11.1||
%pgMy mhaÉag< sae=h< kEtvmanvm!,
rm[< StutvaniSm ÊlRÉ}anlBxye. 11.2.
upägamya mahäbhägaà so’haà kaitavamänavam |
ramaëaà stutavänasmi durlabhajïänalabdhaye || 11.2||

TvYyev prma inóa TvYyev ivzda mit>,


AMÉsaimv varaizivR}anana< TvmaSpdm!. 11.3.
tvayyeva paramä niñöhä tvayyeva viçadä matiù |
ambhasämiva väräçirvijïänänäà tvamäspadam || 11.3||
CHAPTER ELEVEN
T§ù]ôu\ôm @jVôVm

ON COMPATIBILITY OF JNÄNA AND


SIDDHIS
Oô]£j§ NUWNjRuûU á\p

1 & 2. On the night of the 16th, when he was alone, I approached


the Guru, the great Sage, the most eminent of the
Enlightened, who always abides in the Self, the Illustrious
Ramana, now in human form, and sang his praises so as
to be blessed with jnÅna hard to gain:
T§]ô\ôm Sô°W®t \²ûU«p زYo ØRpYàm,
©WyUOô²L°t £\kRYàm, AjUô®p ¿eLôÕ S²
¨ûXjRYàm, ùTÚkRûLÙm , UôVôU²RàUôm
c WUQ ÏÚûY, @ûPRtL¬V Oô]m ùTßRtLôL,
@Ô¡j Õ§dLXôú]u.

3. “In you alone are found supreme abidance in the Self


and the clearest intellect. You are the repository of all
knowledge even as the ocean is of all waters.
DjRU¨xûP Ùu²PúU; ùR°kRU§Ùm Du²PúU.
¿ÚdùLpXôm LPpúTôX @±ÜdùLpXôm Dû\®Pm
¿.
88 SRI RAMANA GITA

Tv< tu sÝdze v;eR baLy @v mhayz>,


lBxvanis iv}an< yaeignamip ÊlRÉm!. 11.4.
tvaà tu saptadaçe varñe bälya eva mahäyaçaù |
labdhavänasi vijïänaà yoginämapi durlabham || 11.4||

sveR †Zya #me Éava ySy DayamyaStv,


tSy te ÉgviÚóa< kae nu v[Riytu< ]m>. 11.5.
sarve dåçyä ime bhävä yasya chäyämayästava |
tasya te bhagavanniñöhäà ko nu varëayituà kñamaù || 11.5||

m¾ta< "aers<sare Vyap&tanaimtStt>,


Ê>o< mhiÄtI;U[
R a< Tvmeka prma git>. 11.6.
majjatäà ghorasaàsäre vyäpåtänämitastataù |
duùkhaà mahattitérñüëäà tvamekä paramä gatiù || 11.6||

pZyaim devdÄen }anen Tva< mu÷mu÷R >,


äü{yana< vr< äün! suäü{y< nrak«itm!. 11.7.
paçyämi devadattena jïänena tväà muhurmuhuù |
brahmaëyänäà varaà brahman subrahmaëyaà naräkåtim
|| 11.7||

n Tv< SvaimigraE naw n Tv< ]i[kpvRt,


e
n Tv< ve»qzEla¢e zae[aÔavis vStut>. 11.8.
na tvaà svämigirau nätha na tvaà kñaëikaparvate |
na tvaà veìkaöaçailägre çoëädrävasi vastutaù || 11.8||
CHAPTER ELEVEN 89

4. Oh far-famed in boyhood itself, in your seventeenth year,


you gained the experience of the Self, inaccessible even
to the yogis.
¸oj§ªdúLôn! ¿ ©sû[l ©WôVj§úX T§ú]ZôUôi¥úX
úVô¡VodÏ U¬Rôm @àTY Oô]Øt\û].

5. Who can describe, Oh Lord, your state of Being in which


all these visible objects appear as mere shadows?
LôQlTÓm BKRû]jÕm ¨Zp úTô-XÏm ¨]Õ
¨xûPûV, Bû\Y! FYú] ®Y¬dÏk §\jRôu?

6. To those drowning in this terrible samsÅra, tossed hither


and thither, and struggling to cross this great suffering,
you alone are the sovereign refuge.
ùLô¥Rôm ©\®dLPÛi êr¡, BeÏUeÏm
@ûXl×iÓ, ùTÚkÕVo LPdL ®Úm×úYôÚßm
DjRUL§ ¿ ùVôÚYú].

7. Oh Brahman, through god-given vision, I behold you


again and again as Subrahmanya, the best of Brahmanyas,
in human form.
©WyUUVú]! ©WyªxPoL°u RûXY]ôm
ÑlWyUiVú] Uô²Pm éiÓ YkRYù]],
Bû\Y]Ú°V Oô]jRôp @¥dL¥ Vôàuû]d
Lôi¡uú\u.

8. Lord, not on Swamimalai, nor on Tiruttani Hill, nor on


top of Venkatachala do you now dwell. In reality you
are in Arunachala.
§ÚúYWLjÕm R¦ûL«Ûm §ÚúYeLPjÕm ¿«pûX.
HV! ¿ @iQôUûX« Û[ÕiûU.
90 SRI RAMANA GITA

ÉUmiv*a< pura naw narday mh;Ry,


e
Éva<CDuï;U ma[ay rhSyamupidòvan!. 11.9.
bhümavidyäà purä nätha näradäya maharñaye |
bhaväïcchuçrüñamäëäya rahasyämupadiñöavän || 11.9||

snTk…mar< äüi;¡ Tvama÷ved


R veidn>,
Aagmana< tu veÄarSsuäü{y< sur;RÉm!. 11.10.
sanatkumäraà brahmarñià tvämähurvedavedinaù |
ägamänäà tu vettärassubrahmaëyaà surarñabham || 11.10||

kevl< namÉedae=y< Vyi´Éedae n iv*te,


snTk…marSSkNdí pyaRyaE tv tÅvt>. 11.11.
kevalaà nämabhedo’yaà vyaktibhedo na vidyate |
sanatkumärasskandaçca paryäyau tava tattvataù || 11.11||

pura k…mairlae nam ÉUTva äaü[sÄm>,


xm¡ vedaeidt< naw Tv< s<Swaiptvanis. 11.12.
purä kumärilo näma bhütvä brähmaëasattamaù |
dharmaà vedoditaà nätha tvaà saàsthäpitavänasi || 11.12||

jEnVE yaRki… lte xmeR ÉgvNÔivfe;u c,


ÉUTva Tv< }ansMbNxae Éi´< Swaiptvanis. 11.13.
jainairvyäkulite dharme bhagavandraviòeñu ca |
bhütvä tvaà jïänasambandho bhaktià sthäpitavänasi || 11.13||
CHAPTER ELEVEN 91

9. Oh Lord, you taught, in ancient days, the secret bhuma


vidya1 to Maharshi Narada, who served you as a disciple.
T¦®ûP׬kR SôWR UaoμdÏ ÖhTUôm
©WyU®jûRûV, SôR! ¿ Øuù]ôÚLôp DTúR£jRû].

10. Those learned in the Vedas say you are Brahmarshi


Sanatkumara. Those learned in the Ågamas acclaim you
as Subrahmanya, the chief of gods.
úYRØQokúRôo Duû]l ©WyU¬μVôm ^]jÏUôW
ù]uTo; ALU ØQokúRôo @UWô§T]ôm ÑlWyUiV
ù]uTo.

11. Only the names differ, not the person. Sanatkumara and
Skanda are in reality but synonyms for you.
BR²t ùTVo úYßTôúP Vu±l ùTôÚs
úYßTô¥pûX. DiûU«p ^]jÏUôWu vLkRu
FuTûY D]§Ú ùTVoLú[.

12. Once before, born as Kumarila, the best of Brahmins,


you re-established the dharma propounded in the Vedas.
HV! @uù\ôÚLôp ÏU¬X ù]uàm @kRQl
ùT¬úVô]ô VYR¬jÕ úYReáßm @\jûR ¿
¨ûX¨ßj§]ôn.

13. Oh Bhagavan, when Jains caused confusion in the


dharma, you came down as JnÅnasambhandha in
Dravidadesa and established the path of devotion.
TLYu! RªZLj§t NUQWôp @\eÏu±VdLôp
Oô]NmTkR]ôn ¿ VYR¬jÕl Td§ ùS±ûVl Tô-jRôn.
92 SRI RAMANA GITA

Axuna Tv< mhaÉag äü}anSy guÝye,


zaô}anen s<tÝ& iE nRéÏSyagtae xram!. 11.14.
adhunä tvaà mahäbhäga brahmajïänasya guptaye |
çästrajïänena santåptairniruddhasyägato dharäm || 11.14||

sNdeha bhvae naw iz:ya[a< vairtaSTvya,


#m< c mm sNdeh< invariytumhRis. 11.15.
sandehä bahavo nätha çiñyäëäà väritästvayä |
imaà ca mama sandehaà nivärayitumarhasi || 11.15||

}anSy caip isÏIna< ivraex> ik< prSprm!,


%tahae kaeip sMbNxae vtRte muink…Ãr. 11.16.
jïänasya cäpi siddhénäà virodhaù kià parasparam |
utäho kopi sambandho vartate munikuïjara || 11.16||

myEv< ÉgvaNp&òae rm[ae nuitpUvk


R m!,
gÉIrya †za vIúy maimd< vaKymäivt!. 11.17.
mayaivaà bhagavänpåñöo ramaëo nutipürvakam |
gabhérayä dåçä vékñya mämidaà väkyamabravit || 11.17||

shja< iSwitmaêF> SvÉaven idne idne,


tpírit ÊxR;¡ nalSy< shjiSwtaE. 11.18.
sahajäà sthitimärüòhaù svabhävena dine dine |
tapaçcarati durdharñaà nälasyaà sahajasthitau || 11.18||
CHAPTER ELEVEN 93

14. Now again you have come back to earth, Oh glorious


One, to safeguard the Knowledge of Brahman obstructed
by those who are contented with mere spiritual learning.
èÛQoúYôÓ U¡rúYôWôt \ûLRÛt\ ©WyU
Oô]jûRd LôjRÚ[l ùTÚkRûLúV! Buß ¿
VYR¬jÕ[ôn.

15. Lord, you have removed many doubts raised by disciples.


May you be pleased to clear this doubt of mine also.
RûXY! ºPoL°u NkúRLeLs TXYtû\ ¿d¡VÚ°û].
F]§q ûYVjûRÙe Lû[RÛu LP]ôm.

16. Oh Lord of munis, are jnÅna and siddhis mutually


incompatible, or is there some relation between the two?”
زSôVL! Oô]Øm £j§LÞm ØWiTÓY]Yô, @pXÕ
TWvTW NmTkR ØûPV]Yô?

17. Thus praised and questioned by me, Bhagavan Ramana


looked intently at me and said:
@¥T¦k §qYôß ®]®V ùYuû] ArkR
úSôdÏPu TôojÕ, cWUQ TLYôu BqYN]
ªVm©]ôo.

18. “One who is well-established in sahaja sthiti performs by


his very nature inviolable tapas day by day. There is no
sloth in sahaja sthiti.
^a_ ¨ûX« Ûû\TYu BVpTôLúY SôúPôßk
§\uªÏ RY Uôtß¡\ôu. @k¨ûX«t úNômTúX
«XÕ.
94 SRI RAMANA GITA

tpStdev ÊxR;¡ ya inóa shjaTmin,


ten inTyen tpsa ÉveTpak> ][e ][e. 11.19.
tapastadeva durdharñaà yä niñöhä sahajätmani |
tena nityena tapasä bhavetpäkaù kñaëe kñaëe || 11.19||

pirpaken kale Syu> isÏyStat pZyt>,


àarBx< yid taiÉ> SyaiÖharae }ainnae=ip c. 11.20.
paripäkena käle syuù siddhayastäta paçyataù |
prärabdhaà yadi täbhiù syädvihäro jïänino’pi ca || 11.20||

ywa àp¢h[e SvêpaÚetrNmun>e ,


isÏy> i³yma[aí SvêpaÚetrÄwa. 11.21.
yathä prapaïcagrahaëe svarüpännetaranmuneù |
siddhayaù kriyamäëäçca svarüpännetarattathä || 11.21||

ÉveÚ ySy àarBx< zi´pU[ae=


R Pyy< muin>,
Atr¼ #vaMÉaeixnR ikiÂdip ceòte. 11.22.
bhavenna yasya prärabdhaà çaktipürëo’pyayaà muniù |
ataraìga ivämbhodhirna kiïcidapi ceñöate || 11.22||

naNy< m&gyte mag¡ insgaRdaTmin iSwt>,


svaRsamip z´Ina< smiò> SvaTmin iSwt>. 11.23.
nänyaà mågayate märgaà nisargädätmani sthitaù |
sarväsämapi çakténäà samañöiù svätmani sthitaù || 11.23||
CHAPTER ELEVEN 95

19. Inviolable tapas is nothing but natural (effortless) abidance


in the Self. By such incessant tapas, fresh ripeness comes
from moment to moment.
BVpTôm AjUô®p ¨ûX ùTßRúX §\uªÏ RYm.
@q ®ûPV\ôj RYjRôt LQkúRôßm T¬TôL
ØiPôm.

20. By such ripeness siddhis may in course of time come to


the seer and, if prÅrabdha lies that way, even a jnÅni may
sport such powers.
LôiTYàdÏd LôXj§t T¬ TôLjRôt £j§L ÞiPôm.
×£l×iPô«u Oô²Ùm @YtßP ]ôÓYôu.

21. Just as to the Sage the world appears as nothing but the
Self, even so the play of siddhis is regarded by him as
nothing other than the Self.
DQWlTÓeLôÛm, DXLm Oô²dÏ vYìTj§àm
úY\ôLôÕ úTôuú\, £j§ ®û[VôhÓm vYìTj§tÏl
×\mTuß.

22. If prÅrabdha does not lie that way, the Sage though full
of power is ever still as the waveless ocean.
×£l©Xô Oô² At\p ¨û\kÕm @ûXVß LPpúTôX
¨ûX £±Õm @ûNVôu.

23. Abiding in his own natural state, he does not go seeking


anything else. Abidance in the Self is the sum-total of all
powers.
BVpTôLúY Ru²ûX ¨uú\ôu ©±ùRôÚ Y¯ úRWôu.
@qYôjU¨ûX At\Xû]jÕm Iu±V Rôm.
96 SRI RAMANA GITA

AàyÆen tu tp> shja iSwitéCyte,


shjaya< iSwtaE pakaCD´InamuÑvae mt>. 11.24.
aprayatnena tu tapaù sahajä sthitirucyate |
sahajäyäà sthitau päkäcchakténämudbhavo mataù || 11.24||

prIv&tae=ip b÷iÉinRTymaTmin s<iSwt>,


"aer< tpírTyev n tSyEkaNtkaimta. 11.25.
parévåto’pi bahubhirnityamätmani saàsthitaù |
ghoraà tapaçcaratyeva na tasyaikäntakämitä || 11.25||

}an< z´erpet< yae mNyte nEv ved s>,


svRz´e=iÉt> pU[Re SvSvêpe ih baexvan!. 11.26.
jïänaà çakteraepetaà yo manyate naiva veda saù |
sarvaçakte’bhitaù pürëe svasvarüpe hi bodhavän || 11.26||

#it ïIrm[gItasu äüiv*aya< yaegzaôe rm[aNtevaisnae


vaisóSy g[pteépinbNxe }anisiÏsamrSykwn< nam
@kadzae=Xyay>
iti çréramaëagétäsu brahmavidyäyäà yogaçästre ramaëänteväsino
väsiñöhasya gaëapaterupanibandhe
jïänasiddhisämarasyakathanaà näma ekädaço’dhyäyaù
CHAPTER ELEVEN 97

24. Effortless tapas is termed the sahaja state. In that state, it


is thought, powers arise through ripeness.
ØVt£«Xôj RYúU ^a_ ¨ûX . @k¨ûX«t
T¬TôLjRôp Nd§Ls (£j§Ls) DiPôm.

25. One firmly established in the Self, though surrounded by


many, performs awe-inspiring tapas. For him there is no
need of solitude.
AjUô®p Fußm ¨ûXùTtú\ôu, TXo ãZ®ÚkRôÛm
LÓkRYúU ׬Yôu. R²ûUûV VYu úYiPôu.

26. They know nothing who think that jnÅna is devoid of


power. For a jnÅni abides in his real state (of Being) which
is the plentitude of power and all round perfection.”
Oô² «XÏYÕ FeÏm ¨û\k ùRpXôm
YpXR]ÕiûU«XôR-u, Oô]m Nd§Vt\
ùRuù\iÔ TYu @\úY V±VôRYu.

This is the eleventh chapter entitled ‘ON


COMPATIBILITY OF JNÄNA AND SIDDHIS’ in
Sri Ramana Gita, the Science of Brahman and the Scripture
of Yoga, composed by Ramana’s disciple, Vasishta
Ganapati.

Notes
1. Bhuma vidya: Knowledge of the Ground, of Being.
Öadzae = Xyay>
dvädaço’dhyäyaù

zi´ivcar>
çaktivicäraù

@kaeniv<ze idvse ÉarÖajae mhamna>,


kpalI k«it;u Jyayanp&CDÔm[< guém!. 12.1.
ekonaviàçe divase bhäradväjo mahämanäù |
kapälé kåtiñu jyäyänapåcchadramaëaà gurum || 12.1||

kpaLyu v ac
iv;yI iv;yae v&iÄirtId< Égv<iôkm!,
}ainna< pamra[a< c laekyaÇasu †Zyte. 12.2.
kapälyuväca
viñayé viñayo våttiritédaà bhagavaàstrikam |
jïäninäà pämaräëäà ca lokayäträsu dåçyate || 12.2||

Aw ken ivze;[e }anI pamrtae=ixk>,


#m< me naw sNdeh< invtRiytumhRis. 12.3.
atha kena viçeñeëa jïäné pämarato’dhikaù |
imaà me nätha sandehaà nivartayitumarhasi || 12.3||
CHAPTER TWELVE
Tu²ùWiPôm @jVôVm

ON SAKTI
Nd§ ®NôWm

1. On the nineteenth day, the high-minded Bharadwaja


Kapali, great among the learned, questioned Guru Ramana.
ùT¬V U]j§]àm º¬V ×iVôjUôÜUô¡V TôWjYô_
LTô-, cWUQ ÏÚûY 19-m úR§ Vuß ©uYÚUôß
®]®]ôu.

Kapali:
2. Oh Bhagavan, in the every-day life of both the jnÅni and
the ignorant, one observes the triad, subject, object and
cognition.
LTô-:-
TLYu! @±Yôu, @±Ü, @±TÓùTôÚù[uàm Bm
êußm Oô²LÞdÏm TôUWodÏm DXLYôr®t
LôQlTÓ¡\Õ.

3. By what special attribute then is a jnÅni superior to the


ignorant, one? Oh Lord, may you be pleased to clear this
doubt of mine.
©u]o Ff£\lTôp Oô² TôUW²àm DVokRY ù]uàm
F]ûRVjûR, SôR! ¿ úTôd¡ VÚ[p úYiÓm.
100 SRI RAMANA GITA

Égvanu v ac
AiÉÚae iv;yI ySy SvêpaNmnuj;RÉ,
Vyapariv;yaE ÉatStSyaiÉÚaE Svêpt>. 12.4.
bhagavänuväca
abhinno viñayé yasya svarüpänmanujarñabha |
vyäpäraviñayau bhätastasyäbhinnau svarüpataù || 12.4||

iviÉÚae iv;yI ySy SvêpadiÉmainn>,


Vyapariv;yaE ÉatStSy iÉÚaE Svêpt>. 12.5.
vibhinno viñayé yasya svarüpädabhimäninaù |
vyäpäraviñayau bhätastasya bhinnau svarüpataù || 12.5||

Éedabase ivjanait }aNyÉed< tu taiÅvkm!,


ÉedaÉasvz< gTva pamrStu iviÉ*te. 12.6.
bhedäbäse vijänäti jïänyabhedaà tu tättvikam |
bhedäbhäsavaçaà gatvä pämarastu vibhidyate || 12.6||

kpaLyu v ac
naw yiSmiÚme ÉedabasNte iÇpuqImya>,
zi´mÖaSvêp< tÊtahae zi´vijRtm!. 12.7.
kapälyuväca
nätha yasminnime bhedäbäsante tripuöémayäù |
çaktimadväsvarüpaà tadutäho çaktivarjitam || 12.7||
CHAPTER TWELVE 101

Bhagavan:
4. For one to whom the subject is not different from the
Self, the object and the cognition also do not appear
different from the Self.
TLYôu:-
¾Wô! FYàdÏ @±Yôu ùNôìTj§àm úY\Xú]ô,
@YàdÏ @±Üm @±TÓùTôÚÞeáP ùNôìTj§àm
úY\ônj úRôu\ô.

5. For one to whom, owing to attachment, the subject is


different from the Self, the object and the cognition too
appear different from the Self.
Ttßt\Y]ôm FYàdÏ @±Yôu ùNôìTj§à
Uu²VúUô, @YàdÏ @±Üm @±TÓùTôÚÞm
ùNôìTj§àm úY\ôLúY úRôußm.

6. Even in this seeming difference, the jnÅni perceives the


essential unity. The ignorant one, caught in the seeming
difference considers himself as separate.
úTRj úRôt\j§úX ùUnVôm @úTRjûR Oô² ÙQo¡\ôu.
TôUWú]ô úTR úRôt\j§XLlThÓf £ûR¡\ôu.

Kapali:
7. Lord, that Being, in which these differences of triads
appear, is it endowed with Sakti or devoid of Sakti?
LTô-:-
SôR! Øl×¥ UVUôm BlúTReLs úRôußRt ¡PUôm
ùNôìTm Nd§Ùs[Rô, Nd§Vt\Rô?
102 SRI RAMANA GITA

Égvanu v ac
vTs yiSmiÚme Éeda basNte iÇpuqImya>,
svRz´< Svêp< tda÷vedR aNtveidn>. 12.8.
bhagavänuväca
vatsa yasminnime bhedä bäsante tripuöémayäù |
sarvaçaktaà svarüpaà tadähurvedäntavedinaù || 12.8||

kpaLyu v ac
$ñrSy tu ya zi´gIRta vedaNtveidiÉ>,
AiSt va cln< tSyamahaeiSvÚaw naiSt va. 12.9.
kapälyuväca
éçvarasya tu yä çaktirgétä vedäntavedibhiù |
asti vä calanaà tasyämähosvinnätha nästi vä || 12.9||

Égvanu v ac
z´eSsÂlnadev laekana< tat sMÉv>,
clnSyaïyae vStu n sÂlit kihRict!. 12.10.
bhagavänuväca
çaktessaïcalanädeva lokänäà täta sambhavaù |
calanasyäçrayo vastu na saïcalati karhicit || 12.10||

AclSy tu yCD´eíln< laekkar[m!,


tamevac]te mayaminvaRCya< ivpiít>. 12.11.
acalasya tu yacchakteçcalanaà lokakäraëam |
tämeväcakñate mäyämanirväcyäà vipaçcitaù|| 12.11||

cÂlTv< iv;iy[ae ywawRimv Éaste,


cln< n nrïeó SvêpSy tu vStut>. 12.12.
caïcalatvaà viñayiëo yathärthamiva bhäsate |
calanaà na naraçreñöha svarüpasya tu vastutaù || 12.12||
CHAPTER TWELVE 103

Bhagavan:
8. Child, that Being, wherein these differences of triads appear
is said to be all-powerful by those who know VedÅnta.
TLYôu:-
ùNpY! Øl×¥UVUôm Bl úTReLs úRôußRt ¡PUôm
ùNôìTm FpXôm YpX ùRuTo Uû\ Ø¥ Y±kúRôo.

Kapali:
9. That divine Sakti of which the VedÅntins speak, is it
dynamic or static?
LTô-:-
SôR! CN]Õ Nd§ ùVuß Uû\Ø¥ÜQokúRôo BûNdÏ
UR²p @ûNÜ[Rô, BXRô?

Bhagavan:
10. Child, it is only because of the movement of Sakti that
the worlds come into being, but the Reality on which the
movement is based never moves.
TLYôu:-
©s[ôn! Nd§«u @ûN®]ôúXúV DXLeLÞtTj§Vôm.
@ûNÜd¡PUôm ùTôÚú[ô Fußm @ûNY§pûX.

11. That movement of Sakti which is based on the immovable


(Reality) and which is the cause of the world, the learned
term indefinable MÅya.
@NXj§u Nd§Vôm FR]ûNÜ DX¡tÏd LôWQúUô,
@ÕúY BjRûLV ùR]®VXô UôûV ùVuTo @±Oo.

12. This movement appears as if real to the subject. In reality,


there is no movement in Being, Oh best of men.
LôiTYàdÏ @ûNÜ DiûU úTôt ú\ôußm.
DjRUú]! DiûU«t ùNôìTj§tÏf NX]úU «uß.
104 SRI RAMANA GITA

$ñrSy c z´eí Éedae †iòinimÄk>,


imwun< iTvdmek< SyaίiòíeÊps<ùta. 12.13.
éçvarasya ca çakteçca bhedo dåñöinimittakaù |
mithunaà tvidamekaà syäddåñöiçcedupasaàhåtä || 12.13||

kpaLyu v ac
Vyapar $ñrSyay< †Zyäüa{fkaeiqk«t,!
inTy> #mwava=inTyae ÉgvaNv´…mhRit. 12.14.
kapälyuväca
vyäpära éçvarasyäyaà dåçyabrahmäëòakoöikåt |
nityaù imathävä’nityo bhagavänvaktumarhati || 12.14||

Égvanu v ac
injya prya z®ya clÚPycl> pr>,
kevl< muins<v*
e < rhSyimdmuÄmm!. 12.15.
bhagavänuväca
nijayä parayä çaktyä calannapyacalaù paraù |
kevalaà munisaàvedyaà rahasyamidamuttamam || 12.15||

clTvmev Vyaparae VyaparZzi´éCyte,


z®ya svRimd< †Zy< ssjR prm> puman!. 12.16.
calatvameva vyäpäro vyäpäraççaktirucyate |
çaktyä sarvamidaà dåçyaà sasarja paramaù pumän
|| 12.16||
CHAPTER TWELVE 105

13. The seeming difference between Iswara and Sakti arises


from (dualistic) vision. If the vision is withdrawn (into
the source), the two become One.
CNàdÏm Nd§dÏm úTRk úRôu\p TôoûYVôúXúV.
TôoûY êXjúR ùVôu±]ôp Bq®WiÓm Iu\ôm.

Kapali:
14. Bhagavan, this activity of Iswara which is the cause of
this vast universe, is it eternal or not? Please enlighten
me.
LTô-:-
LôQlTÓm ©WyUôiP úLô¥Lû[l TûPdÏm CN]Õ
ùNVp ¨j§VUô, @u± @¨j§VUô FuTûRl TLYôu
TLW úYiÓm.

Bhagavan:
15. Though the supreme moves because of his own supreme
Sakti, he in reality is unmoving. Only the Sage can
understand this profound mystery.
TLYôu:-
R]Õ DjRUNd§Vôt TWUu @ûNkÕm @ûN®Xu.
Oô²LÞdúL ®[eÏm WL£VªÕ.

16. Movement by itself is activity and activity is called Sakti.


The supreme person through his Sakti created all that we
see.
@ûNúY ùNVp; ùNVúX Nd§; Nd§Vôt TWUu
LôÔªKRû]jûRÙm ùY°lTÓj§]ôu.
106 SRI RAMANA GITA

VyaparStu àv&iÄí inv&iÄirit c iÖxa,


inv&iÄSwa yÇ svRmaTmEvaÉUidit ïuit>. 12.17.
vyäpärastu pravåttiçca nivåttiriti ca dvidhä |
nivåttisthä yatra sarvamätmaiväbhüditi çrutiù || 12.17||

nanaTv< ÖEtkalSw< gMyte svRimTyt>,


AÉUidit pdenaÇ Vyapar> kae=ip gMyte. 12.18.
nänätvaà dvaitakälasthaà gamyate sarvamityataù |
abhüditi padenätra vyäpäraù ko’pi gamyate || 12.18||

AaTmEvie t ivindez
R aiÖze;a[a< sm< tt>,
AaTmNyevaeps<harSt¾atana< àkIitRt>. 12.19.
ätmaiveti vinirdeçädviçeñäëäà samaà tataù |
ätmanyevopasaàhärastajjätänäà prakértitaù || 12.19||

ivna zi´< nrïeó Svêp< n àtIyte,


Vyapar Aaïyíeit iÖnama zi´éCyte. 12.20.
vinä çaktià naraçreñöha svarüpaà na pratéyate |
vyäpära äçrayaçceti dvinämä çaktirucyate || 12.20||

Vyaparae ivñsgaRidkayRm´
u < mnIi;iÉ>,
Aaïyae iÖpda<ïó
e SvêpaÚaitirCyte. 12.21.
vyäpäro viçvasargädikäryamuktaà manéñibhiù |
äçrayo dvipadäàçreñöha svarüpännätiricyate || 12.21||
CHAPTER TWELVE 107

17. Activity is of two kinds: pravritti (manifestation) and


nivritti (withdrawl). The Vedic text, “Where all this has
become Ätman itself,” refers to nivritti.
©W®Új§ ¨®Új§ùV]f ùNVp BÚYûLVôm. “FeÏ
@û]jÕm AjUôúY Vô]úRô” Fuàm Uû\ ¨®Új§
TWUôÏm.

18. Thus the word ‘sarvam’ (‘all this’) refers to the many
(seen) during dualistic vision. The word ‘abhoot’ (‘has
become’) implies some sort of activity.
"@û]jÕm' Fuàg ùNôpXôp Õ®Rk úRôußeLôXj
Õs[ TuûUÙm, "A]úRô' FuTRôp GúRôúYôo
ùNVÛm ùT\lTÓm.

19. The specific expression ‘Ätman itself’ implies that the


multitude of diverse things born of it must in the end be
withdrawn into the Ätman.
"AjUôúY' FuTRôp AjUô ®²uß Ø§jR ®úN`eLs
VôÜm IÚeúL @R²PúU ùVôußY] ùY]d
á\lùTt\Õ.

20. O best of men, without Sakti, Being is not apprehended.


Sakti has two names, vyÅpÅra (activity) and Åsraya
(Ground).
DjRUú]! Nd§ûV®hÓ ùNôìTm ®[eLôÕ. ùNVp,
BPùUuß Nd§d ¡Ú ùTVoL[ôm.

21. The learned say that work such as the creation,


(sustenance and dissolution) of the Universe is vyÅpÅra
(activity). Oh best of men, Åsraya (Ground) is nothing
other than Being.
DXLl TûPl× ØRXôk ùRô¯úX ùNVùXußm,
ùNôìTúU BPùUußm @±Oo S®pYo.
108 SRI RAMANA GITA

SvêpmNysape]< nEv svaRTmkTvt>,


zi´< v&iÄ< Svêp< c y @v< vedveds>. 12.22.
svarüpamanyasäpekñaà naiva sarvätmakatvataù |
çaktià våttià svarüpaà ca ya evaà vedavedasaù || 12.22||

v&Äre Éave tu stae nanaÉavae n isXyit,


sÄa z®yitir´a cedœ v&Än e v
RE smuÑv>. 12.23.
våtterabhäve tu sato nänäbhävo na sidhyati |
sattä çaktyatiriktä ced våtternaiva samudbhavaù || 12.23||

yid kalen Éivta jgt> àlyae mhan!,


AÉedn
e Svêpe=y< Vyaparae lInvÑvet.
! 12.24.
yadi kälena bhavitä jagataù pralayo mahän |
abhedena svarüpe’yaà vyäpäro lénavadbhavet || 12.24||

svae=
R ip Vyvharae=y< n ÉveCDi´mNtra,
n s&iònaRip iv}an< ydett! iÇputImym!. 12.25.
sarvo’pi vyavahäro’yaà na bhavecchaktimantarä |
na såñöirnäpi vijïänaà yadetat triputémayam || 12.25||

SvêpmaïyTven VyaparSsgRkmR[a,
nam_yamuCyte Öa_ya< zi´reka praTpra. 12.26.
svarüpamäçrayatvena vyäpärassargakarmaëä |
nämabhyämucyate dväbhyäà çaktirekä parätparä || 12.26||
CHAPTER TWELVE 109

22. Because Being is itself everything, it depends on nothing


else. He who understands Sakti as both activity and
Ground he alone knows.
VôÜk Rôú] VôR-u ùNôìTm ©±ùRôuû\l
Tt±VúR Vuß. BqYôß Nd§ûVf ùNVXôLÜm
BPUôLÜ ØQokRYú] DiûU ÙQokúRôu.

23. In the absence of activity there can be no diversity for


Sat (Being). If Satta1 be other than Sakti, then no activity
can ever rise.
ùNV-uú\p ^jYvÕ (Ds[ ùTôÚs) SôSô YôRp
áPôÕ. Nd§ LPkÕ DiûU úVôe¡]ôp ®Új§
Ù§VôÕ.

24. If, in course of time, the great dissolution of the universe


should occur, this activity merges, as it were, into Being
without any difference.
LôXjRôp, DX¡u ùTÚm©W[V ØiPô«u, BfùNVp
ùNôìTj§uLi @Pe¡]ôtúTô-ÚdÏm.

25. Without Sakti none of this activity can ever be; neither
creation nor cognition consisting of the triad (subject,
object and cognition).
Bq®YLôW Uû]jÕm, TûPl×m, Øl×¥UVUôm @±Üm
Nd§«u± ÙiPôLô.

26. The one transcendent Sakti is known by two names;


Being, as Ground, and activity, because of the work of
creation.
BPUô«ÚjRXôt ùNôìT ùUußm, TûPjRp ØRXôk
ùRô¯Xôt ùNVùXußm — BÚ ùTVoL[ôp
@û]j§àØVo Nd§ ùVôuú\ YZeÏßm.
110 SRI RAMANA GITA

l][< cln< ye;a< z´eSte;a< tdaïy>,


yiTk<iÂTprm< vStu v´Vy< SyaÚr;RÉ. 12.27.
lakñaëaà calanaà yeñäà çaktesteñäà tadäçrayaù |
yatkiïïcitparamaà vastu vaktavyaà syännararñabha || 12.27||

tdek< prm< vStu zi´meke àc]te,


Svêp< ke=ip ivÖa<sae äüaNye pué;< pre. 12.28.
tadekaà paramaà vastu çaktimeke pracakñate |
svarüpaà ke’pi vidväàso brahmänye puruñaà pare || 12.28||

vTs sTy< iÖxa gMy< l][en c vStut>,


l][enaeCyte sTy< vStutSTvnuÉy
U te. 12.29.
vatsa satyaà dvidhä gamyaà lakñaëena ca vastutaù |
lakñaëenocyate satyaà vastutastvanubhüyate || 12.29||

tSmaTSvêpiv}an< Vyapre[ c vStut>,


taqSWyen c sa]a½ iÖivx< sMàC]te. 12.30.
tasmätsvarüpavijïänaà vyäpareëa ca vastutaù |
täöasthyena ca säkñäcca dvividhaà samprackñate || 12.30||

Svêpmaïy< àa÷VyaRpar< tat l][m!,


v&Åya iv}ay tNmUlmaïye àititóit. 12.31.
svarüpamäçrayaà prähurvyäpäraà täta lakñaëam |
våttyä vijïäya tanmülamäçraye pratitiñöhati || 12.31||
CHAPTER TWELVE 111

27. Best of men, to those who consider movement alone to


be the mark of Sakti, one has to point out that there exists
some Supreme Reality as the Ground.
DjRUú]! @ûNúY Nd§«u XbQùUuúTôo
@Rt¡PUôm TWm ùTôÚù[ôuû\ ùVôlTp úYiÓm.

28. That sole, supreme Reality is by some called Sakti, by


others Being, by others Brahman and by still others Person.
Iu\ôm @lTWmùTôÚû[f £Xo Nd§ùVuTo;
ùNôìTùUu \±Oo £XÚm, ©WyUùUußm
×Ú`ù]ußm úYß £XÚ ªVm×Yo.

29. There are two ways, child, in which Truth is apprehended.


It is defined in terms of its characteristics. And it is
(directly) experienced as reality.
ϱVôÛm úSWôLÜùU] DiûU ÙßRp BÚYûLVôm.
ϱVôp DiûU ®Y¬dLlTÓm; úSWôVàT®dLlTÓm.

30. Thus, knowledge of Being can be had in two ways,


through its activity, or by experiencing it as such; that is
(indirectly) through its attributes or (directly) by being
one with it.
AR-u ùNôìTjûR ÙQoRp ùNVXôÛm YôvRYj§Ûm
— ùTôÕYôLÜm úSWôLÜm — F] BÚYûL ùVuTo.

31. Being is said to be the Ground, my child, and activity its


attribute. By understanding through activity the source
of activity, one gets firmly established in the Ground.
BPjûRf ùNôìTùUußm, ùNVûXd ϱ (XbQm)
Fußm TLoYo. ®Új§Vôp (ùNVXôp) @Ru êXjûR
ÙQokÕ AfWVj§p ¨ûX ùT\Xôm.
112 SRI RAMANA GITA

Svêp< l][aept e < l][< c Svêpvt!,


tadaTMyenEv sMbNxSTvnyaeSsMàkIitRt>. 12.32.
svarüpaà lakñaëopetaà lakñaëaà ca svarüpavat |
tädätmyenaiva sambandhastvanayossamprakértitaù || 12.32||

tqSwl][env E < VyaparaOyen mair;,


ytae lúy< Svêp< SyaiÚTyVyaparvÄt>. 12.33.
taöasthalakñaëenaivaà vyäpäräkhyena märiña |
yato lakñyaà svarüpaà syännityavyäpäravattataù || 12.33||

Vyaparae vStunae naNyae yid pZyis tÅvt>,


#d< tu Éediv}an< sv¡ kaLpink< mtm!. 12.34.
vyäpäro vastuno nänyo yadi paçyasi tattvataù |
idaà tu bhedavijïänaà sarvaà kälpanikaà matam || 12.34||

z®yu‘asaþya sey< s&iò> SyadIzkLpna,


kLpneymtIta ceTSvêpmviz:yte. 12.35.
çaktyulläsähvayä seyaà såñöiù syädéçakalpanä |
kalpaneyamatétä cetsvarüpamavaçiñyate || 12.35||

#it ïIrm[gItasu äüiv*aya< yaegzaôe rm[aNtevaisnae


vaisóSy g[pteépinbNxe zi´ivcarae nam Öadzae=Xyay>
iti çréramaëagétäsu brahmavidyäyäà yogaçästre ramaëänteväsino
väsiñöhasya gaëapaterupanibandhe çaktivicäro näma
dvädaço’dhyäyaù
CHAPTER TWELVE 113

32. Being goes with attributes. And attributes go with Being.


The relation between the two, it is said, is one of identity.
ùNôìTm ϱ (XbQm) Ds[Õ. ϱÙm ùNôìT Øs[Õ.
BûY «Wi¥tÏm RôRôuªV NmTkRUôm.

33. As Being is apprehended only by its attribute, namely


activity, it is eternally active.
DjRUú]! BeM]m ùNV ùX]lTÓm ùTôÕYôe ϱVôt
ùNôìTm ϱdLlTÓR-u @Õ FdLôÛg ùNVÛûPVÕ.

34. Activity is not other than Being, if you see indeed. All
this knowledge of difference is but imaginary.
DiûU«t Lô¦t TWm ùTôÚ°àg ùNVp úY\uß.
Bq úYtßQo ùYpXôe LtTû]úV.

35. This creation called the sport of Sakti is only an idea of


Iswara. If the idea is transcended, Being alone remains.
Nd§®Xô^ ùU]lTÓm BlTûPl× CNLtTû]Vôm.
BdLtTû]ûVd LPkRôt ùNôìTúU Fg£ ¨tÏm.

This is the twelfth chapter entitled ‘ON SAKTI’ in


Sri Ramana Gita, the Science of Brahman, and the
Scripture of Yoga composed by Ramana’s disciple
Vasishta Ganapati.

Notes
1. Satta: Nature of Being.
Çyae d zae = Xyay>
trayodaço’dhyäyaù

s< N yase ôIpu é ;yae S tu L yaixkarinêp[m!


sannyäse strépuruñayostulyädhikäranirüpaëam

AÇI[amNvyJyaeTõa visóana< k…lõu;a,


mhadevSy jnnI xIrSy äüveidn>. 13.1.
atréëämanvayajyotsnä vasiñöhänäà kulasnuñä |
mahädevasya janané dhérasya brahmavedinaù || 13.1||
àitman< purNØI[a< laeksevaìte iSwta,
ibæa[a mhtI— iv*a< äüaidivbuxStutam!. 13.2.
pratimänaà purandhréëäà lokasevävrate sthitä |
bibhräëä mahatéà vidyäà brahmädivibudhastutäm || 13.2||
di][e ivNXytZz´eStair{ya Aaidma gué>,
tpSsoI me diyta ivzala]I yziSvnI. 13.3.
dakñiëe vindhyataççaktestäriëyä ädimä guruù |
tapassakhé me dayitä viçäläkñé yaçasviné || 13.3||

àîÖyen rm[aþy< ivñiht< muinm!,


A_ygCDdÊòa¼I ini]Ýen muoe mm. 13.4.
praçnadvayena ramaëähvayaà viçvahitaà munim |
abhyagacchadaduñöäìgé nikñiptena mukhe mama || 13.4||
CHAPTER THIRTEEN
T§uêu\ôm @jVôVm

WOMAN ELIGIBLE FOR SANNYÄSA


v§Ã×ÚPodÏj Õ\®t NUY§LôW ¨ìTQm

1, 2 & 3. Light of the moon for the Atreyas, married into the
VÅsishta line, mother of the unshaken Brahman knower
Mahadeva, and ideal wife, and one devoted to the service
of the world and the practice of the great Sri Vidya
praised by sages, the first guru south of the Vindhyas of
the Tara Vidya, my friend in tapas, Visalakshi of great
fame;
AjúWVÏX ¨Xô, Yô£xPÏX UÚ¡, ¾Wàm
©WyU®jÕUôm Uaô úRY]Õ Rôn, T§®WûRLh úLôo
Nôuß, DXLj ùRôiÓ ®WRméiPYs, úRYo Õ§dÏg
£\l×\ ‘L’ LôWô§ c®jûRûV V¦kRYs. ®k§V
UûXdÏj ùRtúL ‘RôWô’ ®jûR«u A§ ÏÚ, F]Õ
RYjúRô¯, ©¬ûV ®NôXô·, ×LrªdLôs, F¯u
ªdLôs.

4. She submitted through me two questions to sage Ramana,


the friend of the universe:
FpúXôodÏm SpúXô]ôm cWUQ زYûW Fu
Yô«XôL BÚ úLs®Ls úLhPôs.
116 SRI RAMANA GITA

AaTmiSwtana< narI[amiSt ceTàitbNxkm!,


g&hTyagen h<sITv< k…mu SyaCDaôsMmtm!. 13.5.
ätmasthitänäà näréëämasti cetpratibandhakam |
gåhatyägena haàsétvaà kumu syäcchästrasammatam || 13.5||

jIvNTya @v mu´aya dehpatae Éve*id,


dhn< va smaixvaR kay¡ yu´mnNtrm!. 13.6.
jévantyä eva muktäyä dehapäto bhavedyadi |
dahanaà vä samädhirvä käryaà yuktamanantaram || 13.6||

àîÖyimd< ïuTva Égvan&i;sÄm>,


AvaeciÚ[Ry< tÇ svRzaôawRtÅvivt!. 13.7.
praçnadvayamidaà çrutvä bhagavänåñisattamaù |
avocannirëayaà tatra sarvaçästrärthatattvavit || 13.7||

Svêpe vtRmanana< pKvana< yaei;tamip,


inv&ÄTvaiÚ;exSy h<sITv< nEv Ê:yit. 13.8.
svarüpe vartamänänäà pakvänäà yoñitämapi |
nivåttatvänniñedhasya haàsétvaà naiva duñyati || 13.8||

mu´TvSya=ivizòTvaÓaexSy c vxUrip,
jIvNmu´a n daýa SyaÄÎehae ih suraly>. 13.9.
muktatvasyä’viçiñöatvädbodhasya ca vadhürapi |
jévanmuktä na dähyä syättaddeho hi surälayaù || 13.9||
CHAPTER THIRTEEN 117

5. “If obstacles confront women that abide in the Self, does


the sÅstra sanction their renouncing the home and
becoming ascetics?
AjUô®p ¨ûXdÏm UôRo, BûPëß LÚ§, ÅÓ®hÓj
Õ\Ü éÔRp Nôv§W NmURUô?

6. “If a woman, liberated while alive, happens to shed her


body, what is the proper thing to do, cremation or burial?”
ËYuØdûR«u úRLm ®ÝeLôp, @qÜPûX F¬lTRô,
NUô§ ùNnYRô? FÕ ùNnVjRÏm?

7. Bhagavan, the great sage, Knower of the import of all


the scriptures, listened to the two questions and gave his
decision:
Bq®Ú ®]ôdLû[Ùe úLhÓ, Nôv§WôojR Uû]j§u
DiûUÙQokR TLYôu ¬μ£úWxPo @Ru Ø¥
®Vm©]ôo.

8. “Since there is no such prohibition in the sÅstra, there is


nothing wrong in women abiding in the Self and fully
ripe becoming ascetics.”
áPôùRuß á\lTPôRRôp, ùNôìTj§p ¨ûXdÏm
TdÏYmùTß UôRo Õ\Ü éÔRp úRô`UôLôÕ.

9. “As in mukti and jnÅna there is no difference between


man and woman, the body of a woman liberated during
life is not to be cremated, for it is a temple.”
®ÓRûX¨ûXÙm Oô]Øm ùTôÕ YôR-u
ËYuØdûRûV F¬jR XôLôÕ. @qÜPp úRYôXVUôm.
118 SRI RAMANA GITA

ye dae;a dehdhne pus


< ae mu´Sy s<Sm&ta>,
mu´ayaSsiNt te sveR dehdahe c yaei;t>. 13.10.
ye doñä dehadahane puàso muktasya saàsmåtäù |
muktäyässanti te sarve dehadähe ca yoñitaù || 13.10||

@kiv<z=
e iû gItae=ÉUdymwaeR mnIi;[a,
Aixk«Ty }anvtI— rm[en mhi;R[a. 13.11.
ekaviàçe’hni géto’bhüdayamartho manéñiëä |
adhikåtya jïänavatéà ramaëena maharñiëä || 13.11||

#it ïIrm[gItasu äüiv*aya< yaegzaôe rm[aNtevaisnae


vaisóSy g[pteépinbNxe s<Nyase ôIpué;yaeStuLyaixkarinêp[<
nam Çyaedzae=Xyay>
iti çréramaëagétäsu brahmavidyäyäà yogaçästre ramaëänteväsino
väsiñöhasya gaëapaterupanibandhe sannyäse
strépuruñayostulyädhikäranirüpaëaà näma trayodaço’dhyäyaù
CHAPTER THIRTEEN 119

10. “Whatever evils are said to follow the cremation of the


body of man liberated during life will follow even when
the body of a woman liberated during life is cremated.”
ØdR]ôm ×Ú`]Õ êoj§ûV F¬lTRô ÛiPôm
F]lTÓk úRô`m VôÜm ØdûRVôm v§Ã«u
êoj§ûV F¬lTRôÛ ØiPôm.

11. The wise Ramana Maharshi elucidated these points


regarding a woman jnÅni on the 21st day of August
(1917).
ÖiQ±Yô[Wôm WUQ UL¬μ Oô]Y§ûVl Tt±V
Bq®`VjûR 21-m Sôs TL-p ®[d¡]ôo.

This is the thirteenth chapter entitled ‘WOMAN


ELIGIBLE FOR SANNYÄSA’ in Sri Ramana Gita, the
Science of Brahman, and the Scripture of Yoga composed
by Ramana’s disciple Vasishta Ganapati.
ctu d R z ae = Xyay>
caturdaço’dhyäyaù

jIvNmu i ´ivcar>
jévanmuktivicäraù

inzayamekiv<z=
e iû ÉarÖajae ivda<vr>,
àa}iZzvk…laepaixvEd
R ÉaeR vdta< vr>. 14.1.
niçäyämekaviàçe’hni bhäradväjo vidäàvaraù |
präjïaççivakulopädhirvaidarbho vadatäà varaù || 14.1||
jIvNmui´< smuiÎZy mhi;¡ pirp&òvan!,
Aw sve;R u z&{vTsu mhi;RvaRKymävIt!. 14.2.
jévanmuktià samuddiçya maharñià paripåñöavän |
atha sarveñu çåëvatsu maharñirväkyamabravét || 14.2||

zaôIyElaEiR kkEíaip àTyyErivcailta,


Svêpe su†Fa inóa jIvNmui´édaùta. 14.3.
çästréyairlaukikaiçcäpi pratyayairavicälitä |
svarüpe sudåòhä niñöhä jévanmuktirudähåtä || 14.3||

mui´rekivxEv SyaTà}anSyaivze;t>,
zrIrSw< mu´bNx< jIvNmu´< àc]te. 14.4.
muktirekavidhaiva syätprajïänasyäviçeñataù |
çarérasthaà muktabandhaà jévanmuktaà pracakñate || 14.4||
CHAPTER FOURTEEN
T§]ôuLôm @jVôVm

JIVAN-MUKTI
ËYu Ød§ ®NôWm

1. & 2. On the night of the 21st (August, 1917), wise


Bharadwaja Vaidrabha, born in Sivakula family, great
among the learned, well-versed in speech, questioned the
Maharshi on Jivanmukti and, in the hearing of all, the
Maharshi replied.
21-m Sôs BWÜ, DjRU ®úY¡Ùm, úURô®Ùm,
YôNôXàm £YÏXj Õ§jRYàUôm TôWjYô_ ûYRolTu
ËYu Ød§ûVl Tt± UaoμûV ®]®]ôu.
FpúXôÚe úLh¥ÚdL, Uaoμ BqYô\Ú°]ôo.

3. Jivanmukti is firm abidance in Being, unaffected by


scriptural or worldly ideas.
èÛQoYôúXô, DXÏQoYôúXô @ûXÜ\ôj §PªÏ
vYìT ¨xûPúV ËYuØd§ ùV]lTÓm.

4. There are no differences in prajnÅna (transcendental


awareness). Hence Mukti is of one kind only. One
liberated while yet in the body is calld a Jivanmukta.
Oô]m JoRuûUjRôR-u Ød§Ùm Jo YûLúVVôm.
DP--ÚkÕm ®ÓThPYú] ËYu ØdRu.
122 SRI RAMANA GITA

äülaekgtae mu´ZïUyte ingme;u y>,


AnuÉt
U aE n Éedae=iSt jIvNmu´Sy tSy c. 14.5.
brahmalokagato muktaççrüyate nigameñu yaù |
anubhütau na bhedo’sti jévanmuktasya tasya ca || 14.5||

àa[a> smvlIyNte ySyaÇEv mhaTmn>,


tSyaPynuÉvae ivÖÚetyaeéÉyaeirv. 14.6.
präëäù samavaléyante yasyätraiva mahätmanaù |
tasyäpyanubhavo vidvannetayorubhayoriva || 14.6||

saMyaTSvêpinóaya bNxhaneí saMyt>,


mui´rekivxEv SyaÑedStu prbuiÏg>. 14.7.
sämyätsvarüpaniñöhäyä bandhahäneçca sämyataù |
muktirekavidhaiva syädbhedastu parabuddhigaù || 14.7||

mu´ae Évit jIvNyae mhaTmaTmin s<iSwt>,


àa[a> smvlIyNte tSyEvaÇ nr;RÉ. 14.8.
mukto bhavati jévanyo mahätmätmani saàsthitaù |
präëäù samavaléyante tasyaivätra nararñabha || 14.8||

jIvNmu´Sy kalen tps> pirpakt>,


SpzaRÉavae=ip isÏ> SyaÔƒpe sTyip k…Çict!. 14.9.
jévanmuktasya kälena tapasaù paripäkataù |
sparçäbhävo’pi siddhaù syädrüpe satyapi kutracit || 14.9||
CHAPTER FOURTEEN 123

5. There is no difference between the experience of


Jivanmukta and that of one who, according to the
scriptures, goes to Brahmaloka and gets liberated there.
©WyUúXôLg ùNpYRôL Nôv§WeL°t á\lTÓm
ØdRàdÏm ËYuØdRàdÏm @àTYj§t úTRªpûX.

6. Identical with the experience of the above two is that of


the Mahatma whose prÅnas merge (into pure Being) even
here (at the time of death).
@±O ! BeúLúV ©WôQ]PeÏm UaôjUô®u
@àTYØm Øu²ÚYWÕ úTôu\úR.

7. Abidance in the Self is the same for all, the destruction of


bondage is the same for all, and there is but one kind of
mukti. Difference between muktas appears only to the
minds of others.
vYìT ¨xûPÙm TkRUßRÛm ùTôÕYôR-u Ød§
IÚRWuûUjúR. úYßTôÓ ©\o ×j§dúL úRôußm.

8. Oh best of men, the Mahatma who abides in the Self and


gets release while yet alive, his life-forces too get absorbed
in the Self even here.
DjRUú]! AjUô®p ¨ûXjÕ D«úWô¥XÏeLôúX
®ÓRûXÙt\ UaôjUô®u ©WôQu BeúLúV
VPeÏm.

9. In some cases, owing to ripening of tapas, the Jivanmukta


may in time attain intangibility, while the form remains.
£X®PjúR ËYuØdRàdÏj RYj§u T¬TôLjRôt
LôXlúTôd¡p DÚÜ[úTôúR T¬NªuûUÙ ØiPôm.
124 SRI RAMANA GITA

ÉUyí pirpaken êpaÉavae=ip isÏ(it,


kevl< icNmyae ÉUTva s isÏae ivhir:yit. 14.10.
bhüyaçca paripäkena rüpäbhävo’pi siddhyati |
kevalaà cinmayo bhütvä sa siddho vihariñyati || 14.10||

zrIrs<ïy< isÏ(aeÖRymetÚraeÄm,
ALpenaip c kalen devtanu¢haÑvet.
! 14.11.
çarérasaàçrayaà siddhyordvayametannarottama |
alpenäpi ca kälena devatänugrahädbhavet || 14.11||

Éedmet< purSk«Ty tartMy< n sMpid,


dehvanzrIrae va mu´ AaTmin s<iSwt>. 14.12.
bhedametaà puraskåtya täratamyaà na sampadi |
dehavänaçaréro vä mukta ätmani saàsthitaù || 14.12||

nafIÖaraicRra*en mageR[aeXvRgitnRr>,
tÇaeTpÚen baexn
e s*ae mu´ae Éiv:yit. 14.13.
näòédvärärcirädyena märgeëordhvagatirnaraù |
tatrotpannena bodhena sadyo mukto bhaviñyati || 14.13||

%paskSy sutra< pKvicÄSy yaeign>,


$ñranu¢haTàae´a nafIÖaraeÄma git>. 14.14.
upäsakasya sutaräà pakvacittasya yoginaù |
éçvaränugrahätproktä näòédvärottamä gatiù || 14.14||
CHAPTER FOURTEEN 125

10. With further maturity, even disapperance of form


(invisibility) ensues. Remaining as pure Awareness alone,
such a siddha disports himself as he likes.
ÁiÓm T¬TôLjRôp DÚ®uûUÙeáÓm. @Yu
çVOô] Y¥Y]ôn ³jR]ônj §LrYôu.

11. Oh best of men, these two siddhis of the body may come
about in a short time through divine grace.
DjRUú]! DPûXlTt±V Bq®Ú £j§LÞm
úRYRôàdWLjRôt £±Õ LôXj§úXúV áPXôm.

12. Difference in siddhis does not mean any difference in


mukti. One who abides in the Self is a mukta whether
with or without the body.
BqúYtßûU Tt± Oô] NmTj§t áÓRp Ïû\®pûX.
Nì Vô«àm @Nì Vô«àm AjUô®p ¨ûXjúRôu
®ÓRûX ùTt\Yú].

13. He who ascends to higher worlds through (sushumna)


nÅdi and along the path of Archis gains liberation
forthwith by virtue of the enlightenment arising there.
Sô¥«u êXm @of£Wô§Y¯úV úUú]ôd¡f ùNpúYôu
AeϧdÏm Oô]jRôp DPú] ®ÓTÓYôu.

14. To a loving devotee of well-ripened mind the ascent


(through the nÅdi) to the highest goal occurs by grace
divine.
DTô^û]Vôt TdÏYªÏm D[j§]]ôm úVô¡dÏ
Bû\Y]Ú[ôp Sô¥«u êXm DVoL§ÙiÓ.
126 SRI RAMANA GITA

sve;
R u kamcarae=Sy laek;
e u pirkIitRt>,
#CDyanekdehana< ¢h[< caPynu¢h>. 14.15.
sarveñu kämacäro’sya lokeñu parikértitaù |
icchayänekadehänäà grahaëaà cäpyanugrahaù || 14.15||

kElas< ke=ip mu´ana< laekma÷mRnIi;[>,


@ke vdiNt vEk{… Q< pre TvaidTym{flm!. 14.16.
kailäsaà ke’pi muktänäà lokamähurmanéñiëaù |
eke vadanti vaikuëöhaà pare tvädityamaëòalam || 14.16||

mu´laekaí te sveR ivÖNÉUMyaidlaekvt!,


icÇvEÉvya z®ya Svêpe pirkiLpta>. 14.17.
muktalokäçca te sarve vidvanbhümyädilokavat |
citravaibhavayä çaktyä svarüpe parikalpitäù || 14.17||

#it ïIrm[gItasu äüiv*aya< yaegzaôe rm[aNtevaisnae


vaisóSy g[pteépinbNxe jIvNmui´ivcarae nam ctudRzae=Xyay>
iti çréramaëagétäsu brahmavidyäyäà yogaçästre ramaëänteväsino
väsiñöhasya gaëapaterupanibandhe jévanmuktivicäro näma
caturdaço’dhyäyaù
CHAPTER FOURTEEN 127

15. He can roam at will in all the worlds, assume as many


bodies as he likes and even confer grace on others.
FpXô ÜXLeL°Ûm ¨û]jRYô ßXÜRÛm, ®ÚlTôp
DÚlTX ùTßRÛm, @àd¡W¡jRÛeáP @Yàd
ÏiùP]lTÓm.

16. Some wise men say KailÅsa is the world of the liberated,
others Vaikunta and yet others the region of the Sun.
@±Oo £Xo ûLXôNúU ØdRÚX ùLußm, £Xo
ûYÏiP ùUußm, Utßg £Xo ã¬V UiPXùUußm
×LpYo.

17. Oh learned one, like this and other planets, these worlds
of the liberated also are projected on Being by the
marvellous power of Sakti.”
éª ØRXôm DXLeLs úTôuú\ ØdRÚXLûY
Vû]jÕm @t×R U¶ûU YônkR Nd§Vôt
TWmùTôÚ°²Pm LtTû]Vôn ¨tTûYVôm.

This is the fourteenth chapter entitled ‘JIVANMUKTI’


in Sri Ramana Gita, the Science of Brahman, and the
Scripture of Yoga composed by Ramana’s disciple
Vasishta Ganapati.
pÂdzae = Xyay>
païcadaço’dhyäyaù

ïv[-mnn-inidXyasn-inêp[m!
çravaëa-manana-nididhyäsana-nirüpaëam

ïv[< nam ik< naw mnn< nam ik< mtm!,


ik< va muink…lïeó inidXyasnmuCyte. 15.1.
çravaëaà näma kià nätha mananaà näma kià matam |
kià vä munikulaçreñöha nididhyäsanamucyate || 15.1||

#Tyev< ÉgvaNp&òae mya äüivda< vr>,


Öaiv<ze idvse àaträvIiCD:ys<sid. 15.2.
ityevaà bhagavänpåñöo mayä brahmavidäà varaù |
dväviàçe divase prätarabravécchiñyasaàsadi || 15.2||

vedzI;RSwvaKyanamwRVyaOyanpUvRkm!,
AacayaRCÀv[< keicCÀv[< pirc]te. 15.3.
vedaçérñasthaväkyänämarthavyäkhyänapürvakam |
äcäryäcchravaëaà kecicchravaëaà paricakñate || 15.3||
CHAPTER FIFTEEN
T§û]kRôm @jVôVm

ON ‘SRAVANA, MANANA,
NIDHIDYÄSANA’
£WYQ U]] ¨§jVô^] ¨ìTQm

1. Oh Lord, the best in the line of sages, what is meant by


sravana, manana and nididhyÅsana?
SôR! £WYQ ùUuT ùRÕ? U]] ùU]d ùLôsY ùRÕ?
زÏúXôjRUô! ¨§jVô^] ùU]lTÓYùRÕ?

2. Thus questioned by me, Sri Bhagavan, the best of the


knowers of Brahman, spoke in the gathering of disciples
on the morning of the 22nd day (of August 1917).
22-m Sôs LôûX Oô²L°t £\kR TLYôû] Vô²qYôß
®]Y, @u]ôo ºPo ÏZôj§tÏ DûWjR]o.

3. “Some say that sravana is listening to the Preceptor as he


expounds the Vedantic texts with meaning and
commentary.
DT¨`j YôdVeLû[ @ojR ®VôdVô]eLÞPu
ÏÚØLUônd úLhPúX £WYQm FuTo £Xo.
130 SRI RAMANA GITA

Apre ïv[< àa÷racayaRiÖidtaTmn>,


igra< Éa;amyIna< c Svêp< baexyiNt ya>. 15.4.
apare çravaëaà prähuräcäryädviditätmanaù |
giräà bhäñämayénäà ca svarüpaà bodhayanti yäù || 15.4||

ïuTva vedaNtvaKyain injvaKyain va gurae>,


jNmaNtrIypu{yen }aTva vaeÉymNtra. 15.5.
çrutvä vedäntaväkyäni nijaväkyäni vä guroù |
janmäntaréyapuëyena jïätvä vobhayamantarä || 15.5||
Ah<àTyymUl< Tv< zrIradeivRl][>,
#tId< ïv[< icÄaCÀv[< vStutae Évet.
! 15.6.
ahampratyayamülaà tvaà çarérädervilakñaëaù |
itédaà çravaëaà cittäcchravaëaà vastuto bhavet || 15.6||

vdiNt mnn< keicCDaôawRSy ivcar[m!,


vStutae mnn< tat SvêpSy ivcar[m!. 15.7.
vadanti mananaà kecicchästrärthasya vicäraëam |
vastuto mananaà täta svarüpasya vicäraëam || 15.7||

ivpyaRsn
e riht< s<zyen c mand,
kEiíÓ+üaTvim}an< inidXyasnmuCyte. 15.8.
viparyäsena rahitaà saàçayena ca mänada |
kaiçcidbrahmätvamijïänaà nididhyäsanamucyate || 15.8||
CHAPTER FIFTEEN 131

4. Others say that sravana is also listening to a Teacher who


knows the Ätman explaining in his own language and
words the nature of Being.
AjUOô²Vôm ANô¬V²P ªÚkÕ vYìTjûR
ÙQojÕm YôdÏLû[ FmùUô¯«t úLhPôÛm @Õ
£WYQúU FuTo ©\o.

5 & 6. Having listened to the Vedantic texts or the Guru’s own


words, or without either, but owing to merit earned in
past lives, listening to one’s own Heart declaring itself as
the root of the ‘I’-thought, different from the body (and
mind) – this is sravana in reality.
úYRôkR YôdVeLû[d úLhúPô , ÏÚ®u
@ÚiùUô¯ûVd úLhúPô, @u±, Øt©\®
SpYôNû]Vôp Bq ®WiÓ ªpXôUúX ÙQokúRô,
‘‘DPp ØR-VYt±àm úY\ôm ¿ ‘Sôu' Fuàm
TôuûUdÏ êXUôYôn” Fuß Ds[j§²uß
úLs®ÙßRúX DiûU«t £WYQUôÏm.

7. Manana, according to some, is enquiry into the meaning


of the sÅstras. In reality it is enquiry into Being (the Self).
ètùTôÚ[ônúY U]] ùUuTo £Xo. HVú]!
R]ÕiûUûV ®Nô¬jRúX VRôojR U]]m.

8. Some say that the intellectual conviction of the identity of


Brahman and Ätman, without doubt or misunderstanding,
is nididhyÅsana.
úTôt\ÛßúYôn! NkúRL ®TÃRUt\ ©WyUôjU Oô]úU
¨§jVô^]m FuTo £Xo.
132 SRI RAMANA GITA

ivpyaRsn
e riht< s<zyen c y*ip,
zaôIymEKyiv}an< kevl< nanuÉt
U ye. 15.9.
viparyäsena rahitaà saàçayena ca yadyapi |
çästréyamaikyavijïänaà kevalaà nänubhütaye || 15.9||

s<zyí ivpyaRsae invayet


R e %Éavip,
AnuÉTU yEv vaisó n zaôztkErip. 15.10.
saàçayaçca viparyäso niväryete ubhävapi |
anubhütyaiva väsiñöha na çästraçatakairapi || 15.10||

zaô< ïÏavtae hNyaTs<zy< c ivpyRym!,


ïÏaya> ikiÂËnTve punr_yudyStyae>. 15.11.
çästraà çraddhävato hanyätsaàçayaà ca viparyayam |
çraddhäyäù kiïcidünatve punarabhyudayastayoù || 15.11||

mUlCDedStu vaisó SvêpanuÉve tyae>,


Svêpe s<iSwitStSmaiÚidXyasnmuCyte. 15.12.
mülacchedastu väsiñöha svarüpänubhave tayoù |
svarüpe saàsthitistasmännididhyäsanamucyate || 15.12||

bihSsÂrtStat Svêpe s<iSwit< ivna,


Aprae]ae ÉveÓaexae n zaôzt½Rya. 15.13.
bahissaïcaratastäta svarüpe saàsthitià vinä |
aparokño bhavedbodho na çästraçatarccayä || 15.13||
CHAPTER FIFTEEN 133

9. Mere scripural knowledge of this identity, however free


from doubt or misunderstanding, does not by itself confer
experience.
NkúRL®TÃRUt\ ùR²àm Nôv§WjRôÛt\ HdV Oô]m
@àTYj§t ÏRYôÕ.

10. Oh Vasishta, both doubt and misunderstanding are


dispelled by experience alone, and not by hundreds of
scriptures.
Yô³xPô ! èß èp Lt\ôÛm ¿eLôR HVk§¬
©ûY«WiÓm @àTYj RôúXúV ¿eÏm.

11. The scripture dispels the doubt and misunderstanding of


one who has faith. When the faith weakens a little, they
both reappear.
Sm©dûLÙs[Y]Õ HVk§¬×Lû[ Nôv§Wm @Ltßm.
Sm©dûL Ntßd Ïû\kRôp @ûY«WiÓm ÁiÓ
اdÏm.

12. Oh Vasishta, it is only by experience of Being that they


are both eradicated (once for all). Hence firm abidance
in Being is termed NidhidhyÅsana.
Yô³xPô! vYìTôàTYjRôúXúV @ûY«Wi¥u
úYWßm. AR-u vYìTjûR úSúW ÙQoRúX ¨§jVô^]
ùU]lTÓm.

13. When one’s mind wanders outside, my child, without


firm abidance in Being, even the study of hundreds of
scriptures cannot confer direct, immediate Knowledge.
HVú]! vYìTj§p ¨ûXùT\ôÕ ×\júR VûXTYàdÏ,
èßè XônkRôÛm úSWôm @ÖTY Oô]m YôndLôÕ.
134 SRI RAMANA GITA

Svêps<iSwit> Sya½eTshja k…i{fn;RÉ,


sa mui´> sa pra inóa s sa]aTkar $irt>. 15.14.
svarüpasaàsthitiù syäccetsahajä kuëòinarñabha |
sä muktiù sä parä niñöhä sa säkñätkära éritaù || 15.14||

#it ïIrm[gItasu äüiv*aya< yaegzaôe rm[aNtevaisnae


vaisóSy g[pteépinbNxe ïv[mnninidXyasninêp[< nam
pÂdzae=Xyay>
iti çréramaëagétäsu brahmavidyäyäà yogaçästre ramaëänteväsino
väsiñöhasya gaëapaterupanibandhe
çravaëamanananididhyäsananirüpaëaà näma
païcadaço’dhyäyaù
CHAPTER FIFTEEN 135

14. Oh great Kaundinya, if firm abidance in Being becomes


natural (and effortless) this indeed is final freedom and
the supreme state, and is called direct realisation.”
Y³xPÏX£úWxPô ! vYìT ¨xûP BVpTô
ùVôÚYàdϱu, @ÕúY Ød§Ùm, TW¨xûPÙm,
^ôbôj LôWØUôm.

This is the fifteenth chapter entitled ‘ON SRAVANA,


MANANA, NIDIDHYÄSANA’ in Sri Ramana Gita, the
Science of Brahman, and the Scripture of Yoga composed
by Ramana’s disciple Vasishta Ganapati.
;ae f zae = Xyay>
ñoòaço’dhyäyaù

Éi´ivcar>
bhaktivicäraù

Aw Éi´< smuiÎZy p&ò> pué;sÄm>,


AÉa;t mhaÉagae Égvan! rm[ae muin>. 16.1.
atha bhaktià samuddiçya påñöaù puruñasattamaù |
abhäñata mahäbhägo bhagavän ramaëo muniù || 16.1||

AaTma iày>smStSy iày< netrdaTmn>,


AiCDÚa tElxaravTàIitÉRi´édaùta. 16.2.
ätmä priyaùsamastasya priyaà netaradätmanaù |
acchinnä tailadhärävatprétirbhaktirudähåtä || 16.2||

AiÉÚ< SvaTmt> àITya ivjanatIñr< kiv>,


janÚPyprae iÉÚ< lIn AaTmin itóit. 16.3.
abhinnaà svätmataù prétyä vijänätéçvaraà kaviù |
jänannapyaparo bhinnaà léna ätmani tiñöhati || 16.3||
CHAPTER SIXTEEN
T§]ô\ôm @jVôVm

ON BHAKTI
Td§ ®NôWm

1. Then, questioned regarding bhakti, the best of men, the


highly auspicious Bhagavan Ramana Maharshi, spoke
thus:
Td§ûVl Tt± ®]YlùTt\ ×Úú`ôjRU]ôm
ùTÚkRûL TLYôu WUQUaoμ @Ú°]ôo.

2. The Self is dear to all. Nothing else is as dear. Love,


unbroken like a stream of oil, is termed bhakti.
@û]YodÏm ©¬VUô]Õ AjUô; AjUô®àm
©¬VUô]Õ úYù\ôu±uß. FiùQn Årf£úTôp
BûPV\ô @uúT Td§Vôm.

3. Through Love the Sage knows that God is none other


than his own Self. Though the devotee, on the other hand,
regards Him as different from himself, yet he too merges
and abides in the Self alone.
R]RôjUô®àm Bû\Yu úY\X ù]uß @uTôp
@±OàQo¡\ôu; Ut\Yu CNû] úY\ôLd LÚ§]ôÛm
AjUô®úXúV LXkÕ ¨t¡\ôu.
138 SRI RAMANA GITA

vhNtI tElxarav*aàIit> prmeñre,


AinCDtae=ip sa buiÏ< Svêp< nyit Øuvm!. 16.4.
vahanté tailadhärävadyäprétiù parameçvare |
anicchato’pi sä buddhià svarüpaà nayati dhruvam || 16.4||

piriCDÚ< ydaTman< SvLp}< caip mNyte,


É´ae iv;iyêpe[ tda ¬ezinv&Äye. 16.5.
paricchinnaà yadätmänaà svalpajïaà cäpi manyate |
bhakto viñayirüpeëa tadä kleçanivåttaye || 16.5||
Vyapk< prm< vStu Éjte devtaixya,
Éj<í devtabuÏ(a tdevaNte smîut.e 16.6.
vyäpakaà paramaà vastu bhajate devatädhiyä |
bhajaàçca devatäbuddhyä tadevänte samaçnute || 16.6||

devtaya nrïeó namêpàkLpnat!,


ta_ya< tu namêpa_ya< namêpe ivje:yit. 16.7.
devatäyä naraçreñöha nämarüpaprakalpanät |
täbhyäà tu nämarüpäbhyäà nämarüpe vijeñyati || 16.7||

É´aE tu pirpU[aRyaml< ïv[mekda,


}anay pirpU[aRy tda Éi´> àkLpte. 16.8.
bhaktau tu paripürëäyämalaà çravaëamekadä |
jïänäya paripürëäya tadä bhaktiù prakalpate || 16.8||

xaraVypeta ya Éi´> sa iviCDÚeit kITyRt,


e
É´e> prSya> sa hetÉ
u v
R tIit ivin[Ry>. 16.9.
dhärävyapetä yä bhaktiù sä vicchinneti kértyate |
bhakteù parasyäù sä heturbhavatéti vinirëayaù || 16.9||
CHAPTER SIXTEEN 139

4. The Love which flows (unbroken) like a stream of oil,


towards the Supreme Lord, leads the mind infallibly into
pure Being, even without one’s desiring it.
NoúYN²Pm ûRXRôûWúTôp @u×l ùTÚdÏiPô«u,
@Õ ®ÚlTªXô]Õ ×j§ûVÙm vYìTj§t úNolTÕ
§iQm.

5 & 6. When the devotee, regarding himself as a separate, limited


individual of poor understanding, and desirous of
deliverance from suffering, takes the omnipresent
Supreme Reality to be some deity and worships it, even
then he attains in the end That (alone).
Ruû] YûWÙt\Y]ôLÜg £t\±®]]ôLÜe LÚÕm
@±Yôu Y¥Üßm @uTu ÕVo VôÜm ®XÏRtÏ,
FeϨû\ TWmùTôÚû[ Bû\Y]ôLd LÚ§ Y¯ThÓ,
@ûRúV Ø¥®p @ûP¡u\ôu.

7. Oh best of men, one who attributes names and forms to


the deity, through those very names and forms, transcends
all name and form.
DjRUú]! Bû\Yû] SôU Y¥YeLÞPu GjÕTYu
@kSôU Y¥YeL[ôp SôUY¥Yû]jûRÙk RôiÓ
¡\ôu.

8. When bhakti has grown perfect, then hearing once (about


Reality) is enough, for it confers perfect Knowledge.
Td§ ¨û\ܱu IÚLôt úLhPúX úTô§V RôR-u @Õ
éWQOô]j§u ùTôÚhPôm.

9. Bhakti not continuous like a stream is called intermittent


bhakti. Even this is bound to result in supreme bhakti.
RôûWVônl ùTÚLôRÕ ®f£u] Td§ùV]l TÓm. @Õ
TWôTd§dÏd LôWQUôRp Õ¦×.
140 SRI RAMANA GITA

kamay Éi´< k…vaR[> kam< àaPyaPyinv&t


R >,
zañtay suoayaNte Éjte punrIñrm!. 16.10.
kämäya bhaktià kurväëaù kämaà präpyäpyanirvåtaù |
çäçvatäya sukhäyänte bhajate punaréçvaram || 16.10||

Éi´> kamsmeta=ip kamaÝaE n invtRt, e


ïÏa v&Ïa pre pui< s ÉUy @vaiÉvxRt.
e 16.11.
bhaktiù kämasametä’pi kämäptau na nivartate |
çraddhä våddhä pare puàsi bhüya eväbhivardhate || 16.11||

vxRmana c sa Éi´> kale pU[aR Éiv:yit,


pU[y
R aprya ɮya }anenv
e Év< tret.
! 16.12.
vardhamänä ca sä bhaktiù käle pürëä bhaviñyati |
pürëayäparayä bhaktyä jïäneneva bhavaà taret || 16.12||

#it ïIrm[gItasu äüiv*aya< yaegzaôe rm[aNtevaisnae


vaisóSy g[pteépinbNxe Éi´ivcarae nam ;aefzae=Xyay>
iti çréramaëagétäsu brahmavidyäyäà yogaçästre ramaëänteväsino
väsiñöhasya gaëapaterupanibandhe bhaktivicäro näma
ñoòaço’dhyäyaù
CHAPTER SIXTEEN 141

10. One who practises bhakti for a desired end finds no


fulfillment on attaining it and then again worships God
for the sake of eternal happiness.
úLôÚRp LÚ§ Td§ ùNnúYôu, úLôÚYûRl ùTtßm
U]m ¨û\Ü\ôÕ, Ø¥®p, ÁiÓm, ¨ûXVô]
úTWô]kRj§tLôL Bû\Yû]j ùRôÝYôu.

11. Bhakti, even when accompanied by desire, does not cease


with the achievement of the desire. Faith in the Supreme
Person develops and goes on increasing.
LôªVeLXkR Td§Ùm úLô¬V ùRn§VÕm ¿eÏY§pûX.
TWU ×Ú`²Pm Sm©dûLúVôe¡ úUuúUÛm @u×
Y[o¡\Õ.

12. Growing thus, bhakti in course of time becomes perfect.


By means of this perfect and supreme bhakti, even as by
jnÅna, one crosses (the ocean of) Becoming.
LôªVTd§Ùe LôXj§p Y[okÕ éWQ Td§VôÏm.
Oô]jRôt úTôuú\ éWQ TWôTd§Vôp TYjûRd
LPjRXôm.

This is the sixteenth chapter entitled ‘ON BHAKTI’ in


Sri Ramana Gita, the Science of Brahman, and the
Scripture of Yoga composed by Ramana’s disciple
Vasishta Ganapati.
sÝdzae = Xyay>
saptadaço’dhyäyaù

}anàaiÝivcar>
jïänapräptivicäraù

pÂiv<ze tu idvse vEdÉaeR ivÊ;a< vr>,


àïyavntae ÉUTva muin< ÉUyae=ip p&òvan!. 17.1.
païcaviàçe tu divase vaidarbho viduñäà varaù |
praçrayävanato bhütvä munià bhüyo’pi påñöavän || 17.1||

vE d ÉR %vac
³me[ayait ik< }an< ikiÂiTkiÂiÎne idne,
@kiSmÚev kale ik< pU[mR aÉait Éanuvt!. 17.2.
vaidarbha uväca
krameëäyäti kià jïänaà kiïcitkiïciddine dine |
ekasminneva käle kià pürëamäbhäti bhänuvat || 17.2||

Égvanu v ac
³me[ayait n }an< ikiÂiTkiÂiÎne idne,
A_yaspirpaken Éaste pU[mR k
e da. 17.3.
bhagavänuväca
krameëäyäti na jïänaà kiïcitkiïciddine dine |
abhyäsaparipäkena bhäsate pürëamekadä || 17.3||
CHAPTER SEVENTEEN
T§ú]Zôm @jVôVm

ON ATTAINMENT OF JNÄNA
Oô]lWôl§ ®NôWm

1. On the 25th (August, 1917) Vaidarbha, best among the


learned bowed humbly before the Sage and questioned
him again.
25-m Sôs @uß TLp @±O¬t £\kR ûYRolTu
YQdL ùYôÓdLjÕPu زYûW ÁiÓm ®]®]ôu.

Vaidarbha:
2. Does jnÅna come (to us) gradually little by little, day by
day? Or does it, like the Sun, blaze forth all at once in all
its fullness?
ûYRolTu:-
Oô]m §]kúRôßm £ßLf £ßLl T¥lT¥Vôn YÚYRô?
@pXÕ ã¬Vu úTôp IúW LôXj§p FeÏm éWQUô
«XÏUô?

Bhagavan:
3. JnÅna does not come gradually, little by little, day by
day. It blazes forth all at once in all its fullness, when the
practice has matured to perfection.
TLYôu:-
Oô]m §]kúRôßm £ßLf £ßLl T¥lT¥Vôn YÚY§pûX;
NôRû] اof£Vôt LQj§t éWQUô «XÏm.
144 SRI RAMANA GITA

vE d ÉR %vac
A_yaskale Égvn! v&iÄrNtbRihStwa,
yatayat< àk…vaR[a yate ik< }anmuCyte. 17.4.
vaidarbha uväca
abhyäsakäle bhagavan våttirantarbahistathä |
yätäyätaà prakurväëä yäte kià jïänamucyate || 17.4||

Égvanu v ac
ANtyaRta mitivRÖNbihrayait ceTpun>,
A_yasmev tama÷}aRn< ýnuÉvae=Cyut>. 17.5.
bhagavänuväca
antaryätä matirvidvanbahiräyäti cetpunaù |
abhyäsameva tämähurjïänaà hyanubhavo’cyutaù || 17.5||

vE d ÉR %vac
}anSy muinsaËRl ÉUimka> kaiídIirta>,
zaôe;u ivÊ;a< ïeó>E kw< tasa< smNvy>. 17.6.
vaidarbha uväca
jïänasya munisärdüla bhümikäù käçcidéritäù |
çästreñu viduñäà çreñöhaiù kathaà täsäà samanvayaù || 17.6||

Égvanu v ac
zaôae´a ÉUimkaSsvaR ÉviNt prbuiÏga>,
mui´Éeda #v àa} }anmek< àjantam!. 17.7.
bhagavänuväca
çästroktä bhümikässarvä bhavanti parabuddhigäù |
muktibhedä iva präjïa jïänamekaà prajänatäm || 17.7||
CHAPTER SEVENTEEN 145

Vaidarbha:
4. Bhagavan, during practice the mind goes and comes, in
and out. Is the in-going of the mind called jnÅna?
ûYRolTu:-
TLYu! NôRû] ׬ÙeLôp DsÞm ùY°Ùm úTôdÏm
YWÜUô «ÚdÏm Uú]ô®Új§ûV Oô] ùU]XôUô?

Bhagavan:
5. Oh learned one, if the mind having once gone in comes
out again, it is only practice. For jnÅna is the experience
which never slips away.
TLYôu:-
@±O! Dsú[ ùNu\ U§ ÁiÓm ùY°Ù±u, @Õ
@lVô^úU VôÏm. SÝYô @àTYúU Oô]m.

Vaidarbha:
6. Oh best of sages, great scholars have mentioned in the
scriptures several stages of jnÅna. How are they to be reconciled?
ûYRolTu:-
زYúWú\! @±ÜªdúLôWôp £X èpL°p Oô]j§u
T¥(éª)Ls á\lThÓ[úY — @Yt±u ùTôÚjR
ùUqYôß?

Bhagavan:
7. Oh wise one, all the stages of jnÅna mentioned in the
scriptures appear, even like distinctions in mukti, only to
the minds of others. For those who know, jnÅna is but
one.
TLYôu:-
è-t á±Ùs[ Oô]lT¥L ù[pXôm Ød§ úTReLû[l
úTôXúY ©\o U§Tt±VYôm. U§ªdúLôn! @±kúRôodÏ
Oô]m Iuú\.
146 SRI RAMANA GITA

cya¡ deheiNÔyadIna< vIúyarBxanusair[Im!,


kLpyiNt pre ÉUmIStartMy< n vStut>. 17.8.
caryäà dehendriyädénäà vékñyärabdhänusäriëém |
kalpayanti pare bhüméstäratamyaà na vastutaù || 17.8||

vE d ÉR %vac
à}anmekda isÏ< svaR}aninbhR[m!,
itraexÄe ikm}anaTs¼ad»‚irtaTpun>. 17.9.
vaidarbha uväca
prajïänamekadä siddhaà sarväjïänanibarhaëam |
tirodhatte kimajïänätsaìgädaìkuritätpunaù || 17.9||

Égvanu v ac
A}anSy àitÖiNÖ n praÉUyte pun>,
à}anmekda isÏ< ÉrÖajk…laeÖh, 17.10.
bhagavänuväca
ajïänasya pratidvandvi na paräbhüyate punaù |
prajïänamekadä siddhaà bharadväjakulodvaha || 17.10||

#it ïIrm[gItasu äüiv*aya< yaegzaôe rm[aNtevaisnae


vaisóSy g[pteépinbNxe }anàaiÝivcarae nam sÝdzae=Xyay>
iti çréramaëagétäsu brahmavidyäyäà yogaçästre ramaëänteväsino
väsiñöhasya gaëapaterupanibandhe jïänapräptivicäro näma
saptadaço’dhyäyaù
CHAPTER SEVENTEEN 147

8. Observing the movements in the jnÅni’s body, senses (and


mind) which occur according to prÅrabdha, others
imagine the stages. In reality there are no gradations (in
jnÅna).
®û]Tt± YÚm DPp ùTô± ØR-VYt±u ùNVp
úSôd¡l T¥Lû[l ©\o LtTû] ùNn¡u\]úW Vu±
DiûU«p Gt\j Rôr®pûX.

Vaidarbha:
9. Once Self-knowledge, the destroyer of all ignorance, has
been gained, will it disappear on account of ignorance
sprouting again through attachment?
ûYRolTu:-
@gOô] Uû]jûRÙm @Ltßm @àTY Oô]m JoLôt
ûLá¥Ùm, ÁiÓm TtßRXôu Øû[dÏm @gOô]jRôp
@Õ Uû\ÜßUô?

Bhagavan:
10. Oh Light of Bharadwaja line, once Self-knowledge, the
opposite of ignorance, has been attained, it can never be
overcome.
TLYôu:-
TWjYô_ ÏX®[dúL! @g Oô]j§t ùL§Wôm
@àTYOô]m IÚLô Û±u ÁiÓUÕ £ûRÜ\ôÕ.

This is the seventeenth chapter entitled ‘ON


ATTAINMENT OF JNÄNA’ in Sri Ramana Gita, the
Science of Brahman, and the Scripture of Yoga composed
by Ramana’s disciple Vasishta Ganapati.
Aòadzae = Xyay>
añöädaço’dhyäyaù

isÏmihmanu k ItR n m!
siddhamahimänukértanam

vrprazrgaeÇsmuÑv<
vsumtIsurs'œ"yzSkrm!,
ivmlsuNdrpi{ftnNdn<
kmlpÇivzalivlaecnm!. 18.1.
varaparäçaragotrasamudbhavaà
vasumatésurasaìghayaçaskaram |
vimalasundarapaëòitanandanaà
kamalapatraviçälavilocanam || 18.1||

Aé[zElgtaïmvaisn<
prmh<smnÃnmCyutm!,
ké[ya dxt< Vyvhairta<
sttmaTmin s<iSwtm]re. 18.2.
aruëaçailagatäçramaväsinaà
paramahaàsamanaïjanamacyutam |
karuëayä dadhataà vyavahäritäà
satatamätmani saàsthitamakñare || 18.2||
CHAPTER EIGHTEEN
T§ù]hPôm @jVôVm

ON THE GLORY OF THE SIDDHAS


³jR U¶Uôà¸ojR]m

1. Bhagavan Ramana, born in the great line of Parasara, the


son of the immaculate Sundara Pandita, with lovely eyes
wide as the lotus-petal, bringing renown to the earthly
gods.
DVo TWôNW úLôj§W Øt\Yàm, éÑW ÏX ¸oj§LWàm,
UôNLp ÑkRWôoV]Õ @Úg ùNpYàm, ®¬RôUûW«Rrd
LiQàm,

2. Dweller in Asrama on Arunachala, steadfast and stainless


Paramahamsa, assuming activity out of compassion while
ever established in the imperishable Ätman.
@ÚQôNXj§ -XÏm AfWU Yô£Ùm, Uß®Xô ¨ûX
©\Zôl TWUam^àm, RûVVôp ®YLôW RûN
Ùt\Yàm, @¯Yß UôuUô®p Fuß Øû\TYàm,
150 SRI RAMANA GITA

Aiols<zyvar[Éa;[<
æmmdiÖrda»‚zvI][m!,
Aivrt< prsaEOyx&tae*m<
injtnUiv;ye:vlsalsm!. 18.3.
akhilasaàçayaväraëabhäñaëaà
bhramamadadviradäìkuçavékñaëam |
avirataà parasaukhyadhåtodyamaà
nijatanüviñayeñvalasälasam || 18.3||

pir[taè)làÉiv¢h<
cltreiNÔyin¢hs¢hm!,
Am&tic˜nvi‘pir¢h<
imtvcaerictagms'Ϣhm!. 18.4.
pariëatämraphalaprabhavigrahaà
calatarendriyanigrahasagraham |
amåtacidghanavalliparigrahaà
mitavacoracitägamasaìgraham || 18.4||

AmldIÝtraTmmrIiciÉ
inRjkrEirv p»jbaNxvm!,
pdju;a< jfÉavmnehsa
pirhrNtmnNtgu[akrm!. 18.5.
amaladéptatarätmamarécibhi
rnijakarairiva paìkajabändhavam |
padajuñäà jaòabhävamanehasä
pariharantamanantaguëäkaram || 18.5||
CHAPTER EIGHTEEN 151

3. His words dispel all doubt. His glance, like an Ankusa,


brings under control the mad elephant of the deluded
mind. He is ever active for the happiness of others and
utterly indifferent to his body’s needs.
HVm VôÜe Lû[Ùm Yôd¡]àm, UûXlùTàm
URVôû]d LeÏN úSôd¡]àm, ©\o SXîdL ªûPë\ô
Õtú\ôàm, R]ÕPp ®`Vj§t úNômTp ªdLYàm,

4. His body glows like a ripe mango. Absolute master of


the fickle senses, he is wedded to the immortal Valli 1
who is pure awareness. In a few words he conveys the
substance of all scriptures.
L²kR UôeL² ùVô°Ùß úU²Vàm, @ûXÙm
ùTô±Lû[ VPdÏ Uôt\Xôàm, ÏûX®Xô Oô]
¨û\ùYàe ùLô¥ûV UQkúRôàm, ALU NôWjûRf
£uùUô¯«t ÑÚd¡ VÚsúYôàm,

5. With his pure, effulgent rays he clears, like the sun, in


due season, the dullness of his devotees. He is an
inexhaustible mind of auspicious qualities.
RôUûWúSVù]]j R]Õ çVùYô°ªÏ L§oL[ôp @¥
NôokRô WgOô]jûRd LôXjRôp @Lp®lTôàm,
@]kR LpVôQÏQºXàm,
152 SRI RAMANA GITA

m&Êtm< vcne †iz zItl<


ivkist< vdne srsIéhe,
mnis zUNymhZzizsiÚÉe
ùid lsNtmnNt #vaé[m!. 18.6.
mådutamaà vacane dåçi çétalaà
vikasitaà vadane saraséruhe |
manasi çünyamahaççaçisannibhe
hådi lasantamananta iväruëam || 18.6||

AdymaTmtnaE kiQn< ìte


pé;icÄml< iv;yìje,
\i;mrae;mpetmnaerw<
x&tmd< "nic‘hrIvzat!. 18.7.
adayamätmatanau kaöhinaà vrate
paruñacittamalaà viñayavraje |
åñimaroñamapetamanorathaà
dhåtamadaà ghanacillaharévaçät || 18.7||

ivgtmaehmlaeÉmÉavn<
zimtmTsrmuTsivn< sda,
Évmhaedixtar[kmRi[
àit)len ivnEv sdae*tm!. 18.8.
vigatamohamalobhamabhävanaà
çamitamatsaramutsavinaà sadä |
bhavamahodadhitäraëakarmaëi
pratiphalena vinaiva sadodyatam || 18.8||
CHAPTER EIGHTEEN 153

6. In speech he is extremely soft, in look cool and


compassionate; his face is like a full-blown lotus; his mind
is a void like the moon in daylight; he shines in the Heart
as the Sun in the sky.
Yôd¡p ùUuûUªdLôàm, úSôd¡t Ï°okRôàm,
LUXØLjRXokRôàm, TLpU§ ¨Lo U]jùRôuߪXàm,
®i¦t T¬§úTôp BRVj ùRô°oTYàm,

7. Pitiless to his body, strict in the observance of discipline,


wholly averse to the delights of the senses, he is a Sage
without anger or desire, beside himself with the joy of
pure awareness.
DPûXl úTÔe LÚj§Xàm, ®WReLôdÏm
YuûUVàm, ×X²u×u]ô ùSg£]àm, AûN£]Uß
UaoμÙm, ¨û\Oô] Xa¬Vôp URØtú\ôàm,

8. Free from infatuation, greed, distracting thought and envy,


he is ever blissful. He is ever active helping others to
cross the sea of Relative existence, regardless of reward.
UVÛm, úXôTØm, URØm UôtN¬VتXô ¨jV UeL[
Y¥®]àm, ûLmUô±u±l ©\®l ùTÚeLPp
RôiÓ®lT§p Fußm Øû]kRYàm,
154 SRI RAMANA GITA

mata mmeit ngrajsutaeépIQ<


naganne Éjit yaih ipta mmeit,
A»< hrSy smvaPy izrSynen
s<ciu MbtSy igirrNØk«tae ivÉUitm!. 18.9.
mätä mameti nagaräjasutorupéöhaà
nägänane bhajati yähi pitä mameti |
aìkaà harasya samaväpya çirasyanena
saïcumbitasya girirandhrakåto vibhütim || 18.9||

*vedaidpakdmnaeÄrkCDpezE-
yuRu´ExRraxrsu;uÞymreñrEí,
sUúmam&tayugm&tn e shà[Tya
sMpÚzBdpqlSy rhSymwRm. ! 18.10.
vedädipäkadamanottarakacchapeçai-
ryuktairdharädharasuñuptyamareçvaraiçca |
sükñmämåtäyugamåtena sahapraëatyä
sampannaçabdapaöalasya rahasyamartham || 18.10||

d{f< ivnEv yitn< bt d{fpai[<


Ê>oaiBxtarkmir< bt tarkSy,
Ty®va Év< Évmhae stt< ÉjNt<
h<s< twaip gtmanss¼ragm!. 18.11.
daëòaà vinaiva yatinaà bata daëòapäëià
duùkhäbdhitärakamarià bata tärakasya |
tyaktvä bhavaà bhavamaho satataà bhajantaà
haàsaà tathäpi gatamänasasaìgarägam || 18.11||
* AnubNx> 1 (anubandhaù 1)
CHAPTER EIGHTEEN 155
9. When Ganapati said ‘Mother is mine’ and sat on the lap
of Parvati, Kumara retorted ‘Never mind, Father is mine’
and got on to Siva’s lap and was kissed by Him on the
head. Of this Kumara, who pierced (with his lance) the
Krauncha Hill, Ramana is a glorious manifestation.
‘‘Rôn Fu]Ys” Fuß UûXULs U¥«t L¬ØLu
@UÚeLôp, ‘‘N¬! úTô, RkûR Fu]Yu” Fuß aWu
U¥VUokÕ, @uú]ô]ôp Df£ ØLWl ùTt\
ùYt×ûPjúRô]Õ @YRôWUô]Yàm,

10. He is the mystic import of the mantra ‘Om vachadbhuve


namah.’2
‘‘Jm YNj×úY SU:” Fuàm Uk§Wj§u (BRu
®[dLjûR èuØ¥®t LôiL.) Uû\ùTôÚ [ô«]Yàm,

11. An ascetic without danda,3 yet is he Dandapani.4 He is


Taraka5 for crossing the sea of suffering, yet is he the foe
of Taraka.6 He has renounced Bhava,7 yet is a constant
worshipper of Bhava.8 He is hamsa,9 yet without attachment
to manasa.10
RiPªXôj Õ\®Vô«àk RiPTô¦Ùm, ÕVodLPÛdúLôo
RôWL ù]²àk RôWLô¬Ùm, TYjûR ®hÓ, @fúNô! TY
(£Y) Y¯TôùPô¯VôRYàm, Uô]Rf úNodûL VYô®Xôl
TWUam^àm,
156 SRI RAMANA GITA

xIrTvsMpid suv[RigrernUn<
vara<inxerixkmev gÉIrtayam!,
]aNtaE jyNtmclamiolSy xaÇI—
daNtaE indzRnmzaiNtkwadivóm!. 18.12.
dhératvasampadi suvarëagireranünaà
värännidheradhikameva gabhératäyäm |
kñäntau jayantamacalämakhilasya dhätréà
däntau nidarçanamaçäntikathädaviñöham || 18.12||

nIlarivNdsuùda s†z< àsade


tuLy< twa mhis taeyjbaNxven,
äaü(a< iSwtaE tu iptr< vqmUlvas<
s<SmaryNtmclNtmnUidt< me . 18.13.
néläravindasuhådä sadåçaà prasäde
tulyaà tathä mahasi toyajabändhavena |
brähmyäà sthitau tu pitaraà vaöamülaväsaà
saàsmärayantamacalantamanüditaà me || 18.13||

ySyaxunaip rm[I rm[IyÉava


gIvaR[laekp&tna zuÉv&iÄêpa,
s<zaeÉte izris naip mnaejgNx-
StÄa†z< g&ih[mPyixp< ytInam!. 18.14.
yasyädhunäpi ramaëé ramaëéyabhävä
gérväëalokapåtanä çubhavåttirüpä |
saàçobhate çirasi näpi manojagandha-
stattädåçaà gåhiëamapyadhipaà yaténäm || 18.14||
CHAPTER EIGHTEEN 157

12. More imperturbable than the Hill of Gold (Meru); more


unfathomable than the ocean; more patient than the
immovable Earth, the Mother of all; a paragon of self-
control; far removed from even the whisper of excitement;
ûR¬V NmTj§t ùTôuUûX úTôu\Yàm, LP-àm
Ar¨ûXVàm, @ûNVôRû]jÕk RôeÏk RW¦«t
ùTôû\ªdÏûPúVôàm, @PdLj§túLôo Nôußm,
ÏZlTj§tÏj ùRôûXYô]Yàm,

13. Spreading grace like the friend of the blue lily (the moon);
bright like the lord of the lotus (the sun); by his abidance
in Brahman (state of pure Being) he reminds one of his
Father11 under the banyan tree; firm like a rock is this my
younger brother. 12
ùR°®p ¿úXôtTX úSVû] ¨LojRYàm,
I°«t\ôUûW SôVLàm, ©WyU ¨xûP«p A-u
¸ZUokR @lTû] ¨û]ÜßjÕYôàm, @ûX ®Xàm,
F]Rà_àm,

14. Even now in the thousand petalled lotus of his head there
shines Devasena,13 lovely in looks and mind, in the form
of auspicious thoughts; and yet he is free from the faintest
scent of desire. Though thus he is a house-holder, he is
the King of ascetics.
UôÕoVUV UeL[ ®Új§ Y¥Yôk úRY ú^û]ùVàm
@QeÏ Bußg £WjùRô°okÕe LôRp YôûP
«XôRYàm, AR-u, BpXô[]ô«à ùU§LhL§T§Ùm,
158 SRI RAMANA GITA

vNdaélaekvrd< nrdiNtnae=ip
mÙeñrSy mhtae guéta< vhNtm!,
mNdarv&]imv svRjnSy pad-
CDaya< iïtSy pirtapmpahrNtm!. 18.15.
vandärulokavaradaà naradantino’pi
mantreçvarasya mahato gurutäà vahantam |
mandäravåkñamiva sarvajanasya päda-
cchäyäà çritasya paritäpamapäharantam || 18.15||

yStÙvaitRkmnekivicÇyui´-
s<zaeiÉt< ingmjIvnmattan,
ɔSy tSy buxs<hits<StutSy
ve;aNtr< tu ingmaNtvcae ivcair. 18.16.
yastantravärtikamanekavicitrayukti-
saàçobhitaà nigamajévanamätatäna |
bhaööasya tasya budhasaàhatisaàstutasya
veñäntaraà tu nigamäntavaco vicäri || 18.16||

*vedzI;Rcysars'Ϣh<
pÂrÆmé[aclSy y>,
guÝmLpmip svRtaemo u <
sUÇÉUtmtnaeidm< guém!. 18.17.
vedaçérñacayasärasaìgrahaà
païcaratnamaruëäcalasya yaù |
guptamalpamapi sarvatomukhaà
sütrabhütamatanodimaà gurum || 18.17||
* AnubNx> 2 (anubandhaù 2)
CHAPTER EIGHTEEN 159

15. A giver of boons to devotees; the guru even of the great


Ganapati, master of mantras; like the celestial tree, he
assuages the anguish of those who seek the shadow of
his feet.
YQeÏYôodÏ YWUÚs úYôàm, UkjW SôVL¬ÛVo
U²RVôû]dÏe ÏÚYô «XÏYôàm, §ÚY¥
¿ZÛt\Y¬u RôTULtßm UkRôWRÚÜm,

16. He is a re-incarnation of (Kumarila) Bhatta, praised by


assemblies of scholars, the author of ‘Tantra Vartika’,
elixir of the Vedas, brilliant with various ingenious ideas;
in this birth, however, he elucidates the teachings of
Vedanta alone.
úYRj§t Ï«W°jÕl TtTX Yt×R Ùd§L[ôp @ZÏßm
“RkjW Yôoj§L”jûR «Vt±d Ltú\ôo ÏÝ®u
×LÝt\ ÏU¬XThPú] úYRôkR Yôd¡V ®NôWj§tLôL
úYß úY`Uôn YkR Yàm,

17. He is the Master who composed ‘Arunachala Pancha


Ratna’ (Five Gems on Arunachala), the quintessence of
Vedantic utterences, brief like sutras, 14 but all-
comprehensive and filled with hidden meaning.
"ÏßLjR¬jR' @ÚUû\Ùm, UôiùTôÚs ùN± ÙT¨PRl
TàYtÑûYj §WhÓUôg £\l×ßm @ÚQôNX
TgNWj]jûR (BÕ Bkèu Ø¥®p D[Õ) VÚ°V
ÏÚYWàm,
160 SRI RAMANA GITA

devvaic sutramizi]t<
kaVygNxriht< c y*ip,
¢NwkmRi[ twa=ip s<S)…r-
Ñai;tanucrÉavsÂym!. 18.18.
devaväci sutarämaçikñitaà
kävyagandharahitaà ca yadyapi |
granthakarmaëi tathäa’pi saàsphura-
dbhäñitänucarabhävasaïcayam || 18.18||

laekmat&k…cÊGxpaiyn-
Zz»rStvk«tae mhakve>,
ÔaivfiÖjizzaenRqiÌrae
ÉUimkaNtrmparmexsm!. 18.19.
lokamätåkucadugdhapäyina-
ççaìkarastavakåto mahäkaveù |
dräviòadvijaçiçornaöadgiro
bhümikäntaramapäramedhasam || 18.19||

ÉUtle iTvh t&tIymuÑv<


³aEÂÉUimxrrNØkair[>,
äüiniótdzaàdzRna-
*ui´vaditimrSy zaNtye. 18.20.
bhütale tviha tåtéyamudbhavaà
krauïcabhümidhararandhrakäriëaù |
brahmaniñöhitadaçäpradarçanä-
dyuktivädatimirasya çäntaye || 18.20||
CHAPTER EIGHTEEN 161

18. Though not at all trained in the language of the gods


(Sanskrit), and unacquainted with poetry, he is yet the
author of works wherein crowds of brilliant ideas trail
behind the inspired expression.
¸oYôQl T«t£Ùe Lô®V YôNû]Ùm @tTØ
ªX]ô«àm, è-VtßeLôp DVoLÚj§ûNÙm I°
Yôd¡]àm,

19. Again, this boundless genius is another advent15 of the


Master-poet, the twice-born Tamil child who, drinking
the breast-milk of the Mother of the Universe, sang in
dancing tunes the praises of Siva.
DXLuû]«u ØûXTÚ¡ SPªÓ Sô®]ôp SmTu
×L¯ûNjR L®VWÑm, @kRQj Rªrd ÏZ®ÙUôm
NmTkR]Õ Uß©\®Ùm, YûWVß U§«]àm,

20. This is the third appearance here on earth of the God16


who pierced of yore the Krauncha Hill. And now he has
come to quell the darkness of mere logic by providing a
living example of abidance in Brahman (pure Being).
¨XÜX¡t TW¨xûP ¨ûX ÙQoj§ Ùd§ YôR®Úû[
ùVô¯jRt ϧjRYàm, ÏÚÏUûX ÏûPkúRô]Õ
êu\ôUYRôWØm,
162 SRI RAMANA GITA

k…MÉyaeinmuomaEinpUijte
Ôaivfe vcis ivïut< kivm!,
†òvNtmjr< pr< mh>
kevl< ix;[aya gué< ivna. 18.21.
kumbhayonimukhamaunipüjite
dräviòe vacasi viçrutaà kavim |
dåñöavantamajaraà paraà mahaù
kevalaà dhiñaëäyä guruà vinä || 18.21||

balke=ip jfgaepke=ip va
vanre=ip zuin va ole=ip va,
pi{fte=ip pds<iïte=ip va
p]patriht< sme][m!. 18.22.
bälake’pi jaòagopake’pi vä
vänare’pi çuni vä khale’pi vä |
paëòite’pi padasaàçrite’pi vä
pakñapätarahitaà samekñaëam || 18.22||

zi´mNtmip zaiNts<yt u <


Éi´mNtmip ÉedvijRtm!,
vItragmip laekvTsl<
devta<zmip nèceiòtm!. 18.23.
çaktimantamapi çäntisaàyutaà
bhaktimantamapi bhedavarjitam |
vétarägamapi lokavatsalaà
devatäàçamapi namraceñöitam || 18.23||
CHAPTER EIGHTEEN 163

21. He is a poet of renown in Tamil, the language adored by


Agastya and other sages. The Eternal Light Supreme he
beheld with his own inner light, unaided by a Guru.
@Lv§Vo ØRXôm زYo úTôtßk Rªr ùUô¯«t
×LrªÏ L®Ùm, S-®Xôl TWgú_ô§ûVd ÏÚ®Xô
RÚ°]ôt LiPYàm,

22. In a boy, a dull cowherd, a monkey or dog, a knave, a


scholar or a devotee, everywhere he beholds the same
Being and is without the least partiality.
TôXu, êPu, BûPVu, ÏWeÏ, Sôn, ¾úVôu,
@±Ou, @¥NôokRYu ØRXôm VôY¬PjÕm
FR²PjÕm TbTôRUß NU úSôd¡]àm,

23. Full of power, yet full of peace; full of devotion, yet


without a sense of difference; free from likes, yet loving
all the world; God manifest, yet in conduct humble.
At\p ªÏkÕm @ûU§ NûUkúRôàm, TdR]ô«àm
úTRUtú\ôàm, AûN Õ\kÕ SpXÚs éiPYàm,
Yô]Y]ô«àm YQdLØtú\ôàm,
164 SRI RAMANA GITA

@; yaim ipturiNtk< mma-


Nve;[< tu n ivxIytaimit,
s<ivilOy g&htae ivingRt<
zae[zElcr[< smagtm!. 18.24.
eña yämi piturantikaà mamä-
nveñaëaà tu na vidhéyatämiti |
saàvilikhya gåhato vinirgataà
çoëaçailacaraëaà samägatam || 18.24||

$†z< gu[g[EriÉram<
àïye[ rm[< ÉgvNtm!,
isÏlaekmihmanmpar<
p&òvanm&tnawytINÔ>. 18.25.
édåçaà guëagaëairabhirämaà
praçrayeëa ramaëaà bhagavantam |
siddhalokamahimänamapäraà
påñöavänamåtanäthayaténdraù || 18.25||

Aah t< s ÉgvangvasI


isÏlaekmihma tu Êêh>,
te izven s†za> izvêpa>
z²…vaiNt c vara{yip datum.
! 18.26.
äha taà sa bhagavänagaväsé
siddhalokamahimä tu durühaù |
te çivena sadåçäù çivarüpäù
çaknuvänti ca väräëyapi dätum || 18.26||
CHAPTER EIGHTEEN 165

24. Writing down the message “This goes to the presence of


the Father. Let no search be made for me,” he left home
and arrived at the foot of Arunachala.
“FkûRTôt ùNp¡ú\u. Fû]j úRPtL” ùYuß
FݧûYjÕ ÅÓ®hÓ ùY°lúTôkÕ @ÚQôNX]¥
NôokRYàUôn,

25. Of Bhagavan Ramana, thus happily endowed with a


wealth of auspicious qualities, Amritanatha Yatindra
humbly enquired concerning the boundless glory of
siddhas.
BeM]e ÏQj§W[ôp @ZÏ ùTßm cWUQ TLYôû]
@ªÚRSôR V§£úWxPu ³jRoL°u FpûX«Xô
U¶ûUûVl Tt± YQdLjÕPu ®]®]ôu.

26. To him Sri Bhagavan, dweller on the Holy Hill, replied


“The glory of siddhas is beyond imagination. They are
equal to Siva. Indeed they are the very forms of Siva.
They have the power to grant every prayer.”
“³jRo ùTÚûU £kûRd L¬Rôm. £Yàd¡ûQVYo
£YìTo. YWeL [ÚÞk §\j§]o,” Fuß @NXjÕû\
TLYôu @YàdLÚ°]ôo.
166 SRI RAMANA GITA

#it ïIrm[gItasu äüiv*aya< yaegzaôe rm[aNtevaisnae


vaisóSy g[pteépinbNxe isÏmihmanukItRn< nam Aòadzae=Xyay>
iti çréramaëagétäsu brahmavidyäyäà yogaçästre ramaëänteväsino
väsiñöhasya gaëapaterupanibandhe siddhamahimänukértanaà
näma añöädaço’dhyäyaù
CHAPTER EIGHTEEN 167

This is the eighteenth chapter entitled ‘ON THE GLORY


OF SIDDHAS’ in Sri Ramana Gita, the Science of
Brahman, and the Scripture of Yoga composed by
Ramana’s disciple Vasishta Ganapati.

Notes
1. One of the two consorts of Kumara.
2. ‘Salutation to the Fire of Brahman whence emerges the
Word.’
3. Staff: An ascetic usually carries one.
4. Staff-holder: One of the aspects of Kumara.
5. Ferryman.
6. An asura killed by Kumara.
7. Relative existence, SamsÅra.
8. Siva.
9. Swan: A sage is termed a Paramahamsa.
10. a) mind; b) a lake in the Himalayas, a favourite home of
swans.
11. Siva as Dakshinamurti who through silence dispelled all
the doubts of four venerable old seekers.
12. Ganapati: the poet, thinks of himself as the elder son,
and of Sri Ramana, as the younger son, of Siva.
13. Senior consort of Kumara.
14. Aphorisms.
15. JnÅna-Sambandha.
16. Kumara.
AnubNx> 1
anubandhaù 1

mÙae Ï ar>
mantroddhäraù

vedaidpakdmnaeÄrkCDpezE-
yuR´ExRraxrsu;uÞymreñrEí,
sUúmam&tayugm&tn e sh à[Tya
sMpÚzBdpqlSy rhSymwRm. !
A.18, ðae. 10
vedädipäkadamanottarakacchapeçair-
yuktairdharädharasuñuptyamareçvaraiçca |
sükñmämåtäyugamåtena saha praëatyä
sampannaçabdapaöalasya rahasyamartham ||
a.18, çlo. 10

vedaid> à[v> pakdmnaidNÔbIja‘karaÊÄrae vkar>


pakdmnaeÄr %Cyte, kCDpez> kªmz Re namkéÔSy bIj<
ckar>, tE> Aae< vc #TyetrE ]rE>, xraxr> pvRtbIj<
dkar>, su;iu ÝinRÔanamkz´ebIRj< Ékar>, Amreñr>
AmreñrnamkéÔSy bIj< %kar>, tEy´ Ru >E Ñ‚
#Tyetne a]re[ie t yavt!, sUúmam&ta
ANUBANDHAM 1
@àTkRm 1

ENUNCIATION OF THE MANTRA


UkjúWôjRôWm

XVIII, 10. He is the secret sense of the group of words arrived,


by uttering the following: Om Va ca dbhu, ve and the suffix
namaæ.
vedÅdi the beginning of the Vedas, Pranava, Omkara;
pÅkadamana the subjugator of the Asura, Paka, that is, Indra,
representing the letter la; uttara the letter next to it, in the list of
alphabets, that is va; kacchape±a Rudra in the form of the lord
of the turtles, his seed-letter is ca: with these letters Om va ca:
dharÅdhara mountain, the letter da; su„upti, the power of deep
sleep, the letter bha; amare±vara the lord of the immortals,
Rudra in this name, his seed letter is u, so dbhu. Joining these,
suk„mÅmŸtÅ, the sakti having this name, the letter e; yuk joining
this with amŸtena nectar, the letter va, that is ve; praœati
salutation, that is, namaæ. By joining all these letters, we arrive
at the group of letters ‘Om Vacadbhuve namaæ’. This group of
letters forms the Mantra. Its secret sense, known to the learned,
expresses the meaning Ramana who is the form of the deity
invoked by this Mantra.
Who is this God who is expressed in this Mantra?
Subrahmanya who is born from Fire. How? ‘Om Vachadbhuve
170 SRI RAMANA GITA

sUúmam&tanamkz´ebIRj< @kar>, t*ukœ t*u´< Am&t<


taeybIj< ten ve #Ty]re[, à[Tya nm> #it p‘ven c sh
imilTva sMpÚzBdpqlSy Aae< vcÑ‚ve nm> #it mÙSy,
rhSy< tÅvveÄi& Érev }atu< zKy< Aw¡ vaCyÉUt,
< rm[<
ÉgvNt< Am&tnawytINÔ> p&òvainTyuÄre[aNvy>, @v< c
Égvtae guraemÙ
R > Aae< vcтve nm> #it pyRvSyit,
- guémÙÉa:ym!
vedädiù praëavaù päkadamanädindrabéjällakäräduttaro
vakäraù päkadamanottara ucyate | kacchapeçaù
kürmeçanämakarudrasya béjaà cakäraù | taiù oà vaca
ityetairakñaraiù | dharädharaù parvatabéjaà dakäraù |
suñuptirnidränämakaçakterbéjaà bhakäraù | amareçvaraù
amareçvaranämakarudrasya béjam ukäraù | tairyuktaiù
dbhu ityetenäkñareëeti yävat | sükñmämåtä
sükñmämåtänämakaçakterbéjam ekäraù | tadyuk
tadyuktam amåtaà toyabéjaà tena ve ityakñareëa |
praëatyä namaù iti pallavena ca saha militvä
sampannaçabdapaöalasya oà vacadbhuve namaù iti
mantrasya | rahasyaà tattvavettåbhireva jïätuà çakyam
arthaà väcyabhütaà | ramaëaà bhagavantam
amåtanäthayaténdraù påñöavänityuttareëänvayaù | evaà ca
bhagavato gurormantraù oà vacadbhuve namaù iti
paryavasyati |
- gurumantrabhäñyam
ANUBANDHAM 1 171

Namah’ – Omkara is the supreme Brahman. The word is


indeclinable and so it will make sense with all the case endings.
Vacadbhu, the field that creates, releases the Word, the Fire.
The fire became the word and entered the mouth. So explains
the scripture. Born from the god who presides over speech is
Vacadbhu, born from Fire, Kumara. Salutation to him.
This is not physical fire, but the effulgence of the word.
In order to drive home this, in the Mantra, Agni is denoted by
the word vacat. It is the tradition of the Tantra Shastra to
expound the Mantra by using words of similar sense. Following
this, the Master has expounded the Mantra of Subrahmanya.
The author of this work, our Master has been praising the
Maharshi, as one born out of a portion of Kumara. And so the
meaning of the Mantra is said to be Ramana.
– English rendering: S. Sankaranarayanan

úYRô§ FuTÕ ©WQYm. TôLRUú]ôjRWm FuTÕ BkjW


À_Uôm XLôWj§tÏ @ÓjR YLôWm. LfNúTNu FuTÕ
áoúUNu Fuàm ùTV¬V ÚjW]Õ À_Uôm NLôWm.
@ûYLÞPu, @RôYÕ, "Jm YN' Fuàm
BqYbWeLÞPu, RWôRWm FuTÕ ToYR À_Uô¡V
RLôWm. ^ý`ýl§ FuTÕ ¨jûWùVuàm ùTV¬V
Nd§«u À_Uôm TLôWm. @UúWfYWu FuTÕ @UúWfYW
ù]uàm ùTVÚûPV ÚjW]Õ À_Uôm DLôWm. BûY
úNokR "j×' Fuàm Bq YbWjúRôÓ Fu\Yôß.
ãzUômÚRô FuTÕ ãzUômÚRô ùYuàm ùTV¬V
Nd§«u À_Uôm GLôWm. @RàPu á¥V @mÚRm-
_XÀ_m (Y)- @RôYÕ "úY' Fuàm @bWjÕPu.
lWQ§ÙPu, "SU:' Fuàm TRjÕPàg úNojÕd áh¥d
¡ûPdÏm ùNôt ù\ôϧVôm “Jm YNj×úY SU:” Fuàm
UkjWj§u — @±OoL[ôúXúV DQoRt ¡VÛm —
WavVl ùTôÚ[ôm WUQTLYôû] @mÚRSôR V¾kjWu
úLhPôù]uß úUúX @uYVm.
AnubNx> 2
anubandhaù 2

ïI Aé[acl pÂrÆm!
çré aruëäcala païcaratnam

ké[a pU[R suxaBxe


kbilt "nivñêp ikr[a=vLya.
Aé[acl prmaTmn!
Aé[ae ÉvicÄ k<jsuivkasay.
karuëä pürëa sudhäbdhe
kabalita ghanaviçvarüpa kiraëä’valyä ||
aruëäcala paramätman
aruëo bhavacitta kaïjasuvikäsäya ||

TvYyé[acl svRm!
ÉUTvaiSwTva àlIn< @tt! icÇm!.
ù*himTyaTmtya
n&Tyis ÉaeSte vdiNt ùdy< nam.
tvayyaruëäcala sarvam
bhütvästhitvä pralénam etat citram ||
hådyahamityätmatayä
nåtyasi bhoste vadanti hådayaà näma ||
ANUBANDHAM 2
@àTkRm 2

ARUNACHALA PANCHARATNA
@j#18, ÑúXôLm 17#p ϱl©PlùTt\
c @ÚQôNX TgN Wj]m
(ùUô¯ùTVol×)

1. Ocean of the nectar, full of grace, engulfing the universe


in Thy splendour! Oh Arunachala, the Supreme Itself!
Be Thou the sun and open the lotus of my Heart in Bliss!
@Ú¦û\Yô] @ØRdLPúX! L]Uôm DXûL
®ÝeÏm ¡WQj §Wú[ôú]! @ÚQôNX TWUôjUôúY!
@LjRôUûW SuLXW @ÚQ]ôùVô°o.

2. Oh Arunachala! In Thee the picture of the universe is


formed, has its stay, and is dissolved; this is the sublime
truth. Thou art the inner Self, who dancest in the Heart
as ‘I’. ‘Heart’ is Thy name, Oh Lord!
@ÚQôNXô! £j§WUôm BÕùYpXôm Du²PjúR Ù§jÕ
¨X® «XVUôm. BRVjúR ¿ Rô]ôn Sôù]] SPªÓûY.
AR-u (Auú\ôo) DuùTVo BRVùUuTo.
174 SRI RAMANA GITA

Ahimit k…t Aayait


AiNv:yaNt> àivòya=Tymlixya.
AvgMySv< êpm!
zaMyTyé[acl Tviy ndIvaBxaE.
ahamiti kuta äyäti
anviñyäntaù praviñöayä’tyamaladhiyä ||
avagamyasvaà rüpam
çämyatyaruëäcala tvayi nadéväbdhau ||

Ty´va iv;y< baým!


éÏ àa[en éÏ mnsa=Nt STvam!.
XyayNpZyit yaegI
dIixitm! Aé[aclTviy mhIy<t.
e
tyaktavä viñayaà bähyam
ruddha präëena ruddha manasä’nta stväm ||
dhyäyanpaçyati yogé
dédhitim aruëäcalatvayi mahéyante ||

TvYyipRtmnsaTvam!
pZyNsv¡ tvak«it tya sttm!.
Éjte=nNy àITya
sjyTyé[acl Tviy suoe m¶>.
tvayyarpitamanasätväm
paçyansarvaà taväkåti tayä satatam ||
bhajate’nanya prétyä
sajayatyaruëäcala tvayi sukhe magnaù ||

#it ïIparazyRSy Égvtae äü;eRracayR


rm[Sy dzRn< Aé[aclpÂrÆm!
iti çrépäräçaryasya bhagavato brahmarñeräcärya
ramaëasya darçanaà aruëäcalapaïcaratnam
ANUBANDHAM 2 175

3. He who turns inward with untroubled mind to search


where the consciousness of ‘I’ arises, realizes the Self,
and rests in Thee, Oh Arunachala! like a river when it
joins the ocean.
@ÚQôNXô! @LjúR ×ÏkR çnûUªÏ U§«]ôp
Sôù]uTÕ Fe¡ÚkÕßYùR] Sô¥j Ru ùNôìTjûR
ÙQoTYu, LP-p S§ùV], Du²P ùUôÓeÏYôu.

4. Abandoning the outer world, with mind and breath


controlled, to meditate on Thee within, the yogi sees Thy
light, Oh Arunachala! and finds his delight in Thee.
ùY°®`VeLû[ ®hÓl ©WôQû] VPd¡
U]jûRÙUPd¡ Dsú[ Ùuû]j §Vô²dÏm úVô¡
Du²Pm I°ûVd Lôi¡\ôu. @ÚQôNXô! CÕu
U¶ûUVôm.

5. He who dedicates the mind to Thee and, seeing Thee,


always beholds the universe as Thy figure, he who at all
times glorifies Thee and loves Thee as none other than
the Self, he is the master without rival, being one with
Thee, Oh Arunachala, and lost in Thy bliss!
@ÚQôNXô! Du²PùUôl×®jR U]jRôp FlùTôÝÕ
Øuû]d LiÓ FpXôYtû\Ùm DuY¥YôLúY GLôkR
Td§Vôp Y¯TÓúYôu BuTUV]ôm Du²p êr¡
®[eÏYôu.
176 SRI RAMANA GITA

ïImÔm[ mh;ed R z
R n
R <
Aé[aclSy devigra,
pÂkmayaRgItaE rÆ<
iTvdmaEpin;d< ih.
çrémadramaëa maharñerdarçanaà
aruëäcalasya devagirä |
païcakamäryägétau ratnaà
tvidamaupaniñadaà hi ||
ANUBANDHAM 2 177

These five verses in which Sri Ramana Maharshi has


revealed the greatness of Arunachala in the divine tongue
of Sanskrit, in the Arya meter, are verily a jewel of
Upanishad.
úRYo ùUô¯«p (^mv¡ÚRj§p) AoVô ¸R®ÚjRj§p
TLYôu cWUQ UaoμLs @Ú°V @ÚQôNX RoN]Uôm
BlTgNLm DT¨`j Wj]Uôm.

Potrebbero piacerti anche